antropomotorika 2007 - Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela v

antropomotorika 2007 - Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela v

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Fakulta humanitných vied
Katedra telesnej výchovy a športu
ANTROPOMOTORIKA
2007
Banská Bystrica 2007
Vedecký redaktor
doc. PaedDr. Ladislav BENCE, CSc.
Redakčná rada
prof. PaedDr. Ľudmila JANČOKOVÁ, CSc.
doc. PaedDr Karol GÖRNER, PhD.
doc. PaedDr Matej BENCE, PhD
doc. PaedDr Miroslav NEMEC, PhD.
PaedDr. Jaroslav KOMPÁN, PhD.
RNDr. Želmíra JANKOVSKÁ, CSc.
PaedDr. Peter ZBIŇOVSKÝ, PhD.
Recenzenti
prof. PhDr. Július KASA, CSc.
prof. PhDr. Michal BELEJ, CSc.
ISBN 978-80-8083-446-3
EAN 9788080834463
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Fakulta humanitných vied
Katedra telesnej výchovy a športu
Vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu
a šport v Banskej Bystrici
2
PREDHOVOR
Pohybová činnosť výrazne ovplyvňuje interakciu človeka s prostredím, je
zastúpená vo všetkých činnostiach. Je jednou z oblastí, ktoré rieši a vysvetľuje
kinantropológia a antropomotorika.
Z analýzy doteraz získaných výsledkov o pohybových činnostiach vyplýva, že
predpoklady človeka podávať optimálne výkony v pohybových činnostiach závisia od
úrovne svalového aparátu, morfologických, vegetatívnych, psychických a motorických
vlastností a schopností človeka. Pohybová výkonnosť je jedným z ukazovateľov
fyzického potenciálu človeka a potreba získavať poznatky v tejto oblasti je daná
vývojom spoločnosti.
Zborník ANTROPOMOTOPIKA 2007 nadväzuje na predchádzajúce zborníky
z vedeckých konferencií učiteľov antropomotoriky z rokov 1998, 2001, 2003.
Zborník nemá monotematický charakter, obsahuje vybrané, spracované problémy
z oblasti antropomotoriky, ktorými sa jednotliví autori, väčšinou známi odborníci,
učitelia antropomotoriky, špecialisti zo SR, ČR a Poľska zaoberajú.
Obsah zborníka ANTROPOMOTORIKA 2007 by mal pomôcť najmä
doktorantom, učiteľom a trénerom, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.
doc. PaedDr. Ladislav Bence, CSc.
zostavovateľ zborníka.
3
OBSAH
BENCE LADISLAV
6
TELESNÝ ROZVOJ A POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ 10 – 14 ROČNÝCH CHLAPCOV V LIPTOVSKEJ
LÚŽNEJ PO ŠIESTICH ROKOCH
12
BENCE MATEJ
PLAVECKÁ VÝKONNOSŤ POLICAJTOV OKRESNÉHO RIADITEĽSTVA POLICAJNÉHO ZBORU
V BANSKEJ BYSTRICI V ROKOCH 2002 – 2006
17
BROĎÁNI JAROSLAV
PROGNÓZA VÝKONOV ŽENSKÝCH ATLETICKÝCH DISCIPLÍN V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
BURSOVÁ MARTA
POSOUZENÍ OBJEKTIVITY HODNOCENÍ VYBRANÝCH POHYBOVÝCH STEREOTYPŮ
23
ČEPIČKA LADISLAV
32
POSOUZENÍ ROZDÍLU MEZI CHLAPCI A DĚVČATY V ÚROVNI PŘEDPOKLADU PRO MANIPULACI
S MÍČEM U DĚTÍ ŠKOLNÍHO VĚKU
ČILLÍK IVAN
38
ÚROVEŇ SOMATICKÝCH PREDPOKLADOV REPREZENTANTOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ŽIACKEJ
KATEGÓRII V ATLETIKE
GÖRNER KAROL – PRUSIK KATARZYNA – PRUSIK KRZYSZTOF
46
ZMIANY WIELKOŚCI CECH SOMATYCZNYCH I ZDOLNOŚCI MOTORYCZNYCH DZIEWCZĄT
CHŁOPCÓW W WIEKU 11-12 LAT W ROCZNYM CYKLU SZKOLNYM
I
KALINKOVÁ MÁRIA
54
POROVNANIE SOMATOTYPOV ŠTUDENTOV TELESNEJ VÝCHOVY V SLEDOVANOM OBDOBÍ
KOMEŠTÍK BLAHOSLAV
61
META ANALÝZA SEKULÁRNÍCH TRENDŮ MODÁLNÍ A VRCHOLNÉ MOTORICKÉ VÝKONNOSTI
KREMNICKÁ SOŇA - KREMNICKÝ JURAJ
VPLYV VOĽNO – ČASOVÝCH POHYBOVÝCH
U ŽIAKOV 4. ROČNÍKA ZÁKLADNEJ ŠKOLY
KREMNICKÝ JURAJ
ANALÝZA ZAŤAŽENIA
73
AKTIVÍT NA ÚROVEŇ KĹBOVEJ POHYBLIVOSTI TRUPU
80
MLADÝCH GYMNASTOV V ZOSTAVE NA PROSTNÝCH POMOCOU ZÁZNAMU
FYZIOLOGICKEJ KRIVKY
NAPIERAŁA MAREK - DMITRUK KATARZYNA
ZALEśNOŚCI WYBRANYCH CECH MORFOLOGICZNYCH
90
NEMEC MIROSLAV
INTERMEDIÁRNE KRITÉRIUM
99
I MOTORYCZNYCH DZIEWCZĄT Z
UWZGLĘDNIENIEM WIEKU ROZWOJOWEGO I ŚRODOWISKA ZAMIESZKANIA (NA PRZYKŁADZIE
REGIONU KUJAWSKO-POMORSKIEGO)
VALIDITY TESTOV VŠEOBECNEJ A ŠPECIÁLNEJ VÝKONNOSTI VO
FUTBALE
4
PETROVIČ PETER – PAUGSCHOVÁ BOŽENA – PRACHÁR JÁN
PROBLEMATIKA STRELECKEJ VÝKONNOSTI V BIATLONE
105
PRUSIK KRZYSZTOF – PRUSIK KATARZYNA - GÖRNER KAROL
114
POZIOM SPRAWNOŚCI FIZYCZNEJ KOBIET W WIEKU 50-60 LAT ROZPOCZYNAJĄCYCH
TRENING
ZDROWOTNY
PRUSIK KATARZYNA – PRUSIK KRZYSZTOF – GÖRNER KAROL
ZRÓśNICOWANIE DYMORFICZNE W POZIOMIE SPRAWNOŚCI FIZYCZNEJ
119
DZIECI W WIEKU
11-14
UPOŚLEDZONYCH UMYSŁOWO W STOPNIU LEKKIM
ROŠKOVÁ MIROSLAVA – JANKOVSKÁ ŽELMÍRA
126
ÚROVEŇ TELESNÉHO ROZVOJA A VŠEOBECNEJ POHYBOVEJ VÝKONNOSTI ŠTUDENTIEK TELESNEJ
VÝCHOVY FHV UMB V ROKOCH 2002 A 2003
ROZIM RÓBERT
133
KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI 11 A 12 ROČNÝCH HOKEJISTOV V BANSKEJ BYSTRICI
RUŽBARSKÝ PAVEL – HLAVATÝ RASTISLAV
141
TESTY ŠPECIÁLNEJ VÝKONNOSTI REALIZOVANÉ V SLOVENSKEJ PLAVECKEJ FEDERÁCII
SUCHOMEL ALEŠ
KONDIČNÍ PROGRAMY PRO DĚTI S NÍZKOU ÚROVNÍ TĚLESNÉ ZDATNOSTI
149
ŠTULRAJTER VOJTECH – KASA JÚLIUS
REGENERÁCIA A MASÁŽ V ŠPORTE
161
ŠUTKA VLADIMÍR - MICHALKO IVAN – BOTKA MARIÁN
VÝZNAM A VYUŽITIE STREČINGOVÝCH CVIČENÍ VO FYZICKEJ PRÍPRAVE HASIČA
177
TUREK MILAN – RUŽBARSKÁ INGRID
PARCIÁLNÁ ANALÝZA MOTORIKY DETÍ PREDŠKOLSKÉHO VEKU
187
VOBR RADEK
194
MOŽNOSTI DIAGNOSTIKY ZÁKLADNÍCH POHYBOVÝCH DOVEDNOSTÍ NA PŘÍKLADU BĚHU U DĚTÍ
MLADŠÍHO ŠKOLNÍHO VĚKU HODNOCENÍ
ЗАПОРОЖАНОВ ВАДИМ - ПШИБЫЛЬСКИ ВОЙЦЕХ
198
CОВЕРШЕНСТВОВАНИЕ СИСТЕМЫ ОЦЕНКИ МОТОРИКИ ФУТБОЛИСТОВ В ВОЗРАСТЕ 10-16 ЛЕТ
ZBIŇOVSKÝ PETER
204
KORELAČNÝ VZŤAH ŠPORTOVEJ A VŠEOBECNEJ POHYBOVEJ VÝKONNOSTI V DŽUDE
ZVONAŘ MARTIN – PAVLÍK JOSEF
MOTORICKÁ VÝKONNOST POPULACE STŘEDNÍHO A STARŠÍHO VĚKU
212
5
TELESNÝ ROZVOJ A POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ 10 – 14 ROČNÝCH
CHLAPCOV V LIPTOVSKEJ LÚŽNEJ PO ŠIESTICH ROKOCH
Ladislav BENCE
Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica
Kľúčové slová: Monitoring, telesný rozvoj, pohybová výkonnosť, pohybový výkon, Eurofit.
ÚVOD
V príspevku prezentujeme výsledky monitorovania aktuálneho stavu telesného rozvoja
a pohybovej výkonnosti v Liptovskej Lúžnej po šiestich rokoch a vzájomne ich porovnávame
vzhľadom na stále sa meniace spoločensko-ekonomické podmienky.
PROBLÉM
Školskú telesnú výchovu so svojím zameraním a obsahom považujeme za sústavný
prioritný
fenomén
výchovno-vzdelávacieho
procesu.
Jej
úlohou
je
kompenzovať
jednostranné, prevažne duševné zaťažovanie detí a kladne ovplyvňovať ich telesný rozvoj
a pohybové aktivity, pohybovú výkonnosť. Zohráva významnú úlohu pri presadzovaní
zdravého spôsobu života, s vylúčením rizikových faktorov ako sú drogy, alkohol, fajčenie
a pod. Formuje, upevňuje a stabilizuje aktívny, kladný vzťah detí k pohybovým aktivitám,
telesnému a pohybovému zdokonaľovaniu sa.
Nezastupiteľnou činnosťou v školskej telesnej výchove sa stáva pravidelný monitoring –
hodnotenie telesného rozvoja aj pohybovej výkonnosti detí, ktorého význam spočíva
v poznaní utilizačného faktora, ktorý umožňuje rozpoznať vplyv školskej telesnej výchovy,
ale aj iných pohybových aktivít na zmeny v telesnom a pohybovom rozvoji. Monitoring sa
stáva významným motivačným činiteľom najmä pre žiakov, ale aj pre učiteľov telesnej
výchovy.
Pri monitorovaní telesného rozvoja a pohybovej výkonnosti je nutné akceptovať
komplexný
prístup.
Potrebu
dlhodobého,
pravidelného
a objektívneho
hodnotenia
a klasifikácie v školskej telesnej výchove, vytváranie aktuálnych noriem pre hodnotenie
zdôrazňovali vo svojich prácach mnohí autori, či už to bol v minulosti Pávek, 1977; Šemetka,
1982, 1983; neskôr Belej, 1996; Moravec, 1996; Bence. L, 1998, 2001; Kasa, 2002 a iní.
Havlíček l992, rozpracoval danú problematiku vzhľadom na vzťahy telesného rozvoja,
ontogenetického obdobia, posudzoval stav úrovne pohybovej výkonnosti ako cieľovej
6
kategórie, hodnotil ročné prírastky v telesnom rozvoji aj v pohybovej výkonnosti, hodnotil aj
absolútnu či relatívnu pohybovú výkonnosť detí a mládeže.
CIEĽ PRÁCE
Konkrétnym cieľom nášho výskumu bolo poukázať na zmeny v oblasti telesného
rozvoja a pohybovej výkonnosti 10 – 14 ročných chlapcov v Liptovskej Lúžnej po šiestich
rokoch.
METODIKA
Do výskumných súborov sme v roku 2001 zaradili 103 l0 -14 ročných chlapcov
všetkých ročníkov na ZŠ a v roku 2006 sme zaradili do výskumu 79 10 – 14 ročných
chlapcov všetkých ročníkov na ZŠ v Liptovskej Lúžnej, ktorí pravidelne navštevovali
povinnú školskú telesnú výchovu. Merania boli vykonané v rámci vyučovacieho procesu
v prispôsobených podmienkach, v spolupráci s učiteľom telesnej výchovy. Škola nemá
vlastné telovýchovné zariadenia – telocvičňa ani ihrisko. Kým v školskom roku 2001 žiaci
absolvovali povinnú školskú telesnú výchovu v rozsahu troch vyučovacích hodín v týždni,
súbor v roku 2006 absolvoval už len dvojhodinový týždenný režim povinnej školskej telesnej
výchovy. Výskum sa uskutočnil vždy v poslednom aprílovom týždni.
Pri získavaní údajov sme použili vybraté testové položky batérie Eurofit, ktoré sme
následne podrobili analýze a štatisticky sme ich vyhodnotili, pri porovnaní nezávislých
súborov sme použili nepárový t - test, výsledky uvádzame v tabuľkách.
VÝSLEDKY
Pri porovnaní pohybovej výkonnosti v skúmaných súboroch 10-ročných chlapcov sme
nezaznamenali štatisticky významné rozdiely v žiadnej zo skúmaných disciplín. Minimálne
rozdiely boli zaznamenané v disciplínach skok do diaľky z miesta, člnkovom behu 10 x 5m,
a vo výdrži v zhybe v prospech súboru chlapcov testovaných v roku 2001 /súbor A/.V
ostatných disciplínach dosiahli lepšie výsledky chlapci testovaní v roku 2006 /súbor B/.
7
Tabuľka 1 Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť 10 ročných chlapcov
Súbor
Vek
Výdrž
v
zhybe
Člnkový
beh
25,95
3,32
21,75
14,57
19,23
0,69
149,75
27,33
20,62
20,30
4,94
23,99
3,66
16,73
1,34
0,0930
0,0896
0,2913
0,8453
0,0061
Predklon
Skok do Ľahdiaľky
sed
Hmotnosť
Plameniak
Tapping
10,60 140,14
0,22
3,97
SÚBOR 2007 n 12
34,19
3,80
9,00
4,69
19,02
2,10
31,71
5,45
160,90
11,31
x
s
10,55
141,50
35,67
8,42
18,77
35,13
0,23
7,30
7,06
3,33
1,89
t-test
0,5243
0,5074
0,4552
0,7154
0,7410
SÚBOR 2001
Výška
n 21
x
s
Pri porovnaní pohybovej výkonnosti 11-ročných chlapcov, dosiahli až na testovú
disciplínu ľah – sed, vo všetkých ostatných disciplínach lepšie výsledky chlapci súboru A
/2001/, v testovej položke skok do diaľky z miesta a člnkový beh 10x5m boli rozdiely vo
výkonnosti výraznejšie, ale nie štatisticky významné.
Tabuľka 2 Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť 11 ročných chlapcov
Súbor
Vek
SÚBOR 2001
x
s
Výška Hmotnosť
Plameniak Tapping
Predklon Skok do Ľah-sed Výdrž v Člnkový
diaľky
zhybe
beh
n 21
11,60 145,57
36,81
12,76
19,41
29,24
163,38
24,62
20,03
18,87
0,23
5,54
7,06
3,05
6,14
15,46
4,13
17,38
1,48
SÚBOR 2007
4,39
n 11
x
s
11,52 147,64
42,00
11,36
20,86
28,86
148,36
25,45
14,15
20,86
0,26
9,88
5,30
3,02
7,57
19,76
4,42
11,15
1,29
t-test
0,3845 0,3186
0,0754
0,5802
0,2229
0,8848
0,0293
0,6115
0,3325
0,0010
6,69
Pohybová výkonnosť u 12-ročných chlapcov sa začína vyrovnávať, chlapci zo súboru B
(2006) sa začali presadzovať v položkách skok do diaľky z miesta, člnkovom behu 10x5m,
tanierovom tappingu a aj v disciplíne sed – ľah, čo bolo doteraz doménou chlapcov z A súboru., naopak, zaostali v testovej položke výdrž v zhybe, štatistická významnosť rozdielov
sa nepotvrdila.
8
Tabuľka 3 Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť 12 ročných chlapcov
Súbor
Vek
SÚBOR 2001
x
s
Výška
Hmotnosť Plameniak Tapping Predklon Skok do Ľahdiaľky
sed
Výdrž v Člnkový
zhybe
beh
n 14
12,57
150,86
41,57
10,07
16,33
29,46
167,14
26,21
27,29
18,84
0,25
7,24
9,88
5,32
1,52
4,42
21,71
4,55
24,42
1,41
SÚBOR 2007
n 19
x
s
12,54
0,29
157,84
6,73
48,95
9,46
8,95
3,68
17,82
1,26
29,32
3,40
176,00
21,66
27,95
3,90
19,33
14,86
17,36
1,06
t-test
0,7907
0,0095
0,0434
0,4923
0,0055
0,9165
0,2695
0,2637
0,2699
0,0023
U 13-ročných chlapcov sme v oboch súboroch zaznamenali podobnú, vyrovnanú úroveň
pohybovej výkonnosti skoro vo všetkých testových položkách, s výnimkou testovej položky
výdrž v zhybe, kde chlapci B - súboru značne zaostávajú za výkonmi chlapcov súboru
A/2001/, čo je dosť prekvapujúce, pretože ide o dlhodobú nízku úroveň staticko-silových
schopností horných končatín aj v porovnaní s výsledkami celoštátnej populácie (Moravec,
1996).
Tabuľka 4 Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť 13 ročných chlapcov
Vek
SÚBOR 2001
x
s
Výška Hmotnosť
Plameniak Tapping
Predklon Skok do Ľahdiaľky
sed
Výdrž v Člnkový
zhybe
beh
n 25
13,51 160,16
50,32
10,16
15,06
33,40
183,08
26,88
21,60
18,40
0,29
8,89
4,42
2,54
4,12
19,09
3,99
13,36
1,23
SÚBOR 2007
9,03
n 19
x
s
13,61 162,53
52,53
9,53
15,54
33,50
177,11
27,74
12,68
18,83
0,27
11,53
4,90
2,55
3,76
22,10
3,45
13,98
1,73
t-test
0,2665 0,3654
0,4878
0,6631
0,5500
0,9359
0,3536
0,4693
0,0417
0,3537
7,24
Pri porovnaní pohybovej výkonnosti 14-ročných chlapcov sme opäť zaznamenali lepšie
výkony chlapcov A - súboru, ktorých výkonnosť je menej rozkolísaná ako u chlapcov v B súbore, ktorí síce dosiahli lepšie výsledky v člnkovom behu , teste rovnováhy a teste sed ľah, výkonnostné rozdiely však boli minimálne, nikde sa nepotvrdila štatistická významnosť.
9
Tabuľka 5 Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť 14 ročných chlapcov
Výška Hmotnosť Plameniak Tapping Predklon Skok do Ľahdiaľky
sed
Vek
SÚBOR 2001
x
s
Výdrž v Člnkový
zhybe
beh
n 22
14,59 165,09
54,59
9,77
15,91
34,39
196,00
28,41
27,52
18,67
0,27
12,54
4,25
1,98
4,90
17,31
3,76
18,30
1,13
SÚBOR 2007
11,59
n 18
x
s
14,65 166,89
55,89
8,33
16,53
34,00
187,17
28,72
19,71
16,63
0,22
8,12
3,25
1,90
3,86
16,92
2,53
14,84
1,20
t-test
0,4210 0,5765
0,7139
0,2567
0,3313
0,7919
0,1222
0,7704
0,1631
0,0000
6,98
V oblasti telesného rozvoja sa potvrdil sekulárny trend, B - súbor dosiahol vo všetkých
meraných ročníkoch vyššie hodnoty v ukazovateľoch telesnej výšky oproti chlapcom zo
súboru A., hmotnostné ukazovatele kopírujú v oboch meraných súboroch priebeh výškových
zmien.
Môžeme konštatovať, že dynamika zmien telesného rozvoja a úrovne pohybovej
výkonnosti mala v oboch meraných súboroch rôzny priebeh, kým v ukazovateľoch telesného
rozvoja išlo o lineárny priebeh, v ukazovateľoch pohybovej výkonnosti bola výkonnosť
v oboch sledovaných súboroch rozkolísaná, priebeh bol nepravidelný.
ZÁVER
V závere môžeme konštatovať, že napriek rozdielom v úrovni jednotlivých testových
položiek k štatisticky významným rozdielom vo výkonnosti oboch sledovaných súborov
nedošlo. Myslíme si, že je to spôsobené viacerými objektívnymi skutočnosťami, faktormi, ako
napríklad faktom, že škola nedisponuje telovýchovnými zariadeniami, vyučovací proces
prebieha v provizórnych, nezariadených priestoroch. Za významný faktor stagnácie v úrovni
pohybovej výkonnosti na skúmanej škole považujeme redukciu vyučovacích hodín povinnej
školskej telesnej výchovy z trojhodinového na dvojhodinový týždenný vyučovací režim, čo
považujeme za výrazný krok späť pri plnení úloh telesnej výchovy. Záverom sa chcem
poďakovať učiteľovi telesnej výchovy, Martinovi Mihálikovi za ochotu a pomoc pri
organizovaní výskumu v už spomenutých, nevyhovujúcich podmienkach.
10
ZHRNUTIE
V príspevku prezentujeme výsledky monitoringu aktuálneho stavu telesného rozvoja
a pohybovej výkonnosti u žiakov ZŠ v Liptovskej Lúžnej po šiestich rokoch, vybratými
testovými položkami testovej batérie EUROFIT. Výsledky porovnávame s výsledkami meraní
v roku 2001.
SUMMARY
In this contribution are being presenting the results of monitoring the current situation of
physical development and of general motion performance with students of ZS Liptovská
Lúžna after 6 years, with chosen test items from test batteries EUROFIT. Current results are
being compared with the results from the year 2001
LITERATÚRA
BELEJ, M. 1996. Telesný a pohybový profil štrnásťročnej mládeže Východoslovenského
regiónu. Prešov : PF UPJŠ, 1996.
BENCE, L. 2001. Základy antropomotoriky. Banská Bystrica : KTVŠ FHV UMB, 2001.
BENCE, L. 1998. Vplyv inovovaných učebných osnov na pohybovú výkonnosť 10 až 14
ročných dievčat v Banskej Bystrici. In: Antropomotorika 1998. Banská Bystrica : VSTVS,
1998, s. 93 – 105.
HAVLÍČEK, I. 1992. Hodnotenie zmien motorickej výkonnosti v závislosti od jej
východiskovej úrovne. Zborník Východoslovenskej pobočky vedeckej spoločnosti pre telesnú
výchovu a šport. Prešov : 1992.
KASA, J. 2002. Rozvoj pohybových predpokladov žiakov základných a stredných škôl
v telesnej výchove a športe. Bratislava : Metodické centrum, 2002.
MORAVEC, R. et al. 1996. Eurofit – Telesný rozvoj pohybová výkonnosť školskej populácie
na Slovensku. Bratislava : Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, 1996.
ISBN 80-967487-1-8.
PÁVEK, F. 1977. Tělesná výkonnost 7 – 19 – leté mládeže ČSSR. Praha : Olympia, 1977.
ŠEMETKA, M. 1982. Telesný vývoj a pohybová výkonnosť 7 – 14 – ročnej populácie na
Slovensku. Tréner 26, 1982.
ŠEMETKA, M. et al. 1993. Didaktika telesnej výchovy. Nitra : PF, 1993.
11
PLAVECKÁ VÝKONNOSŤ POLICAJTOV OKRESNÉHO
RIADITEĽSTVA POLICAJNÉHO ZBORU
V BANSKEJ BYSTRICI V ROKOCH 2002 - 2006
Matej BENCE
Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied univerzity Mateja Bela, Banská bystrica
Kľúčové slová: Plavecká výkonnosť, plavecká spôsobilosť, plavecký výkon, policajti
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica.
ÚVOD
V príspevku sa zaoberáme zmenami plaveckej výkonnosti policajtov Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici v rokoch 2002 až 2006.Prostredníctvom
štandardizovaného testu zisťujeme zmeny plaveckej výkonnosti sledovaného súboru
a hľadáme spôsoby riešenia pre jej skvalitnenie.
PROBLÉM
V boji proti kriminalite, organizovanému zločinu, pri ochrane majetku a pri
zabezpečovaní poriadku a bezpečnosti občanov v súčasnej dobe plní dôležitú úlohu polícia
SR, jej schopnosť brániť práva občanov, ktoré sú dané zákonmi.
Pre zabezpečenie výkonu služby je nutná činnosť základných útvarov policajného zboru
v ustanovení Obvodných oddelení, ako aj ostatných zložiek podieľajúcich sa na jej činnosti.
Zo strany polície sa od každého policajta vyžaduje jeho dobrý zdravotný stav a kondičná
pripravenosť.
Neoddeliteľnou súčasťou procesu osvojovania si špecifických vedomostí, zručností
a zvyšovania úrovne pohybovej výkonnosti v telesnej príprave je kontrola a hodnotenie, ktoré
plnia okrem spätnej väzby aj motivačnú funkciu.
CIEĽ, HYPOTÉZA, ÚLOHY
Cieľom nášho výskumu je zistiť úroveň plaveckej výkonnosti policajtov Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici počas 5-ročného obdobia v rokoch 2002 až
2006.
12
Vzhľadom na rozsah kondičnej prípravy zaradenej do programu prípravy policajtov
predpokladáme, že plavecká výkonnosť policajtov počas sledovaného obdobia nebude mať
klesajúcu tendenciu
Úlohou je prostredníctvom longitudinálneho výskumu spracovať a analyzovať výsledky
plaveckých testov, navrhnúť konkrétne riešenia pre zlepšenie ich plaveckej výkonnosti.
METODIKA
Výskumný súbor tvorí 20 policajtov Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Banskej Bystrici, narodených v rokoch 1973 – 1974.
Všetci policajti sú zaradení do priameho výkonu policajnej služby, kde pracujú minimálne 5
rokov.
V zmysle interného predpisu vydaného Ministrom vnútra Slovenskej republiky
o služobnej telesnej príprave sa policajti venujú tejto činnosti 10 hodín mesačne z čoho 4
hodiny využívajú na plávanie.
Testovanie súboru sme realizovali v rokoch 2002 až 2006 v mesiaci jún, podľa
spracovaného plánu výcviku pre každý kalendárny rok na vykonanie previerok telesnej
zdatnosti. Metodika merania bola počas každého roku výskumu rovnaká. Test plaveckej
výkonnosti – plávanie 100m. voľným spôsobom sme uskutočnili v 50 metrovom
bazéne krytej plavárne v Banskej Bystrici na „Štiavničkách“, výkony sme zaznamenali
v minútach a sekundách.
Služobná príprava policajtov je rozdelená podľa funkčného zaradenia do troch skupín:
a)
policajti v priamom výkone policajnej služby – vykonávajú služobnú telesnú prípravu
v rozsahu desiatich hodín mesačne.
b)
policajti, ktorých časť pracovnej náplne tvorí priamy výkon a časť nepriamy výkon –
vykonávajú služobnú telesnú prípravu v rozsahu desiatich hodín mesačne.
c)
policajti zaradení do nepriameho výkonu služby – vykonávajú služobnú telesnú prípravu
v rozsahu troch hodín mesačne.
Hodnotenie disciplíny plávania na 100m voľným spôsobom stanovilo MV SR do piatich
vekových kategórii uvedených v tabuľke 1.
13
Tabuľka 1 Bodové hodnotenie kategórií disciplíny plávania na 100m voľným spôsobom
Kategória - do 29 Kategória - od Kategória - od Kategória - od Kategória - od
rokov
30 do 34 rokov 35 do 39 rokov 40 do 44 rokov 45 do 50 rokov
BODY ČAS (min)
ČAS (min)
ČAS (min)
ČAS (min)
ČAS (min)
1
5.00
5.00
5.00
5.00
5.00
2
2.50
3.00
3.15
3.35
4.00
3
2.30
2.40
2.50
3.10
3.35
4
2.20
2.27
2.35
2.50
3.10
5
2.10
2.15
2.20
2.35
2.50
6
2.00
2.05
2.10
2.20
2.30
7
1.50
1.55
2.00
2.07
2.15
8
1.40
1.46
1.50
1.55
2.00
9
1.35
1.37
1.40
1.45
1.50
10
1.30
1.32
1.35
1.40
1.45
Výsledky sme vyhodnotili verbálne, sprehľadnili v tabuľkách. Využili sme základné
štatistické metódy, ako aritmetický priemer, smerodajnú odchýlku a t – test.
VÝSLEDKY
Tabuľka 2 Dosiahnuté priemerné časy(x) a bodové hodnotenie plaveckej výkonnosti
policajtov v rokoch 2002 - 2006
2002 x
2003 x
čas
body
čas
body
1.52
6
1.48
7
2004 x
čas
1.49
body
7
2005 x
čas
1.52
body
6
2006 x
čas
1.50
body
7
Z tabuľky 2 vyplýva, že počas výskumu v rokoch 2002 až 2006 sa plavecká výkonnosť
v sledovanom súbore výrazne nemenila a ostala na hladine priemeru. Napriek tomu, že
v rokoch 2003 a 2004 došlo k zlepšeniu dosiahnutých výsledkov, nemôžeme ich považovať
za dominantné.
Celkové hodnoty poukazujú na klesajúcu úroveň plaveckej výkonnosti, čo potvrdzuje
tabuľka 3.
14
Tabuľka 3 Bodové hodnotenie plaveckej výkonnosti policajtov v rokoch 2002 - 2006
body
roky
2002
2003
2004
2005
2006
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
1
0
0
1
1
1
2
2
1
1
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
2
1
2
1
5
3
5
6
5
2
2
5
4
5
3
6
4
2
2
2
4
3
4
5
6
Tabuľka 3 prezentuje výsledky policajtov a ich bodové hodnotenie, aké dosiahli
v sledovanom období. V tabuľke vidíme pokles výkonnosti celého sledovaného súboru,
napriek tomu že v roku 2002 získali plný počet 10 bodov štyria policajti a v roku 2006 až
šiesti policajti. Reálne 9 bodov získalo v roku 2002 šesť policajtov, ale v roku 2006 to už boli
iba dvaja policajti.
Porovnaním výsledkov z hľadiska vecnej analýzy nenachádzame významné rozdiely
v plaveckej výkonnosti sledovaných súborov. Tento stav úrovne plaveckej výkonnosti
potvrdzujeme hodnotami t – testu.
Tabuľka 4 Porovnanie plaveckej výkonnosti na 100m voľným spôsobom v rokoch 2002 až
2006
Rok
X
S
2002
1.52
0.41
2003
1.48
0.32
0.42
2004
1.49
0.35
T
2005
1.52
0.44
2006
1.50
0.37
0.53
0.33
0.62
n – 20,
p – 0,05 = 2,086,
p – 0,01 = 2,845
Porovnaním dosiahnutých priemerných výsledkov t - testom pre početnosť 20 sme
nezaznamenali štatisticky významnú rozdielnosť.
ZÁVER
V príspevku sme sa zaoberali sledovaním plaveckej výkonnosti policajtov zaradených
do aktívnej činnosti na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici v roku
2002 – 2006.
15
Bodovacia stupnica pre plaveckú disciplínu 100m voľným spôsobom nám umožnila
optimálne vyhodnotiť a posúdiť plaveckú výkonnosť policajtov, poukázať na rozdiely vo
výkonnosti medzi nimi.
Náš predpoklad, že policajti dosiahnu úroveň plaveckej výkonnosti, ktorá nebude mať
klesajúcu tendenciu počas celého obdobia, sa nám nepotvrdil. Zistili sme pokles výkonnosti
u väčšiny policajtov.
Vyhodnotením výsledkov môžeme konštatovať, že plavecká výkonnosť skúmaného
súboru má klesajúcu tendenciu. Pre jej skvalitnenie navrhujeme tieto opatrenia:
-
zvýšiť počet hodín venovaných plaveckej príprave,
-
upraviť pracovný čas policajtov tak, aby mohli absolvovať navrhnutý program
kondičnej prípravy,
-
zaradiť spôsoby úžitkového plávania do obsahu telesnej prípravy policajtov, nakoľko pri
výkone služby dochádza k situáciám, kde je potrebná aj záchrana topiaceho.
ZHRNUTIE
Naša práca je zameraná na zistenie úrovne plaveckej výkonnosti policajtov zaradených
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici v roku 2002 – 2006.
Úlohou práce bolo porovnanie priemerných hodnôt výsledkov plaveckej výkonnosti
v disciplíne 100m voľným spôsobom (kraul).
Náš predpoklad, že policajti dosahujú rovnaké výsledky počas celého obdobia sa nám
nepotvrdil. Zistili sme pokles výkonnosti u väčšiny policajtov.
SUMMARY
Our workfocuses on monitoring policemen’s swimming efficiency of Department of
Policemen District Headquarters in Banska Bystrica during the years 2002 – 2006.
Our work aim was to compare average values of 100m free style (crawl) swimming
efficiency results.
Our assumption that policemen would have the same results during the whole monitored
period was not confirmed. Efficiency decrease was found out for most of the policemen.
LITERATÚRA
MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY - Útvar obrany, ochrany a výcviku, 1995:
Metodická pomôcka pre výcvik Policajného zboru v telesnej príprave. Bratislava: 1995
16
PROGNÓZA VÝKONOV ŽENSKÝCH ATLETICKÝCH DISCIPLÍN
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Jaroslav BROĎÁNI
Katedra telesnej výchovy a športu, Pedagogická fakulta, UKF, Slovensko
Kľúčové slová: Atletika, slovenská republika, ženy, trend, prognóza, výkonnosť.
ÚVOD
Každý športový úspech vo svetovej, olympijskej, európskej, národnej súťaži je
podmienený celým radom faktorov. Metodológia športového prognózovania vychádza
z interdisciplinárneho poznania a špecifických metód prognózovania, ktorých základom je
systémový prístup. Prognózovania je neodmysliteľne spojené s časom. V reále sa snažíme na
základe predchádzajúceho vývoja predpovedať budúcnosť. V trende vývoja je možné zistiť
vplyv všetkých základných faktorov. Predpovedanie úrovne výkonov je pre trénerov
a športovcov neoddeliteľnou súčasťou vedomostí, ktoré sú potrebné pre riadenie tréningového
procesu. Na základe poznania prognózovaných hodnôt, resp. systému riadenia športového
tréningu (prognóza - plán - realizácia - evidencia - kontrola – vyhodnotenie) umožňujeme
športovcovi naplánovať čo najefektívnejšiu prípravu, ktorá mu umožní ekonomizovať sily
v prospech následne podaného vrcholového výkonu, resp. popredného umiestnenia (Kovář –
Tilinger, 2005). Príprava športovca má mať preto vždy postupný a progresívny charakter.
Musí byť plánovitá, organizovaná a mala by byť orientovaná na dosiahnutie modelovaných
výkonov (Turek – Ružbarský, 2001). Je známe, že príliš krátke alebo príliš dlhé časové rady
dávajú menej spoľahlivé výsledky (Turek, 1996).
PROBLÉM
Cieľom práce je na základe analýzy vývoja výkonnosti v ženských atletických
disciplínach v Slovenskej republike v rokoch 1999 – 2006 stanoviť prognózy s výhľadom na
roky 2007-2011.
17
METODIKA PRÁCE
Predmetom záujmu atletických súťaží bola ženská atletická výkonnosť na prvom (NV)
a šiestom mieste (6V) z Majstrovstiev Slovenskej republiky. V našej práci sme použili časový
rad rokov od roku 1990 do 2006. Ako najvhodnejšiu metódu pri zisťovaní prognózovaných
hodnôt sme použili metódu regresie a extrapolácie. Podrobnou analýzou dát vo väčšine
disciplín sme došli k záveru, že z funkcií, ktoré najviac zodpovedá hľadanej krivke vývoja
výkonnosti, je lineárna a logaritmická krivka. Tieto funkcie sú vyjadrené vzorcom y=bx+a
(y=bLn(x)+a), kde „a“ – „b“ sú koeficienty, „x“ je rok, „y“ je výkon v rokoku X. Pre výpočet
prognózovaných hodnôt sme použili grafickú a číselnú metódu realizovanú v programe MS
Excel (Broďáni, 2002, 2007; Šelinger– Šelingerová, 2000). Prognózujeme pritom výkony
víťaza a šiesteho na Majstrovstvách Slovenska 2008 s výhľadom do roku 2011.
VÝSLEDKY
Analýzou ženských atletických disciplín v SR môžeme konštatovať diferentný trend
vývoja. Degresiu, resp. stagnácia trendu výkonnosti sa potvrdila v disciplínach 1500m,
3000m, 5000m, 10 000m, maratón, skok do výšky, disk, oštep a 7-boj (tab. 1). Progresiu
trendu výkonnosti sme zaznamenali v disciplínach 100m, 200m, 400m, 800m, 100m
prekážky, 400m prekážky, skok do diaľky, trojskok, vrh guľou, hod kladivom, 4x100 m
a 4x400 m (tab. 1).
Obrázok 1 Trend vývoja a prognóza výkonov v behu na 800 m mužov v SR z pohľadu
prvého najlepšieho výkonu a šiesteho výkonu vo finále
02:22,56
800 m NV
800 m 6V
y = 2E-07x + 0,0016
R2 = 0,0032
02:18,24
02:09,60
02:05,28
02:00,96
01:56,64
y = -3E-06x + 0,0015
R2 = 0,2584
01:52,32
01:48,00
19
90
19
91
19
92
19
93
19
94
19
95
19
96
19
97
19
98
19
99
20
00
20
01
20
02
20
03
20
04
20
05
20
06
20
07
20
08
20
09
20
10
20
11
[mm:ss]
02:13,92
roky
18
Obrázok 2 Trend vývoja a prognóza výkonov v hode kladivom žien v SR z pohľadu prvého
najlepšieho výkonu a šiesteho výkonu vo finále
kladivo NV
80
70
kladivo 6V
y = 16,844Ln(x) + 27,06
R2 = 0,8866
60
[m]
50
40
30
y = 12,393Ln(x) + 16,117
R2 = 0,8708
20
10
19
94
19
95
19
96
19
97
19
98
19
99
20
00
20
01
20
02
20
03
20
04
20
05
20
06
20
07
20
08
20
09
20
10
20
11
0
roky
Obrázok 3
Trend vývoja a prognóza výkonov v trojskoku žien v SR z pohľadu prvého
najlepšieho výkonu a šiesteho výkonu vo finále
15,0
14,5
y = 0,7381Ln(x) + 12,063
R2 = 0,6239
trojskok NV
trojskok 6V
14,0
[cm]
13,5
y = 0,0364x + 11,453
R2 = 0,4333
13,0
12,5
12,0
11,5
19
91
19
92
19
93
19
94
19
95
19
96
19
97
19
98
19
99
20
00
20
01
20
02
20
03
20
04
20
05
20
06
20
07
20
08
20
09
20
10
20
11
11,0
roky
Vzhľadom na rozsah článku uvádzame grafické znázornenie trendu vývoja a prognózy
iba v progresívnych disciplínach na úrovni svetovej špičky, a to v behu na 800m, v hode
kladivom a v trojskoku (obrázok 1, 2 a 3).
V disciplíne 800m je našou najlepšou pretekárkou Lucia Klocová, u ktorej
zaznamenávame v posledných 3 rokoch mierne zlepšujúcu sa výkonnosť. Svojimi výkonmi
na úrovni 2:00,0 min sa radí medzi európsku, resp. svetovú špičku. Z nášho pohľadu už dávno
prekonaná prognózovaná výkonnosť na úrovni 2 min potvrdzuje účasť vo finále na MS a OH.
Hod kladivom sa na Slovensku v poslednom období vďaka Martine Danišovej radí
medzi európsku a svetovú špičku. Pretekárka zaznamenáva v posledných rokoch prudký
19
nárast výkonnosti. Prognózované výkony na úrovni 71 až 75 metrov by mohli reálne potvrdiť
účasť pretekárky vo finále na MS a OH.
Obdobne trojskok zaznamenal výkonnostný nárast vďaka Dane Velďákovej (obr. 3).
Prognózované výkony na úrovni 14,12 – 14,27m sú vzhľadom na pretekárkinu výkonnosť
v posledných rokoch potvrdením stabilizovanej výkonnosti nad úrovňou 14m. Výkony na
úrovni 14,20m však postačujú na finálovú účasť v trojskoku na MS a OH. Obdobne by sme
mohli očakávať vo finále svetových podujatí aj Janu Velďákovú v skoku do diaľky, ktorá
svojimi výkonmi zaznamenáva progresívny rast výkonnosti.
ZÁVER
Z analýzy finálových výsledkov slovenskej ženskej atletiky v rokoch 1990 až 2006,
matematicko-štatistickej analýzy, vecne logických hodnotení, názorov atletických trénerov
špecialistov v jednotlivých disciplínach, vyplývajú nasledujúce závery:
1. Použité metódy regresie a extrapolácie vedú k použiteľným výsledkom.
2. Na vrcholové podujatia MS 2007 a OH 2008 prognózujeme splnenie limitov a účasť vo
finále v behu na 800m, skoku do diaľky, trojskoku a v hode kladivom.
3. Umiestnenie na popredných miestach môžeme predpokladať však iba v behu na 800m
a v hode kladivom.
4. Do budúcnosti odporúčame v disciplínach 1500m, 3000m, 5000m, 10 000m, maratón,
skok do výšky, disk, oštep a 7-boj zamerať sa skvalitnenie výberu talentovanej mládeže
a skvalitniť športovú prípravu.
5. V rámci slovenskej atletiky odporúčame zefektívniť spoluprácu s odborníkmi v oblasti
atletiky, vedecko-výskumnými pracovníkmi, resp. Národným športovým centrom.
LITERATÚRA
BROĎÁNI, J.: 2007. Vývojový trend a predpoveď budúceho stavu v MS Excel. In
Optimalizácia zaťaženia v telesnej a športovej výchove, Bratislava, STU 2007.
KOVÁŘ, K. – TILINGER, P.: Jaké výkony můžeme očekávat na OH 2008 v Pekingu.
http://www.ftvs.cuni.cz/eknihy/sborniky/2005-11-24-25/prispevky/postery/P-3-Kovar-.htm
ŠELINGER, P – ŠELINGEROVÁ M. 2000. Metodika interpolácie tabuľkových údajov pre
všeobecnú funkciu ako prostriedku na spresnenie hodnotenia dynamiky pohybovej
výkonnosti jedincov v priebehu ontogenézy. In: Diagnostika pohybového systému, Olomouc :
Univerzita Palackého, 2000, s. 173-176
20
TILINGER, P.: Prognózování vývoje výkonnosti ve sportu. Praha : Univerzita Karlova v Praze,
Karolinum, 2004.
TUREK, M: Prognózovanie v športe. Prešov: PF UPJŠ Košice, 1996, 107s.
TUREK, M. - RUŽBARSKÝ, P.: Športová prognóza v praxi. Prešov: PF PU Prešov, SVSTVŠ,
2001, 83s.
Tabuľka 1 Prognóza výkonov v ženských atletických disciplínach v Slovenskej republike
Prognózované roky
umiestnenie
2007
2008
2009
2010
2011
Regresná rovnica
R2
1 miesto
11,73
11,71
11,68
11,65
11,63
y = -0,0251x + 12,183
0,340
6 miesto
12,32
12,31
12,30
12,28
12,27
y = -0,0133x + 12,561
0,2612
1 miesto
23,95
23,91
23,87
23,84
23,80
y = -0,0398x + 24,671
0,1612
6 miesto
24,95
24,91
24,86
24,82
24,78
y = -0,044x + 25,744
0,6762
1 miesto
53,05
52,90
52,75
52,60
52,45
y = -0,1514x + 55,777
0,616
6 miesto
57,18
57,15
57,12
57,09
57,06
y = -0,0308x + 57,735
0,073
1 miesto
2:01,43
2:01,14
2:00,85
2:00,56
2:00,27
y = -3E-06x + 0,0015
0,2584
6 miesto
2:15,71
2:15,74
2:15,77
2:15,81
2:15,84
y = 2E-07x + 0,0016
0,0032
1 miesto
4:38,34
4:39,56
4:40,77
4:41,98
4:43,19
y = 1E-05x + 0,003
0,6913
6 miesto
4:47,05
4:47,42
4:47,79
4:48,16
4:48,53
y=4E-06x + 0,0032
0,2093
1 miesto
10:08,62 10:11,63 10:14,65 10:17,66 10:20,68 y = 3E-05x + 0,0064
0,4041
6 miesto
10:43,04 10:44,80 10:46,55 10:48,30 10:50,05 y = 2E-05x + 0,0071
0,3873
1 miesto
17:04,81 17:04,24 17:03,67 17:03,10 17:02,52 y = -0,0003x + 0,0169
0,3425
6 miesto
18:23,16 18:16,10 18:09,05 18:01,99 17:54,93 y = -8E-05x + 0,014
0,3551
1 miesto
37:22,71 37:29,84 37:36,98 37:44,11 37:51,25 y = 8E-05x + 0,0245
0,1658
6 miesto
Výkony na 6 mieste boli zaznamenané v nízkom počte - nevyhodnocované
1 miesto
2:52:43
2:53:20
2:53:57
2:54:35
2:55:12
y = 0,0004x + 0,1122
0,2551
6 miesto
3:47:58
3:50:57
3:53:55
3:56:53
3:59:52
y = 0,0021x + 0,1211
0,2502
100 m prekážky 1 miesto
13,77
13,73
13,70
13,66
13,63
y = -0,0346x + 14,389
0,2164
[s]
6 miesto
15,27
15,27
15,27
15,27
15,27
y = 0,0007x + 15,257
0,0001
400 m prekážky 1 miesto
57,97
57,75
57,53
57,31
57,09
y = -0,221x + 61,947
0,299
[s]
6 miesto
66,97
67,00
67,03
67,06
67,10
y = 0,0318x + 66,396
0,0237
1 miesto
46,37
46,24
46,10
45,97
45,83
y = -0,135x + 48,803
0,527
6 miesto
49,47
49,43
49,39
49,35
49,30
y = -0,0428x + 50,245
0,1091
1 miesto
3:38,81
3:37,59
3:36,37
3:35,14
3:33,92
y = -1E-05x + 0,0028
0,5934
6 miesto
4:09,76
4:10,18
4:10,59
4:11,01
4:11,43
y = 5E-06x + 0,0028
0,0998
1 miesto
188
188
188
188
188
y = -0,1912x + 191,9
0,0449
6 miesto
173
173
173
173
173
y = -0,1887x + 176,76
0,0926
1 miesto
419
427
435
442
450
y = 7,8364x + 324,8
0,9615
Žrď [cm]
6 miesto
309
312
314
317
319
y = 2,4455x + 279,96
0,1904
Trojskok [m]
1 miesto
14,12
14,16
14,20
14,23
14,27
y = 0,7381Ln(x) + 12,063
0,6239
Disciplína
100 m [s]
200 m [s]
400 m [s]
800 m [min]
1500 m [min]
3000 m [min]
5000 m [min]
10000 m [min]
Maratón [hod]
4x100 m [s]
4x400 m [min]
Výška [cm]
21
Guľa [m]
Disk [m]
Kladivo [m]
Oštep [m]
7-boj [body]
Diaľka [cm]
6 miesto
12,07
12,11
12,15
12,18
12,22
y = 0,0364x + 11,453
0,4333
1 miesto
15,22
15,29
15,37
15,45
15,53
y = 0,0786x + 13,801
0,2344
6 miesto
12,14
12,14
12,14
12,14
12,14
y = -5E-05x + 12,143
3,00E-07
1 miesto
54,09
54,06
54,04
54,02
54,00
y = -0,0223x + 54,486
0,002
6 miesto
36,12
35,82
35,52
35,21
34,91
y = -0,3036x + 41,589
0,3092
1 miesto
71,51
72,67
73,76
74,78
75,75
y = 16,844Ln(x) + 27,06
0,8866
6 miesto
48,82
49,68
50,48
51,23
51,94
y = 12,393Ln(x) + 16,117
0,8708
1 miesto
42,54
41,76
40,98
40,19
39,41
y = -0,7837x + 56,65
0,7911
6 miesto
37,81
37,32
36,83
36,35
35,86
y = -0,4865x + 46,563
0,5605
1 miesto
4639
4565
4492
4418
4344
y = -73,74x + 5966,4
0,5008
6 miesto
3474
3440
3407
3373
3340
y = -33,457x + 4076
0,1376
1 miesto
658
661
664
668
671
y = 3,2255x + 599,79
0,6538
6 miesto
575
575
575
576
576
y = 0,2696x + 569,99
0,0153
22
POSOUZENÍ OBJEKTIVITY HODNOCENÍ VYBRANÝCH
POHYBOVÝCH STEREOTYPŮ
Marta BURSOVÁ
Katedra tělesné a sportovní výchovy, FPE ZČU Plzeň, ČR
Klíčová slova: Posturální funkce, pohybové stereotypy, objektivita hodnocení.
ÚVOD
V tělovýchovné a sportovní praxi si již uvědomujeme důležitost využívání teoretických
poznatků při vytváření kondičních programů. Dokonce existují školy a sportovní kluby, které
i v dnešní době ke zvýšení kvality své práci longitudinálně využívají motorické testy jako
indikátory úrovně záměrně rozvíjených kondičních schopností. Měřitelná složka pohybového
výkonu je ale významně determinována celou řadou endogenních a exogenních faktorů, mezi
kterými prioritní místo zaujímá kvalita posturální funkce, jejíž hodnocení by mělo být
podkladem pro sestavování korekčních ale i individuálně regeneračně rekondičních
cvičebních programů.
TEORETICKÁ VÝCHODISKA
Individuálně optimální držení těla s fyziologickým tvarem páteře a svalovou balancí
bezesporu patří mezi stěžejní elementy podílející se na úrovni zdraví každého jedince. Je
indikátorem harmonického stavu hybného systému a pozitivně determinuje správnou funkci
jednotlivých vnitřních orgánů (vertebroviscerální vztahy v organismu). Současně je jedním
z hlavních předpokladů umožňující fyziologické zapojování odpovídajících svalových skupin
v průběhu pohybu a tím podporuje dokonalou techniku a vysokou úroveň každého
sportovního výkonu.
Kvalita statické složky posturální funkce, jež předurčuje kvalitu fixované polohy před
zahájením pohybu, v průběhu pohybu ale i po jeho ukončení, významně ovlivňuje velikost
měřitelné složky výsledného pohybu. Véle (1997) fixovanou polohu (složku „držící“) nazývá
pohybem podpůrným (ereismatickým, oporným) a zdůrazňuje její neoddělitelnost od složky
„pohybové“. Kolář (2001, 2005) navazující na práce Lewita (1998), Jandy (1982), Vojty
(1995), Véleho (1997)… vnáší nejnovější poznatky z vývojové kineziologie a chápe
udržování postury jako výsledek koordinovaného působení obou složek svalového systému
23
(složky tonické - motor-hold systém a složky fázické - motor-move systém), t.j. složky
„držící“ a složky „pohybové“. V tělovýchovné praxi bychom měli zaměřit pozornost na
harmonizaci obou těchto složek.
V předloženém příspěvku se dotýkáme problematiky pohybových stereotypů, jejichž
nefyziologické provedení může signalizovat začínající funkční poruchu hybného systému.
Janda (1982) charakterizuje základní hybné stereotypy jako dočasně neměnnou soustavu
podmíněných a nepodmíněných reflexů. Jejich kvalita je prioritně ovlivněna vlastnostmi CNS
a dalšími fyziologickými předpoklady (individuální kvalita nervových funkcí, vlastnosti
hybného systému, emoční „nasměrování“ limbického systému, apod.). Podle Véleho (1997)
se z dílčích pohybových vzorů (stereotypů, podprogramů) skládá každý složitější pohyb
(pohybový program). Časoprostorové schéma elementárních pohybových prvků je řízeno
podkorově, automaticky, a proto je do určité míry nepřeučitelné. Podle Koláře (1988) jsou
pohybové stereotypy individuálně odlišné a tvoří součást sportovního talentu.
V průběhu vývoje se však mohou měnit v důsledku vnitřních změn organismu nebo
změn vnějšího prostředí. Velmi důležitý je i způsob, jak byly a jsou pohybové stereotypy
vypracovány, posilovány a korigovány. Schopnost přebudovávat tyto stereotypy klesá
s kalendářním věkem (Janda, 1982). Z uvedeného důvodu považujeme za vhodné, aby
pedagogická diagnostika ve školní tělesné výchově a v tréninkovém procesu kromě hodnocení
úrovně jednotlivých pohybových schopností a pohybových dovedností pravidelně obsahovala
i hodnocení základních hybných stereotypů. Vnitřní svalová koordinace projevující se
v jemné souhře a v optimálním zapojování jednotlivých svalů v pohybových řetězcích umožní
dokonalou prostorovou, časovou a dynamickou plynulost, přesnost, účelnost…, t.j.
ekonomičnost, plnohodnotnou energetickou hospodárnost v průběhu pohybových dovedností
s potencionálně vysokými sportovními výkony.
V opačné případě při nefyziologickém zapojování odpovídajících svalů v pohybových
stereotypech, můžeme očekávat prohlubování svalové dysbalance a chronické přetěžování
hybného systému s následným vznikem funkčních později strukturálních poruch projevujících
se algickými vertebrogenními potížemi. Každý sportovní výkon bude technicky nedokonalý a
i při intenzívním tréninku neefektivní a neekonomický jak z hlediska bioenergetického tak
biomechanického. Současně bude hrozit výrazné zvýšení rizik zranění a nemocnosti.
Tomuto stavu je nutno předcházet a nejlépe již v mladším školním věku začít optimálně
korigovat počáteční poruchy hybného systému vhodně zacíleným kompenzačním cvičením
(Suchomel, 2006). Hodnocení základních hybných stereotypů metodikou dle Jandy (1982)
bývá zatíženo subjektivní chybou edukátorů. Dle (Dobrého, 1999) každá kvalitativní analýza
24
elementárního lidského pohybu je založena na správnosti pozorování a posouzení
jednotlivých edukátorů, což vyžaduje jejich vysokou odbornou úroveň. Hodnocení může být
ovlivněno řadou dalších faktorů, např. nedostatečnou trpělivostí probandů při pomalém
provedení daného pohybu, příp. i časovou náročností samotného vyšetřování. Závažným
problémem se tak stává objektivita pozorování, která vyjadřuje stupeň shody mezi
hodnocením jednotlivých posuzovatelů.
Při komplexním řešením dané problematiky je bezpodmínečně nutné zvýšit erudovanost
edukátorů při sestavování regeneračně kompenzačních programů nejlépe dle individuální
orientační diagnostiky, vycházet ze znalostí neurofyziologických zákonitostí řízení motoriky a
funkčních vztahů jednotlivých svalových skupin. Je však potencionální učitel tělesné výchovy
odborně vybaven hodnotit stupeň aktivace a koordinace zapojovaných skupin a tím rozpoznat
s dostatečnou přesností chybné provedení elementárních cvičebních tvarů?
VÝZKUMNÝ PROBLÉM
Vysoká úroveň posturální funkce je indikátorem harmonického stavu hybného systému
jedince. Její alespoň orientační posouzení by mělo být součástí pedagogické diagnostiky.
Hodnocení kvality vybraných pohybových stereotypů v tělovýchovné praxi je zatíženo
subjektivní chybou edukátorů, a tudíž objektivita tohoto vyšetřování nemusí být dostačující.
Zvyšováním erudovanosti v problematice neurofyziologických zákonitostí řízení motoriky a
funkčních vztahů jednotlivých svalových skupin můžeme zvyšovat shodu hodnocení mezi
jednotlivými posuzovateli.
VĚDECKÁ HYPOTÉZA
Předpokládáme,
že
zvyšování
odbornosti
v problematice
neurofyziologických
zákonitostí řízení motoriky a funkčních vztahů jednotlivých svalových skupin ve výuce
zdravotní tělesné výchovy studentů tělesné výchovy povede ke zvýšení objektivity hodnocení
vybraných pohybových stereotypů.
CÍL A DÍLČÍ ÚKOLY
Cílem předloženého sdělení je posoudit z videozáznamu objektivitu hodnocení
zvolených pohybových stereotypů vyšetřované skupiny sportovně talentované mládeže se
zaměřením na lední hokej (3. třídy základní školy Dukelská v Plzni). Hodnocení jsme získali
od 37 studentů tělesné výchovy FPE ZČU v Plzni po výuce zdravotní tělesné výchovy.
25
ZE STANOVENÉHO CÍLE JSME FORMULOVALI NÁSLEDUJÍCÍ ÚKOLY
1. Pořídit videozáznam sedmi hybných stereotypů u výběrového souboru sportovně
talentované mládeže se zaměřením na lední hokej (3. třída základní školy Dukelská
v Plzni).
2. Dichotomicky zhodnotit 37 posuzovateli (studenti tělesné výchovy) kvalitu vybraných
pohybových stereotypů (84 elementárních cvičebních tvarů) u poloviny žáků (n=12) po
výuce zdravotní tělesné výchovy, která navazuje zejména na výuku anatomie, fyziologie a
základní gymnastiky a vyučuje se na KTV FPE ZČU v Plzni v rozsahu 4 výukových
hodin v jednom semestru (2 hod. přednášky a 2hod. cvičení).
3. Vypočítat Kendallův koeficient shody (W), posoudit jeho statistickou významnost pomocí
testového kritéria chí-kvadrát, provést statistické a věcné závěry.
METODIKA VÝZKUMU
V rámci vyšetřování funkční úrovně hybného systému sportovně talentované mládeže se
zaměřením na lední hokej jsme pořídili videozáznam sedmi vybraných pohybových
stereotypů. 37 studentů tělesné výchovy, jež absolvovali zkoušku ze zdravotní tělesné
výchovy, dichotomicky posoudili jejich kvalitu (1 – správné provedení, 0- nesprávné
provedení). Z možných pohybových stereotypů jsme vybrali základní, jejichž chybné
provedení by měl umět každý tělovýchovný edukátor úspěšné korigovat, neboť jejich
provedení je totožné s posilovacími cviky vybraných svalových skupin. Posuzovatelé
hodnotili kvalitu abdukce v ramenním kloubu, flexe šíje a trupu, extenze a abdukce
v kyčelním kloubu metodikou podle Jandy (1982). Videozáznam umožnil využít zpomalenou
reprodukci a tak jednotliví pozorovatelé měli dostatek času na rozhodnutí o správnosti či
nesprávnosti postupné aktivace odpovídajících svalových skupin. Aby hodnocení nebylo
příliš dlouhé a aby dokázali posuzovatelé být dostatečně soustředěni, hodnotili pouze
polovinu žáků, tj. n=12.
Objektivitu pozorování jsme posuzovali prostřednictvím Kendallova koeficientu shody
(Chrástka, 2003). Pomocí testového kritéria chí-kvadrát jsme posoudili statistickou
významnost. Jako kritérium objektivity jsme stanovili vysoce významnou shodu mezi
jednotlivými posuzovateli, kritická hodnota chí-kvadrát alfa 0,01 = 57,360. K výpočtu jsme
použili statistický software STATISTICA 5.5 CZ.
26
STATISTICKÉ HYPOTÉZY
H0: Vypočítaný Kendallův koeficient konkordance nevypovídá o shodě mezi hodnocením
jednotlivých posuzovatelů.
H1: Vypočítaný Kendallův koeficient konkordance vypovídá o shodě mezi hodnocením
jednotlivých posuzovatelů.
VÝSLEDKY A DISKUSE
Výsledky nás velice uspokojily. Těsnost vztahu mezi hodnocením vybraných hybných
stereotypů jednotlivými studenty tělesné výchovy jsme posuzovali na základě výpočtu
Kendallova koeficientu konkordance, jež nabýval hodnot od 0,197 až 0,791. Přestože jeho
číselné vyjádření je poměrně rozdílné, vypočítaná hodnota testového kritéria chí-kvadrát
(nejnižší hodnota 84,979 a nejvyšší hodnota 341,777) vysoko převyšuje kritickou hodnotu na
zvolené 99% hladině pravděpodobnosti (57,360) ve všech případech. Z uvedeného důvodu
přijímáme hypotézu alternativní, tj. mezi hodnocením námi vybraných hybných stereotypů
jednotlivých posuzovatelů existuje vysoce významná shoda. Podařilo se nám tedy potvrdit
naši vědeckou hypotézu, hodnocení studentů po absolvování zkoušky ze zdravotní tělesné
výchovy je dostatečně objektivní. Samozřejmě daný závěr nelze zobecnit, týká se pouze
našeho šetření.
Hodnocení hybných stereotypů vyžaduje určitou zkušenost a dokonalou představu o
průběhu pohybu. Rozpoznání chybného provedení jednotlivých cvičebních tvarů s následnou
korekcí považujeme za důležité, neboť příp. nepřesné zapojování svalů např. při posilovacím
cvičení může mít až škodlivý účinek, který podpoří vznik substitučních hybných stereotypů
(horní a dolní zkřížený syndrom). Je také důležité vhodně motivovat děti k tomuto vyšetření.
Pohyb musí být dostatečně vedený, pomalý a „viditelně“ soustředěný. Děti prováděly pohyb
vždy dvakrát, neboť jsme předpokládali, že při eventuálním druhém opakování se již zvýrazní
případné nefyziologické zapojování jednotlivých svalových skupin a edukátor již dokáže
dostatečně přesně rozpoznat nesprávné provedení.
Největší potíže měli studenti s posuzováním stereotypu extenze v kyčelním kloubu
(W=0,197). Při fyziologickém provedení tohoto elementárního pohybu se nejprve má
aktivovat m. gluteus max., následně svaly ischiokrurální a kontralaterální svaly
paravertebrální (od oblasti lumbosakrální až po oblast thorakální). Chybné zanožení je
doprovázeno abdukcí a zevní rotací.
Obdobně poměrně nepřesně hodnotili studenti flexi trupu (W=0,249) a hned následně i
27
flexi hlavy (W=0,301). Oba tyto elementární pohyby je nutné korigovat při posilování
břišních svalů, při kterém mezi nejčastější chyby patří nadzvednutí hlavy s mírným záklonem
a zvednutím ramen, toporné zvedání trupu s vyklenutím břišní stěny a tendence ke zvedání
dolních končetin. Také provedený předklon hmitem s nedostatečně dlouhou výdechovou fází
při aktivaci není žádoucí.
Naopak nejlépe „čtivé“ bylo pro posuzovatele provedení abdukce v kyčelním
(W=0,791) a ramenním kloubu (W=0,540). Domníváme se, že přesné hodnocení je
způsobeno především samotným videozáznamem, kdy pohyb snímáme u stereotypu unožení
v podélné ose těla, a upažení prováděly děti v sedě čelem ke čtvercové síti, která usnadnila
ohodnotit symetričnost.
Analýza stereotypů extenze a abdukce v kyčelním kloubu s následným přesným
posilováním svalových skupin s tendencí k oslabení je stěžejní pro krokový mechanismus
chůze a následně i běhu. Tato lidská lokomoce je pro člověka nevyhnutelná a je základním
prostředkem zvyšování aerobní zdatnosti. Dostatečná silová úroveň břišních svalů je jednou
z podmínek fyziologického postavení pánve a správným posilováním můžeme úspěšně
předcházet algickým vertebrogenním obtížím v dospělosti. V opačném případě naopak
podporujeme nadměrnou aktivitu flexorů kyčelních kloubů (zejména m. iliopsoas) a
bederních vzpřimovačů s následným prohlubováním svalové dysbalance a jejími negativními
důsledky.
Analýza stereotypů abdukce v ramenním kloubu a flexe hlavy nám zprostředkuje
informace o silových poměrech v oblasti krční páteře a pletence ramenního. Zejména
v současné době, ve které převládá sedavý způsob života, se setkáváme s oslabenými dolními
fixátory lopatek a hlubokými flexory krku a hlavy, což vede k hyperkyfotickému držení
hrudníku a předsunutí hlavy s postupným přetěžováním zejména m. sternocleidomastoideus a
sestupných snopců m. trapezius.
Domníváme se, že uvedeným maladaptačním změnám posturálního svalového systému
bychom měli všemi dostupnými prostředky předcházet jak ve výchovně vzdělávacím procesu
tak i v tělovýchovné a sportovní praxi. Z uvedeného důvodu je zvyšování odbornosti
jednotlivých edukátorů v dané problematice nezbytností.
ZÁVĚR
Dosažené výsledky v našem sdělení potvrdily námi stanovenou vědeckou hypotézu.
Studenti tělesné výchovy (n=37) po úspěšném absolvování výuky ve zdravotní tělesné
výchově (požadavky teoretické a praktické) vykazovali vysoce významnou shodu
28
v hodnocení všech sedmi námi vybraných pohybových stereotypů. Zvyšování odbornosti
v problematice neurofyziologických zákonitostí řízení motoriky a funkčních vztahů
jednotlivých svalových skupin v průběhu studia je nezbytným předpokladem k rozpoznání
chybného provedení pohybových stereotypů ale i cvičebních tvarů používaných ve
všeobecném a speciálním rozcvičení.
Včasná diagnostika nejlépe již v předškolním věku umožní záměrně korigovat
maladaptační změny hybného systému a předcházet tak algickým vertebrogenním potížím
v dospělosti jak u nesportující tak i sportující populace. Předpokládáme také, že takto
vzdělaný edukátor bude schopen sestavovat a úspěšně realizovat individuálně zaměřený
kompenzační program, což by ale bylo pochopitelně předmětem dalšího šetření.
SHRNUTÍ
Kvalita posturální funkce ovlivňuje nejen zdraví každého jedince, ale i jeho každý
pohybový projev a samozřejmě i každý sportovní výkon. V předloženém sdělení jsme se
soustředili na objektivitu sedmi pohybových stereotypů. 37 posuzovatelů (studentů tělesné
výchovy) hodnotili kvalitu abdukce v ramenním kloubu, flexe šíje a trupu, extenze a abdukce
v kyčelním kloubu metodikou podle Jandy (1982). Statistickou významnost Kendallova
koeficientu shody (W) jsme posoudili pomocí testového kritéria chí-kvadrát. Vysoce
významná shoda mezi jednotlivými posuzovateli vypovídá o dostatečné objektivitě
uvedeného odborného posuzování.
SUMMARY
The quality of postural function influences not only health of each individual but also
his/her every movement and of course every sport performance. In presented article we
focused on objectivity of seven movement stereotypes. 37 evaluators (students of physical
education) evaluated the quality of shoulder joint abduction, neck and trunk flexion, hip joint
extension and abduction by Janda (1982) methodology. We calculated statistical significance
of Kendall coefficient of agreement (W) with help of test criterion chi-square. High
significant agreement among individual evaluators reflects the satisfactory objectivity of
demonstrated expert evaluation.
LITERATURA
BURSOVÁ, M. 2005. Kompenzační cvičení (uvolňovací, protahovací, posilovací). Praha:
29
Grada, 2005.
BURSOVÁ,M. - KNAPPOVÁ, V. 2004. Individuální diagnostika svalové funkce – prioritní
podklad pro stanovení pohybové intervence u sportovně talentované mládeže se zaměřením
na fotbal. Česká kinantropologie, 54, 2004, s.47-49.
DOBRÝ, L. 1991. Kvalitativní analýza pohybových dovedností. Těl. Vých. Sport Mlád. 65,
1991, s.2-5.
HOŠKOVÁ, B. A MATOUŠOVÁ, M. 1997. Pohybové stereotypy v pedagogické diagnostice. In
Sborník III. celostátní konference Diagnostika pohybového systému, Olomouc 25. – 26. 8.
1997. Olomouc: Univerzita Palackého, 1997.
CHRÁSTKA, M. 2003. Úvod do výzkumu v pedagogice. Olomouc: UP, 2003.
JANDA, V. 1996. Funkční svalový test. Praha: Grada/Avicenum, 1996.
JANDA, V. 1982. Základy kliniky funkčních (neparetických) hybných poruch. Brno: Ústav
pro další vzdělávání středních zdravotnických pracovníků, 1982.
KABELÍKOVÁ, K. - VÁVROVÁ, M. 1997. Cvičení k obnovení a udržování svalové rovnováhy
(průprava ke správnému držení těla). Praha: Grada/Avicenum, 1997.
KOLÁŘ, P. a kol. 1988. Fyziologie hybnosti a kompenzační cvičení ve sportovní gymnastice.
Praha: ÚV ČSTV, 1988.
KOLÁŘ, P. - LEWIT, K. 2005. Význam hlubokého stabilizačního systému v rámci
vertebrogenních obtíží. Neurologie pro praxi, 2005, 5, s. 270-275.
KOLÁŘ, P. 2001. Systematizace svalových dysbalancí z pohledu vývojové kineziologie.
Rehabilitace a fyzikální lékařství, č. 4, 2001, s. 152-164.
KUTÁČ, P. - DOBEŠOVÁ P. 2001. Vliv kompenzačních cvičení na úroveň hybných funkcí
studentů tělesné výchovy. In Sborník referátů z konference Role tělesné výchovy a sportu
v transformujících se zemích středoevropského regionu. Brno: FSPS MU, 2001, s.257-262.
LEWIT, K. 2003. Manipulační léčba v myoskeletální medicíně. Praha: Sdělovací technika,
2003.
LEWIT, K. 1990. Manipulační léčba v rámci léčebné rehabilitace. Praha: Nadas, 1990.
LEWIT, K. 1998. Některá zřetězení funkčních poruch ve světle koaktivních svalových vzorců
na základě vývojové kineziologie. Rehabilitace a fyzikální lékařství, č. 4, 1998, s. 148-151.
SUCHOMEL, A. 2006. Tělesně nezdatné děti školního věku (motorické hodnocení, hlavní
činitelé výskytu, kondiční programy). Liberec: Technická univerzita, 2006.
TROJAN, S. a kol. 1996. Fyziologie a léčebná rehabilitace člověka. Praha: Grada/Avicenum,
1996.
VÉLE, F. 1997. Kineziologie pro klinickou praxi. Praha: Grada/Avicenum, 1997.
30
VOBR, R. 2002. Možnosti kompenzace jednostranné pohybové zátěže v ledním hokeji. In
Soubor referátů ze semináře Nové poznatky v kinantropologickém výzkumu v Brně
15.11.2002. Brno: FSPS MU, 2002.
VOJTA, V. - PETERS, A. 1995. Vojtův princip. Praha: Grada Publishing, 1995.
31
POSOUZENÍ ROZDÍLU MEZI CHLAPCI A DĚVČATY
V ÚROVNI PŘEDPOKLADU PRO MANIPULACI S MÍČEM
U DĚTÍ ŠKOLNÍHO VĚKU
Ladislav ČEPIČKA
Západočeská univerzita v Plzni, Česká republika
Klíčová slova: Manipulace s míčem, posuzovací škála, chlapci, děvčata.
PODĚKOVÁNÍ
Tato studie byla podpořena grantem Grantové agentury České republiky číslo 406/07/0168.
ÚVOD
Motorické dovednosti představují velmi důležitou součást lidského života a způsobilost
používat motorické dovednosti je základním rysem lidské existence (Schmidt & Wrisberg,
2000, Ozimek, Jurczak, & Nieroda, 2005). Mnoho učitelů tělesné výchovy považuje
dovednosti s míčem za vůbec nejdůležitější dovednosti, které mají být v tělesné výchově
vyučovány. Jsou totiž nezbytné pro participaci v řadě her (Anderson, & Eliot, 1991;
Butterfield, & Loovis, 1993; Williams, 1992). Například házení a chytání jsou základními
dovednostmi a děti se je musí učit. Přiměřená úroveň těchto dovedností je pak ve hrách
nezbytná (Jadach, 2007). Dovednosti s míčem jsou pak nezbytné i při výběru sportovních
talentů ve sportovních hrách (Hoare, & Warr, 2000; Reilly, Williams, Nevill, & Franks, 2002;
Gabryś, Gırner, & Szmatlan-Gabryś, 2005). Zajímavou studii o dovednostech s míčem
a predikci výkonnosti ve sportovních hrách publikovala Honsová (2006). Pro testování
dovedností s míčem bylo navrženo mnoho motorických testů, testových baterií
a posuzovacích škál. Nikde však nejsou diagnostikovány obecnější předpoklady pro
manipulaci s míčem, které by zahrnovaly nejen dovednosti, (byť v minimální míře), ale též
koordinační schopnosti, které jsou pro realizaci nezbytné. Z tohoto důvodu jsme se zabývali
myšlenkou navrhnout takový diagnostický nástroj. V předchozí studii (Čepicka, 2004) jsme
navrhli škálu, jejíž pomocí by předpoklad pro manipulaci s míčem měl být poměrně dobře
identifikovatelný. V této studii bychom se chtěli zaměřit na posouzení rozdílů ve výkonnosti
u chlapců a u děvčat a především na to, zda škála posuzuje předpoklad pro manipulaci
32
s míčem bez ohledu na pohlaví dítěte. Cílem studie je tedy posouzení parametrů škálových
hodnot v závislosti na pohlaví testované osoby.
METODY
Soubor
Soubor testovaných osob tvořily děti ve věku 9 až 11 let z městských základních škol.
Kritéria pro účast ve studii byla následující: docházka do páté třídy, účast na hodinách tělesné
výchovy a dítě nesmělo mít sníženou zdravotní klasifikaci. Tyto informace byly získávány od
vyučujících tělesné výchovy a nejsou součástí této studie. Celkem se studie zúčastnilo 134
dětí – 95 děvčat a 39 chlapců.
POSTUP
Každé dítě se zúčastnilo jednoho testování. Toto testování probíhalo v tělocvičně a vždy
mu předcházelo stejné rozcvičení jehož součástí byly i manipulace s míčem. Poté byly děti
rozděleny do skupin tak, aby žádná skupina nečítala více než čtyři děti. Každá skupina byla
posuzována jedním examinátorem. Examinátoři byli vyškoleni během jedné tréninkové lekce,
která trvala asi 40 minut a byla zaměřena na kritéria správného provedení, skórování položek,
standardní slovní instrukce pro děti a na zápis do osobní karty. Každá testovaná osoba měla
svou osobní kartu a examinátor měl tak maximálně čtyři karty a zaznamenával skóre. Skóre
bylo zaznamenáváno dichotomicky. V případě, že testovaná osoba splnila kritéria pro
provedení položky byla hodnocena 1, když nesplnila tak 0.
ANALÝZA DAT
Výkon každé testované osoby byl analyzován prostřednictvím Raschovy analýzy a byla
posuzována shoda Raschova modelu s empirickými daty. Byl použit program Winsteps
(Linacre, 2002) a Andrichova modifikace Raschova modelu pro posuzovací škály (Andrich,
1988).
SHODA POLOŽEK
Shoda položek s modelem posuzuje, do jaké míry odpovídá rozložení empirických dat
požadavkům teoretickému modelu. Míra této shody je vyjádřena takzvanými fit statistikami.
Obvykle se při Raschově analýze používají dva druhy fit statistik založených na posouzení
rozdílu očekávaného a skutečného skóre: infit and outfit statistiky (Wright, 1984). Tato
33
statistiky „vhodnosti“ jsou vyjádřeny buď jako střední kvadratické reziduum, nebo
standardizovaná hodnota rezidua, nejčastěji v Z bodech či t hodnotách majících t rozložení.
Outfit statistiky akcentují neočekávané odpovědi vzdálené od vypočteného parametru
položky, respektive posuzovaného předpokladu, infit statistiky zdůrazňují neočekávané
odpovědi blízké pozici vypočteného parametru položky, respektive posuzovaného
předpokladu (Bond & Fox, 2001). Outfit statistika je průměrná hodnota rozptylu
standardizovaných reziduí položek i testovaných osob. Infit statistika je vážené
standardizované reziduum. Rezidua jsou vážená svým vlastním rozptylem aby se snížil vliv
neočekávaných odpovědí vzdálených od pozice vypočteného parametru položky, respektive
latentního rysu (Linacre, 2002). Uvedené statistiky mohou být používány odděleně, nebo ve
vzájemné kombinaci. Většina studií uvádí současně obě statistiky. Pro identifikaci
nevhodných položek však Wright a Masters (1982) doporučují více zohledňovat infit
statistiky. Pro posuzování shody modelu s daty jsou v ideálním případě očekávány hodnoty
infit i outfit statistik rovné 1. Linacre (2002) doporučuje použít jako kritických statistik
hodnoty 0,5 a 1,5 pro outfit i infit statistiku. Nicméně Zhu (1996) doporučuje používat
náročnější kritérium. Za vyhovující jsou považovány hodnoty v intervalu od 0,7 do 1,3.
Hodnoty nižší než 0,7, respektive vyšší než 1,3, jsou brány jako nevyhovující a u takových
položek se nepředpokládá, že diagnostikují shodnou dimenzi. Kritické hodnoty 0,7 a 1,3 byly
použity i v této studii.
VLIV POHLAVÍ TESTOVANÉ OSOBY NA PARAMETRY POLOŽEK
V této studii byla použita metodika navržení Linecrem (2002). Nejprve se z jednotlivých
podsouborů vypočítají odhady parametrů položek a standardní chyby odhadů (SE).
Nepředpokládá se, že by neexistoval žádný rozdíl v odhadu parametrů a tak je významnost
tohoto rozdílu testována. Tzv. DIF kontrast je rozdíl mezi odhady parametru obtížnosti v
jednotlivých podsouborech. Dáme-li do poměru DIF kontrast a tzv. společnou standardní
chybu odhadu (joint SE), která je sumou druhých mocnin jednotlivých SE, dostaneme
hodnotu t, která je ekvivalentní Mantel-Haenszelovu testu významnosti rozdílu.
VÝSLEDKY A DISKUSE
Statistiky položek jsou uvedeny v tabulce 1. Fit statistiky se pohybují v intervalu od
0,74 do 1,29, kromě položky číslo 1. Outfit statistika položky číslo 1 je příliš nízká. I přes to,
že infit statistika byla vyhovující (0,80) a přes doporučení Bonda a Foxové (Bond a Fox,
34
2001), kteří doporučují zohlednit spíše infit statistiku, položka číslo 1 byla z další analýzy
vypuštěna. Parametry ostatních položek byly odhadnuty velmi dobře. Lze tedy udělat závěr,
že položky posuzují jeden společnou druhovou vlastnost, kterou nazveme předpoklad pro
manipulaci s míčem.
Výsledky vlivu pohlaví testované osoby na parametry položek jsou prezentovány v
tabulce 2. Jedná se o výstup z programu Winsteps a tak je část textu v anglickém jazyce.
Např. pro položku č. 1 byl odhad obtížnosti počítaný z děvčat -3,07 a z chlapců -2,37. DIF
kontrast je tak -0,70. Standardní chyby odhadu jsou 0,62 a 0,79 a společná standardní chyba
odhadu je rovna 1,01 (0,622 + 0,792). Hodnota t = -0,69 (-0,70/1,01). Počet stupňů volnosti je
roven počtu testovaných osob mínus počet podsouborů mínus počet extrémního skóre (skóre,
kdy testovaná osoba dosáhla ve všech položkách výsledku 1 nebo 0). V případě této studie:
134 – 2 – 31 = 101. Hodnoty t pro všechny položky nedosahují kritických hodnot pro
dvoustranný test na hladině významnosti α = 0,05 ani tyto hodnoty nepřevyšují, a tak
přijímáme hypotézu, že rozdíly v odhadu parametrů nejsou statisticky významné.
Předpokládáme tedy, že všechny položky diagnostikují stejný latentní rys jehož distribuce se
v podsouborech chlapců a děvčat neliší.
ZÁVĚR
Škála použitá v této studii odhaduje úroveň předpokladu pro manipulaci s míčem a
odhaduje jí velmi dobře. Na základě analýzy nabyly zjištěny rozdíly v úrovni předpokladu pro
manipulaci s míčem mezi souborem chlapců a souborem děvčat ve věku 9 až 11 let.
SUMMARY
Ball handling skills are essential for the execution of many motor tasks. This paper
reports on the evaluation of ball-handling skills. The previous research on this topic
recommended to design two or three more items of rating scale to complete the set of items.
In this paper, the subjects were children 9 to 11 years old in urban public schools in the Czech
Republic. One hundred and thirty–four children participated on it. The scale developed in this
paper describes the amount of ball-handling skills of the children. The results indicate that this
scale is relatively homogenous with respect to its content. To indicate the replicability of
items if the scale is given to another sample, the item reliability index was provided. To
examine whether the items have different meanings for the different groups of interest, the
35
estimates of the items measures were compared across two distinct groups (boys and girls).
The differential item functioning has been used. The findings report on this difference.
LITERATURA
ANDERSON, G. - ELIOT, B. 1991. The overarm throw: a movement back to the basics.
Australian Council for Health, Physical Education and Recreation National Journal, 132: 2730.
ANDRICH, D. 1988. Rasch models for measurement. Newbury park: Sage Publications.
BOND, T. - FOX, CH. 2001. Applying the Rasch model: Fundamental measurement in the
human sciences. Mahwah, New Jersey: Lawrence Erlbaum Associates.
BUTTERFIELD, S. - LOOVIS, E. 1993. Influence of age, sex, balance, and sport sport
participation on development of throwing by children in grades K-8. Perceptual and Motor
Skills, 76: 459-464.
GABRYŚ, T. - GİRNER, K. - SZMATLAN-GABRYŚ, U. 2005. Funkcna anaerobna zdatnost deti
a mladez z pohladu vyskumnych setreni v tejto oblasti. Optymalizacia zatazenia v telesnej a
sportovej vychove. Slovenska Technicka Univerzita v Bratislave. Bratislava. s. 46-52
HOARE, D. - WARR, C. 2000. Talent identification and women's soccer: an Australian
experience. Journal of Sports Sciences, 18: 751-758.
HONSOVA, S. 2006 Ball Handling Skills as a Tool of Success Prediction in Sport Ball Games.
Journal of Human Kinetics. 16: 57-64.
JADACH, A. 2007. Psychomotor abilities in female handball players at various performance
level. Studies in Physical Education and Sport., 13(1): 77-81.
LINACRE, M. 2002. Winsteps computer program manual. Cicago: MESA Press.
OZIMEK, M. – JURCZAK, A. – NIERODA, R. 2005. Z badań nad zróŜnicowaniem
motoryczności zawodników gier zespołowych w sporcie wyczynowym. W: śak S., Spieszny
M., Klocek T. /red./ Gry zespołowe w wychowaniu fizycznym i sporcie. Studia i Monografie
Nr 33. AWF Kraków. s. 165-169.
REILLY, T. - WILLIAMS, A. - NEVILL, A. - FRANKS, A. 2002. A multidisciplinary approach
to talent identification in soccer. Journal of Sports Sciences, 18: 695-702.
SCHMIDT, R.A. - WRISBERG, C.A. 2000. Motor learning and human performance.
Champaign, Il.: Human Kinetics.
WILLIAMS, N. 1992. Throwing and catching: a steady diet. Journal of Physical Education
Recreation and Dance, 64: 14.
36
WRIGHT, B. D. 1984. Despair and hope for educational measurement. Contemporary
EducationReview, 3(1), 281-288.
ZHU, W. 1996. Should total scores from a rating scale be used directly? Research Quarterly
for Exercise and Sport, 67: 363-372.
Tabulka1 Statistiky položek
Položka
Obtížnost
SEE
Infit
Outfit
1
-3,01
0,38
0,80
0,47
2
-1,68
0,17
1,28
1,29
3
-,25
0,14
0,78
0,74
4
0,40
0,13
0,99
1,07
5
0,81
0,12
0,89
0,78
6
0,95
0,12
1.15
1,14
7
1,28
0,12
0,93
0,93
8
1,42
0,12
0,93
0,87
9
170
0,12
1,.13
1,18
Tabulka 2 Výsledky analýzy
Person GROUP označuje, ze kterého podsouboru byl parametr počítán (F – dívky, M –
chlapci), DIF MEASURE je odhad parametru obtížnosti položky a DIF S.E. je standardní
chyba odhadu.
37
ÚROVEŇ SOMATICKÝCH PREDPOKLADOV REPREZENTANTOV
SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ŽIACKEJ
KATEGÓRII V ATLETIKE
Ivan ČILLÍK
Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied,
Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Kľúčové slová: Atletika, starší žiaci, somatické predpoklady.
ÚVOD
Úspešnosť vrcholového športu v podstatnej miere závisí od výberu talentovaných
jedincov a od starostlivosti o ich rozvoj. Premyslená koncepcia a realizácia systému výberu
a prípravy mládeže je zárukou konečného efektu vo výchove vrcholových športovcov. Výber
talentov je nevyhnutný preto, lebo atletické výkony na hranici ľudských možností môžu
dosiahnuť len jedinci, ktorí sú pre ne nadaní. Preto je veľmi dôležitou súčasťou športovej
prípravy v atletike výber talentov pre jednotlivé disciplíny v primeranom veku. Napriek tomu,
že výberom talentov pre atletiku sa v minulosti zaoberalo viacero autorov, napr. Siris –
Gajdarska – Račev (1983), Havlíček (1986), Koštial et al. (1988), Glesk – Harsányi (1998),
Ter-Ovanesjan (2000), Volkov (2002) a mnohí ďalší tieto otázky sú stále aktuálne. Uvedený
príspevok, ktorý vznikol za podpory GÚ VEGA 1/4500/07 má za cieľ prispieť k tejto
problematike.
Skutočnosťou ale je, že na Slovensku miestami fungujúci systém výberu vychádza
z teoretických poznatkov a praktických skúseností. V súčasnosti však už aj v centrách, kde
mali dobre prepracovaný výber talentov narážajú na problémy uskutočniť celoplošné merania.
Súvisí to predovšetkým s celkovou situáciou v školstve, ale aj znižujúcim sa počtom žiakov
na školách. Bohužiaľ v ostatných rokoch sa situácia v spoločnosti, obzvlášť v školstve
dramaticky zmenila v neprospech možností sústreďovať nadané deti do útvarov, ktoré majú
zabezpečovať pravidelnú, systematickú a odbornú prípravu (Čillík, 2004).
Somatické predpoklady sú do veľkej miery dedičné a preto je ich zisťovanie
nevyhnutnou súčasťou výberu nadaných atlétov. Jednotlivé atletické disciplíny vyžadujú
rozdielne somatické predpoklady. Preto pri výbere na atletiku sa uplatňujú športovci s veľmi
rozdielnymi somatickými predpokladmi. Uvedomujeme si, že somatické predpoklady sú len
38
jednou oblasťou faktorov nevyhnutných k vrcholovému športovému výkonu v atletike.
Vvyužili sme možnosť zistiť úroveň somatických parametrov, všeobecnej a špeciálnej
motorickej výkonnosti u najlepších žiakov z majstrovstiev Slovenska pod názvom
Identifikácia talentov pod záštitou Slovenského olympijského výboru.
CIEĽ
Zistiť úroveň vybraných somatických ukazovateľov reprezentantov SR v žiackej
kategórii a na základe ich predpovede zhodnotiť ich somatické predpoklady pre vykonávanie
atletiky vo vybraných disciplínach.
ÚLOHY
1. Zistiť úroveň vybraných somatických ukazovateľov – telesná výška, telesná hmotnosť,
percento tuku.
2. Porovnať somatické parametre s učebnými osnovami pre športové triedy základných škôl
a osemročné športové gymnáziá (Čillík, 2003) a s ukazovateľmi, ktoré dosahujú najlepší
atléti sveta (Harsányi-Sebo, 1984 podľa Glesk – Harsányi, 1998) a na základe
predpokladu (Šrámková-Prokopec-Železný, 1978 podľa Glesk – Harsányi, 1998)
zhodnotiť ich predpoklady pre dané atletické disciplíny.
HYPOTÉZA
Vybrané somatické ukazovatele atlétov budú na vyššej úrovni ako výkonové štandardy
v učebných osnovách pre športové triedy základných škôl a osemročné športové gymnáziá
(UO). Súbor tvoria najlepší žiaci vo svojich disciplínach v SR v roku 2005 a štandardy sú
stanovené pre všetkých žiakov športových tried a OŠG ako minimálna podmienka zaradenia
žiakov do uvedených útvarov.
METODIKA
Výskumný súbor tvorili atléti, ktorí sa umiestnili na M-SR starších žiakov do tretieho
miesta a reprezentovali SR v roku 2005 v medzištátnom stretnutí žiakov. Merania boli
uskutočnené 11.10.2005 v Banskej Bystrici a 13.10.2005 v Nitre pod názvom Identifikácia
talentov pod záštitou Slovenského olympijského výboru. Do súboru boli zaradený šiesti
šprintéri (hladké a prekážkové šprinty), traja vytrvalci (dvaja bežci a jeden chodec), štyria
skokani a piati vrhači. Spolu sme sledovali 18 starších žiakov.
39
Z ukazovateľov telesného rozvoja boli zisťované: telesná výška, telesná hmotnosť,
percento tuku.
Pri spracovaní údajov sme použili logické metódy a metódy matematickej štatistiky.
Dosiahnuté výsledky výskumu sme podrobili vecne logickému zhodnoteniu získaných faktov
(metódami analýzy, syntézy a induktívno - deduktívnymi), na základe ktorých formulujeme
poznatky a závery.
VÝSLEDKY
Pri interpretovaní výsledkov využívame individuálne hodnotenie jednotlivých
pretekárov (tab. 1).
Pretekár R.F. v telesnej výške zaostáva za normou uvedenou v učebných osnovách
(Čillík, 2003), naopak ale prekračuje hmotnosť. Bolo mu namerané vysoké percento telesného
tuku (14,49). Čo môže byť v ďalšom jeho športovom raste výrazne limitujúcim faktorom.
Prepoklad telesnej výšky spĺňa kritériá aké dosiahli účastníci sledovaných MS v atletike
(Harsányi – Sebo, 1984 podľa Glesk – Harsányi, 1984). Vzhľadom na vysoké percento tuku
hodnotíme jeho somatické predpoklady ako nevyhovujúce pre šprintérske disciplíny.
M.M. má dobré somatické predpoklady telesná výška prekračuje normu uvedenú
v učebných osnovách. Má primerane nízku telesnú hmotnosť a percento telesného tuku.
Predpoklad telesnej výšky spĺňa kritériá pre dosahovanie vysokej výkonnosti v dlhom
hladkom šprinte. Jeho somatické predpoklady hodnotíme ako veľmi dobré.
Atlét R.T. má veľmi vysokú telesnú výšku a vzhľadom na to nízku telesnú hmotnosť a
podiel tuku. Predpoklad telesnej výšky prekračuje hodnoty účastníkov MS v atletike
(Harsányi – Sebo, 1984 podľa Glesk – Harsányi, 1998). Somatické predpoklady hodnotíme
ako veľmi dobré.
Pretekár F.Ch. výrazne prekračuje údaj v učebných osnovách (Čillík, 2003)
v ukazovateli telesná výška a má primeranú telesnú hmotnosť. Vzhľadom na vek a disciplínu
má zvýšený podiel telesného tuku. Predpoklad telesnej výšky spĺňa kritériá ale nedostatkom
je podiel tuku. Somatické predpoklady hodnotíme ako dobré.
Atlét M.A. má veľmi dobré telesné predpoklady: vyššia telesná výška, nižšia telesná
hmotnosť a nízky podiel tuku. Predpoklad telesnej výšky spĺňa hodnoty účastníkov MS
v atletike v dlhom prekážkovom šprinte. Somatické predpoklady hodnotíme ako veľmi dobré.
Pretekár J.S. mierne prekračuje normu v osnovách (Čillík, 2003) v telesnej výške, má
nízku telesnú hmotnosť a veľmi nízky podiel tuku. Odhad telesnej výšky dosahuje rozpätie
40
účastníkov MS v atletike, ale výhodou je ešte vyššia telesná výška. Preto hodnotíme jeho
predpoklady ako dobré.
Zo šiestich šprintérov traja majú veľmi dobré somatické predpoklady, dvaja dobré –
vhodné a jeden nevyhovujúce predpoklady pre vykonávanie šprintérskych atletických
disciplín, na ktoré sa jednotliví sledovaní starší žiaci zameriavajú.
Bežec J.R. je nižšej postavy (telesná výšky je na úrovni normy v osnovách). Má ale
nízku hmotnosť a nízke percento telesného tuku. Predpoklad telesnej výšky je na úrovni
priemeru najlepších prekážkarov na svete. Jeho somatické predpoklady hodnotíme ako veľmi
dobré pre beh na 3000m prekážok.
Starší žiak A.P. má takmer zhodné sledované somatické parametre ako predchádzajúci
atlét a tiež sa zameriava na behy. Preto aj jeho somatické predpoklady hodnotíme ako veľmi
dobré pre beh na 3000m prekážok.
Jediný zo sledovaných chodcov K.T. má veľmi podobné somatické parametre ako obaja
predchádzajúci chodci. Má nepatrne vyššiu telesnú hmotnosť a vyšší podiel telesného tuku.
Predpoklad telesnej výšky je v rozpätí sledovaných chodcov na MS v atletike. Somatické
parametre hodnotíme ako veľmi dobré na atletickú chôdzu.
Všetci traja sledovaní vytrvalci (dvaja bežci a jeden chodec) majú veľmi dobré
somatické predpoklady pre vykonávanie vybraných disciplín.
Skokan do výšky A.B. má vysokú telesnú výšku, primerane nízku telesnú hmotnosť ako
aj nízky podiel telesného tuku. V telesnej výške a v telesnej hmotnosti už teraz spĺňa
somatické parametre aké dosahujú najlepší skokani do výšky na svete. Jeho predpoklady
hodnotíme ako veľmi dobré.
Ďalší skokan do výšky F.S. je o niečo nižší a ľahší. Podiel telesného tuku je nízky ale
vyšší ako u predchádzajúceho skokana. Predpoklad telesnej výšky spĺňa požiadavky na
skokanov do výšky. Má síce o niečo nižšie parametre ako predchádzajúci atlét, ale
dostačujúce. Preto aj jeho somatické ukazovatele hodnotíme ako veľmi dobré.
J.Z. je jediný skokan o žrdi v sledovanom súbore. Základné somatické ukazovatele
prekračujú požiadavku stanovenú v učebných osnovách. Veľmi dobrý je aj nízky podiel
telesného tuku. Predpoklad telesnej výšky je v súlade s ukazovateľom u najlepších skokanov
o žrdi. Je však v nižšej polovici rozpätia a keďže telesná výška je dôležitý faktor štruktúry
športového výkonu považujeme jeho predpoklady za dobré.
Skokan do diaľky M.M. ešte výraznejšie prekračuje požadovaný ukazovateľ telesnej
výšky u starších žiakov vo veku 14 rokov. Má nízky podiel telesného tuku a preto má aj
primerane nízku telesnú hmotnosť. Predpoklad jeho telesnej výšky je v súlade so zisteniami u
41
účastníkov MS v atletike v hornej polovici rozpätia. Preto hodnotíme jeho sledované
parametre ako veľmi dobré pre skok do diaľky.
Zo štyroch sledovaných skokanov hodnotíme predpoklady ako veľmi dobré a u jedného
ako dobré.
Atlét D.K. vo veku 15,5 roka prekračuje požiadavku na 15 ročných atlétov v telesnej
výške. Výraznejšie však v telesnej hmotnosti. Napriek jeho zameraniu na vrh guľou percento
telesného tuku (22,16) je vzhľadom na vek neprimerane vysoké. Predpoklad telesnej výšky
nedáva reálnu možnosť dosiahnuť požadovanú telesnú výšku na úrovni najlepších vrhačov na
svete. Preto jeho somatické parametre (nízka telesná výška a vysoký podiel telesného tuku)
pokladáme za nevyhovujúce pre vrh guľou.
Pretekár O.T. so špecializáciou hod oštepom má vysokú telesnú výšku, primerane nízku
telesnú hmotnosť a nízky podiel telesného tuku. Predpoklad telesnej výšky je v rozpätí ako
dosahujú najlepší oštepári sveta. Somatické parametre považujeme za veľmi dobré.
Ďalší oštepár J.Š. vo veku 15,6 prekračuje požiadavku v telesnej výške pre 15 ročných
atlétov. Má primerane nízku hmotnosť a nízky podiel telesného tuku. Predpoklad telesnej
výšky však nedosahuje ani spodnú hranicu rozpätia najlepších oštepárov. Preto považujeme
jeho somatické parametre za nevhodné pre hod oštepom.
Najmladší sledovaný atlét T.B. prekračuje požiadavku pre 13 ročných mladých atlétov
v ukazovateli telesná výška a hlavne v telesnej hmotnosti. Má zvýšený podiel telesného tuku
(12,99 %) čo ale vzhľadom na jeho budúcu špecializáciu – hod kladivom pokladáme za
primerané. Predpoklad telesnej výšky tesne prekračuje dolnú hranicu u najlepších pretekárov
v hode kladivom. Preto považujeme jeho somatické parametre za dobré.
Ďalší sledovaný kladivár P.Š. je nadpriemerne vysoký ale výrazne ťažší ako je
odporúčanie. Má vysoký podiel telesného tuku (20,77 %), ktorý je vo veku 15,6 roka veľmi
vysoký aj napriek jeho špecializácii. Predpoklad telesnej výšky tesne prekračuje dolnú
hranicu u najlepších pretekárov v hode kladivom. Pre vysoký podiel telesného tuku
a predpoklad telesnej výšky považujeme jeho somatické predpoklady za nevhodné pre hod
kladivom.
Z piatich sledovaných pretekárov vo vrhačských disciplínach u troch považujeme
somatické predpoklady za nevhodné, u jedného za dobré a u jedného za veľmi dobré.
42
ZÁVER
Väčšina sledovaných atlétov – starších žiakov má vhodné somatické parametre pre
budúcu špecializáciu vo vybranej atletickej disciplíne. Z 18 mladých atlétov má 10 veľmi
dobré somatické predpoklady, 4 dobré a 4 nevyhovujúce.
Z jednotlivých skupín atletických disciplín najlepšie predpoklady majú vytrvalci (2
bežci a jeden chodec) – všetci veľmi dobré. Všetci žiaci, zameriavajúci sa na skokanské
disciplíny majú tiež vhodné predpoklady pre skoky – traja veľmi dobré a jeden dobré.
U šprintérov traja majú veľmi dobré predpoklady, dvaja dobré a jeden nevyhovujúce. Celkovo
najhoršie predpoklady majú vrhači. U nich sme zaznamenali somatické predpoklady veľmi
dobré u jedného, dobré u jedného ale až u troch nevhodné.
Somatické parametre pokladáme u žiakov len za predpoklad pre dosahovanie
výkonnosti a navyše v jednotlivých disciplínach je ich rozdielny podiel na štruktúre
športového výkonu.
ZHRNUTIE
V príspevku zisťujeme úroveň vybraných somatických ukazovateľov reprezentantov SR
v žiackej kategórii. Na základe ich predpokladu telesnej výšky hodnotíme ich somatické
predpoklady pre vykonávanie atletiky vo vybraných disciplínach.
Výskumný súbor tvoria atléti, ktorí sa umiestnili na majstrovstvách SR starších žiakov
do tretieho miesta a reprezentovali SR v roku 2005 v medzištátnom stretnutí žiakov. Do
súboru boli zaradený šiesti šprintéri (hladké a prekážkové šprinty), traja vytrvalci (dvaja bežci
a jeden chodec), štyria skokani a piati vrhači. Spolu sme sledovali 18 starších žiakov.
Väčšina sledovaných atlétov – starších žiakov má vhodné somatické parametre pre
budúcu špecializáciu vo vybranej atletickej disciplíne. Z 18 mladých atlétov má 10 veľmi
dobré somatické predpoklady, 4 dobré a 4 nevyhovujúce.
SUMMARY
THE LEVEL OF SOMATIC PREREQUISITES FOR THE SLOVAK NATIONAL TEAM
IN ATHLETICS, THE CATEGORY OF OLDER PUPILS
This paper deals with the level of chosen somatic indicators for the Slovak National
Team in Athletics, the category of older pupils. Based on the estimate of their future height,
we evaluate the somatic prerequisites for athletics in chosen disciplines.
43
The research group comprises the athletes that took at least the third place at the Slovak
Championship for Older Pupils and they represented the Slovak Republic in the international
meeting of pupils in the year 2005. The research group includes six sprinters (sprint and
hurdle race), three sportsmen for endurance disciplines (two runners and one race walker),
four jumpers and five shot - putters. We tested total 18 older pupils.
The most of monitored athletes, the older pupils, have suitable somatic parameters for
the future specialization in the chosen athletic discipline. With respect to the group of 18
sportsmen, 10 has very good, 4 good and 4 unsatisfactory somatic prerequisites.
Key words: Athletics, older pupils, somatic prerequisites.
Tab.1 Individuálne ukazovatele telesného rozvoja reprezentantov SR v atletike
Atlét
Hlavná
Decimálny
TV(cm) /
TV (cm) /
disciplína
vek
TH (kg)
TH (kg)
Tuk (%)
Predpoklad
Svet
TV (cm)
TV
(UO, 2003)
R.F.
60 m
15,4
170,5/64,3
172/60
(cm)
/TH (kg)
14,49
176-177
172-188/
65-79
M.M.
300 m
14,5
177,5/62
172/60
10,18
182-183
173-185/
66-78
R.T.
300 m
15,5
188/67,3
172/60
9,82
188-189
172-185/
66-78
F.Ch.
110 m pr.
15,0
185,5/74
172/60
12,77
186-187
181-191/
72-82
M.A.
200 m pr.
15,6
178,8/58,7
172/60
9,75
181-182
174-187/
66-77
J.S.
200 m pr.
15,2
173/57,8
172/60
8,47
179-180
174-187/
66-77
J.R.
1500 m pr.
15,1
172/55,7
172/60
8,69
178-179
171-185/
59-70
A.P.
1500 m pr.
15,1
173/58,6
172/60
9,16
179-180
171-185/
59-70
K.T.
chôdza
15,0
172,5/60,4
172/60
10,62
178-179
169-184/
58-72
A.B.
Skok
do
15,6
190/71,2
172/60
8,54
190-191
výšky
F.S.
Skok
69-82
do
14,9
185/66,9
172/60
10,84
187-188
výšky
J.Z.
182-196/
182-196/
69-82
Skok o žrdi
14,4
173/61
166/53
8,36
180-181
177-188/
68-81
M.M.
Skok
do
14,4
179,5/63,7
166/53
8,72
184-185
175-188/
44
diaľky
D.K.
Vrh guľou
66-80
15,5
178/83,8
172/60
22,16
181-182
186-196/
102-133
O.T.
Hod oštepom
14,6
183,6/64,2
166/53
10,58
185-186
184-190/
82-102
J.Š.
Hod oštepom
15,6
179/64,1
172/60
9,85
181-182
184-190/
82-102
T.B.
Hod kladivom
13,4
169,5/66,2
158/47
12,99
182-183
181-191/
93-113
P.Š.
Hod kladivom
15,6
180,5/90,4
172/60
20,77
182-183
181-191/
93-113
Vysvetlivky: TV – telesná výška, TH – telesná hmotnosť, UO – učebné osnovy (Čillík, 2003),
svet - parametre najlepších atlétov sveta (Harsányi-Sebo, 1984), podľa Glesk – Harsányi
(1998)
LITERATÚRA
ČILLÍK, I. 2003. Učebné osnovy športovej prípravy v atletike pre športové triedy základných
škôl a osemročné športové gymnáziá. Bratislava : MŠ SR. 170 s.
ČILLÍK, I. 2004. Športová príprava v atletike. Banská Bystrica : FHV UMB. 128 s.
GLESK, P. – HARSÁNYI, L. 1998. Výber talentov so zameraním na atletiku. Bratislava :
Edícia monografií. 216 s.
HAVLÍČEK, I. 1986. Aktuálne prístupy vo výbere a v tréningu športovo – talentovanej
mládeže. Praha : ÚV ČSTV.
KOŠTIAL, J. et al. 1988. Štruktúra športového výkonu, výber mládeže a rozvoj špeciálnych
schopností v prekážkových behoch. In: Metodický list SÚV ČSZTV. Bratislava : SÚV
ČSZTV. 95s.
SIRIS, P.Z. – GAJDARSKA, P.M. – RAČEV, K. I. 1983. Otbor i prognozirovanie sposobnostej
v legkoj atletike. Moskva: FiS. 104 s.
ŠELINGEROVÁ, M. 2005. Nepublikované.
TER-OVANESJAN, I. 2000. Podgotovka legkoatleta: sovremennyj vzgljad. Moskva : Terra
sport. 127 s.
VOLKOV, L.V. 2002. Teorija i metodika detskovo i junočeskovo sporta. Kijev : Olympijskaja
literatura. 294 s.
45
ZMIANY WIELKOŚCI CECH SOMATYCZNYCH I ZDOLNOŚCI
MOTORYCZNYCH DZIEWCZĄT I CHŁOPCÓW
W WIEKU 11-12 LAT W ROCZNYM CYKLU SZKOLNYM
Karol GÖRNER1- Katarzyna PRUSIK2- Krzysztof PRUSIK2
1 - Department of Physical Education and Sports, Faculty of Humanities, Matej Bel University in
Banská Bystrica, Slovakia - University School of Physical Education in Warsaw, Poland
2 - Jędrzej Śniadecki University School of Physical Edukation and Sport in Gdańsk, Poland
WPROWADZENIE
Współczesne Ŝycie cechuje się dynamicznym rozwojem nauki i techniki, która wnika
we wszystkie dziedziny i nieodłącznie towarzyszy człowiekowi w jego Ŝyciu codziennym: w
domu, w pracy, w czasie wolnym od zajęć. Przyczynia się to do ograniczenia lub zastąpienia
pracy fizycznej. To ograniczenie aktywności fizycznej moŜe stać się przyczyną wielu
dolegliwości, a nawet stanów chorobowych. Niezbędna dla kaŜdego organizmu aktywność
fizyczna w poszczególnych okresach jego Ŝycia spełnia róŜnorodne funkcje. W wieku
dziecięcym jest ona waŜnym czynnikiem warunkującym wszechstronny rozwój organizmu i
kształtującym prawidłową postawę ciała. Przyczynia się do wyrabiania podstawowych cech
motorycznych oraz umoŜliwia uczenie się wielu umiejętności ruchowych niezbędnych w
dalszym Ŝyciu. Właściwie uŜyty i dozowany ruch łagodzi przebieg procesów rozwojowych,
koryguje zniekształcenia postawy, kształtuje pozytywne nawyki ruchowe oraz zwiększa
odporność fizjologiczną (1,2,4).
Doskonałą okazją dostarczania dzieciom i młodzieŜy odpowiedniej dawki ruchu dają
zajęcia wychowania fizycznego w szkole jak równieŜ sport i rekreacja w ramach zajęć
pozalekcyjnych. Wychowanie fizyczne w szkole powinno spełniać podwójną rolę: winno
zaspakajać doraźne potrzeby fizycznego i motorycznego rozwoju ucznia oraz przygotowywać
go do dbałości o zdrowie, ciało, dalszy rozwój i sprawność po ustaniu procesu
wychowawczego. Przyjmuje się, Ŝe optymalny poziom aktywności fizycznej u dzieci i
młodzieŜy to taki, który zapewnia potrzeby ruchowe i stymuluje rozwój ich organizmu.
Zmiany adaptacyjne dokonywane pod wpływem zwiększonej aktywności fizycznej są
odwracalne. Efekty tych zmian znikają po zaprzestaniu aktywnego stylu Ŝycia. Niektóre
cofają się szybko, inne dopiero po miesiącach, latach. Dlatego stała i systematyczna
46
aktywność fizyczna jest warunkiem podnoszenia na wyŜszy poziom sprawności fizycznej i
walorów zdrowotnych człowieka na wszystkich etapach ontogenezy (2,3,5).
CEL PRACY
Celem niniejszej pracy jest określenie wielkości zmian wybranych cech somatycznych
i zdolności motorycznych, chłopców i dziewcząt w wieku 11-12 lat w rocznym cyklu
szkolnym.
MATERIAŁ BADAŃ
Badaniami objęto 165 uczniów ze dwóch szkół podstawowych z Gdyni. W badaniach
uczestniczyły 83 dziewczęta i 82 chłopców w wieku 11-12 lat. Badania były przeprowadzone
we wrześniu 2005 roku i we wrześniu 2006 roku.
METODY BADAŃ
Pomiar wielkości cech somatycznych objęły wysokość i masę ciała. Wysokość ciała
mierzono z dokładnością do 0,5cm, a masę ciała z dokładnością do 0,1kg. Podczas badania
obowiązywał strój gimnastyczny (koszulka, spodenki) bez obuwia. Poziom sprawności
motorycznej zbadano za pomocą testu sprawności fizycznej Chromińskiego (3). Test
obejmował następujące próby: bieg na dystansie 60 m (szybkość); bieg na dystansie 600m dla
dziewcząt i 1000m dla chłopców (wytrzymałość); rzut 3-kg piłką lekarską oburącz w tył
ponad głową (siła); dodatkowo przeprowadzono próbę skoczności- skok w dal z 15m
rozbiegu.
Test sprawności fizycznej przeprowadzono na boisku szkolnym po uprzednio
przeprowadzonej rozgrzewce, z zachowaniem procedur standaryzacji testowania.
Zebrany materiał został poddany metodom opisu statystycznego z zastosowaniem
podstawowych
parametrów:
średniej
arytmetycznej,
odchylenia
standardowego,
współczynnika zmienności, współczynnika korelacji Pearsona.
Analiza wyników badań
Na podstawie tab.1 określono średnią wielkość masy ciała badanych dziewcząt, która
wzrosła wraz z wiekiem i wyniosła w pierwszym badaniu 42,3kg, a w drugim 43,3kg.
RóŜnica średnich między 11 a 12-latkami wynosi 1,0kg. Rozpiętość między wartościami
minimalnymi a maksymalnymi jest znaczna i wynosi dla 11-latek od 27,5 do 70kg, dla 12-
47
latek od 25,5 do 68kg, co stanowi o wielkości współczynnika zmienności, wynoszącej
odpowiednio 23 i 24%.
Analogicznie przedstawia się sytuacja w grupie chłopców, których wartości średnie
masy ciała wynoszą 47,54kg i 51,32kg, przy zachowanej wysokiej wartości współczynnika
zmienności (V%= 22). RóŜnica masy ciała między 11 a 12-latkami wynosi 3,89kg.
Tabela 1 Zmiany wielkości masy ciała badanych dziewcząt
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Sd
Min
Max
V%
Badanie I
42,3
9,8
27,5
70
23
Badanie II
43,3
10,6
25,5
68
24
RóŜnica
kg
%
1,0
2
Tabela 2 Zmiany wielkości masy ciała badanych chłopców
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
Badanie I
Badanie II
x
Sd
47,5
10,6
51,3
11,5
Min
33
Max
72,5
35
76
V%
RóŜnica
kg
%
3,8
7
22
22
Na podstawie tabeli 3 i 4 stwierdzono niewielkie tempo rozwoju wysokości ciała
badanych. W grupie dziewcząt 11-letnich średnia wysokość ciała wynosi 151,01cm,
natomiast u 12-letnich 151,64cm, w grupie chłopców 11- letnich 154,9cm, 12- letnich 160,1cm, przy zachowaniu dość jednorodnego charakteru badanych grup ( V% =5 i 7%)
Tabela 3 Zmiany wysokości ciała badanych dziewcząt
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Sd
Min
Max
V%
Badanie I
151,0
7,9
139
171
5
Badanie II
151,6
7,9
143
177
5
RóŜnica
cm
%
0,60
0
48
Tabela 4 Zmiany wysokości ciała badanych chłopców
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Badanie I
154,9
Sd
Min
Max
V%
RóŜnica
kg
10,5
135
179
%
7
5,20 3
Badanie II
160,1
11,6
140
185
7
Analizując dane zawarte w tabelach 5 i 6 moŜna stwierdzić wzrost szybkości wraz
z wiekiem. Średnia szybkość dziewcząt wynosiła: 11-latek 11,48s, 12-latek 10,89s.Średnia
szybkość chłopców wynosiła: 11-letnich 10,74s, 12-letnich 10,31s. RóŜnica w wartościach
średnich między dziewczętami 11 a 12-letnimi wynosi 0,58 s (5%), między chłopcami 11a
12- letnimi 0,43s ( 4%).
Tabela 5 Zmiany szybkości biegu na dystansie 60m badanych dziewcząt
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Sd
Min
Max
V%
Badanie I
11,48
0,92
2,1
3,54
8
Badanie II
10,89
0,80
9,7
12,7
7
RóŜnica
Sek.
%
0,58
5
Tabela 6 Zmiany szybkości biegu na dystansie 60 m badanych chłopców
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Badanie I
Badanie II
10,74
10,31
Sd
0,90
0,91
Min
8,9
8,94
Max
12,95
13,1
V%
RóŜnica
Sek.
%
0,43
4
8
9
Z tabeli 7 i 8 wynika, Ŝe wartość średnia wytrzymałości u 11-latek (3,18 min) jest
wyŜsza niŜ 12-latek (3,09 min). RóŜnica jest nieznaczna- 3%, co oznacza niewielkie przyrosty
wytrzymałości wraz z wiekiem dziewcząt. W grupie chłopców analogicznie do grupy
dziewcząt w tym wieku obserwuje się wzrost poziomu wytrzymałości wraz z wiekiem, przy
czym zmiany te są niewielkie (0,14 min.).
49
Tabela 7 Zmiany wytrzymałości w biegu na dystansie 600m dziewcząt
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Badanie I
Badanie II
3,18
3,09
Sd
0,45
0,44
Min
2,1
2,1
Max
3,54
4,12
V%
RóŜnica
Min.
%
0,09
3
16
16
Tabela 8 Zmiany wytrzymałości w biegu na dystansie 1000m chłopców
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Sd
Min
Max
V%
RóŜnica
Min. %
Badanie I
4,52
0,68
3,47
5,54
15
Badanie II
4,38
0,74
3,35
6,15
17
0,14 3
W wyniku analizy tabeli 9 i 10 zaobserwowano zmiany w skoczności badanych
dziewcząt i chłopców, która wzrasta wraz z wiekiem i odpowiednio wynosi dla 11-latek
2,56m, dla 12 – latek 4,45m. RóŜnica średnich między 11-sto a 12-latkami jest znaczna i
wynosi1,90 m, przy róŜnym poziomie jednorodności grup: V% 11- latek=14%, V% 12latek=35%.
Średnia wartość wyniku skoku w dal z rozbiegu uzyskana przez chłopców nie zmienia
się tak wyraźnie jak w grupie dziewcząt. RóŜnica między 11. a 12-latkami wynosi tylko
0,27m, przy zachowanej mniej więcej podobnej wartości zróŜnicowania wewnątrzgrupowego
(V%=16 i 12%).
Tabela 9 Zmiany wyników skoku w dal z rozbiegu u badanych dziewcząt
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Badanie I
2,56
Sd
Min
Max
V%
RóŜnica
m
0,37
1,9
3,54
%
14
1,90 43
Badanie II
3,45
1,57
2,1
3,95
35
50
Tabela 10 Zmiany wyników skoku w dal z rozbiegu u badanych chłopców
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Badanie I
3,04
Sd
Min
Max
V%
RóŜnica
m
0,47
1,9
3,85
%
16
0,27 8
Badanie II
3,31
0,41
2,45
4
12
Z danych przedstawionych w kolejnych dwóch tabelach 11 i 12 wynika, Ŝe średnia
wartość rzutu piłką lekarską w tył znad głowy, jest u dziewcząt młodszych wyŜsza niŜ u
dziewcząt starszych (u 11-latek 5,04m, u 12-latek 3,42m). RóŜnica wartości średnich wynosi
1,62 m, czyli 32%. Współczynnik zmienności przyjmuje wartości odpowiednio 20 i 37%
Tabela 11 Zmiany wyników rzutu piłką lekarską u dziewcząt
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Badanie I
5,04
Sd
Min
Max
V%
RóŜnica
kg
1,00
2,8
7,46
%
20
1,62 32
Badanie II
3,42
1,30
1,8
6,5
37
Wyniki próby siły uzyskane przez chłopców pozwalają stwierdzić przyrosty tej
zdolności dokonującej się wraz z wiekiem: u 11-latków x= 6,66m, u 12-latków x= 7,04m .
grupa chłopców równieŜ była dość mocno zróŜnicowana pod względem badanej cechy,
osiągając wartości wariancji 25 i 24%.
Tabela 12 Zmiany wyników rzutu piłką lekarską u chłopców
Wskaźniki statystyczne
Kolejne badanie
x
Badanie I
6,66
Sd
Min
Max
V%
RóŜnica
kg
1,69
4,4
12,61
%
25
0,38 5
Badanie II
7,04
1,68
4,4
12,9
24
51
Następnym krokiem badawczym było poszukiwanie współzaleŜności w postaci
związków korelacyjnych pomiędzy rozwojem fizycznym a motorycznym u badanych dzieci.
W grupie dziewcząt i chłopców zaobserwowano związki korelacyjne między wszystkimi
parametrami somatycznymi (ysokość i masa ciała oraz ich pochodną – wskaźnikiem BMI), co
jest ogólnie znaną tendencją. Rozrost tkanek pociąga za sobą równieŜ zwiększanie się
moŜliwości szybkościowych, siłowych i wytrzymałościowych dzieci znajdujących się na
progresywnym etapie rozwoju, co równieŜ dokumentują liczne prace naukowe. Przedstawione
poniŜej tabele korelacyjne moŜna traktować jako materiał porównawczy dla badaczy
zajmujących się podobnymi zagadnieniami. Wyniki tam zawarte nie stanowią nowego ujęcia
problemu występowania współzaleŜności między wielkością cech somatycznych i zdolności
motorycznych, co więcej dziś juŜ wiadomo, Ŝe współwystępowanie cech jest immanentną
cechą ludzkiego, Ŝywego organizmu i fakt ten naleŜy zawsze w badaniach podkreślić.
Tabela 13 Związki korelacyjne między badanymi wskaźnikami u badanych chłopców
Badane
Masa
Wysokość
Bieg
Bieg
Rzut piłką
Skok
wskaźniki
ciała
ciała
na 60m
na 600m
lekarską
w dal
BMI
Masa ciała
x
0,67
0,10
0,11
0,01
0,13
0,90
x
-0,14
-0,05
0,05
0,40
0,29
x
0,51
0,12
-0,14
0,19
x
0,11
-0,31
0,18
x
-0,22
0,00
x
-0,05
Wysokość ciała
Bieg 60m
Bieg 600m
Rzut piłką lek.
Skok w dal
BMI
x
Tabela 14 Związki korelacyjne między badanymi wskaźnikami u badanych chłopców
Badane
Masa
Wysokość
Bieg
Bieg
Rzut piłką
Skok
wskaźniki
ciała
ciała
na 60m
na 1000m
lekarską
w dal
BMI
Masa ciała
x
0,84
0,11
-0,04
0,63
0,12
0,78
x
-0,14
-0,34
0,74
0,36
0,32
x
0,51
-0,29
-0,64
0,32
x
-0,49
-0,57
0,32
x
0,46
0,22
x
-0,18
Wysokość ciała
Bieg 60m
Bieg 1000m
Rzut piłką lek.
Skok w dal
BMI
x
52
SPOSTRZEśENIA
Rejestracja i wywaŜona analiza wyników badań jest konieczna w kaŜdej grupie
wiekowej, pozwala bowiem, na diagnozę stanu aktualnego, ocenę postępów, odniesienia do
norm populacyjnych, pozwalających wychwycić okresy progresywnego zrywu rozwojowego,
stabilizacji lub regresywnych zmian o charakterze inwolucyjnym w zakresie wymiarów
wagowo- wzrostowych i motoryki.
Podjęte przez nas badania miały konkretny, określony na wstępie cel: określenie
wartości cech somatycznych i sprawności fizycznej dzieci w wieku 11 – 12 lat,
uczęszczających do Szkół Podstawowych Gdańska. Wraz z wiekiem następuje wzrost
poziomu rozwoju somatycznego dziewcząt i chłopców, manifestujący się zwiększeniem
wartości wysokości i masy ciała, przy czym wielkości masy ciała wzrosły u dziewcząt o 2%,
natomiast u chłopców o 7% a wysokości ciała o 3% u chłopców, u dziewcząt bez zmian.
Zaobserwowano równieŜ zmiany w sprawności fizycznej, nieco odmiennie przebiegające u
chłopców niŜ u dziewcząt, jednak z zachowaniem tendencji wzrostu wartości poszczególnych
zdolności motorycznych wraz z wiekiem, co przedstawiało się następująco:
-
wytrzymałość - 3% u dziewcząt i chłopców,
-
siła- 32% u dziewcząt i 5% u chłopców,
-
szybkość- 5% u dziewcząt i 4% u chłopców,
-
skoczność- 43% u dziewcząt i 8% u chłopców.
PIŚMIENNICTWO
BAHRYNOWSKA-FIC,
J.
1987.
Właściwości
ćwiczeń
fizycznych
ich
systematyka
i metodyka. Podręcznik dla medycznych studiów zawodowych – wydziałów fizjoterapii.
Państwowy Zakład Wydawnictw Lekarskich, Warszawa.
BIELSKI, J. 2005. Metodyka wychowania fizycznego i zdrowotnego. Podręcznik dla
nauczycieli wychowania fizycznego i studentów studiów pedagogicznych. Oficyna
Wydawnicza „Impuls”, Kraków.
DRABIK, J. 1992. Sprawność fizyczna i jej testowanie u młodzieŜy szkolnej. Wydawnictwo
Uczelniane AWF, Gdańsk.
PRZEWĘDA, R. 1981. Rozwój somatyczny i motoryczny. Wydawnictwa Szkolne
i Pedagogiczne, Warszawa.
TRZEŚNIOWSKI, R. 1990. Rozwój fizyczny i sprawność fizyczna młodzieŜy szkolnej
w Polsce. AWF, Warszawa.
53
POROVNANIE SOMATOTYPOV ŠTUDENTOV
TELESNEJ VÝCHOVY V SLEDOVANOM OBDOBÍ
Mária KALINKOVÁ
Katedra telesnej výchovy a športu Pedagogickej fakulty UKF v Nitre
Kľúčové slová: Somatotypy, endomorfný, mezomorfný a ektomorfný komponent, študenti
odboru Telesná výchova.
ÚVOD
Vzhľadom na skutočnosť, že všetci uchádzači o štúdium telesnej výchovy na našej
univerzite prechádzajú cez talentové skúšky zamerané na overenie určitej úrovne výkonnosti
v základných športových odvetviach – v atletike, gymnastike, hrách a v plávaní, môžeme
u uchádzačov predpokladať ich dlhodobejší vzťah k športu. Výkonnostná úroveň je
samozrejme rozdielna v závislosti od intenzity a dĺžky športovej prípravy (od priemernej až
po výkonnostnú). U všetkých sa určitým spôsobom prejavuje vplyv tejto športovej prípravy
na ich telesnú stavbu. Čím je športová výkonnosť vyššia, tým je dôležitejšie optimálne
zloženie faktorov, podmieňujúcich túto výkonnosť. Problematikou somatotypov u študentov
telesnej výchovy sa zaoberali napr. Štěpnička-Chytráčková-Kasalická,-Kubrychtová, I.
(1979), Kutač (2002), Kutač-Gajda-Dobešová (2005), Kalinková-Broďáni (2006).
Podľa Pavlíka (1999) je športová výkonnosť jedinca podmienená množstvom faktorov,
ktorých skladba a úroveň je výsledkom dlhodobého pôsobenia rôznych podnetov –
predovšetkým telesnej záťaže – na organizmus športovca prostredníctvom športového
tréningu. Dochádza tak k postupnej prestavbe príslušných orgánov a ich funkcií – k ich
adaptácii na tieto telesné záťaže, pri akceptovaní genetických predpokladov a dispozícii
jedinca.
CIEĽ
Cieľom výskumu bolo stanoviť somatotypy u vybraného súboru študentov prvého
ročníka odboru TV na UKF v Nitre a zistiť zmeny ich somatických charakteristík počas
prvých troch rokov ich vysokoškolského, základného štúdia.
54
HYPOTÉZA
Predpokladali sme, že vplyvom trojročného štúdia dôjde u sledovaných študentov
a študentiek prostredníctvom praktických hodín a prípravy na plnenie požiadaviek kreditov
jednotlivých predmetov k zmenám v j komponentov ich somatotypov a najmä k nárastu
svalovej zložky v druhom komponente.
ÚLOHY
Zmerať somatické parametre u študentov odboru Telesná výchova na začiatku prvého
ročníka v školskom roku 2004/2005 a meranie zopakovať v treťom ročníku 2006/07 ich
štúdia. Namerané a zistené údaje zaznamenať do záznamových individuálnych protokolov
každého študenta, spracovať ich (Riegerová-Přidalová,-Ulbrichová, 2006) a štatisticky
vyhodnotiť (Chytráčková, 2002). Zistiť štatisticky významnú rozdielnosť jednotlivých
komponentov na päť percentnej hladine významnosti.
METODIKA
Na stanovenie somatotypov študentov študujúcich odbor Tv sme si vybrali najviac
používanú modifikovanú Sheldonovu tzv. Heath–Carterovu (1967) metódu. Založená je na
antropomotorických meraniach, ktoré vyjadruje prostredníctvom trojčíslia resp. troch
komponentov.
Vybraná
a použitá
metóda
pomáha
určiť
somatotypy
sledovaných
respondentov s presnosťou na 0,5 stupňa resp. boda.
VÝSLEDKY
Pri meraní kožných rias študentov na tricepse sme zistili, že ich priemer od merania
v roku 2004/2005 po rok 2006/2007 stúpol o 1,3mm a u sledovaných študentiek bol
zaznamenaný nárast priemerných hodnôt o 2,6mm. Priemerná hrúbka kožných rias pod
lopatkou (suprascapulárna) sa v sledovanom období u študentov zvýšila len o 0,5mm.
U študentiek bol zistený nárast priemernej hodnoty ale len 0,1mm, čo je zanedbateľná
hodnota. Priemerná hrúbka kožnej riasy na bruchu (suprailiakálna) sa v sledovanom období
u študentov zvýšila o 1,6mm na 9,7mm. Zo sledovaného súboru študentiek sme v sledovanom
období vyrátali nárast priemernej hrúbky kožnej riasy na bruchu o 2,2mm. Endomorfný
komponent sa u študentov zvýšil v sledovanom období v priemere o 0,4 bodu. Skutočnosť
bola zrejme zapríčinená priemerným nárastom všetkých troch rias ktoré ovplyvňujú prvý
komponent. Stúplo aj minimum z 1,5na 2 body. Endomorfný komponent sa u študentiek
55
zvýšil v priemere o 0,4 bodu. Podobne ako u študentov stúpli priemerné hodnoty všetkých
troch rias. Maximum stúplo o 0,5 bodu a minimum o 1 bod.
Pri meraní šírky kožných rias na trojhlavom lýtkovom svale boli priemerné rozdiely
u študentov v oboch obdobiach najmenšie spomedzi všetkých rias. Priemer u nich stúpol len
o 0,3mm a u študentiek o 2,6 mm. Priemerná hodnota šírky epikondíl humeru u študentov
v roku 2004/2005 bola 7cm a v roku 2006/2007 narástla o 0,2cm. U študentiek bol nárast
šírky v sledovanom období len 0,1cm na priemernú hodnotu 6,2cm. Šírka hlavice stehennej
kosti je ďalšou sledovanou veličinou, ktorá ovplyvňuje mezomorfný komponent. V súbore
študentiek sa od roku 2004/2005 po rok 2006/2007 priemerné hodnoty šírky hlavice stehennej
kosti nezmenili a ostali na hodnote 8,9cm. Obvod paže pri napnutí bicepsu u študentov mal
priemernú hodnotu pri vstupnom meraní 34,2cm a pri výstupnom 35cm. V súbore študentiek
nastalo nepatrné zníženie obvodu ramena o 0,3cm. Z nameraných priemerných hodnôt
obvodu lýtka v roku 2004/2005 a 2006/2007 sme u študentov konštatovali nárast o 1,1 cm.
Priemer obvodu lýtka u študentiek sa počas ich štúdia od prvého po tretí ročník vôbec
nezmenil a ostal na hodnote 35,8cm. Mezomorfný komponent sa u študentov zvýšil
v priemere o 0,56 bodu. Je to vplyv zvýšenej fyzickej záťaže počas ich štúdia. Zvýšili sa aj
maximálne hodnoty o 0,12 bodu a minimálne až o 1,46 bodu. U študentiek sa hodnoty zvýšili
v priemere o 0,18. Na rozdiel od študentov u študentiek sa znížila maximálna hodnota 0,67
bodu. Najmenšia hodnota zo súboru stúpla o 0,35 bodu.
Priemerná telesná výška študentov sa od roku 2004/2005 po rok 2006/2007 znížila o 0,2
cm na 182,9cm čo predpokladáme, že bolo zapríčinené skutočnosťou, že vstupné merania boli
robené v poobedňajších hodinách a výstupné naopak v ranných hodinách. Telesná výška sa od
ranných hodín znižuje asi o 2cm v dôsledku stlačovania medzistavcových platničiek. Podobne
aj u študentiek sme zistili že vstupné hodnoty telesnej výšky boli vyššie ako výstupné.
Priemerne hodnoty klesli o 0,8cm. V skupine študentov sa v sledovanom období zvýšila
priemerná telesná hmotnosť o 2,2kg na 79,5kg čo súvisí s nárastom svalovej hmoty.
U študentiek klesla priemerná hodnota len o 0,1kg. Ektomorfný komponent sa u študentov
znížil v priemere o 0,32 bodu. Maximum aj minimum zostalo nezmenené. U študentiek sa
tento znížil v priemere o 0,13 bodu. Najnižšia hodnota sa od roku 2004/2005 po rok
2006/2007 zvýšila o 0,5 bodu.
56
Tab. 1a, Početnosť a percentuálne zastúpenie hodnôt endomorfného komponentu u študentov:
2004/2005
2006/2007
Stupeň
n
%
n
%
1,5
3
13,05
0
0
2
7
30,45
3
13,05
2,5
3
13,05
5
21,75
3
3
13,05
5
21,75
3,5
2
8,7
5
21,75
4
2
8,7
2
8,7
4,5
2
8,7
2
8,7
5
0
0
0
0
5,5
1
4,35
1
4,35
Tab. 1b, u študeniek:
2004/2005
2006/2007
Stupeň
n
%
n
%
2
1
6,67
0
0
2,5
1
6,67
0
0
3
2
13,33
1
6,67
3,5
4
26,67
6
40
4
5
33,33
3
20
4,5
0
0
2
13,33
5
0
0
1
6,67
5,5
2
13,33
1
6,67
6
0
0
1
6,67
Tab. 2a, Početnosť a percentuálne zastúpenie hodnôt mezomorfného komponentu
u študentov:
2004/2005
2006/2007
Stupeň
n
%
n
%
2,5
2
8,7
0
0
3
0
0
0
0
3,5
0
0
0
0
4
3
13, 05
3
13,05
4,5
7
30,45
4
17,4
5
5
21,75
4
17,4
5,5
3
13,05
6
26,1
57
6
1
4,35
2
8,7
6,5
0
0
1
4,35
7
1
4,35
0
0
Tab. 2b, u študentiek:
2004/2005
2006/2007
Stupeň
n
%
n
%
3
2
13,33
0
0
3,5
4
26,67
5
33,33
4
5
33,33
5
33,33
4,5
3
20
2
13,33
5
0
0
3
20
5,5
1
6,67
0
0
Tab. 3a, Početnosť a percentuálne zastúpenie hodnôt ektomorfného komponentu u študentov:
2004/2005
2006/2007
Stupeň
n
%
n
%
0,5
1
4,35
1
4,35
1
1
4,35
2
8,7
1,5
2
8,7
0
0
2
0
0
3
13,05
2,5
2
8,7
7
30,45
3
5
21,75
2
8,7
3,5
7
30,45
4
17,4
4
3
13,05
3
13,05
4,5
2
8,7
1
4,35
Stupeň
n
%
n
%
1,5
1
6,67
0
0
2
1
6,67
3
20
2,5
3
20
5
33,33
3
5
33,33
4
26,67
3,5
3
20
1
6,67
4
1
6,67
0
0
4,5
1
6,67
2
13,33
Tab. 3b, u študentiek:
58
ZÁVER
Na základe štatistickej analýzy nameraných dát dvojvýberovým párovým t – testom na
strednú hodnotu, v ktorej sme porovnávali vzťah medzi vstupným a výstupným meraním
jednotlivých komponentov u študentov v oboch meraniach sme zistili nasledovné závery.
Pri porovnaní endomorfného komponentu (t stat = -2,85908 < t krit (2) 2,073875), nemôžme
rovnako ako pri porovnaním mezomorfného komponentu (t stat = -3,0869 < t krit (2)
2,073875) tvrdiť, že došlo k zmenám na 5% hladine významnosti. Naopak ako štatisticky
signifikantné sa potvrdilo porovnanie ektomorfného komponentu u študentov (t stat =
2,921384 > t krit (2) 2,073875).
U študentiek sme porovnaním vzťahu medzi vstupným meraním a výstupným meraním
endomorfného komponentu (t stat = -2,34695 < t krit (2) 2,144789), rovnako pri porovnaní
mezomorfného komponentu (t stat = - 1,20077 < t krit (2) 2,144789) a taktiež porovnaním
ektomorfného komponentu (t stat = 1,168697 < t krit (2) 2,144789) zistili, že výsledky sú
štatisticky nevýznamné a že nedošlo u nich k zmenám na sledovanej 5% hladine významnosti.
Výkon študentov študujúcich odor telesná výchova je ovplyvnený zložením tela.
Správne zloženie tela umožňuje zvládnutie praktických úloh, ktoré sú podmienkou
k ukončeniu štúdia.
LITERATÚRA
CHYTRÁČKOVÁ, J. 2002. Příručka pro manuální a počítačové hodnocení základní motorické
výkonnosti a vybraných charakteristík tělesné stavby mládeže a dospělých v České republice.
1. vyd. Praha: FTVS UK, 2002. ISBN 80-86317-18-8.
KALINKOVÁ, M. - BROĎÁNI, J. 2006. The Physical Structure Changes of Students of Physical
Education Course at the UKF in Nitra During Their Basic Study. In Acta Facultatis
Pedagogicae Nitriensis Universitatis Konstantini Philosophi, Physical Education And Sport
Vol. 3, No. 1. Nitra : UKF, 2006, s. 110-114. ISBN 978-80-8094-098-0.
KUTÁČ, P. 2002. Tělesná stavba studentů tělesné výchovy. In Sborník příspěvků
mezinárodního semináře Pedagogické kinantropologie. Ostrava : Pedagogická fakulta
Ostravské univerzity, 2002. s. 104-107. ISBN 80-7042-200-9.
KUTAČ, P.- GAJDA, V.- DOBEŠOVÁ, P. 2005. Tělesná stavba studentů tělesné výchovy
v letech 2001 - 2004. In: Sborník článků a abstrakt mezinárodní konference konané 10. 11.11. 2005 v Brně. Brno : Masarykova univerzita, 2005. s. 70-71. ISBN 80-210-3863-2.
59
PAVLÍK, J. 1999. Tělesná stavba jako faktor výkonnosti sportovce. 1. vyd. Brno: MU PdF
Brno, 1999. ISBN 80-210-2130-6.
RIEGEROVÁ, J. – PŘIDALOVÁ, M. – ULBRICHOVÁ, M. 2006. Aplikace fyzické antropologie
v tělesné výchově a sportu (příručka funkční antropologie). 3. vyd. Olomouc: HANEX, 2006.
ISBN 80-85783-52-5.
ŠTĚPNIČKA, J. - CHYTRÁČKOVÁ, J. – KASALICKÁ, V. – KUBRYCHTOVÁ, I. 1979. Somatické
předpoklady ke studiu tělesné výchovy. Univerzita Karlova, Praha. 114 s.
60
META ANALÝZA SEKULÁRNÍCH TRENDŮ
MODÁLNÍ A VRCHOLNÉ MOTORICKÉ VÝKONNOSTI
Blahoslav KOMEŠTÍK
Palackého univerzita Olomouc, Masarykova univerzita Brno, Univerzita Hradec Králové
Klíčová slova: Sekulární trend a akcelerace, motorická činnost a výkonnost, absolutní
a relativní průměrný motorický výkon.
ÚVOD
V našem sdělení kriticky analyzujeme a komparujeme reprezentativní výzkumy
motorické výkonnosti populace v našem evropském prostoru, vrcholné sportovní výkonnosti
ve srovnatelných faktorech motorických schopností za stoleté období. Pro snazší pochopení
sekulárního trendu a současné akcelerace předkládáme zprvu stručný nástin vývoje lidské
motoriky od našeho vstupu do evoluce planety Země.
Lidská motorika se vyvíjela od obecných existenčně vázaných motorických vzorů až po
dnešní podobu včetně tělovýchovných, sportovních a rekreačních aktivit. Lidský rod byl
v postupném vývoji, úzce spjat s pohybem (pedipulace, kvadropedie, manipulace a bipedální
lokomoce). Pohyb vedl k rozvoji mozku, řeči a myšlení. Archetypální determinace lidské
motoriky byla dána mechanizmem reakce organizmu na zátěž během celé fylogeneze lidského
rodu a tím geneticky zakódovala potřebu pohybu.
Fylogenetickou reakci lidského organizmu na stresovou situaci (v boji, v lovu apod.) byl
okamžitý „alarm“ a motorická akce podle hesla „Boj či útěk“. Lidský organizmus při této
poplachové
reakci
mobilizoval
všechny
fyziologické,
humorální,
metabolické
a psychomotorické procesy (zvýšila se aktivita srdce a plic, průtok krve a množství
energetických zdrojů a kyslíku ve svalech, i smyslové vjemy - rozšířené zorné pole
a soustředěná pozornost).
Docent PhDr. Blahoslav Komeštík, CSc. (1944) pracuje na Katedře rekreologie
a cestovního ruchu FIM UHK Hradec Králové, přednáší na Katedře antropomotoriky
a sportovního tréninku FTK UP Olomouc a působí v oborové radě kinantropologie na Fakultě
sportovních studií MU Brno, kde je též školitelem doktorandů
Tyto adaptační procesy na stresové situace a tělesné zatěžování pokládáme za sekulární
trend. Naši předkové byli existenčně nuceni užívat rozsáhlou hrubou motoriku. V současnosti
61
(zhruba za posledních sto let) se situace změnila. Fylogenetická determinace tělesné
a adaptace není v našem prostředí vědecko technického rozvoje naplňována. Absence
existenční nutnosti motorické adaptace člověka na prostředí, změna charakteru zátěže z hrubé
v jemnou motoriku a psychický stress jsou příčinami současného nenaplňování této potřeby
a ve svém důsledku působí negativní sekulární akceleraci v motorice člověka.
Podle Richty (1969) vědecko-technická revoluce postupně vyřazuje člověka
z výkonných fází výroby, jak uvádí Mlateček (1972). Tuto změnu nazýváme sekulární
akcelerací, kdy existenční zátěž a pracovní činnost člověka mají vysoké nároky na psychiku
a na jemnou motoriku a dlouhodobé statické, posturální napětí. Důsledky tohoto vlivu jsou
známé jako hypokineze podle Mlatečka (1973), maladaptační reflex podle Kučery (1982)
a pohybový deficit podle Hubky (1981) jak uvádí Komeštík (1996).
Uzavíráme, že fylogeneze lidského rodu je úzce spjata s rozvojem motoriky. Motorika je
geneticky vázána a je rozhodující pro úspěšný a zdravý vývoj člověka. Rozpor mezi
fylogenetickou potřebou pohybu a současnou inaktivitou (hypokineze, pohybový deficit,
maladaptační reflex) může vést až ke změnám bio-genetického základu.
SEKULÁRNÍ TRENDY VRCHOLNÉ MOTORICKÉ VÝKONNOSTI
Důkazy o sekulárním trendu specifické vrcholné sportovní výkonnosti člověka
dokládáme analýzou finalistů olympijských her v období zhruba sta let. Vybrali jsme
sportovní disciplíny, které korespondují s vývojem podstatných faktorů oblastí motorických
schopností: sprint (indikátor rychlostních schopností), běh na 400m (indikátor hybridních
motorických faktorů rychlostně vytrvalostních), maratón (indikátor globální vytrvalosti), hod
oštěpem (indikátor explozivní silové schopnosti) a vzpírání (indikátor absolutní silové
schopnosti).
Morfologické vývojové změny jsou v přímém vztahu k vrcholné sportovní výkonnosti a
vykazují sekulární akceleraci k robustnější postavě (tělesná výška i tělesná hmotnost
narůstají) výrazněji, než u modální populace, ale ne u všech sportů. Norton a Olds (2001)
shrnují tělesný vývoj vrcholových sportovců v minulém století:„…sportovci v mnoha
sportech se stávají většími a masivnějšími…v některých dalších sportovních odvětvích
zůstávají nejúspěšnější sportovci bez změn“
Druhým podstatným faktorem ve vztahu k vrcholné sportovní výkonnosti je sociálněkulturní kontext. Na vrcholnou sportovní výkonnost mají podle uvedených autorů hlavní vliv
„větší finanční a společenské pobídky, speciální trénink s užíváním růstových stimulů,
hraničící s ilegálním jednáním. V budoucnosti vrcholového sportu vidí genetické inženýrství
62
a genové banky pro selektivním párování...“ Tím autoři otevírají problémy, které v blízké
budoucnosti zásadně změní kulturní a etickou hodnotu vrcholového sportu.
Orientační srovnání výkonů vítězů novodobé olympijské historie ve 20. století (Athény
1896 až Atlanta 1996) je hrubým důkazem nárůstu specifické vrcholné motorické výkonnosti
člověka. Ve všech vybraných sportovních disciplínách došlo k nárůstu. Ve sprintu na 100
metrů o 2,16 sekundy, v běhu na 400 metrů o 10, 7 sekundy, v běhu maratónském o 43 minut,
v hodu oštěpem o 33 metrů a ve vzpírání o 149 kilogramů. To naznačuje pozitivní sekulární
akceleraci vrcholných sportovních výkonů.
Dále jsme srovnali výkony olympijských finalistů daných sportovních disciplin po čtvrt
století (v letech 1896, 1924, 1952, 1972 a 1996). Sekulární trend a akceleraci jsme odvodili
z křivek klouzavých průměrů progresivního nebo regresivního vývoje ze středních hodnot
a hodnot rozptýlení a vyjádřili jsme zjištěné rozdíly v procentech. Klouzavé průměry, zjištěné
z průměrných výkonů finalistů tvoří vždy vzestupnou křivku. Sekulární trend tak vykazuje
obecně pozitivní akceleraci:
•
Rozdíl průměrných výkonů ve sprintu na 100 metrů - 2,16 s vykazuje zlepšení faktorů
rychlostní motorické schopnosti o 18 %
•
Rozdíl průměrných výkonů v běhu na 400 metrů - 10, 7 s. vykazuje zlepšení hybridních
faktorů rychlostně vytrvalostní motorické schopnosti o 20 %
•
Rozdíl průměrných výkonů v běhu maratónském - 43 min. vykazuje zlepšení faktorů
globální vytrvalostní motorické schopnosti o 24 %
•
Rozdíl průměrných výkonů v hodu oštěpem - 33m vykazuje zlepšení explozivního
faktoru silové motorické schopnosti o 61 %
•
Rozdíl průměrných výkonů ve vzpírání - 149kg vykazuje zlepšení faktorů silové
motorické schopnosti o 133 %
Konstatujeme, že vrcholná sportovní motorická výkonnost za 100 let výrazně vzrostla,
nárůst silových výkonů je větší než nárůst výkonů rychlostních až vytrvalostních. Nejde ale
o biologickou sekulární akceleraci (o zlepšení bio-genetické podstaty motorických schopností
člověka, protože souběžně výrazněji vzrostly i tělesné rozměry). Za příčinu změn vrcholné
sportovní motorické výkonnosti považujeme socio-kulturní aspekt (stálé zlepšování podmínek
pro vrcholový sport dané stoupajícím ekonomickým a vědeckým zájmem o tuto činnost).
63
SEKULÁRNÍ TRENDY MODÁLNÍ MOTORICKÉ VÝKONNOSTI
Vývoj obecné motorické výkonnosti tzv. modální populace hodnotíme v základních
motorických testech. Vybrali jsme takové testy, kterými můžeme sledovat co nejdelší časové
období (zhruba 70 let minulého století) a které můžeme zároveň srovnat s vývojem
podstatných faktorů motorických schopností ve vrcholovém sportu (sprint, běh vytrvalostní,
skok daleký z místa a shyby). Z publikovaných výsledků můžeme provést meta-analýzu
a odvodit sekulární trend a akceleraci, ale nemůžeme pokrýt veškerou motoriku.
Rozdíl průměrných výkonů za 70 let (1923 až 1987) je prvním dokladem změn
motorické výkonnosti modální populace. Údaje reprezentativních výzkumů /Roubalové
(1923), Žára (1954), Měkota (1984), Moravec a Kasa (1987) / ukazují s jedinou výjimkou
zhoršení. Ve sprintu se průměrný výkon zhoršil o 0,43 m/s, ve skoku dalekém z místa se
zlepšil o 10cm, ve shybech klesl až o 3,7 cviků, ve vytrvalostních testech se zhoršil o 0,72
m/s. To ukazuje negativní sekulární akceleraci motorické výkonnosti populace.
Dále jsme analyzovali vývoj komparací průměrných hodnot. Sekulární trend
a akceleraci jsme odvodili z klouzavých průměrů, podle typů progresivního nebo regresivního
vývoje a ze středních hodnot jsme vyjádřili maximální zjištěné rozdíly v procentech:
•
Klouzavé průměry ve sprinterské rychlosti podle výzkumů Roubalové (1923), Žára
(1957, 1970), Pávek (1966), Moravec a Kasa (1987), tvoří sestupnou křivku přibližně
progresivního tvaru. Maximální rozdíl - 0,43 m/s ukazuje zhoršení současné motorické
výkonnosti zhruba o 6 % (nejstarší analyzovaný údaj je 100% výkon)
•
Klouzavé průměry ve skoku dalekém z místa dle výzkumů Roubalové (1923), Měkota
(1965, 1984), Pávek (1966), Moravec a Kasa (1987), tvoří mírně vzestupnou křivku
zprvu progresivního tvaru zakončenou v současnosti spíše poklesem a vykazují setrvalý
stav až zlepšení. Maximální rozdíl - 10cm ukazuje zlepšení současné motorické
výkonnosti zhruba o 6 %
•
Klouzavé průměry ve shybech dle výzkumů Roubalové (1923), Žára (1957, 1970,
1975), Pávek (1966), Měkota (1965, 1984), tvoří sestupnou křivku zprvu progresivního
tvaru zakončenou v současnosti spíše setrvalým stavem, ale obecně vykazující zhoršení.
Maximální rozdíl - 3,7 cviků ukazuje zhoršení současné motorické výkonnosti zhruba
o 37 %
•
Klouzavé průměry v běžecké vytrvalosti dle výzkumů Žára (1957, 1970, 1975),
Moravec a Kasa (1987), tvoří sestupnou křivku progresivního tvaru vykazující zhoršení.
64
Maximální rozdíl - 0,72 m/s ukazuje zhoršení současné motorické výkonnosti zhruba
o 17 %
Konstatujeme, že za téměř 70 let srovnání modální motorické výkonnosti je průměrný
výkon převážně nižší (nejvíce v silovém a vytrvalostním testu, nejméně ve sprintu), ve skoku
dalekém z místa je průměrný výkon o 5 % lepší. To naznačuje nejen negativní sekulární
akceleraci ale i možné zhoršení bio-genetické podstaty motorických schopností člověka,
protože souběžně vzrostly tělesné rozměry a sociálně-kulturní a ekonomické podmínky života
se zlepšily.
METODOLOGIE ŘEŠENÍ SEKULÁRNÍCH TRENDU MOTORIKY
Závěry mnoha výzkumů jsou ale značně nekonzistentní a výzkumy ve střední Evropě
poukazují na různé - kladné, žádné i záporné změny. Dokládáme až protichůdné výsledky při
rozdílných výzkumných konstruktech - motorický výkon, motorický faktor, sekulární trend
motorického faktoru. Například Moravec a Kasa (1989) v období 1966 až 1987 a Měkota
(1991)v období 1965 až 1986 nalezli zlepšení úrovně rychlostních motorických schopností ve
sprintu, ale Dutkiewicz (1985) ve stejném období nalezl zhoršení rychlostní motorické
schopnosti. ŽÁRA (1980) zjistil zhoršení vytrvalostní motorické schopnosti
v období let 1957 až 1970. A dokonce Čelikovský (1979) nalezl za období 43 let z dat
výzkumů bratří Roubalů (1923) a Pávka (1966) vývojové změny kladné, záporné i žádné.
Závěrem navrhujeme optimální řešení problému dle relativních hodnot (motorický výkon na
kg, cm tělesných rozměrů) hodnocených vzhledem k normě sekulárních změn tělesných
rozměrů v procentech.
Proto jsme dále analyzovali metodologické strategie daných výzkumů. Výzkumné plány
citovaných rozsáhlých reprezentativních výzkumů u nás i v zahraničí vykazují různé
metodologické přístupy. Tyto rozdíly vysvětlují uvedené nekonzistentní závěry výzkumů.
Nejdelší časové období 43 let (1923 až 1966) sledování využil Čelikovský (1979).
Měkota (1991) srovnal motorickou výkonnost za období 21 let (1965 až 1986), obdobně
Moravec a Kasa (1990) v letech 1966 až 1987. Největší počet výzkumných osob testoval
Przeweda (1993) - 88 176 a nejmenší počet Wolaňski a Siniarska (1985) - 18 821. Tento
polský výzkum zahrnoval též největší věkového rozpětí výzkumných osob (od 4 do 80 let).
Naopak nejmenší věkové rozpětí užil Měkota (1991) v monotématickém sledování našich
vysokoškoláků (od 18 do 20 let).
Dále jsme analyzovali zvolené teoretické koncepty a jejich operacionalizaci ve
výzkumné konstrukty - proměnné a veličiny měření. Především se liší podstatný teoretický
65
koncept a následně pak odvozené výzkumné konstrukty, proměnné a veličiny pro určení
dlouhodobých motorických změn.
Značná část autorů, Čelikovský (1979) a další, zvolila za hlavní ukazatel sekulárních
změn motorické výkonnosti prosté, mechanické srovnání aritmetických průměrů motorických
výkonů, případně zjistili statistickou významnost rozdílů těchto průměrů. Měkota (1991) určil
jednotku sekulárních změn motorické výkonnosti za dekádu v procentech. Výjimečně zvolili
autoři relativní hodnoty motorické výkonnosti, tedy poměr mezi motorickým výkonem
a tělesnými rozměry. Wolaňski a Siniarska (1985) posuzovali změny k tělesným rozměrům
(na cm a na kg). Obdobně Komeštík (1993), který navrhl užívat individuální relativní hodnoty
motorických změn v procentech vzhledem ke změnám tělesných rozměrů.
Pro důkaz rozdílné autorské interpretace výsledků uvádíme dva atletické skoky:
Čelikovský konstatoval: „…zlepšily se i oba atletické skoky…“ Prosté mechanické
srovnání aritmetických průměrů tento závěr potvrzuje. Výkon ve skoku dalekém je lepší o 66
cm a výkon ve skoku do výšky je lepší o 10,8cm. Zlepšila se ale také explozivní silová
schopnost, když tělesné rozměry se zvětšily a mezi sílou a tělesnými rozměry je přímý vztah?
Kučera a Máček (1988) a další: „…svalová síla vzrůstá se čtvercem tělesné výšky…“ Toto
srovnání umožňuje pouze výrok o délce (výšce) skoku, ne o motorickém faktoru, který je jeho
předpokladem a daným motorickým testem - atletickou disciplinou je asociativně měřen.
Pochopitelně ve sportu má jedinou výpovědní hodnotu samotný dosažený výkon a ne jeho
poměr k tělesným rozměrům. Ten je však rozhodující pro určení vývoje lidské motoriky.
V tělovýchovném lékařství i v dalších oborech se běžně užívá relativní hodnota (např.
fyziologické ukazatele na kg tělesné hmotnosti), protože ta zvažuje intraindividuální rozdíly
mezi testovanými osobami. Odpověď na otázku o úrovni a změnách motorického faktoru
v modální populaci vyžaduje právě takový přístup.
Pokud vyjádříme úroveň motorické schopnosti poměrem mezi dosaženým výkonem
a tělesnými rozměry (např. na kg) ověříme přesněji původní tvrzení autora o zlepšení obou
atletických skoků. Motorický faktor explozivní sílové schopnosti uplatněný ve skoku do dálky
má sice rozdíl relativních hodnot kladný (+ 0,428 cm/kg), ale ve skoku do výšky záporný (0,013 cm/kg) a to citované zlepšení nepotvrzuje. Původní tvrzení o zlepšení obou atletických
skoků je tak při správném posouzení sekulárních změn motorického faktoru chybné, protože
až srovnání relativních motorických výkonů umožňuje výrok o úrovni a změně motorického
faktoru, předpokladu pro modální motorický výkon.
Žádný výzkum sekulárních trendů a akceleraci lidské motorické výkonnosti neuvádí
individuální relativní hodnoty a tak neumožňuje individuální hodnocení vývojových změn
66
jednotlivých motorických faktorů. Postup jsme sice navrhli Komeštík (1994), ale užili jsme
při jiném výzkumu (sledování bisexuálních rozdílů motorické výkonnosti pubescentů).
Dále uvádíme další logický postup při rozbor dat dvou atletických skoků. Určit míru
vývojové změny je možné v procentech, kdy podle Měkoty (1991) je nejstarší výkon z roku
1923 roven hodnotě 100 %. Pro skok do dálky je to 107 %, pro skok do výšky 99,3 %.
Obdobně zjistíme procentuální vývojovou změnu tělesných rozměrů, kterou považujeme za
normu sekulárních změn v motorice (např. pro tělesnou hmotnost v období 1923 až 1966 za
43 let to je 110 %). Protože procentuální hodnota ani jednoho uvedeného skoku této hranice
nedosahuje, zamítáme definitivně obě tvrzení o zlepšení a naopak konstatujeme pokles
explozivní síly. To je jediný pravdivý výrok o sekulárních změnách daného motorických
faktorů explozivní silové schopnosti v populaci. Tento rozdílný závěr potvrzuje tabulka
vývojových změn motorické výkonnosti v letech 1923 a 1966. Kvalitativní hodnocení
motorických rozdílu ( + 0 - ), procentuální hodnocení a hodnocení rozdílu v procentních
jednotkách k určené normě sekulárních změn tělesných rozměrů mezi absolutními
a relativními průměrnými hodnotami motorické výkonnosti je vždy jiné. Hodnocení
sekulárních trendů a akcelerací se liší dokonce i věcně, kdy jiný postup přináší až opačné
vývojové změny.
Pokud přepočteme všechny dostupné údaje bratři Roubalů (1925) a Pávka (1966), které
analyzoval Čelikovský (1979), na relativní hodnoty (např. na kg), nalezneme rozpor proti jeho
publikovaným závěrům. Pouze v hodu granátem a ve skoku do dálky je úroveň v roce 1966
vyšší než byla v roce 1923. Všechny ostatní testy ukazují pokles motorické výkonnosti a jen
dva původní závěry (zlepšení hodů a zhoršení shybů) jsou správné Komeštík (1996).
Další výpočty pro dříve publikované motorické výkony populace (přepočet výkonu na
kilogram, na centimetr) opět potvrzují rozdílné závěry v hodnocení
sekulárních trendů
a akcelerací motorické výkonnosti:
•
Ve sprintu je rozdíl absolutních hodnot - 6 %. Relativní hodnoty k tělesným rozměrům
vykázaly rozdíl větší -17 % na kg -10 % na cm. Věcně tedy stejný výsledek, ale úroveň
sekulární změny je větší než vykazovaly absolutní hodnoty
•
Ve skoku dalekém z místa je rozdíl absolutních hodnot + 5 %. Relativní hodnoty
k tělesným rozměrům vykázaly obrácený rozdíl -11 % na kg, -3 % na cm. Věcně jde
o opačný výsledek a úroveň sekulární změny je záporná, na rozdíl od kladného závěru
u absolutních hodnot (viz obr. 1 a 2)
67
•
V opakovaných shybech je rozdíl absolutních hodnot -37 %. Relativní hodnoty k tělesným
rozměrům vykázaly rozdíl větší -54 % na kg a -44 % na cm.Věcně jde o stejný výsledek,
ale úroveň sekulární změny je větší
•
V běhu vytrvalostním jsme použili jednotky m/s (distanční běhy na 1km, Cooperův běh
po dobu 12 minut) a uvedli jsme rozdíl absolutních hodnot -17 %. Relativní hodnoty
k tělesným rozměrům vykázaly rozdíl -20 % na kg, tedy větší a -16 % na cm, tedy zhruba
stejný. Věcně jde o stejný výsledek, ale úroveň sekulární změny je patrně větší
Výše provedenou meta-analýzu a komparaci výsledků sekulárních trendů a akcelerací
zjištěných z absolutních a relativních hodnot motorického výkonu tak uzavíráme.
ZÁVĚRY
Výsledky zjištěné z absolutních průměrných hodnot motorické výkonnosti modální
populace nejsou ve shodě s výsledky zjištěnými z relativních průměrných hodnot motorické
výkonnosti. Procentuální vyjádření sekulárních změn v minulém století je v jednom případě
věcně opačné, v ostatních případech je rozdíl kvantitativně větší. Absolutní hodnoty průměrné
motorické výkonnosti vykazují převážně záporné sekulární změny od -6 po -37 %. Výjimkou
je skok daleký z místa, kde je procentuální změna kladná +5 %. Relativní hodnoty průměrné
motorické výkonnosti vykazují na rozdíl od absolutních hodnot záporné sekulární změny od 3 po -54 % bez jediné výjimky. Tyto změny jsou vždy větší a v případě skoku
z místa jsou opačné.
Konstatujeme tedy, že všechny analyzované výzkumy sekulárních trendů modální
motorické výkonnosti byly vhodně rozsáhlé rozpětím období, počtem i věkem testovaných
osob. Naopak byly méně vhodné svým metodologickým řešením problému. Hlavní výzkumný
konstrukt byl rozdílný - motorický výkon, motorický faktor, ukazatel sekulárního trendu.
Všechny doposud publikované závěry výzkumů sekulárních trendů modální motorické
výkonnosti tak mohou být mylné, protože komparace absolutních, nebo relativních hodnot,
nebo relativních hodnot ke změně tělesných rozměrů vedou k rozdílným výsledkům.
Doposud publikované závěry o sekulárních trendech a akceleracích modální motorické
výkonnosti je třeba kriticky přehodnotit:
-
souhlasíme se závěrem, který publikoval Žára (1975) o zhoršení ve sprintu a vytrvalosti,
ale pochybujeme o jeho názoru na zlepšení silových výkonů v hodu a ve shybech
68
-
souhlasíme se závěrem, který publikoval Čelikovský (1979) o zhoršení ve shybech, ale
pochybujeme o jeho názoru na zlepšení atletických skoků a o žádné změně v krátkém
běhu a skoku dalekém z místa
-
souhlasíme s naším závěrem, který jsme publikovali Komeštík (1989) o zhoršení ve
vytrvalostních testech, ale pochybujeme o našem dřívějším názoru na zlepšení v testech
dynamicko- silových
-
pochybujeme o závěrech, které publikovali Moravec a Kasa (1990) o rychlostněsilovém, vytrvalostním a silovém zlepšení
-
pochybujeme též o názoru, který publikoval Měkota (1991) na zlepšení ve skoku,
shybech a běhu na 500m a o žádné změně v běhu na 50 a na 1500 metrů.
SOUHRN
Práce předkládá základní metodologické problémy v hodnocení sekulárního trendu
lidské motorické výkonnosti a naznačuje optimální řešení. Autor ukazuje vztah motorické
aktivity fylogeneze analýzou sekulárních trendů a akcelerací. Srovnává výsledky sekulárního
trendu a metodologii výzkumů. Poukazuje na nevhodné mechanické srovnání průměrné
výkonnosti bez vztahu ke změnám tělesných proporcí. Navrhuje optimální řešení relativní
výkonnosti a normy sekulárních změn v lidské motorice.
SUMMARY
The work shows basic methodology problems in obtaining secular trend of human
motor performance and suggests the optimal strategy of solution. The author analyzes the
relationship between motor activity and phylogenesis by setting the secular trends a nd
accelerations. The results of secular trend and research methodology are compared. The
author points out how unsuitable is the mechanical comparison of the average performance
without any correlation to the changes of physical proportions. He suggest the optimal
solution is relative performance and norms of secular changes og human motion.
Key words: Secular trend and acceleration, motor activity and performance, absolute and
relative average of motor performance.
69
LITERATURA
BARTÁK, K. - POKORNÁ, I. - SOULEK, V. - ŠABAT, K. 1977. Tělovýchovně
lékařské
sledování v tréninkových střediscích mládeže. Praha : ČÚV ČSTV, 1977.
CRASSELT, W. - FORCHEL, I. - STEMMLER, R. 1985. Zur körperlichen Entwicklung der
schuljugend in der Deutschen demokratischen republik. Leipzig : J.A. Barth, 1985.
ČELIKOVSKÝ, S. aj. 1990. Antropomotorika pro studující tělesnou výchovu. Praha : SPN,
1979, 2. vydání 1990.
Diet, Obesity and Inactivity in the UK. Quebec : World Forum, 1995.
DUTKIEWICZ, W. 1985. Zmiany w procesach rozwoju biologicznego i sprawnošči fizyčnej
mlodziežy w swietle poprawy warunkow bytovych.Kielce : Wysza szkola pedagogiczna,
1985.
HATANO, Y. 1992. Relationship between the ampunt of daily exercise and the contents of
health - related lifestyle among the Japanese goverment workers. In ICHPER – Europe
Congress Prague July 15.-19. 1992. Praha : FTVS UK, 1992, p. 165-167.
KOMEŠTÍK, B. 1989. Úroveň a sekulární trend motorických schopností dětí - účastníků
pionýrského aktivu v Seči. Teor. Praxe těl.Vých. ,37, 1989, č. 3, s. 164-174.
KOMEŠTÍK, B. 1993. Fylogenetické změny předpokladů motoriky člověka (habilitační
přednáška). Praha : FTVS UK, 1993.
KOMEŠTÍK, B. 1975. Dynamika změn motorické výkonnosti 11-14-letých českých a
slovenských dětí v období r. 1975 až 1984. Telesná výchova a Šport, 1994, n. 3, s. 34-37.
KOMEŠTÍK, B. 1996. Fylogeneze člověka a tělesná zátěž - metodologie sekulárního trendu
lidské motoriky. Telesná výchova & Šport., 4, 1996, n. 2, s. 7-10.
KOVÁŘ, R. - ZACIORSKIJ, V., M. 1990. Teorie o vlivu dědičnosti a prostředí. In
ČELIKOVSKÝ, S. aj. Antropomotorika pro studující tělesnou výchovu. Praha : SPN, 1990.
KUČERA, M. 1988. K některým otázkám zátěže dětí ve sportu. Praha : ÚV ČSTV, 1988.
KUČERA, M. - KÁLAL, J. - KORBELÁŘ, P. 2001. Fyzická zátěž a ontogenéza. In MARTINÍK,
K. a KOMEŠTÍK, B. (ed.) Optimální působení tělesné zátěže a výživy (sborník). Hradec
Králové : Univerzita HK, 2001, s. 21-25.
LINC, R. 1971. Výňatek příspěvku profesora Krebse do časopisu New Scientist z 20. 8. 1970.
Teor. Praxe těl. Vých., 19, 1971, č. 2, s. 125-126.
MÁČEK, M. aj. 1987. Péče o zdraví sportovce. Praha : ČÚV ČSTV, 1987.
MĚKOTA, K. - ŠORM, G. 1972. Tělesná výkonnost studujících I. ročníku česko-slovenských
vysokých škol 1965. In Tělovýchovný sborník (supplementum). Praha : ÚV ČSTV, 1972.
70
MĚKOTA, K. 1991. Trend motorické výkonnosti vysokoškolské mládeže v ČSFR.Tělesná
kultura 1991 (sborník kateder tělesné výchovy a tělovýchovného lékařství). Olomouc :
Fakulta tělesné kultury Univerzita Palackého,svazek 23, 1991, s. 179-190.
MLATEČEK, L. 1973. Zdraví a tělesná kultura. Praha : ČÚV ČSTV, 1973.
MORAVEC, R. - RAMACSAY, L. - KASA, J. 1989. Telesný rozvoj a pohybová výkonnost´718-ročných deti a mladeže v ČSSR. Bratislava : Fakulta telesnej vychovy a športu Univerzita
Komenského a Výzkumný ústav, 1989, s. 53-81.
MORAVEC, R. - KASA, J. 1990. Telesný rozvoj a pohybová výkonnost´7- 18-ročných deti a
mladeže v ČSSR. In Sborník vědecké rady ÚV ČSTV, svazek 21. Praha : Olympia, 1990, s.
53-81.
NORTON, K. - OLDS, T. 2001. Morphological evolution of athletes over the 20th centuryCauses and consequences. Sports medicine, 31, 2001, n. 11 , p. 763-783.
PÁVEK, F. 1968. Tělesná výkonnost mládeže v českých a slovenských krajích a v Praze1966.
Těl. Vých. Mlad., 34, 1968, č. 9, s. 393-431, č. 10, s. 463-476.
PRZEWEDA, R. 1993. Die säkulare akzeleration der körperlichen leistungsfähigkeit der
jugend. Warschau : Akademie der Körpererziehung, 1993.
WOLANSKI, N. - SINIARSKA, A. 1985. Studies on development of motorics in Polisch
population. In Ontogeneze lidské motoriky. 5. seminář antropomotoriky. Olomouc 29.- 31.5.
1985. Olomouc : Univerzita Palackého a vědecká rada ÚV ČSTV, 1985, s. 30-62.
ŽÁRA, J. 1973. Přehled průměrných výkonů přezkoušení tělesné výkonnosti branců 1957 1970. In: MLATEČEK, L. Zdraví a tělesná kultura.1 Praha : ÚV ČSTV, 1973, s. 228.
ŽÁRA, J. 1976. Testování obecné tělesné výkonnosti sportovců přicházejících do armádních
středisek vrcholového sportu. In Diagnostika motorických projevů mládeže a sportovců.
Praha : ÚV ČSTV, 1976, s. 90-96.
ŽÁRA, J. Výsledky testování obecné tělesné výkonnosti vrcholových sportovců v braneckém
věku. Teor. Praxe těl. Vých. 28, 1980, č. 1, s. 26-35.
71
Obr. 1
+
235
5%
[cm]
230
225
220
MUŽI 18 - 19 let
215
1900
1923
1965
1966
1984
1987
Skok daleký z místa -
stoletý trend
(klouzavé průměry absolutní hodnoty)
Upraveno podle ROUBALOVÉ (1923), MĚKOTA (1965),
PÁVEK (1966), MĚKOTA (1986), MORAVEC a KASA (1987)
Obr. 2
360
131
[cm/cm]
[cm/kg]
350
130
340
129
330
128
320
-3%
127
- 11 %
310
126
1900
1923
1965
1966
1984
1987
1900
1923
1965
1966
1984
1987
Skok daleký z místa - stoletý trend
(klouzavé průměry relativní hodnoty)
Přepočteno podle dat ROUBALOVÉ (1923), MĚKOTA (1965),
PÁVEK (1966), MĚKOTA (1986), MORAVEC a KASA (1987)
72
VPLYV VOĽNO – ČASOVÝCH POHYBOVÝCH AKTIVÍT NA
ÚROVEŇ KĹBOVEJ POHYBLIVOSTI TRUPU U ŽIAKOV
4. ROČNÍKA ZÁKLADNEJ ŠKOLY
Soňa KREMNICKÁ - Juraj KREMNICKÝ
Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied UMB Banská Bystrica
Kľúčové slová: Organizovaná a neorganizovaná forma pohybovej aktivity, kĺbová
pohyblivosť trupu.
ÚVOD
Technický a technologický rast, demokratizácia spoločenských pomerov a rýchle
životné tempo vytvárajú pre ľudí nové možnosti, ktorých využívanie sa značne odráža na
kvalite života obyvateľstva, či už pozitívne, alebo negatívne. Dospelí, mládež dokonca i deti
pociťujú nedostatok voľného času. Voľná pohybová aktivita, ktorá je jednou z podmienok
zdravého spôsobu života a upevňovania zdravia, sa čím ďalej tým viac zanedbáva. Viacerí
autori napr. Medeková (1994), Junger – Kasa (1996), Palovičová - Kremnický (2002)
zdôraznili závažnosť pozitívnej motivácie telovýchovnej a športovej činnosti s ohľadom na
zlepšenie kvality života mladej generácie a vytváranie predpokladov pre celoživotnú
pohybovú aktivitu všetkých detí, nielen motoricky nadaných. Náš príspevok sa zaoberá
zapojením do jednotlivých druhov pohybových aktivít v rámci ich organizovaných
a neorganizovaných foriem vo voľnom čase a ich vplyvom na úroveň kĺbovej pohyblivosti
trupu u žiakov 4. ročníka základnej školy.
PROBLÉM
Pri hľadaní teoretických východísk tejto problematiky považujeme za dôležité rozlíšiť
športovo-rekreačné aktivity podľa stupňa organizovanosti. Prikláňame sa k rozdeleniu, ktoré
uvádza Hrčka (1992):
-
organizované formy – vedie ich cvičiteľ, učiteľ, uskutočňujú sa v kolektívoch,
-
čiastočne organizované formy – sú to rôzne súťaže, ktoré riadi organizátor,
-
neorganizované formy – väčšinou sú to športovo-rekreačné aktivity skupín, jednotlivcov.
Kaplan – Bartúnek – Neuman (2003) uvádzajú, väčšina chlapcov a dievčat sa vo veku 8
- 10 rokov venuje pohybovým aktivitám nepravidelne, neorganizovane a spontánne.
73
Hrčka (1992) upozornil, že v skladbe aktivít voľného času vysoko prevažujú aktivity
pohybovo pasívne, taktiež Kaplan – Bartúnek – Neuman (2003) uviedli, že v súčasnosti sa
pohybová aktivita väčšiny detí znižuje natoľko, že často nemôže jej rozsah a kvalita účinným
spôsobom prispievať k ich zdravému vývoju. Ďalej autori uvádzajú, že jedným
z nepriaznivých dôsledkov civilizačného pokroku je nedostatok pohybu, tendencia znižovania
fyzickej záťaže a súčasne nárast nárokov na psychiku.
Kĺbovú pohyblivosť, považovanú za komplexnejšiu pohybovú schopnosť, radia
Moravec a kol. (2004), Belej (2001) medzi zmiešané, kondično-koordinačné schopnosti. Aj
Šimonek (1995) ju považuje za pohybovú schopnosť, individuálny predpoklad na
vykonávanie pohybov s veľkou amplitúdou v jednotlivých kĺboch ako aj v oblasti chrbtice
a ďalej uvádza (Šimonek a kol., 1995), že kĺbová pohyblivosť je základným predpokladom
vykonávania pohybov, významne vplýva na ich rýchlejšie osvojenie a zdokonaľovanie, na
zvyšovanie efektívnosti svalovej činnosti, na znižovanie únavy svalov a je prevenciou
mnohých zranení.
Kostra dieťaťa v tomto období mladšieho školského veku podľa Kasu (2000) nie je ešte
úplne vyvinutá, osifikácia nie je skončená, zakrivenia chrbtice nie sú ešte trvalé, chrbtica sa
stále dotvára, pričom kĺbová pohyblivosť i ohybnosť chrbtice je veľmi vysoká (Kasa, 2000).
Správne zakrivenie chrbtice podľa Jančokovej (1992) závisí od správneho rozvoja krčného,
bedrového a chrbtového svalstva.
CIEĽ VÝSKUMU
Cieľom
nášho
výskumu
bolo
zistiť
vplyv
zapojenia
do
organizovaných
a neorganizovaných foriem pohybových aktivít vo voľnom čase na úroveň kĺbovej
pohyblivosti trupu u žiakov 4. ročníka základnej školy.
METODIKA VÝSKUMU
Spolu bolo do nášho výskumu 170 žiakov štvrtých ročníkov, 85 žiakov z mesta (46
chlapcov a 39 dievčat) a 85 žiakov z vidieka (44 chlapcov a 41 dievčat).
Dotazník voľno-časových aktivít pozostáva z niekoľkých položiek a úvodnej časti, ktorá
zisťuje základné údaje o žiakovi. Pre potreby nášho príspevku sme pomocou dotazníka
zisťovali zapojenie do neorganizovaných a organizovaných foriem v škole a/alebo mimo
školy. Získané informácie sme vyhodnotili v jednotlivých kategóriách žiakov percentuálne.
74
Pri zisťovaní úrovne kĺbovej pohyblivosti trupu sme použili test z Eurofitttestu, podľa
Moravca a kol. (1994, 1996) ako ho použil Turek (1999) pri monitorovaní pohybovej
výkonnosti detí mladšieho školského veku.
Popis testu: V predklone v sede predpažiť a čo najďalej dosahovať rukami (Obrázok 1).
Hodnotí sa lepší výsledok z dvoch pokusov s presnosťou na jeden cm.
Obrázok 1 Predklon s dosahovaním v sede
(zdroj: http://www.coe.int/t/e/cultural_co-operation/sport/sport_for_all/eurofit)
VÝSLEDKY VÝSKUMU
Výsledky dotazníka voľno-časových aktivít ukázali, že výhradne neorganizovanej
pohybovej aktivity sa venuje 25,29 % žiakov, 12,35 % dievčat a 12,94 % chlapcov. Ostatní
žiaci uviedli, že aspoň raz v týždni sa popri neorganizovanej pohybovej aktivite zúčastňujú na
nejakej pohybovej aktivite organizovane.
Priemerné dosiahnuté merania, ktoré sme získali z posledného testu našej batérie, boli
u chlapcov v meste lepšie, v hodnote 19,1cm, než na vidieku (15,9cm). Rozdiel týchto hodnôt
je štatisticky významný na hladine 0,01 a jeho hodnota bola 3,2cm. Najvyššia nameraná
hodnota bola u chlapcov v meste 32cm. Tomuto výkonu sa okrem gymnastov, priblížili aj
plavci a karatisti (Tabuľka 1).
Vidiecki chlapci boli na tom horšie, pretože ich priemerný výkon v teste bol pod
normou, pričom aj najnižšia nameraná hodnota bola výrazne nižšia ako u chlapcov v meste,
jej hodnota bola len 3cm. Domnievame sa, že prevažne neorganizované formy pohybových
aktivít, ktoré prevažujú u chlapcov na vidieku majú vplyv na tento ukazovateľ, ktorý sa
ukázal byť lepší u mestských chlapcov, ktorí sa vo väčšej miere venujú organizovaným
pohybovým aktivitám. U chlapcov, ktorí sa venujú organizovaným pohybovým aktivitám sme
namerali priemerný výkon 18,7cm, zatiaľ čo chlapci, ktorí športujú neorganizovane dosiahli
priemerný výkon 14,7cm.
75
Tabuľka 1 Štatistické vyhodnotenie výsledkov v teste predklon s dosahovaním u chlapcov
chlapci n=90
mestské školy vidiecke školy
motorický test
NF
OF
norma
ŠCH
n=46
n=44
PA
PA
(Turek, 1999)
19-22
x (cm)
19,1
15,9
14,7
18,7
predklon s
s
4,92
5,44
4,21
5,07
dosahovaním
t
2,92**
3,92 **
Legenda:
n – početnosť súboru, ŠCH – štatistické charakteristiky, x – aritmetický priemer, * - štatistická významnosť na hladine 0,05 –
kritická hodnota 1,98, s – smerodajná odchýlka, ** - štatistická významnosť na hladine 0,01 – kritická hodnota 2,63, t – t-test
, ns – štatisticky nevýznamné, NF – neorganizované formy, OF – organizované formy, PA – pohybové aktivity, (cm) –
centimetre
U dievčat v meste bola situácia opačná ako u mestských chlapcov. Priemerná nameraná
hodnota v teste kĺbovej pohyblivosti trupu bola u nich 16,6cm. Výkony sa u nich pohybovali
od najnižšej hodnoty 8cm, po 28cm, ktoré sme namerali u gymnastiek, tanečníc a plavkýň.
Nízke hodnoty dosahovali opäť dievčatá, ktoré sa pohybovej aktivite venujú málo, prípadne
len v rámci neorganizovaného bicyklovania, turistiky, futbalu a behu. Vidiecke dievčatá mali
priemerný výkon v tomto teste 20,2cm. Minimálna hodnota bola 12cm a maximálna 30cm.
Mali v priemere o 3,6cm lepší výsledok, čo bol štatisticky významný rozdiel na úrovni 0,05.
Výraznejšie lepšie než dievčatá, ktoré nešportujú alebo športujú málo boli na tom aj dievčatá,
ktoré chodia na karate a pohybové hry. S týmto faktom korešpondujú i výsledky porovnania
dievčat športujúcich organizovane a neorganizovane. Štatisticky významný rozdiel na hladine
0,01 sme zistili aj tu, pričom neorganizovane športujúce dosiahli priemerný výkon hodnoty
12,3cm a organizovane športujúce výkon 20,6cm (Tabuľka 2).
Tabuľka 2 Štatistické vyhodnotenie výsledkov v teste predklon s dosahovaním u dievčat
dievčatá n=80
motorický test
predklon s
dosahovaním
mestské školy vidiecke školy
NF
OF
norma
ŠCH
n=39
n=41
PA
PA
(Turek, 1999)
x (cm)
16,6
20,2
12,3
20,6
20-23
s
5,45
5,5
2,03
5,04
t-test
2,86**
7,3**
Legenda:
n – početnosť súboru, ŠCH – štatistické charakteristiky, x – aritmetický priemer, * - štatistická významnosť na hladine 0,05 –
kritická hodnota 1,99, s – smerodajná odchýlka, ** - štatistická významnosť na hladine 0,01 – kritická hodnota 2,64, t – t-test
, ns – štatisticky nevýznamné, NF – neorganizované formy, OF – organizované formy, PA – pohybové aktivity, (cm) centimetre
76
Na obrázku 2 sme vyjadrili rozdiely medzi jednotlivými skupinami žiakov, pričom
najhoršie priemerné namerané výkony v tomto teste sme zistili u detí, ktoré v dotazníkoch
uviedli zapojenie výhradne do neorganizovaných foriem pohybových aktivít a to v hodnote
13,5cm, čo bol výsledok výrazne podpriemerný. Z výsledkov bola zrejmá absencia strečingu,
pretože pri deťoch, ktoré uviedli zapojenie do organizovaných foriem pohybových aktivít,
ktorých samozrejmou súčasťou bývajú naťahovacie a strečingové cvičenia, sme zistili
priemerný výkon 19,7cm.
25
20
20,2
19,1
16,6
15,9
cm
19,7
13,5
15
10
5
Obrázok 2 Porovnanie priemerných výkonov v
or
ga
ni
zo
va
ná
PA
PA
ne
or
ga
ni
zo
va
ná
vi
di
ek
di
ev
ča
tá
m
es
to
di
ev
ča
tá
ch
la
pc
iv
id
ie
k
ch
la
pc
im
es
to
0
teste predklon s dosahovaním v sede
u chlapcov a dievčat v meste a na vidieku a priemerných výkonov u detí zapojených do
organizovaných a neorganizovaných pohybových aktivít
ZÁVER
Štatisticky významné rozdiely vo výsledkoch testov napovedali, že vyššia časová
dotácia zapojenia detí do neorganizovaných foriem pohybovej aktivity negatívne ovplyvňuje
ich kĺbovú pohyblivosť v dôsledku nedostatku strečingu. V našom výskume sme dospeli
k záveru, že zapojenie do organizovaných foriem pohybovej aktivity rozvíja u detí jednotlivé
pohybové schopnosti rovnomerne, zatiaľ čo pri neorganizovaných formách sme zistili
zanedbanie rozvoja kĺbovej pohyblivosti. Domnievame sa, že výsledky nášho výskumu
napomôžu k presnejšiemu spoznaniu prepojenia, športových záujmov, ktoré vznikajú počas
telovýchovného pôsobenia na hodinách školskej telesnej výchovy 1. stupni základných škôl
a vplývajú na zapojenie žiakov do pohybových aktivít i v ich voľnom čase.
77
ZHRNUTIE
Autorka sa v príspevku zaoberá vplyvom voľno – časových pohybových aktivít na
úroveň pohyblivosti trupu u žiakov v 4. ročníku na základnej škole a to najmä z pohľadu
organizačnej formy pohybovej aktivity. Výskum bol realizovaný dotazníkom voľno-časových
aktivít a meraním úrovne kĺbovej pohyblivosti trupu pomocou motorického testu predklon
s dosahovaním v sede. Do výskumu bolo zapojených 80 dievčat a 90 chlapcov v meste i na
vidieku. Výsledky výskumu u chlapcov ukázali, že vyššie zapojenie do organizovaných
pohybových aktivít mali chlapci v meste a tiež dosiahli štatisticky významne lepší priemerný
výsledok v motorickom teste než chlapci na vidieku, ktorí sa venujú pohybovým aktivitám
neorganizovane. U dievčat bola situácia opačná, vyššiu participáciu do organizovaných aktivít
a lepší výsledok v teste kĺbovej pohyblivosti sme zistili u vidieckych dievčat.
SUMMARY
THE INFLUENCE OF LEISURE TIME PHYSICAL ACTIVITIES ON THE TRUNK
FLEXIBILITY LEVEL OF PUPILS AT 4TH GRADE AT ELEMENTARY SCHOOL
The author of the thesis deals with problem of influence of leisure time activities on the
trunk flexibility level of pupils in 4th grade at elementary school especially from the view of
organization form of physical activity. The research was realized by questionnaire of leisure
time activities and by measuring of trunk flexibility level using the motoric test forward bend
sit. There were 80 girls and 90 boys from the city and village involved in the research. The
results of the boys show that higher participation into organized physical activities had the
boys in the city, and they also showed statisticaly better performance in motoric test than the
boys in village who participate mostly into the non-organized forms of physical activities. The
opposite situation was determined in the group of girls. The higher participation into
organized forms of physical activities and better results in test of trunk flexibility had village
girls.
Key words: Organized and non-organized form of physical activity, flexibility of trunk.
LITERATÚRA
BELEJ, M. 2001. Motorické učenie. Prešov : FPHV PV, 197 s. ISBN 80-8068-041-8
HRČKA, J. – DRDACKÁ, B. 1992. Rekreačná telesná výchova a šport. Bratislava : SPN, 182 s.
78
JANČOKOVÁ, Ľ. 1992: Anatomické, fyziologické a iné predpoklady pre rozvíjanie pohybu.
In: STARŠÍ a kol., 1992. Didaktika telesnej výchovy pre 1. stupeň základnej školy. Banská
Bystrica: PF UMB, 114 s. ISBN 80-856162-33-4
JUGER, J. – KASA, J. 1996. Úvod do športovej kinantropológie. UPJŠ PF, Prešov, ISBN: 807097-326-9. 116 strán.
KAPLAN, A. – BARTÚNEK, D. – NEUMAN, J. 2003. Skáčeme, běháme a hrajeme si na hřišti
i pod střechou. Praha: PORTÁL, 152 s. ISBN 80-7178-785-X
KASA, J. 2000. Športová antropomotorika. Bratislava : Slovenská vedecká spoločnosť pre
telesnú výchovu a šport, 209 s. ISBN 80-968252-3-2
MEDEKOVÁ, H. 1994. Rodina a pohybová aktivita detí. In: Acta Facultatis Educations
Physicae Universitatis Comenianae zv. 35. Bratislava : UK, s. 5 – 10.
MORAVEC, R. a kol. 2004. Teória a didaktika športu. Bratislava : FTVŠ UK, 212 s. ISBN 8089075-22-3
PALOVIČOVÁ, J. - KREMNICKÝ, J. 2002. Postoje a názory žiakov na vyučovanie gymnastiky
na základných školách v Banskobystrickom kraji. In: Monitorovanie telesného rozvoja,
funkčného stavu a pohybovej výkonnosti žiakov základných škôl v Banskobystrickom kraji
na začiatku nového tisícročia. Zborník GÚ VEGA č. 1/7318/20. Banská Bystrica, s. 184-195.
ŠIMONEK, J. 1995. Ohybnosť. In: SÝKORA, F.
a kol. 1995. Telesná výchova a šport.
Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : FF UK, 172 s. ISBN 80-85508-26-5
ŠIMONEK, J. – ZRUBÁK, A. a kol. 1995. Základy kondičnej prípravy v športe. Bratislava :
FTVŠ UK, 192 s. ISBN 80-223-0909-5
TUREK, M. 1999. Telesný vývin a pohybová výkonnosť detí mladšieho školského veku.
Prešov: SVS TVŠ PF PU, 1999. ISBN 80-88885-61-2
1.Council of Europe. [online]. [s.a.]. [citované 10.6.2006]. Dostupné na internete:
<http://www.coe.int/t/e/cultural_co-operation/sport/sport_for_all/eurofit>
79
ANALÝZA ZAŤAŽENIA MLADÝCH GYMNASTOV V ZOSTAVE NA
PROSTNÝCH POMOCOU ZÁZNAMU FYZIOLOGICKEJ KRIVKY
Juraj KREMNICKÝ
Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica
Kľúčové slová: Športová gymnastika, srdcová frekvencia, prostné, pásma HR.
PROBLÉM
Prostné cvičenia sú disciplínou gymnastického viacboja, ktorej obsah je veľmi bohatý
a rôznorodý. Patria sem cvičenia statické, ťahové ale najmä švihové. Cvičí sa na špeciálnej
odpruženej podlahe, ktorá umožňuje vykonávať náročné saltá pretože sa na nej dosahuje
vyššia dráha letu. Zostava na prostných má podľa pravidiel trvanie do 70 sekúnd a na
gymnastu je podľa náročnosti prvkov a ich následných väzieb kladené určité zaťaženie. Vo
všeobecnosti
sa
charakterizujeme
hovorí
pomocou
o vnútornom
a vonkajšom
kvantitatívnych
Vonkajšie
zaťaženie
ukazovateľov.
Vnútorné
zaťažení.
a kvalitatívnych
zaťaženie je reakcia respektíve odozva organizmu a jeho jednotlivých systémov na vonkajšie
zaťaženie.
Na hodnotenie intenzity vnútorného zaťaženia je vhodné sledovať niektoré
z fyziologických ukazovateľov. Z praktického hľadiska je najdostupnejšie sledovanie
pulzovej, resp. srdcovej frekvencie (SF), anglicky heart rate (HR), pomocou ktorej sa sleduje
vnútorná reakcia organizmu na vonkajšie zaťaženie. Sledovanie odozvy organizmu na
zaťaženie má najväčší význam hlavne v cyklických športoch, napr. v atletike (Čillík &
Dubovská, 2003). V športovej gymnastike nám sledovanie zmien SF slúži na zistenie
všeobecnej trénovanosti, ktorú musia mať gymnasti na vysokej úrovni ako predpoklad
technickej prípravy a ako nevyhnutnosť absolvovania vysokých denných tréningových dávok.
U nás sa sledovaním HR v športovej gymnastike zaoberal (Slovák, 1986), ktorý skúmal
odozvu srdcovo-cievneho systému v gymnastickom viacboji žien. U gymnastov sme sa touto
problematikou zaoberali v predchádzajúcich výskumoch kde sme sledovali odozvu HR na
tréningové zaťaženie v prípravnom období (Kremnický, 2003), musíme však konštatovať, že
problematika zaťaženia v zostavách na akrobacii nie je dostatočne rozpracovaná.
Najdôležitejšou časťou našej práce bolo zistiť a vyhodnotiť u sledovaných pretekárov
ich fyziologickú krivku zaťaženia v priebehu zostavy na akrobacii. V našom prípade je
80
najvhodnejšie na záznam a analýzu fyziologickej krivky meracie zariadenie Polar
v kombinácii s príslušným programom. Hodnotenie intenzity zaťaženia bolo individuálne a
zisťovalo sa na základe analýzy podielu HR v piatich bioenergetických pásmach respektíve
pásmach intenzity pohybového zaťaženia (Edwards. 1997). Touto problematikou sa zaoberali
Karvonen a kol 1957 a u nás (Olšák, 1997) a tvrdí že pásmo (zónu) srdcovej frekvencie
charakterizuje najmä intenzita činnosti. Keďže pohybové aktivity sa vykonávajú pri rôznych
stupňoch intenzity, môžeme ich zaradiť do niekoľkých pásiem srdcovej frekvencie pričom
každej zóne zodpovedá určitá úroveň srdcovej frekvencie. Pásma nie sú presne ohraničené,
ale v hraničných hodnotách sa mierne prekrývajú. Intenzitu môžeme v športe určovať vo
vzťahu k anaeróbnemu prahu (Korčok & Pupiš, 2006), alebo ako v našom prípade vo vzťahu
k maximálnej srdcovej frekvencii. Súhlasíme s (Edwards, 1997), ktorá tvrdí, že rozdelenie
srdcovej frekvencie do tréningových zón HR má zásadný význam pre riadenie športovej
prípravy, jej individualizáciu, efektívnosť a účinnosť dosahovania určitého cieľa.
Tabuľka 1 Zóny zaťaženia srdcovej frekvencie podľa Sally Edwards
ZÓNA ČERVENEJ ČIARY
90-100% z max SF
ZÓNA ANAERÓBNEHO PRAHU
80-90% z max SF
AERÓBNA ZÓNA
70-80% z max SF
MIERNA ZÓNA
60-70% z max SF
ZDRAVOTNÁ SRDCOVÁ ZÓNA
50-60% z max SF
Preto nás zaujímalo, aká je odozva kardiovaskulárneho systému v priebehu cvičenia
zostavy na prostných. Takéto zistenia pomôžu riadiť tréningový proces v gymnastike a jeho
zaťaženie, ako prípravu na pretekové zaťaženie.
Tento príspevok je súčasťou grantovej úlohy VEGA 1/4500/07 „Adaptácia na zaťaženie
v priebehu ročného tréningového cyklu v atletike a v iných športoch“
CIEĽ A ÚLOHY
Cieľom nášho výskumu bolo zistiť a analyzovať fyziologickú krivku zaťaženia
u konkrétnych pretekárov a následne individuálne určiť pásmo bioenergetického krytia na
konci zostavy na prostných.
Z cieľa príspevku vyplynuli nasledovné úlohy:
1. Zistiť maximálnu hodnotu srdcovej frekvencie našich probandov.
81
2. Prostredníctvom športtesterov zaznamenať záznam fyziologických kriviek a priradenie do
zón bioenergetického krytia.
3. Vyhodnotiť a analyzovať dosiahnuté výsledky.
METODIKA VÝSKUMU
Výskumný súbor tvorili piati športoví gymnasti Š.D.; D.F.; D.P. z klubu TJ Slávia UK
Bratislava a P.P.; A.M. z KŠG UMB Banská Bystrica. Všetci pretekári boli zaradení do
reprezentačného družstva starších žiakov Slovenska v športovej gymnastike.
Tabuľka 2 Základné charakteristiky skúmaného súboru
Decimálny
Telesná
Telesná
vek
hmotnosť
výška
A. M.
12,27
36
146
P. P.
12,56
38
142
D. P.
14,40
42
159
D. F.
14,16
49
164
Š. D.
14,17
50
159
n=5
Výskum sa uskutočnil v prirodzených podmienkach v gymnastickej telocvični Inter
Bratislava na konci súťažného obdobia v čase od 8:30 do 10:00 v priebehu pretekov starších
žiakov medzi SVK – CZ. Zaznamenávali sme 3. min. rozcvičenie pred náradím (medzičasy 12), čas pokiaľ cvičia zostavu spolucvičenci z družstva (medzičasy 2-3) a samotné cvičenie
zostavy (medzičasy 3-4). Na sledovanie a určenia fyziologickej krivky zaťaženia sme využili
sporttestery firmy Polar, ktorý meria telemetricky HR z R-R intervalov EKG. Namerané
hodnoty boli uložené do pamäte a následne vyhodnotené príslušným počítačovým
programom. Analýzou záznamov sme získali informácie o fyziologickom zaťažení
sledovaných probandov. HRrest sme určili po 5 -10 min. v pokoji v ľahu. HRmax sme určili na
základe individuálnych spiroergometrických vyšetrení. Zostavy sme zaznamenávali pomocou
videokamery.
VÝSLEDKY VÝSKUMU
Výsledky analýzy fyziologických kriviek našich probandov ukázali, že HR dosahuje
vysoké hodnoty aj keď cvičenie zostáv v gymnastike má krátkodobý charakter. Dynamika HR
82
pri cvičení prudko narastá. V tabuľke 3 sú znázornené individuálne hodnoty HR našich
probandov pri cvičení zostáv na prostných. Prostné majú rýchlostno-silový a koordinačne
náročný charakter so statickými, ťahovými a švihovými cvičebnými tvarmi, ktoré trvali
u našich probandov do 70 sekúnd ako určujú pravidlá. Skúmaní gymnasti sa pri maximách
HR dosiahnutých počas cvičení zostavy dostávali až do pásma červenej čiary 172-192
pulzov.min-1. Pri porovnaní ich HRrest s HRmax dochádza k rozdielu až do 125 úderov za
minútu. Porovnaním predštartovej HR s HR po docvičení zostavy sa nám ukázal rozdiel až do
61 úderov za minútu.
Tabuľka 3 Hodnoty HR skúmaného súboru
Zostava na prostných
n=5
t
HR min
HR max
A.M.
60"
124
185
P. P.
68"
110
173
D. P.
70"
142
172
D. F.
67"
147
186
Š. D.
68"
131
192
Legenda: t = trvanie zostavy
HR min = HR tesne pred zostavou
HR max = HR hneď po zostave
Obrázok 1 Záznam fyziologickej krivky HR u M.A.
Pre lepšiu názornosť prezentujeme záznamy srdcovej frekvencie u každého sledovaného
probanda. Ako prvý cvičil zostavu na prostných M.A. na obrázku 1 je jeho záznam
fyziologickej krivky HR. Medzičasy 1-2 zaznamenávali 3. min. rozcvičenie pred zostavou
začal na 120 pulzov.min-1 a skončil na 118 pulzov.min-1 (medzičasy 3-4) priemerne
83
zaznamenaná srdcová frekvencia počas rozcvičenia bola 130 pulzov.min-1. Zostavu začínal na
124 pulzov.min-1 a v jej priebehu , ktorý trval 60 sek dosiahol na konci zostavy 185
pulzov.min-1.
Obrázok 2 Záznam fyziologickej krivky HR u P.P.
Na obrázku 2 je záznam HR u P. P. Medzičasy 1-2 čiže rozcvičenie pred zostavou
začal na 121 pulzov.min-1 a skončil na 114 pulzov.min-1 priemerne zaznamenaná srdcová
frekvencia počas rozcvičenia bola 115 pulzov.min-1. Počas trvania zostavy M.A a pokiaľ mu
rozhodcovia vypočítali známku mal P.P. priemernú HR 116 pulzov.min-1 (medzičasy 2-3).
Zostavu začínal na 110 pulzov.min-1 a v jej priebehu, ktorý trval 68 sek dosiahol na konci
zostavy 173 pulzov.min-1(medzičasy 3-4).
Obrázok 3 Záznam fyziologickej krivky HR u P.D.
Na obrázku 3 je záznam HR u P. D. Medzičasy 1-2 čiže rozcvičenie pred zostavou začal
na 138 pulzov.min-1 a skončil na 145 pulzov.min-1 priemerne zaznamenaná srdcová
84
frekvencia počas rozcvičenia bola 153 pulzov.min-1. Počas trvania zostavy prvých 2
gymnastov a pokiaľ im rozhodcovia vypočítali známky mal P.D. priemernú HR 137
pulzov.min-1 (medzičasy 2-3). Zostavu začínal na 142 pulzov.min-1 a v jej priebehu, ktorý
trval 70 sek dosiahol na konci zostavy 172 pulzov.min-1(medzičasy 3-4).
Obrázok 4 Záznam fyziologickej krivky HR u F.D.
Na obrázku 4 je záznam HR u F.D. Medzičasy 1-2 čiže rozcvičenie pred zostavou
začal na 149 pulzov.min-1 a skončil na 146 pulzov.min-1 priemerne zaznamenaná srdcová
frekvencia počas rozcvičenia bola 162 pulzov.min-1. Počas trvania zostavy prvých 3
gymnastov a pokiaľ im rozhodcovia vypočítali známky mal F.D. priemernú HR 137
pulzov.min-1 (medzičasy 2-3). Zostavu začínal až na 147 pulzov.min-1 a v jej priebehu, ktorý
trval 68 sek dosiahol na konci zostavy 186 pulzov.min-1(medzičasy 3-4).
Obrázok 5 Záznam fyziologickej krivky HR u Š.D.
Na obrázku 5 je záznam HR u F.D. Medzičasy 1-2 čiže rozcvičenie pred zostavou začal
na 116 pulzov.min-1 a skončil na 139 pulzov.min-1 priemerne zaznamenaná srdcová
85
frekvencia počas rozcvičenia bola 148 pulzov.min-1. Počas trvania zostáv prvých 4 gymnastov
a pokiaľ im rozhodcovia vypočítali známky mal Š.D. priemernú HR 121 pulzov.min-1
(medzičasy 2-3). Zostavu začínal na 131 pulzov.min-1 a v jej priebehu, ktorý trval 70 sek
dosiahol na konci zostavy až 192 pulzov.min-1(medzičasy 3-4).
V ďalšej časti príspevku sa zaoberáme individuálnym zaradením našich probandov do
pásiem bioenergetického krytia. Edwardsovej (2000) pásma intenzity našich probandov sú
znázornené v tabuľke 4.
Tabuľka 4 Pásma HR skúmaného súboru
5 pásmo
4 pásmo
3 pásmo
2 pásmo
1 pásmo
n=5
HRmax
HRrest
100-90%
90-80%
80-70%
70-60%
60-50%
A. M.
206
75
206-185
185-165
165-144
144-124
124-103
P. P.
200
70
200-180
180-160
160-140
140-120
120-100
D. P.
198
65
198-178
178-158
158-139
139-119
119-99
D. F.
203
75
203-183
183-162
162-142
142-122
122-102
Š. D.
199
67
199-179
179-159
159-139
139-119
119-100
Tabuľka 5 Edwardsovej pásma intenzity našich probandov
n=5
HR
na
konci
zostavy
A.M.
185 / 5. pásmo
P. P.
173 / 4. pásmo
D. P.
172 / 4. pásmo
D. F.
186 / 5. pásmo
Š. D.
192 / 5. pásmo
Po individuálnom zaradení našich probandov do Edwardsovej pásiem intenzity HR na
konci zostáv nám dokumentuje tabuľka 5. Následným určením pásiem bioenergetického
krytia počas cvičenia zostáv sme zistili že A.M. Š. D. a D. F. sa pohybovali v pásme červenej
čiary a D. P.; P. P. sa pohybovali v pásme anaeróbneho prahu. Po analýze videozáznamu
a výsledkovej listiny môžeme konštatovať, že pretekári Š. D.; A.M a D. F. ktorí skončili na
popredných miestach mali do svojich zostáv zaradené ťažšie cvičebné tvary hodnoty B,C.
Pretekári D. P.; P. P. nedosahujú takú gymnastickú výkonnosť a ich východzia známka bola
nižšia a zákonite aj ich výsledná známka. Tieto fakty nám do určitej miery vysvetľujú aj
86
zaťaženie na organizmus a zaradenie probandov do pásiem bioenergetického krytia. Po tomto
zistení môžeme konštatovať, že gymnasti ktorí do svojich zostáv zaradia ťažšie cvičebné
tvary a ich väzby sa dostávajú do vyšších hodnôt srdcovej frekvencie a tým aj do najvyššieho
5. pásma bioenergetického krytia ako gymnasti z ľahšími zostavami. To znamená že
nerozhoduje iba dĺžka trvania zostavy ale hlavne jej náročnosť. V Tabuľke 4 sú zaznamenané
individuálne pásma intenzity na základe HRmax ktorú probandi dosiahli na konci zostáv. Tu
sú tiež viditeľné rozdiely medzi výkonnosťou gymnastov respektíve obsahovou náročnosťou
a dĺžkou zostáv na ktoré reaguje HR.
V poslednej časti porovnáme naše zistenia so sledovaním (Jemni–Friemel, 2000), ktorí
sledovali srdcovú frekvenciu siedmych športových gymnastov vo veku 18 rokov
medzinárodnej triedy na simulovaných pretekoch. Pri komparácii s ich výsledkami dospejeme
k nasledovným hodnotám. Priemerné najvyššie hodnoty HR na konci zostáv ich probandov
dosiahli úroveň 179.49 ± 10.39 pulzov.min−1, naši probandi 182 pulzov.min−1 čiže naši
gymnasti dosiahli porovnateľné výsledky.
ZÁVER
Zistili sme, že skoro všetci probandi sa na konci zostáv dostali do pásma červenej čiary
a anaeróbneho prahu čiže anaeróbneho energetického krytia organizmu. Gymnasta ktorý mal
obsah zostáv zložený z najťažších cvičebných tvarov a väzieb sa dostal na konci zostáv až do
svojich maximálnych hodnôt HR a do pásma anaeróbneho energetického krytia organizmu.
Uvedomujeme si, že HR nepatrí medzi tie ukazovatele, ktoré najobjektívnejšie odzrkadľujú
špeciálnu trénovanosť gymnastov, lebo na ňu pôsobí veľa ďalších faktorov (psychika-emócie,
stres, úzkosť a pod.), ale na druhej strane zohráva veľkú úlohu pri riadení kondičnej prípravy
mladých gymnastov. Pri lokálnej svalovej únave klesá výkon gymnastu, kým odozva
srdcovo-cievneho systému je pri rovnakej námahe bez významnejších zmien. HR je však
prejavom všeobecnej trénovanosti, ktorú musia mať gymnasti na vysokej úrovni.
Dosiahnuté výsledky nie je možné ako celok zovšeobecňovať, ale veríme, že je to cenná
informácia pre trénerov športovej gymnastiky umožňujúca skvalitnenie tréningového procesu,
ktorá môže vytvárať parciálne predpoklady pre skvalitnenie prípravy mladých gymnastov.
SÚHRN
Cieľom príspevku bolo zistiť intenzitu zaťaženia v zostave na prostných pomocou
monitoringu srdcovej frekvencie na konci súťažného obdobia u reprezentačného družstva
87
starších žiakov SR. Autor diagnostikoval stav organizmu gymnastov na základe sledovania
srdcovej frekvencie pomocou športtesterov. Výsledky potvrdili, že v priebehu zostavy na
prostných sú kladené vysoké fyziologické nároky na gymnastov, ktorí mali vo svojich
zostavách zaradené ťažšie cvičebné tvary. Získané výsledky podávajú individuálnu
informáciu o intenzite zaťaženia a bioenergetickom krytí, ktorú je nutné zohľadňovať
v tréningovom procese.
SUMMARY
The goal of the article „The analysis of physiological curve of young gymnasts in floor
exercise“ was to find out the intensity of loading by monitoring of heart rate during
gymnastics floor exercise at the end of competition period of older pupils. The author has
determined the state of gymnasts´ organism by monitoring of heart rate by sporttesters. On the
basis of physiological curved lines of our probands was determined intensity of loading of
five sport gymnasts in category of older pupils. The results have confirmed that during floor
exercise are given high physiological demands on gymnasts who have included more difficult
elements into their routines. The obtained results give us individual information about
intensity of loading and bioenergetic covering which is necessary to be factored in the training
process.
Key words: Sport gymnastics, heart rate, floor exercise, zones of heart rate.
LITERATÚRA
ČILLÍK, I. - DUBOVSKÁ, J. 2003. Interindividual reactions of a competitor for 400m. on types
of running strain. In: Lekkoatletyka w teorii i praktyce. Gdansk : AWF, 2003. s.249 - 254.
EDWARDS S. The Heart Rate Monitor Log: To Heart Zone Training : Heart Zones Co 2000.
s.158 ISBN 0970013035
JEMNI, M. – FRIEMEL, F. 2000. Heart Rate and Blood Lactate Concentration Analysis During
a High-Level Men's Gymnastics Competition. In: The Journal of Strength and Conditioning
Research. 2000. Vol. 14, No. 4, pp. 389–394
KARVONEN, M.J. - KENTELA, E. - MUSTALA, O. 1957. The effects of traning on heart rate:
A longitudinal study. Annales Medicinae Experimentalis et Biologiae Fenniae, 35, 1957 s.
307-315.
KORČOK, P. - PUPIŠ, M. 2006. Všetko o chôdzi. Banská Bystrica : Katedra telesnej výchovy
a športu, Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela, 2006.236 s.
88
KREMNICKÝ, J. 2003. Odozva kardiovaskulárneho systému na špecifické zaťaženie
v športovej gymnastike. In: „Telesná výchova a šport“ vedecké práce zo seminára. Trenčín :
TU Ústav prírodných a humanitných vied, KTVŠ, 2003.s. 65 - 70.
OLŠÁK, S. 1997. Srdce – Zdravie – Šport. Moravany nad Váhom : Raval, 1997. 115 s.
SLOVÁK, M. 1986. Odozva srdcovo-cievneho systému na zaťaženie v disciplínach
gymnastického viacboja žien. In: Skvalitňovanie tréningového procesu v športovej
gymnastike. Metodický list č. 79. Bratislava : ČSZTV, 1986. s. 4-17.
89
ZALEśNOŚCI WYBRANYCH CECH MORFOLOGICZNYCH I
MOTORYCZNYCH DZIEWCZĄT Z UWZGLĘDNIENIEM WIEKU
ROZWOJOWEGO I ŚRODOWISKA ZAMIESZKANIA
(NA PRZYKŁADZIE REGIONU KUJAWSKO-POMORSKIEGO)
Marek NAPIERAŁA 1 - Katarzyna DMITRUK 2
1
Katedra Kultury Fizycznej, Uniwersytet Kazimierza Wielkiego w Bydgoszczy
Department of Physical Education, Kazimierz Wielki University in Bydgoszcz
2
Katedra Fizjologii, Collegium Medicum, UMK, Bydgoszcz Department of Physiology, Collegium
Medicum, UMK, Bydgoszcz
WSTĘP
Wielu badaczy uwaŜa, Ŝe swego rodzaju syntetycznym miernikiem działania czynników
rozwoju …jest wiek rozwojowy osobnika, szczególnie ujmowany w zestawieniu z jego
wiekiem kalendarzowym (Drozdowski 2002, s. 51). W odróŜnieniu od wieku kalendarzowego
jest miarą biologicznej dojrzałości organizmu. Pod pojęciem wieku rozwojowego rozumieć
moŜna stan zaawansowania w przemianach zachodzących w czasie Ŝycia w osobniczych
właściwościach
morfologicznych,
fizjologicznych,
motorycznych,
psychicznych,
społecznych. Oceniając wiek rozwojowy dziecka określa się stopień zaawansowania
(przyspieszenia lub opóźnienia) danej właściwości biologicznej jego organizmu, który wynika
z relacji między wiekiem kalendarzowym a rozwojem osobnika. Liczne badania potwierdzają
róŜnice między wiekiem kalendarzowym a rozwojowym (Drozdowski 2002, Łaska –
Mierzejewska 1993, Malinowski, Chlebna Sokół 1998) i wielu innych).
Najczęściej stosowanym i popularnym w oznaczaniu wieku rozwojowego jest wiek cech
morfologicznych, ze względu na łatwość jego stosowania oraz ogólnej dostępności pomiarów.
Wiek cech morfologicznych polega na porównaniu wielkości wybranej cechy konkretnego
osobnika z jej wielkościami średnimi ustalonymi dla danej grupy wieku i płci.
MATERIAŁ I METODY BADAŃ
Badania przeprowadzono wiosną (na przełomie kwietnia i maja) 2001 roku, a zostało
nimi objętych 11 803 dziewcząt w wieku od 7,5 do 19,5 lat róŜnych typów szkół miejskich i
wiejskich województwa kujawsko-pomorskiego. Grupy wieku kalendarzowego ustalono
zgodnie z zasadami ogólnie stosowanymi w badaniach typu rozwojowego (Malinowski
90
1978). Za dziecko 7,5-letnie przyjęto takie, które w dniu badania znajdowało się w przedziale
wiekowym pomiędzy 7 lat i jeden dzień do 8 lat. Uwzględniając dobowy rytm biologiczny,
badania motoryki odbywały się w godz.10.oo – 13.oo.
100%
80%
492
498
678
699
861
912
232
261
305
283
190
236
249
296
256
241
223
257
237
255
17,5
18,5
19,5
60%
40%
1061
795
20%
605
712
502
467
dziewczęta zamieszkałe na wsi
dziewczęta zamieszkałe w mieście
0%
7,5
8,5
9,5
10,5
11,5
12,5
13,5
14,5
15,5
16,5
wiek metrykalny badanych w latach
Ryc. 1. Charakterystyka liczebności dziewcząt z uwzględnieniem miejsca zamieszkania
Podstawowe badania cech morfologicznych jak wysokości i masy ciała dokonano przy
pomocy antropometru i wagi lekarskiej.
Do określenia zdolności motorycznych wykorzystano Międzynarodowy Testu
Sprawności Fizycznej (Pilicz i wsp. 2003). Wszystkie badania zostały przeprowadzone
zgodnie z instrukcją MTSF.
Do oceny wieku rozwojowego uŜyto wskaźnika stanu dojrzałości biologicznej
(Drozdowski 2002).
W SDB =
x ij 100
x ich
− 100
, gdzie x ij
oznacza wiek rozwojowy, i – tego osobnika
wyznaczony za pomocą j – tego kryterium, x ich - wiek chronologiczny, i – tego osobnika.
Klasyfikacja wskaźnika: od x do -40,1 opóźnienie patologiczne, od -40,0 do -20,1
opóźnienie w granicach fizjologicznych, od -20,0 do +20,0 zakres prawidłowy, „norma”, od 20,1 do +40,0 przyspieszenie w granicach fizjologicznych, od +40,1 do x przyspieszenie
patologiczne
ANALIZA WYNIKÓW BADAŃ
W tabelach 1 – 5 ukazano korelację podstawowych cech somatycznych i ich związek
z motoryką badanych dziewcząt. Wysokość i masa ciała jest najsilniej skorelowana z wiekiem
dla dziewcząt o rozwoju przyspieszonym patologicznie. We wszystkich grupach
91
rozwojowych związek masy i wysokości ciała dziewcząt z wiekiem jest silniejszy w
środowisku wiejskim, co równieŜ dało się zaobserwować u chłopców.
Ujemna korelacja występuje między wynikami biegu na dłuŜsze dystanse a próbą
dynamometru, natomiast wyniki skłonu w przód i zwisu na drąŜku z próbą dynamometru są w
grupach o rozwoju przyspieszonym skorelowane dodatnio a z grupą o rozwoju opóźnionym
ujemnie. Wysokość ciała najsilniej wpływa na wyniki skoku w dal z miejsca i próbę
dynamometru we wszystkich grupach rozwojowych, przy czym wpływ ten jest wyraźniejszy
w środowisku wiejskim. Natomiast w środowisku miejskim wyraźniejszy jest wpływ
wysokości ciała na wyniki biegu na 50m. ZaleŜność między wysokością ciała a wynikami
próby dynamometru jest wyraźniejsza w przypadku grup o rozwoju przyspieszonym, zaś
trudniej dostrzegalna u dziewcząt o rozwoju opóźnionym. Masa ciała dziewcząt wywiera
najsilniejszy wpływ na wyniki próby dynamometru a wpływ ten jest wyraźniejszy w
środowisku wiejskim.
W grupie prawidłowego rozwoju korelacja wyników siadów z leŜenia z wynikami biegu
na 50m jest w środowisku wiejskim najsilniejsza, a w środowisku miejskim dwukrotnie
słabsza i o randze wpływu ustępującej przed skokiem w dal z miejsca oraz wynikami biegu 4
x 10m.
Wyniki siadów z leŜenia najwyraźniej idą w parze z wynikami pozostałych prób w
grupie o prawidłowym rozwoju, a w grupach o rozwoju przyspieszonym i opóźnionym
wpływ ten jest mniejszy. Omawiana prawidłowość manifestuje się wyraźniej w środowisku
wiejskim. Wiek wpływa bardzo nieznacznie na wyniki zwisu na drąŜku, jednak u dziewcząt o
rozwoju opóźnionym w granicach fizjologicznych w środowisku wiejskim wpływ ten jest 4krotnie większy niŜ w mieście, a dla grupy o prawidłowym rozwoju 2-krotnie większy. Wiek
wpływa w stopniu najmniejszym na wyniki zwisu na drąŜku, a najbardziej na próbę
dynamometru.
Szczegółowe dane liczbowe dotyczące korelacji w grupie dziewcząt z uwzględnieniem
wieku rozwojowego i środowiska zamieszkania przedstawione zostały w tabelach 1 – 5.
Tabela 1 Korelacja badanych cech dziewcząt o rozwoju opóźnionym patologicznie
Miasto
Wiek
Wysoko
ść ciała
Masa
ciała
50 m
600
m
800
m
4x10
m
Dyna
mom
etr
Siady
z
leŜeni
a
Skłon
w
przód
Zwis
na
drąŜk
u
x
0,63
0,53
x
0,46
0,72
0,50
0,45
0,42
0,43
0,43
0,48
0,31
0,35
0,68
0,53
0,43
0,32
0,61
0,44
0,01
0,08
Wieś
Wiek
Wysokość
ciała
92
Skok
w dal
z
miejs
ca
0,44
0,62
Masa ciała
50 m
600 m
800 m
4x10 m
Dynamomet
r
Siady
z
leŜenia
Skłon
w
przód
Zwis
na
drąŜku
Skok
z
miejsca
0,59
0,54
0,45
0,53
0,61
0,60
0,66
0,49
0,51
0,58
0,35
0,79
x
0,63
0,27
0,41
0,33
0,83
0,60
x
0,44
0,49
0,51
0,44
0,33
0,54
x
x
0,33
-0,11
0,41
0,59
x
x
0,37
-0,21
0,35
0,61
0,28
0,27
x
-0,01
0,63
0,54
-0,07
0,05
0,15
x
0,42
0,46
-0,14
0,09
0,49
0,45
0,34
0,56
0,22
0,44
0,54
0,56
0,08
0,15
-0,12
-0,24
0,14
0,41
0,52
0,51
0,29
0,48
0,58
0,67
0,48
0,22
0,52
0,49
-0,11
0,11
0,59
0,33
x
0,58
0,20
0,57
0,69
0,37
0,29
0,47
0,27
0,37
0,38
0,41
0,42
x
-0,03
0,54
0,01
0,11
0,14
-0,12
-0,25
-0,21
0,09
0,51
0,12
-0,06
x
0,35
0,64
0,69
0,61
0,48
0,23
0,39
0,55
0,57
0,45
0,36
0,27
x
Tabela 2 Korelacja badanych cech dziewcząt z miasta o rozwoju opóźnionym w granicach
fizjologicznych
Miasto
Wiek
Wysoko
ść ciała
Masa
ciała
50 m
600
m
800
m
4x10
m
Dyna
mom
etr
Siady
z
leŜeni
a
Skłon
w
przód
Zwis
na
drąŜk
u
x
0,65
0,63
x
0,55
0,67
0,62
0,56
0,47
0,34
0,51
0,31
0,28
0,21
0,65
0,62
0,55
0,44
0,51
0,37
0,05
0,04
Skok
w dal
z
miejs
ca
0,53
0,72
0,69
0,66
0,35
0,39
0,33
0,65
0,71
0,51
0,46
0,45
0,34
0,81
x
0,59
0,26
0,47
0,22
0,81
0,37
x
0,39
0,35
0,47
0,51
0,21
0,27
x
x
0,22
-0,21
0,32
0,31
x
x
0,21
-0,12
0,32
0,59
0,12
0,17
x
-0,11
0,76
0,55
-0,14
-0,19
-0,07
x
0,45
0,49
-0,23
-0,11
0,44
0,57
0,36
0,37
0,31
0,36
0,35
-0,09
0,07
0,15
-0,17
-0,28
0,35
0,52
0,56
0,59
0,33
0,04
0,51
0,49
0,51
0,46
0,42
0,51
-0,11
-0,19
0,47
0,44
x
0,44
0,35
0,33
0,32
0,41
0,32
0,36
0,11
0,12
0,29
-0,12
0,58
x
0,11
0,31
0,21
0,27
0,21
0,24
-0,29
-0,27
0,27
0,55
0,22
0,01
x
0,59
0,58
0,73
0,56
0,52
0,21
0,38
0,53
0,47
0,31
0,30
0,62
X
Wieś
Wiek
Wysokość
ciała
Masa ciała
50 m
600 m
800 m
4x10 m
Dynamomet
r
Siady
z
leŜenia
Skłon
w
przód
Zwis
na
drąŜku
Skok
z
miejsca
Tabela 3 Korelacja badanych cech dziewcząt o prawidłowym rozwoju
Miasto
Wiek
Wieś
Wysoko
Masa
ść ciała
ciała
50 m
Dyna
Siady
Skłon
Zwis
Skok
600
800
4x10
-
z
w
na
w dal
m
m
m
mom
leŜeni
przód
drąŜk
z
etr
a
u
miejs
ca
Wiek
x
0,72
0,61
0,63
0,42
0,42
0,55
0,68
0,44
0,60
0,13
0,55
Wysokość
0,71
x
0,59
0,62
0,41
0,36
0,22
0,53
0,39
0,34
0,13
0,81
ciała
93
Masa ciała
0,78
0,80
x
0,42
0,19
0,22
0,14
0,81
0,42
0,41
0,11
0,51
50 m
0,61
0,57
0,60
x
0,31
0,33
0,55
0,47
0,41
0,36
0,11
0,61
600 m
0,43
0,42
0,25
0,33
x
x
0,23
-0,22
0,15
0,21
0,03
0,38
800 m
0,41
0,51
0,22
0,31
x
x
0,18
-0,06
0,25
0,25
0,29
0,10
4x10 m
0,37
0,43
0,33
0,51
0,19
0,18
x
-0,08
0,52
0,38
0,31
0,44
Dynamometr
0,79
0,79
0,83
0,53
-0,16
-0,11
0,10
x
0,55
0,22
0,54
0,62
Siady z leŜenia
0,42
0,49
0,62
0,84
0,20
0,19
0,47
0,44
x
0,34
0,31
0,42
Skłon w przód
0,39
0,59
0,44
0,44
0,22
0,19
0,27
0,24
0,38
x
0,04
0,21
Zwis
na
0,21
0,17
0,19
0,34
0,11
0,12
0,38
0,45
0,30
0,01
x
0,42
Skok z miejsca
0,68
0,81
0,68
0,53
0,22
0,28
0,63
0,53
0,27
0,35
0,48
x
drąŜku
Tabela 4 Korelacja badanych cech dziewcząt z rozwojem przyspieszonym w granicach
fizjologicznych
Miasto
Wiek
Wieś
Wysoko
Masa
ść ciała
ciała
50 m
Dyna
Siady
Skłon
Zwis
Skok
600
800
4x10
-
z
w
na
w dal
m
m
m
mom
leŜeni
przód
drąŜk
z
etr
a
u
miejs
ca
Wiek
x
0,76
0,75
0,69
0,44
0,64
0,67
0,80
0,53
0,70
0,01
0,63
Wysokość
0,82
x
0,73
0,62
0,40
0,60
0,29
0,83
0,58
0,54
0,13
0,86
Masa ciała
0,83
0,80
x
0,54
0,36
0,34
0,34
0,88
0,41
0,47
0,12
0,41
50 m
0,70
0,58
0,66
x
0,43
0,39
0,76
0,63
0,53
0,43
0,13
0,59
600 m
0,39
0,44
0,38
0,29
x
x
0,33
-0,12
0,17
0,23
0,04
0,48
800 m
0,41
0,51
0,25
0,33
x
x
0,28
-0,24
0,11
0,20
0,32
0,39
4x10 m
0,47
0,41
0,26
0,55
0,28
0,39
x
-0,18
0,57
0,48
0,33
0,47
Dynamometr
0,82
0,81
0,84
0,57
-0,11
-0,01
-0,10
x
0,58
0,33
0,74
0,65
Siady z leŜenia
0,52
0,39
0,32
0,64
0,22
0,29
0,42
0,44
x
0,32
0,29
0,35
Skłon w przód
0,47
0,46
0,46
0,40
0,21
0,23
0,29
0,42
0,38
x
0,09
0,24
Zwis
na
0,11
0,17
0,19
0,14
0,29
0,37
0,37
0,55
0,21
0,03
x
0,45
Skok z miejsca
0,58
0,83
0,56
0,51
0,31
0,38
0,43
0,56
0,31
0,30
0,43
x
ciała
drąŜku
94
Tabela 5 Korelacja badanych cech dziewczęta o rozwoju przyspieszonym patologicznie;
Miasto
Wiek
Wieś
Wysoko
Masa
ść ciała
ciała
50 m
Dyna
Siady
Skłon
Zwis
Skok
600
800
4x10
-
z
w
na
w dal
m
m
m
mom
leŜeni
przód
drąŜk
z
etr
a
u
miejs
ca
Wiek
x
0,82
0,77
0,62
0,34
0,45
0,54
0,72
0,55
0,75
0,01
0,53
Wysokość
0, 84
x
0,74
0,63
0,37
0,42
0,19
0,73
0,43
0,38
0,14
0,89
Masa ciała
0,82
0,81
x
0,56
0,37
0,38
0,39
0,86
0,37
0,45
0,13
0,31
50 m
0,73
0,88
0,80
x
0,41
0,34
0,67
0,53
0,43
0,45
0,21
0,36
600 m
0,41
0,42
0,28
0,39
x
x
0,23
-0,09
0,12
0,21
0,02
0,37
800 m
0,40
0,42
0,25
0,39
x
x
0,21
-0,04
0,11
0,20
0,32
0,39
4x10 m
0,45
0,21
0,26
0,65
0,18
0,31
x
0,11
0,47
0,41
0,33
0,57
Dynamomet
0,81
0,79
0,85
0,47
-0,26
-0,11
0,03
x
0,51
0,30
0,64
0,67
z
0,52
0,32
0,32
0,34
0,20
0,19
0,37
0,44
x
0,28
0,27
0,35
w
0,41
0,36
0,36
0,40
0,22
0,22
0,29
0,32
0,32
x
0,07
0,26
na
0,21
0,12
0,14
0,24
0,29
0,24
0,33
0,48
0,23
0,04
x
0,37
z
0,59
0,85
0,62
0,56
0,21
0,28
0,53
0,57
0,31
0,37
0,45
x
ciała
r
Siady
leŜenia
Skłon
przód
Zwis
drąŜku
Skok
miejsca
DYSKUSJA I WNIOSKI
Problem zmian w obrębie podstawowych cech morfologicznych staje się interesującym
w pracy trenerów i nauczycieli wychowania fizycznego. Oczywiście tempo rozwoju
młodzieŜy szybciej dojrzewających jest zdecydowanie szybsze niŜ późno dojrzewających.
Wynikająca z tego zróŜnicowania rozwojowego zmienność indywidualna powoduje, Ŝe
osobnicy w tym samym wieku metrykalnym róŜnią się wielkościami cech biologicznych.
Szopa i Sakowicz twierdzą, Ŝe wiek metrykalny nie jest i nie moŜe być miarą dojrzałości
biologicznej człowieka (Szopa, Sakowicz 1987).
Mimo wielu prac popartych badaniami naukowymi i wielu argumentów mówiących o
wadliwości opracowanych skal punktowych w oparciu o wiek kalendarzowy w dalszym ciągu
są one stosowane. Głosy w tej sprawie zabrało wielu badaczy (Łaska – Mierzejewska 1993,
Malinowski, Chlebna Sokół 1998, Szopa, Sakowicz 1987, Przewęda 2003, Napierała 2005).
95
Zaleca się wręcz konieczność stosowania ocen relatywnych, które miały juŜ miejsce w
przeszłości przez Mydlarskiego. Stosowanie bowiem kryterium wieku kalendarzowego jest
niezgodne z prawidłowościami biologicznymi, faworyzującymi młodzieŜ dysponującą
lepszymi predyspozycjami fizycznymi. Osobnicy o niŜszych i przeciętnych parametrach
morfologicznych są dyskryminowani
Strzelczyk 1990). Sam wynik pomiarów zdolności motorycznych nie pozwala określić
czy stan ten jest zadawalający czy nie. MoŜliwość takiej oceny dawać moŜe porównanie do
norm populacji wzorcowej. Za populację wzorcową uwaŜa się tą, z której dziecko pochodzi a
zbliŜoną pod względem antropologicznym, etnicznym i ekologicznym.
Brak rozróŜnienia wieku biologicznego od kalendarzowego niesie za sobą problemy
wychowawcze. Osobnicy z grupy o opóźnionym rozwoju charakteryzują się często niewiarą
we własne siły i poczucie niŜszości oraz wykazują więcej cech wskazujących na
niedostosowanie społeczne. Skutkami niŜsze sprawności motorycznej u dzieci wymienia się
często uczucie zazdrości, kierowanie złości przeciwko dorosłym, zaleŜność, nieśmiałość i
znudzenie. Konsekwencje społeczne i psychiczne tego zjawiska mogą okazać się znacznie
groźniejsze od fizycznych. Z kolei młodzieŜ starsza biologicznie, wcześniej dojrzewająca,
posiadając lepsze warunki fizyczne nie tylko przejawia chęć podporządkowania sobie innych
ale staje się bardziej agresywna. RównieŜ szybciej adoptuje się do nowych sytuacji.
Wyniki badań upowaŜniają do wyciągnięcia następujących wniosków:
- wysokość i masa ciała jest najsilniej skorelowana z wiekiem dla dziewcząt o rozwoju
przyspieszonym patologicznie, we wszystkich grupach rozwojowych związek masy i
wysokości ciała dziewcząt z wiekiem jest silniejszy w środowisku wiejskim,
- ujemna korelacja występuje między wynikami biegu na dłuŜsze dystanse a próbą
dynamometru, natomiast wyniki skłonu w przód i zwisu na drąŜku z próbą dynamometru są
w grupach o rozwoju przyspieszonym skorelowane dodatnio a z grupą o rozwoju
opóźnionym ujemnie.
- wysokość ciała najsilniej wpływa na wyniki skoku w dal z miejsca i próbę dynamometru we
wszystkich grupach rozwojowych, przy czym wpływ ten jest wyraźniejszy w środowisku
wiejskim, zaleŜność między wysokością ciała a wynikami próby dynamometru jest
wyraźniejsza w przypadku grup o rozwoju przyspieszonym, masa ciała dziewcząt wywiera
najsilniejszy wpływ na wyniki próby dynamometru, zwłaszcza w środowisku wiejskim,
- w grupie prawidłowego rozwoju korelacja wyników siadów z leŜenia z wynikami biegu na
50m jest w środowisku wiejskim najsilniejsza,
96
- wiek wpływa bardzo nieznacznie na wyniki zwisu na drąŜku, jednak u dziewcząt o rozwoju
opóźnionym w granicach fizjologicznych w środowisku wiejskim wpływ ten jest 4-krotnie
większy niŜ w mieście,
- wiek wpływa w stopniu najmniejszym na wyniki zwisu na drąŜku a najbardziej na próbę
dynamometru.
STRESZCZENIE
Celem badań było określenie, czy istnieją związki pomiędzy wybranymi cechami
somatycznymi a zdolnościami motorycznymi z uwzględnieniem wieku rozwojowego i
środowiska zamieszkania. Badania przeprowadzono wiosną 2001 roku, i zostało nimi
objętych 11 803 dziewcząt w wieku od 7,5 do 19,5 lat róŜnych typów szkół miejskich i
wiejskich województwa kujawsko-pomorskiego. Grupy wieku kalendarzowego ustalono
zgodnie z zasadami ogólnie stosowanymi w badaniach typu rozwojowego. Do określenia
zdolności motorycznych wykorzystano próby Międzynarodowego Testu Sprawności
Fizycznej a do oceny wieku rozwojowego (wiek wysokości ciała) uŜyto wskaźnika stanu
dojrzałości biologicznej.
Związki wybranych cech somatycznych i motorycznych dziewcząt z regionu kujawskopomorskiego zaleŜą od wieku rozwojowego i środowiska zamieszkania
SUMMARY
The aim the study was to find out is there is relation between selected somatic features
and motor abilities with regard to the age of development and living environment. Research
was carried out in spring 2001, on 11 803 girls aged 7,5 – 19,5 from different types of urban
and rural schools in Kujawy-Pomorze region. Calendar groups were appointed according to
the rules generally used In tests of developmental type. To state motor abilities the trials of
International Fitness Test were used and to estimate the age of development (the age of body
height) the rate of biological maturity state was used.
Relationship of selected somatic and motor features of girls from Kujawy-Pomorze
region depends on the age of development and living environment.
PIŚMIENNICTWO
DROZDOWSKI, Z. 2002. Antropologia dla nauczycieli wychowania fizycznego. AWF, Poznań,
2002.
97
ŁASKA-MIERZEJEWSKA, T. 1993. Biologiczne mierniki sytuacji społeczno-ekonomicznej
ludności wiejskiej w Polsce w latach 1967, 1977, 1987, Monografie Zakładu Antropologii
PAN, nr 10, Wrocław, 1993.
MALINOWSKI, A. - CHLEBNA – SOKÓŁ (red.) 1998. Dziecko łódzkie – metody badań i
normy rozwoju biologicznego, Auksologia, s. 9 – 16, Łódź, 1998.
NAPIERAŁA, M. 2005.
Somatyka i motoryka dzieci i młodzieŜy szkolnej województwa
kujawsko – pomorskiego z uwzględnieniem wieku rozwojowego i kalendarzowego,
„Roczniki Naukowe”, Zeszyt 54, AWF Poznań, 2005, s. 95 – 104.
PILICZ, S. i wsp. 2003. Punktacja sprawności fizycznej młodzieŜy polskiej. Studia i
Monografie, AWF Warszawa, 2003.
PRZEWĘDA, R. - DOBOSZ, J. 2003. Kondycja fizyczna polskiej młodzieŜy, Studia i Materiały
nr 98, AWF, Warszawa, 2003.
SZOPA, J. – SAKOWICZ, B. 1987. ZróŜnicowanie relatywnego poziomu sprawności fizycznej
krakowskich dziewcząt i chłopców w wieku 8 – 18 lat w zaleŜności od wybranych
wskaźników społeczno – rodzinnych. „Wychowanie Fizyczne i Sport”, nr 1. 1987.
STRZELCZYK, R. 1990. Rozwój fizyczny i sprawność fizyczna dzieci wiejskich na tle
rówieśników z miasta, Przegląd badań, Monografia, nr 184, AWF Poznań, 1990.
98
INTERMEDIÁRNE KRITÉRIUM VALIDITY TESTOV VŠEOBECNEJ
A ŠPECIÁLNEJ VÝKONNOSTI VO FUTBALE
Miroslav NEMEC
KTVŠ FHV UMB Banská Bystrica, Slovenská
Kľúčové slová: Talent, identifikácia, kultivácia, futbal, pohybová výkonnosť.
ÚVOD
Výber talentov v športe považujeme za multifaktoriálnu činnosť, pomocou ktorej sa
snažíme talentovaného jedinca najprv vyhľadať a následne ho kultivovať. Objaviť a potvrdiť
talentu je možné na základe dlhodobého širokospektrálneho diagnostikovania predpokladov
jedinca pre danú športovú disciplínu. Na jednej strane sú to vrodené (geneticky podmienené)
predpoklady, na strane druhej získane, ako dôsledok aplikovaného športového tréningu.
Objavenie talentu je len prvým krokom, ktorý je výrazne spätý s jeho následnou
športovou prípravou, ktorej cieľom je vytvorenie optimálnych predpokladov pre budúcu
maximálnu športovú výkonnosť.
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
Identifikácia a následný rozvoj talentu sa v súčasnosti realizuje na stále vyššej vedeckej
a odbornej úrovni. Sú zverejňované nové systémy, postupy a sú stanovované stále
objektívnejšie kritéria. Jednoduchšie je to v individuálnych cyklických športoch, zložitejšie
v kolektívnych a najťažšie v kolektívnych športových hrách. Z pohľadu objektivizácie metód
vyhľadávania talentov za najobjektívnejšie v zhode s Buncom (2004) považujeme hodnotenie
kondičných predpokladov. Ťažšie sú hodnotiteľné tzv., technické predpoklady, kde sa hodnotí
kvalita naučenia sa rôzne (koordinačne) zložitých pohybových prvkov buď v časovom limite,
resp. z pohľadu presnosti vykonania. V športových hrách je dôležitým prvkom aj kvalita
taktickej činnosti jednotlivca, ktorá sa dá hodnotiť prakticky len pomocou rôznych
posudzovacích škál. Samozrejme si uvedomujeme, že pri vyhľadávaní a výbere talentov je
potrebné realizovať ešte celú ďalšiu širokú škálu rôznych metód, ktoré nám poskytnú čo
najširší obraz o danom jedincovi.
V súčasnosti sa vo futbalovej praxi často stretávame s nedôslednosťou pri prvom kroku
t.j. pri identifikácii športového talentu, ktorý by mal prebiehať už od vstupu hráča do systému
99
športovej prípravy, teda v prípravkách a žiackych kategóriách. Príčiny sú viaceré. Jednou
z najvýraznejších je skutočnosť, že vzhľadom k možnostiam, ktoré sú, je prakticky nemožné
aby bol realizovaný plnohodnotný, vedecky a objektívny výber. Vo veľkej väčšine
futbalových klubov na Slovensku nie sú adekvátne realizačné podmienky, nie je dostatok
financií a hlavne často chýba kvalitná vzdelanostná úroveň. Napr. štatistiky SsFZ uvádzajú, že
v rokoch 2003/2004 viedli tréningy v 165 regionálnych žiackych družstvách 126 tréneri
s najnižším trénerskym vzdelaním, resp. bez vzdelania (Nemec, 2003).
Skúsenosti, ale aj výskumy (napr. Starší, 1980, Votík, 2001, Fajfer, 2005, Perič, 2006,
a ďalší) poukazujú na skutočnosť, že súčasný žiacky tréneri v športových hrách pri výbere
talentovaného jedinca stanovujú aj svoje vlastné kritéria, ktoré nie vždy korelujú s už
naznačenými odporúčaniami teórie športového tréningu, hodnotiť či testovať tzv. výkonové
predpoklady, ale stále častejšie sa opierajú o subjektívne posudzovanie rozhodovacích
procesov hráčov, na ich taktickú úroveň a kvalitu v hre realizovaných herných zručností
(napr. ten je talent, lebo sa dokázal správne na ihrisku postaviť, vyhráva osobné súboje a pod.)
Funkčné a motorické testy posúvajú až na druhé miesto, resp. ich podobne ako ďalšie
uvedené, nevykonávajú vôbec. Je preto otázkou, nebude výsledkom takéhoto hodnotenia
priradenie talentu len somaticky akcelerovanému jedincovi, alebo hráčovi, ktorý oproti
ostatným do základnej športovej prípravy vstúpil už výrazne „herne pripravený“ z rodinného
prostredia?
Domnievame sa napríklad, že jednostranný spôsob posudzovania, však môže mať často
za následok, že jedinci, ktorý pri subjektívnom druhu výberu nepadli (málo vzdelanému)
trénerovi „do oka“ nedostávajú dostatok príležitostí a so športom (futbalom) predčasne
končia, alebo prechádzajú do inej športovej disciplíny.
Tieto skutočnosti a reálna prax nás oprávňujú vysloviť konštatovanie, že súčasná kvalita
výberu talentov a práce s nimi vo futbale na Slovensku si vyžaduje zvýšenú pozornosť.
VÝSKUM A JEHO VÝSLEDKY
V priebehu rokov 1996 až 2002 sme mali možnosť priamo sa podieľať na realizácii
klubovej testovej batérie na žiakoch FK JUPIE Banská Bystrica. V tom období boli v kádri
klubu traja hráči (Marek Hamšík ďalej M.H. - rok narodenia 1987, Jakub Sylvestr ďalej J.S. 1989 a Andrej Rendla ďalej A.R. - 1990), ktorí v súčasnosti reálne preukazujú svoj futbalový
talent, tým, že sú v kádroch vrcholových klubov dospelých (J.S. - Slovan Bratislava, A.R. Dukla Banská Bystrica), resp. členom Slovenského reprezentačného výberu dospelých - M.H.
100
Je všeobecne známe, že základy vrcholovej výkonnosti sú v rámci športovej prípravy
vytvárané už v žiackom veku, preto chceme v tejto časti nášho príspevku poukázať na úroveň
pohybovej výkonnosti sledovaných hráčov v období nástupu do špecializovanej prípravy
a poskytnúť tak teórii a praxi retrospektívne údaje o kvalite „našich“ talentov, keď mali 13
rokov. Uvedomujeme si, že z pohľadu teórie ide iba o extenzívny spôsob identifikácie talentu
s využitím testov, ktoré odhaľujú úroveň kondičných schopností a čiastočne aj zručností.
Výsledky jednotlivých testov porovnáme navzájom a následne umiestnime do intervalu, ktorý
je ohraničený variabilným charakteristikami (x max a x min) celej tréningovej skupiny.
Domnievame sa, že sa nám potvrdí, teóriou prezentovaný, predpoklad o možnosti
identifikovať talent aj cez tieto premenné a tým poukážeme na ich možné intermediárne
kritérium validity.
Analyzovať budeme výsledky testovania z roku 2000 (M. Hamšík), z roku 2002 (J.
Sylvestr) a z roku 2003 (A. Rendla). Testovania sa postupne zúčastnilo 54 hráčov
a realizovalo sa v štandardných podmienkach - telocvičňa s fotobunkou a trávnaté ihrisko.
Testová batéria obsahovala 8 testov na zistenie úrovne rozvoja pohybových schopnosti a 8
testov na zistenie úrovne pohybových zručností.
Úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti
Pri porovnávaní sledovaných hráčov z pohľadu všeobecnej pohybovej výkonnosti –
kondičné schopnosti (pozri tabuľka 1) sme zistili, že v oblasti rýchlostných a vytrvalostných
schopností dosahoval najlepšie výsledky hráč J.S. V oblasti silových schopností sa
výraznejšie presadil hráč A.R. Hráč M. H. dosiahol vo všetkých sledovaných testových
položkách najslabšie výkony. Výsledok vytrvalostného behu M.H. je nad úrovňou priemeru
tréningovej skupiny.
Tabuľka 1: Výsledky testov všeobecnej pohybovej výkonnosti
M. H.
J. S.
A. R.
x max
x min
m
10 m
30 m
5x10m
Člnkový
vytrval. beh
Ľah – sed
(1 min)
Hod plnou
loptou (2 kg)
Skok
z miesta
Zhyby
2,34
1,69
1,95
1,67
2,97
2,32
4,42
4,67
4,25
5,29
4,77
13,01
11,53
12,28
11,53
14,09
12,81
2730*
102
99
116
71
93,5
64
71
65
81
59
70
6,1
7,9
10,2
10,2
7,2
8,7
190
210
220
235
175
205
5
12
12
16
1
8,5
* výsledok 12 min behu
101
Zaujímavé je porovnanie dosiahnutých výkonov sledovaných hráčov s variabilnými
charakteristikami, resp. s ich stredovou hodnotou (medián – m), ktorá sa však nie vždy
zhoduje s priemernou hodnotou intervalu celého súboru.
J.S. aj A.R. dosiahli v siedmich testoch vždy lepší výsledok ako bola stredová hodnota
intervalu. V dvoch testoch (beh na 10m a na 5 x 10m) dosiahol J.S. prakticky maximálnu
úroveň. A.R. dosiahol maximálnu hranicu v teste hod plnou loptou. M.H. ani raz nedosiahol
stredovú hodnotu. V rýchlostných schopnostiach zaostával za stredovou hodnotou len tesne.
Úroveň špeciálnej pohybovej výkonnosti
Pri porovnaní sledovaných hráčov z pohľadu špeciálnej pohybovej výkonnosti –
pohybové zručnosti (pozri tabuľka 2) môžeme konštatovať, že v realizovaných testoch
dosahovali hráči striedavú kvalitu. V teste kontroly lopty na mieste pravou a ľavou nohou J.S.
dosiahol dvakrát maximálnu hranicu 100 nadhodení. A.R. pri teste ľavou nohou nadhodil
loptu zo 100 možných len 10x. Rovnaký počet dosiahol pri žonglovaní hlavou J.S. Maximum
nedosiahol ani jeden hráč. Slalom s loptou vyrovnane absolvovali J.S. a A.R. ale k maximu sa
nepriblížili. M.H. dosiahol čas na úrovni stredovej hodnoty intervalu. Ani v ďalšom teste
práce s loptou – prihrávanie – nedosiahol ani jeden hráč možné maximum, všetci dosiahli
výkon lepší ako stredová hodnota intervalu. V kope na diaľku dosiahol A.R. v oboch
prípadoch lepší výsledok ako J.S, ktorý ľavou nohou neprekonal ani stredovú hodnotu
intervalu celého súboru.
Tabuľka 2: Výsledky testov špeciálnej pohybovej výkonnosti
Žonglovanie
Slalom
Prihrávka
Prihrávka
Kop do diaľky
PN
ĽN
HL
s loptou
z miesta*
z pohybu*
PN
ĽN
M. H.
100
44
40
13,12
17
17
-
-
J. S.
100
100
10
12,35
19
18
28
24
A. R.
100
10
31
12,42
17
18
32
27
x max
100
100
69
11,54
20
20
40
38
x min
6
3
4
14,78
13
9
14
14
m
53
51,5
36,5
13,16
16,5
14,5
27
26
* dominantná noha
102
ZÁVER
Naša retrospektívna sonda do úrovne pohybovej výkonnosti troch súčasných
vrcholových hráčov futbalu na Slovensku nepotvrdila náš predpoklad o validnosti
implementovaných testov kondičných a technických predpokladov k talentu. Sledovaní hráči
(najmä J.S.) dosiahli viacero výkonov blížiacich sa maximu celého testovaného súboru (54
hráčov), niektoré výkony však boli na hranici stredovej hodnoty intervalu. Najmä M.H.
(súčasný aktuálny reprezentant Slovenska dospelých) v tom období nepreukazoval v týchto
testoch vysokú kvalitu. V 16 testoch bol až v 8 pod alebo na úrovni priemeru sledovanej
skupiny a iba jediný raz dosiahol výkon zhodný s maximom (žonglovanie pravou nohou). Na
základe súčasného poznania ďalšieho rastu a podmienok športovej prípravy sledovaných
hráčov, je vysoko pravdepodobné, že práve úroveň herných zručností, rozhodovacích
procesov a kvalita športovej prípravy v ďalšom období pomohla rozvinúť v žiackom období
neprezentovanú (pohybové a zručnostné predpoklady) mieru talentu. Potvrdenie by si však
vyžiadalo realizovať longitudiálny výskum, ktorý by mal oveľa širší záber ako sú naše
možnosti.
Na základe zisteného môžeme konštatovať, že náš predpoklad sa nepotvrdil.
Identifikáciu talentu nie je možné realizovať len uvedeným spôsobom.
Náš výskum nás oprávňuje formulovať nasledovné odporúčanie pre futbalovú prax:
- je potrebné aby sa v žiackych kategóriách začali stále viac využívať aj testy a hodnotenia,
ktoré budú sledovať okrem pohybových a zručnostných predpokladov aj rozhodovacie
procesov a samozrejme funkčné, psychické, sociálne a ďalšie predpoklady. Aby k tomu bol
vytvorený priestor a podmienky, to je už viac úloha pre decízne orgány futbalu na Slovensku.
RESUME
V príspevku sa autor v teoretickej rovine zamýšľa nad možnosťami identifikacie talentu
vo futbale. V praktickom výskumu prezentuje retrospektívny pohľad na úroveň pohybových
a zručnostných predpokladov troch súčasných vrcholových hráčov (reprezentanti Slovenska
a hráči extraligových klubov). Výskum nepotvrdil domnienku, že už vo veku 13 rokov budú
tieto predpoklady výraznejšie potvrdzovať talent hráča.
LITERATÚRA
BUNC, V. 2004. Současné pohledy na identifikaci sportovního talentu (na příkladu biatlonu a
fotbalu). In: Identifikace pohybových talentů. Praha : UK FTVS, 2004. s. 19 – 24
103
DOVALIL, J. et all. 2005. Výkon a trénink ves portu. Praha : Olympia, 2005. 336 s.
FAJFER, Z. 2005. Trenér fotbalu mládeže (6 – 15 let). Praha : Olympia, 2005. 152 s.
NEMEC, M. 2003. Metodicko-informačný list. Banská Bystrica : Partner, 2003. 56 s.
PERIČ, T. 2006. Výběr sportovních talentů. Praha : Grada, 2006. 100 s.
STARŠÍ, J. 1980. Športová príprava mládeže v kolektívnych športových hrách. Bratislava :
Šport, 1980. 285 s.
VOTÍK, J. 2001. Trenér fotbalu „B“ licence. Praha : Olympia, 2001. 256 s.
104
PROBLEMATIKA STRELECKEJ VÝKONNOSTI V BIATLONE
Peter PETROVIČ* - Božena PAUGSCHOVÁ** – Ján PRACHÁR***
FTVŠ UK Bratislava*, KTVŠ FHV UMB, Banská Bystrica**,
TU Zvolen***
Kľúčové slová: Rýchlostný biatlon, strelecká úspešnosť, pulzová frekvencia.
ABSTRAKT
Autori sa v práci zaoberajú problematikou úspešnosti streľby v závislosti od pulzovej
frekvencie v čase pred príchodom, v čase príchodu na strelnicu, a počas samotnej streľby
v polohe v ľahu a v stoji v pretekoch rýchlostného biatlonu. Autori potvrdili závislosti
presnosti streľby od zaťaženia v úsekoch bežeckej trate pred streľbou. Percentuálne najvyššiu
úspešnosť streľby (82,60 %) v polohe ľah dosiahol biatlonista v prípade, ak sa jeho zaťaženie
pohybovalo v rozmedzí 170 – 180 PF/min. Úspešnosť streľby v polohe stoj bola vyššia (66,25
%), ale už pri vyššej pulzovej frekvencii 181 –190 PF/min. Autori potvrdili aj predpoklad
o rozdielnosti percentuálneho rozloženia veľkosti pulzovej frekvencie pred streľbou v stoji sa
potvrdil. Biatlonista absolvoval väčšiu časť úseku pred streľbou v ľahu v pásme 171 až 180
PF/min. - 57,82 %. Pred streľbou v stoji sa pohybovať v pásme zaťaženia 181-190 PF/min. 67,64 %. Zároveň odhalili, že hodnoty korelácií priemernej PF k presnosti streľby boli
v úseku príchodu a prípravy na streľbu v polohe ľah vyššie ako v úseku pred príchodom na
strelecké stanovište pred streľbou v polohe stoj, ale toto zvýšenie je zanedbateľné a teda že
nedeterminuje streleckú úspešnosť
ÚVOD
Viacnásobné striedanie dvoch rozdielnych disciplín počas pretekov v biatlone kladie
vysoké nároky okrem iného aj na intelektuálne vlastnosti športovca. Meniace sa podmienky
na streleckom stanovišti, napr. zmeny smeru vetra, pôsobenie slnka, príjem a okamžité
spracovanie informácii napr. o výsledku streľby, kontrolovanie súpera pri streľbe a pod., si
vyžadujú vždy nové reakcie správania a konania pretekára. Našou prácou mienime odhaliť
niektoré súvislosti tréningového zaťaženia a úspešnosti streľby v biatlone.
105
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
Podľa Nitzcheho (1986) sa streľba v biatlone vyznačuje dvoma motorickokoordinačnými znakmi, t.j. precíznosťou a rýchlosťou, ktoré v sebe zahŕňajú dynamiku
a variabilitu vykonania pohybov. Precíznosť pohybového konania je v silnej miere určená
rovnovážnou, diferenciačnou a reakčnou schopnosťou. Rýchlosťou prijatia a spracovania
signálu sa zaoberal Wick (1992). Na základe výsledkov odporúča 30 min. pred vlastným
tréningom a pretekami 70-100 výstrelov suchým tréningom ako psychické zahriatie, čo má
kladný vplyv na reakčnú schopnosť počas pretekov. Autor toto tvrdenie doložil zistením, že
reakčný čas býva u biatlonistov vo vytrvalostných pretekoch najslabší pri prvých dvoch
položkách, pri ďalších zaznamenal vzostup úspešnosti. Biatlonista sa musí počas pretekov dva
až štyrikrát psychicky a fyzicky preorientovať na rozdielne požiadavky oboch disciplín, behu
a streľby. Vychádzajúc z uvedeného konštatujeme, že striedanie dvoch čiastkových disciplín
počas jedných pretekov kladie isté psychofyzické nároky na streľbu. V dôsledku stupňujúcej
sa činnosti svalov dôjde k prevahe sympatických vegetatívnych funkcií. Funkčné procesy
v organizme ovplyvnené sympatikom, po behu ovplyvňujú samotný priebeh a výsledok
streľby. Sú to najmä prudké pohyby hrudného koša pri dýchaní a vysoká frekvencia srdca –
pulzu spôsobujú podstatné pohyby tela a tým narušujú stabilitu systému športovec – zbraň.
Vplyvom pulzovej frekvencie (PF) a dychovej frekvencie (DF) na výkon v streľbe
pomocou telemetrického merania sa zaoberal Fořt (1979, 1983), ktorý zistil, že pri príchode
na strelnicu sa pulzová frekvencia pri prvom výstrele pohybuje v rozmedzí 170 – 140 PF/min.
a postupne klesá až na 140 – 110 PF/min. pri poslednom výstrele. Pre trénovaných športovcov
považuje za optimálnu hodnotu príchodu na strelnicu 160 PF/min. Autor sa nezmieňuje, či je
rozdiel v streľbe v polohe ľah a v polohe stoj.
Problematikou úspešnosti, resp úspešnosti streľby v závislosti od rôznych faktorov sme
sa
zaoberali aj v iných prácach /Paugschová – Petrovič, 1997; Paugschová. 1999a, b;
Paugschová - Odráček, 2000a, b). konštatujeme, že táto problematika je vysoko individuálna
a treba jej v športovej príprave venovať náležitú pozornosť.
CIEĽ, HYPOTÉZY A ÚLOHY PRÁCE
Cieľom práce bolo posúdiť vhodnosť rozličných variant uplatňovaného pohybového
zaťaženia prostredníctvom
pulzovej
frekvencie s cieľom
zvýšiť
efektivitu
streľby
v rýchlostnom biatlone reprezentanta Slovenskej republiky, účastníka ZOH v Turíne.
Prepokladáme, že percentuálne rozloženie pulzovej frekvencie pred streľbou v polohe ľah
106
bude odlišné ako pred streľbou v polohe stoj, že úspešnosť streľby bude ovplyvňovať pulzová
frekvencia (PF) pred príchodom pretekára na strelnicu, PF počas streľby. Ďalej
predpokladáme vyššiu úspešnosť streľby pri nižšej PF pri streľbe v polohe ľah ako pri streľbe
v polohe stoj. Cieľ práce a naše predpoklady mienime splniť prostredníctvom úloh:
1.
Intraindividuálnym sledovaním probanda na medzinárodných pretekoch v biatlone
v sezóne 2005/2006 zistiť rozloženie pulzovej frekvencie v stanovených pásmach pred
streľbou v ľahu a v stoji.
2.
Odhaliť priemernú pulzovú frekvenciu pred príchodom, počas pobytu a pri odchode zo
streleckého stanovišťa.
METODIKA PRÁCE
P. H. narodený v r. 1978, telesná výška 172 cm, telesná hmotnosť 65 kg. So športovou
prípravou začal v 10. rokoch v športovej triede ZŠ v Štrbe so zameraním na bežecké
lyžovanie. V roku 1994 sa stal členom mládežníckeho strediska ŠKP Štrbské Pleso, kde
trénoval pod vedením trénerky Klimkovej. Po zaradení na základnú vojenskú službu do
Strediska štátnej športovej reprezentácie MV SR – Štrbské Pleso mal pre svoj výkonnostný
rast vytvorené takmer profesionálne podmienky. Po
prechode do seniorskej kategórie
nedosahoval požadované výsledky, dôsledkom čoho bolo ukončenie jeho pôsobenia
v bežeckom lyžovaní. Biatlonu sa venuje od roku 1999, kde sa pod vedením Mgr. Schlanka
v priebehu piatich. mesiacov športovej prípravy zaradil do seniorskej reprezentácie. Ako
študent FTVŠ UK získal na SZU v Zakopanom v r. 2000 bronzovú medailu. Počas nami
skúmaného obdobia zaznamenávame u probanda mierny nárast športovej výkonnosti, avšak
aj napriek tejto skutočnosti sa mu nepodarilo splniť výkonnostné kritériá SOV pre účasť na
ZOH v Salt Lake City, ale v Turíne bol členom slovenskej reprezentácie.
Tab. 1 Charakterisitika probanda
výška
172
hmotnosť tuk
60 kg
2,3 %
W
W
Vo2
VO2
170/kg
max/kg
max
max/kg
5,05
6,58
4406
73,4
VO2/PF Max PF RQ
BPF
23,1
43
190
1,19,
PF/min
Bežecký úsek pred každou streleckou položkou ako v ľahu, tak i v stoji sme rozdelili na
5 pásiem podľa veľkosti pulzovej frekvencie. Boli to pásma:
1.
150 – 160 PF/min.
2.
160 – 170 PF/min.
107
3.
170 – 180 PF/min.
4.
180 – 190 PF/min.
5.
iné.
Zamerali sme sa na analýzu nasledovných častí:
-
úseku príchodu na strelecké stanovište,
-
úseku prípravy na streľbu (od príchodu na strelecké stanovište po prvý výstrel),
-
samotnej streľby (od prvého výstrelu po posledný piaty výstrel).
Testovaný používal sporttester „Polar Vantage NV“ S 810 s intervalom nahrávania 5
sekúnd, na ktorom si zapli pri príchode na strelecké stanovište medzičas nahrávania PF.
Súčasne sme merali čas prípravy na streľbu, trvanie streleckej položky a ukončenie streľby
pre zistenie pulzovej frekvencie v stanovených troch pásmach. Veľkosť pulzovej frekvencie
sme merali v momente dotyku s podložkou na streleckom stanovišti a ukončili v momente
opúšťania podložky.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Pri porovnaní percentuálneho rozloženia PF jednotlivých úsekov trate v rôznych
pásmach PF sme zistili, najvyššie hodnoty dosiahol proband pred streľbou v ľahu v pásme
171 – 180 PF (57,82 %) a v stoji 181 – 190 PF (67,64 %).
Tab. 2 Percentuálne rozloženie pulzovej frekvencie probanda pred streľbou
Podieľ v %
Korelačný
Por. č.
Pásmo PF/min.
Streľba v ľahu
Streľba v stoji
1.
150 - 160
3,13
2,93
2.
161 – 170
11,12
4,40
3.
171 – 180
57,82
23,22
- 0,11
4.
181 – 190
24,63
67,64
0,42
5.
nad 191
1,93
1,93
Spoľahlivosť
koeficient
0,0057
90
80
70
2
R = 0,0057
%rozloženie
60
50
40
30
20
10
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Presnosť streľby
181-190PF
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
171-180PF
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
množstvo strelieb
Lineárny (181-190PF)
Obr. 1 Závislosť presnosti streľby a úseku 171-180 PF/min a PF 181-190 PF/min
108
Najvyšší počet absolvovaných úsekov sme zaznamenali v 2. a 3. pásme PF (tab. 1).
Zistili sme, že ak sa priemerná PF u probanda pohybuje pred príchodom na strelnicu
v rozmedzí 181-190 PF/min, je nevýznamný predpoklad úspešného zasiahnutia terča (q =
0,42; hodnota spoľahlivosti R2 = 0,0057) do jedného nezásahu na jednu streleckú položku
(obr. 1). To nemôžeme predpokladať v rozmedzí 171-180 PF/min, keďže hodnota
korelačného koeficientu je bezvýznamná (q = 0,11). Zároveň sme zisťovali aj vplyv
priemernej PF pred príchodom na strelnicu na presnosť, resp. úspešnosť streľby. Vzhľadom
na nízku koreláciu nemôžeme hovoriť o závislosti týchto dvoch parametrov. U P.H. je
hodnota korelačného koeficientu 0,28. S určitosťou môžeme tvrdiť, že ak sa proband.
pohybuje priemernou PF v rozmedzí 170 – 176 PF/min pred každou streleckou položkou, tak
jeho úspešnosť streľby je len 64 %. Predstavuje to nízky koeficient úspešnosti streľby a to 2,3
11
10
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
1
R2 = 0,0077 190
180
170
2
R = 0,0006 160
150
3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 23 25 27 29 31
priem.PF bež.úseku množstvo
pred streľbou
údajov
pres.streľby
Lineárny (priem.PF bež.úseku pred streľbou)
Lineárny (pres.streľby)
PF
presn.streľby
nepresného zásahu do jedného nezásahu na jednu streleckú položku (obr. 2).
Obr. 2 Závislosť presnosti streľby od priemernej PF úseku pred streľbou
Nepotvrdilo sa, že tento parameter bude významný z hľadiska korelácie a bude dávať
dostatočný obraz súvisiaci s úrovňou presnosti streľby. Vysvetľujeme to tým, že proband
PF
všetko úsilie venuje na reguláciu svojej PF.
200
180
160
140
R2 = 0,1638
R2 = 0,1923
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
množstvo strelieb
PF príchodu na streľbu ľah
PF príchodu na streľbu stoj
Lineárny (PF príchodu na streľbu stoj)
Lineárny (PF príchodu na streľbu ľah)
Obr. 3 Porovnanie priemernej PF príchodu na streľbu v ľahu a v stoji
109
Zistili sme (obr. 3), že priemerná PF probanda pri príchode na strelecké stanovište pred
streľbou je v polohe ľah nižšia ako pri streľbe v stoji, čo súvisí s väčším psychickým tlakom
aj zvýšeným nárokom na fyzickú zdatnosť biatlonistu. Zároveň to odôvodňujeme aj
zvýšeným rešpektom probanda pred streľbou v stoji, ktorá je u neho vo všeobecnosti menej
úspešná. Je zaujímavé, že krivka priemernej PF probanda pred streľbou v ľahu kopíruje
krivku pred streľbou v stoji. Rovnomernosť priemernej PF príchodov na strelnicu pri
obidvoch streleckých položkách hodnotíme ako stabilnú, čo spôsobuje, predpokladáme,
vysoká úroveň autonómneho nervového systému probanda a jeho autoregulačný systém na
zaťaženie. S problematikou stabilizácie PF v čase príchodu na strelecké stanovište súvisí aj
problematika presnosti streľby. Konštatujeme, že tento korelačný koeficient sa preukázal ako
štatisticky nevýznamný (0,25). Ak proband prichádza na strelecké stanovište v priemernej PF
175/min a viac, tak jeho úspešnosť streľby je len 50 %, čo predstavuje 2,5 nepresného zásahu
na jednu streleckú položku (obr. 4). Vo všeobecnosti môžeme povedať, že so znižujúcou sa
11
10
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
R2 = 0,1209
185
180
160
155
31
29
27
25
23
21
19
17
15
13
11
9
7
5
3
R2 = 0,0006
170
165
PF
175
1
presn.streľby(0-0 a 1 nezásah, 102 a viac nezásahov)
priemernou PF príchodu na strelecké stanovište úspešnosť streľby u P.H. stagnuje.
množstvo údajov
PF príchodu na strel.stanovište
Presnosť streľby
Lineárny (PF príchodu na strel.stanovište)
Lineárny (Presnosť streľby)
Obr. 4 Závislosť presnosti streľby od priemernej PF príchodu na strelecké stanovište
Predpokladali sme, že jedným z dôležitých činiteľov ovplyvňujúcich úspešnosť streľby,
že bude aj čas trvania samotnej streľby, čo sa v prípade nášho probanda aj potvrdilo.
110
70
2
R = 0,0389
čas streľby(sek)
60
50
40
30
20
10
31
29
27
25
23
21
19
17
15
13
11
9
7
5
3
1
0
množstvo strelieb
Presnosť streľby (10-2nezásahy a viac,0-Oa1nezásah)
Čas streľby
Lineárny (Čas streľby)
Obr. 5 Závislosť presnosti zásahov od času trvania streľby
S istotou môžeme tvrdiť, že čím je čas streleckého výkonu dlhší, tým je presnosť streľby
horšia (obr. 5). Ak sa u probanda pohybuje čas streľby 50s a viac, úspešnosť streľby je len 30
% do 1 nezásahu na jednu streleckú položku. Ak sa čas streľby pohybuje okolo 40s a menej,
jeho úspešnosť streľby je 90 % do 1 nezásahu na jednu streleckú položku. Tieto údaje sú na
množstvo sledovaných výstrelov štatisticky vysoko významné, čo len potvrdzuje skutočnosť,
že ak streľba nie je ukončená v optimálnom časovom intervale, je veľká pravdepodobnosť
nepresných výstrelov.
Jedným zo skúmaných parametrov presnosti streľby je aj problematika priemernej PF
počas streľby. Výsledky potvrdzujú skutočnosť, že pre nášho probanda je vhodné, ak sa jeho
PF v čase odchodu zo strelnice pohybuje na úrovni 160 PF/min a viac, pretože vtedy
úspešnosť jeho streľby do jedného nezásahu na jednej streleckej položke je 40 %-tná, čo si
vysvetľujeme tým, že proband sa ponáhľa zo streleckého stanovišťa a podvedome myslí už na
beh, úspešnosť v streľbe je negatívne ovplyvnená. Z hľadiska taktickej prípravy je dôležité,
aby pretekár v biatlone na základe zhodnotenia a analýzy situácie myšlienkovo vytvoril
taktický plán, ktorý dokáže uplatniť a tak zvíťaziť nad svojim súperom (Ondráček,1985).
ZÁVER
Cieľom práce bolo posúdiť vhodnosť rozličných variant pohybového zaťaženia
prostredníctvom pulzovej frekvencie s cieľom zvýšiť efektivitu streľby v rýchlostnom
biatlone. Náš predpoklad, že percentuálne rozloženie veľkosti pulzovej frekvencie pred
streľbou v ľahu bude odlišné ako percentuálne rozloženie, veľkosti pulzovej frekvencie pred
streľbou v stoji sa potvrdil. Ak proband absolvoval väčšiu časť úseku pred streľbou v ľahu
(57,82 %) v pásme 171 až 180 PF/min, dosiahol úspešnosť streľby 82,6 %. Pred streľbou
111
v stoji sa pohyboval v pásme zaťaženia 181-190 PF/min. a zaznamenal 67,64 %-tnú
úspešnosť streľby. Ďalší predpoklad sa nepotvrdil. Hodnoty korelácií priemernej PF
k presnosti streľby boli síce v úseku príchodu a prípravy na streľbu v polohe ľah vyššie ako
v úseku pred príchodom na strelecké stanovište pred streľbou v polohe stoj, ale toto zvýšenie
je zanedbateľné a nemôžeme prehlásiť, že determinuje streleckú úspešnosť. Môžeme súhlasiť
s teóriou, že pre biatlonistov z hľadiska streľby nie je optimálna streľba pri nízkej PF, preto
sme sa snažili nájsť individuálnu pulzovú frekvenciu pre úspešné vykonávanie streľby.
Dospeli sme k záveru, že P.H. dosiahne 98,7 % úspešnosť streľby pri udržaní PF 172,2
PF/min. Pri streľbe v polohe stoj sme zaznamenali 88 % úspešnosť pri PF 176,3 PF/min.
Čiastočne sme potvrdili predpoklad závislosti presnosti streľby od veľkosti zaťaženia
príchodu na strelecké stanovište. Signifikantná sa preukázala závislosť presnosti streľby od
dĺžky trvania streleckej položky. Ďalej sa nám potvrdilo, že proband dosahoval vyššiu
úspešnosť streľby v polohe ľah pri nižšej pulzovej frekvencii. Touto problematikou sa
musíme zaoberať aj v ďalších prácach, pretože stále nie je preskúmaná problematika napr.
úspešnosti streľby v závislosti od pulzovej frekvencie v čase odchodu zo strelnice. Prácou
sme chceli poskytnúť návod na riešenie efektívnosti streľby v biatlone.
RESUMME
ON SHOOTING PERFORMANCE IN BIATHLON
The authors of the article focus on problems of successful results of shooting in relation
to the level of the pulse frequency prior to time biathlete comes to the shooting area and
during the shooting in the prone and standing position in the sprint.
The authors confirmed the relation of a precision of shooting on the load of a biathlete
before the shooting. The best results (82, 60%) have been obtained in the prone position under
the load of 170-180 PF/min.
The authors also confirmed the hypothesis concerning differences of the pulse frequency
before shooting in the standing position. The correlation of the average PF and shooting
results were higher during coming and preparation phase for shooting in the prone position
than in the standing position. The increase was negligible and it does not determine the
results.
Key words: Sprint, shooting results, pulse frequency.
112
LITERATÚRA
NITZSCHE, K. 1986. Biatlon. Berlín: Sportverlag, 1986.
ONDRÁČEK, J. 1985. Využití stabilometrie v tréninku biatlonu. In: Nové poznatky
v kinantropologickém výzkumu – sborník v vědeckého semináře. Brno: ÚTK PdF MU, 1985,
s. 30-34.
PAUGSCHOVÁ, B. – PETROVIČ, P. 1997. Strelecká výkonnosť biatlonistov juniorov v ročnom
tréningovom cykle 1995/96. In: „Acta unniversitatis Matthiae Belii č. 1“ Banská Bystrica:
REPRO HUPE, 1997, s. 10.
PAUGSCHOVÁ, B. 1999. Vzťah medzi úspešnosťou streľby a časom prípravy na streľbu
u biatlonistov juniorského veku. In: Telesná výchova a šport na základných a stredných
školách v SR. Trnava: 1999a. s. 42 – 47. ISBN 80-227-1253-1.
PAUGSCHOVÁ, B. 1999. Vplyv tréningového zaťaženia na športovú výkonnosť v biatlone. In.
Zborník Telesná výchova a šport, medzinárodný zborník vedeckovýskumných prác, VOL 1.
Banská Bystrica: RVS TVŠ, PF UMB, 1999b, s. 60-71 ISBN 80-8055-345-9
PAUGSCHOVÁ, B. - ONDRÁČEK, J. 2000. Podmínky úspěšne střelby v biatlonu. In: „Tělesná
výchova a sport 2000, Liberec – Euroregion NISA“. Liberec: TU v Liberci, PdF, KTV,
2000a. s. 246 –267. ISBN 80-7083-417.
PAUGSCHOVÁ, B.- ONDRÁČEK, J. 2000. Podiel behu a streľby na športovom výkone
v biatlone. In: Kinantropologické dny MUDr. V. Soulka Optimální působení tělesné zátěže.
Hradec Králové: Univerzita Hradec Králové, KTVS, Katedra rekreologie a cestovního ruchu,
2000b, s. 159 –170. ISBN 80-7041-388-3
WICK, J. 1992. Die Reaktionsleistung des Biathleten und ihre Bedeutung für die
Trefferleistung beim Schiessen. Berlin: Leistungsport, 1992, č. 2, s. 43-47.
113
POZIOM SPRAWNOŚCI FIZYCZNEJ KOBIET W WIEKU 50-60 LAT
ROZPOCZYNAJĄCYCH TRENING ZDROWOTNY
Krzysztof PRUSIK1 - Katarzyna PRUSIK1 - Karol GÖRNER2
1- Jędrzej Śniadecki University School of Physical Education and Sport in Gdańsk, Poland
2 - Department of Physical Education and Sports, Faculty of Humanities, Matej Bel University in
Banská Bystrica, Slovakia - University School of Physical Education in Warsaw, Poland
WPROWADZENIE
Podstawowym atrybutem Ŝycia jest ruch. Ruch człowieka jest efektem współdziałania
podłoŜa biologicznego (aparatu ruchu, źródeł energii i procesów sterowania) oraz
psychospołecznego (celu, motywacji). W ruchu moŜemy teŜ wyróŜnić jego stronę
potencjalną, czyli moŜliwości, chęci, umiejętności oraz stronę efektywną: przebieg ruchu
i jego skutek (1,5,7,9).
Sprawność fizyczna jest istotnym elementem osobowości, wyróŜnikiem społecznym,
przejawem kultury oraz wyrazem sposobu Ŝycia. WyŜszy poziom sprawności fizycznej
potrafi wprowadzić egzystencję jednostki w nowe formy aktywnego wypoczynku W związku
z upatrywaniem dzisiaj zmian stanu zdrowia w zmianie stylu Ŝycia, więcej jest obecnie niŜ
kiedykolwiek powodów, by zachęcać do aktywności fizycznej. KaŜda godzina spędzona na
ćwiczeniach to dwie godziny dłuŜszego Ŝycia (1,2,6,8).
Mówiąc o zdrowiu, naleŜy pamiętać, Ŝe sama aktywność fizyczna nie zapewnia tej
cennej dla człowieka wartości w sposób pewny i wystarczający, jest jedynie niezbędnym,
obok wielu innych, składnikiem zdrowego stylu Ŝycia (1,2,4,6).
Sprawność i wydolność fizyczna są uwaŜane za pozytywne mierniki zdrowia, przez
które rozumie się ogólną kondycję człowieka i jego ruchowe przystosowanie się do
warunków egzystencji, a nie perfekcyjne opanowanie specjalnych zachowań motorycznych.
Wysoki poziom zdrowotnej sprawności fizycznej daje człowiekowi moŜliwość osiągnięcia
optymalnej jakości Ŝycia. W ten sposób rozumiana sprawność, będąca wyrazem
wszechstronnej zaradności człowieka, wpisuje się w ideę health related fitness. MoŜna
dokonywać oceny jej poziomu na podstawie wyników prób ruchowych pojedynczych, bądź
połączonych w kompozycje, tzw. baterie testów, np. Eurofit (3,8).
Celem pracy jest ocena poziomu sprawności fizycznej kobiet w wieku 50-60 lat,
rozpoczynających trening zdrowotny.
114
Badaniom poddano 30 kobiet z Gdańska i Sopotu w przedziale wiekowym 50-60 lat,
losowo wybranych. Badania sprawności fizycznej wykonano na początku makrocyklu
treningowego w oparciu o próby testu Eurofit dla dorosłych (3,7,9), diagnozujących:
-
wytrzymałość marszową,
-
siłę mięśni brzucha,
-
gibkość kręgosłupa,
-
równowagę ciała.
Badane kobiety, miały rozpocząć 8-miesięczny cykl treningu zdrowotnego o
charakterze ogólnorozwojowym. Zaplanowano zajęcia 2 razy w tygodniu po 45 minut.
Zasadniczą treść zajęć stanowić miały ćwiczenia gimnastyki ogólnorozwojowej, z akcentem
na ćwiczenia oddechowe i koordynacyjne, marsze terenowe i marsze na orientację.
WYNIKI BADAŃ I ICH OMÓWIENIE
Kobiety
po
przeprowadzeniu
charakteryzowały się
przestawionym
badań
poniŜej
na
początku
poziomem
cyklu
usprawniającego
poszczególnych
zdolności
motorycznych w próbach Eurofitu dla dorosłych. Na tej podstawie opracowano
eksperymentalny program treningu zdrowotnego, którego celem miała być poprawa
wszystkich mierzonych komponentów sprawności - co zaprezentujemy w następnym
doniesieniu.
Jak wynika z tabeli 1, wartość średnia siły mięśni brzucha wynosi odpowiednio w trzech
próbach: 5 stanowiąc 100%, 3 tj. 70%, 2 tj. 40% . Pierwszą próbę wykonało 29, drugą 16 ,
trzecią 14 kobiet.
Dane zawarte w tab. 1 kompleksowo charakteryzują poziom sprawności fizycznej
kobiet w wieku 50-60 lat na początku makrocyklu treningowego. W zakresie gibkości badane
osiągnęły średni wynik 30cm, podczas gdy wartość min wynosiła 11 a max 47cm.
Współczynnik zmienności przyjął wartość12%, co oznacza, Ŝe grupa była dość jednorodna
pod względem badanej zmiennej. Równowaga ciała okazała się być zmienną, znacznie
róŜnicującą badaną grupę kobiet (30%), w której znalazły się przypadki znakomitego
utrzymania równowagi ciała (min = 0 podparć) oraz przypadki znacznych trudności z jej
utrzymaniem (max = 17 podparć); średni wynik grupy w zakresie równowagi ciała wyniósł 7
podparć. W próbie marszu na dystansie 2 km uzyskano dwa parametry charakteryzujące
poziom wytrzymałości badanych: czas pokonania dystansu w minutach i sekundach oraz
wartość tętna wysiłkowego mierzonego tuŜ po ukończeniu dystansu. Wartość średnia czasu
pokonania przez badane dystansu 2km, wynosił 21,30 min z odchyleniem standardowym
115
10,30 min. Pod względem analizowanego parametru sprawności, grupa kobiet była dość
jednorodna, przy wartości współczynnika zmienności 7,7%. Wartości tętna wysiłkowego
kształtowały się w granicach od 72 do 156 uderzeń na minutę, co kształtuje wartość średnią
wynoszącą 109 ud./min. Przedstawione wartości potwierdzają jednorodność grupy w zakresie
wytrzymałości.
Tabela 1 Charakterystyka wyników prób sprawności fizycznej badanych kobiet wg testu
Eurofit dla dorosłych.
Parametry statystyczne
Badane cechy
x
sd
min
max
V%
3
1,5
0
5
50
30
3,6
11
47
12
7
2,1
0
17
30
Wytrzymałość marszowa
( czas pokonania dystansu 2 km)
21,30
10,3
17,2
28,50
7,7
Wytrzymałość marszowa
( HR po ukończeniu dystansu)
109
11
72
156
10,4
Siła mięśni brzucha
Gibkość kręgosłupa
Równowaga ciała
Tabela 2 Charakterystyka parametrów somatycznych badanych kobiet
Parametry statystyczne
Wskaźniki somatyczne
X
SD
min
max
V%
Wysokość ciała (cm)
163
2,7
153
170
1,7
Masa ciała (kg)
72,6
5,7
53,8
99,3
7,9
BMI
27,4
2,4
20,2
37,3
8,8
FAT (%)
36,9
3,3
21,8
47,6
9
Zawarte w tabeli 2 dane charakteryzują badaną grupę kobiet pod względem niektórych
parametrów somatycznych: wysokości i masy ciała, wskaźnika BMI oraz zawartości tkanki
tłuszczowej w procentach. Średnia wysokość badanych wyniosła 163cm przy średniej masie
ciała 72,6kg. JuŜ te dane wskazują na nadwagę grupy. Wartość wskaźnika wagowowzrostowego BMI =27,4 potwierdza ten fakt, a niskie zróŜnicowanie wewnątrzgrupowe
w zakresie masy ciała badanych (V% = 7,9%) świadczy o zachowaniu tendencji nadwagi w
całej badanej grupie. Zawartość procentowa tłuszczu wynosi średnio 36,9% z odchyleniem
116
standardowym ±3,3%. Odnosząc się do klasyfikacji Karskiego (1999), stwierdzono nadwagę
badanej grupy kobiet (BMI> 25).
PODSUMOWANIE I SPOSTRZEśENIA
Stwierdzono, Ŝe pomimo indywidualnego zróŜnicowania wielkości kaŜdego z
komponentów sprawności fizycznej, grupa była dość jednorodna w zakresie badanych
zdolności motorycznych. Wartości współczynnika zmienności kształtowały się od 30% w
próbie równowagi ciała do 7,7 % w próbie wytrzymałości.
Analiza wyników przywiodła do sformułowania następujących spostrzeŜeń:
1.
Nadwagę posiada aŜ 70% badanych kobiet.
2.
W teście określającym wytrzymałość, badana grupa uzyskała wyniki klasyfikujące ją
jako średnią (według Kuńskiego, 2003).
3.
Podczas testu wytrzymałości określono tętno tuŜ po zakończeniu testu. Większość pań
miała tętno poniŜej 120 uderzeń na minutę, było to 66,6%, 120-130 ud./ min. i powyŜej
130 ud./ min.- po16,7% ,
4.
W zakresie gibkości kręgosłupa badane osiągnęły wynik średni 30 cm.
5.
We wszystkich trzech próbach siły mięśni brzucha, średnia wartość grupy wynosi 3.
6.
Test równowagi ciała wykazał bardzo duŜe zróŜnicowanie wewnątrz badanej grupy
kobiet, ze średnią wartością 7 podparć.
Znajomość poziomu sprawności fizycznej pozwala na obiektywną diagnozę i dąŜenie do
poprawy własnych wyników. MoŜe być czynnikiem mobilizującym do pracy nad poprawą
niektórych (deficytowych w odniesieniu do grupy, populacji) jej komponentów, sprzyjać
atmosferze zmiany dotychczasowego, siedzącego trybu Ŝycia na ten, w którym aktywność
ruchowa będzie zajmowała stałe miejsce. Przeprowadzone testy pozwalają na ocenę
sprawności fizycznej indywidualną i grupową, mogą słuŜyć do modyfikacji proponowanych
dla badanej grupy programów treningowych.
PIŚMIENNICTWO
DRABIK, J. 1996. Aktywność fizyczna w treningu zdrowotnym osób dorosłych, część II.
AWF Gdańsk., 232.
DRABIK, J. 1997. Aktywność, sprawność i wydolność fizyczna jako mierniki zdrowia
człowieka. AWF, Gdańsk.
117
GRABOWSKI, H. – SZOPA, J. 1991. EUROFIT, Europejski Test Sprawności Fizycznej.
Kraków, 68.
KARSKI, J. B. 1999. Promocja zdrowia. Warszawa.
KUŃSKI, H. – JANISZEWSKI, M. 1985. Poradnik lekarski aktywności ruchowej osób w wieku
średnim. PZWL, Warszawa.
KUŃSKI, H. 2002. Trening zdrowotny osób dorosłych. Warszawa.
OSIŃSKI, W. 2002 Antropomotoryka. AWF, Poznań, 367.
PAFFENBARGER,
R..S. 1986. Physical activity and longevity of college alumni. New
England.
SZOPA, J. – MLECZKO, E. – śAK, S. 2000. Podstawy antropomotoryki. Wydawnictwo
Naukowe PWN, Warszawa – Kraków, 224.
118
ZRÓśNICOWANIE DYMORFICZNE W POZIOMIE SPRAWNOŚCI
FIZYCZNEJ DZIECI W WIEKU 11-14 UPOŚLEDZONYCH
UMYSŁOWO W STOPNIU LEKKIM
Katarzyna PRUSIK1 - Krzysztof PRUSIK1 - Karol GÖRNER2
1- Jędrzej Śniadecki University School of Physical Education and Sport in Gdańsk,Poland
2 - Department of Physical Education and Sports, Faculty of Humanities, Matej Bel
University in
Banská Bystrica, Slovakia – University School of Physical Education in Warsaw, Poland
WPROWADZENIE
Jednym z istotniejszych elementów pracy z osobami niepełnosprawnymi umysłowo są
ćwiczenia fizyczne dostosowane do stopnia upośledzenia oraz potrzeb i moŜliwości
indywidualnych. Wychowankowie ośrodków specjalnych wykazują z racji nadpobudliwości,
nierzadko większą potrzebę „wyładowania się”, niŜ ich koledzy i koleŜanki z normą
intelektualną. Ogromnej pracy wymaga organizacja zajęć dla takiej młodzieŜy i nigdy nie ma
pewności czy uda się je przeprowadzić zgodnie z wcześniejszymi załoŜeniami. Tym samym
szczególnej wagi nabiera informacja kontrolna dotycząca poziomu sprawności fizycznej
dzieci i młodzieŜy upośledzonej umysłowo, jako podstawa prawidłowo prowadzonego
procesu dydaktycznego (2,3,4).
Człowiek o niskim poziomie sprawności, nie jest zdolny do pełnienia wielu ról
społecznych wymagających chociaŜby zadawalającego poziomu tej właściwości ustroju..
Umniejsza to jego przydatności w społeczeństwie, a w skrajnych przypadkach staje się
uciąŜliwością dla tego społeczeństwa. Wyzwala poczucie niedowartościowania, utrudnia
współistnienie ze środowiskiem i współdziałanie z innymi oraz pozyskiwanie przyjaciół. Tym
samym obniŜa stan zdrowia społecznego. WyŜszy poziom sprawności i wydolności fizycznej
daje szansę na dłuŜsze kontynuowanie niezaleŜnego Ŝycia (1,5).
W procesie kształtowania i doskonalenia oraz podtrzymywania sprawności fizycznej u
poszczególnych jednostek lub grup społecznych nieodzownym elementem jest kontrola zmian
następujących pod wpływem ćwiczeń fizycznych. Diagnozy takiej dokonuje się poprzez testy
fizyczne. Prawidłowo dobrane testy sprawności i wydolności fizycznej dają obraz zmian
zachodzących w organizmie w poszczególnych okresach i pozwalają korygować programy
przygotowywane dla poszczególnych jednostek lub grup. Dobór testów pod względem
119
objętości i intensywności powinien być dostosowany do potrzeb i indywidualnych
moŜliwości.
Testowanie pełni teŜ rolę edukacyjną. Ocena sprawności i wydolności fizycznej to jeden
z podstawowych elementów edukacji zdrowotnej. U dzieci testy są nie tylko miarą osiągnięć,
ale takŜe środkiem poprawiającym skuteczność postępowania pedagogicznego. Testowanie
ukazuje
składowe
sprawności
i
wydolności
fizycznej
oraz
ich
znaczenie
w samoocenie kreowaniu zdrowia. Staje się zachętą do świadomego sterowania poziomem
swojej sprawności i wydolności, motywuje do ich poprawiania lub podtrzymywania. SłuŜy
rozwijaniu pozytywnej postawy wobec ciała, stając się jednocześnie środkiem promocji
zdrowia (1,5,8).
Testy stanowią takŜe nieocenione narzędzie w rękach nauczyciela wychowania
fizycznego. Pomagają dostrzec efekty pracy ucznia i własnej. Stanowią źródło obserwacji
naukowych, dostarczają informacji potrzebnych do konstruowania programów nauczania w
szkole. Stwarzają moŜliwości szerokich analiz i porównań w zakresie tego usprawnienia
róŜnych społeczeństw. Nie wymagają skomplikowanej drogiej aparatury, przez co są
dostępne dla wszystkich. Mogą być najprostszą formą informacją o kondycji zdrowotnej całej
populacji (6,7).
CEL PRACY
Celem niniejszej pracy jest ocena zróŜnicowania sprawności motorycznej dziewcząt i
chłopców w wieku 11-14 lat, upośledzonych umysłowo w stopniu lekkim, wychowanków
Ośrodka Specjalnego w Kościerzynie.
MATERIAŁ BADAŃ
W pracy oparto się na badaniach przeprowadzonych wśród dzieci, które obejmuje II i III
etap edukacyjny. Drugi etap to okres intensywnych przemian we wszystkich sferach
funkcjonowania człowieka – fizycznej, psychicznej i społecznej. ZróŜnicowany poziom
intelektualny dzieci i róŜne moŜliwości opanowania przez nie programu nakazują
nauczycielowi tak organizować tok zajęć, aby łatwiej było dziecku odnosić indywidualne
sukcesy – zgodne z moŜliwościami, a niezbędne dla jego dalszego rozwoju. Zajęcia powinny
być ułoŜone w taki sposób, aby zachować ciągłość nauczania i doskonalenia podstawowych
umiejętności. W kaŜdym dniu wskazane jest organizowanie zajęć ruchowych. W ostatnim
120
roku nauki w szkole podstawowej przeprowadza się sprawdzian poziomu opanowania
wiadomości i umiejętności.
Trzeci etap przypada na ten okres Ŝycia dziecka, który charakteryzuje się intensywnymi
zmianami, szczególnie w sferze funkcjonowania społecznego, akceptacji obowiązujących
norm. Jest to okres zadawania pytań o swoją toŜsamość, podawania w wątpliwość uznanych
autorytetów, poszukiwania przewodnika. W gimnazjum nauczyciele wprowadzają uczniów w
świat wiedzy naukowej, wdraŜają do samodzielności, pomagają w podejmowaniu decyzji
dotyczącej kierunku dalszej edukacji i przygotowują do aktywnego udziału w Ŝyciu
społecznym.
Materiał badań do niniejszej pracy został zgromadzony na podstawie przeprowadzonych
testów sprawnościowych w Specjalnym Ośrodku Szkolno-Wychowawczym w Kościerzynie
w okresach 15-22 X 2004 i 10-17 III 2005.
Badaniom poddano dziewczęta i chłopców w wieku 11-14 lat. W testach uczestniczyła
wyłącznie młodzieŜ wyraŜająca chęć do ćwiczeń. Badana próba składała się z 40 osób
badanych, w połowie z dziewcząt i chłopców. Do przeprowadzenia testów wykorzystano
obiekty sportowe naleŜące do ośrodka.
METODY BADAŃ
Badania poziomu sprawności motorycznej dzieci w wieku 11-14 lat wykorzystano pięć
prób zaczerpniętych z róŜnych testów i oceniających podstawowe zdolności motoryczne:
szybkość – bieg na 40m ze startu lotnego; siła – rzut piłką lekarską znad głowy w tył; gibkość
– skłon w przód; wytrzymałość – bieg 12 minutowy; zwinność – bieg zygzakiem „po
kopercie” (1,5,6,7,8).
Wszystkie próby przeprowadzono po rozgrzewce, zachowując starannie procedury
standaryzacji badań. Badania poprzedzono prawidłowym pokazem i objaśnieniem. Zebrane
materiały poddano opracowaniu statystycznemu w celu uzyskania danych umoŜliwiających
ocenę materiału. Obliczono: średnią arytmetyczną, odchylenie standardowe, współczynnik
zmienności, wartość minimalną i maksymalną.
Wyniki badań i ich omówienie
Według wielu Autorów (1,5,6,7,8) zagadnienie pomiaru sprawności fizycznej jest
bardzo złoŜone, gdyŜ wymaga zbadania stopnia rozwoju całego szeregu cech motorycznych, a
nie tylko jednej z nich. KaŜda badana zdolność motoryczna ma swój odrębny wymiar, a jej
wielkość jest wyraŜona w określonych jednostkach miary SI.
121
Analizując uzyskane wyniki naleŜy stwierdzić, tendencję rozwoju szybkości wraz z
wiekiem dziewcząt. Występuje wyraźna tendencja wzrostu szybkości w wieku 12 lat w
stosunku do grupy 11 latek, a następnie spadek u 13 latek. Ponownie dziewczynki 14-letnie
zdecydowanie zyskują na szybkości.
Analizując uzyskane wyniki pomiaru szybkości naleŜy podkreślić rozwojową tendencję
zmian
zachodzących
w
grupach
dziewcząt
i
chłopców
jest
podobna
i charakteryzuje się wzrostem w kolejnych kategoriach wiekowych. Dynamika wzrostu
szybkości wraz z wiekiem chłopców wynosi od 7,82 sek. [11 lat] do 6,71 sek. [14 lat],
dziewcząt zaś od 8,09 sek.[11 lat] do 7,1sek. [14 lat]. RóŜnice dymorficzne w zakresie
szybkości zanotowano w całym analizowanym okresie, jednak najwyraźniej zaznaczyły się w
wieku 13 lat; wynosiły wówczas 10,2%.
Tabela 1 Charakterystyka liczbowa szybkości dziewcząt i chłopców na podstawie biegu na
dystansie 40m.
RóŜnica
dziewczęta
chłopcy
wiek
sek.
x
s
max
min
V%
x
s
max
min
V%
11 lat
8,09
0,72
9,1
6,9
8,89
7,82
0,89
9,5
6,8
11,3
12 lat
7,43
0,66
8,9
6,7
8,88
7,45
0,81
8,9
6,2
10,8
13 lat
7,73
0,46
8,5
7,0
5,95
6,94
0,78
8,3
6,0
11,2
14 lat
7,1
0,44
7,9
6,3
6,19
6,71
0,38
7,4
6,0
5,66
%
0,27 3,4
0,02 0,2
0,79 10,2
0,39 5,5
Tabela 2 Charakterystyka liczbowa wytrzymałości dziewcząt i chłopców na podstawie biegu
12-minutowego.
RóŜnica
dziewczęta
chłopcy
wiek
x
s
max
min
V%
x
s
max
min
V%
11 lat
1955
122,9
2150
1750
6,28
2171
228,4
2550
1830
10,5
12 lat
2058
258,5
2470
1650
12,5
1997
661,3
3200
900
33,1
13 lat
1867
213,2
2150
1480
11,4
1994
533,7
2700
1050
26,7
14 lat
1994
155,9
2195
1630
7,81
2268
266,3
2680
1730
11,7
m
%
216
11
61
7
127
6,8
274
13,7
122
Analizując uzyskane wyniki naleŜy stwierdzić, Ŝe tendencja zmian w zakresie
wytrzymałości ma charakter zmienny. Dwunastolatki dominują nad 11-latkami, w grupie 13latek następuje regres, Ŝeby 14-latki znowu zwiększyły wytrzymałość. Podobną tendencję
obserwuje się wśród chłopców, gdzie najlepsze wyniki uzyskali chłopcy 14. i 11-letni [2268m
i 2171m], zaś najsłabsze 12. i 13-latkowie [1997m i 1994m]. Zwraca uwagę niejednorodny
charakter poszczególnych kategorii wiekowych, chociaŜ zarówno wśród dziewcząt jak i
chłopców kategorie 12. i 13-latków są najmniej jednorodne [V%=12,5 i 11,4% u dziewcząt;
33,1 i 26,7% u chłopców]. Z przytoczonych danych wynika jednocześnie, Ŝe dymorfizm
płciowy w zakresie wytrzymałości zaznacza się wyraźniej, od 6,8% w grupach 13- latków do
13,7% w grupach 14-latków
Tabela 3 Charakterystyka liczbowa gibkości dziewcząt i chłopców na podstawie skłonu w
przód.
RóŜnica
dziewczęta
chłopcy
wiek
x
s
max
min
V%
x
s
max
min
V%
11 lat
5,5
6,93
25
0
126,0
4,4
5,40
18
0
122,7
12 lat
2,1
1,75
5
0
83,3
6,9
5,30
16
0
76,8
13 lat
5,9
5,31
15
0
90,0
4,6
4,96
13
0
107,8
14 lat
3,6
3,44
12
0
95,5
7,7
6,92
23
0
89,8
cm
%
1,1
20
4,8
69,6
1,5
22,1
4,1
53,2
Gibkość okazała się cechą, róŜniącą grupy dziewcząt od chłopców. NajniŜszą średnią
arytmetyczną odnotowano w grupie 12-latek [2,1cm], najwyŜszą wśród 11. i 13-latek [5,5 i
5,9cm], w grupach chłopców zaś najniŜszą wśród 11. i 13-latków [4,4 i 4,6cm], najwyŜszą
wśród 12. i 14-latków [6,9 i 7,7cm]. Zwraca uwagę fakt większej gibkości chłopców we
wszystkich kategoriach wiekowych [oprócz 11-latków]. Dymorfizm płciowy w zakresie
gibkości najsilniej zaznacza się wśród 12. i 14-latków, na korzyść chłopców . Chłopcy w tym
wieku o 69,6 i 53,2 % prezentują wyŜszy poziom gibkości kręgosłupa niŜ dziewczęta.
123
Tabela 4 Charakterystyka liczbowa siły dziewcząt i chłopców na podstawie rzutu piłką
lekarską.
RóŜnica
dziewczęta
chłopcy
wiek
m
x
s
max
min
V%
x
s
max
min
V%
11 lat
2,72
0,16
3,1
2,48
5,88
4,06
0,82
5,25
2,95
20,1
12 lat
2,82
0,12
3,05
2,6
4,25
4,67
0,37
5,1
4,04
7,92
13 lat
4,22
0,62
5,45
3,45
14,6
5,73
1,30
8,4
3,55
22,6
14 lat
5,2
0,63
6,2
3,75
12,1
6,64
1,21
8,35
4,55
18,2
%
1,34 49,3
1,85 65,6
1,51 35,8
1,64 27,7
Analizując wyniki próby siły zaobserwowano tendencję wzrastania siły wraz z wiekiem,
zarówno w grupie dziewcząt jak i chłopców. NajwyŜszą średnią arytmetyczną rzutu piłką
lekarską uzyskały najstarsze uczennice - 5,2m i uczniowie - 6,64m. Zaobserwowano
zacieranie się róŜnic dymorficznych w zakresie siły wraz z wiekiem badanych. RóŜnice te
były największe między 12-letnimi dziewczętami a 12-letnimi chłopcami [65,6%], zaś
najmniejsze między 14-letnimi dziewczętami a 14-letnimi chłopcami [27,7%].
Tabela 5 Charakterystyka liczbowa zwinności dziewcząt i chłopców na podstawie biegu po
kopercie.
RóŜnica
dziewczęta
chłopcy
wiek
sek.
x
s
max
min
V%
x
s
max
min
V%
11 lat
31,93
1,43
34,1
29,2
4,47
34,45
1,76
39,4
32,5
5,10
12 lat
31,56
1,45
33,8
29,2
4,59
34,80
2,91
41,1
31,8
8,36
13 lat
31,37
1,39
33,7
28,7
4,43
32,48
1,66
34,8
29,4
5,11
14 lat
33,75
1,83
37,3
30,4
5,42
34,84
1,68
38,2
32,5
4,82
%
2,52 7,9
3,24 10,3
1,11 3,5
1,09 3,2
Wśród dziewcząt zaobserwowano tendencję wzrastania poziomu zwinności wraz z
wiekiem, ale tylko do 13 roku Ŝycia. Średnia arytmetyczna 11-latek wynosi 31,93 sek. zaś 13
latek – 31,37 sek. W grupie 14-latek zanotowano spadek poziomu zwinności do 33,75 sek.
Analizując wyniki chłopców widzimy, Ŝe poziom zwinności jest zmienny, nie wykazuje
124
tendencji wzrastania. W przedziale wiekowym między 11 a 12 rokiem Ŝycia ulega spadkowi z
34,45 sek. do 34,80 sek., następnie wzrasta do 32,48 sek. [13 lat] i ponownie spada do 34,84
sek. [14 lat]. Na przestrzeni całego analizowanego okresu od 11. do 14. roku Ŝycia dziewczęta
prezentują wyŜszy poziom zwinności o 3,2 % -14-latki i o 10,3% - 12-latki.
PODSUMOWANIE
Na podstawie szczegółowej analizy wyników badań sprawności fizycznej dziewcząt i
chłopców w wieku 11-14 lat ze Specjalnego Ośrodka Szkolno – Wychowawczego w
Kościerzynie stwierdzono, Ŝe rozwój fizyczny badanej młodzieŜy podlega ogólnym
ontogenetycznym przemianom.
We wszystkich testach i próbach wykazano zróŜnicowanie dymorficzne badanych. W
zakresie szybkości, wytrzymałości, siły i gibkości dominowali chłopcy, zaś w zakresie
zwinności – dziewczęta.
BIBLIOGRAFIA
DRABIK, J.1992. Sprawność fizyczna i jej testowanie u młodzieŜy szkolnej. AWF, Gdańsk.
DYKCIK, W. 2001. Pedagogika specjalna. Uniwersytet im. Adama Mickiewicza w Poznaniu,
Poznań.
PLOCH, L. 2003. Organizacja czasu wolnego osób z niepełnosprawnością intelektualną.
Szkoła Specjalna, 4.
OLSZOWSKI, A. 1973. Zdolności ruchowe dzieci upośledzonych umysłowo. Szkoła
Specjalna, 2.
OSIŃSKI, W. 2000. Antropomotoryka. AWF Poznań.
PILICZ, S.1988. Rozwój sprawności i wydolności fizycznej dzieci i młodzieŜy. AWF
Warszawa.
PRZEWĘDA, R.1985. Uwarunkowanie poziomu sprawności fizycznej polskiej młodzieŜy
szkolnej. AWF Warszawa.
TRZEŚNIOWSKI, R. 1990. Rozwój fizyczny i sprawność fizyczna młodzieŜy szkolnej w
Polsce. AWF Warszawa.
125
ÚROVEŇ TELESNÉHO ROZVOJA A VŠEOBECNEJ POHYBOVEJ
VÝKONNOSTI ŠTUDENTIEK TELESNEJ VÝCHOVY
FHV UMB V ROKOCH 2002 a 2003
Miroslava ROŠKOVÁ – Želmíra JANKOVSKÁ
Katedra Telesnej výchovy a športu, Fakutňlta humanitných vied,
Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Kľúčové slová: Eurofit, telesný rozvoj, pohybová výkonnosť, poslucháčky vysokých škôl,
bežná populácia.
ÚVOD
Študenti telovýchovných fakúlt musia preukázať určité teoretické a praktické vedomosti
a zručnosti v telesnej výchove a na základe tejto skutočnosti sa testuje ich výkonnosť
a spôsobilosť a ich teoretické vedomosti. Dobrá úroveň pohybovej výkonnosti predpokladá
úspešné zvládnutie náročného štúdia telesnej výchovy na VŠ.
PROBLEMATIKA
Sledovanie telesného rozvoja a pohybovej výkonnosti populácie poskytuje cenné
informácie o jej telesnej zdatnosti, životnom štýle a zdravotnom stave.
Podľa Kasu (2000) sú pohybové schopnosti
zo základných schopností odvodené
vnútorné predpoklady človeka na pohybovú činnosť. Vznikajú v procese cvičenia, tréningu.
Podľa Stowassera, Záhorca (2001) je zameranie štúdia na vysokých školách jedným
z rozhodujúcich faktorov determinujúcich nároky na poslucháčov nielen z prevažne
primárneho hľadiska, teoretickej, intelektuálnej záťaže, ale aj z hľadiska prevažne
sekundárneho, telesného zaťaženia.
Naše sledované súbory tvoria študenti VŠ, dvojodborového štúdia zo zameraním na
telesnú výchovu. Študent telesnej výchovy a športu by mal mať určité pohybové predpoklady,
ale aj primeranú vzdelanostnú úroveň z predmetov, ktoré tvoria základ problematiky
vysokoškolského vzdelania s telovýchovným zameraním.
Na fakultách s dominantným zameraním na telesnú výchovu a šport je úroveň
pohybovej výkonnosti, telesnej zdatnosti podmienkou prijatia na štúdium. Úroveň pohybovej
výkonnosti, telesnej zdatnosti poslucháčov vysokých škôl je determinovaná jednak
„východiskovým“ stavom, t.j. výkonnosťou, s ktorou vstupujú do štúdia a jednak možnosťami
126
na úpravu, ktorú vysoká škola svojim študentom poskytuje. Zlepšiť nízku úroveň, podporiť
udržanie dobrej úrovne telesných dispozícií a súčastne poskytnúť širokú paletu možností
relaxácie po vysokom duševnom, intelektuálnom zaťažení poslucháčov diferencovanú
z hľadiska ich individuálneho potenciálu a záujmovej orientácie, to by malo byť rozhodujúce
pre kvalitu a kvantitu telesnej výchovy a športu na vysokých školách. Východiskom je
poznanie úrovne pohybovej výkonnosti poslucháčov prijatých na štúdium a poznanie ich
záujmov orientovaných na rôzne druhy pohybových aktivít (Stowasser, Záhorec, 2001).
V procese výučby telesnej výchovy sa rozširujú funkčné možnosti organizmu,
zdokonaľujú sa schopnosti a zručnosti, posilňuje sa psychika študentov, čo všetko vyúsťuje
do skvalitnenia pohybovej výkonnosti (Krajč, 1990).
CIEĽ
Cieľom nášho príspevku je zistiť stav úrovne telesného rozvoja a všeobecnej pohybovej
výkonnosti študentiek 1.ročníka vybranými motorickými testami Eurofitu na Katedre telesnej
výchovy
a športu,
Univerzity Mateja
Bela
v Banskej
Bystrici.
Porovnať
úroveň
v akademickom roku 2001/2002 a 2002/2003 a získané údaje porovnať s bežnou populáciou.
HYPOTÉZY
1. Predpokladáme, že výkonnosť u sledovaných súborov študentiek - KTVŠ v rokoch
2001/2002 a 2002/2003 bude približne na rovnakej úrovni vo všetkých testoch, nakoľko
kritéria prijatia študentov na odbor TV boli nemenné.
2. Domnievame sa, že sledované súbory v rokoch 2001/2002 a 2002/2003 dosiahnu vyššiu
výkonnostnú úroveň vo všetkých ukazovateľoch ako bežná populácia. Tento predpoklad
zdôvodňujeme tým, že študentky TV majú viac možností zdokonaľovať sa v technike
a zvyšovať svoju pohybovú výkonnosť pod odborným vedením učiteľov KTVŠ.
METODIKA VÝSKUMU
Sledované súbory tvoria
študentky dvojodborového štúdia prvých ročníkov
v akademickom roku 2001/2002 a v akademickom roku 2002/2003. Početnejší súbor B
tvorilo 21 študentiek v roku 2002. Menší súbor A tvorilo 12 študentiek. Priemerný vek
študentiek v roku 2002 bol 19,18 roka a v roku 2003 priemerný vek 19,30.
Boli vykonané merania na zistenie úrovne telesného rozvoja a všeobecnej pohybovej
výkonnosti. Na testovanie sme použili 3 vybrané testy pohybovej výkonnosti zo systému
127
Eurofit, člnkový beh 10 x 5m (bežecká rýchlosť so zmenami smeru), skok do diaľky z miesta
(explozívna sila dolných končatín), vytrvalostný člnkový beh (bežecká vytrvalostná
schopnosť).
Testy boli doplnené testom 3-skok z miesta
na zistenie explozívnej sily dolných
končatín. Taktiež boli vykonané aj základné merania telesnej výšky a telesnej hmotnosti na
zistenie úrovne telesného rozvoja. Všeobecná pohybová výkonnosť sledovaných súborov sa
merala rovnakými testami. V súlade s podmienkami Eurofitu testy boli vykonané jeden deň.
Porovnávame úroveň telesného rozvoja a všeobecnej pohybovej výkonnosti študentiek
štatistickými metódami, kde sme vypočítali aritmetický priemer, smerodajnú odchýlku,
maximálnu a minimálnu hodnotu výkonu. Významnosť rozdielov medzi priemermi
dosiahnutých výkonov sledovaných súborov sme zisťovali T – testom významnosti. Hodnotu
T- testu porovnávame s kritickou hodnotou t0,05 pri 5% hladine významnosti a t0,01 pri 1%
hladine významnosti.
VÝSLEDKY VÝSKUMU
V porovnaní „telesná výška“ v charakteristike aritmetického priemeru sú študentky
sledovaných súborov A, B nižšie ako bežná populácia. Súbor B je vyšší o 1,2cm ako súbor
A a nižší o 1 cm ako bežná populácia. V porovnaní „telesná hmotnosť“ v charakteristike
aritmetického priemeru je telesná hmotnosť súborov A, B totožná 58,5kg. Telesná hmotnosť
bežnej populácie je nižšia o 1,8 kg. U študentiek sledovaných súborov a bežnou populáciou
nie sú podstatné rozdiely v telesnom rozvoji. Pripisujeme to tomu, že v tomto vekovom
období sa končí dozrievanie, končí sa fyzický rast a rozdiely v tomto veku sú minimálne.
V ukazovateľoch telesného rozvoja sledovaných súborov študentiek v porovnaní s bežnou
populáciou patria naše súbory medzi nižšie a ťažšie, rozdiely sú však štatisticky nevýznamné.
Tabuľka 1 Vypočítané hodnoty telesného rozvoja - študentky súbory A, B a SR
Vypočítané hodnoty
Telesná výška
Telesná hmotnosť
[cm]
[kg]
A
Aritmetický priemer
s- smerodajná odchýlka
max- maximálna hodnota
min- minimálna hodnota
166
6,96
180
156
B
167,2
5,11
180
160
SR
A
B
SR
168,2
5,44
-
58,5
8,51
80
48
58,5
5,76
72,5
44,5
56,7
6,54
-
128
Tabuľka 2 Telesný rozvoj - hodnoty T- testu – súbory A, B a SR
Porovnávané
Hodnoty
súbory
Telesná
Telesná
výška
hmotnosť
Súbory A + B
T- test
0,501
0,011
Súbory A + SR
T- test
1,323
0,903
Súbory B + SR
T- test
0,798
1,208
Zo zistených údajov vyplýva, že v teste „ člnkový beh 10 x 5m“ v charakteristike
aritmetického priemeru súbory A a B dosiahli v porovnaní priemerne rovnaké výsledky.
Súbor A dosiahol priemerný čas 19,4 sekúnd. Súbor B dosiahol 19,5 sekúnd a dosiahol lepší
čas ako bežná populácia o 2,3 sekúnd.
V teste „vytrvalostný člnkový beh“ v charakteristike aritmetického priemeru súbory A
a B dosiahli v porovnaní priemerne rovnaké výsledky. Súbor A dosiahol v priemere 69
odbehnutých 20m úsekov, súbor B 68,4 odbehnutých 20m úsekov. Ak porovnávame súbory
s bežnou populáciou môžeme konštatovať, že výkonnosť študentiek je na vyššej úrovni ako
výkonnosť bežnej populácie. Bežná populácia dosiahla v priemere 35, 7 odbehnutých 20m
úsekov o 32,7 odbehnutých 20m úsekov menej ako súbor B a o 33,3 odbehnutých 20m
úsekov menej ako súbor A.
Tabuľka 3 Vypočítané hodnoty všeobecnej pohybovej výkonnosti – študentky súbory A, B a
SR
Člnkový beh 10 x Vytrvalostný
Skok
do
Vypočítané
5 metrov
člnkový beh
z miesta
hodnoty
[s]
[počet]
[cm]
A
B
SR
A
A
diaľky 3- skok
[cm]
B
SR
B
SR
A
B
SR
68,4
35,71 200,4 207,7 173,77 626,5 648,2 -
x
19,4 19,5 21,78 69
s
0,97 0,79 1,69
15,85 11,91 12,57 14,19 11,48 19,71
32,15 32,76 -
max
17,8 18,4 -
98
93
-
222
232
-
710
707
-
min
21,7 20,9 -
52
42
-
170
191
-
585
558
-
129
Tabuľka 4 Všeobecná pohybová výkonnosť - hodnoty T – testu – súbory A, B a SR
Hodnoty
Člnkový beh Vytrvalostný
10 x 5 m
člnkový beh
Skok
diaľky
miesta
Súbory A + B
T- test
0,171
0,123
1,560
Súbory A + SR
T- test
4,800**
8,677**
4,469**
Súbory B + SR
T- test
10,499**
11,282**
11,667**
Porovnávané
súbory
do
z
3- skok
1,789
V teste „skok do diaľky z miesta“ v charakteristike aritmetického priemeru sa hodnoty
mierne odlišujú. Súbor B dosiahol v priemere lepší výkon ako súbor A. Výkon sa líšil o 7,3
cm. Ak porovnávame súbory s bežnou populáciou súbor A dosiahol lepší výkon ako bežná
populácia o 26,6 cm a súbor B dosiahol lepší výkon ako bežná populácia o 33,9 cm.
V teste „3- skok“ v charakteristike aritmetického priemeru súbor B dosiahol v priemere
lepší výkon ako súbor A. Výkon sa líšil o 21,7cm. Rozdiel však nie je štatisticky významný.
Výkonnosť študentiek súborov A, B je približne na rovnakej úrovni vo všetkých testoch.
Ak
porovnávame výkonnosť
sledovaných
súborov
s bežnou
populáciou,
môžeme
konštatovať, že sledované súbory študentiek sú na lepšej úrovni vo všetkých testoch ako
bežná populácia. Markantný rozdiel sme zistili vo všetkých testoch. Naše súbory sa
prezentujú signifikantné vyššou výkonnosťou ako bežná populácia. Zo získaných výsledkov
usudzujeme, že pohybová aktivita u veľkej väčšiny študentiek bola pred prijatím na našu
fakultu pravidelná, organizovaná a zabezpečovaná nielen hodinami TV na strednej škole.
ZÁVER
Vzájomným porovnávaním telesného rozvoja sme dospeli k výsledkom, že u študentiek
nie sú podstatné rozdiely v telesnom rozvoji. V telesnej výške sú hodnoty približne rovnaké.
V ukazovateľoch telesného rozvoja študentiek v porovnaní s bežnou populáciou patria naše
súbory medzi nižšie a ťažšie. Rozdiely medzi nimi sú však minimálne a nie sú štatisticky
významné.
V prvej hypotéze sme predpokladali, že výkonnosť sledovaných súborov študentiek
v rokoch 2002 a 2003 bude približne na rovnakej úrovni vo všetkých ukazovateľoch. Táto
hypotéza sa nám u študentiek potvrdila. Výkonnosť bola vo všetkých testoch približne na
rovnakej úrovni, rozdiely boli minimálne. Ani jeden rozdiel priemerov nebol štatisticky
významný.
130
V druhej hypotéze sme predpokladali, že sledované súbory dosiahnu vyššiu
výkonnostnú úroveň vo všetkých ukazovateľoch ako bežná populácia. Táto hypotéza sa nám
potvrdila vo všetkých testoch. Markantné rozdiely medzi bežnou populáciou a sledovanými
súbormi sme zaregistrovali vo všetkých testoch. Zistili sme signifikantné rozdiely na 1%
hladine štatistickej významnosti.
V závere, môžeme konštatovať, že medzi prijatými študentkami 1.ročníkov neexistujú
výraznejšie rozdiely v úrovni všeobecnej pohybovej výkonnosti. V porovnaní s bežnou
populáciou boli študentky vo všetkých ukazovateľoch lepšie, a keď uvážime, že náš súbor
tvoria budúce učiteľky TV sú tieto výsledky v pomere k bežnej populácii na dobrej úrovni a
študentky disponujú značne širokou paletou úrovne pohybovej výkonnosti. Dominantnou
charakteristikou vo všetkých ukazovateľoch pohybovej výkonnosti je široký rozptyl
individuálnych výkonov od tých, ktoré hraničia s minimálnou možnosťou zdravého jedinca až
po výkony zodpovedajúce pripravenosti aktívnych športovcov. Na základe výsledkov
výskumu možno konštatovať, že telesná výchova na KTVŠ zabezpečuje udržiavanie
všeobecnej pohybovej výkonnosti študentiek. Riešenie úlohy potvrdilo pozitívny vplyv TV na
pohybovú výkonnosť študentiek, čo prispieva k upevneniu zdravia a harmonického rozvoja
osobnosti študentiek TV. Spôsob ako v budúcnosti zvýšiť, prípadne udržať úroveň pohybovej
výkonnosti na našej katedre je možné hľadať v tom, aby sa študentky častejšie zúčastňovali
hodín docvičovania, aby sa zapájali do činnosti počas hodín športu pre všetkých a nahrádzali
si absencie hodín. Využitie Eurofitu je výhodné, pretože merania sa uskutočňujú
v štandartných priestoroch telocvične. Merania sú pomerne jednoduché a výsledky sú
vzájomne porovnateľné vo všetkých krajinách Európy.
ZHRNUTIE
Výskum je zameraný na zistenie úrovne všeobecnej pohybovej výkonnosti študentov
1.ročníkov FHV UMB v rokoch 2002 a 2003. Cieľom bolo porovnanie úrovne telesného
rozvoja a všeobecnej pohybovej výkonnosti v rokoch 2002 a 2003. Úroveň telesného rozvoja
a všeobecnej pohybovej výkonnosti sme porovnali u študentiek a študentov osobitne
a s bežnou populáciou. Výsledky výskumu ukázali, že telesný rozvoj u všetkých sledovaných
súborov je približne na rovnakej úrovni. Ďalej sme zistili, že sledované súbory sú lepšie vo
všeobecnej pohybovej výkonnosti v porovnaní s bežnou populáciou.
131
SUMMARY
The research is aimd at finding out the level of general kinetic performance of first –
grade - girlstudents on Faculty of the Humanities, the University of Matej Bel, in years 2002
and 2003. The main objective was to compare the level of physical expansion and general
kinetic performance in years 2002 and 2003. The level of physical expansion and the general
kinetic performance were compared separately among students and with common population.
The results showed the physical expansion of all observed groups is approximately at the
same level. We also found out that observed groups are better in general kinetic performance
in comparison white common population.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
KASA, J. 2000. Športová antropomotorika. Bratislava: SVS TVŠ, 2000. 209 s.
KRAJČ, Ľ. 1990. Telesná výchova a pohybová výkonnosť vysokoškolákov. In: Tréner 34, č.
11, 1990, s. 647 – 648
STOWASER, J. – ZÁHOREC, J. 2001. Dlhodobý vývoj úrovne pohybovej a
plaveckej
výkonnosti študentiek Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského. In: Tel. Vých. Šport
11, č. 1, 2001, s. 20 - 25
132
KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI 11 A 12 ROČNÝCH HOKEJISTOV
V BANSKEJ BYSTRICI
Robert ROZIM
KTV PF UMB Banská Bystrica
Kľúčové slová: Telesný rozvoj - koordinačné schopnosti– testovanie – hokej.
ÚVOD
Koordinačné schopnosti sú významnou súčasťou pohybového výkonu v každom
športovom odvetví bez ohľadu na jeho charakter - individuálny alebo kolektívny. Ich
optimálny rozvoj je v období školského veku. Prejavuje sa to v ľahkosti riešenia situácií,
v rýchlosti, v priestorovej orientácii a v anticipácii ďalšieho vývoja.
Koordinačné schopnosti zohrávajú v štruktúre športového výkonu integračnú úlohu.
Transformujú kondičné schopnosti do pohybových zručností a techniky.
Pri ich zdokonaľovaní využívame súťaživé formy, resp. ich vykonávanie sťažíme
pridaním prekážky do vymedzeného priestoru a podobne.
V individuálnych športoch sa väčšinou hodnotí presnosť, čistota vykonaného pohybu,
resp. tvorivé rozvíjanie predpísaných prvkov.
Výsledky výskumu ukazujú (Moravec - Kampmiller - Sedláček a kol., 2002), že rozvoj
koordinačných schopností v základných školách je v porovnaní s ostatnými európskymi
štátmi na nízkej úrovni. Na hodinách telesnej výchovy chýba väčší dôraz na rozvoj
koordinačných schopností.
Tento nedostatok zo školskej telesnej výchovy sa prenáša aj do tréningového procesu v
športových kluboch (Doležajová - Lednický, 2002).
Adamčák (2002) poukazuje na význam sledovania telesného rozvoja a hlavne svalovej
nerovnováhy u školskej populácie.
PROBLÉM
Cieľom Nášho výskumu bolo zistiť telesný rozvoj a úroveň koordinačných schopností
chlapcov vo veku 11 a 12 rokov ktorí sa špecializujú na hokej.
133
HYPOTÉZA
Predpokladáme, že úroveň koordinačných schopností 11 a 12 ročných hokejistov bude
v pásme „splnenia“ výkonnostnej normy( Šimonek, 1998).
METODIKA
Výskumný súbor tvorili žiaci ZŠ Golianova v Banskej Bystrici so zameraním na hokej
v počte 27 ( 11 ročných ) a 20 ( 12 ročných ) chlapcov.
Pri testovaní a následnom vyhodnocovaní koordinačných schopností žiakov sme použili
metodiku podľa Šimoneka (1998), ktorá pozostávala z hodnotenia telesného rozvoja a zo
siedmich testov:
T1 Prebeh cez lavičku s 3 obratmi;
T2 Zastavenie kotúľajúcej lopty;
T3 Udržiavanie pohybového rytmu;
T4 Beh k métam;
T5 Skok do diaľky na presnosť;
T6 Hod na presnosť zo sedu roznožmo;
T7 Odhad času na stopkách.
VÝSLEDKY
Pri hodnotení telesného rozvoja chlapcov sledovaného súboru ( Tabuľka1) konštatujeme
že telesná výška má iba mierne vyššie hodnoty vo veku 13 rokov oproti 12 ročným
hokejistom. Pri hodnotení telesnej hmotnosti sú opäť mierne prírastky vo veku 13 rokov
a dosahujú priaznivé hodnoty v porovnaní s meraniami Slovenskej populácie podľa Moravca Kampmillera – Sedláčka a kol. (2002) .
Tabuľka 1 Telesná výška a telesná hmotnosť 11 a 12 ročných hokejistov
Vek
Telesná výška Telesná hmotnosť
( cm )
( kg )
11 rokov 146,69
40,22
12 rokov 149,23
41,75
134
Pri hodnotení koordinačných schopností v teste T1 prebeh cez lavičku s 3 obratmi
môžeme konštatovať že chlapci ZŠ Golianova v Banskej Bystrici dosiahli výborné výkony vo
veku 12 a 13 rokov (Tabuľka2).
T1- Prebeh cez lavičku s 3 obratmi 11 ročných a 12
ročných hokejistov
10,60
10,51
Tabuľka 2 Štandardy koordinačných schopností pre chlapcov v teste - prebeh cez lavičku s 3
obratmi ( Šimonek, 1998)
Vek
11
rokov
12
rokov
Výkon
Nevyhovel
(s)
10,60
10,51
22,90
a viac
25,71
a viac
Splnil
minimálnu
normu
22,89 – 16,40
Splnil
optimálnu
normu
16,39 – 15,00
Splnil
výkonnostnú
normu
14,99 a menej
25,70 – 15,62
15,61 – 11,58
11,57 a menej
Pri hodnotení koordinačných schopností v teste T2 zastavenie kotúľajúcej sa lopty sme
zaznamenali najhoršiu výkonnosť u obidvoch sledovaných súborov (Tabuľka 3), ktorá sa
pohybuje v pásme „ nevyhovel“.
V teste T3 udržiavanie pohybového rytmu mali hokejisti v Banskej Bystrici výkonnosť
nízku na hranici pásma „ nevyhovel“ (Tabuľka 4).
135
T2- zastavenie kotúľajúcej sa lopty 11 ročných a 12
ročných hokejistov
173,70
158,50
Tabuľka 3 Štandardy koordinačných schopností pre chlapcov v teste - zastavenie
kotúľajúcej sa lopty (Šimonek, 1998)
Vek
11
rokov
12
rokov
Splnil
Výkon
Nevyhovel minimálnu
(cm)
normu
173,70 160 a viac 159 - 126
Splnil
optimálnu
normu
125 - 113
Splnil
výkonnostnú
normu
112 a menej
158,50 129 a viac
113 – 106
105 a menej
128 - 114
V teste T3 udržiavanie pohybového rytmu mali hokejisti v Banskej Bystrici výkonnosť
nízku na hranici pásma „ nevyhovel“. (Tabuľka 4).
T3- Udržiavanie pohybového rytmu 11 ročných a 12
ročných hokejistov
1,54
2,18
136
Tabuľka 4 Štandardy koordinačných schopností pre chlapcov v teste - udržiavanie
pohybového rytmu (Šimonek, 1998)
Vek
11
rokov
12
rokov
Splnil
Výkon
Nevyhovel minimálnu
(s)
normu
2,18
1,86 a viac 1,85 – 0,49
Splnil
optimálnu
normu
0,48 – 0,07
Splnil
výkonnostnú
normu
0,06 a menej
1,54
0,20 – 0,06
0,05 a menej
2,07 a viac 2,06 – 0,21
T4 Beh k métam chlapci ZŠ Golianova v Banskej Bystrici mali namerané hodnoty na
približne rovnakej úrovni a to v pásme „splnenia optima a minima normy“ (Tabuľka 5).
T4- beh k métam 11 ročných a 12 ročných hokejistov
8,29
9,01
Tabuľka 5 Štandardy koordinačných schopností pre chlapcov v teste - beh k métam
(Šimonek, 1998)
Vek
11
rokov
12
rokov
Výkon
Nevyhovel
(s)
8,29
9,01
12,34
a viac
12,77
a viac
Splnil
minimálnu
normu
12,33 – 8,60
Splnil
optimálnu
normu
8,59 – 6,70
Splnil
výkonnostnú
normu
6,69 a menej
12,76 – 8,97
8,96 – 7,46
7,45 a menej
Pri sledovaní výkonnosti v motorickom teste T5 skok do diaľky na presnosť mali
chlapci ZŠ Golianova v Banskej Bystrici optimálnu výkonnosť (Tabuľka 6).
137
T5 - Skok do diaľky na presnosť 11 ročných a 12 ročných
hokejistov
4,40
5,83
Tabuľka 6 Štandardy koordinačných schopností pre chlapcov v teste - skok do diaľky na
presnosť (Šimonek, 1998)
Vek
11
rokov
12
rokov
Výkon
Nevyhovel
(cm)
5,83
4,40
12,01
a viac
16,01
a viac
Splnil
minimálnu
normu
12,00 – 4,01
Splnil
optimálnu
normu
4,00 – 0,01
Splnil
výkonnostnú
normu
0,00 a menej
16,00 – 5,01
5,00 – 1,01
1,00 a menej
V teste T6 hod na presnosť zo sedu roznožmo bola výkonnosť chlapci ZŠ Golianova
v pásme „minima“(Tabuľka 7).
T6 - Hod zo sedu na presnosť 11 ročných a 12 ročných
hokejistov
75,55
77,95
138
Tabuľka 7 Štandardy koordinačných schopností pre chlapcov v teste - hod na presnosť zo
sedu roznožmo (Šimonek, 1998)
Vek
11
rokov
12
rokov
Splnil
Výkon
Nevyhovel minimálnu
(cm)
normu
75,55 94 a viac
93 - 41
Splnil
optimálnu
normu
40 -20
Splnil
výkonnostnú
normu
19 a menej
77,95
63 - 46
45 a menej
111 a viac
110 - 64
T7 - Odhad času na stopkách 11 ročných a 12 ročných
hokejistov
0,71
1,02
Tabuľka 8 Štandardy koordinačných schopností pre chlapcov v teste - odhad času na
stopkách (Šimonek, 1998)
Vek
11
rokov
12
rokov
Výkon
Splnil
Nevyhovel minimálnu
(s)
normu
1,02
1,92 a viac 1,91 – 0,59
Splnil
optimálnu
normu
0,58 – 0,14
Splnil
výkonnostnú
normu
0,13 a menej
0,71
0,27 – 0,05
0,04 a menej
1,52 a viac 1,51 – 0,28
V teste odhad času na stopkách mali chlapci ZŠ Golianova v Banskej Bystrici rôznu
výkonnosť čo spôsobovala do istej miery aj špecifikácia testu. Opäť však len v pásme minima
(Tabuľka 8).
ZÁVER
V našom príspevku sme sa zamerali na zistenie úrovne koordinačných schopností
žiakov -hokejistov ZŠ Golianova v Banskej Bystrici. Konštatujeme nízku úroveň
139
koordinačných schopností. Náš zámer bol upozorniť na potrebu monitoringu koordinačných
schopností, ako aj na význam ich postavenia v športovom trénigu mládeže.
Metodika testovania ako aj spôsob vyhodnotenie (Šimonek, 1998) môže pomôcť
učiteľom, telesnej výchovy alebo trénerom pri skvalitňovaní telovýchovného procesu.
SUMMARY
THE COORDINATION ABILITIESOF 11 – 12 YARES OLD ICE-HOCKEY PLAYERS IN
BANSKA BYSTRICA
The author in his article solved the problems of evaluation of coordination abilities of
11-12 years old boys with specialization ice- hockey. For evaluation they used the tests by
Šimonek (1998). They found out that evaluation of coordination abilities is very important for
increasing of sports performance.
LITERATÚRA
ADAMČÁK, Š. 2002. Svalová nerovnováha u športovcov, jej vznik, prevencia a odstraňovanie.
Acta Universitatis Matthiae Belii, Banská Bystrica, 2002, s.67.
ISBN 80-8055-688-1
BELEJ, M. 1994. Motorické učenie. Bratislava, PVT 1994, 117 s.
DOLEŽAJOVÁ, L.- LEDNICKÝ,T. 2002. Rozvoj koordinačných schopnosti. Slovenská vedecká
spoločnosť pre Tv a šport. Bratislava 2002, s.132. ISBN 80-89075-13-4
HIRTZ, P. a kol.: Koordinative Fähigkeiten im Schulsport. Berlin, Volk und Wissen Verlag
1985.
MEKOTA, K.- BLAHUŠ, P. 1983. Motorické testy v telesné výchove. Praha 1983.
MICHAL, J. 2001. Telesný a pohybový rozvoj žiakov druhého stupňa základných škôl vo
vybraných regiónoch. In: Acta Universitatis Mathiae Belii Telesná výchova a šport, Vol. 3.,
No. 3. Banská Bystrica: PF UMB 2001. s. 113-121. ISBN 80-8055-612-1
ŠIMONEK, J. ml. 1998. Hodnotenie a rozvoj koordinačných schopností 10-17 ročných
chlapcov a dievčat. Nitra, UKF 1998.
140
TESTY ŠPECIÁLNEJ VÝKONNOSTI REALIZOVANÉ
V SLOVENSKEJ PLAVECKEJ FEDERÁCII
Pavel RUŽBARSKÝ1 – Rastislav HLAVATÝ2
Fakulta športu, Prešovská univerzita v Prešove1
Matetriálovotechnická fakulta, STU Trnava2
Kľúčové slová: Diagnostika výkonnosti, testy špeciálnej výkonnosti, plávanie, laktát, srdcová
frekvencia.
ABSTRAKT
Diagnostika v športe je nepretržitým procesom vedecko-metodickej činnosti zameranej
na hodnotenie trénovanosti športovcov. Špeciálna trénovanosť sa diagnostikuje funkčnými
skúškami a adekvátnym zaťažením priamo v terénnych podmienkach. Väčšina terénnych
testov využíva relatívne jednoduché a merateľné parametre ako napr. srdcová frekvencia či
koncentrácia laktátu v arterializovanej kapilárnej krvi, ktoré je možné následne porovnať
s výsledkami laboratórnych testov. Úroveň aeróbnej kapacity v Slovenskej plaveckej federácii
sa zisťuje pomocou 800 a 3000 metrov kraul. Anaeróbna kapacita je zisťovaná pomocou testu
4x50 metrov vlastným spôsobom. V spolupráci s Národným športovým centrom, Slovenskou
plaveckou federáciou a plaveckými klubmi v rokoch 2005 až 2007 bolo otestovaných 77
plavcov 13-14 ročných a 76 plavcov 15-16 ročných s použitím testu 3000 metrov kraul.
Testovanie na 59 plavcoch 13-14 ročných a 35 plavcoch 15-16 ročných sa uskutočnilo
realizáciou testu 800 metrov kraul. Úroveň anaeróbnej kapacity pomocou testu 4x50 metrov
vlastným spôsobom sa testovalo na 30 plavcoch 13-14 ročných a 23 plavcoch 15-16 ročných.
Odbery arterializovanej kapilárnej krvi sa vykonali v 1., 3. a 5. minúte po absolvovaní záťaže
v testoch 800 a 3000 metrov a v 3., 5. a 7. minúte v teste 4x50 metrov. Z výsledkov testu
3000 metrov u mužov a žien v jednotlivých vekových obdobiach špecializovanej etapy
tréningovej prípravy je možné konštatovať, že podáva relatívne presný odhad plavcovho
tempa na úrovni anaeróbneho prahu. Takýto výsledok bol dosiahnutý na základe vhodného
pomeru medzi dĺžkou a intenzitou zaťaženia. Test 800 metrov kraul pravdepodobne odráža
z aeróbnej kapacity úroveň maximálnej spotreby kyslíka. Na základe výsledkov testu 4x50
metrov vlastným spôsobom je možné konštatovať, že odráža úroveň anaeróbneho laktátového
141
systému. Výsledky naznačujú na potrebnú diferenciáciu testu 4x50 metrov podľa plaveckých
spôsobov.
PROBLÉM
Diagnostika v športe je chápaná ako metóda či súbor metód slúžiacich k získavaniu
informácii
o pohybovom
správaní
a konaní
osôb.
Vzhľadom
ku
komplexnému
multifaktorovému charakteru športového výkonu je úroveň výkonnostných predpokladov
zisťovaná pomocou diagnostických metód rôznych vedných odborov (Zháněl a kol., 2005).
Špeciálnu trénovanosť diagnostikujeme funkčnými skúškami a adekvátnym zaťažením
priamo v terénnych podmienkach. Väčšina terénnych testov využíva relatívne jednoduché
a merateľné parametre ako srdcová frekvencia či koncentrácia laktátu v arterializovanej
kapilárnej krvi, ktoré je možné následne porovnať s výsledkami laboratórnych testov, najmä s
VO2max, SFmax či LAmax. Výsledky funkčnej záťažovej diagnostiky neslúžia len na
identifikáciu trénovanosti, či daného parametra pre potreby súčasnosti, ale môžu byť
relevantným prediktorom vo vzťahu k výberu športovo-talentovanej mládeže (Bunc, 2002,
Heller, 1997)
Jednou z hlavných úlohou riadenia tréningového procesu je súčasné vyhodnocovanie
diagnostických a analytických tréningových informácií, na základe ktorých je možné následne
realizovať vedecky podloženú spätnú väzbu (Neumann et al., 2005). V tréningovom procese
je potrebné pre efektívne zvyšovanie výkonnosti ho riadiť na základe objektivizovaných
údajov získaných odpoveďou organizmu na telesné zaťaženie. Účinnosť výkonnostnej
diagnostiky pri riadení tréningového procesu sa zvyšuje, keď sa ju podarí realizovať
v dôležitých obdobiach ročného tréningového cyklu. Na základe toho je možné zaistiť
optimálne tréningové zaťaženie v priebehu celého roku.
Biologické veličiny majú pri riadení tréningu rozhodujúci význam. Jedným z najľahšie
merateľných veličín je srdcová frekvencia. Tento funkčný parameter najmä v terénnych
podmienkach informuje o vplyve vonkajších podmienok na organizmus, najmä o vplyve
telesného zaťaženia. Sledovanie zmien srdcovej frekvencie sa ukazuje ako dostatočne citlivý
parameter ktorý je, aj keď nie exaktným, predsa len odrazom funkčných zmien (Bunc, 1989).
Neuls (2003) poukazuje nato, že jednou z najspoľahlivejších a najdlhšie používaných metód
pre určovanie intenzity zaťaženia, miery adaptability, stupňa únavy a celkového stavu
organizmu je monitorovanie srdcovej frekvencie. Jej využívanie má v športovom tréningu
dlhodobú tradíciu. Rozšírenie možnosti monitorovania srdcovej frekvecnie umožňuje
postupný vývoj prístrojového vybavenia. Na základe reakcie srdcovej frekvencie na
142
tréningové zaťaženie je možné hodnotiť stupeň adaptácie alebo posudzovať funkčnú zdatnosť
organizmu. Koncentrácia laktátu v krvi sa stala základným parametrom, ktorý je používaný
k posudzovaniu svalovej aktivity. Využitie výsledkov laktátových testov môže narážať na
určité problémy pri ich interpretácii (Olbrecht, 2000), ale na strane druhej sa zaraďujú medzi
najvýznamnejšie údaje, ktoré sa využívajú priamo v reálnych podmienkach pri kontrole
tréningového zaťaženia (Bunc, 1989). Meranie hladiny laktátu v krvi patrí medzi zaužívané
nepriame posudzovanie intenzity tréningového procesu, miery regenerácie a druhu
energetického metabolizmu.
CIEĽ
Diagnostika výkonnosti realizáciou vybraných plaveckých testov aplikovaných
v Slovenskej plaveckej federácii.
METODIKA
V spolupráci s Národným športovým centrom, Slovenskou plaveckou federáciou
a plaveckými klubmi v rokoch 2005 až 2007 bolo realizované testovanie na 153 plavcoch
s použitím testu 3000 metrov kraul. Testovanie na 94 plavcoch sa uskutočnilo realizáciou
testu 800 metrov kraul. Úroveň anaeróbnej kapacity pomocou testu 4x50 metrov vlastným
spôsobom sa testovalo na 53 plavcoch.
Tabuľka 1 Plavci zaradení do testovania v rokoch 2005-2007
Test
13-14 roční
15-16 roční
T3000
77
76
T800
59
35
T4x50
30
23
Sledovanými parametrami bola hladina laktátu v krvi a pulzová frekvencia. Hladina
laktátu v periférnej krvi bola určovaná pomocou prístroja Biosen 5130, ktorý umožňuje
vykonať odbery s konštantným objemom 20 µl kapilárnej krvi s chybou merania < 3% pri
12mmol/l. Odber kapilárnej krvi bol realizovaný v 1., 3. a 5. minúte po absolvovaní záťaže
v testoch 800 a 3000 metrov a v 3., 5. a 7. minúte v teste 4x50 metrov prostredníctvom
odberovej súpravy Accusport, štandardným spôsobom. Pulzovú frekvenciu sme merali
pomocou športesterov Polar S 610i s 5 s intervalom záznamu.
143
VÝSLEDKY
Hodnoty laktátu udávajú informácie o aktivácii a podiely aeróbneho a anaeróbneho
režimu a ich výkone v kombinácii s plaveckou rýchlosťou. Meranie koncentrácie krvného
laktátu umožňuje určiť skutočnú záťaž. Laktát je najlepším ukazovateľom skutočnej
tréningovej intenzity. Pre spoľahlivé prevedenie laktátového testu je dôležitý odber
arterializovanej kapilárnej krvi z ušného laloku alebo z prstu so zaregistrovaním najvyššej
pozáťažovej hodnoty laktátu. Takto zistené hodnoty informujú o produkcii laktátu vo svaloch.
Tabuľky 2 a 3 uvádzajú výsledky získané z testu 3000 a 800 metrov kraul. Výsledky boli
rozdelené podľa sledovaných vekových skupín v špecializovanej etape plaveckej prípravy.
Tabuľka 2 Základné štatistické charakteristiky výsledkov z testu 3000 metrov
Muži
T3000
Ženy
13-14r.
15-16r.
13-14r.
15-16r.
(n=43)
(n=37)
(n=31)
(n=20)
58:30-38:02
51:15-35:40
56:21-39:40
49:33-38:25
Plavecká rýchlosť (m.s )
0,855-1,315
0,976-1,402
0,890-1,260
1,010-1,302
Hladina laktátu v krvi (mmol/l)
1,69-8,42
1,82-9,47
2,00-6,21
2,06-5,08
3,72
4,20
3,32
3,19
Výsledok testu (min.)
-1
Priemerná
hladina
v krvi (mmol/l)
laktátu
Výsledky naznačujú, že niektorí plavci môžu dosahovať v teste 3000 metrov kraul
výrazne vyššie hladiny krvného laktátu prevyšujúce konvenčný anaeróbny prah stanovený na
hladine 4mmol/l. Naše dosiahnuté výsledky korelujú s výsledkami Olbrechtového (2000)
výskumu, ktorý zistil rozpätie individuálneho anaeróbneho prahu v relatívne širokom rozpätí
1-6 mmol/l.
144
Obrázok 1 Grafické znázornenie priebehu krivky pulzovej frekvencie v teste 3000m
HR [ b p m ]
HR [ b p m ]
250
250
225
225
200
200
175
175
150
150
125
125
100
100
75
75
50
50
25
1
25
174 bpm
0
0 :0 0 :0 0
0 :1 0 : 0 0
0 : 2 0 :0 0
0 :3 0 :0 0
0 :4 0 : 0 0
0 : 5 0 :0 0
T im e
Tim e: 0: 00: 00
HR: 106 bpm
P e rs o n
P a v e l R u z b a rs k y
Da te
7 .3 .2 0 0 6
He a rt ra t e a v e ra g e
174 bpm
E x e rc i s e
S v rc k o v a -T 3 0 0 0
Tim e
1 7 :0 8 :3 8
He a rt ra t e m a x
185 bpm
S p o rt
Ru n n i n g
D u ra t i o n
0 :4 9 :5 5 .0
No te
Se l e c ti o n
0 : 0 0 : 0 0 - 0 : 4 9 : 5 0 (0 : 4 9 : 5 0 . 0 )
Relatívne vysoké hladiny krvného laktátu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi.
Jednou z príčin by mohlo byť nedodržanie rovnomerného tempa počas testu, tzn. zrýchlením
najmä na posledných 100 až 200 metroch. V plávaní je značne problematické meranie
pulzovej frekvencie pomocou športtesterov. Najmä v skupine chlapcov sa nedá zaručiť
dodržanie rovnomerného tempa počas celých 3000 metrov. Ideálny priebeh pulzovej
frekvencie znázorňuje graf na obrázku 1.
Ďalším možným vysvetlením dosiahnutých relatívne vysokých hladín krvného laktátu je
poznatok, že úroveň anaeróbneho prahu závisí okrem trénovanosti a druhu záťaže aj od veku
a pohlavia (Hájková, 1988). Deti majú vyššiu hranicu anaeróbneho prahu ako dospelí.
Dôvodom je polčas vzostupu spotreby kyslíka, ktorý je u detí kratší. Nízke hladiny krvného
laktátu po doplávaní môžu byť zapríčinené nedostatočnou motiváciou v prípade nízkej
priemernej rýchlosti, alebo vyššou úrovňou aeróbnej kapacity pri vyššej priemernej rýchlosti
plávania, kedy dochádza k posunu anaeróbneho prahu smerom k nižším hodnotám krvného
laktátu. U starších žiakov ako aj u mladších juniorov boli zistené takmer identické výsledky.
Dosiahnuté priemerné pozáťažové hodnoty krvných laktátov v teste 3000 metrov kraul sa
nachádzajú okolo konvenčne stanoveného anaeróbneho prahu 4 mmol/l. Vyššie hladiny
krvného laktátu môžu súvisieť už so spomínaným nedodržaním rovnomerného tempa, ale
zároveň s úrovňou trénovanosti či so špecializáciou na jednotlivé disciplíny a pod. Ženy
dosiahli pri takmer identickej dosiahnutej priemernej rýchlosti nižšie hladiny krvného laktátu.
Výsledok je možné interpretovať vyššou úrovňou aeróbnej kapacity, kedy dochádza k posunu
anaeróbneho prahu smerom k nižším hodnotám krvného laktátu.
145
V teste 800 metrov kraul dosiahli chlapci aj dievčatá v špecializovanej etape plaveckej
prípravy výrazne vyššie hladiny krvného laktátu ako 4mmol/l. Pri akomkoľvek zaťažení sú
aktivované všetky tri energetické systémy. Podiel, ktorým prispieva každý z troch systémov,
je rozdielny podľa jednotlivých druhov zaťaženia. Colwin (1992) vo svojej publikácii tvrdí,
že pri zaťažení na 800 metrov prevažujú aeróbne energetické systémy. Podľa Maglischa
(1988) a Bonifaziho (2000) intenzita zaťaženia nad úrovňou anaeróbneho prahu v rozpätí
medzi 5-6 mmol/l krvného laktátu je súčasťou rozvoja ešte aeróbnej kapacity a označuje sa
často ako tréning maximálnej spotreby kyslíka (VO2max).
Tabuľka 3 Základné štatistické charakteristiky výsledkov z testu 800 metrov
T800
Muži
13-14r.
(n=34)
14:16-9:32
0,934-1,399
Výsledok testu (min.)
Plavecká rýchlosť (m.s-1)
Hladina
laktátu
v krvi
4,07-9,91
(mmol/l)
Priemerná hladina laktátu
6,79
v krvi (mmol/l)
15-16r.
(n=19)
11:56-9:09
1,117-1,457
Ženy
13-14r.
(n=25)
13:09-10:18
1,014-1,294
15-16r.
(n=16)
11:15-10:12
1,185-1,307
4,72-10,10
3,53-9,88
4,35-11,24
7,63
5,87
6,95
Juniori a juniorky dosiahli vyššie hladiny krvného laktátu pri vyššej priemernej rýchlosti
plávania ako 13-14 roční žiaci a žiačky. Vyššia úroveň anaeróbnej kapacity v juniorskej
kategórii pravdepodobne súvisí s dĺžkou tréningového veku, so schopnosťou organizmu
znášať anaeróbnu záťaž a s tým súvisiacou úrovňou výkonnosti.
Tabuľka 4 Základné štatistické charakteristiky výsledkov z testu 4 x 50 metrov
T 4x50 metrov
Muži
13-14r.
(n=17)
2:27-2:03
Výsledok testu (min.)
Plavecká
rýchlosť
1,353-1,625
-1
(m.s )
Hladina laktátu v krvi
6,58-13,38
(mmol/l)
Priemerná
hladina
10,02
laktátu v krvi (mmol/l)
15-16r.
(n=16)
2:17-1:55
Ženy
13-14r.
(n=13)
2:48-2:09
15-16r.
(n=7)
2:33-2:19
1,450-1,739
1,186-1,546
1,300-1,435
7,91-14,60
5,00-15,84
7,40-12,47
11,22
10,20
10,58
Tabuľka 4 uvádza výsledky získané z testu 4x50 metrov vlastným spôsobom. Merania
úrovne hladiny krvného laktátu naznačujú, že tento test je reálnym odrazom úrovne
zmiešaného aeróbno-anaeróbneho pásma intenzity zaťaženia, ktorý v anaeróbnej kapacite
146
plavca odráža schopnosť tolerovať laktát. Na základe výsledkov sa ukazuje, že je potrebné
diferencovať výsledky testov na dve skupiny, zvlášť pre plavecké spôsoby kraul, znak,
motýlik a zvlášť pre plavecký spôsob prsia, alebo bude potrebné rozdeliť výsledky podľa
jednotlivých spôsobov až na štyri skupiny. Z týchto dôvodov nie sú v tabuľke 3 uvedené
výsledky dosiahnuté v plaveckom spôsobe prsia, ktoré výrazne skresľovali celkový výsledok.
ZÁVERY
Na základe výsledkov aplikovaného testu 3000 metrov u mužov a žien v jednotlivých
vekových obdobiach špecializovanej etapy tréningovej prípravy je možné konštatovať, že
podáva relatívne presný odhad plavcovho tempa na úrovni anaeróbneho prahu. Takýto
výsledok sa dosahuje na základe vhodného pomeru medzi dĺžkou a intenzitou zaťaženia.
Plavci pravdepodobne nie sú schopní plávať pri tomto objeme zaťaženia intenzitou, ktorá by
narušila rovnováhu medzi produkciou kyseliny mliečnej a rýchlosťou odbúravania zo svalov.
Tento test sa ukazuje ako vhodná metóda na vyhodnotenie aeróbnej kapacity pre všetky
vekové kategórie. V ďalšom výskume bude potrebné zaradiť u chlapcov meranie pulzovej
frekvencie pre kontrolu dodržiavania rovnomerného tempa počas celého testu, aj napriek
tomu že v súčasnosti je to v plávaní komplikovanejšie. Test 800 metrov kraul pravdepodobne
odráža z aeróbnej kapacity úroveň maximálnej spotreby kyslíka.
Na základe výsledkov testu 4x50 metrov vlastným spôsobom je možné konštatovať, že
pravdepodobne odráža úroveň anaeróbneho laktátového systému. Faktom však je, že nami
namerané hodnoty krvného laktátu sa nepribližovali k hraničným hodnotám, ktoré sa udávajú
na hladine 20-25 mmol/l. Výsledky naznačujú na potrebnú diferenciáciu nameraných hodnôt
podľa plaveckých spôsobov.
SUMMARY
THE SPECIAL PERFORMANCE TESTS CONDUCTED IN SLOVAK SWIMMING
FEDERATION
Based upon the results from the 3000m test for both men and women in particular age
groups, during a specialized phase of a training process, it is possible to state that it provides a
relatively exact estimate of a swimmer’s pace at the anaerobic threshold level. This result has
been achieved on the basis of the appropriate proportion of the length and intensity of the
training load. Swimmers are probably not able to swim under such volume of the training load
at such intensity that would disturb the balance between the production of lactic acid and its
147
consumption from the muscles. This test proves to be an appropriate method for evaluation of
the aerobic capacity of both senior and junior swimmers. In further research it will be
important to employ the measuring of the heart rate even for boys, which would enable the
control of a steady pace during the whole test, even though it is a rather complex task in
today’s swimming. The 800m test is likely to reflect the aerobic capacity level of maximal
oxygen consumption. Based on the results from 4x50m free style test it is possible to state
that it is likely to reflect the anaerobic lactate system level. However, it remains true that the
values of the blood lactate, measure by us, did not come near to the threshold values of 20-25
mmol/l. The findings signify the necessary differentiation of the values gained from
measuring according to the swimming styles. The basic precondition is the fact that, out of the
whole spectrum of swimming tests, the relevant indicator of the aerobic capacity is the 800m
and 3000m crawl test. The level of the anaerobic capacity had been determined through
4x50m free-style test.
LITERATÚRA
BUNC, V. 1989. Biokybernetický přístup k hodnocení reakce organismu na tělesné zatížení.
Praha: Výzkumní ústav tělovýchovný UK Praha, 1989, 368s. ISBN 80-7066-214-X
COLWIN, M. C. 1992. Swimming into the 21st century. Champain, Illinois: Human Kinetics
Publishers, 1992, 255 p. ISBN 0-88011-436-3
HÁJKOVÁ, M. 1988. Funkčná diagnostika vo vrcholovom športe. Tréner. 32, 1988, 1
HELLER, J. 1987. Funkční záťežová diagnostika a její aplikace ve sportu. Lékařské listy,
č.40, 1997, s.10-12
NEULS, F. 2003. Využití monitorů srdeční frekvence v plavání. Problematika plavání
a plaveckých sportů III. Praha: Karolinum, FTVS UK Praha, 2003, s. 136-140. ISBN 80-2460637-2
NEUMANN, G. – PFÜTZNER, A. – HOTTENROTT, K. 2005. Trénink pod kontrolou. Praha:
Grada Publishing, 2005, 181s. ISBN 80-247-0947-3
OLBRECHT, J. 2000. The Science of Winning. Belgium: Luton, 2000.
ZHÁNĚL, J. – LEHNERT, M. – ČERNOŠEK, M. Diagnostika ve sportu. Tel. Vých. Sport. 15,
2005, 3, s. 48-51. ISSN 1335-2245
GÚ: VEGA 1/2517/05
148
KONDIČNÍ PROGRAMY PRO DĚTI S NÍZKOU ÚROVNÍ TĚLESNÉ
ZDATNOSTI
Aleš SUCHOMEL
Katedra tělesné výchovy Fakulty pedagogické TU v Liberci, Česká republika
Klíčová slova: Pohybová aktivita, kondiční program, tělesně nezdatné děti.
ÚVOD
Kondiční programy představují návody na uspořádání přiměřené a účinné pohybové
aktivity a její začlenění do životního režimu. Obsahují doporučený výběr pohybových aktivit
s uvedením celkového objemu, časového rozsahu, frekvence a intenzity zatížení. Celková
náročnost kondičního programu se často vyjadřuje pomocí energetického výdeje, který je
nutný pro jeho realizaci v určitém časovém období. K hlavním zásadám správných kondičních
programů patří pravidelnost a delší doba trvání, přiměřenost pohybového zatížení věku
a aktuálnímu tělesnému stavu a postupné zvyšování cvičebních dávek. V praxi nejefektivnější
kondiční programy pro děti školního věku kladou důraz na zábavnou pohybovou činnost
snadno použitelnou v průběhu dalšího života, nabízí různorodé pohybové činnosti vhodné pro
rozdílné motorické předpoklady, seznamují děti se zdravotním prospěchem pohybové aktivity
a současně upozorňují na rizika pohybové inaktivity. Kondiční programy vhodné pro tělesně
nezdatné jedince mají být zaměřeny na všechny základní složky zdravotně orientované
zdatnosti.
Cílem příspěvku je analyzovat publikované poznatky a stanovit požadavky na
intervenční kondiční programy pro tělesně nezdatné děti.
VÝZKUMY EFEKTIVITY KONDIČNÍCH PROGRAMŮ
V poslední době byly publikovány výsledky řady výzkumů týkajících se školních
a mimoškolních intervenčních kondičních programů pro děti školního věku (Derri et al.,
2004). Z hlediska zaměření našeho příspěvku je nepříznivou skutečností, že z celkového
počtu bylo poměrně málo studií zaměřeno na specifické problémy kondičních programů pro
tělesně nezdatné děti. Přitom řada odborníků konstatuje, že tělesně nezdatné děti školního
věku (zejména dívky) vyžadují speciální pozornost a mohou mít velký prospěch z dobře
naplánovaných a pečlivě zrealizovaných kondičních programů. Ty jim mohou pomoci
149
překonat příslušné nedostatky v komponentách tělesné zdatnosti (McSwegin, 1994; Westcott
et al., 1995; Malina et al., 2004).
Řada výzkumů zaměřených na účinnost kondičních programů u dětí školního věku
vychází z původních doporučení pro rozvoj tělesné zdatnosti u dospělých jedinců (zapojení
velkých svalových skupin, 3-5krát týdně, 20 až 60 minut, 60 až 90 % SFmax). Aplikace těchto
kritérií vyhovuje pouze menšině chlapců a dívek a může odrazovat tělesně nezdatné děti,
kterým nepřináší příjemné prožitky. Tréninkové adaptace z těchto programů přitom nemusí
být nezbytně vztaženy k dobrému zdraví nebo k prevenci nemocí. Zdravotní přínos může
narůstat i při nižších intenzitách pohybového zatížení, které leží pod hranicí potřebnou pro
významné zvýšení úrovně tělesné zdatnosti (Cooper, 1999).
Analýzu výsledků 10 rozsáhlých studií z poslední doby (SPARK, CATCH, CHIC, Go
for Health apod.), které splňovaly podmínky kvantitativního hodnocení pohybové aktivity
a zařazení kontrolní skupiny, publikovala společnost CDC (Centers for Disease Control and
Prevention, 2002). Z rozboru publikovaných dat vyplynuly následující poznatky. Současné
intervenční programy se zaměřují na kombinaci pohybové a dietní strategie a podporují
pohybové aktivity použitelné v průběhu dalšího života. Školou řízené programy jsou
úspěšnější ve zvyšování úrovně pohybové aktivity a tělesné zdatnosti než programy na
komunální úrovni. Pozitivní změny byly zaznamenány v úrovni všech složek zdravotně
orientované zdatnosti, přičemž řada výzkumů se orientovala pouze na kardiorespirační
zdatnost. Ve většině případů zjištěné zvýšení úrovně pohybové aktivity se týkalo pouze
modifikovaných hodin školní tělesné výchovy a nebylo potvrzeno u mimoškolní pohybové
aktivity. V návaznosti na program CATCH byl zaznamenán tříletý efekt ve zvýšení úrovně
pohybové aktivity střední a vyšší intenzity. Budoucí studie je nutné zaměřit na důraznou
podporu mimoškolní pohybové aktivity a úspěšnou intervenční strategii na komunální úrovni.
V tomto kontextu Sallis a Pate (2002) uvádí, že účinné kondiční programy musí být zaměřeny
proti poklesu pohybové aktivity se stoupajícím věkem, musí prioritně podporovat pohybové
aktivity dívek a věnovat speciální pozornost dětem ze sociálně slabších rodin.
Američtí autoři (Strong et al., 2005) na základě rozsáhlého rozboru více něž 850 prací
publikovaných od roku 1980 k problematice pohybové aktivity 6-18letých jedinců konstatují,
že většina intervenčních kondičních programů byla dosud založena na pohybové aktivitě
střední až vysoké intenzity s dobou trvání 30 až 45 minut a frekvencí 3-5krát týdně. Rozbor
výsledků ukázal, že pro dosažení pozitivních výsledků v oblasti zdravotních a behaviorálních
cílů u dětí školního věku je nezbytná vyšší úroveň pravidelné pohybové aktivity přibližně na
úrovni kumulace 60 minut denní pohybové aktivity střední a vyšší intenzity. Při dosahování
150
tohoto cíle u tělesně nezdatných a současně pohybově neaktivních jedinců školního věku je
nutné respektovat zásadu postupného zvyšování úrovně pohybové aktivity. Za přijatelný a
dosažitelný nárůst je považováno zvýšení objemu pohybových aktivit o přibližně 10 % za
týden. Snaha o rychlé dosažení publikovaných doporučení může být u těchto jedinců
kontraproduktivní, v krajním případě vést až ke zranění.
TVORBA A STRUKTURA KONDIČNÍCH PROGRAMŮ
Tvorbu kondičních programů pro děti školního věku komplikuje skutečnost, že úroveň
pohybové aktivity je u nich podmíněna řadou biologických, psychologických, sociálních
a kulturních činitelů (Malina et al., 2004). Problém pohybové inaktivity dětí školního věku
nemá jednoduché řešení a intervenční kondiční programy účinné pro jednoho jedince nemusí
být účinné u jiného dítěte (Sallis & Pate, 2002). V této souvislosti výzkumy prokázaly
významné individuální rozdíly v reakcích na kondiční trénink. Trénovatelnost kondičních
schopností je značně limitována zejména u dětí mladších 10 let. S přibývajícím věkem
působení kondičního tréninku na úroveň tělesné zdatnosti stoupá, ale publikované výsledky
vykazují značné rozdíly (Malina et al., 2004).
Tréninkovou citlivost a charakter výsledných efektů kondičních programů podmiňuje
individuální úroveň tělesné zdatnosti. U tělesně nezdatných jedinců je pravděpodobné, že
jakékoliv zvýšení specifického i nespecifického pohybového zatížení povede ke zvýšení
fyziologických ukazatelů a motorických výkonů téměř v libovolné pohybové činnosti.
Vzhledem k výchozí nízké úrovni tělesné zdatnosti u nich přesahuje pohybový podnět svoji
prahovou úroveň pozitivního vlivu na organismus rychleji než u zdatnějších jedinců. Proto
v kondičních programech, které obsahovaly pohybové aktivity zatěžující velké svalové
skupiny, byly u skupin tělesně nezdatných jedinců zaznamenány vyšší přírůstky motorické
výkonnosti v prvních šesti měsících trvání programu než u skupin tělesně zdatných. Kondiční
programy u tělesně nezdatných jedinců mohou vést ke zvýšení snahy být pohybově aktivnější,
ke zvládnutí seberegulace úrovně pohybové aktivity a k pozitivním zkušenostem s pohybovou
činností (Corbin & Pangrazi, 1992; Bunc, 1994; Ignico & Ethridge, 1997; Cooper Institute,
2004; Derri et al., 2004).
Charakteristickým rysem pro tělesně nezdatné žáky je vyhledávání takových
pohybových aktivit, při kterých sportují sami nebo z části s kamarády, kterým důvěřují.
Odborníci se domnívají, že tito jedinci mohou pociťovat určité sociální trauma při
skupinových činnostech. Jejich pohybové nedostatky vzhledem k ostatním spolužákům jim
totiž mohou přinášet úzkostné stavy, nervozitu apod. Tento stav byl sledován především
151
u chlapců školního věku a může souviset s procesem postupného uvědomování si mužské
identity v období středního školního věku. Z tohoto důvodu si řada tělesně nezdatných dětí
nemůže náležitě užít kolektivní sporty, protože mají nízké sebevědomí a nedostatečnou
úroveň pohybových dovedností a schopností využitelných v týmové hře. Proto by jejich
kondiční programy měly obsahovat více individuálních činností a zaměřit se na dosažení
osobního zdokonalení a individuálních cílů. V souladu s tím jsou výsledky šetření Sigmunda
et al. (2005), že chlapci a zejména děvčata s nižší sportovní výkonností (klasifikovanou podle
vlastního hodnocení) vykazují vyšší úroveň pohybové aktivity a vyšší spokojenost v
progresivních vyučovacích jednotkách tělesné výchovy. Ty jsou s důrazem na rozvoj
tvořivosti, spolupráce a pohybového myšlení zaměřeny na individualitu žáka s respektováním
jeho sportovních zájmů, pohybových preferencí a aktuální úrovně tělesné výkonnosti.
Plánovací proces a tvorba kondičního programu u tělesně nezdatných dětí začíná jejich
identifikací v rámci žákovského kolektivu a co možná nejpřesnějším popisem specifických
kondičních problémů, které podmiňují nebo přímo limitují úroveň jejich tělesné zdatnosti.
Současně je nutné určit případné bariéry (zdravotní, sociální, psychologické, popř. jiné), které
brání tělesně nezdatným jedincům v účasti v pohybové aktivitě. Jejich odstranění je první
krok k úspěchu kondičního programu. Problematická je skutečnost, že učitelé často po dohodě
s rodiči na základě i nepříliš významných zdravotních nebo dědičných problémů vylučují
tělesně nezdatné děti z tělovýchovného procesu místo toho, aby zvolili pro ně možná
obtížnější variantu respektování uvedených doporučení pro práci s těmito dětmi (McSwegin,
1994; Cooper Institute, 2004).
Tabulka 1 Kondiční problémy při pohybových aktivitách tělesně nezdatných dětí
Kondiční problém
Únava
Slabost
Svalová tuhost
Nadváha/nadměrné
množství tuku
Možná příčina
Nízká aerobní vytrvalost
Slabá svalová vytrvalost
Nevyvážená strava
Nedostatečná síla
Dehydratace
Nedostatečná síla
Nízká svalová vytrvalost
Nedostatečná flexibilita
Sedavý způsob života
Málo svalové hmoty
Přejídání
Navržený postup řešení
Pravidelná aerobní aktivita
Opakované posilování specifických svalů
Správné složení dětské výživy
Posilovací cvičení pro specifické svaly
Pít dostatek vody
Posilovací cvičení
Opakované posilování
Protahování základních svalových skupin
Pravidelná pohybová aktivita
Posilovací cvičení
Přiměřená strava
152
Pohybová inaktivita
Neznalost rizik
Rozvoj vědomostí o významu pohybu
Slabá role vzorů
Ztotožnění se s dobrými vzory
Nízká motivace
Poskytnout povzbuzení a úspěšné příležitosti
Pramen: upraveno podle McSwegin (1994), zachována původní terminologie.
V tabulce 1 jsou zachyceny vybrané kondiční problémy, které se mohou vyskytnout při
pohybových aktivitách tělesně nezdatných dětí, a proto je musíme respektovat při plánování
jejich kondičních programů. V podstatě nejdůležitější změnou oproti ostatním dětem je
potřeba individuálního přizpůsobení intenzity pohybového zatížení. Ta by měla odpovídat
dosažené úrovni tělesné zdatnosti. Tělesně nezdatné děti by se měly naučit, že výsledný efekt
kondičního cvičení vychází z relativních hodnot zátěže, které musí odpovídat individuální
kapacitě organismu, a nevychází ze zátěže, která je určena dopředu z absolutních hodnot.
Například uběhnout 2000 m za 10 minut je pro vysoce tělesně zdatné jedince zatížení, které
vyžaduje pouze mírné úsilí a málo rozvíjí jejich aerobní předpoklady. Naopak pro tělesně
nezdatné a současně obézní jedince to může představovat výkon za hranicí jejich možností,
který může mít až negativní přínos pro jejich kondiční rozvoj. Pro nastavení reálných
vytrvalostních cílů u tělesně nezdatných jedinců je většinou nutné zkrácení vzdáleností
souvislých běhů nebo chůze, střídání různých typů činností, používání střídavého zatížení
různé intenzity a průběžné přizpůsobování zátěže nastupující tělesné únavě. Někteří autoři
doporučují pro tělesně nezdatné děti zatížení na principu kruhového tréninku. Ten umožňuje
individualizaci zatížení na jednotlivých stanovištích a přitom nevyřazuje žáky z dětského
kolektivu. Pro tělesně nezdatné děti je vhodnější vymezit rozsah prováděného cvičení na
stanovišti určením časového intervalu než počtem opakování daného cviku. Časové vymezení
umožňuje i nejméně tělesně zdatným jedincům cvičit společně s ostatními dětmi a přitom
plnit reálné individuální kondiční cíle (McSwegin, 1994; Ignico & Ethridge, 1997).
Pro tělesně nezdatné a často obézní děti s nedostatečnou úrovní pohybové aktivity se
doporučuje rozdělit kondiční program do tří navazujících etap: 1) fáze protahovací (2 až
4 týdny) s cílem zlepšit rozsah kloubní pohyblivosti a zvyknout si na tělesná cvičení, 2) fáze
posilovací (6 až 10 týdnů) s cílem zvýšit procento ATH a obnovit svalovou sílu, 3) fáze
dlouhodobého pohybového režimu s cílem trvalé změny životního stylu. Cooper (1999) uvádí
následující součásti efektivního kondičního programu pro děti školního věku: a) 30 až 60
minut denních pohybových aktivit (např. pohybové hry, chůze, jízda na kole), b) minimálně
30 minut středně intenzivních aerobních nebo sportovních aktivit 3-4krát týdně, c) minimálně
3krát týdně protahovací cvičení, d) 2-3krát týdně posilovací cvičení. Nezbytnou součástí
153
kondičního programu je vhodná struktura cvičební jednotky, dostatečný odpočinek, relaxace a
minimalizace sedavých činností (televize, video, počítač apod.). Výzkumy prokázaly, že
zařazení posilovacího tréninku 2-3krát týdně má příznivý vliv na zdokonalení svalové síly a
vytrvalosti v průběhu dětství a dospívání (Strong et al., 2005).
Kondiční programy jsou zaměřeny zejména na hlavní nedostatky v komponentách
tělesné zdatnosti u daného jedince. Po jejich odstranění by měly být naplánovány navazující
kondiční příležitosti směřující k trvalé změně životního stylu. V současné době je základním
cílem u dětí školního věku denní kumulace nejméně 60 minut vývojově přiměřených,
zábavných a různorodých pohybových činností střední a vyšší intenzity s dobou trvání
jednoho intervalu minimálně 10 minut.
REALIZACE KONDIČNÍCH PROGRAMŮ
Školní věk je podle řady odborníků optimálním obdobím pro realizaci komplexních
kondičních programů. Vytvoření pozitivních postojů k pohybové aktivitě a k tělesné zdatnosti
v tomto věku se kladně odráží na úrovni pohybové aktivity v dalším životě (Westcott et al.,
1995; Ignico & Ethridge, 1997). Základní postup realizace účinných kondičních programů je
stejný pro všechny děti bez rozdílu tělesné zdatnosti a základní motorické výkonnosti. Učitel
(vychovatel, trenér, rodič) je musí pečlivě plánovat, pravidelně kontrolovat a v případě
nutnosti přiměřeně upravovat. Dítě by mělo být k účasti dostatečně motivováno a
k dosahování stanovených cílů neustále povzbuzováno. Postup doporučovaný pro realizaci
efektivních kondičních programů je uveden na obrázku 1. Jeho realizace se předpokládá
zejména v rámci školní a mimoškolní tělesné výchovy za řízení učitelů tělesné výchovy, popř.
školních vychovatelů. Ve školní praxi je délka kondičních programů většinou dána školními
pololetími nebo délkou celého školního roku.
Vstupní identifikace tělesně nezdatných jedinců školního věku
▼
Formulace základního účelu kondičního programu
▼
Oslovení rodičů vybraných dětí k souhlasu s účastí dítěte a k podpoře programu
▼
Upřesnění kondičních potřeb dítěte na základě empirického šetření
▼
154
Plánování a realizace kondičního programu
▼
Průběžné monitorování dosaženého pokroku v plnění stanovených cílů
▼
Vyhodnocení účinnosti kondičního programu ze strany učitelů, dětí i rodičů
▼
Celkové zhodnocení programu a vytvoření navazujících kondičních příležitostí
Obrázek 1 Postup realizace efektivních kondičních programů u tělesně nezdatných dětí.
Pramen: přepracováno podle McSwegin (1994), Westcott et al. (1995) a Cooper Institute
(2004).
Na závěr kondičního programu musí být ve spolupráci s dítětem, popř. jeho rodiči,
individuálně vyhodnocena efektivnost splnění určených cílů. Na základě těchto informací je
program celkově zhodnocen a případně revidován pro jeho další použití. Následovat musí
vytvoření navazujících kondičních příležitostí. Je nutné mít na paměti, že bez nich ztrácí
kondiční program svůj praktický smysl, protože vede pouze ke krátkodobé změně úrovně
tělesné zdatnosti zúčastněných dětí. Získané efekty se ztratí za několik týdnů po skončení
kondičních programů, proto jedinou možností k udržení příznivých morfologických
a metabolických změn je pohybově aktivní životní styl na pravidelném základě (McSwegin,
1994; Ignico & Ethridge, 1997; Cooper Institute, 2004).
Závažnou komplikací při realizaci kondičních programů u tělesně nezdatných dětí může
být skutečnost, že vedle motorických a somatických omezení často vykazují zmenšené
sebevědomí, nedostatek odvahy a negativní vztah k účasti v pohybových aktivitách. Tyto děti
se často vyhýbají organizované školní a mimoškolní tělesné výchově, protože si v porovnání
s obratnějšími a se štíhlejšími dětmi připadají nemotorné. Z těchto důvodů se často snaží
doslova „utéci“ z tělocvičny a bezdůvodně se omlouvat ze školní tělesné výchovy pokud jsou
na programu vytrvalostní aktivity nebo nácvik nových motorických dovedností. V těchto
případech více než kdykoliv jindy potřebují být tělesně nezdatné děti povzbuzeny k účasti ve
vyučovacích jednotkách tělesné výchovy a být vedeny k pochopení skutečnosti, že jedině
tímto způsobem mohou přispět ke zvýšení úrovně svojí tělesné zdatnosti a získání nových
pohybových dovedností. To vše ve snaze, aby získaly novou, úspěšnou a zábavnou
pohybovou zkušenost. Současně by děti měly získat informaci, že škola sama o sobě není
schopna vyřešit jejich tělesné problémy, proto musí být dostatečně aktivní i doma jak
155
z hlediska pohybového režimu, tak vhodné dietní strategie (McSwegin, 1994; Pangrazi et al.,
1996; Ignico & Ethridge, 1997).
Školní tělesná výchova v rozsahu dvou vyučovacích jednotek týdně nemůže poskytnout
dostatečný kondiční program pro vytvoření významných změn v úrovni tělesné zdatnosti a v
tělesném složení. Frömel et al. (1999) k tomu konstatují, že vyučovací jednotky tělesné
výchovy mohou pozitivně působit na udržení minimální úrovně tělesné zdatnosti žáků.
Tělesně nezdatné a navíc málo motoricky učenlivé děti je účelné naučit třeba jen několika
pohybovým dovednostem, pro které mají alespoň nějaké předpoklady. Pokud jim to umožní
aspoň trochu vyniknout v rámci kolektivu, znamená to pro ně více, než kdyby se snažily bez
úspěchu splnit předepsané školní osnovy. Samozřejmě to vyžaduje mnoho trpělivosti a
zaměřeného úsilí ze strany dítěte, rodičů i učitelů. Děti školního věku s nízkou úrovní tělesné
zdatnosti potřebují instrukce a programy, ve kterých mohou zdokonalit svoji tělesnou
zdatnost, rozvíjet pohybové dovednosti a zažít potěšení a úspěch (Pate et al., 1995; Tinsley et
al., 1995).
Školní tělesná výchova by měla mít především vzdělávací a výchovnou funkci směřující
k seznámení se základy vhodného pohybového režimu a správné dietní strategie. Tyto
součásti zdravého životního stylu mají být zaměřeny na zvýšení úrovně tělesné zdatnosti a
v případě potřeby na snížení tělesné hmotnosti. Škola má vedle nezastupitelné informativní
role i kontrolní a motivační funkci. Podpora z počátku třeba i velmi malých změn v dietním
a v pohybovém režimu může postupně vést k získání takových pohybových vědomostí
a dovedností, které při správné motivaci dovedou dítě ke zdravotně požadované úrovni tělesné
zdatnosti. Vhodné jsou mimo jiné krátké komentáře učitele tělesné výchovy týkající se
kondičního cvičení a výživy na začátku vyučovací jednotky. To může vést k úspěšnému
aktivnímu zapojení tělesně nezdatných dětí, např. při odpovědích na související otázky nebo
při dodání odpovídajících materiálů. Ve vzdělávacích aktivitách souvisejících s touto
problematikou může tělesně nezdatný žák snadněji a rychleji zažít pocit úspěchu než
ve vlastním kondičním zdokonalování (Bunc, 1994; McSwegin, 1994; Pangrazi et al., 1996;
Ignico & Ethridge, 1997).
156
Tabulka 2 Obsah pohybové činnosti vyžadující modifikaci u tělesně nezdatných dětí
Obsah pohybové činnosti
Potřeba
Snížit přenášenou hmotnost
Modifikace
Vlastní asistence
Přenos tělesné hmotnosti
Partnerská asistence
Změna úhlu provádění
Vytrvalostní činnost nebo série Snížení celkového času zátěže Střídavé zatížení
s velkým počtem opakování
Snížení počtu opakování
Práce v časovém rámci
Změny umožňující přesnější Užití kratších, lehčích nebo
Použití náčiní
kontrolu náčiní
odlišných typů náčiní
Pomalejší tempo
Vyrovnaní partneři
Rychlost
Vlastní tempo
Redukce síly nebo rychlosti
Snížení intenzity zatížení
Síla
Vlastní tempo
Snížení rychlosti
Vyrovnaní partneři
Rychlé změny směru
Vlastní tempo
Pramen: přepracováno podle McSwegin (1994), zachována původní terminologie.
Kondiční programy mohou u tělesně nezdatných jedinců zahrnovat podobné činnosti
jako u ostatních dětí, ale současně jejich obsah vyžaduje určité modifikace, které jsou
uvedeny v tabulce 2.
ZÁVĚR
Tělesně nezdatné děti školního věku (zejména dívky) vyžadují speciální pozornost
a mohou mít značný prospěch z dobře naplánovaných a pečlivě zrealizovaných kondičních
programů. Vhodné programy mají umožnit dosahování individuálních cílů v pohybovém
chování a mají využívat zejména individuální pohybové aktivity použitelné ve volném čase
v průběhu dalšího života. Prvním krokem k úspěšné realizaci kondičního programu je
odstranění případných zdravotních, sociálních nebo psychologických bariér, které brání
tělesně nezdatným dětem v účasti v pohybové aktivitě. Kondiční programy jsou zaměřeny
zejména na hlavní nedostatky daného jedince v komponentách tělesné zdatnosti. Po jejich
odstranění musí být naplánovány navazující kondiční příležitosti směřující k trvalé změně
životního stylu.
V současné době je základním cílem u dětí školního věku denní kumulace nejméně
60 minut vývojově přiměřených, zábavných a různorodých pohybových činností střední
a vyšší intenzity s dobou trvání jednoho intervalu minimálně 10 minut. Při dosahování tohoto
cíle je u tělesně nezdatných jedinců nutné respektovat zásadu postupného zvyšování úrovně
157
pohybové aktivity. Tělesně nezdatné děti by měly vědět proč, za jakým účelem a jakým
způsobem pravidelně cvičit a zdravě se stravovat. Na tomto základě mohou být vedeny
k analýze vlastního stavu tělesné zdatnosti, resp. dietního režimu, a jsou vytvořeny podmínky
pro dosažení žádoucího cíle, kterým je tvorba a realizace vlastních kondičních programů.
Budoucí výzkumy je potřebné zaměřit na dlouhodobé efekty kondičních programů pro tělesně
nezdatné děti školního věku ve smyslu zjišťování permanentních změn v úrovni pohybové
aktivity.
SUMMARY
FITNESS PROGRAMS FOR LOW-FIT CHILDREN
The aim of our study was to set out the requirements of an effective fitness program for
low-fit children. Prepubescent and pubescent individuals with low fitness levels (especially
girls) need special attention and may greatly profit from well planned and carefully realized
fitness programs. Suitable programs should make it possible for the participants to reach their
personal goals in motor behaviour and they should use mainly individual physical activities
which children will be able to do in their free time in their future life. The first step towards
successful realization of a fitness program is removing all possible health, social and/or
psychological barriers which prevent low-fit children from participation in physical activity.
Fitness programs should aim at the main problems of a given individual concerning the
components of his/her physical fitness. After solving these problems consequential fitness
opportunities leading to the permanent change of his/her life-style must be planned. At
present, the main goal in school-aged children is a daily cumulation of 60-minute
developmentally appropriate, enjoyable and varied physical activities of intermediate and
higher intensity, with the duration of one interval at least 10 minutes. While reaching this goal
in low-fit individuals it is necessary to apply the principle of gradually increasing the level of
physical activity. Low-fit children should know why, for what purpose, and how they should
do regular physical exercises and eat healthy food. Then they can be taught how to analyze
their own physical fitness, or their diet regime, and the conditions for reaching the goal –
creation and realization of their own fitness programs – have been created.
LITERATURA
BUNC, V. 1994. Zásady návrhu pohybových programů pro udržení nebo kultivaci zdatnosti.
In: SVATOŇ, V. et al. (Eds.). Realizace programu tělesné výchovy v projektu Občanská škola
158
: Výzkumná zpráva k ukončení 1. etapy grantového projektu MŠMT ČR. 1. vyd. Praha :
FTVS UK.
CENTERS FOR DISEASE CONTROL AND PREVENTION. 2002. Guidelines for school and
community programs to promote lifelong physical activity among young people. Atlanta, GA
: Centers for Disease Control and Prevention. Retrieved 13. 11. 2002 from the World Wide
Web: http://www.cdc.gov/nccdphp/dash/physact.htm.
COOPER, KH. 1999. Fit kids. 2nd ed. Nashville, TN : Broadman & Holman Publ. ISBN 08054-1878-4.
COOPER INSTITUTE. 2004. FITNESSGRAM/ACTIVITYGRAM. Test administration manual.
3rd ed. Champaign, IL : Human Kinetics. ISBN 0-7360-5294-1.
CORBIN, CB. & PANGRAZI, RP. 1992. Are American children and youth fit? Res. Quart.
Exerc. Sport, vol. 63, no. 2, p. 96-106.
DERRI, V. et al. 2004. Health-related fitness and nutritional practices: Can they be enhanced
in upper elementary school students? Phys. Educator, Late Winter 2004, p. 35-44.
FRÖMEL, K.et al. 1999. Pohybová aktivita a sportovní zájmy mládeže. 1. vyd. Olomouc : UP.
ISBN 80-7067-945-X.
IGNICO, AA. & ETHRIDGE, K. 1997. The effects of a physical activity program on low-fit
children´s activity level and aerobic endurance. Early Child Devel. Care, vol. 135, p. 103-108.
MALINA, RM. et al. 2004. Growth, maturation and physical activity. 2st ed. Champaign, IL :
Human Kinetics. ISBN 0-88011-882-2.
McSWEGIN, PJ. 1994. Fitness programming and the low-fit child. In PATE, RR., & HOHN,
RC. (Eds.). Health and fitness through physical education. 1st ed. Champaign, IL : Human
Kinetics, Chapter 11, p. 113-118.
PANGRAZI, RP. et al. 1996. Physical activity for children and youth. JOPERD, vol. 67, no. 4,
p. 38-43.
SALLIS, JF., & PATE, RR. 2002. Determinants of youth physical activity. In WELK, GJ.,
MORROW, JRJ., & FALLS, HB. (Eds.). FITNESSGRAM reference guide. 1st ed. Dallas, TX :
The Cooper Institute, p. 119-127. Internet resource: http://www.fitnessgram.net.
SIGMUND, E. et al. 2005. Vliv progresivních vyučovacích jednotek tělesné výchovy na
pohybovou aktivitu a spokojenost děvčat a chlapců s nižší a vyšší sportovní výkonností. Tel.
Vých. Šport, roč. 15, č. 1, s. 15-20.
STRONG, WB. et al. 2005. Evidence based physical activity for school-age youth. J. Pediatr.,
vol. 146, no. 6, p. 732-737.
159
TINSLEY, BJ. et al. 1995. Developmental status, gender, age, and self reported decision making influences on students´ risky and preventive health behaviors. Health Educ. Quart.,
vol. 22, no. 2, p. 244-259.
WESTCOTT, WL. et al. 1995. School-based conditioning programs for physically unfit
children. Strength Condit., vol. 17, no. 2, p. 5-9.
160
REGENERÁCIA A MASÁŽ V ŠPORTE
Vojtech ŠTULRAJTER –Július KASA
*Katedra športovej kinantropológie FTVŠ UK v Bratislave
Kľúčové slová: Fyziologická podstata masáže, sauna, kryoterapia, kryoprocedúry,
elektromagnetická rezonancia.
RESUME
Význam regenerácie v súčasnosti potvrdzuje fakt, že regenerácia prevláda na tréningom
v pomere 1:2 až 1:3.Regenerácia prebieha aj spontánne, ale najdôležitejšia je aktívna
regenerácia s jej klasickou formou masážou a športovou masážou. K modernejším formám
regenerácie patrí sauna, kryoterapia a kryoprocedúry, ako aj elektromagnetická rezonancia.
V článku píšeme o fyziologickej podstate uvedených metód, ich pôsobení na organizmus
a spôsoboch aplikácie v praxi.
ÚVOD
V článku chceme priniesť novšie informácie o využívaní regenerácie a masáže
v športovej príprave a tréningovom procese a to najmä o fyziologických aspektoch novších
regeneračných metód.
Súčasťou všetkých činností a aktivít človeka, vrátane športových, je únava. Únava je
ochranným dejom organizmu, ktorý bráni takému vyčerpaniu, ktoré by mohlo viesť k jeho
ireverzibelnému poškodeniu až smrti. Opačným procesom ako únava, je zotavenie. Oba javy
sú súčasťou režimu práce a odpočinku, do ktorého patrí aj tréningový proces. Aj preto
regenerácia najväčší význam nadobúda v športe, v tréningovom procese a pri súťažiach,
najmä vo vrcholovom športe. V dnešnom modernom tréningovom procese regenerácia
dokonca časovo prevláda nad samotným tréningom a pomer je 1:2 až 1:3 v prospech
regenerácie. Tento odporúčaný pomer jasne svedčí aj o význame regenerácie. Uvedomujeme
si, že táto požiadavka je veľmi vzdialená reálnym podmienkam a možnostiam temer vo
všetkých športoch v našich podmienkach. Napriek tomu, alebo práve preto o tomto
neuspokojivom stave treba hovoriť čo najčastejšie a požadovať vytvorenie podmienok najmä
v materiálnej oblasti
161
ČO JE REGENERÁCIA?
Pod regeneráciou rozumieme súbor opatrení na podporu zotavných procesov
a odstraňovania únavy, obnovenie telesnej a duševnej výkonnosti (Jánošdeák, 1989).
Regenerácia prebieha síce spontánne, ale dôležité je jej urýchlenie a zintenzívnenie aktívnou
formou.
Chceme poukázať aj na ďalší, možno najdôležitejší problém v oblasti regenerácie –
neskoré prelaďovanie z pracovnej sympatikovej ergotrópnej fázy, v ktorej organizmus štiepi
energiu, resp. čí sa energiu štiepiť, na odpočinkovú, regeneračnú, parasympatikovú tropotrófnu fázu, v ktorej organizmus tvorí energiu – vytvára energetické predpoklady na
vykonávanie náročnej fyzickej práce tým, že syntetizuje látky, najmä makroergné fosfáty,
potrebné na uvoľňovanie energie, resp. učí sa uvoľňovať energiu.
Spontánna pasívna regenerácia prebehne bez vonkajších zásahov tým, že sa postupne
obnoví narušené vnútorné prostredie, odstráni sa metabolická acidóza, odstránia sa metabolity
a iné látky, ktoré často môžu pôsobiť až toxicky. Dôležitá je však aj obnova energetických
substrátov, obnova iontového prostredia, najmä elektrogénnych iónov Na+ a K+, ktoré sú
zodpovedné najmä za činnosť bunkových membrán, zabezpečujú najmä existenciu a zmeny
biopotenciálov a tým prakticky celú existenciu živého organizmu. Tento proces obnovy je
nastavený a sústavne sa nalaďuje cez hypotalamické centrá hospodárenia vodou a soľami,
pričom sa nalaďuje na východiskové hodnoty už aj v priebehu aktivity, ale najmä po jej
skončení. Deje sa tak v priebehu pasívneho odpočinku najmä v spánku. V takomto procese
režimu práce a odpočinku, ako sme už spomenuli, sa organizmus preladí nervovo
a hormonálne zo sympatikovej ergotrópnej katabolickej fázy na vágovú tropotrófnu
anabolickú fázu (Badtke, 1987). V rámci takejto regenerácie sa zvyšuje aktivita enzýmov,
ktorá postupne klesala v priebehu námahy, lebo enzýmy sa spotrebúvali na štiepenie látok
a uvoľňovanie energie a počas zotavenia opäť stúpne nielen na pôvodnú východiskovú
úroveň, ale aj nad východiskovú hladinu. Toto stúpnutie enzýmovej aktivity zabezpečuje
stúpnutie telesnej zdatnosti a jej vyššej formy trénovanosti a označuje sa ako
superkompenzácia alebo Jakovlevov efekt. V súčasnosti sa často pod superkompenzáciou
rozumie nielen spomínané stúpnutie enzýmovej aktivity, ale aj modelová predstava
o celkovom zlepšení všetkých funkcií organizmu v priebehu zotavenia a je prejavom
adaptácie na telesné zaťaženie.
Rýchlosť a celkový priebeh zotavenia závisí od druhu a intenzity telesného zaťaženia,
ale aj od veku, pohlavia a trénovanosti, a v neposlednom rade, ako sa to akcentuje
v súčasnosti - od spôsobu výživy, vrátane prijímania vhodných tekutín (iontové nápoje
162
a nápoje s obsahom ľahko stráviteľných živín), ale aj od individuálnych osobitostí,
zdravotného stavu a miestnych klimatických podmienok. Pre priebeh zotavenia je dôležitý
celkový režim práce a odpočinku, pri ktorom sa využívajú aj poznatky o dynamickej
stereotypii. V praxi to znamená, že sa vypracúva stabilný režim prijímania potravy, časovo
správne usporiadaný pracovný režim, zaradenie pohybových (tréningových aktivít),
hygienických procedúr a pravidiel (životospráva bez alkoholu a fajčenia), dostatočne dlhého
a fyziologickým, ale aj hygienickým podmienkam zodpovedajúceho spánku. Všetky aktivity a
najmä ich začiatky by mohli byť presne časovo ohraničené a mali by sa dodržiavať, lebo len
tak sa docieli vypracovanie správneho dynamického stereotypu denného režimu - dočasne
nemennej sústavy podmienených a nepodmienených aktivít. Primeraný (správny) dynamický
stereotyp zabezpečí ľahšie zvládanie dennej námahy a podporí priaznivejší (dokonalejší
a rýchlejší) priebeh regenerácie. Povedané so štipkou humoru: aj plánovaná záhaľka je
osožnejšia a správnejšia, ako neplánované „ničnerobenie“!
Spánok je najdôležitejšou súčasťou pasívnej regenerácie, pri ktorom je potrebné
dodržiavať nielen jeho dĺžku primeranú veku a prispôsobenú individuálnym podmienkam,
ktoré značne kolísajú, ale aj jeho obe v priebehu spánku striedajúce sa štádia – ortodoxné
a paradoxné. Trochu zjednodušene povedané, ortodoxné štádium je dôležité na biologické
zotavenie a paradoxné na psychické. Keďže zvečera sú dlhšie ortodoxné, a nad ránom
paradoxné štádia, večerný deficit spánku sa nedá nahradiť. To si musia uvedomiť najmä
mladiství, lebo u nich sa v ortodoxnom štádiu vylučuje aj rastový hormón, a sústavné
ponocovanie by mohlo byť príčinou toho, že menej narastú. Deprivácia ortodoxného štádia
má za príčinu poruchu fyzického zotavenia, ktoré môže vyústiť do rôznych chorôb, deprivácia
paradoxného štádia prináša psychické poruchy (nervozitu, podráždenosť, nekoncentrovanosť
a pod.), až zhoršenie intelektu (u žiakov zhoršenie prospechu).
Obr.1. Súbor cvičení podľa Andersona metódou
postupného naťahovania pri ktorých naťahovanie svalu
sa vo viacerých 3 - 4 fázach postupne zintenzívňuje.
Cvičíme
primerane
svojmu
funkčnému
stavu
a schopnostiam. Intenzívnu 3. a 4. fázu natiahnutia
robia
len
výborní
cvičenci
s výbornou
kĺbovou
pohyblivosťou.
163
Aktívna regenerácia proces zotavenia urýchli, preto je požadovanou nevyhnutou
súčasťou obnovy síl športovcov. Okrem urýchľovania zotavenia je aj prevenciou nežiadúcich
javov - najmä pretrénovanosti a je nevyhnutná na predchádzanie preťažovania organizmu,
jeho transportného, t.j. srdcovocievného a dýchacieho systému a pohybového aparátu, ktorý,
ako je známe, je limitujúcim faktorom aktívneho športovania vo všetkých jeho podobách.
Správna regenerácia by mala mať tri formy a môže prebiehať fázovito.
Prvá reštitučná forma regenerácie, menovite jej včasná fáza, sa začína bezprostredne po
skončení tréningovej jednotky, resp. je ešte súčasťou tréningovej jednotky, jej poslednej fázy
- upokojenia. V tejto fáze zaraďujeme relaxačné a kompenzačné cvičenia. Vhodný je strečing,
najmä Andersonova metóda postupného naťahovania (Štulrajter, 1997). Pri cvičeniach touto
metódou sa sval naťahuje v 3 - 4 fázach a naťahovanie sa postupne zintenzívňuje.
V regenerácii majú tieto cvičenia výhodu aj v tom, že môžeme cvičiť poležiačky
a posediačky, čo je pre športovca po námahe príjemné. Odporúča sa venovať pozornosť aj
dýchaniu, pri kratšom intenzívnejšom vdychu sa vzpriamujeme a pri dlhšom pomalšom
výdychu robíme predklon alebo iný jemu podobný (adekvátny) pohyb (obr.1). Tvary cvičení
a spomínaná pozornosť venovaná dýchaniu svedčia o tom, že autori tejto strečingovej metódy
sa inšpirovali jogou. Na úpravu dýchania je vhodné zaradiť aj špeciálne dýchacie cvičenia
a pod dohľadom skúsenej osoby cvičiť prípadne aj jogové cvičenia. V tejto fáze sa doplnia
chýbajúce tekutiny (dvojhodinový zápas v hale spôsobí vylúčenie 1 až 1.5 l tekutín potením
a diurézou). Tam, kde to umožňujú pravidlá športových súťaží, resp. ich technicko organizačná stránka, sa tekutiny majú dopĺňať už v priebehu súťaže – pretekov, zápasu. Počas
tejto fázy sa regenerujúca osoba - športovec aj sprchuje, využívajú sa teplé kúpele, rôzne
vodné procedúry a aplikuje sa masáž odstraňujúca únavu (Jánošdeák, 1989).
V priebehu včasnej fázy reštitučnej regenerácie, najmä jej niektoré prostriedky (strečing,
masáž, vodné procedúry a i.) prelaďujú, organizmus z ergotrópnej katabolickej fázy na
tropotrópnu anobolickú, čím spúšťajú - naštartúvajú centrálnonervové okamžité zotavovanie.
Ak túto fázu vynecháme (z časových dôvodov, pre nedostatok prostriedkov, alebo
z priestorovo - materiálových dôvodov, napr. po výkone u súpera a pod.), pokračuje
ergotrópna fáza tak dlho, že môže narušiť aj zaspávanie a spánok, čo môže veľmi spomaliť
zotavenie. Vtedy, keď nemáme vhodné podmienky pre vodné procedúry a masáž, môžeme
využiť strečing, sebamasáž a vyklusanie, ktoré je miernou formou dynamickej práce, zlepší
prekrvenie a odstránenie metabolitov v tých častiach svalov, ktoré sa najviac namáhali, lebo
u nich je ešte aj po skončení zvýšený prietok (Badtke, 1987). Zdôrazníme najmä využívanie
164
vyklusania po výkone, ktoré je veľmi účinné a nenáročné a napriek tomu sa u nás stále málo
využíva. Vyklusanie musí byť veľmi mierne , aby nepôsobilo vylučovaním noradrenalínu
stresujúco. Aby sme to dodržali, odporúča sa klusať tak mierne, aby sme stačili dýchať
nosom, ak nás núti otvoriť ústa, spomalíme, alebo prejdeme do chôdze. Neskoršie obdobie
reštitučnej fázy má viac - menej budivý charakter.
Druhá, regulačná forma regenerácie sa spravidla začne neskôr, napr. už na druhý deň
alebo ešte neskoršie, využívajú sa v nej podľa potreby príslušné regeneračné procedúry
a prostriedky (hovoríme o nich ďalej).
Tretia adaptačná forma regenerácie dokončuje zotavenie po predchádzajúcej námahe
a plynulo prechádza do prípravy nasledujúceho zaťaženia. Podľa potreby má uvoľňujúci
(relaxačný) alebo vzrušivý (tonizujúci) charakter, čo sa prejaví najmä vo výbere druhu
a charakteru športovej masáže. Upokojenie alebo tonizácia sa týka najmä centrálneho
nervového systému a tým aj psychického naladenia. Vhodnými prostriedkami na dosiahnutie
požadovaného efektu v tejto fáze, sú aj strečing a joga.
V ďalšom texte rozoberieme
jednotlivé prostriedky regenerácie.
Pedagogické prostriedky regenerácie. Patrí k nim dodržiavanie režimu práce
a odpočinku v bežnom živote a pracovnom procese. V tréningovom procese rešpektujeme
zákonitosti primeranosti a postupnosti zaťažovania, dodržiavame tréningové zásady
v tréningovej jednotke tak, aby každá tréningová jednotka mala všetky požadované časti,
najmä správne rozcvičenie, a po hlavnej časti aj upokojenie. Dbáme o to, aby v režime
odpočinku boli zaradené relaxačné a kompenzačné cvičenia typu strečingu, antigravitačných
cvičení, jogy a iné prostriedky aktívneho odpočinku. Treba obzvlášť vyzdvihnúť význam
rozcvičenia, lebo je to výnimočný a mimoriadny prostriedok prípravy na prácu, ktorým cez
CNS jednotlivým orgánovým systémom signalizujeme o akú prácu sa jedná, či to bude práca
intenzívna, alebo miernejšia, aký bude jej charakter, aká bude jej dynamickosť, aké časti tela
sa budú do nej zapájať a pod. (Štulrajter – Jánošdeák a kol., 2003).
Psychologické prostriedky regenerácie. Akcentujeme najmä dodržiavanie životosprávy
bez alkoholu a fajčenia s dostatočne dlhým a veku primeraným spánkom, v ktorom
rešpektujeme aj individuálne rozdiely a potreby. Využívanie relaxácie so zaradením
regulačných a autoregulačných techník, ale aj takých postupov, na ktoré je potrebný prístup
odborného špecialistu (napr. sugescia, muzikoterapia a pod.). Zaraďujeme prostriedky
aktívneho odpočinku, čiže rôzne pohybové aktivity, ktoré sa líšia od pôvodnej, pri ktorých
podľa možnosti zaťažujeme iné časti tela, aké boli zaťažované v pôvodnej aktivite. Ak sme
zaťažovali dolné končatiny, pri aktívnom odpočinku preferujeme zaťažovanie horných
165
končatín (napr. namiesto futbalu volejbal, basketbal alebo hádzanú a opačne). Využívame aj
prostriedky pasívneho odpočinku – rôzne, vekovo, časovo a obsahovo primerané formy
kultúrneho vyžitia. Pri ich výbere ako aj pri celkovom využívaní psychologických
prostriedkov sa zohľadňujú osobnostné črty, dbá sa o upevňovanie medziľudských vzťahov,
o potláčanie konfliktov a pod. Zohľadňujeme prípadnú možnosť využívania „Orbeliho
efektu“, ktorý spočíva v priaznivom pôsobení sexuálnych aktivít na zotavenie.
Biologické prostriedky regenerácie sú najdôležitejšie. Je absolútne najdôležitejšie
rešpektovať ich, lebo len ich využitím prebehne regenerácia. Aj našim hlavným cieľom je
najmä poukázať na biologické – fyziologické prostriedky regenerácie, preto na ne poukážeme
podrobnejšie.
Racionálna a cielená výživa a tekutinový režim patria k najvýznamnejším biologicko –
fyziologickým prostriedkom regenerácie a sú základom životného režimu aj u športujúcich
osôb a vyžadujú si samostatné pojednanie. Pre rozsiahlosť problematiky si na tomto mieste
pripomenieme len niektoré zásady, progresívne prvky a trendy ktoré slúžia pri úprave režimu
práce a odpočinku v súvislosti s cirkadiánnymi rytmami napr. pri prechode časových pásiem.
Vo výžive sa napr. robí úprava tak, že je zvýšený príjem cukrov, aby sa cez indolamíny
navodila spavosť (využíva sa to pri urýchlení aklimatizácie na rozdiel časových pásiem),
alebo aby sa bezprostredné pred súťažou (zápasom) zlepšil energetický potenciál. Prevaha
bielkovín v prijímanej strave sa naordinuje vtedy, keď sa má navodiť aktivita a vzrušivosť cez
katecholamíny. Robí sa tak pri prekonávaní časových pásiem pri príchode na nové miesto,
resp pri silovom tréningu, pri ktorom chceme podporiť svalový rast - myofibrilárnu
hypertrofiu a pod.
V tekutinovom režime sa vyhýbame pitiu väčšieho množstva čistej vody (aj minerálok)
pred výkonom. V predštartových stavoch často nastáva sucho v ústach vyvolávajúce pocit
smädu. Tu je vhodnejšie len ovlažiť si ústa a nepiť, lebo pri zdravých obličkách nastáva
„zrieďovací pokus“ - koľko vody (tekutín) vypijeme, toľko sa jej vylúči močom (diurézou).
Organizmus však nátriovou a káliovou pumpou bráni vylučovaniu Na+ a K+, ale toto
zadržiavanie je energicky náročný proces, po ktorom sa spaľuje na výkon najpotrebnejšia
energia makroergných fosfátov. Vypitím pohára vody sa ochudobníme o energiu, ktorá by
vydržala niekoľko minút. Ešte raz pripomeňme, že ak piť, tak hlavne iontové nápoje. Nestačia
ani minerálky, lebo v nich je pomer iónov nemusí byť vyvážený, lebo vznikol na rôznych
miestach v rôznych podmienkach v prírode. Na nálepkách je často uvedená „Mendelejevova
sústava“ a obsiahnuté minerály môžu mať len chuťový význam (napr. slanosť). Zdravotný
význam majú často len výnimočne aj to najmä po špeciálnej, napr. tepelnej úprave. Pre
166
regeneráciu v súvislosti s hospodárením vodou a soľami nemajú význam a za týmto účelom
potrebujeme prijímať iontové roztoky. Minerálky však uspokojivo zaháňajú pocit smädu,
najmä ak sú umelo sýtené CO2, čo sú dnes s výnimkou tzv. „tichých“ temer všetky minerálky.
Ak by si mali dlhodobejšie udržať svoje iontové zloženie, museli by byť vo vhodných
sklenených tmavých obaloch (najspoľahlivejšie by bolo kobaltové sklo).
Pohybová regenerácia - regeneračné a kompenzačné cvičenia (niekedy sa dajú označiť
aj ako nápravné cvičenia): Z viacerých aspektov je najvhodnejší strečing v rôznych podobách
vo forme rôznych strečingových metód (Štulrajter a kol., 1998). Je vhodný pre svoju
jednoduchosť a tým aj relatívne rýchle zvládnutie, rýchly pozitívny efekt pôsobenia na svaly
(už po prvom jednorázovom cvičení, ktoré však musí prebehnúť pod dozorom cvičiteľa).
Strečing má veľký zásobník cvičení pre jednotlivé segmenty tela, pre menšie aj väčšie svalové
skupiny, dá sa aplikovať podľa funkcie na agonistické a antagonistické svalové skupiny, je
vhodný pre obe pohlavia a cvičiacich rôzneho veku a výkonnosti. Efekt strečingu sa dá veľmi
dobre kontrolovať meraním reflexného času monosynaptických reflexov a v „terénnej“ praxi
testmi kĺbovej pohyblivosti. Na spomínané účely je vhodná aj joga a antigravitačné cvičenia,
ktoré si však žiadajú veľmi skúseného cvičiteľa a môžu byť zamerané nielen na telesnú, ale aj
na duševnú regeneráciu. Pri joge sa odporúča využívať v športovej praxi jej prvky, napr.
inverzné polohy –asány na ovplyvňovanie cirkulácie redistribúciou krvi, pri ktorej sa odkrvia
dolné končatiny a prekrvuje sa hlava, horná časť trupu, resp. joga sa využíva ako dýchacie
cvičenie. Pravý efekt jogy na ovplyvňovanie duševných stavov a meditácie si vyžaduje
mnohoročnú prax a je náročné aj časovo.
Pri aplikácii spomínaných kompenzačných cvičení ale aj pri samotnom posilňovaní
musíme rešpektovať funkčnú stránku pohybového systému – súhru agonistov a antagonistov.
Hlavnú najdôležitejšiu funkciu pri pákových pohyboch horných aj dolných končatín, ktorými
hýbu svalové dvojice, hrajú agonistické svalové skupiny. To, že agonistické svaly musia byť
silnejšie, berieme do úvahy pri posilňovaní tak, že im venujeme viac pozornosti, používame
vyššie
hmotnosti
a využívame
intenzívnejšie
(excentrické)
posilňovanie
pohyby.
Antagonistické svaly – naproti tomu, majú byť slabšie a neskrátené, lebo v opačnom prípade
tvoria prekážku pohybom, nezmenšujú ich rozsah a neznižujú ich intenzitu. Pri silných
a skrátených
svaloch
sú
kopy,
hody,vrhy,
menšie,
kratšie
a nepresnejšie!
Preto
antagonistickým svalom venujem viac pozornosti pri strečingu a iných kompenzačných
cvičeniach. Nedovoľujeme, aby sa tieto svalové skupiny skracovali a aby boli extrémne silné,
lebo sa z nich vyvinú tzv. parazitárne svaly (Štulrajter – Jánošdeák a kol., 2003). Ak im
nevenujeme dostatočnú pozornosť v regenerácii, vznikajú syndrómy, resp. poškodenia ktoré
167
sa označujú ako entezopátie (Marček a Dzurenková, 1997). Takouto svalovou skupinou sa
veľmi často môžu stať svaly zadnej strany stehna, ktoré v anglosaskej literatúre dostali názov
„hamstringy“. To preto, že podobne ako škrečok, podľa ktorého dostali anglický názov,
„ujedajú“ z rozsahu pohybov. Preto sa stávajú jednou z najkritickejších svalových skupín
u futbalistov.
Agonistami horných končatín sú flexory predlaktia (obr. 2), a antagonistami dolných
končatín extenzory v kolennom kĺbe (obr. 3), označované ako „hamstringy“.
Obr. 2. Súhra agonistov - flexorov /m. biceps
brachii
a m.
brachialis)
a antagonistov
-
extenzorov (tri hlavy m. triceps brachii)
predlaktia horných končatín. Vrodená sila
agonistov horných končatín je taká veľká, že
novorodenca po vyvolaní úchopového reflexu
(vložením
pršteka
do
dlane)
nadvihneme
z podložky! Svaly na končatinách majú odstupy
a úpony.
Na
väčšine
svalových
skupín
entezopátie a iné ťažkosti, o ktorých hovoríme v texte, vznikajú na úponoch, ktoré sa stávajú
problémovými časťami pohybového aparátu.
Obr. 3. Súhra agonistov – extenzorov, v podobe
štvorhlavého svalu (1) a antagonistov – flexorov
(2 – 5) dolných končatín v kolennom kĺbe,
Zapájaním
sa
do
pohybov
a nedostatkom
kompenzačných cvičení sa antagonistické svaly
dolných končatín, čo sú svaly zadnej strany
stehna – dvojhlavý sval stehna, pološľachovitý
a poloblanitý sval, (vymenované na obrázku po
latinsky), stávajú „parazitárnymi svalmi“.
168
FYZIKÁLNE PROSTRIEDKY REGENERÁCIE
V praxi najviac využívame fyzikálne prostriedky, ako sú, teplo, voda, vzduch, svetlo,
elektrická energia, využívame ich lokálne, napríklad ako obklady, ale aj komplexne ako
balneologické prostriedky: perličkový kúpeľ, masáž a sebamasáž, parný kúpeľ a iné; vodné
procedúry, obklady, zábaly, polievanie, sprchy, streky, šliapacie kúpele, celkové kúpele,
prípadne kúpele s rôznymi prísadami, vírivky; a sauna.
K najnovším prostriedkom regenerácie patrí pôsobenie chladu na celý organizmus ktoré
sa realizuje v kryokomorách, nielen na lokálne, ale aj na reflexné pôsobenie. Veľmi
významným prostriedkom v ostatnom čase je aj využívanie elektromagnetickej rezonancie.
Elektromagnetická rezonancia sa využíva v diagnostike aj v terapii a začala sa využívať aj
v regeneračných procedúrach na ľuďoch aj na zvieratách. O pôsobení tepla a chladu, ako aj
elektromagnetickej rezonancie si povieme podrobnejšie v závere článku.
VÝZNAM SAUNOVANIA V REGENERÁCII
Sauna je jeden z najúčinnejších a cenovo dostupných (ak nerátame vybudovanie
saunovacieho zariadenia – sauny a bazénika) prostriedkov regenerácie.
Saunovanie má dve fázy. V prvej fáze sa pri extrémne vysokej teplote a vlhkosti
organizmus prehrieva, v druhej ochladzuje v chladnej vode pod 16° C, alebo ľadových drvín,
či snehu (Matej a kol., 2005). Zahrievanie bez ochladenia prakticky nemá význam
v regenerácii. Požadovaný efekt sa dostaví až po ochladení.
Reakcie organizmu sa merali telemetricky. Ukázalo sa, že pri zahrievaní PF a TK
nestúpajú, alebo sa len veľmi mierne zvýšia, ale ich hodnoty sú nižšie, ako pri chôdzi do
bazéniku. V bazéniku naproti tomu extrémne stúpnu hodnoty systolického aj diastolického
TK na 330/280 Torrov. PF stúpne len nepodstatne lebo pôsobí „diving reflex – potápací,
ponárací reflex“, ktorého podstata je v ochladení reflexných zón tváre. Až do telemetrických
meraní sa nevedelo, že u zdravých osôb sa dajú docieliť takéto vysoké hodnoty. Pri takýchto
hodnotách TK však hrozí poškodenie organizmu, zhoršenie zdravia až ohrozenie života,
najmä u tých, čo majú problémy s TK, alebo majú skrytú srdcovú alebo cievnu chybu
(aneurizmu). Pri ani po saunovaní aj z uvedených dôvodov by sme nemali požívať
alkoholické nápoje . Kombinácia sauny a alkoholu je smrtiaca, o čom sa donedávna
presviedčali Fíni, kde počet úmrtí na srdcovocievne choroby a príhody bol najvyšší a okrem
uvedených okolností na to vplývala výživa s veľkým množstvom tukov. Po veľkej
presviedčanej kampani v ostatných rokoch počet úmrtí vo Fínsku radikálne klesol. Saunovať
169
by sme sa mali úplne zdraví a to aj vzhľadom na také choroby, ako je chrípka, nachladnutie,
angína. Ak by sme sa saunovali v stave napadnutia bacilmi alebo vírusmi, pri vysokom
krvnom tlaku by sme ich „zahnali“ aj do takých častí krvného riečiska, do ktorých by sa
normálne nedostali. Po zaľahnutí do postele choroba môže prepuknúť alebo sa zdravotný stav
zhorší, lieky ktoré budeme brať však budú cirkulovať v tele pri nižšom tlaku a neprekonajú
bariéru, ktorú prekročili choroboplodné zárodky pri ochladzovaní po saune.
Saunujeme sa nie viac ako 1 -2 krát týždenne, lebo sauna nastavuje organizmus na
tropotrófnu fázu tvorby energie, čiže učí organizmus svojim spôsobom „lenivieť“. Výnimkou
je prípravné obdobie, resp. obdobie keď sa nesúťaží. Vtedy je preladenie na tvorbu energie
žiadúce. Saunovanie urýchľuje regeneráciu urýchlením obnovy živín a kyslíka a odstránením
metabolitov. „Trénuje“ srdcovocievny systém a podporuje tréningové efekty zdokonaľovania
jeho regulácie, zvyšovania vývrhového a minútového vývrhového objemu krvi. Výrazne sa
zlepšuje celý imunitný systém.
VÝZNAM APLIKÁCIE CHLADU V REGENERÁCII
V ostatnom čase sa stretávame často s aplikáciou chladu na organizmus aj u športovcov.
„Ideovo“ aj materiálne spomínanú aplikáciu u nás akceleruje import z Poľska. Jedná sa najmä
o komory a zariadenia dovezené zo spomínanej krajiny. Aj v športovej praxi sa aplikácia
extrémneho chladu označuje ako kryoterapia. Skôr ako rozoberieme jej pôsobenie na
organizmus športovcov, pripomeňme, že v názve je nenáležité slovo „terapia“, lebo v prípade
športujúcich osôb sa nejedná o liečenie. Chlad sa má využívať aj v regenerácii. Navrhujeme
využívať názov „kryoprocedúry“, čím sa vyhneme v teoretickom zdôvodňovaní aj
v praktickom využití zdravotným predpisom a obmedzeniam. Len samotné procedúry si pod
týmto názvom vyžadujú prísny lekársky dozor vyškoleného pracovníka - lekára a aj zdravotné
indikácie. Nazdávame sa, že práve pre mnohých pacientov je kryoterapia nevhodná a príliš
riziková. Povieme si o extrémnom pôsobení chladu pod označením „kryoprocedúry“. Už sami
spomínaní „dovozcovia“ (odvolávame sa na materiály istého pracoviska v B.B.) rozdeľujú
účinky kryoterapie na liečebne – rehabilitačné, regeneračno – rekondičné, preventívne
a kozmetické. Pre potreby športu by sa mohlo využívať regeneračno – rekondičné pôsobenie
s tým, že takúto procedúru by mohol zabezpečovať v prítomnosti lekára fyzioterapeut alebo
iný zaškolený regeneračný pracovník (masér, zdravotná rehabilitačná sestra a pod.).
170
KRYOPROCEDÚRY A KRYOTERAPIA
Fyziologická podstata a spôsob aplikácie je u oboch veľmi podobný, resp. totožný.
Prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze je organizmus vystavený extrémnemu chladu
v kryokomore, v druhej fáze podstúpi fyzickú záťaž, v ktorej sa organizmus prehreje
a extrémne sa zvýši krvný prietok cez periférne časti organizmu. V tomto je kryprocedúra
podobná saunovaniu, ale akoby s „opačným znamienkom“. Pri saunovaní sa organizmus
najprv prehreje a následne ochladí.
Pobyt v extrémnom chlade je vlastne istým druhom stresu, pri ktorom sa spúšťa
hormonálna reakcia. Okrem stresorových hormónov – noradrenalínu a adrenalínu sa vylučuje
aj testosterón, ktorý vplýva na rast svalovej hmoty, čo môže mať priaznivý vplyv najmä na
športovcov u ktorých sa vyžaduje sila. Zníži sa vodivosť periférnych nervov a tým sa
ovplyvní na jednej strane aktivita CNS, na druhej strane sa zníži napätie svalov. Nastáva
zúženie ciev a krv z kapilár sa redistribuje do vnútorných častí krvného obehu. Znižuje sa
subjektívny pocit bolesti. Následne po pobyte sa zvýši látková výmena, odstraňujú sa
metabolity a redistribujú sa minerály. Pobyt v komore má svoje pravidlá a trvá dve až tri
minúty pri teplote -120 až -130° C a predchádza mu krátka adaptácia v predsieni pri teplote 60° C
V druhej fáze klienti podstupujú fyzické zaťaženie, niekoľkominútová práca väčšinou
na ergometroch (stacionárnych bicykloch, behátkach a pod.), ale môže to byť aj aerobik,
klusanie a skákanie cez švihadlo – fyzické aktivity, pri ktorých sa organizmus zahreje
a extrémne sa zrýchľuje krvný obeh, krvný prietok cez svaly.
Počas pobytu v komore klienti nepociťujú chlad, ale skôr jemné pálenie, alebo tupé
bodanie na odkrytých častiach tela. Po skončení sa dostaví pocit zníženého napätia,
uspokojenia, relaxácie, psychického a fyzického uvolnenia, ktoré pretrvávajú niekoľko hodín.
Pre športovcov sa odporúčajú podľa stupňa trénovanosti alebo fázy tréningového cyklu,
až 2-3 pobyty v komore denne, celkovo kúru 10 pobytov po ktorých nasleduje prestávka (obr.
4). Musíme si však byť vedomí toho, že režim ochladzovania nie je zatiaľ dostatočne
prebádaný.
171
VYUŽITIE ELEKTROMAGNETICKEJ REZONANCIE V REGENERÁCII
A TERAPII
Jednou z nových metód ktoré sa využívajú v regenerácii a terapii je elektromagnetická
rezonancia (EMR). O aktuálnosti tejto problematiky svedčí aj fakt, že za oblasť EMR bola
v roku 2003, ako sme už spomenuli, udelená aj Nobelova cena za fyziológiu a medicínu
(Slavkovský, 2005).
Organizmus sa nachádza pod vplyvom zemského elektromagnetického vlnenia ale aj
sám ako celok aj jeho časti (orgány) vytvárajú elektromagnetické vlny rôznej frekvencie.
Hlavné vlnenie organizmu vytvára hypotalamo – hypofyzárne centrum mozgu a to má tú istú
frekvenciu ako zemské elektromagnetické vlnenie – 7,8 Hz. Elektromagnetické vlnenie
(EMV) srdca a obličiek majú mikrovlný charakter, žalúdok má ultrakrátke vlny (obr. 5).
Obr. 4 Dr. Caban z Banskej Bystrice (prvý zľava), jeden z priekopníkov kryoprocedúr
a kryoterapie, s hokejistami pred pobytom v kryokomore (prvý vpravo hokejista NHL
Handzuš)
Ak má príroda a prostredie zostať zdravé musí byť elektromagnetické vlnenie zeme bez
porúch. Príroda potrebuje čistý dážď a vzduch, vyváženú ponuku výživných látok. To isté
potrebuje aj človek. Zdravie upevňuje správne bezporuchové magnetické vlnenie, pestrá
výživa a čisté prostredie. Dobré zdravie podporujeme uvedomelým správaním v dennom
režime a vo výžive.
172
Obr. 5: Elektromagnetické ultrakrátke vlnenie žalúdka (vľavo) a mikrovlnný charakter vĺn
srdca a obličiek (vpravo)
Medzi škodlivé faktory ovplyvňujúce negatívne elektromagnetické vlnenie zeme patri:
„elektrosmog“ zo satelitov, rozhlasových a televíznych vĺn, vlny mobilných telefónov a pod.
Elektromagnetické vlnenie ľudského tela negatívne ovplyvňujú tým, že rušia jeho
rytmus, uvedené vonkajšie, ale aj vnútorné faktory (rôzne lieky, nesprávna strava, zlý
pracovný režim, a i.)
Pozorovania pri kozmických letoch ukázali, že zemský magnetizmus pôsobí na živé
organizmy predovšetkým na človeka. Stále viac ľudí má v súčasnosti rôzne „ťažkosti“ –
únavnosť, pokles schopnosti koncentrácie, poruchy spánku, ktoré sa predtým nepozorovali.
Vlnenie pôsobí na statolitový orgán vnútorného ucha, ktorý takto reaguje podobne, ako
„kompasový orgán“ holubov. Na tento „orgán“ pôsobí aj umelo vytvorené a aplikované
elektromagnetické vlnenie, ktoré môže vrátiť porušenú frekvenciu vlnenia organizmu do
prirodzeného pásma 7,8 Hz. Na aplikáciu elektromagnetických vĺn pre terapeutické účely
a účely regenerácie boli vyvinuté prístroje, väčšinou prenosné (napr. pristroj firmy Herba –
life). Prístroje vytvárajú vlnenie požadovanej .frekvencie na základe nasnímanej vzorky
srdcového rytmu (HRV – „heart rate variability“) ktoré na spätnoväzobnom princípe aplikujú
pacientovi. Každé indivíduum má totiž svoj vlastný rytmus, ktorý sa mení individuálne len pri
„poruchách“ spôsobených vonkajšími a vnútornými vplyvmi. Takto potom každá osoba
dostáva „vzorku“ EMV podľa „individuálnych potrieb“.
173
ÚČINKY EMR NA ORGANIZMUS
EMR pôsobí temer na všetky systémy organizmu ako celku a spôsobuje:
•
Zvýšenie zásobovania kyslíkom
•
Zlepšenie metabolizmu buniek
•
Zlepšenie regenerácie a antistresový účinok
•
Stúpnutie telesnej a duševnej výkonnosti
•
Harmonizácia autonómneho systému
•
Zlepšenie regulácie krvného obehu a prekrvenia
•
Posilnenie imunitného systému pri infekciách a alergiách podmienených metabolizmom
•
Zlepšenie štruktúry kostí a chrupaviek pri ochoreniach pohybového aparátu
•
Urýchlenie hojenia rán, zníženie bolesti, krvácavosti, zápalov po operáciách a
extrakciách
•
Aktivácia hormonálnej regulácie a zlepšenie s tým spojeného telesného a duševného
pocitu
•
Zlepšenie čeľustno-ortopedických stavov
•
Zníženie bolestí chrbta a zníženie svalového napätia
•
Pokles neuralgií a ochorení kĺbov
•
Potlačenie bolestí hlavy a výskytu migrény a i.
Elektromagnetické vlny vznikajú v „základnej substancii“ buniek spojivového tkaniva.
Vlnami sa desaťtisíce buniek vzájomne „dorozumievajú“
Pri vzájomnej komunikácii im pomáhajú
•
CNS ako „riadiaci šéf“
•
krvný obeh ktorý dodáva výživné látky
•
lymfatický systém ako „odvádzač odpadu a kontrolór životného prostredia“
EMR pôsobí aj na bunkovej – celulárnej úrovni a spôsobuje:
–
reaktiváciu oslabených buniek
–
zlepšenie prívodu kyslíka
–
zrýchlenie krvného prietoku
–
dokonalejšie spaľovanie živín
–
lepšie odstraňovanie splodín metabolizmu
Zlepší sa aj funkcia erytrocytov, ktoré do buniek privádzajú O2 a živiny, ale aj
škodliviny a choroboplodné zárodky. Splodiny z bunky a tkanív cez intersticiálnu tekutinu
odvádza venózny systém. Lymfatický systém „odsáva“ splodiny do pečene a obličiek, ktoré
174
ich
zneškodnia.
Ultratenké
nervové
vlákenká
kontrolujú
vnútrobunkové
tekutiny
a zabezpečujú spojenie telových buniek s mozgom. Sieťovité spojivové tkanivo („základná
substancia“) vychytáva škodliviny cez membrány. Rozložené spojivové tkanivo by mohlo
spôsobiť choroby.
Každú sekundu sa v ľudskom tele delí 200 miliónov buniek. Choroby vzniknú vtedy,
keď delenie neprebehne správne – v dôsledku nesprávnej výživy, vplyvov prostredia a pod.
V zdravej bunke funguje metabolizmus cez iontovú výmenu. Energiu v bunke tvoria
mitochondrie –“elektrárne“ bunky. 50-70% energie je na udržanie života, zbytok na delenie
bunky, ako rezerva sily a regenerácie.
ZÁVER
Na základe prezentovaných úvah záverom vyslovujeme niekoľko návrhov:
•
Na regeneráciu sa malo myslieť už pri budovaní objektov na športovanie – štadiónov,
hál a iných zariadení.
•
Mali by existovať aj hygienicko-fyziologické normy ktoré by sa mali striktne
dodržiavať už pri schvaľovaní projektov na ich výstavbu! Vyžaduje si to však zmeniť
stav aj v myslení všetkých zainteresovaných osôb.
•
Nezanedbateľnou požiadavkou je, aby problematika regenerácie v požadovanej miere
figurovala aj v učebných plánov vysokoškolských ustanovizní – fakúlt, ktoré pripravujú
telovýchovných pedagógov a trénerov. Preto sa tento apel vzťahuje aj na organizátorov
diaľkového štúdia trénerov a ich ďalšieho vzdelávania. Žiaľ na spomínaných miestach
pozorujeme opačný trend, t.j. redukciu alebo úplné vynechávanie výučby!
RESSUME
REGENERATION AND MASSAGE IN SPORTE
Meaning of word regeneration is supported by the facts that regeneration dominate
upontraining by 2 to 1 till 3 to 1. As like as in every living form regeneration is a process
proceeding spontaneously also in human being and the most important is its active form of
recovery with classical and sport massage. The modern forms of recovery include sauna,
cryotherapy, ice massage and elektormagnetic resonance. This paper deals with physiological
essence of above mentioned methods, their effect on human life and their aplication in sports
practice.
175
Key words: Physiological basis of massage, kryotherapie, kryoprocedure, electromagnetic
resonance.
LITERATÚRA
BADTKE, G. 1998. Physioterapie in Sport. S. 337 –348. In.: Badke, G. a kol,:
Sportmedizinische Grundlagen der Körpererziehung und des spotrtlichen Training. Leipzig.
Johan Ambrosius Bath 1998, 502 s.
JÁNOŠDEÁK, J. 1989. Športová masáž a sebamasáž. Bratislava : Šport, 1989, 202 s.
KASA, J. 2001. Športová kinantropológia. Bratislava : FTVŠ UK, 2001, 109 s.
MARČEK, T. – DZURENKOVÁ, D. 1997. Entezopatie. S. 66 – 68. In.: Komadel, L. a kol.:
Telovýchvnolekárske vademekum. Bratislava, Slovenská spoločnosť telovýchovného
lekárstva a Belin – Chemie, Menarini Group 1997, 237 s.
MATEJ, M. a kol. 2005. Sauna v zdraví a chorobe. Martin. Osveta 2005, 284 s.
Slavkovský, P.: Korene slovenskej vedy a Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu. (1901
– 2003). Bratislava. Slovak Academic Press 2005, 164 s.
ŠTULRAJTER, V. 1997. Strečing. S. 187. In.: Komadel, Ľ. A kol.: Telovýchovnolekárske
vademecum. Bratislava. Slovenská spoločnosť telovýchovného lekárstva a Berlin – Chemie,
Menarini Group, 1997, 237 s.ŠTULRAJTER, V. – ZRUBÁK, A.- JÁNOŠDEÁK, J. 1998. Strečing v tréningu futbalistu (sila
a strečing ako zložky fitnisu). Bratislava, FTVŠ UK a Vedecká spoločnosť pre TV a šport
1998, 76 s.
ŠTULRAJTER, V. - JÁNOŠDEÁK, J. a kol. 2003. Regenerácia a masáž. Bratislava. FTVŠ UK
2003. 264 s.
176
VÝZNAM A VYUŽITIE STREČINGOVÝCH CVIČENÍ VO FYZICKEJ
PRÍPRAVE HASIČA
Vladimír ŠUTKA - Ivan MICHALKO - Marián BOTKA
UKF, PF, KTVŠ Nitra, [email protected]
Kľúčové slová: Fyzická príprava, kĺbová pohyblivosť, strečingové cvičenia, ohybnosť.
ABSTRAKT
Témou práce bolo zistiť vplyv strečingových cvičení vo fyzickej príprave hasičov a ich
kĺbovej ohybnosti hasičov. Práca
podáva prehľad o vplyve pravidelného strečingového
cvičenia na kĺbovú pohyblivosť a ohybnosť hasičov. Využíva 3 metódy strečingových
cvičení:
metóda
postizometrického
naťahovania,
metóda
postupného
naťahovania
a dynamický strečing. Analyzuje vzniknuté zmeny v sledovaných parametroch. Na základe
získaných a overených poznatkov odporúča zaviesť do pravidelnej fyzickej prípravy hasičov
strečingové cvičenia.
ÚVOD
Zo života človeka sa postupne vytráca športovanie a doteraz bežné rekreačné pohybové
aktivity. Zabúda sa najmä na ich pozitívny vplyv na organizmus. Jedným z druhov
pohybových cvičení, ktoré majú veľmi pozitívny vplyv na organizmus pri malej fyzickej
náročnosti je strečing. Pomocou neho sa dá pozitívne ovplyvňovať flexibilita tela, elastickosť
svalov a kĺbová pohyblivosť. Využíva sa taktiež ako kompenzačné cvičenie v rámci
regenerácii síl. Ak bol do tréningovej jednotky zaradený strečing, kĺbová pohyblivosť sa udrží
aspoň na východiskovej úrovni, alebo sa dokonca zlepší!(Štulrajter, 1998) Pohybový
potenciál človeka je daný úrovňou jeho pohybových schopností. Praktické skúsenosti
ukazujú, že ak rozvíjame jednu pohybovú schopnosť, vytvárame tak predpoklady pre úspešný
rozvoj i ostatných pohybových schopností. Toto bol dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli zaradiť
strečing aj do fyzickej prípravy hasičov, ktorých pracovná náplň vyžaduje vysokú úroveň
fyzickej zdatnosti. Realizáciou strečingových cvičení u hasičov experimentálnej skupiny
v povinnej telovýchovnej príprave, sme overili a potvrdili pozitívny vplyv na ich kĺbovú
pohyblivosť.
177
CIEĽ PRÁCE
Cieľom práce je potvrdenie pozitívneho vplyvu a overenie efektívnosti a vhodnosti
strečingových cvičení v povinnej fyzickej príprave hasiča
ÚLOHY PRÁCE
•
Rozbor problematiky a zostavenie súboru strečingových cvičení pre experiment.
skupinu
•
Vybrať vhodné testy na zistenie úrovne ohybnosti a pohyblivosti
•
Realizovať vstupné testy u experimentálnej a kontrolnej skupiny
•
Realizovať výstupné testy u experimentálnej a kontrolnej skupiny
•
Spracovať a vyhodnotiť získané údaje a stanoviť závery pre prax
HYPOTÉZA
V našej práci vychádzame z predpokladu, že sa potvrdí pozitívny vplyv strečingu na
zmeny v úrovni kĺbovej pohyblivosti a bude použiteľný v telovýchovnej príprave hasičov.
METODIKA PRÁCE.
Stanovenie výskumnej situácie
Výskumná situácia (VkS)to – Pe t – (VkS)t1 a (VeS)to – Pe t – (VeS)t1 Ide o skupinové
výbery, kde jeden z nich vystupuje ako experimentálny a druhý ako kontrolná skupina.
V experimentálnom výbere (Ve) sa uplatňuje experimentálny postup (Pe).V kontrolnom
výbere (Vk) sa uskutočňuje podnet (Pk) tradičným postupom. Pri oboch skupinách je čas
sledovania (t) rovnaký. Predpokladáme, že všetky spontánne riadené faktory budú približne
rovnako vplývať na probantov oboch skupín. Kontrolná skupina poskytuje základ hodnotenia
efektívnosti experimentálneho faktora (Šutka, Brodáni, 2001).
178
(Ve) - experimentálny výber
(Vk) – kontrolný výber
(Pe) – experimentálny podnet – strečingové cvičenia zahrnuté v záverečnej časti tréningovej jednotky
v experimentálnom súbore
(Pk) – tradičný postup tréningovej jednotky bez vplyvu experimentálneho podnetu
( t) – čas 2 mesiace
VÝBER SLEDOVANÉHO SÚBORU
Výskum sme realizovali na OR HaZZ v Nitre. Do kontrolného i experimentálneho
súboru boli zradení príslušníci hasičského a záchranného zboru, ktorí sa zúčastňovali
všeobecnej fyzickej prípravy každý tretí deň dve hodiny. Celkový počet respondentov bolo
28. Nikto z nich nemal zdravotné problémy a zúčastňovali sa pravidelne telovýchovnej
prípravy. Nevyskytli sa žiadne okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh a výsledky testu
Výber a popis použitých testov (Měkota,1983)
Test 1 Dotyk prstov za chrbtom (Obr. 1)
Popis testu: základné postavenie – stoj mierne rozkročný, jedna paža vo vzpažení, druhá
v zapažení, obe ohnuté v lakti. Probant sa snaží dotknúť, poprípade prekryť konce prstov
oboch rúk vzadu za telom. Páskovou mierou (meradlom) zmeriame vzdialenosť medzi
koncami prstov obidvoch rúk a výsledok vyjadríme v cm. Skúšku opakujeme dva krát v
pozícii pravá ruka hore a dva krát v pozícii ľavá ruka hore. Hodnotíme vždy priaznivejší
výsledok.
Merané údaje: prekrytie prstov označíme znamienkom plus (+), ak sa prsty nedotýkajú,
použijeme znamienko (-).
Pomôcky: meradlo
Obr. 1 Test na dotyk prstov
179
Test 2 Upažiť vzad (Obr.2)
Popis testu: základné postavenie – stoj spojný chrbtom ku stene, paže v upažení dlane vpred,
snaží sa čo najviac vzdialiť chrbtom od steny. Paže pritom zostávajú napnuté v upažení, prsty
sa stále dotýkajú steny. Po dosiahnutí krajnej polohy zmeriame vo výške paží horizontálnu
vzdialenosť medzi stenou a chrbticou. Test meriame dva krát, lepší výsledok zapíšeme.
Merané údaje: vzdialenosť chrbtice od steny – d
Pomôcky: meradlo
Obr.2 Test na upaženie vzad
Test 3 Vzpažiť vzad v ľahu na bruchu (Obr.3)
Popis testu: ľah na bruchu na žinenke, brada sa dotýka podložky, paže vo vzpažení plne
napnuté, drží vo vodorovnej polohe tyč. Na pokyn pohybuje pažami napnutými v zápästí,
v lakťoch smerom vzad, až do krajnej polohy. Zmeriame vertikálnu vzdialenosť tyče (jej
dolného okraja) od podložky. Dĺžka tyče je 60cm, držanie na šírku ramien. Zaznamenávame
výsledok lepšieho z dvoch pokusov.
Merané údaje: vzdialenosť tyče od podložky – d
Pomôcky: meradlo, 60cm dlhá tyč
Obr. 3 Test na vzpaženie vzad v ľahu na bruchu
Test 4 Hlboký predklon ( s dosahovaním v stoji na vyvýšenej ploche ) (Obr. 4)
Popis testu: základné postavenie – stoj spojný na vyvýšenej ploche, vzpaží a postupne sa
predkláňa. Napnuté prsty rúk pritom sunie po dĺžkovom meradle čo najhlbšie. Nohy
v kolenách musia zostať napnuté, v krajnej polohe je výdrž 2 sekundy. Zaznamenávame
výsledok lepšieho z dvoch pokusov.
Merané údaje: dotyk prostredných prstov na meradle
Pomôcky: meradlo, stupeň, alebo bedňa vysoká 50cm, široká 35cm
Obr. 4 Test na hlboký predklon
180
Test 5 Úklon vľavo (vpravo) v smere lateroflexie (Obr. 5)
Popis testu: základné postavenie – stoj spojný, chrbtom tesne pri stene urobí najhlbší úklon
vľavo, ľavú pažu pritom ponecháva kolmo k zemi, ruku posúva po meradle. Nie je dovolená
rotácia, alebo predklon trupu ani laterálny posun panvy, zakázaný je kmit. V krajnej polohe
vydrží 2 sekundy.
Merané údaje: Zmeriame vzdialenosť konca prostredného prstu ľavej ruky od podlahy
v základnom postavení (vzpriamený stoj) - l a v krajnej polohe úklonu – d. Testovaný
výsledok je rozdiel oboch vzdialeností : T = l – d
Obr. 5 Test na úklon vľavo (vpravo)
Test 6 Bočný rozštep – vpravo ( vľavo ) (Obr. 6)
Popis testu: zo stoja vykonať čo možno najširší stoj rozkročný pravou ( ľavou ) vpred, tzv.
Bočný rozštep. Trup je v predklone, ruky sa dotýkajú zeme, nohy sú napäté.
Merané údaje: v krajnej polohe zmeriame výšku sedacej kosti od zeme – d
Pomôcky : meradlo
Obr. 6 Test na bočný rozštep vpravo (vľavo)
Test 7 Čelný rozštep (Obr. 7)
Popis testu: v stoji pri stene vykoná čo najširší stoj rozkročný, tzv. čelný rozštep. Stojí v rohu
miestnosti, trup je vzpriamený, dotýka sa steny, paže pri rozkročení sa opierajú o stehná,
chodidlá sú vytočené špičkami von.
Merané údaje: v krajnej polohe zmeriame výšku sedacej kosti od zeme – d
Pomôcky: meradlo
Obr. 7 Test na čelný rozštep (Měkota,1983)
181
VÝBER STREČINGOVÝCH CVIKOV A ZOSTAVENIE SÚBOROV
Pri výbere strečingových cvikov brali do úvahy ich časovú a technickú náročnosť. Do
všeobecnej fyzickej prípravy experimentálnej skupiny sme zostavili a zaradili z odbornej
literatúry uvedenej v zozname použitej literatúry osem súborov, v ktorých bolo
•
11 cvičení postizometrickou metódou,
•
11 cvičení metódou postupného naťahovania a
•
21 cvičení metódou statického strečingu.
Pre zložitosť pri popisovaní nemáme možnosť ich uviesť. Sú obsiahnuté jednotlivých
použitých publikáciach a výber jednotlivých cvikov je aj tak na zvážení každého cvičiteľa
/Alter 1999, Štulrajter 1991,1998 /.
ORGANIZÁCIA VÝSKUMU
Experimentálna skupina absolvovala súbory
strečingových cvičení každý tretí deň
a vždy boli aplikované v záverečnej časti tréningovej jednotky. Používalo sa 8 súborov
cvičení. Tieto súbory sa opakovali po dobu 2 mesiacov.
Výskum sa realizoval v telocvični areálu na OR HaZZ (Okresné riaditeľstvo hasičského
a záchranného zboru) v Nitre. Experiment sa realizoval v čase od 20.decembra 2006 do
21.februára 2007. Každý hasič z experimentálnej aj kontrolnej skupiny absolvoval vstupné
a výstupné merania kĺbovej pohyblivosti. Po dvojmesačnom pôsobení experimentálnym
činiteľom strečingových cvičení sme u experimentálnej i kontrolnej skupiny vykonali
výstupné záverečné testovanie Počas testovania sa nevyskytli žiadne komplikácie. Všetky
testy sa nám podarilo realizovať v časovom horizonte, ktorý sme si vopred stanovili.
VÝSLEDKY
Pri spracovaní vstupných a výstupných meraní sme použili porovnávaciu matematicko –
štatistickú. metódu
V experimentálnej skupine došlo vplyvom dvojmesačného pôsobenia experimentálnym
činiteľom vo všetkých ukazovateľoch k pozitívnym zmenám. V tabuľke 1 uvádzame výsledky
vstupného a výstupného merania experimentálnej skupiny. Pre porovnanie v tabuľke 2
uvádzame výsledky vstupného a výstupného merania kontrolnej skupiny.
182
Tabuľka 1 Zmeny u experimentálnej skupiny
Experimentálna
skupina
jednotk vstupne
y
merania
x
T – 1 pravá hore
cm
4,5
T - 1 ľavá hore
cm
1,6
T – 2 upažiť pri stene cm
35
T - 3 vzpažiť v ľahu cm
43
T – 4
hlboký
predklon
cm
10
T - 5 úklon vpravo cm
17
T – 5 úklon vľavo
cm
16
T-6 bočný rozštep
vpravo
cm
39
T-6 bočný rozštep
vľavo
cm
41
cm
45
T - 7čelný rozštep
výstupné
merania
x
8,7
7,4
43
47
zmen
a
d
4
5,8
8
4
13
21
20
3
4
4
36
-3
36
40
-5
-5
výstupné
merania
x
4
2
36
zmen
a
d
-1,3
-0,9
-2
40
8
26
-3
-1,8
-1
28
1
38
39
42
2
3
3
Tabuľka 2 Zmeny u kontrolnej skupiny
Kontrolná skupina
jednotk vstupné
y
merania
T – 1 pravá hore
x
T - 1 ľavá hore
cm
5,3
T – 2 upažiť pri stene cm
2,9
T - 3 vzpažiť v ľahu cm
38
T – 4
hlboký
predklon
cm
43
T - 5 úklon vpravo cm
9.I
T – 5 úklon vľavo
cm
27
T-6 bočný rozštep
vpravo
cm
27
T-6 bočný rozštep
vľavo
cm
36
T - 7čelný rozštep
cm
36
T – 1 pravá hore
cm
39
Tabuľke 3 predkladáme rozdiely vo výsledkoch vstupných testov našich respondentov
hasičov z povolania.
183
Tabuľka 3 Rozdiel medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou
pri vstupnom meraní
Vstupné merania
T – 1 pravá hore
T - 1 ľavá hore
T – 2 upažiť pri
stene
T - 3 vzpažiť v ľahu
T – 4
hlboký
predklon
T - 5 úklon vpravo
T – 5 úklon vľavo
T-6bočný
rozštep
vpravo
T-6 bočný rozštep
vľavo
T - 7čelný rozštep
jednotk experimentál
y
na skupina
x
cm
4,4
cm
1,6
kontroln
á
skupina
x
5,3
2,9
rozdi
el
d
0,9
1,3
cm
cm
35
43
38
43
3
0
cm
cm
cm
10
17
16
9,8
27
27
-0,2
10
11
cm
39
36
-3
cm
cm
41
45
36
39
-5
-6
Tabuľke 4 predkladáme rozdiely vo výsledkoch výstupných testov namerané po
dvojmesačnom zaraďovaní strečingových cvičení do všestrannej fyzickej prípravy hasičov.
Jednoznačne poukazujú na ich pozitívny vplyv.
Tabuľka 4 Rozdiel medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou pri vstupnom meraní
Výstupné merania
T – 1 pravá hore
T - 1 ľavá hore
T – 2 upažiť pri
stene
T - 3 vzpažiť v ľahu
T – 4
hlboký
predklon
T - 5 úklon vpravo
T – 5 úklon vľavo
T-6bočný
rozštep
vpravo
T-6 bočný rozštep
vľavo
T - 7čelný rozštep
jednotk experimentál
y
na skupina
x
Cm
8,7
Cm
7,4
kontrolná
skupina
x
4
2
rozdi
el
d
-4,7
-5,2
Cm
Cm
43
47
36
40
-7
-7
Cm
Cm
Cm
13
21
20
8
26
28
-5
5
8
Cm
36
38
2
Cm
Cm
36
40
39
42
3
2
184
ZÁVER
Na základe získaných výsledkov sme dospeli k nasledovným záverom. Všetky úlohy
ako aj cieľ práce sa nám podarilo splniť. Zaradením strečingových cvičení sa nám potvrdil
pozitívny vplyv na rozsah kĺbovej ohybnosti a pohyblivosti u respondentov hasičov. Týmto
sa nám potvrdila aj hypotéza práce a vhodnosť zaradenia strečingu do hodín všeobecnej
fyzickej prípravy profesionálnym hasičov a záchranárov.
•
Rozbor problematiky a zostavenie vhodných súborov strečingových cvičení
•
Vybrať vhodné testy na zistenie úrovne ohybnosti a pohyblivosti
•
Realizovať vstupné testy u experimentálnej a kontrolnej skupiny
•
Realizovať výstupné testy u experimentálnej a kontrolnej skupiny
•
Spracovať a vyhodnotiť získané údaje a stanoviť závery pre prax
NÁVRHY PRE PRAX
•
Na základe získaných výsledkov odporúčame zaraďovať strečingové cvičenia u všetkých
jednotiek HaZZ, ako súčasť cvičení vo všeobecnej fyzickej príprave.
•
Pred cvičením dôkladne vysvetliť význam, metodiku a vplyv jednotlivých strečingových
cvikov
•
Pri cvičení je nutné upozorňovať na správne polohy /napnutie a natiahnutie svalu/
•
Do súborov vybrať a zostaviť vhodné strečingové cviky pre všetky svalové skupiny
podľa dostupnej odbornej literatúry.
•
Z dôvodu maximálnej efektívnosti a pôsobenia jednotlivých cvikov odporúčam pri cvičení
dodržiavať všetky ďalšie zásady strečingových cvičení.
SUMMARY
The theme of this work was to find out the influence of stretching exercises in physical
preparation of the firemen on their joints flexibility. This work gives the view about the
influence of regular stretching exercises on joints mobility and flexibility. There are used
three methods of stretching exercises: the method of post-isometric stretching, the method of
gradual stretching and dynamic stretching. The work analyses the caused changes in the
monitored parameters. Based on the results we recommend to implement the stretching
exercises into regular physical preparation of firemen.
Key words: Physical preparation, joints flexibility, stretching exercises, flexibility.
185
LITERATÚRA
ALTER, M. 1999. Strečink- 311 protahovacích cvikú pro 41 sportu, Grada Publishing, 1999,
ISBN 80-7169-763-x
INFOVEK 2006. Ohybnosť. (On line). Retrieved 23.11.2006 on the world wide web
http://www.infovek.sk/predmety/telesna/index.php?k=124
KASA, J. 2000. Antropomotorika. Bratislava, Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú
výchovu a šport, 2000, ISBN 80-968252-3-2
MĚKOTA, K. - BLAHUŠ, P 1983. :Motorické testy v telesné výchově. Praha : SPN, 1983
OR HaZZ v Nitre, 2005.:Ročný plán všeobecnej a špecializovanej fyzickej prípravy
ŠTULRAJTER,V. 1991 Využitie strečingu v športe. Bratislava, Šport 1991, Telovýchovná
škola, 1991, 124 s.
ŠTULRAJTER, V. - ZRUBÁK, A. - JÁNOŠDEÁK, J. 1998 Futbal- strečing v tréningu futbalistu,
Bratislava, FTVŠ 1998, ISBN 80-7169-763-x, 1994
ŠUTKA, V. - BROĎÁNI, J.:Metodické pokyny na spracovanie diplomových prác podľa noriem
ISO. Nitra, ISBN 80-8050-433-4, 2001
UHRÁK, J. 1998:Požiarnicky šport-metodika, história a súčasnosť, TEPS Bratislava : 1988.
Zbierka pokynov riaditeľa OR HaZZ v Nitre č. 26/2004:Podmienky vykonávania fyzickej
prípravy a overovania fyzickej zdatnosti príslušníkov HaZZ
186
PARCIÁLNÁ ANALÝZA MOTORIKY DETÍ PREDŠKOLSKÉHO VEKU
Milan TUREK – Ingrid RUŽBARSKÁ
Fakulta športu Prešovskej univerzity, Prešov, Slovensko
Kľúčové slová: Predškolský vek, pohybová výkonnosť, korelačná analýza.
ABSTRAKT
Každý výskumný zámer, dotýkajúci sa diagnostiky pohybovej výkonnosti detí
predškolského veku je aj čiastkovým pokusom o zostavenie testovej batérie s čo najväčším
stupňom štandardizácie jednotlivých premenných v nej obsiahnutých. Jedná sa tu nielen o ich
použiteľnosť, ale v neposlednej miere aj o počet, ktorý je limitovaný schopnosťou ich
absolvovania. V komplexe pohybovej výkonnosti sa medzi súbormi dievčat a chlapcov
predškolského veku nenachádzajú štatisticky významné rozdiely. Vývinová akcelerácia je
s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou vyššej hmotnosti v súbore chlapcov. Korelačná
analýza naznačuje na rozdielne kauzálne súvislosti v súboroch dievčat a chlapcov.
PROBLÉM
V ontogenetickom motorickom rozvoji medzi „najcitlivejšie“ obdobia je možné zaradiť
predškolský vek, kedy podľa Čelikovského a kol. (1979), sú v tomto vekovom období
používané bežné štandardizované motorické testy. Lokomočné pohyby sú už bezpečné
a zdravé dieťa je schopné vykonávať všetky základné motorické úkony. Junger-Belej (2000)
potvrdzujú, že v súvislosti s predškolským vekom je špecifickým 5-6 rok dieťaťa. Dochádza
k závažným zmenám predovšetkým v proporcionalite postavy. Na základe doterajších
poznatkov je možné považovať vývoj lokomócie dieťaťa v predškolskom období za
ukončený. Presnejšie informácie o úrovni motoriky detí je možné získať na základe
diagnostiky konkrétnych pohybových schopností. Experimentálne bolo vyskúšaných
množstvo motorických testov. Ukazuje sa, že mnohé nie sú realizovateľné najmä v dôsledku
nedostatočne rešpektujú vývin detského organizmu. Pri hodnotení vývinového stupňa
jednotlivých systémov organizmu dieťaťa predškolského veku, ktoré v tomto vekovom
období podmieňujú jeho motoriku je rozhodujúca činnosť nervového systému. Ten vytvára
základ pre rozvoj koordinačných schopností dieťaťa, kvalita cvičenia je ovplyvnená aj
187
vysokou kĺbovou pohyblivosťou. Kvalita koordinačných schopností je
v bezprostrednej
súvislosti s úrovňou rýchlostnej schopnosti.
Olejár - Kaleta (1999) realizáciou Brace testu a
meraním základných somatických
ukazovateľov telesnej výšky i telesnej hmotnosti konštatovali, že vekové rozpätie 5-6 rokov
sa vyznačuje značnou akcelerovanosťou motorickej docility a ukazovateľom telesnej výšky.
Na základe výsledkov výskumného zámeru Junger-Turek (1997) po testovaní jednoročných
rozdielov usudzujú, že vývojová akcelerácia je významným determinantom zmien motoriky
detí predškolského veku. Intersexuálne porovnanie výsledkov potvrdzuje štatistický
relevantné rozdiely vo vytrvalostných a silových schopnostiach detí v prospech chlapcov.
Existujú rôznorodé prístupy so snahou o čo najväčší „prienik“ do podstaty motorických
schopností v tejto vekovej kategórii. Každý čiastkový poznatok na rôznej úrovni aktuálnych
analýz napomáha kritickejšiemu poznaniu tak praktickej stránky, ako aj k rozšíreniu
teoretického základu pre skúmanie motorickej oblasti v daných vekových skupinách.
Základný problém je pravdepodobne v otázke homogenity, resp. nehomogenity
skúmaného motorického „priestoru“ 5-6 ročných detí. Predchádzajúce výskumné zámery
poukazujú na nejednoznačnosť prístupov k aplikácii jednotlivých testových položiek, ktoré by
s najväčšou pravdepodobnosťou diagnostikovali motoriku týchto vekových kategórií.
CIEĽ A HYPOTÉZA
Diagnostikovať pohybovú výkonnosť a základné somatické ukazovatele 5-6 ročných
detí predškolského veku. Medzi súborom chlapcov a dievčat nie sú v pohybovej výkonnosti
štatisticky významné rozdiely ako aj vnútorná nezávislosť medzi testovými položkami.
MATERIÁL A METODIKA
Do výskumného zámeru bolo zahrnutých 122 5-6 ročných detí, navštevujúcich 6
mestských predškolských zariadení v Prešove. Jednorázové
testovanie bolo realizované
v mesiaci máj 2006 v spolupráci s učiteľkami materských škôlok. Jednotlivé položky testovej
batérie boli vyselektované na základe aktuálnych empirických a čiastočne teoretických
poznatkov. V prevažnej miere boli orientované na príslušnú vekovú kategóriu s možnosťou
ich bezproblémového absolvovania (Raczek a kol. 1998).
Testová batéria obsahuje 7 motorických a 3 somatické ukazovatele: 1. Tanierový
tapping (TAP). Faktor: Frekvenčná schopnosť ruky. 2. Obraty na lavičke (ONL). Faktor:
Rovnováhová dynamická schopnosť. 3. Rytmické bubnovanie rukami (RBR). Faktor:
Rytmická schopnosť. 4. Predklon s dosahovaním v sede (PRDKL). Faktor: Kĺbová
188
pohyblivosť trupu. 5. Beh k loptám (BKL). Faktor: Orientačná schopnosť. 6. Skok do diaľky
z miesta (SKOK). Faktor: Výbušná sila dolných končatín. 7. Člnkový beh 10x5 m (CBEH).
Faktor: Bežecká rýchlosť so zmenami smeru. Somatometria: 8. Telesná hmotnosť (TH). 9.
Telesná výška (TV). 10. Kožné riasy (KR) – suma hrúbky kožných rias na piatich miestach
tela.
K matematicko-štatistickému spracovaniu boli realizované: aritmetický priemer x ako
hrubá miera polohy, smerodajná odchýlka s, ako základný ukazovateľ variability, nepárový
„t“ test na vyhodnotenie štatistickej významnosti aritmetických priemerov jednotlivých
testových položiek a lineárna korelačná analýza.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Súčasťou pôvodne koncipovanej testovej batérie bola aj premenná Chytanie zavesenej
loptičky, ktorá je podľa Raczeka a kol. (1998) kritériom na určenie kinestetickodiferenciačnej schopnosti hornej končatiny. Aj napriek skutočnosti, že autori uvádzajú jej
dostatočný stupeň štandardizácie pre túto vekovú kategóriu, schopnosť jej splnenia bola
zanedbateľná. Tento rozpor v rámci realizovaného výskumného zámeru nevieme vysvetliť.
V tabuľke 1 sú uvedené aritmetické priemery, smerodajné odchýlky a neparový „t“ test
medzi súbormi chlapcov a dievčat. Na základe hodnôt rozptylu je možné usudzovať na
potvrdenie predpokladu o homogénnosti obidvoch súborov v ukazovateľoch pohybovej
výkonnosti ako aj, na adekvátnosť výberu realizovanej testovej batérie pre túto vekovú
kategoriu, aj keď sa stretávame s rozdielnymi poznatkami jednotlivých autorov. Štatisticky
významný rozdiel nachádzame v ukazovateli č.6 – výbušná sila dolných končatín.
Jednoznačnejšie nevieme určiť príčinu tohto rozdielu, ktorá môže byť podmienená rozličnými
okolnosťami, ktoré sú mimo možnosti tejto analýzy.
189
Tab. 1. Aritmetické priemery, smerodajné odchýlky a nepárový „t“ test súborov chlapcov a
dievčat
Premenná
1. Tanierový tapping (TAP)
2. Obraty na lavičke (ONL)
3. Rytmické bubnovanie rukami
(RBR)
4. Predklon s dosahovaním v sede
(PRKL)
5. Beh k loptám (BKL)
6. Skok do diaľky z miesta (SKOK)
7. Člnkový beh 10x5m
8. Telesná hmotnosť (TH)
9. Telesná výška (TV)
10. Kožné riasy (KR)
Štatistická
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
x
s
Dievčatá
n= 62
Chlapci
n= 60
25,9
4,2
3,6
1,3
4,8
1,9
21,8
5,6
22,9
2,3
106,7
14,6
24,9
2,4
20,8
3,2
121,1
7,2
33,1
6,2
25,1
3,4
3,7
1,4
5,4
1,9
20,5
3,7
22,5
2,5
116,3
19,2
24,6
2,3
23,4
3,2
122,7
5,6
34,5
7,2
t - test
významnosť t = 0,05
Rozdiel v telesnej hmotnosti by skôr mal ovplyvňovať skok do diaľky z miesta, čo je
možné hodnotiť ako určitý paradox vo vzájomnom vzťahu. Je možné sa domnievať, že tento
rozdiel nie je zapríčinený s tendenciou k obezite v súbore chlapcov , čo potvrdzuje podľa
nášho názoru najrelevantnejší ukazovateľ č. 10 – suma hrúbky kožných rias, ktorý medzi
obidvoma súbormi nepotvrdzuje štatistický významný rozdiel. Nepriamo je možné na túto
skutočnosť usudzovať podľa významného rozdielu v premennej č. 6 – skok do diaľky
z miesta, ktorá naznačuje, že chlapci sú nielen somatickí, ale aj silovo čiastočne
akcelerovanejší.
Tabuľka 2 uvádza korelačnú maticu testovej batérie súboru dievčat. Počet signifikatných
korelátov je 14. Zásadnou otázkou je, či jednotlivé testové položky by mali byť v čo najväčšej
190
„vnútornej“ nezávislosti, resp. hodnota spoločného rozptylu by mala v čo najväčšej miere
„pokrývať“ spoločný motorický priestor. Jednotlivé motorické položky až na test č.3 –
rytmické bubnovanie rukami za 20 sek. sa pravdepodobne nenachádzajú v príčinnej súvislosti
so základnými motorickými ukazovateľmi.
Tab. 2 Korelačná matica - dievčatá
Premenná
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
1
2
3
4
5
6
Tanierový tapping (TAP)
Obraty na lavičke (ONL)
-31
Rytmické bubnovanie rukami
04 02
(RBL)
Predklon s dosahovaním v sede
-30 14 -06
(PRKL)
Beh k loptám (BKL)
20 -18 -06 -02
Skok do diaľky z miesta (SKOK) -28 42 01 33 -44
Člnkový beh 10x5m (CBEH)
34 -25 -02 -36 36
Telesná hmotnosť (TH)
07 -04 -01 -02 -19
Telesná výška (TV)
20 -01 -13 04 -08
Kožné riasy (KR)
22 -09 34 -15 -05
r0,05 = 0,25; r0,01 = 0,32
7
8
9
10
-52
19 -01
09 -09 60
-15 -01 42 17
V súbore chlapcov v porovnaní so súborom dievčat je táto situácia určitým spôsobom
paradoxná (tab. 3). Aritmetické priemery (x) a hodnoty variability (s) spolu s hodnotami „t“
testu naznačujú na relatívne vysokú homogenitu obidvoch súborov. V súbore dievčat je 14
signifikantných korelátov, čo 31 % z ich celkového počtu. Zo somatických ukazovateľov
signifikatnú hodnotu nachádzame medzi telesnou hmotnosťou a hrúbkou kožných rias, čo
v tomto období ontogenézy je možné hodnotiť ako prirodzený vývinový ukazovateľ.
Tab. 3 Korelačná matica - chlapci
Premenná
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Tanierový tapping (TAP)
Obraty na lavičke (ONL)
Rytmické bubnovanie rukami
(RBL)
Predklon s dosahovaním v sede
(PRKL)
Beh k loptám (BKL)
Skok do diaľky z miesta (SKOK)
Člnkový beh 10x5m (CBEH)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
-15
-08 40
20
20 -01
53 01 01 18
28 33 37 34 23
65 07 -03 39 76 23
191
8.
9.
10.
Telesná hmotnosť (TH)
32 10 19 19 49 42 44
Telesná výška (TV)
61 16 28 47 66 63 72 74
Kožné riasy (KR)
24 -14 -04 14 51 07 41 68 45
r0,05 = 0,25; r0,01 = 0,32
S najväčšou pravdepodobnosťou premenná č.6 – skok do diaľky z miesta a č.7 –
člnkový beh 10x5 m relatívne vytvárajú základ pre ostatné motorické premenné. V súbore
chlapcov je 24 signifikantných korelátov , čo je 53 % z ich počtu v korelačnej matici. V tomto
súbore je možné konštatovať akcelerovanejší biologický vývin, ktorý vo väčšej miere
podmieňuje aktuálnu motorickú výkonnosť.
ZÁVER
1.
Každý výskumný zámer, dotýkajúci sa diagnostiky pohybovej výkonnosti detí
predškolského veku je aj čiastkovým pokusom o zostavenie testovej batérie s čo
najväčším stupňom štandardizácie jednotlivých premenných v nej obsiahnutých. Jedná
sa tu nielen o ich použiteľnosť, ale v neposlednej miere aj o počet, ktorý je limitovaný
schopnosťou ich absolvovania.
2.
V komplexe pohybovej výkonnosti sa medzi súbormi dievčat a chlapcov predškolského
veku nenachádzajú štatisticky významné rozdiely. Vývinová akcelerácia je s najväčšou
pravdepodobnosťou príčinou vyššej hmotnosti v súbore chlapcov.
3.
Na úrovni tejto analýzy nie je možné jednoznačnejšie identifikovať postavenie
jednotlivých ukazovateľov v hierarchii aktuálnej pohybovej výkonnosti a s ňou
spojených somatických ukazovateľov. Aplikovaná analýza poukázala na distribučné
rozdelenie
jednotlivých
premenných
a v súvislosti
s tým
na
akceptovateľnosť
realizovanej testovej batérie.
4.
Problémom je „transfer“ spoločného rozptylu a možnosti jeho porovnania medzi
hraničnou kategóriou predškolského veku a mladšieho školského veku, vzhľadom na
rozdielne aplikované testové položky. Nepotvrdzuje sa nezávislosť jednotlivých
premenných.
5.
Realizovaná analýza naznačuje, že parciálne matematicko-štatistické súvislosti a ich
vzájomná kombinácia nie sú z hľadiska „postihnutia“ príčinných vzťahov relevantné,
z tohto dôvodu nadobúda opodstatnenie realizácia niektorej metódy mnohorozmernej
matematickej štatistiky.
192
SUMMARY
THE PARTIAL ANALYSIS OF THE KINETICS OF THE PRE-SCHOOL AGED
CHILDREN
Every research aim having been touched to the diagnostics of moving efficiency of preschool aged children has been a partial experiment to construct the testing battery by the
highest level of individual variable standardizing. This has been not only about the using of it
but also about the number having been limited by the ability of their school-leaving. There are
no statistically important differences between the sets of pre-school aged girls and boys in the
complex of moving efficiency. Correlation analysis implies the different casual connections.
Keywords: Motor efficiency, pre-school children, correlation analysis.
LITERATÚRA
ČELIKOVSKÝ, S. a kol. 1979. Antropomotorika pro studujíci tělesnou výchovu. Praha: SPN,
1979. 260 s.
JUNGER, J. - TUREK, M. 1997. Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť predškolského
a mladšieho školského veku. In: Zborník z medzinár. ved. konferencie 4 Telesný rozvoj
a pohybová výkonnosť detí a mládeže. Prešov: VSTVŠ, Východosl. pobočka 1997, s. 10-18.
ISBN 80-88885-02-7
JUNGER, J. – BELEJ, M. 2000. Motorika detí predškolského veku. In: Zborník z medzinár.
ved. konferencie5 Motorika detí predškolského a mladšieho školského veku. Prešov: VSTVŠ,
PF PU, FHPV PU 2000, s. 8-16. ISBN 80-88722-95-0
OLEJÁR, K. – KALETA, M. 1999. Telesný vývin a motorická docilita detí predškolského
veku. In: Zborník referátov z 5. celoštátnej konferencie ŠVK „Vedy o športe“. Prešov: PU
FHPV, PF, 1999, s. 101-106. ISBN 80-88722-62-4
RACZEK, J. - MYNARSKI, W. - LJACH, W. 1998(a). Teoretyczno - empiryczne podstawy
kształtowania i diagnozovania koordynacyjnych zdolności motorycznych. Katowice: AWF,
1998. 187 s. ISSN 1230-4646.
TUREK, M. – RUŽBARSKÁ, I. 2007 Analýza motorických predpokladov detí mladšieho
školského veku. In: Zborník z medzinár. vedeckej konferencie Telovýchovný proces na
školáchBanská Bystrica, UMB, Pedagogiclá fakulta, SVSTVŠ 5 s. V tlači
193
MOŽNOSTI DIAGNOSTIKY ZÁKLADNÍCH POHYBOVÝCH
DOVEDNOSTÍ NA PŘÍKLADU BĚHU U DĚTÍ
MLADŠÍHO ŠKOLNÍHO VĚKU HODNOCENÍ
Radek VOBR
KTVS PF JU, České Budějovice, Česká republika
ÚVOD
V praxi se velmi často setkáváme s tím, že učitelé jen velmi těžce hledají kritéria pro
hodnocení naučených pohybových dovedností. Proto se většina vyučujících omezuje
pouze na testování samotného výkonu. V samotných počátcích učení se novým pohybům
je však mnohem důležitější, než kvantitativní měřitelný výsledek, kvalitativní způsob
hodnocení předvedené dovednosti. Jen pomocí takovéhoto hodnocení jsou žáci schopni
zlepšovat kvalitu naučené dovednosti. Cílem této práce bylo ověřit metodiku pro
hodnocení základních motorických dovedností u dětí na 1.st.ZŠ podle Haywoodové.
Kathleen M. Haywood publikovala v roce 1988 metodiku, která se zabývá hodnocením
základních pohybových dovedností (běhu, skoku, hodu, atd.). Je to v podstatě v praxi
využitelný souhrn laboratorních prací (manuál), který pomáhá učitelům vyhodnotit úroveň
zvládnutí pohybových dovedností. Pozorování sice vyžaduje dostatečnou zkušenost při
odhadu motorického výkonu, ale při využití jednoduchého záznamového média
(videokamery) je pak možné vyhodnotit kvalitu pohybu pomocí zpomaleného záznamu.
Tento manuál pomáhá při získávání zkušeností v hodnocení a to z různých hledisek.
Mnoho studentů – budoucích učitelů může nalézt v této metodice vhodný pomocný
materiál pro odhad motorické výkonnosti, a umožní tak jejich častější používání v praxi.
Je zřejmé, že správné zvládnutí základních pohybových dovedností je podmíněno
dobrou funkcí pohybové soustavy jako celku. U dětí zejména je nutné dbát na držení těla a
dodržování správných pohybových stereotypů. Jen za tohoto předpokladu pak můžeme
dále stavět při učení se novým pohybovým dovednostem.
METODY
Výzkum spočíval ve zjištění úrovně zvládnutí čtyř úkonů (hod, skok z místa, chytání
míče a běh). Ke zjištění úrovně jsme využili soubor laboratorních prací podle Haywoodové
194
(1988). Výzkumný soubor tvořilo 60 žáků, 3.,4. a 5. ročníku ZŠ (20 žáků v každém ročníku).
Jednotlivé výkony byly natáčeny na videokameru a úroveň zvládnutí daného pohybové
dovednosti bylo vyhodnocováno pomocí pomalého přehrávání videozáznamu. Pro přiblížení
této metodiky uvádíme příklad vyhodnocování běhu.
Obr. Postup při vyhodnocování techniky běhu podle Haywoodové (1988)
PRÁCE DOLNÍCH KONČETIN
Při pohledu ze strany
– je zde letová fáze ?
ANO
NE
Fáze přípravy na
běh
Krčí se DK při přenosu
alespoň na 90° ?
NE
ANO
Je práce DK prováděna
v jedné rovině ?
Minimální letová fáze
– po celých chodidlech
NE
Překřížený běh
ANO
Přímý běh
PRÁCE HORNÍCH KONČETIN
Při pohledu ze strany
– jsou ruce aktivní ?
ANO
NE
Běh s vysokým či
středním držením
Pohybují se v opačném
směru než nohy ?
NE
ANO
Bilaterální práce
horních končetin
Pohybují se pouze
v sagitální rovině ?
NE
Šikmá práce paží
ANO
Přímá práce paží
195
VÝSLEDKY A DISKUSE
Naučit se správnou techniku základních pohybových dovedností je otázkou
předškolního a mladšího školního věku. Těmto dovednostem bychom se měli věnovat nejen
v mimoškolních organizovaných činnostech, ale také v hodinách tělesné výchovy. Žáci by si
měli osvojovat správnou techniku tak, aby později měli možnost na těchto základních
dovednostech stavět. Zejména proto nás překvapily výsledky, které jsme získali u 3.,4. a 5.
tříd.
V hypotéze H1 jsme předpokládali, že mezi dětmi ve stejné věkové kategorii budou
patrné rozdíly v provedení jednotlivých základních pohybových dovedností, a bude tudíž
možné touto metodikou posuzovat kvalitativní úroveň jednotlivých dovedností. Z níže
uvedené tabulky je zřejmé, že metodika podle Haywoodové je dostatečně citlivá vůči
posuzování úrovně pohybových dovedností.
V hypotéze H2 jsme předpokládali, že úroveň zvládnutí jednotlivých pohybů bude
v 5.ročníku lepší než v nižších ročnících. Zde musíme konstatovat, že tomu tak bohužel není
a počty žáků v jednotlivých úrovních jsou zhruba stejné (viz. tabulka níže). Takže hypotézu
H2 musíme zamítnout. Pro nutnost stručného prezentování našich výsledků jsme se rozhodli
prezentovat zde pouze celkový přehled všech motorických dovedností.
Tabulka 1 Celkový přehled úrovně základních motorických dovedností – běh, hod, skok,
chytání
3.ročník (n =
20)
4.ročník (n =
20)
5.ročník (n =
20)
Úroveň 1
Úroveň 2
Úroveň 3
Úroveň 4
132
225
235
84
192
188
175
83
168
186
203
82
Z tabulky je patrné, že paradoxně jsou na tom lépe žáci z 3.ročníku než žáci z 5.ročníku.
Myslíme si, že motorické dovednosti, které žáci získávají ve 3.ročníku jsou během výuky
mnohem více upevňovány, čemuž vypovídají výsledky o kvalitě těchto dovedností. Žáci 5.
ročníku byli lépe vybaveni motorickými schopnostmi, a proto jsou výkonnostně lepší. Avšak
z hlediska techniky provedení pohybu zůstávají na zhruba stejné úrovni. Pro praxi z tohoto
vyplývá, že by učitelé měli v daleko větší míře důsledným procvičováním daného cviku
upevňovat úroveň motorických dovedností i ve vyšších ročnících. S touto myšlenkou se
ztotožnili i autoři Měkota a Novosad, 2005 – „Horší výsledky u skupiny žáků 5.ročníku jsou
196
tedy dány bud horší vybaveností motorickými schopnostmi nebo nebyly tyto schopnosti
dostatečně rozvíjeny procvičováním v hodině TV.“
ZÁVĚRY
Je zřejmé, že zvládnutí základních pohybových dovedností jakými jsou běh, skok, hod,
či chytání významně ovlivňuje kvalitu a rychlost učení se složitějším dovednostem, které jsou
jakousi jejich nadstavbou. Umět tyto základní dovednosti je spolu se správným držením těla
a optimálním rozvojem pohybových schopností předpokladem pro pozdější růst sportovní
výkonnosti. Z výzkumu je patrné, že bychom měli těmto základním dovednostem věnovat
v praxi mnohem více času a to po celou dobu mladšího školního věku a to jak ve školní, tak
i mimoškolní, či sportovní činnosti.
LITERATURA
BURSOVÁ, M. 2005. Kompenzační cvičení: uvolňovací – protahovací – posilovací. Praha:
Grada Publishing.
HAYWOOD, K.M. 1988. Life Span Motor Development. Champaign: Human Kinetics.
HAYWOOD, K.M. 1988. Laboratory activities for Life Span Motor Development. Champaign:
Human Kinetics.
KANÁSOVÁ, J. 2006. Držanie tela u 10 až 12 ročných Žižkov a jeho ovplyvnenie v rámci
školském tělesnem výchovy. Nitra: PF UKF.
MARYŠKOVÁ, B. 2007. Ověření metodiky pro hodnocení základních motorických dovedností
na prvním stupni ZŠ podle Haywoodové (diplomová práce). České Budějovice: PF JU.
MĚKOTA, K. - NOVOSAD, J.2005. Motorické schopnosti. Olomouc, FTK UPOL.
Obr. Příklady záznamu běhu – pohled z boku
197
СОВЕРШЕНСТВОВАНИЕ СИСТЕМЫ ОЦЕНКИ МОТОРИКИ
ФУТБОЛИСТОВ В ВОЗРАСТЕ 10-16 ЛЕТ
Вадим ЗАПОРОЖАНОВ - Войцех ПШИБЫЛЬСКИ
Академия Физического Воспитания и Спорта в Гданьске, Польша
Ключевые слова: Управление, тренировка, моторика, футболисты, комплексный
контроль.
ВСТУПЛЕНИЕ
Как отмечают многие специалисты, активное повышение спортивного мастерства
спортсменов на соревнованиях международного уровня связано с постоянно
возрастающей
конкуренцией.
Это
существенно
влияет
на
совершенствование
теоретико-методических основ подготовки спортсменов в направлении поиска новых,
резервных возможностей повышения спортивного мастерства.
Одним из таких направлений является совершенствование средств и методов
комплексного
контроля,
с
помощью
которого
можно
объективно
оценить
индивидуальный уровень специальной подготовленности и, на этой основе, управлять
тренировочным процессом (4, 6). Использование комплексного контроля открывает
возможность индивидуализировать процесс подготовки спортсменов в различных
структурных образованиях – отдельных занятиях, микро и макро циклах, на разных
этапах многолетнего тренировочного процесса (1, 3, 6).
Одновременно известно, что эффективность управления тренировочным процессом
будет во многом зависеть от надёжности, информативности контрольной информации,
что и обеспечит объективную оценку уровня подготовленности спортсмена.
Это
научное
направление,
основная
цель
которого
заключается
в
усовершенствовании теории и методики контроля в условиях многолетней подготовки
спортсменов, разрабатывается в нашей Академии, а основные результаты исследований
представлены в ряде публикаций (3, 5, 6). В качестве примера, характеризующего
общую методологию наших исследований, остановимся на материале работ,
выполненных в футболе.
198
МЕТОДОЛОГИЯ ИССЛЕДОВАНИЙ
Общая
методология
исследований
связана
с
изучением
структуры
соревновательной деятельности и специальной подготовленности футболистов разного
возраста и спортивной квалификации.
В частности, для оценки уровня специальной физической подготовленности
игроков в возрасте от десяти до шестнадцати лет, использовали комплекс из двадцати
восьми контрольных показателей, характеризующих общее состояние моторики
игроков. Комплекс включал рекомендованные для использования в контроле
футболистов блоки показателей силы, быстроты, выносливости и координации
движений игроков.
Целью исследований являлось обоснование целесообразности использования
каждого из этих показателей для оценки уровня подготовленности игроков в возрасте
10-16 лет; выбрать из их числа минимальное количество наиболее информативных
показателей, отвечающих возрастным особенностям игроков и специфическим
требованиям игровой деятельности в футболе;
обосновать оценочные шкалы по
каждому показателю как в метрических, так и в сопоставимых между собой бальных
оценках;
обосновать
подготовленности
алгоритм
игроков;
расчёта
сформировать
обобщённых
оценок
качественные
физической
критерии
оценки
подготовленности в таких выражениях как «высокий», «средний», «низкий» уровни.
Обследование более 200 футболистов осуществлялось в течение пяти лет согласно
общепринятым требованиям контроля, и описано в предыдущих публикациях (3, 6).
Общий объём фактического материала контроля обрабатывался статистическими
методами. Использовали корреляционный и факторный анализ. Исследовали характер
статистического распределения контрольных измерений на предмет соответствия
требованиям
Гаусса.
квалификационной
Статистические
группы
игроков
расчёты
раздельно,
проводились
согласно
для
каждой
метрологическим
требованиям.
РЕЗУЛЬТАТЫ
В результате корреляционного и факторного анализа было выделено в каждой
группе футболистов по три статистически значимых факторов, суммарный вклад
которых в общую дисперсию достигал от 42,5% до 57,8%. Наиболее валидные из
199
общего числа 26-и экспериментальных показателей были включены в общий блок и
рекомендовались для использования в целях контроля моторики футболистов (табл. 1).
Таблица 1 Факторная валидность показателей моторики футболистов
Показатели
1. Общей подготовленности
Бег на 30 м
Прыжок в длину с места
Метание набивного мяча из-за головы
Тест Купера
2. Специальной подготовленности
Удар мяча на дальность
Бег, кувырок, бег на 20 м
Слалом с ведением мяча
Удар мяча в цель
Жонглирование ногой
Точность паса
Возрастные группы, лет
10-11
12-13
14-16
0,428
0,415
0,389
0,315
0,529
0,618
0,601
0,317
0,693
0,795
0,623
0,483
0,385
0,487
0,200
0,419
0,428
0,517
0,611
0,512
0,399
0,521
0,391
0,217
0,695
0,699
0,675
0,479
0,775
0,471
Поскольку факторная валидность этих контрольных показателей в каждой
возрастной группе футболистов была достаточно высокой, это послужило основанием
для их использования независимо от возраста игроков. Общий массив результатов в
каждом контрольном показателе в группах игроков разного возраста характеризовался
достаточно высокой вариативностью, достигавшей V%
= 15-22%. Примером тому
могут служить данные таблицы 2, где приведены средние результаты и диапазон
различий (min-max) между игроками в каждой возрастной группе (табл. 2).
Таблица 2 Показатели специальной подготовленности футболистов 10-16 лет клубов
Польши (n=200).
Возраст, лет
10-11
М
minmax
Бег на 30 м, с
5,50 6,0-5,0
Прыжок в длину с места, см
1,95 1,752,25
Метание набивного мяча (2 кг), 4,80 4,50м
5,10
Удар мяча на дальность, м
18,5 14,522,5
Бег (5+10+15) · 2, с
31,2 34,829,2
Показатели
12-13
М
min-max
14-16
М
min-max
5,3
2,15
5,7-4,9
2,00-2,30
4,5
2,25
4,8-4,2
2,10-2,40
6,30
5,50-7,10
9,25
7,30-11,20
23,5
22,0-25,0
34,0
25,0-43,0
28,1
34,2-23,0
23,7
31,8-22,2
200
Тест Купера, км
2,25
Слалом с ведением мяча на 35 10,8
м, с
Удар мяча в цель, баллы
4
Жонглирование, количество
14
Точность паса, баллы
20
1,8-2,7
12,4-9,1
2,4
9,9
1,9-2,9
11,8-8,6
2,5
8,1
2,0-3,0
8,7-7,5
2-6
8-20
16-24
6
24
25
4-8
18-30
20-30
8
33
3
6-10
26-40
26-40
Высокая вариативность результатов контроля в каждой возрастной группе
игроков свидетельствовала о том, что среди игроков встречались обследованные как с
высокими, так и с относительно низкими показателями моторики. Эти различия в
уровне подготовленности игроков
служили основанием считать целесообразным
разработку оценочных шкал в количественных, метрических, так и в качественных
критериях. Такие шкалы позволяли бы объективно оценить подготовленность каждого
игрока.
В наших исследованиях используются десятибалльные оценочные шкалы и
качественные критерии оценки подготовленности игроков в таких выражениях как
«высокий», «средний», «низкий уровни (табл. 3).
Таблица 3 Количественные и качественные критерии оценки специальной физической
подготовленности футболистов.
Коэф
фици- Количественные
ент
показатели
G1·1,
3
G2·1,
3
G3
G4·1,
5
G5·1,
5
G6
G7·1,
5
Бег на 30 м, с
Качественные уровни, баллы
средний
низкий ниже
среднего
3
5
1
2
4
6
6,1 5,9 5,7 5,5 5,3 5,1
Удар мяча на дальность, 17
м
Бег (5+10+15)·2, с
31,
2
Слалом на 35 м, с
12,
0
Удар в цель, баллы
1
Жонглирование,
количество
Точность паса, баллы
выше
среднего
7
8
4,9 4,7
высокий
9
10
4,5
4,2
20
23
26
29
31
34
37
40
43
30,
3
11,
5
2
25,
4
11,
0
3
24,
7
10,
5
4
23,
5
10,
0
5
23,
0
9,5
22,
5
9,0
23,
0
8,5
22,
5
8,0
22,
0
7,5
6
7
8
9
10
6
8
12
16
20
24
28
32
36
40
20
23
26
28
30
32
34
36
38
40
Соответствующие шкалы носят пропорциональный характер, где в левую и в
правую стороны от среднего арифметического значения каждого показателя
201
откладываются результаты игроков равные ±0,5 сигмы. Такие шкалы позволяют
выразить достижения обследованных в баллах, а по сумме набранных баллов вывести
обобщённую оценку подготовленности футболистов и предоставить её в качественных
выражениях. Алгоритм расчёта такой оценки имеет следующий вид:
(G1·1,3) + (G2·1,3) + G3 + (G4·1,5) + (G5·1,5) + G6 + (G7·1,5)
Коб——————————————————————————————
7
В показателях G1; G2; G4; G5; G7, как наиболее информативных при оценке
футболистов, используются дополнительные коэффициенты, на который умножается
результат.
Сумма набранных баллов в семи контрольных показателях позволяет объективно
характеризовать уровень физической подготовленности футболистов и, на этой основе,
организовать подготовку игроков с учётом их индивидуальных особенностей (табл. 4).
Таблица 4 Шкала оценки уровня специальной подготовленности футболистов в
качественных выражениях
Возраст, лет Уровень подготовленности, баллы
низкий
ниже среднего средний
10-11
< 12
13-19
20-24
12-13
< 22
23-29
30-39
14-16
< 39
40-49
50-59
17 и старше < 49
50-59
60-79
выше среднего
25-31
40-49
60-89
80-99
высокий
32 <
50 <
90 <
100 <
SUMMARY
For improvement of special fitness performance monitoring in 10-16 years old football
players was used 26 quantities. The seven most informative quantities were distinguished by
using correlation and factorial analysis. The special evaluative scales were formed on the base
of the seven most informative quantities.
РЕЗЮМЕ
Совершенствование
системы
контроля
специальной
физической
подготовленности футболистов 10-16 лет осуществлялось на основе обследования
игроков по 26 контрольным показателям. Корреляционный и факторный анализ этого
блока показателей позволил определить семь из них, обладающих высокой
202
информативностью. На основе этих семи показателей разработаны оценочные шкалы и
качественные оценки подготовленности игроков.
ЛИТЕРАТУРА
БАЛЬСЕВИЧ, В. К. – ЗАПОРОЖАНОВ, В.А. 1987.
Физическая активность человека.
Здоровья. Киев, 1987. – 190 с.
ГОДИК, М. А. 1988. Спортивная метрология. М.: ФиС, 1988. - 192 с.
KOCHANOWICZ, K. 1988. Kompleksowa kontrola w gimnastyce sportowej, AWF Gdańsk,
1998,-211 s.
PLATONOW, W. N. – SOZAŃSKI, H. 1991. Optymalizacja struktury treningu sportowego.
RCMS KFiS. Warszawa, 1991 – 334 s.
PRUSIK, K. 2002. Badanie struktury przygotowania specjalnego biegaczy na orientacje.
Rocznik Naukowy, AWF Gdańsk, XI, 2002 – s. 149-163.
PRZYBYLSKI, W. 1997. Kontrola treningu i obciąŜeń treningowych w piłce noŜnej. AWF
Gdańsk, 1997. 2 201 s.
203
KORELAČNÝ VZŤAH ŠPORTOVEJ A VŠEOBECNEJ POHYBOVEJ
VÝKONNOSTI V DŽUDE
Peter ZBIŇOVSKÝ
Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied
Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica.
Kľúčové slová: Športová výkonnosť, všeobecná pohybová výkonnosť, korelačný vzťah.
ÚVOD
Súčasťou úpolových športov je džudo s najvýznamnejším postavením v rámci
olympijských disciplín. Džudo radíme do skupiny rýchlostno-silových športov, v ktorom ide
o prekonanie súpera fyzickou, technickou a taktickou prevahou v priamom telesnom kontakte
pri uplatnení pohybov zložitej štruktúry. Džudo je charakteristické dobou trvania 5 minút,
vysokou intenzitou frekventovanosti techník a striedania izotonického s izometrickým
svalovým napätím. Tréningovým procesom sa v džude rozvíjajú všeobecné pohybové
schopnosti potrebné pre zvládnutie pohybových zručností v dynamike nasadenia techník
džuda. Frekventovanosť techník v zápase spolu s efektívnosťou dáva predpoklad pre
dosiahnutie dobrého športového výkonu a tým umiestnenia sa na športových podujatiach.
Skúmanie vzťahu medzi športovou výkonnosťou a úrovňou všeobecnej pohybovej výkonnosti
u džudistov je úlohou výskumu.
PROBLÉM
Športový zápas džuda má mimoriadny rozsah technických prostriedkov k prekonaniu
súpera, existuje stála hrozba súperovho útoku, vysoké zaťaženie pohybujúce sa od
submaximálneho k maximálnemu ako aj veľká premenlivosť obsahu techník, kladú
mimoriadne nároky na vysokú úroveň techniky – taktických a pohybových schopností
džudistu. Z pohybových schopností zohráva dôležitú úlohu sila, predovšetkým vytrvalosť
v dynamickej sile a statická sila trupu a paží. Rýchlosť v džude má veľký význam v spojení
s reakčnou rýchlosťou na dotykové podnety. Rozvinutá schopnosť vnímať taktické podnety
pri úchope alebo v inom kontakte so súperom umožňuje, často podvedome, reagovať na
zmeny svalového napätia, zmeny polohy ťažiska a na základe týchto podnetov predvídať
ďalšie súperove zámery (Štepánek a kol., 1990).
204
Vytrvalostná schopnosť vychádza v džude z dĺžky trvania jednotlivých zápasov.
Maximálny čas trvania jedného zápasu je podľa najnovších pravidiel 10 min. (5 min. čistý čas
zápasu +5 min. predĺženie, pri nerozhodnom výsledku). Zápas však môže trvať i kratšie,
nakoľko je daná možnosť zvíťaziť pred uplynutím časového limitu. Špeciálna vytrvalosť je
potrebná pre zvládnutie tréningového procesu v trvaní 90 až 120 minút, ale je nutná
i v súťažnom dni pretekára, ktorý postupne zdoláva súperov v jednotlivých vylučovacích
kolách.
Obratnosť ako ďalšia z pohybových schopností je rozvíjaná vo vzťahu k technike
obsahu a prejavuje sa vo variabilite, prispôsobivosti techniky odlišnému vzrastu, pohybovým
návykom a ďalším vlastnostiam súpera. Na rozvoji pohyblivosti a svalovej ohybnosti závisí
kvalita a účinnosť vykonania techniky. Najväčšie nároky sú kladené na pohyblivosť
v bedrovom kĺbe a chrbtice.
Pohybové schopnosti ako základné pohybové predpoklady človeka sú pre džudo
určujúcimi kondičné schopnosti a to reakčná rýchlosť, silová rýchlosť, silová vytrvalosť,
aeróbna a anaeróbna vytrvalosť, pohyblivosť (Kasa, 2002). Rozvoj pohybových schopností
sledujeme testami všeobecnej pohybovej výkonnosti. Úroveň rozvoja u pretekárov džuda je
rozdielna v závislosti od množstva podmienok (anatomické, fyziologické, genetické, sociálne,
pedagogicko-psychologické atď.), ale s dominantnosťou kvality tréningového procesu. Ktoré
motorické testy budú bližšie vyjadrovať vzťah k športovej výkonnosti džudistov, je cieľ
výskumu. Zameranie výskumu je na džudistov v období začínajúcej adolescencie, skupiny
dorastencov, ešte pred vrcholom motorického vývinu, ale v období, keď sila rastie
najintenzívnejšie od 14 roku (Kasa, 2002). Dorastenecká kategória, ktorá zvláda plnehodnotne
pohybové zručnosti džuda a je na dosah pred vstupom medzi seniorov. Je to kategória
významná pre talentovú
mládež vo výbere do športových stredísk CTM, OŠG a pod.
(Minarovič, 2007).
CIEĽ, HYPOTÉZA A ÚLOHY
Cieľom výskumu je zistiť vzťah športovej výkonnosti a všeobecnej pohybovej
výkonnosti u džudistov dorasteneckej kategórie.
205
Hypotéza
Predpokladáme, že z testovej batérie bude mať najvyššiu validitu testy so zameraním na
silové schopnosti džudistov.
Úlohy výskumu
•
Charakterizovať výskumný súbor džudistov so zameraním na športovú výkonnosť.
•
Výber a realizácia testovej batérie všeobecnej pohybovej výkonnosti u skúmaného
súboru džudistov.
•
Vyhodnotenie úrovne pohybových schopností a určenie korelačného vzťahu športovej
a všeobecnej pohybovej výkonnosti.
METODIKA
Výskumu sa zúčastnilo 24 probantov vo veku 15-16 rokov z klubov (Tabuľka 1). Do
výskumu boli navrhnutí reprezentačným trénerom a trénerom OŠG Trnava
na základe
pozorovaní a dosiahnutých výsledkov v súťažiach v predchádzajúcich sezónach. Z uvedených
adeptov sú šiesti majstri Slovenska vo svojej hmotnostnej kategórie, čo určuje, že patria do
užšej reprezentácie a reprezentujú Slovensko na medzinárodných turnajoch skupiny A
a reprezentačných sústredení. Pretekári širšej reprezentácie sa zúčastňujú turnajov nižších
kategórii B a C a sú náhradníkmi a sparingpartnermi. Všetci pretekári sa pravidelne
zúčastňujú tréningov a sústredení.
Tabuľka 1 Výskumný súbor džudistov
Meno
Klub
S. K.
L. K.
K. F.
E. K.
M. V.
M. V.
M. G.
F. Š.
M. D
P. K.
K. K.
P. K.
L. S.
ŠK Kolárovo
AŠK Slávia Trnava
Strojár Martin
ŠK Kolárovo
Slávia Žilina
1.JC Pezinok
AŠK Slávia Trnava
Slávia Žilina
Slávia Bratislava
Strojár Martin
Sokol Bratislava
Strojár Martin
Slávia Žilina
Telesná
hmotnosť
(kg)
66
65
63
66
61
64
63
60
60
63
69
62
96
Telesná
výška
(cm)
171
170
168
169
163
168
165
172
165
169
176
164
176
Stupeň
technickej
vyspelosti
3. kyu
2. kyu
2. kyu
2. kyu
2. kyu
1. kyu
3. kyu
1. kyu
2. kyu
1. kyu
2. kyu
1. kyu
2. kyu
206
M. J.
P. J.
M. R.
P. G.
R. M.
P. M.
L. K.
V. B.
M. S.
B. P.
J. D.
Slávia Bratislava
1.JC Pezinok
1.JC Pezinok
AŠK Slávia Trnava
AŠK Slávia Trnava
ŠK Kolárovo
Strojár Martin
AŠK Slávia Trnava
Sokol Bratislava
AŠK Dukla B.Bystrica
AŠK Dukla B.Bystrica
90
81
74
72
82
80
72
97
78
90
87
175
183
176
167
181
182
174
180
181
179
177
1. kyu
1. kyu
1. kyu
1. kyu
2. kyu
4. kyu
3. kyu
3. kyu
3. kyu
1. kyu
3. kyu
Pre určenie športovej výkonnosti pretekárov sme použili údaje o umiestnení na
súťažiach a o stupni technickej vyspelosti (Tabulka 1 a 2 príloh).
Jednotlivé umiestnenia na turnajoch boli obodované nasledovne:
-
za 1. – 3. miesto na MS – 30 bodov,
-
za účasť na MS – 15 bodov,
-
za 1. – 3. miesto na ME – 25 bodov,
-
za účasť na ME – 10 bodov,
-
za 1. – 3. miesto na MT – 20 bodov,
-
za účasť na MT – 5 bodov,
-
za 1. – 3. miesto na M-SR – 15 bodov,
-
za účasť na M-SR – 3 body,
-
za 1. – 3. miesto na regionálnych turnajoch – 10 bodov.
Jednotlivé stupne technickej vyspelosti boli obodované nasledovne:
-
1. kyu – 6 bodov,
-
2. kyu – 5 bodov,
-
3. kyu – 4 body,
-
4. kyu – 3 body,
-
5. kyu – 2 body,
-
6. kyu – 1 bod.
Výskumný súbor bol rozdelený na dve hmotnostné kategórie a to do 70kg a nad 70kg
z dôvodu potreby homogénnosti probantov ako v oblasti pohybovej tak v športovej
výkonnosti.
Z motorických testov boli realizované štandardizované testy všeobecnej pohybovej
výkonnosti: ľah-sed za 2 min., trojskok, Cooprov test – 12 min. beh, beh na 50m, hĺbka
207
predklonu, hod plnou 2kg loptou. Korelačné výpočty pre sledovanie vzťahu športovej
a pohybovej výkonnosti boli vykonávané podľa Reisenauera (1970).
VÝSLEDKY
Zo získania poradia probantov v športovej výkonnosti a výsledkov poradia probantov
v testoch všeobecnej pohybovej výkonnosti sme sledovali ich vzťahovú závislosť (Tabuľka
2).
Tabuľka 2 Všeobecná pohybová výkonnosť džudistov a korelačný vzťah so športovou
výkonnosťou
Test
hmotnostná
výkon
smerodajná
korelácia
(ukazovateľ)
kategória
(priemer)
odchýlka
r
ľah – sed 2 min.
- 70 kg
108,0
11,02
0,74
(počet)
+ 70 kg
101,6
14,43
0,91
trojskok
- 70 kg
622,5
32,27
0,77
(cm)
+ 70 kg
630,4
30,75
0,66
12 min. beh
- 70 kg
2920
78,21
0,56
(metre)
+ 70 kg
2670
135,61
0,71
beh na 50 m
- 70 kg
7,23
0,38
0,79
(sek.)
+ 70 kg
7,56
0,54
0,85
predklon
- 70 kg
9,83
2,97
0,68
(cm)
+ 70 kg
7,51
3,26
0,69
hod plnou loptou
- 70 kg
8,83
0,80
0,84
(metre)
+ 70 kg
11,41
1,42
0,78
Batéria
VPV
testov
- 70 kg
0,98
+ 70 kg
0,96
Test ľah-sed je zameraný pre sledovanie vytrvalostnej sily brušného svalstva
a prejavujúci sa v zapájaní svalových skupín brušného svalstva v katame-waza pri únikoch,
držaní alebo v nage-waze na vykonanie techník alebo kontratechník. V hodnote korelácie
vzťahu športovej a pohybovej výkonnosti sme zistili pre hmotnostnú skupinu do 70kg r = 0,74
a pre hmotnostnú skupinu nad 70kg r = 0,91. Väčší vzťah sa prejavuje u hmotnostne ťažších
džudistov, ktorí musia vyvinúť väčšie úsilie v teste, ale lepší výkon v teste sa prejavuje
k vzťahu športovej výkonnosti.
208
Testom trojskok zisťujeme dynamickú silu dolných končatín, ktorá sa prejavuje
v randori nage-waza, pri vykonávaní techník skupiny te-waza a goshi-waza, kedy súpera
zdvíhame z tatami. Hodnota poradovej korelácie je v hmotnostnej skupine do 70kg r = 0,77
a v hmotnostnej skupine nad 70kg r = 0,66, čo predstavuje strednú závislosť. Výkon v teste
má kategória do 70kg silnejší vzťah k športovej výkonnosti i keď s nižšou hodnotou výkonu
ako kategória nad 70kg.
Na zistenie všeobecnej vytrvalosti sme zaradili do testov všeobecnej pohybovej
výkonnosti pre obe hmotnostné skupiny Cooprov test – beh na 12 minút. Pre hmotnostnú
skupinu do 70kg korelácia mala hodnotu r = 0,56 a pre hmotnostnú skupinu nad 70kg r =
0,71, čo predstavuje strednú závislosť. Pretekári hmotnostne ľahší síce dosahujú v priemere
lepšie výkony v teste, ale so slabším vzťahom k športovej výkonnosti. Rozvoj schopnosti
zohráva dôležitú úlohu v intenzite tréningového procesu.
Test beh na 50m v sledovaní bežeckej schopnosti určuje dostatočný vzťah k športovej
výkonnosti pri zistených hodnotách korelácie r = 0,79 resp. r = 0,85 v hmotnostnej skupine
do 70kg resp. hmotnostnej skupine nad 70kg. Funkčná charakteristika pri behu je
porovnateľná s frekvenčným nasadením kombinácií techník.
Test predklonu , ktorý sleduje pohyblivosť bedrovo-driekovej oblasti je porovnateľný
v korelačných hodnotách (r = O,68 resp. r = 0,69) vzťahu športovej a pohybovej výkonnosti
u oboch hmotnostných skupinách, ale s lepším výkonom u ľahších džudistov. Táto schopnosť
je podmienkou zvládnutia pohybových zručností v džude pri hodoch a prehodoch.
Test hod plnou 2kg loptou sleduje dynamickú výbušnú silu horných končatín a trupu
prejavujúca sa v technikách džuda s dlhodobejším kontaktom so súperom. Cieľom je
narušenia stability tela a schopnosťou sily a techniky dosiahnuť pád súpera. Pretekári
hmotnostne ťažší dosiahli lepší priemerný výkon v teste ale s menšou korelačnou hodnotou
(Tabulka 2).
Batéria testov všeobecnej pohybovej výkonnosti ma vysoký korelačný vzťah k športovej
výkonnosti u džudistov v oboch hmotnostných kategóriách a to r = 0,98 skupiny do 70kg a r =
0,96 skupiny nad 70kg. Testy sú vhodné pre sledovanie všeobecnej pohybovej výkonnosti
džudistov.
ZÁVER
Cieľom výskumu sme zistili vzťah medzi športovou výkonnosťou a všeobecnou
pohybovou výkonnosťou u pretekárov džuda dorasteneckej kategórie. V hmotnostnej
kategórie do 70kg najvyššie korelačné hodnoty boli zistené v teste hod plnou loptou
209
a najnižšie v teste 12 min. beh. V hmotnostnej kategórie nad 70kg najvyššie korelačné
hodnoty boli zistené v teste ľah-sed a najnižšie v testoch trojskok a predklon. V porovnaní
výsledkov skupín hmotnostných kategórií dosiahli ťažší pretekári priemerné horšie výsledky
s výnimkou výkonov v testoch hod plnou loptou a trojskok. V korelačných hodnotách
výraznejší rozdiel bol v testoch postihujúce schopnosť vytrvalosti v neprospech ťažších
pretekárov.
Hypotéza, ktorá predpokladala najvyššiu validitu testov so zameraním na silové
schopnosti sa potvrdila v hmotnostnej skupine nad 70kg pri teste ľah-sed a v hmotnostnej
skupine do 70kg pri teste hod plnou loptou.
Z hľadiska praxe je spracovanie dosiahnutých výsledkov úrovne pohybovej výkonnosti
do orientačných noriem pohybovej výkonnosti, ktoré budú slúžiť ako klasifikačné hodnotenie
džudistov v oddieloch a ich vzájomné porovnávanie pohybovej výkonnosti.
LITERATÚRA
KASA, J. 2002. Športová antropomotorika. Bratislava: SVSTVŠ, FTVŠ UK, 2002.
MINAROVIČ, R. 2007.
Výber talentovanej mládeže v džude pre osemročné športové
gymnáziá. Banská Bystrica: KTVŠ FHV UMB, 2007.
REISENAUER, R. 1970.
Metódy matematické statistiky a jej aplikace v technice. Praha:
SNTL, 1970.
ŠTĚPÁNEK, J. 1990. Základní programové materiály pro sportovně talentovanou mládež
a vrcholový sport judo. Metodický dopis. Praha: Vědeckometodické oddelenie, 1990.
210
Prílohy
Tabuľka 1
MS
Určenie poradia pretekárov v športovej výkonnosti do 70 kg
ME
MT
M – SR
Meno
13m
M.V.
P.K.
P:K:
E.Š.
E.K.
K.F.
M.D.
M.V.
K.K.
L.K.
S.K.
M.G.
účasť
13m
15
15
účasť
10
10
10
10
10
13m
60
50
40
30
30
20
20
10
10
účasť
13m
15
15
15
15
15
15
15
15
Tabuľka 2
MS
ME
M.R.
P.J.
M.J.
P.G.
B.P.
R.M.
L.S.
L.K.
J.D.
M.S.
V.B.
P.M.
účasť
15
15
60
50
50
40
40
40
30
30
20
20
20
10
Súčet
bodov
Poradie
podľa
šport.
výkonnosti
166
146
121
101
100
80
70
60
38
33
32
22
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
1 – 6 kyu
6
6
6
6
5
5
5
5
5
5
4
4
Určenie poradia pretekárov v športovej výkonnosti nad 70 kg
MT
13m
25
účasť
10
10
10
10
13m
50
50
40
30
20
20
10
10
Stupeň
Regionál.
Technickej
Súčet
turnaje
Vyspelosti
bodov
účasť 1-3 m
1 – 6 kyu
M – SR
Meno
13m
30
účasť 1-3 m
3
3
3
3
5
5
5
Stupeň
Regionál.
technickej
turnaje
vyspelosti
účasť
5
5
13m
15
15
15
15
15
3
3
3
3
3
3
3
60
60
60
50
50
40
40
30
30
20
20
10
6
6
6
6
6
5
5
4
4
4
4
3
186
156
146
111
101
68
58
47
42
32
27
16
Poradie
podľa
šport.
výkonnosti
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
Vysvetlivky:
MS – majstrovstvá sveta
ME – majstrovstvá Európy
MT – medzinárodné turnaje kategórie A, B, C; nominačné turnaje na ME a MS
M-SR – majstrovstvá Slovenskej republiky
Regionálne turnaje – nominačné turnaje na M-SR; t. j. majstrovstvá kraja a veľkej ceny
1-3 m - 1. – 3. miesto na turnaji
211
MOTORICKÁ VÝKONNOST POPULACE STŘEDNÍHO
A STARŠÍHO VĚKU
Martin ZVONAŘ - Josef PAVLÍK
FSpS MU Brno
Klíčová slova: Motorické schopnosti, involuce v dospělosti
Pohyb je základní složkou života pro mnoho živočišných druhů, ale během vývoje
civilizace se pohyb stal méně potřebnou složkou života člověka. Výhody moderních
technologií přináší možnost žít, pracovat a dokonce i hrát bez větší potřeby pohybu (Welk
2002).
Snižující se pohybová aktivita a s ní související celková tělesná zdatnost populace
středního a staršího věku má, jak naznačují výzkumy, trvalou tendenci. Vilikus a kol.(1997),
kteří porovnávali hodnoty ukazatelů fyzické zdatnosti na vzorku několika skupin mužů z r.
1975 a 1992-95, zjistili, že tato zdatnost ve většině ukazatelů poklesla. K podobným závěrům
dospěl Shepard (2002) a další.
Pohybová aktivita je pluralitní pohybová činnost, může být vymezena jako chování a
jednání člověka, v němž motorická složka je dominantní. Projevuje se pohybem člověka,
realizuje se jeho pohybovým aparátem. Vyznačuje se mnoha atributy příslušejícími lidské
činnosti vůbec: je cílově zaměřená a vědomá, sociálně determinovaná, spjatá s procesy
komunikace mezi lidmi (Měkota, 1985,31).
CÍL VÝZKUMU
V letech 2004 – 2005 jsme prováděli výzkum motorické výkonnosti populace středního
a staršího věku, jeho cílem bylo předložit poznatky o úrovni fyzického stavu a tělesné
zdatnosti a změnách motorické výkonnosti, ke kterým dochází v průběhu ontogeneze.
POUŽITÉ METODY
Reálným vyšetřením byly zjišťovány u náhodně vybrané skupiny téměř 200 probandů
základní antropometrické údaje a údaje o úrovni motorických schopností. Vyšetření byla
provedena v laboratořích a na hřišti FSpS MU v Brně, na základě vyhodnocování dotazníků,
ve kterých se dotazovaní mohli k tomuto měření písemně přihlásit.
212
Aplikovali jsme testovou baterii 7 standardizovaných motorických testů:
Vytrvalostní schopnosti zjišťoval test chůze 2 km na čas. Během testu není dovoleno
přejít do běhu, měří se s přesností na 1 sec.
Rychlostní schopnosti prověřoval test jednoduché reakční doby na vizuální podnět na
elektronickém reaktometru, měřeno s přesností na 0,001 sec. Výsledná hodnota byla
vypočítána jako vážený průměr z 10ti pokusů, nejlepší a nejhorší pokus se nezapočítává.
Silové schopnosti mapovaly testy ruční dynamometrie, skok z místa a leh-sed
opakovaně
Obratnostní - koordinační schopnosti zjišťovaly testy hlubokého předklonu v sedu a
rovnováha na kladince ( dle Fleishmana)
VÝSLEDKY VÝZKUMU
Měření základní tělesné zdatnosti, prováděné v prostorách FSpS MU v Brně, se
zúčastnilo 187 osob, z toho 98 žen a 89 mužů.
Skok z místa
Měření explozivně silových schopností dolních končetin prokázal největší pokles ve
180
160
140
159
155
120
133
100
31-40
41-50
51-60
dosažený výkon v cm
dosažený výkon v cm
výkonnosti mezi kategoriemi 41- 50 a 51 – 60 let a to jak u mužů, tak u žen.
250
200
150
219
172
100
31-40
41-50
51-60
věkové kategorie
věkové kategorie
Obr.1 graf vývoje exploziv. silových schopn. žen
201
Obr.1 graf vývoje exploziv. silových
schopn. mužů
213
Reaktometrie
Test prokázal nejintenzivnější pokles výkonnosti dříve, již mezi kategoriemi 31 – 40 let a 41 –
rychlost reakce (sec.)
reakční rychlost v sec.
50 let, shodně u mužů i žen.
0,27
0,25
0,23
0,264
0,21
0,242
0,19
0,202
0,17
31-40
41-50
0,22
0,2
0,18
0,16
0,14
0,1963
0,206
41-49
50-59
0,1675
0,12
0,1
31-40
51-60
věkové kategorie
věkové kategorie
Obr. 3 graf vývoje reakčních schopností žen
Obr. 4 graf vývoje reakčních schopností mužů
Dynamometrie
Testování silových schopností flexorů ruky naznačil plynulý pokles, ale výraznější pokles ve
500
400
300
200
100
404
31-40
340
284
41-50
51-60
síla stisku dlaně v Nh
síla stisku dlaně v N
výkonnosti jsme zaznamenali mezi kategoriemi 41 – 50 let a 51 – 60let.
600
550
500
450
400
350
300
571
31-40
věkové kategorie
Obr. 5 graf vývoje silových schopností žen
545
41-50
480
51-60
Věkové kategorie
Obr. 6 graf vývoje silových schopností mužů
Chůze na 2 km
Test vytrvalostních schopností naznačil v průběhu dospělosti plynulou tendenci pozvolného
21:36
16:48
12:00
17:08
17:26
18:24
7:12
2:24
31-40
41-50
dosažený čas při
chůzi na 2 km
dosažený čas při chůzi
na 2 km
snižování výkonnosti.
21:36
16:48
12:00
7:12
15:57
16:21
16:24
41-50
51-60
2:24
51-60
31-40
věkové kategorie
věkové kategorie
Obr. 7 graf vývoje vytrvalostních schopn. žen Obr. 8 graf vývoje vytrvalostních schopností
mužů
214
Hluboký předklon
Testování ohebnosti páteře a zkrácení dvouhlavého svalu stehenního naznačilo opět plynulý
pokles ohebnosti, v mužské populaci je patrný výraznější pokles mezi kategoriemi 41-50 a
hloubka předklonu v
cm
hloubka předklonu v
cm
51-60 let.
40
30
20
30
27,8
10
27,7
0
31-40
41-50
51-60
30
20
27
10
25
19
0
31-40
41-50
51-60
věkové kategorie
věkové kategorie
Obr. 9 graf vývoje pohyblivostních schopn. žen Obr.10 graf vývoje pohyblivostních schopn.
mužů
Rovnováha na kladince
Test prokázal největší pokles rovnováhových schopností mezi kategoriemi 31 – 40 let a 41 –
50 let, a to jak u žen, tak u mužů.
30
výdrž v sec.
výdrž v sec.
23
21
19
22,6
20,4
19,8
17
25
29
20
21,6
19,2
41-50
51-60
15
15
31-40
41-50
31-40
51-60
věkové kategorie
věkové kategorie
Obr. 11 graf vývoje rovnováhových schopn. žen Obr. 12 graf vývoje rovnováhových schopn.
mužů
Sed - leh
Test silových schopností břišního a bedrokyčlostehenního svalstva prokázal, že k největšímu
poklesu výkonnosti dochází mezi kategoriemi 31 – 40 let a 41 – 50 let. Výrazněji se tento
trend projevil v mužských kategoriích, dokonce do té míry, že kategorie 51 – 60 let dosáhla
23
21
19
22,6
17
20,4
19,8
15
počet cyklů
počet cyklů
stejné výkonnosti jako obdobná ženská kategorie.
30
25
29
20
21,6
19,2
41-50
51-60
15
31-40
41-50
51-60
věkové kategorie
Obr. 13 graf vývoje silových schopností žen
31-40
věkové kategorie
Obr.14 graf vývoje silových schopností mužů
215
ZÁVĚR
Vyhodnocení výsledků motorických testů naznačilo v souvislosti s narůstajícím věkem
následující tendence:
-
Silové schopnosti se nejvíce snižují mezi 40. až 50. rokem věku
-
Koordinační schopnosti a reakční rychlost se nejrychleji zhoršují již mezi 30.a 40.
rokem života
-
Vytrvalostní schopnosti ubývají v průběhu života plynule, bez výraznějších skoků
Naše zjištění potvrzují involuční změny v průběhu dospělosti. Zajímavostí je, že
zřetelnější nástup involuce začíná nejdříve u koordinačních schopností, u silových schopností
se začal zřetelněji projevovat později. Souvisí to pravděpodobně s charakterem převládající
pohybové aktivity, většina dospělé populace se s koordinačně složitějšími činnostmi
v průběhu dospělosti nesetkává.
SUMMARY
187 people have been tested at the Faculty of Sports Studies MU in Brno using seven
motoric tests (2km walk, reactometry, hand dynamometry, standing jump, sit-ups, forward
bend and balance beam). The results were statistically evaluated and entered into tables and
graphs.
There was found that the tests results varied depending on the sex and age of the participants.
LITERATURA
ČELIKOVSKÝ, S. 1977. Modely pohybových režimů. Teorie a praxe tělesné výchovy, 1977,
s. 76.
DURSTIN, L. J. 2002. Exercise Management for Persóna with Chronic Dseases and
Disibilities. Champaing: Human Kinetice, 2002, 374 s. ISBN 0-7360-3872-8.
FILIPCOVÁ, B. 1966. Člověk, práce, volný čas. Praha : Svoboda 1966.
GLAVOS, T. - WILSON, B. 1994. Managing health promotion programs. Champoigni: Human
Kinetice, 1994.
HRČKA, I. 1997. Monitorovanie zdravotného stavu a pohybových aktivit zamestnancov. In
„Monitorovanie telesných a pohybových predpokladov občanov SR.“ Bratislava: FTVŠ UK
1997, s. 5-14.
JACKSON, A. W. et al. 1999. Physical Aktivity for Health and Fitness. Champaing: Human
Kinetice, 1999. 367 s. ISBN 0-88011-599-8.
216
KOPŘIVOVÁ, J. - DOLINA, J. - JADVIDŽÁK, I. - GRMELA, R. 2003. Pohybové aktivity pro
zlepšení
fyzického a psychického stavu seniorů. In Nové poznatky v kinantropologickém
výzkumu. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2003. od s. 97-100, 249 s.
KOVÁŘ, R. 2001. Tělesná aktivita, tělesná zdatnost a zdraví. Česká kinantropologie 2001, č.
1, s. 49-57.
MĚKOTA, K. - BLAHUŠ, P. 1983. Motorické testy v tělesné výchově. Praha: SPN 1983. 246
s.
SHEPARD, R. J. 2001. How important is intenzity of physical activity in a dose/response
context? In: Pohyb a zdraví. Olomouc: FTK UP, 2001. s. 45-51
TEPLÝ, Z. 1984. Fit po padesátce. Praha: Sportpropag, 1984.
WELK, G. J. 2002. Physical Aktivity Assessments for Health-Releated Research. Champaing:
Human Kinetics, 2002. 259 s.
VILIKUS, Z. et al. 1997. Vývoj fyzické zdatnosti duševně pracujících mužů české populace za
posledních 20 let. In: Tělesná výchova a sport na přelomu století. Praha: FTVS UK, 1997.
s.211-213.
ZVONAŘ, M. - PAVLÍK, J. 2005. Pohybová aktivita a tělesná zdatnost střední a starší
populace. In: Sport and health. Brno FSpS, 2005. s.61-65.
ZVONAŘ, M. Nedostatek pohybové aktivity – fenomén dnešní doby. In: Pohyb a zdraví.
Olomouc: FTK, 2004. s. 86-89.
217
Názov:
Náklad:
Rozsah:
Vydanie:
Formát:
Vydavateľ:
ANTROPOMOTORIKA 2007
60 ks
218 strán
prvé
elektronický
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Fakulta humanitných vied
ISBN 978-80-8083-446-3
EAN 9788080834463
218