a KARTOGRAFICKÝ GEODETICKÝ - page of the information system

Transkript

a KARTOGRAFICKÝ GEODETICKÝ - page of the information system
GEODETICKÝ
a KARTOGRAFICKÝ
obzor
Český úřad zeměměřický a katastrální
Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republ i k y
12/2013
Roč. 59 (101)
o
Praha, prosinec 2013
Číslo 12 o str. 309–332
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, 2. str. obálky
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 001
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
309
Obsah
Doc. Ing. Imrich Horňanský, PhD.,
Ing. Erik Ondrejička
Potrebuje kataster nehnuteľností premyslené
koncepčné riešenia a politickú stabilitu? . . . . . . 309
Ing. Jakub Straka
Vizualizácia objektov v mapách novej
generácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 320
Z MEZINÁRODNÍCH STYKŮ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 327
SPOLEČENSKO-ODBORNÁ ČINNOST . . . . . . . . . . . . . . . 330
OSOBNÍ ZPRÁVY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 331
Z GEODETICKÉHO A KARTOGRAFICKÉHO
KALENDÁŘE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 332
Potrebuje kataster nehnuteľností
premyslené koncepčné riešenia
a politickú stabilitu?
Doc. Ing. Imrich Horňanský, PhD.,
Bratislava,
Ing. Erik Ondrejička,
Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky
Abstrakt
Kataster nehnuteľností (KN) predstavuje zložité, finančne nákladné a rozsiahle dielo. Tvorí sa niekoľko desaťročí. Spravidla
vždy nadväzuje na nejaké predchádzajúce výsledky. Vývoj katastra na Slovensku bol v minulosti často poznačený prerušením
realizácie a nedokončením jednotlivých koncepčných zámerov rozvoja. Prijatie múdrych a predvídavých, dlhodobo platných
zákonov a dlhodobá politická stabilita sú predpokladom úspešného plnenia úloh KN. Podmienkou prijatia takýchto múdrych
zákonov je existencia domyslenej koncepcie KN, ktorá môže byť na úrovni spracovaná iba na základe detailného a presného
poznania východiskového stavu takého rozsiahleho diela, akým katastrálny operát je.
Does the Cadastre of Real Estate Need the Conceptual Sophisticated Solutions and Political Stability?
Summary
Cadastre of real estate represents a complicated, financially expensive and large product. It is generated during number of
decades and usually always follows some former results. Cadastre development in Slovakia was in the past time often tinged
by interruption of realization and by inability to complete individual conception intents. Adoption of clever and far-sighted
long-time valid laws together with long-time political stability is assumption of successful cadastre tasks fulfilment. The
existence of sophisticated conceptions of cadastre of real estate is a necessary condition for adoption of such clever laws. These
sophisticated conceptions can only be produced based on a detailed and accurate knowledge of the initial state of cadastral
documentation.
Keywords: cadastral map, design of cadastre of real estate development and valuation of its execution, construction of
cadastre data base and its updating, land consolidation, register of regenerate land inventory, survey sketch
1. Úvod
Rok 2013 je pre kataster nehnuteľností (KN) na Slovensku
významným rokom. Na jednej strane predznamenáva rok
2014, v ktorom si pripomenieme 100. výročie začiatku krvavého globálneho konfliktu známeho ako 1. svetová vojna,
výsledkom ktorého bol aj rozpad dovtedajšej mocnosti
Rakúsko-Uhorska a vznik nástupníckych štátov – nových
štátnych útvarov, medzi nimi aj Česko-Slovenska. Nové
štátne útvary boli postavené pred úlohu nanovo definovať postavenie, ciele a prioritu funkcií katastra, ako aj prostriedky, opatrenia a kroky na ich postupnú realizáciu, a to
buď potvrdením dovtedajších postupov, alebo ich modifikáciou, prípadne prijatím principiálne nových riešení. Na
druhej strane je rok 2013 zároveň rokom 75. výročia 2. celoštátneho zjazdu zememeračov v roku 1938 v Bratislave,
z ktorého vyplynula séria zásadných dlhodobých koncepčných úloh na zabezpečenie rozvoja katastra na Slovensku
i s termínmi ich plnenia. Takto vymedzený súbor koncepčných úloh katastra na Slovensku, vrátane termínov realizácie, sa v histórii katastra na Slovensku objavil prvýkrát.
Pre znalcov KN môže byť zaujímavé oboznámiť sa, do akej
miery naši predchodcovia dokázali premyslene a koncepčne
uvažovať, prijímať ideové zámery a riešenia a presadzovať
s tým súvisiace legislatívne, organizačné a rozpočtové opatrenia, aby kataster na Slovensku mohol plniť svoje úlohy
v prospech spoločnosti. Zaujímavé môžu byť tiež hodnotiace pohľady, do akej miery a v akom rozsahu sa pôvodné
zámery po 75 rokoch naplnili.
Vývoj pozemkového katastra v našich krajinách má bohatú minulosť. Je samozrejmé, že vývoj katastra, ktorý je
okrem iného štátnym informačným systémom, sa viaže na
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 002
Geodetický a kartografický obzor
310 ročník 59/101, 2013, číslo 12
historické štátoprávne usporiadanie. Už viac ako dve storočia je hlavným poslaním katastra garantovať spravodlivý, transparentný a kontrolovateľný výber finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu formou dane z nehnuteľností, prípadne iných poplatkov s nehnuteľnosťami spojených. Neskôr, najmä na prelome 19. a 20. storočia, bol
zaznamenaný pokrok v ďalšej funkcii katastra, a to v posilnení zábezpeky vlastníckych práv k pozemkom (neskôr
širšie k nehnuteľnostiam) ako záruky existencie a životných potrieb obyvateľstva. Vývoj pozemkového katastra
v období po 1. svetovej vojne položil základ viacerým ďalším úlohám katastra. Preto je dnes, keď sa blíži okrúhle
100. výročie 1. svetovej vojny a osobitne pri príležitosti
75. výročia komplexne zadefinovaných úloh katastra na
Slovensku, aktuálne vykonať retrospektívu, do akej miery
boli funkcie katastra plnené, ako dnes výsledky náročnej
práce našich predchodcov využívame a ako v tejto práci
pokračujeme.
KN je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností;
súčasťou KN sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
najmä údaje o vlastníckych právach k nim. Pod geometrickým určením nehnuteľnosti rozumieme vymedzenie tvaru, polohy a rozmerov nehnuteľnosti (pozemku a stavby)
v katastrálnom operáte. Podobne boli definovaní i predchodcovia KN – bývalá evidencia nehnuteľností i bývalý
pozemkový kataster.
2. Význam a funkcie KN
Každý kataster je veľmi zložité, finančne nákladné a rozsiahle dielo, ktoré sa tvorí niekoľko desaťročí a spravidla
vždy nadväzuje na nejaké predchádzajúce výsledky. Jeho
riadne spravovanie a rozvoj sú podmienené dlhodobou
politickou a ekonomickou stabilitou štátu. KN Slovenskej
republiky (SR), prípadne jeho predchodcovia, a ako ich súčasť najmä tvorba štátneho mapového diela – katastrálnej
mapy, bol opakovane poznačený najmä prerušením realizácie a nedokončením jednotlivých koncepčných zámerov,
ale často aj ich nepremyslenou náhradou „rýchlejšími“ a finančne „lacnejšími“ riešeniami. Nedokončenie realizácie
koncepčných zámerov a ich zmeny sa v prípade katastrálneho mapovania týkali najmä presnosti mapového diela, obsahu mapového diela a geodetického súradnicového systému.
Kataster, a teda aj katastrálna mapa, slúžili a slúžia na
viacero cieľov, z ktorých treba vyzdvihnúť najmä zabezpečenie istoty vlastníctva nehnuteľností, garanciu realizácie
ďalších vecných práv k nehnuteľnostiam a zabezpečenie
spravodlivosti zdanenia nehnuteľností. Ďalej kataster slúži
ako nástroj na stanovenie ceny nehnuteľností, ako nástroj
na zabezpečenie rovnosti pri získavaní nehnuteľností a na
zabezpečenie účinného riadenia zdrojov najmä poľnohospodárskej výroby, lesnej výroby a bytovej politiky. Kataster
plní nenahraditeľnú funkciu pri poskytovaní bezpečnosti
a určitosti získavania vlastníctva nehnuteľností a ďalšieho
nakladania s nimi. Funkcia katastra v trhovej ekonomike je
nenahraditeľná.
Základný regulatív štátu, ktorým je uznané vlastnícke
právo fyzických a právnických osôb k nehnuteľnostiam, vždy
predstavoval pre ekonomiku štátu rozhodnutie s veľmi širokým dosahom. Nehnuteľnosti netvoria iba základňu pre rozvoj hospodárskej činnosti, ale sú zároveň aj predmetom finančných operácií (pôžičiek) osobitného hospodárskeho významu. Nehnuteľnosť bola a je v zásade veľmi hodnotná vec,
preto je vítanou zábezpekou pre poskytovateľa pôžičky.
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
Štát, ktorý uznáva vlastníctvo nehnuteľností a ktorý
ochraňuje práva vlastníkov pred zásahom tretej osoby, prijíma opatrenia a nástroje umožňujúce riadny prevod a prechod vlastníctva nehnuteľností. To je umožnené vtedy, ak
o tvare, rozsahu a polohe konkrétnej nehnuteľnosti, ale aj
o právach k tejto nehnuteľnosti panuje dostatočná jasnosť
a určitosť pre tretiu osobu, ako aj pre všetkých, ktorí sú zainteresovaní na prevode, prípadne prechode vlastníctva.
Dôležitým nástrojom, od ktorého sa v minulosti očakávalo
plnenie týchto úloh, bol pozemkový kataster, a to v súčinnosti s pozemkovou knihou; od 1. 1. 1993, po integrácii
dovtedajšej evidencie nehnuteľností s neaktualizovanou
pozemkovou knihou, tieto úlohy plní KN.
Katastrálna mapa zaujíma v sortimentnej množine prvkov súboru geodetických informácií (SGI) KN z hľadiska
dôležitosti absolútne ťažiskové miesto.
Ambíciou autorov tohto článku je poukázať na pozadí
dôležitej etapy historického vývoja nášho KN na skutočnosť, že podmienkou prijatia múdrych zákonov, ktoré sú
predpokladom úspešného plnenia úloh KN, je existencia
domyslenej koncepcie KN, ktorá môže byť vyhotovená na
úrovni iba na základe detailného a presného poznania východiskového stavu takého rozsiahleho diela, akým katastrálny operát je. V období nasledujúcom po veľkých spoločenských zmenách, akou bol aj rozpad Rakúsko-Uhorska
v dôsledku 1. svetovej vojny, takéto poznanie často chýba
a formulácia následných koncepčných úloh potom trpí a dopláca na ťažkosti spojené s nepresnou a iba odhadovanou
kvantifikáciou východiskového stavu a na zložitosť prijímania následných zásadných krokov ďalšieho rozvoja. Autori
chcú poukázať na to, že napriek opakovaným pokusom
o inventarizáciu stavu katastra a katastrálnych máp, ktoré
sme zdedili z obdobia pred 1. svetovou vojnou, sme sa nedopracovali k získaniu ich presného a detailného súpisu,
čo bolo nevyhnutným predpokladom na úspešné spravovanie katastrálneho operátu a na prijímanie ďalších koncepčných krokov. Dialo sa tak pri plnom vedomí dobovej
nadpriemernej bohatosti sortimentného zloženia katastrálnych máp, čo ešte sťažovalo ich správcovstvo najmä
v oblasti tvorby geometrických plánov (GP) a aktualizácie
katastrálnych máp (po rozšírení tohto pojmu v dnešnej terminológii by sme povedali SGI KN). Nestalo sa tak ani 10
rokov po skončení 1. svetovej vojny. Dôsledkom tohto stavu
bolo prijímanie nie dostatočne domyslených koncepčných
úloh, resp. ich prijímanie s nereálnymi termínmi plnenia.
Nereálne termíny plnenia koncepčných úloh v zásade mali
a majú vždy dve možné príčiny:
a) koncepčná úloha nie je dostatočne technologicky, legislatívne, organizačne a personálne pripravená,
b) koncepčná úloha, ktorá časovo presahuje funkčné obdobie jedného parlamentu, jednej vlády, nemá počas
svojho dlhodobého plnenia potrebnú konštantnú finančnú podporu.
Na základe uvedeného sú zrejmé dôvody, prečo KN, a menovite katastrálnej mape, bola oprávnene venovaná zvýšená pozornosť [1], [2], [3].
3. Pozemkový kataster po 1. svetovej vojne
Zásadné štátoprávne i spoločensko-ekonomické zmeny
v strednej Európe po 1. svetovej vojne nevyhnutne vyvolali intenzívny záujem politikov i špecialistov, ako v nových
podmienkach zabezpečiť základné funkcie štátu v oblasti
katastra; vtedajšie Česko-Slovensko v tom nebolo výnim-
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 003
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
kou. Nevyhnutným krokom sa v tomto smere ukázalo spracovanie analýzy stavu vtedajšieho zdedeného pozemkového katastra a pozemkovej knihy, z ktorej by vychádzal
návrh opatrení na zabezpečenie perspektívneho plnenia
funkcií týchto pre štát nenahraditeľných inštitútov.
České krajiny boli v rámci rakúskej katastrálnej sústavy
zaangažované do budovania stabilného katastra hneď od
samého začiatku (od roku 1817). Meračské práce stabilného
katastra v Čechách boli dokončené v roku 1853 (o niečo
neskôr aj na Morave a v Sliezsku) a od roku 1871 sa začal
uplatňovať zákon č. 95/1871 R. z. o zavedení všeobecného
zákona o pozemkových knihách, podľa ktorého sa pri zakladaní pozemkových kníh prevzali ako ich súčasť kópie
katastrálnych máp, čím sa navodila vzájomná zhoda (zjednotenie) pozemkového katastra s pozemkovou knihou.
Pri preberaní pozemkového katastra na území Slovenska
v roku 1918 bola situácia omnoho nepriaznivejšia a zložitejšia. Na Slovensku, ktoré bolo dovtedy súčasťou Uhorska,
sa pozemkový kataster podľa rakúskych a neskôr uhorských
inštrukcií platných pre stabilný kataster začal zakladať až
od roku 1856 (aj to iba na nátlak Rakúska), avšak v roku
1869, v ktorom sa predpokladalo dokončenie prác, bol stabilný kataster založený len na nepatrnej časti územia vtedajšieho Uhorska, a teda aj dnešného Slovenska. Napriek
následnej úprave organizácie aktualizácie katastra v roku
1885 a revízie katastra v roku 1909 sa nedosiahol súlad
pozemkového katastra so skutočnosťou, a už vonkoncom
nie s pozemkovou knihou. Situáciu na Slovensku neobyčajne komplikovalo i neobmedzené drobenie pozemkov
a hlavne spoluvlastníckych podielov k pozemkom pri ich
dedení (uhorské zvykové právo). Pozemkový kataster na
Slovensku sa v roku 1918, v období rozpadu Rakúsko-Uhorska, skladal z veľmi rôznorodých a skutočnosti nezodpovedajúcich operátov. Asi jedna štvrtina katastrálnych
území (k. ú.) mala katastrálne operáty vrátane katastrálnych máp vyhovujúce – v súlade s novou pozemkovou knihou (so založenými pozemkovoknižnými vložkami na základe podrobného katastrálneho vymeriavania). V ďalších
dvoch štvrtinách k. ú. bolo síce vykonané pôvodné meranie, avšak stav na mapách bol zastaraný (neaktualizovaný
alebo nedostatočne aktualizovaný). Zvyšná štvrtina k. ú.
mala na účely pozemkového katastra nevyhovujúce mapy
– najmä z konkretuálneho merania.
Prijatá bola úloha vybudovať v Česko-Slovensku jednotný pozemkový kataster, ktorý by vyhovoval novodefinovaným podmienkam; väčšina z podmienok bola neskôr
včlenená do katastrálneho zákona č. 177/1927 Sb. z. a n.
[4]. Mapy vyhotovené podľa tohto zákona dnes nazývame
mapami česko-slovenského pozemkového katastra alebo
mapami vyhotovenými podľa Návodu A. V rámci tejto
úlohy bolo treba:
a) vybudovať novú katastrálnu trigonometrickú sieť,
b) vykonať zakladanie katastra, resp. nápravu katastra,
c) zrýchliť sceľovanie pozemkov,
d) zamedziť ďalšie drobenie pozemkov,
e) zakladať vložky pozemkovej knihy.
V priamej súvislosti s úlohou vybudovať na Slovensku
jednotný pozemkový kataster, ktorý by vyhovoval dobovým podmienkam po 1. svetovej vojne, bol vydaný zákon
č. 386/1922 Sb. z. a n. a nadväzná vykonávacia vyhláška
ministra spravodlivosti č. 75/1923 Sb. z. a n., ktorými sa zaviedla metrická miera pre právne rokovania, listiny, knižné
zápisy a operáty katastra dane pozemkovej na Slovensku
a Podkarpatskej Rusi. Napriek tomu, že v Uhorsku bola vo
všeobecnosti zavedená metrická miera podľa zákonného
čl. II z roku 1876 Corpus Juris Hungarici už od 1. 1. 1876,
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
311
pre katastrálne aplikácie bola i naďalej ponechaná dovtedajšia siahová miera. V rakúskej časti monarchie bola zavedená metrická miera pre katastrálne aplikácie v zmysle
§ 22 zákona č. 121/1896 R. z. s účinnosťou od 1. 1. 1898, t. j.
už o 24 rokov skôr ako na Slovensku [5].
Zásadným medzníkom vo vývoji katastra, a teda aj katastrálnych máp, bolo vydanie katastrálneho zákona č.
177/1927 Sb. z. a n. [4]. Podľa neho „pozemkový kataster
je geometrické zobrazenie, súpis a popis všetkých pozemkov v republike“. Z pohľadu Slovenska bola veľmi dôležitá
IV. hlava zákona „Prechodné ustanovenia“, v ktorých sa stanovil postup tam, kde nebola založená nová pozemková
kniha, a tiež postup v prípadoch, ak neboli k dispozícii
korektné katastrálne mapy.
Katastrálny zákon [4] nahradil takmer všetky dovtedy
platné katastrálne všeobecne záväzné právne predpisy
a interné predpisy. Už od roku 1923 sa pri katastrálnych
prácach postupovalo podľa návrhu tohto katastrálneho
zákona, žiaľ nie dôsledne vo všetkých k. ú. Väčšina základných prvkov nového katastrálneho systému je aktuálna aj
v súčasnosti. Obsah katastrálnej mapy podľa katastrálneho
zákona [4] sa podstatne rozšíril oproti obsahu katastrálnych máp z predchádzajúcich kampaní katastrálneho mapovania. Toto bolo dôsledkom zásadného rozšírenia účelu
nových katastrálnych máp, resp. účelu pozemkového katastra, ktorý zo zákona začal slúžiť aj ako podklad na vyrubovanie verejných daní, na zakladanie, obnovovanie alebo
dopĺňanie verejných kníh a ich máp, na zaistenie držby,
na prevod nehnuteľností, na realitný úver a i. Orientáciu
pozemkového katastra na viacúčelové použitie potvrdilo
jeho nasmerovanie aj na práce kartografické, výškopisné,
štatistické, hospodárske, ďalej na vedecké účely, na ochranu
pamiatok, na iné účely štátnej správy a občianskeho života, ako aj na branné aspekty [5], [6].
4.
Pozemkový kataster v roku 1938 a v období tesne
po ňom
Rok 1938 uzatváral 20-ročné obdobie existencie nového
štátoprávneho útvaru po skončení 1. svetovej vojny, Česko-Slovenska. Bola to vynikajúca príležitosť na zhodnotenie, do akej miery sa podarilo realizovať zásadné dlhodobé
rozvojové zámery a projekty prijaté po roku 1918. Táto
príležitosť pre úsek pozemkového katastra, v širšom ponímaní pre úlohy geodézie a kartografie, bola využitá na
2. celoštátnom zjazde zememeračov 16. až 18. 4. 1938
v Bratislave a bola rozšírená o formulovanie korigovaných,
modifikovaných a z momentálneho pohľadu realistickejších rozvojových zámerov, prípadne úplne nových zámerov a opatrení.
Pomalý postup prác, rozdrobenosť a neustálenosť pozemkovej držby na Slovensku vyvolali potrebu ďalších
opatrení, ktoré viedli k tomu, že sa pôvodné alebo nové
katastrálne meranie vykonávalo len tam, kde bola pozemková držba ustálená alebo kde sa v blízkej budúcnosti nepredpokladali väčšie zmeny. Vzhľadom na naliehavú potrebu úpravy pozemkového katastra sa zmiernili pôvodné
prísne podmienky na prevzatie máp na účely definitívnej
nápravy pozemkového katastra s neustálenou držbou. Tak
sa potom do zjednoteného katastrálneho operátu dostali
aj mapy technicky menej hodnotné. Išlo len o provizórium
s cieľom zrýchliť nápravu pozemkového katastra a pozemkových kníh, ktoré sa malo neskoršie postupne odstraňovať vyhotovením nových katastrálnych máp pri ďalšej hro-
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 004
Geodetický a kartografický obzor
312 ročník 59/101, 2013, číslo 12
madnej úprave držby pozemkov v predmetných oblastiach.
Na rozlíšenie týchto „menej hodnotných“ katastrálnych máp
od ostatných sa každý takýto mapový list označil nadpisom „Prevzatá katastrálna mapa“ v prípade, že preberaná
mapa (spravidla komasačná) vyhovovala presnosťou a súladom so skutočnosťou podmienkam „Podrobného návodu, ako využiť na Slovensku a Podkarpatskej Rusi podľa
§ 86 vládneho nariadenia č. 64/1930 Sb. z. a n. staré komasačné mapy alebo iné podrobné mapy upravujúce držbu
pri pôvodnom katastrálnom meraní alebo pri reambulácii
(Návod na využitie starých komasačných máp)“ z roku
1933. V prípade, že nevyhovovala, označila sa nadpisom
„Katastrálny náčrt“.
V súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej
siete katastrálnej (S-JTSK) boli vyhotovované mapy česko-slovenského pozemkového katastra podľa katastrálneho
zákona [4] a podľa nadväzujúceho podzákonného interného predpisu, t. j. podľa Návodu A z roku 1932 a jeho
neskorších znení, v mierkach 1 : 1000, 1 : 2000 a 1 : 4000
(zriedkavo 1 : 500).
V období 1919 až 1938 bol na území Slovenska založený
pozemkový kataster v 119 k. ú. (v ktorých predtým nebolo
vykonané pôvodné katastrálne meranie alebo sa nevykonalo spôsobom zodpovedajúcim predpisom). Reambulácia pozemkového katastra v územiach, v ktorých sa pôvodné katastrálne meranie síce vykonalo, ale operát nebol
aktualizovaný v súlade so skutočným stavom, sa realizovala v 684 k. ú. Obnova pozemkového katastra v územiach,
v ktorých operát nezodpovedal vtedajším požiadavkám
na kvalitu alebo sa stratil, resp. zničil, sa vykonala v 30 k. ú.
Vydanie katastrálneho zákona [4] v roku 1927 postavilo
pozemkový kataster z celoštátneho hľadiska právne a organizačne na vysokú úroveň. Tento zákon bol smerodajný pre
jednotný vývoj pozemkového katastra na celom území republiky a priniesol prehĺbenie a rozšírenie činností v danej oblasti. Písomný operát pozemkového katastra sa stal
jediným podkladom verejných kníh a pozemkovej štatistiky. Pozemkový kataster v Česko-Slovensku sa stal, podobne ako kedysi milánsky kataster, pre vybrané európske
štáty vzorom. Úspešnú aplikáciu katastrálneho zákona na
Slovensku čiastočne pribrzďovali občianskoprávne vzťahy
z minulosti, zakorenené ešte v 16. storočí, a mentalita obyvateľstva upriamená príliš na vzťah k pôde, k pozemkom,
najmä v chudobnejších oblastiach krajiny.
Najmä zásluhou vládneho nariadenia č. 65/1930 Sb. z.
a n. o oprávnených zememeračoch v krajinách Slovensko
a Podkarpatská Rus bolo formálne označenie profesionálneho stavu „geometer“ nahradené pojmom „zememerač“,
ktorý bol súčasne previazaný aj s vyššou odbornou vzdelanostnou úrovňou.
V roku 1939, po vzniku Slovenského štátu, prechodne
zostali v platnosti normatívne opatrenia i organizačné štruktúry z predošlých rokov. Slovensko, zmenšené viedenskou
arbitrážou, z celkového počtu 2 668 k. ú. malo mapy vhodné
na potreby katastra len v 1 230 k. ú. (46 %); na ostatnom
území (v 1 438 k. ú.) sa javila potreba nápravy pozemkového
katastra. Obnova operátu novým meraním bola pripravená
pre 500 k. ú. a v 938 obciach malo dôjsť k reambulačným
prácam. Novovzniknutá Triangulačná kancelária so sídlom
v Bratislave dostala za úlohu dobudovať Jednotnú trigonometrickú sieť katastrálnu (JTSK). V roku 1941 vznikol
z podnetu memoranda zememeračských inžinierov pozemkového katastra Fotogrametrický ústav pre Slovensko.
Hlavným dôvodom jeho vzniku bola potreba dobudovania pozemkového katastra s razantným využitím fotogrametrických metód mapovania a nevyhnutnosť zrýchlenia
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
postupu komasačných prác. Žiaľ, nasledujúce vojnové roky
negatívne ovplyvnili sľubne sa rozvíjajúci program dobudovania a obnovy katastra.
Mapové dielo v S-JTSK [4] predstavuje vynikajúce technické dielo, ktoré svojou vnútornou presnosťou vyhovovalo všetkým potrebám katastrálnych aplikácií nielen v čase
svojho zrodu, ale s hodnotením „vyhovujúce“ patrí medzi
mapové diela, ktoré slúžia týmto potrebám až dodnes.
Jeho nevýhodou je, že bol použitý Besselov elipsoid, ktorý
síce vyhovoval potrebám zobrazenia Česko-Slovenska, ale
z pohľadu zobrazenia kontinentu mal zreteľné nedostatky, nedostatočne presne bola určená poloha a orientácia
Česko-slovenskej trigonometrickej siete (ČSTS) a izolovanosť od trigonometrických sietí a súradnicových systémov
susedných štátov postupne sťažovala realizáciu narastajúcich potrieb na úseku medzinárodnej spolupráce v nekatastrálnych aplikáciách.
Pretože podľa väčšiny týchto katastrálnych máp bola
vložkárskym konaním založená nová pozemková kniha,
katastrálne mapy zobrazovali vlastne právny vlastnícky
stav totožný so stavom v teréne, čo možno považovať za
ideálne. Pokiaľ sa z ich tvorby v závere deväťdesiatych rokov 20. storočia zachovali náčrty a zápisníky, a pokiaľ technologická disciplína tvorby a dokumentácie GP z priestoru
predmetného k. ú. neklesla pod hraničnú hodnotu, boli
vhodné na obnovu katastrálneho operátu skrátenou formou. Nedostatkom bolo, že hlavne v mestách od obdobia
vytvorenia týchto máp nastalo množstvo zmien značného
rozsahu (sídliská, líniové stavby, priemyselná zástavba atď.),
ktoré často neboli prostredníctvom GP korektne zmerané
a premietnuté do máp. V dôsledku toho bola v mnohých
prípadoch v týchto priestoroch jediným riešením obnova
katastrálneho operátu novým mapovaním. Ďalším nedostatkom je, že pôvodné podrobné bodové pole bolo väčšinou zničené, čo výrazne sťažovalo meranie zmien a ich
vykonanie v katastrálnej mape. K 1. 1. 2000 do tejto kategórie máp patrilo 12,1 % mapového fondu katastrálnych
máp Slovenska a 9,7 % mapového fondu máp určeného
operátu Slovenska [5], [7], [8]. Žiaľ, predpoklad zachovania dokumentácie meraných zmien a požadovanej úrovne
technologickej disciplíny merania sa ukázal ako nereálny.
Práve skutočnosť navrstvených meraných zmien polohopisného obsahu katastrálnych máp z rozmanitých časových období s diferencovanými technologickými prvkami,
ktoré navyše veľmi často neboli dodržané, sprevádzaná
nedostatočne zdokumentovaným postupom prác merania zmien, viedla najprv k pozastaveniu prác na obnove
katastrálneho operátu skrátenou formou a neskôr k jej vyškrtnutiu zo zákonných metód obnovy katastrálneho operátu (zákonom č. 304/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. 9. 2009).
V tejto súvislosti je však vhodné uviesť aj to, že pohľad
na k. ú. ako na jednotné územie s homogénnou presnosťou katastrálnej mapy je v dnešnej dobe prekonaný. Spravovanie SGI KN si vyžiadalo v posudzovaní kvality ísť až na
úroveň každého podrobného bodu (tzv. kód kvality bodu).
Ak uvážime skutočnosť, že od roku 2005 už nie je možné
vyhotoviť GP inak ako v S-JTSK ani v k. ú., kde je spravovaná
nečíselná katastrálna mapa (možnosť merania v miestnych
sústavách v tomto roku zanikla, ale číselne sa v jednotlivých
prípadoch meralo už celé desaťročia), vznikla potreba prehodnotiť aj pohľad na všetky tzv. nečíselné katastrálne
mapy a pracovať s nimi ako s mapami čiastočne číselnými.
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 005
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR
č. 87/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚGKK SR
č. 461/2009 Z. z. (vykonávacia vyhláška katastrálneho zákona [1]), otvorila možnosť, aby sa cca 500 000 číselných
meraní vykonaných v prostredí nečíselných máp (a už s listinou zapísaných do KN) zapracovalo do príslušných vektorových katastrálnych máp, prípadne do súborov prevzatých
meraní (vyhláška otvára podľa kvality operátu obe možnosti). Týmto spôsobom sa do nečíselných vektorových katastrálnych máp dostanú číselne určené hranice viac ako
1,5 milióna parciel, čo z celkového množstva nečíselných
parciel registra C predstavuje takmer polovicu. Tieto merania boli doteraz umiestnené prevažne v priečinkovej štruktúre systému SKM (spravovanie katastrálnych máp – systém používaný správami katastra na aktualizáciu vektorových katastrálnych máp) ako rôzne vektorové súbory alebo
súbory obsahujúce iba súradnice, prípadne staršie merania
sú obsahom iba papierových záznamov podrobného merania zmien. A práve tu sa ponúka otázka istého prehodnotenia dôvodu skončenia obnovy katastrálneho operátu
skrátenou formou. Pretože pri súčasnom tempe obnovy
katastrálneho operátu novým mapovaním a pri súčasnom
tempe spracovania projektov pozemkových úprav (PÚ) budú
ešte dlho v niektorých operátoch súradnice vypočítané zo
zápisníkov vytvorených medzi dvoma svetovými vojnami
(prípadne počas technicko-hospodárskeho mapovania) tým
najpresnejším, čo máme k dispozícii. A to aj v prípade, keď
už objektívne v dôsledku menej kvalitne zaznamenaných
zmien nemôžeme takto prepracovať celé k. ú., ale iba isté
významné množstvo nezmenených parciel.
5. Plnenie koncepčných zámerov na úseku KN
Ak dnes chceme z odstupu necelého storočia hodnotiť
plnenie koncepčných zámerov na úseku pozemkového
katastra (dnešného KN) prijatých po vzniku Česko-Slovenska a modifikovaných v závere tridsiatych rokov 20. storočia, najvhodnejšie bude pozrieť sa na jednotlivých päť úloh
s katastrom spojených. Modifikácia koncepčných zámerov
bola potrebná, lebo až detailná analýza po 1. svetovej vojne zdedeného katastrálneho operátu na Slovensku a jeho
štatistické zhodnotenie v plnom rozsahu obnažili jeho ťaživý až katastrofálny stav [9]. Prevzatý pozemkový kataster na Slovensku z hľadiska jeho zakladania a evidencie vykazoval značné miestne rozdiely. Bol založený často bez
podrobných katastrálnych máp a o jeho aktualizáciu v súlade so skutočnosťou a s pozemkovými knihami bolo postarané veľmi nedostatočne [9]. Mal krikľavé nedostatky.
Sťažnosti na jeho úbohý stav na Slovensku zo strany vlastníkov, držiteľov, finančných inštitúcií i poslancov parlamentu sa množili. Nedostatočná evidencia nehnuteľností
podporovala proces ďalšieho rozdrobovania pozemkového
vlastníctva, zdražovala a komplikovala hypotekárne úvery,
brzdila zaknihovanie prídelov z pozemkovej reformy, ochromovala stavebné investície, nepriamo podporovala proletarizáciu poľnohospodárskeho obyvateľstva a vysťahovalectvo, sťažovala predpisovanie daní a platieb (prevodových a dedičských), a tým spôsobovala ekonomické straty
v agrorezorte. Tieto skutočnosti viedli k nevyhnutnosti napraviť dezolátny stav katastra na Slovensku [9]. V záujme
akcelerácie tohto úsilia bolo už v dvadsiatych rokoch minulého storočia navrhované spojiť pozemkový kataster s pozemkovou knihou do jedinej verejnej knihy. Na realizáciu tohto
zámeru však bolo treba čakať až do 1. 1. 1993. V roku 1938
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
313
sformulovaná spresnená úloha nápravy dezolátneho stavu
pozemkového katastra na Slovensku bola modelovaná na
20 rokov a úloha zjednotenia prevzatých operátov s katastrálnou mapou dokonca iba na 12 rokov, t. j. do roku 1950 [9].
5.1 Vybudovanie novej katastrálnej
trigonometrickej siete
Katastrálne mapovanie bolo súhrnom technických prác doplnených o správne konanie, realizovaných s cieľom získania korektného zobrazenia tvaru a polohy predmetov merania pre pozemkový kataster na podklade bodov trigonometrickej siete vyznačených trvale na zemskom povrchu
trigonometrickými meračskými znakmi.
Referenčným elipsoidom pre zobrazenie bol Besselov
elipsoid. Body česko-slovenskej JTSK boli čiastočne prevzaté zo sietí Rakúsko-Uhorska (stabilizácia a meračské
prvky); vo väčšom rozsahu bola sieť dobudovaná novou
trianguláciou do roku 1926. Sieť I. rádu bola vyrovnaná ako
celok upraveným spôsobom Boltzovým a do nej sa postupne
dopĺňali body II. až IV. rádu. Tak vznikla česko-slovenská
JTSK I. až IV. rádu, ktorá bola postupne doplnená podrobnou trigonometrickou sieťou V. rádu. JTSK mala 268 trigonometrických bodov I. rádu (z nich 107 bolo identických
s bodmi rakúskej vojenskej triangulácie) a 456 trojuholníkov. Rozmer, poloha a orientácia JTSK na Besselovom elipsoide neboli určené z priamo meraných základníc a z astronomických meraní, ale boli určené nepriamo pomocou vybraných vhodných bodov z rakúskej vojenskej triangulácie. Na základnom bode triangulácie (Hermannskogel) neboli uvažované hodnoty zvislicovej odchýlky; tento bod
bol určený nepresne, a tým bola celá JTSK chybne orientovaná o -9,6´´ od severu. Až v rokoch 1937 a 1938 bola zmeraná 1. etapa základňovej triangulácie v Jesenskom (Feledinciach), ktorou sa overovala strana (rozmer) JTSK 1. rádu
22. Biríň (Vösdobor) TL 7024, Drňa – 20. Tuba TL 6903,
Rimavské Jánovce [10]. Neskôr bola súhrnná sieť I. až V.
rádu premenovaná na ČSTS.
Záver 1: V roku 1938 sa predpokladalo, že práce na budovaní novej katastrálnej trigonometrickej siete potrvajú
ešte 14 rokov a budú skončené do roku 1952 [10]. V roku
1957 bolo konštatované splnenie úlohy, keď bola dosiahnutá priemerná vzdialenosť bodov neprekračujúca 2,5 km
(priemerná hustota 1 bod na 2,7 km2 ). STN 1) 73 0415 Geodetické body z roku 1979 definuje hustotu bodov ČSTS
s priemernou vzdialenosťou nie väčšou než 3 km. Nové
technológie globálnych navigačných satelitných systémov
zavedené do geodetickej aplikačnej praxe, t. j. aj do KN na
prelome 20. a 21. storočia, prostredníctvom ktorých sa určuje horizontálna i vertikálna poloha bodu na Zemi, odsunuli podmienku zhustenia bodového poľa v katastrálnom
mapovaní z centra pozornosti na okraj.
Pre katastrálne aplikácie bolo použité dvojité konformné
kužeľové zobrazenie vo všeobecnej polohe podľa návrhu
Ing. Křováka (v odbornej literatúre označované aj ako Křovákovo zobrazenie).
5.2 Zakladanie katastra a náprava katastra
Podľa odhadu v roku 1919 zostávalo na Slovensku ešte asi
750 obcí, predstavujúcich 20,3 % územia, bez podrobnej
1) Slovenská technická norma.
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 006
Geodetický a kartografický obzor
314 ročník 59/101, 2013, číslo 12
katastrálnej mapy. Ale podrobné skúmanie situácie do roku
1928 (prijatie katastrálneho zákona) odhalilo v plnej nahote katastrofálny stav pozemkového katastra na Slovensku, keď sa zistilo, že:
a) 912 obcí, ktoré reprezentujú 21,5 % výmery Slovenska,
je bez katastrálnych máp (funkciu katastrálnych máp
plnili provizóriá, najmä konkretuálne mapy),
b) 1 818 obcí, ktoré reprezentujú 44,2 % výmery Slovenska, má katastrálne mapy vyžadujúce reambuláciu,
c) 861 obcí má katastrálny operát schopný ďalšieho spravovania [11].
Katastrálny zákon [4] predpokladal nové katastrálne mapovanie vrátane nového písomného operátu (kde ešte nebolo vykonané mapovanie) alebo reambuláciu (kde katastrálne mapy vyhovovali požiadavkám katastra, ale neboli
aktualizované). Tento postup kalkuloval s dlhším časovým
obdobím, preto sa pristúpilo k provizórnej úprave operátov tak, aby operáty aspoň čiastočne umožnili plniť funkcie
katastra (v k. ú. bez katastrálnych máp a im prislúchajúcich
písomných operátov). Náprava prebehla jedným z dvoch
kvalitatívne odlišných spôsobov: dočasnou nápravou (prevzatím a úpravou boli vytvorené odvodené mapy veľkých
mierok) alebo definitívnou nápravou podľa § 100 a 101
katastrálneho zákona [4].
Vzhľadom na to, že rýchlosť prác na zakladaní a náprave
katastra na Slovensku nebola trvalo na požadovanej úrovni
(aby boli katastrálne operáty v dohľadnej dobe spôsobilé
slúžiť aspoň ako podklad na celoplošný predpis pozemkovej dane), pristúpilo sa v roku 1926 k unifikácii katastrálnych operátov tých k. ú., kde už boli založené nové pozemkové knihy (pozemkovoknižné vložky), a k rýchlej náprave tých katastrálnych operátov, ktoré mali iba nereambulované (alebo žiadne) katastrálne mapy a staré pozemkové knihy (pozemkovoknižné protokoly). Základnou myšlienkou unifikácie bolo uviesť stav katastrálneho operátu
do súladu so zápismi nových pozemkových kníh a so skutočnou držbou, a to priamym porovnaním stavu katastrálnych operátov so zápismi pozemkových kníh a následným
odstránením prípadných nezrovnalostí porovnaním s právnymi listinami (výnimočne aj s využitím miestneho prešetrovania). V roku 1938 bolo konštatované, že úspešnému
dokončeniu unifikačných prác prekážali najmä:
a) absencia povinnosti vlastníkov pozemkov udržiavať
vlastnícky zápis v pozemkovej knihe v súlade so skutočnou držbou (uhorský knižný poriadok),
b) zdedené uhorské dedičné právo,
c) nevyriešené otázky procesu zaknihovania v prírode rozdelených pozemkov bývalých komposesorátov, urbárnikov a želiarov.
Podobne bolo konštatované, že aj proces reambulácie
katastrálnych máp prebieha oproti pôvodným zámerom
omnoho pomalšie, najmä pre neočakávane veľký rozsah
zmien [11].
V odbornej i laickej verejnosti narastala nespokojnosť
s pomalým postupom prác a s nespravodlivým vyrubovaním a výberom pozemkovej dane. V dôsledku toho v roku
1938 znova kulminovala odborná diskusia, či nezaviesť
do pozemkového katastra na Slovensku viaceré provizóriá, napr. daňový kataster bez máp [12].
Sľubne rozbehnutá úloha zakladania, prípadne nápravy
pozemkového katastra bola prerušená vojnovými udalosťami a sériou iných koncepčných zámerov, ktoré nasledovali po 2. svetovej vojne. Z nich časť nebola podľa pôvodných predstáv dokončená vôbec, iná časť síce bola dokončená, ale vo viackrát modifikovanej podobe (v rokoch
1950 až 1989 hospodársko-technické úpravy pozemkov
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
podľa viackrát menených predpisov, v rokoch 1950 až 1989
kolektivizácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
v rokoch 1951 až 1956 evidencia pôdy, v rokoch 1956 až
1964 jednotná evidencia pôdy (JEP) s tvorbou náhradných
máp JEP, v rokoch 1962 až 1968 technicko-hospodárske
mapovanie v súradnicovom systéme 1942, v rokoch 1964
až 1992 evidencia nehnuteľností, v rokoch 1969 až 1975
technicko-hospodárske mapovanie v S-JTSK s rozšíreným
polohopisným obsahom a aj s výškopisom, ktorého mapovanie sa postupne utlmovalo, a v rokoch 1975 až 1981 podľa
modifikovaného interného predpisu, od roku 1981 tvorba
základnej mapy veľkej mierky, od roku 1993 súčasný KN
vrátane jeho integrácie s pozemkovou knihou, od roku
1993 rozšírenie obsahu KN o evidovanie bytov a nebytových priestorov, od roku 1995 tvorba registrov obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP) a i. [8], [13], [14], [15], [16], [17]).
Záver 2: Početné koncepčné zásahy do vývoja pozemkového katastra, prípadne jeho nástupcov (evidencia nehnuteľností a KN) veľmi sťažujú odpoveď na otázku, či pôvodná úloha zakladania a nápravy katastra formulovaná
v období po roku 1918 a v roku 1938 potvrdená bola
splnená, prípadne v akom rozsahu. Všeobecne sa ale prijíma názor, že očakávaným zápisom posledného ROEP do
KN [2] táto úloha môže byť splnená v roku 2014 alebo 2015
(termín bol už viackrát posunutý). Časť odborníkov sa ale
prikláňa k názoru, že kompletné splnenie úlohy možno
očakávať až zaevidovaním všetkých nehnuteľností vrátane
vlastníckych práv k nim v registri C KN, a teda očakávaným
odsunutím registra E a mapy určeného operátu do archívu.
Táto úloha je ale veľmi dlhodobá a v súčasnosti sa okrem
projektov PÚ vykonáva výlučne pri individuálnych požiadavkách vlastníkov na reálne vyčlenenie pôvodných pozemkov v teréne komerčnými geodetmi.
5.3 Zrýchlenie sceľovania pozemkov
Pomalý postup komasácií (sceľovania pozemkov) na Slovensku v období 1918 až 1938 bol poznačený najmä potrebou zamerania starého stavu držby pozemkov pred
komasáciou, vysokým stupňom rozdrobenosti pozemkov
(a tým aj diferencovaným záujmom vlastníkov na priebehu komasácie) a nekončiacimi sa diskusiami o podobe
pripravovaného nového komasačného zákona. V rokoch
1950 až 1989 realizované hospodársko-technické úpravy
pozemkov podľa viackrát menených predpisov v skutočnosti nemožno považovať za plnohodnotný akt sceľovania pozemkov, lebo ignorovali vlastnícke vzťahy k pozemkom. Súčasným nástupcom inštitútu niekdajšej komasácie (sceľovania pozemkov) je inštitút PÚ [18].
V právnom poriadku SR je v súčasnosti inštitút PÚ definovaný v § 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách [18]. Podľa tejto definície obsahom PÚ je racionálne
priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, vykonávané
vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného
systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. PÚ zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, ako aj súvisiacich
iných vecných práv v obvode PÚ a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov),
technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 007
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
väčšinou sa obmedzia iba na skúmanie vhodnosti polohy
navrhovaných pozemkov z ich subjektívneho pohľadu, t. j.
navrhovaných pozemkov v ich vlastníctve. Nedostatočná
motivácia účastníkov PÚ na primeranú účasť pri schvaľovaní nového stavu PÚ blokuje prijatie vhodnej alternatívy
nového riešenia a nezriedka vedie k snahe obnoviť – vytýčiť iba pôvodný stav, t. j. bez racionálneho nového usporiadania pozemkov. Rozdrobenosť pozemkov a spoluvlastníckych podielov k nim totiž dosiahla taký stupeň, že nemožno navrhnúť racionálne usporiadanie nového stavu
v danom území PÚ, ktoré by garantovalo každému jednotlivému vlastníkovi stav korešpondujúci s prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Ani po prípadnej realizácii
scelenia pozemkov by sa nedosiahol stav, ktorý by bol pre
vlastníkov pozemkov základom ekonomicky rentabilného
podnikania v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve [19].
Vývoj počtu projektov PÚ alebo jednoduchých PÚ (JPÚ)
zapísaných do KN podľa § 14 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
[18] v období 1996 až 2012 je uvedený v tab. 1. Podrobná
inventarizácia rozpracovaných a do KN zapísaných projektov PÚ alebo JPÚ po jednotlivých krajoch SR k 30. 9. 2013 je
uvedená v tab. 2 2) .
opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.
Proces spracovania PÚ na Slovensku v súčasnosti limitujú najmä tieto aspekty:
a) finančné zdroje na PÚ,
b) nižší než predpokladaný záujem jednotlivých vlastníkov pozemkov na realizácii projektu PÚ z dôvodu, že ani
po scelení a sústredení vlastníctva do jedného pozemku
tento scelený pozemok nie je dostatočne rozsiahly, aby
garantoval vlastníkovi ekonomicky rentabilné podnikanie v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve,
c) čiastočne i z minulosti zakorenené emocionálne chápanie „svojho“ vlastníctva, ktoré vedie v procese schvaľovania PÚ k uprednostneniu lokalizovania nového pozemku na pôvodnom mieste pred hocijakou inou navrhovanou polohou nového pozemku.
Extrémny stupeň rozdrobenosti pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkom sa premieta i do úspešnosti
novodobých PÚ. Jedným z rozhodujúcich krokov v procese spracovania a implementácie PÚ je ich schvaľovanie
účastníkmi PÚ. Účastníci PÚ – vlastníci pozemkov v obvode PÚ – síce majú právo skúmať, do akej miery novonavrhované usporiadanie územia v obvode PÚ (najmä plány
verejných a spoločných zariadení a opatrení, umiestenie
náhradných pozemkov a ich pridelenie vlastníkom) zohľadňuje jednotlivé funkcie PÚ stanovené v definícii PÚ, ale
2) Aktualizáciu údajov poskytli autori na požiadanie redakcie 2. 12. 2013.
Tab. 1 Počet projektov PÚ alebo JPÚ zapísaných do KN
31.12.
1996
31.12.
1997
31.12.
1998
31.12.
1999
31.12.
2000
31.12.
2001
31.12.
2002
31.12.
2003
31.12.
2004
2
2
5
11
12
14
16
17
20
31.12.
2005
31.12.
2006
31.12.
2007
31.12.
2008
31.12.
2009
31.12.
2010
31.12.
2011
31.12.
2012
22
25
34
63
87
127
180
241
Tab. 2 Inventarizácia rozpracovaných a do KN zapísaných projektov PÚ alebo JPÚ k 30. 9. 2013
Zapísané PÚ alebo JPÚ
od roku 1991
Kraj
Celkový
počet
k. ú.
PÚ
pre celé k. ú.
(§ 3 zák. [18])
počet k. ú.
Rozpracované PÚ alebo JPÚ
od roku 1991
JPÚ
pre časť k. ú.
(§ 8b zák. [18])
počet
k. ú.
JPÚ
PÚ
pre celé k. ú.
(§ 3 zák. [18])
počet k. ú.
JPÚ
pre časť k. ú.
(§ 8b zák. [18])
počet
k. ú.
JPÚ
Banskobystrický
615
55
1
1
44
1
1
Bratislavský
113
16
11
15
3
11
15
Košický
505
39
1
1
19
1
1
Nitriansky
451
28
4
5
12
1
1
Prešovský
724
37
0
0
72
1
1
Trenčiansky
378
34
4
5
17
4
4
Trnavský
347
22
4
4
14
6
6
Žilinský
SR
409
22
4
4
19
5
6
3 542
253
29
35
200
30
35
Poznámka: Celkový počet k. ú. je bez vojenských obvodov.
315
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 008
Geodetický a kartografický obzor
316 ročník 59/101, 2013, číslo 12
Záver 3: K 31. 12. 2012 boli na Slovensku do KN zapísané
PÚ pre 241 celých k. ú. alebo častí k. ú. K 30. 9. 2013 tento
počet stúpol na 288 (253 PÚ + 35 JPÚ), pričom rozpracovaných k tomuto dátumu bolo ďalších 235 projektov (200
PÚ + 35 JPÚ). Kvantifikáciu tejto úlohy je ťažko vyhodnotiť, lebo znenie úlohy sa obmedzilo na „zrýchlenie sceľovania“. Možno konštatovať, že koncepčná úloha zrýchlenia sceľovania pozemkov z obdobia po roku 1918 sa prijatím a aplikáciou zákona [18] priebežne v korelácii s možnosťami štátneho rozpočtu a nehomogénnym záujmom
vlastníkov pozemkov napĺňa. Samozrejme ide o úlohu dlhodobú až trvalú. Treba skonštatovať aj isté množiace sa indície, ktoré neevokujú prehnaný optimizmus týkajúci sa blízkeho časového horizontu splnenia tejto náročnej úlohy.
Je to najmä nezadávanie projektov PÚ vysúťažených spracovateľmi v roku 2009 a následne zrušenie ďalšej súťaže
v roku 2013.
5.4 Zamedzenie ďalšieho drobenia pozemkov
Veľkostná štruktúra pozemkového vlastníctva je tradične
v určitej miere predmetom pozemkového zákonodarstva
na Slovensku. S prihliadnutím na záujmy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva boli od počiatku transformácie feudálneho vlastníctva predpísané a neskôr viackrát
pozmeňované minimálne veľkosti plochy určitých druhov
pozemkov na vyčlenenie do individuálneho vlastníctva
a na aplikáciu v podobe zásad komasácie (sceľovania) pozemkov. Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva, vo svojich extrémnych polohách na Slovensku veľmi početná, vyvolávala už aj v období po roku 1918 stav, keď sa predmet
vlastníctva dal len náročne alebo sa nedal vôbec technicky
evidovať. Evidovanie vlastníctva je základnou podmienkou na právne nakladanie s pozemkom, a tento sa stával
v jednotlivých prípadoch nepatrnou hospodárskou hodnotou bez reálneho motivačného pôsobenia alebo hodnotou znemožňujúcou prijatie potrebného rozhodnutia spoluvlastníkov. Táto skutočnosť vo svojom súhrne oslabovala
právne záruky vlastníctva a možnosť výkonu vlastníckych
práv, stavala vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov do nerovnoprávneho postavenia v porovnaní s vlastníkmi iných vecí, znevýhodňovala podnikanie v poľnohospodárstve a lesníctve oproti iným odvetviam podnikania
a vyraďovala vlastníctvo pozemkov ako reálneho činiteľa
z mechanizmu ochrany prírodných zdrojov a životného
prostredia [20].
Tento stav na úseku fragmentácie pozemkov i spoluvlastníckych podielov k pozemkom na Slovensku (a v celom Uhorsku) bol výsledkom duálneho právneho režimu
v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Duálny právny režim umožňoval v bývalom Uhorsku fyzické drobenie pozemkov do
absurdného extrému i delenie dedených pozemkov až do
„astronomických“ spoluvlastníckych podielov, na rozdiel
od právneho režimu v bývalom Rakúsku (a teda aj v Česku), kde existovali zákonné zábrany takéhoto spoločensky
nežiaduceho delenia pozemkov. Po roku 1918 bolo zrejmé,
že reálne úspechy na úseku tejto úlohy katastra možno
docieliť iba legislatívnou úpravou. Tento nežiaduci legislatívny duálny stav pretrval v Česko-Slovensku až do vzniku
samostatnej SR v roku 1993. Začiatkom deväťdesiatych
rokov 20. storočia dosiahol stupeň rozdrobenosti pozemkového vlastníctva na Slovensku v mnohých prípadoch
taký stav, že zlomok, ktorým bol vyjadrený spoluvlastnícky
podiel, bol pre laika ťažko čitateľný, jeho reálna hodnota
nepredstaviteľná a pre narábanie na trhu s nehnuteľnos-
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
ťami nemal zmysel. V roku 1995 prijatý zákon č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom [2] sa vo svojej druhej časti venuje spoločenskej regulácii vzťahov na úseku obmedzenia, prípadne zákazu drobenia pozemkov i spoluvlastníckych podielov k pozemkom. Zákon [2] spojil ekonomické a administratívne nástroje obmedzenia drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov. V záujme zamedzenia ďalšieho drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných
pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim
postupovať len podľa tohto zákona (snaha zabezpečiť funkčnosť poľnohospodárskej a lesnej výroby). Podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev upravuje osobitný zákon. Je to zdôvodnené osobitnými podmienkami realizácie vlastníckeho práva k poľnohospodárskym a k lesným pozemkom v pozemkových spoločenstvách. Týmto osobitným zákonom bol zákon č. 181/1995
Z. z. o pozemkových spoločenstvách [3]. Tento zákon bol
nahradený zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách [14] s účinnosťou od 1. 5. 2013, ktorý si zachoval podstatu regulovania drobenia pozemkov svojho
predchodcu [3], ale vybrané aspekty drobenia pozemkov
spoločenstiev zjednodušuje. Povinnosť rešpektovať opatrenia proti drobeniu predmetných pozemkov nemá časovo ani priestorovo obmedzený charakter. Na zamedzenie drobenia zákon [2] ustanovuje kvantitatívne obmedzenia, s ktorých prekročením spája peňažný odvod alebo
neplatnosť právneho úkonu. Zákon sleduje zamedzenie
drobenia pozemkov čo do ich veľkosti, i čo do vzniku spoluvlastníckych podielov na pozemkoch.
Analýza doterajšieho uplatňovania ustanovení zákona
č. 180/1995 Z. z. [2] týkajúcich sa zákazu, resp. obmedzenia drobenia pozemkov a drobenia spoluvlastníckych podielov k poľnohospodárskym a k lesným pozemkom v nezastavanom území obce v praxi ukázala, že zákonné nástroje prijaté na úseku skúmania vkladuschopnosti listiny
pri návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN začali reálne
pôsobiť a sú dostatočné. V tejto oblasti došlo v období od
vstúpenia zákona [2] do účinnosti k zásadnému zlepšeniu. Na druhej strane táto analýza ukázala, že zákonné
nástroje prijaté na regulovanie zápisu verejných listín z konaní o dedičstve a z konaní súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva (§ 34 až 36a katastrálneho zákona [1]) do KN
sú nedostatočné, reálne fungujú iba čiastočne a zámer
zákonodarcu sa v tomto prípade nestretol s očakávaným
výsledkom. Vo veľkom počte sú predmetné zákonné kvantitatívne obmedzenia drobenia pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkom najmä v konaní o dedičstve
nerešpektované [21], [22], [23].
Záver 4: Napriek tomu, že aplikačná prax ukázala, že
zákon [2] má na úseku obmedzenia a zamedzenia ďalšieho
drobenia pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkom určité nedoriešené problémy (konkrétne v prípade
zápisov záznamom verejných listín do KN), možno konštatovať, že koncepčná úloha zamedzenia ďalšieho drobenia pozemkov z obdobia po roku 1918 sa prijatím a aplikáciou zákonov [2] a [3] plní.
Na tomto úseku ostávajú na Slovensku stále nevyužité
možnosti motivovať vlastníkov nežiaduco rozdrobených
pozemkov a pozemkov s rozdrobenými spoluvlastníckymi
podielmi k aktívnemu konaniu smerovanému k tejto defragmentácii. Defragmentáciu možno docieliť premyslenou úpravou legislatívy, ktorá by daňovými a inými poplatkovými regulatívmi podporovala toto konanie.
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 009
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
5.5 Zakladanie vložiek pozemkovej knihy
V roku 1919 boli na Slovensku pozemkové knihy dvoch
kategórií:
1. ktoré sa skladali z pozemkovoknižných protokolov založených na základe pôvodnej lokalizácie v rokoch 1855 až 1870,
2. ktoré sa skladali z pozemkovoknižných vložiek založených na základe zákonného čl. XXIX/1886, XXXVIII/1889
a XVI/1891 Uhorského zákonníka.
Stav a obsah pozemkových kníh skladajúcich sa z pozemkovoknižných protokolov bol veľmi úbohý, lebo vôbec
nezodpovedal skutočnému stavu. V tých k. ú., ktoré mali
takéto pozemkové knihy, sa postupne zakladali pozemkovoknižné vložky, ale aj to iba v tých obciach, kde bolo
dokončené podrobné katastrálne mapovanie alebo kde
bola dokončená reambulácia predchádzajúceho zamerania [24]. Potreba nového katastrálneho mapovania, prípadne potreba reambulácie neaktualizovaných katastrálnych máp sa intenzívne vynorila po roku 1919 v dôsledku
potreby existencie grafického podkladu na predpis pozemkovej dane, a najmä v dôsledku potreby existencie grafického podkladu na zakladanie nových pozemkových kníh
(pozemkovoknižných vložiek). V roku 1938 bolo konštatované, že práce idú pomalšie ako boli pôvodné predstavy
(iba v záujmovom priestore vrchného súdu v Bratislave
zostávalo ešte 1047 obcí, v ktorých bolo treba založiť pozemkovoknižné vložky) [24]. Nádejný rozbeh tejto úlohy
bol zmrazený vojnovými a povojnovými udalosťami. Čiastočná náprava sa dosiahla v rámci nekomplexného evidovania vlastníctva nehnuteľností v evidencii nehnuteľností
(1964 až 1992). Zásadný pozitívny obrat priniesol až zákon č. 180/1995 Z. z. [2]. V rámci jeho aplikácie sa pre každé
k. ú. spracúva ROEP, lebo sa ukázalo pre prax užitočné mať
pohotovo k dispozícii jednorazovo vyhotovený a potom
plynule aktualizovaný úradne zistený súhrn aktuálne dostupných údajov o pozemkoch, ktoré sú predmetom vlastníckeho práva, poskytujúci určitú právnu istotu a súčasne
nebrániaci neskoršiemu preukázaniu vlastníctva všeobecne
platnými spôsobmi.
Keďže evidencia pozemkového vlastníctva v dobe prijatia zákona [2] bola v jednotlivých k. ú. na rozdielnej úrovni
presnosti a technického vyhotovenia, s rozličnými druhmi
problémov, boli k. ú. pre tento osobitný druh katastrálneho
konania rozdelené do piatich skupín:
1. so zjednoteným operátom niekdajšieho pozemkového
katastra s operátom pozemkovej knihy (43 % územia SR),
2. s nezjednoteným operátom, ale s možnosťou identifikácie medzi stavom pozemkovej knihy a stavom pozemkového katastra (24 % územia SR),
3. s nezjednoteným operátom, kde sa identifikácia nedá
vykonať, resp. nie je k dispozícii operát pozemkového
katastra (24 % územia SR),
4. s operátmi vyhotovenými na základe komasácie, kde vlastníci vstúpili podľa nich do držby, ale súd z historických
dôvodov nevykonal ich autentifikáciu (6 % územia SR),
5. kde nie je k dispozícii operát pozemkovej knihy (3 %
územia SR).
317
Zákonom [2] definovaný postup tvorby ROEP zohľadňuje tieto rozdielnosti svojim procesným postupom. Výsledkom konania je schválený ROEP, ktorý má charakter
verejnej listiny, na základe ktorej sa údaje zapíšu záznamom do KN. V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje
o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe
sa zostavuje a schvaľuje ROEP. Konanie sa v rozhodujúcej miere vzťahuje na pozemky evidované zatiaľ ešte v operátoch
pozemkovej knihy, resp. v operátoch pozemkového katastra,
prípadne iného zvoleného operátu. Ide teda o pozemky, ktoré sú predmetom vlastníckeho práva ešte nezapísaného v KN.
Údaje o vlastníkoch pôvodných pozemkov zapísané v pozemkových knihách často nezodpovedajú právnemu stavu (napr.
prídelcovia pôdy z pozemkových reforiem po roku 1945, ktorých vlastníctvo nie je v mnohých prípadoch zapísané v pozemkových knihách, pričom listiny – výmery o vlastníctve
alebo prídelové listiny – sa nachádzajú v príslušných štátnych
archívoch; podobne pozemky, ktoré boli v dôsledku prechodu vlastníctva na štát zaevidované titulom práva správy (dočasnej správy) na národné výbory, ktoré i keď boli neskoršie
prevedené alebo prešli zo zákona do správy iných štátnych
subjektov, napríklad štátnych majetkov alebo štátnych lesov, zmenu práva správy v pozemkových knihách nemajú
vyznačenú). Správny orgán má osobitnú kompetenciu na
návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdiť, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú
splnené podmienky ustanovené zákonom, a tiež kompetenciu doriešiť problematiku neknihovaných pozemkov [2].
Zmyslom ROEP, ktorý je zostavovaný a schválený ako
výsledok konania vo forme rozhodnutia, je sústrediť v k. ú.
pokiaľ možno všetky údaje o pozemkoch a o právnych vzťahoch k nim, aby po zapísaní do KN mohli byť využívané ako
údaje KN [7], [8], [16], [17].
V SR je celkom 3 542 k. ú. (bez k. ú. vo vojenských obvodoch). V súčasnosti už sú ROEP obstarané vo všetkých k. ú.,
pričom ÚGKK SR zabezpečuje tvorbu ROEP v 2 324 k. ú.
a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
v 1 218 k. ú. Vývoj celkového počtu ROEP zapísaných do KN
podľa § 7 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. [2] v období 1997
až 2012 je uvedený v tab. 3. Aktuálny stav dokončovania
ROEP zabezpečovaných ÚGKK SR zobrazuje graf na obr. 12).
Záver 5: K 30. 11. 2013 boli do KN zapísané ROEP z 3 192
k. ú. a neukončené boli z 350 k. ú.2) Rozpracovanosť úlohy
tvorby ROEP a ich zápisu do KN v súčasnosti dáva reálny
predpoklad na splnenie tejto úlohy v naposledy stanovenom termíne. Všetky ešte nezadané k. ú. sú už obstarané
u spracovateľov. Vo vybraných okresoch je už táto úloha
skončená (Gelnica, Medzilaborce, Michalovce, Snina, Sobrance, Šaľa, Trebišov, Veľký Krtíš, Žarnovica, Žiar nad Hronom). Plánovaný, ale už opakovane posunutý termín skončenia úlohy je rok 2014 (bod 3.1.2, s. 7 Koncepcie rozvoja
KN na roky 2011 – 2015, ÚGKK SR č. PP-8801/2011-1156
z 21. 12. 2011) alebo rok 2015 (uznesenie vlády SR č. 63
z 21. 1. 2009 k prerokovaniu Analýzy potrieb finančného
zabezpečenia obstaraných ROEP a harmonogram skončenia ROEP na území SR). Možno konštatovať, že koncepčná
Tab. 3 Počet ROEP zapísaných do KN
31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12. 31.12.
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
22
183
0,6 %
5,2 %
447
683
936
1 276
1 522
1 729
1 871
1 997
2 111
2 248
2 389
2 584
2 801
3 004
12,6 % 19,3 % 26,4 % 36,0 % 43,0 % 48,8 % 52,8 % 56,4 % 59,6 % 63,5 % 67,4 % 73,0 % 79,1 % 84,8 %
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 010
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
Geodetický a kartografický obzor
318 ročník 59/101, 2013, číslo 12
Počet ROEP zabezpečovaných ÚGKK SR: 2 324
Stav k 30. 11. 2013:
ukončených 2 037 ROEP
neukončených 287 ROEP
Obr. 1 Stav dokončovania ROEP zabezpečovaných ÚGKK SR
úloha zakladania vložiek pozemkovej knihy z obdobia po
roku 1918 prijatím a aplikáciou zákona [2] môže byť v roku
2015, prípadne trochu neskôr splnená. Zápisom ROEP všetkých k. ú. do KN sa docieli stav, že všetky nehnuteľnosti
budú mať zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
listoch vlastníctva KN (ak nie v registri C, tak aspoň v registri E) a budú relatívne rýchlo obchodovateľné na trhu s nehnuteľnosťami.
6. Záver
V príspevku bolo poukázané na vzájomnú spätosť a podmienenosť nevyhnutnosti detailného poznania momentálneho priebežného stavu rozvoja KN v jeho jednotlivých
oblastiach, nevyhnutnosti múdrej formulácie jednotlivých
koncepčných úloh KN s reálnymi termínmi plnenia, potreby
prijímania nevyhnutných korekčných krokov v už prijatej
koncepcii rozvoja, nevyhnutnosti formulovania a prijatia
dlhodobo platnej múdrej legislatívy KN a potreby politickej stability v spoločnosti. Splnenie týchto podmienok je
zárukou úspešného plnenia úloh KN k spokojnosti celej
spoločnosti v každom období.
Čo ešte dodať na záver? Je legitímne zo strany autorov
vysloviť nasledujúcu úvahu ako odkaz pre ďalšie generácie
geodetov – katastrálnikov. Vývoj tvorby, spravovania a hodnotenia SGI KN na Slovensku dospel do štádia, keď ako
faktor hodnotenia technického stavu SGI KN (vrátane jeho
ťažiskovej zložky – katastrálnej mapy), používaný následne
ako kritérium kategorizácie katastrálnych máp, by nemal
byť výlučne pôvod katastrálnej mapy (druhové zloženie
katastrálnych máp) ako produkt istej kampane katastrálneho mapovania zasadený do konkrétneho obdobia na časovej osi, ktoré je sprevádzané svojimi charakteristikami
presnosti vyplývajúcimi z technického vývoja dosiahnutého
v tomto období (moderné technológie určovania priestorovej polohy bodov v nadväznosti na vhodný aplikačný
softvér umožňujú vztiahnuť kvalitu presnosti určovania polohy na každý jeden konkrétny podrobný – lomový – bod
hranice). K tomuto doterajšiemu hlavnému a často jedinému faktoru hodnotenia SGI KN treba v každom k. ú. váhovým súčtom priradiť aj rozsah a technickú hodnotu GP
za každé jednotlivé obdobie aktualizácie katastrálnych máp,
ktoré od okamihu pôvodného katastrálneho mapovania
vo výslednici postupne spoluvytvárali dnešný stav SGI KN
v k. ú. Pritom vychádzame aj z tejto kalkulácie: dlhodobo už
vyše dvoch desaťročí je počet v kalendárnom roku úradne
overených GP na Slovensku ustálený na čísle 60 000; z nich
sa drvivá väčšina do 12 až 36 mesiacov vracia do KN ako
technická príloha listiny (vkladovej alebo záznamovej), čím
sa zväčšuje a zhodnocuje báza údajov SGI KN. Ak sú jed-
ným GP s požadovanou presnosťou riešené v priemere 3,3
parcely registra C KN, ročne to znamená, že množinou GP sa
vyrieši cca 200 000 parciel v registri C diferencovane roztrúsených po Slovensku v závislosti najmä od regionálne diferencovaného ekonomického záujmu investorov. Ak má jedno
k. ú. v priemere 1 900 parciel (intravilán a extravilán), tak
tento súbor aktivít tvorby GP a ich včleňovania do SGI KN
predstavuje vlastne zmapovanie cca 200 intravilánov k. ú.
ročne, ktorých financovanie je fakticky každoročne garantované investormi. Úloha dňa teda bola nielen naformulovať, ale v podmienkach SR aj dôsledne uviesť do aplikačnej
praxe také technologické, presnostné a organizačné regulatívy pre tvorcov GP, autorizačných overovateľov GP a úradných overovateľov GP (všeobecne záväzné právne predpisy
a interné predpisy), ktoré vedú k maximálne jednoduchému, stabilnému, v čase sa nemeniacemu postupu tvorby GP
a ich „vloženiu“ do KN, smerujúcemu k trvalému homogénnemu zhodnocovaniu dnešného stavu SGI KN, a to na dlhodobej časovej osi. K tejto možnosti treba prirátať aj možnosť
dopočítania značného množstva bodov (aj keď vždy iba
v príslušnej časti k. ú., ktoré nebolo znehodnotené neskoršími nekorektnými meraniami) získaných v medzivojnových
meraniach a pri technicko-hospodárskom mapovaní.
Úlohy pre najbližšie obdobie tvorby a aktualizácie informačného systému KN sú teda takéto:
• zapracovať všetky číselné výsledky meraní vykonaných
v procese zhotovovania GP do vektorových katastrálnych máp, čo sa v k. ú. s tzv. nečíselnou vektorovou katastrálnou mapou nedialo; je potrebné do máp zapracovať
údaje z cca 500 000 meraní (súradnice podrobných lomových bodov hraníc pozemkov sú na papierovom médiu,
v rôznych adresároch na pamäťových médiách počítačov
a žiaľ, aj v rôznych súradnicových systémoch),
• dokončiť digitalizáciu vektorových katastrálnych máp tak,
aby v každom k. ú. boli najviac tri súbory (jeden pre vektorovú mapu číselnú alebo jeden až dva pre vektorovú
mapu nečíselnú a podľa typu nečíselnej mapy aj súbor
prevzatých meraní); tu treba konštatovať, že hoci prakticky v každom k. ú. už mala byť prevzatá a vyhlásená vektorová katastrálna mapa zhotovená z číselnej mapy alebo
spracovateľom ROEP (prvé etapy zostavovania ROEP, po
ktorých majú správy katastra prevziať a ďalej aktualizovať vektorovú katastrálnu mapu, sú až na niekoľko prípadov ukončené), stav SGI KN na viacerých správach katastra je od tohto očakávaného stavu dosť vzdialený,
• dokončiť digitalizáciu vektorových máp určeného operátu (vrátane máp nevytvorených na matematickom základe) a tieto udržiavať vo využiteľnom stave,
• vytvoriť voľne prístupný aktualizovaný informačný systém
obsahujúci základné informácie o kvalite SGI KN v každom
k. ú. (geografický informačný systém SGI), najmä údaje
o prevzatých projektoch PÚ, údaje o ROEP, rok a metódu
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 011
Horňanský, I.–Ondrejička, E.: Potrebuje kataster...
tvorby katastrálnej mapy, údaje o vektorových mapách,
údaje o možnosti výpočtu súradníc zo zápisníkov z meraní vykonaných podľa Inštrukcie A a pri technicko-hospodárskom mapovaní a definovanie súborov, ktoré je
potrebné odovzdávať v konkrétnej lokalite pri tvorbe GP,
• skvalitniť tvorbu GP a odstrániť individuálne a regionálne
rozdiely pri ich zhotovovaní a pri ich autorizačnom a úradnom overovaní, čo je z pohľadu občana, aj z pohľadu spoločenského nevyhnutné pre zvýšenie technickej, a teda
aj právnej istoty v polohe evidovaných hraníc pozemkov,
• dokončiť zostavovanie a preberanie ROEP (konanie podľa
zákona č. 180/1995 Z. z. [2]), čo predpokladá ukončenie
posledných 350 ROEP z celkového počtu 3 542,
• prestať viesť ručne vedené papierové originály listov vlastníctva a obmedziť sa výlučne na elektronické vedenie
listov vlastníctva, čo predpokladá zjednotenie databázy
s originálmi listov vlastníctva a dotvorenie spoľahlivého
systému pre retrospektívnu analýzu údajov súboru popisných informácií KN (ostatné súčasti súboru popisných
informácií sa vedú už len v elektronickej forme),
• skrátiť dobu aktualizácie verejnosti voľne prístupného
katastrálneho portálu zo 7 dní na 24 hodín,
• optimalizovať počet listov vlastníctva (v jednotlivých regiónoch sa nepostupovalo pri zakladaní nových listov vlastníctva jednotne – v niektorých regiónoch vpisovali novonadobudnuté nehnuteľnosti do existujúcich listov vlastníctva, ak už boli pre totožného vlastníka/vlastníkov založené, v iných regiónoch prakticky vždy pristupovali k založeniu ďalšieho listu vlastníctva, čo zbytočne kapacitne
zaťažilo celý informačný systém),
• optimalizovať evidovanie vlastníckych podielov pri rozdrobených vlastníckych vzťahoch (spočítavanie vlastníckych podielov),
• v gescii migračnej komisie a komisie na čistenie údajov
KN odstrániť čo možno najväčšie množstvo nedostatkov
v štruktúre a kvalite údajov KN vzniknutých v dôsledku
nejednotnosti aktualizačných postupov (historické a regionálne rozdiely) a v dôsledku ľudských omylov.
Ako najdôležitejšie pre horizont dvoch až piatich rokov
identifikujú autori tieto úlohy:
• pokračovať v preberaní výsledkov PÚ (konanie podľa
zákona č. 330/1991 Zb. [18]),
• pokúsiť sa o centrálne databázové riešenie informačného systému,
• prepojiť informačný systém KN s ostatnými informačnými systémami štátnej správy,
• v k. ú. s prevzatými projektmi PÚ obnovovať podľa kapacitných možností katastrálny operát novým mapovaním v zastavaných územiach obcí (tam, kde je nečíselná
vektorová katastrálna mapa).
75. výročie 2. celoštátneho zjazdu zememeračov v roku
1938 v Bratislave je vynikajúcou príležitosťou na zásadné
zhodnotenie vývojového procesu zložitého, nákladného
a rozsiahleho diela, ktorým je dnešný KN a jeho predchodcovia. Takéto dielo sa tvorí niekoľko desaťročí a spravidla
vždy nadväzuje na nejaké predchádzajúce výsledky. Tento
vývoj bol opakovane poznačený prerušením realizácie a nedokončením jednotlivých koncepčných zámerov so súbežnou snahou nahradiť ich „rýchlejšími“ a „lacnejšími“ riešeniami. Dokument potvrdil ťažiskovú rolu múdreho a predvídavého formulovania dlhodobých zámerov rozvoja a s tým
spojených opatrení i na úseku KN. Tieto zámery a opatrenia
by mali viesť k prijatiu dlhodobo platných zákonov i iných
všeobecne záväzných právnych predpisov a nadväzných
interných predpisov. Prijatie takýchto regulatívov spojené
s dlhodobou politickou stabilitou je zárukou úspešného
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
319
plnenia úloh KN v prospech spoločnosti, a tým i zárukou
úspešnosti vlastného rozvoja KN.
LITERATÚRA:
[1] Zákon Národnej rady SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov.
[2] Zákon Národnej rady SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
[3] Zákon Národnej rady SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
v znení neskorších predpisov.
[4] Zákon Národního shromáždění č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém
katastru a jeho vedení (Katastrální zákon.).
[5] HORŇANSKÝ, I.: Katastrálne mapovanie. Bratislava, Slovenská technická
univerzita v Bratislave 2006. 234 s. ISBN 80-227-2485-8.
[6] MAREK, J.-NEJEDLÝ, A.: Kataster – historický prehľad. Bratislava, Slovenská
spoločnosť geodetov a kartografov 2002.
[7] HORŇANSKÝ, I.: Problematika evidencie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam na Slovensku. Geodetický a kartografický obzor, 37(79), 1991, č. 9,
s. 190-193.
[8] HORŇANSKÝ, I.: Kataster nehnuteľností v praxi. Bratislava, EPOS 2003. 365 s.
ISBN: 8080575452.
[9] MANDYS, F.: Vzpomínky na počátky budování pozemkového katastru v Československé republice. Zeměměřičský věstník, XXVI, 1938, č. 4, s. 50-54.
[10] KŘOVÁK, J.: Geodetické základy polohopisné a jednotný zobrazovací způsob
Československé republiky. Zeměměřičský věstník, XXVI, 1938, č. 4, s. 54-58.
[11] MUSIL, A.: Činnost oddělení XV. generálního finančního ředitelství pro Slovensko za první dvacetiletí trvání Československé republiky. Zeměměřičský
věstník, XXVI, 1938, č. 4, s. 65-70.
[12] MIKUŠA, J.: Úkoly zememeračských inženierov na Slovensku. Zeměměřičský věstník, XXVI, 1938, č. 4, s. 92-102.
[13] Zákon Národnej rady SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov.
[14] Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
[15] Zákon Národnej rady SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení
neskorších predpisov.
[16] HORŇANSKÝ, I.: Budovanie bázy údajov o vlastníckych vzťahoch v katastri nehnuteľností. Geodetický a kartografický obzor, 39(81), 1993, č. 12, s. 262-266.
[17] HORŇANSKÝ, I.: Evidovanie pôvodných kolektivizáciou poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva do veľkých blokov zlúčených parciel a ich vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Geodetický a kartografický obzor, 41(83),
1995, č. 4, s. 81-84.
[18] Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
[19] HORŇANSKÝ, I.: O úspešnosti pozemkových úprav. Geodetický a kartografický obzor, 52(94), 2006, č. 7, s. 124-126.
[20] KUKUČKA, J. a i.: Pozemkové právo II (Vybrané zákony s komentárom.)
Bratislava, TriPe 1995.
[21] HORŇANSKÝ, I.: Drobenie pozemkov ako fenomén katastra nehnuteľností.
Geodetický a kartografický obzor, 43(85), 1997, č. 3, s. 57-60.
[22] HORŇANSKÝ, I.: Dokážeme zamedziť drobenie pozemkov? Geodetický a kartografický obzor, 49(91), 2003, č. 11, s. 235-239.
[23] HORŇANSKÝ, I.: K problematike drobenia pozemkov v pozemkových spoločenstvách, Geodetický a kartografický obzor, 50(92), 2004, č. 10, s. 199-202.
[24] KRAJČÍK, J.: Pozemkový kataster a pozemková kniha. Zeměměřičský věstník, XXVI, 1938, č. 4, s. 88-89.
Do redakcie došlo: 16. 7. 2013
Lektorovali:
Ing. Július Bartaloš, PhD.,
Bratislava,
Ing. Ľuboš Karásek,
VÚGK v Bratislave
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 012
Straka, J.: Vizualizácia objektov v mapách...
Geodetický a kartografický obzor
320 ročník 59/101, 2013, číslo 12
Vizualizácia objektov v mapách
novej generácie
Ing. Jakub Straka,
Katedra mapovania a pozemkových úprav
Stavebnej fakulty STU v Bratislave
Abstrakt
Popis spôsobu vizualizácie objektov základnej bázy údajov pre geografický informačný systém (ZB GIS) na potreby tvorby
Základnej mapy Slovenskej republiky 1 : 25 000 (ZM 25). Popis kartografických reprezentácií a definovanie vizualizačných
pravidiel pre objekty ZM 25. Využitie kartografických reprezentácií pri tvorbe odvodeného mapového diela a ich vplyv na
kartografickú generalizáciu. Vytvorenie kartografického modelu ZM 25.
Objects Visualization on Maps of the New Generation
Summary
Description of the visualization method of the Basic Database objects for the Geographic Information System (BD GIS) serving
for creation of the Basic Map of the Slovak Republic 1 : 25 000 (BM 25). Description of cartographic representations and definition
of visualization rules for the objects of the BM 25. Utilization of cartographic representations when creating derived maps and
their impact on the cartographic generalization. Creation of a cartographic model of the BM 25.
Keywords: cartographic representation, cartographic model, object classes, attributes, map symbol, cartographic generalization, projection, BD GIS, Catalogue of Object Classes, BM 25
1. Úvod
Vďaka rozvoju vedy a techniky sa stáva mapový obraz stále
podrobnejším a presnejším. Narastá požiadavka na budovanie priestorových databáz a definovanie štandardov,
ktoré zabezpečia interoperabilitu medzi informačnými systémami. Produkcia klasických analógových máp sa mení
na produkciu geografických priestorových informácií, kartografických modelov a ich publikovanie prostredníctvom
webových služieb. Podľa Koncepcie tvorby, aktualizácie
a správy základnej bázy údajov (ZB) pre geografický informačný systém (GIS) na roky 2006-2010 [1], ktorú vydal
Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) Slovenskej
republiky (SR) v roku 2006, ZB GIS má, okrem iného, slúžiť
ako priestorový základ na tvorbu nového štátneho mapového diela. Je potrebné, aby sa objekty ZB GIS vo výslednej mape zobrazili správne a so zachovaním čo najväčšej
presnosti. Článok sa zaoberá metódami vizualizácie geografických objektov, konkrétne nástrojom kartografická
reprezentácia. Popísané sú výhody tohto spôsobu vizualizácie, práca s reprezentáciami, ako aj experimentálne overenie funkcionality tohto nástroja pri tvorbe kartografického modelu Základnej mapy SR 1 : 25 000 (ZM 25).
2. ZB GIS
ZB GIS je digitálny model reálneho sveta s presne definovanou mierou podrobnosti a abstrakcie, ktoré nie sú závislé
od mierky zobrazenia, ale len od kvality geometrického
a tematického aspektu geografických informácií. Predstavuje základ tvorby všetkých tematických GIS [1].
ZB GIS je súčasťou informačného systému geodézie,
kartografie a katastra. Obsahuje informácie spracovávané
počítačom, ktoré popisujú prezentovaný model, definujú
jeho polohu, tvar, vlastnosti, spojenia pomocou polohových vzťahov a aspekty kvality. Tieto informácie umožňujú
analyzovanie javov a ich grafickú prezentáciu. ZB GIS tvoria
nasledujúce komponenty: digitálny model reliéfu (DMR),
digitálny 3D vektorový polohopis, geografické názvoslovie,
administratívne hranice a digitálna ortofotomozaika [1].
2.1 Koncepcia tvorby ZB GIS
Obsahom ZB GIS sú priestorové objekty, atribúty, väzby,
ich metainformačný popis a zmeny v časových nadväznostiach. Údaje ZB GIS sú získavané a spracovávané konzistentnými technologickými postupmi a súbormi programov. Technológie obsahujú metódy a nástroje, ktoré zabezpečujú spravovanie údajov, vrátane údajov o identifikácii, vlastníctve, obsahu, zdroji, postupe spracovania, vlastnostiach, štruktúre, kvalite, distribúcii, prístupe, cenových
podmienkach a o ďalších charakteristikách údajov a samotnej databázy [1].
Predmetom koncepcie [1] sú nielen primárne zdrojové
údaje (získané vektorizáciou stereomodelu vytvoreného
z leteckých meračských snímok), ale aj priestorové informácie o objektoch ZB GIS definovaných katalógom tried
objektov (KTO) spolu aj s ich atribútmi. Hodnoty atribútov
sa môžu získavať geodetickými alebo fotogrametrickými
metódami, miestnym šetrením priamo v teréne alebo od
správcov špecializovaných (tematických) informačných systémov [1]. To znamená, že na základe atribútu objektu
vieme spätne identifikovať, aký objekt je daným vektorom
reprezentovaný. Vďaka tomu je možné digitálny 3D vektorový polohopis použiť ako základný podklad na tvorbu
máp a atribúty jednotlivých objektov geodatabázy slúžia
na definovanie pravidiel vizualizácie.
Jedným z hlavných cieľov tvorby, aktualizácie, publikovania a poskytovania výstupov zo ZB GIS je zabezpečenie
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 013
Straka, J.: Vizualizácia objektov v mapách...
štátnych záujmov a súčasne vybudovanie takého technického diela, ktoré bude kompatibilné na medzinárodnej
úrovni. Znamená to vytvoriť priestorovú, objektovo orientovanú databázu geografických informácií v záväznom
súradnicovom systéme (ETRS 89) a výškovom systéme (Bpv).
Úroveň podrobnosti obsahu je definovaná platným KTO
ZB GIS [1].
V súčasnosti je na internetovej stránke ÚGKK SR dostupná
Koncepcia rozvoja, aktualizácie a správy ZB GIS na roky
2011-2015 [2], ktorá navrhuje riešenie systému priestorových informácií ZB GIS s cieľom poskytnúť autorizované
presné referenčné priestorové informácie o objektoch a ich
atribútoch, s popísanou kvalitou, potrebné na tvorbu tematických informačných systémov.
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
321
sa potvrdili predpoklady, že po tvorbe ZM 10 nebude
pravdepodobne plynule pokračovať tvorba ZM 25 z viacerých dôvodov. Na zdĺhavosť tvorby štátneho mapového
diela mala podstatný vplyv veľmi náročná technológia
spracovania kartografických originálov a tlačových podkladov odvodenej mapy. Malá miera generalizácie obsahu
spôsobovala neúmernú prácnosť. Vydávanie tohto štátneho mapového diela skončilo v roku 2005. Nepodarilo sa
dokončiť súvislé mapové dielo, keďže z celkového počtu
482 mapových listov bolo vydaných len 430, čo predstavuje 89 % [4].
4. Tvorba základnej mapy zo ZB GIS
2.2 KTO ZB GIS
Základnou podmienkou integrity a interoperability GIS je
harmonizácia a štandardizácia KTO.
KTO tvoria dve časti. Prvá časť popisuje objekty polohopisného charakteru, druhá časť popisuje DMR a objekty,
ktoré sú predmetom DMR. Každý objekt a jeho atribúty sú
doplnené o metodiku zberu údajov. Špecifikom je zavedenie „kompozitných“ objektov. Môžu tak vznikať objekty, ktoré nie je nutné priestorovo špecifikovať, lebo spájajú priestorové objekty do celku a pripájajú k nim špecifické vlastnosti.
Harmonizovaný KTO je štandardizovaný podľa medzinárodnej normy DIGEST (Digital Geographic Information
Exchange Standard). DIGEST, ako výmenný štandard slúžiaci na prevod medzi GIS, má zabezpečiť interoperabilitu
a kompatibilitu medzi národnými systémami a ich používateľmi. Každý objekt má svoj kód, na základe ktorého patrí
do príslušnej kategórie a subkategórie podľa kódovacieho
katalógu FACC (Feature and Attribute Coding Catalogue)
DIGEST. FACC je údajový slovník (prekladač) na podporu
rozvoja databázovej schémy a výsledných špecifikácií. Popisuje svet cez objekty, atribúty a ich hodnoty, nešpecifikuje
však geometriu objektov. Je navrhnutý tak, aby bol nezávislý od rozlíšenia (mierky) zobrazenia [3].
DIGEST vyžaduje jasnú štruktúru databázy a kódovanie
na úrovni [3]:
• kategória (jedno písmeno A až Z),
• subkategória (jedno písmeno A až Z),
• objekt (jedno písmeno kategórie a subkategórie + trojčíslie od 000 do 999),
• atribút (kód pozostávajúci z troch písmen A až Z),
• hodnota atribútu (číslo, interval čísiel, text).
3. Štátne mapové dielo
Mapovú tvorbu civilného sektora v 70. rokoch 20. storočia podstatnou mierou ovplyvnilo vládne nariadenie č.
327/1968 Zb. o používaní súradnicových systémov a geodetických a kartografických materiálov na území ČSSR. Tvorba
ZM 25 začala v roku 1972 a prvý mapový list bol vydaný
v roku 1973. Doterajšia tvorba ZM 25 spočívala v tom, že
sa podľa zásad tvorila ako odvodená mapa zo Základnej
mapy ČSSR 1 : 10 000 (ZM 10), z čoho vyplývala potreba
ručne spracovať veľké množstvo mapových listov. Technológia spracovania bola založená na kartografických prácach, v rámci ktorých sa musela vykonať náročná generalizácia polohopisu a výškopisu ZM 10. S odstupom času
Nutnosť vytvorenia nového štátneho mapového diela,
ktoré by spĺňalo všetky náležitosti a zodpovedalo potrebným požiadavkám, si vyžaduje štúdium nových postupov
v oblasti digitálnej kartografie. Využitie geodatabáz na
tvorbu máp má značný vplyv na celý proces vytvárania
mapy. Využitie ZB GIS demonštrujeme na príklade tvorby
kartografického modelu ZM 25. Za modelové územie bola
zvolená časť mapového listu 34-444, konkrétne oblasť
Modra – Harmónia, v ktorej sa nachádza zastavaná časť,
rozdielne typy lesného a pôdneho krytu, ako aj dostatočný počet vodných tokov, vodných plôch a rôzne typy
cestných komunikácií na testovanie vizualizácie novonavrhnutých mapových znakov. Keďže obsahom ZB GIS sú
aj objekty, ktoré sme vo výslednej mape nechceli zobraziť, najskôr bolo potrebné definovať obsah novovytváranej mapy. Na obsah mapy má vplyv najmä účel, ktorému
má mapa slúžiť. Ukážka návrhu obsahu novej ZM 25 sa
nachádza v tab. 1. Kompletný návrh obsahu je uvedený
v [5].
Nasledujúcim krokom bolo vytvorenie mapových znakov na vizualizáciu objektov v mape. Spôsob akým to
bolo robené, ako aj kompletný zoznam mapových znakov možno nájsť v [5]. Mapové znaky bolo ďalej potrebné prepojiť s geodatabázou tak, aby sa vektorové
objekty zobrazili správnym znakom. V ďalšom texte je
detailnejšie rozobratá vizualizácia vektorových objektov
ZB GIS.
4.1 Kartografická reprezentácia
Kartografická reprezentácia je užitočným nástrojom, ktorý je súčasťou programu ArcGIS. Pomocou neho môžeme vizualizovať vektorové objekty geodatabázy našimi
mapovými znakmi s množstvom ďalších výhod. Umožňuje nám prispôsobiť si vzhľad objektov vďaka tomu, že
ukladá informácie o znaku, ktorým reprezentujeme objekt, priamo vo vnútri objektu. Tieto informácie (pravidlá
reprezentácie) sú uchovávané spolu s geometriou objektu na strane geodatabázy. Pravidlá reprezentácie vytvárajú a vykresľujú dynamickú geometriu, ktorá sa líši
na základe tvaru objektu. Objekt môže mať priradených
viac ako len jednu reprezentáciu. Vďaka tomu môžu byť
tie isté údaje zobrazené jedinečne v rôznych mapových
produktoch.
Ďalšou výhodou reprezentácií je, že takýto spôsob vizualizácie objektu nemá dopad na integritu jeho priestorovej polohy. Kartografická reprezentácia nám poskytuje väčšiu kontrolu nad presnosťou údajov a nad definovaním pravidiel ich zobrazenia.
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 014
Straka, J.: Vizualizácia objektov v mapách...
Geodetický a kartografický obzor
322 ročník 59/101, 2013, číslo 12
Tab. 1 Ukážka návrhu obsahu novej ZM 25
Objekt KTO
ZM 10
ZM 25
zdroj
databázy
zobrazenie
zdroj databázy
Amfiteáter
publikačná
x
generalizovaná 25
Atrakcia v zábavnom
parku, aquaparku
publikačná
Bazén
publikačná
x
generalizovaná 25
Brána, závora
publikačná
x
generalizovaná 25
Brod
publikačná
x
generalizovaná 25
x
Budova
publikačná
x
generalizovaná 25
x
m 2, význam
x
Cesta
publikačná
x
generalizovaná 25
x
R, D, I., II.,
III. triedy,
účelová,
ulica, lesná
x
Dostihová a iné dráhy
publikačná
x
generalizovaná 25
Elektrické vedenie
publikačná
x
generalizovaná 25
x
x
Fontána
publikačná
x
generalizovaná 25
x
x
Hrádza, hať, stavidlo
publikačná
x
generalizovaná 25
x
x
Zrub, chatrč, búda
publikačná
Chmeľnica
publikačná
názov
zobrazenie
podmienka
zobrazenia
kartografia reprezentácia
x
m2
x
generalizovaná 25
x
generalizovaná 25
x
generalizovaná 25
4.1.1 Definovanie pravidiel kartografickej reprezentácie
pre ZM 25
Na príklade procesu vytvárania kartografického modelu
novej ZM 25 je ďalej popísaný spôsob, akým boli vytvárané pravidlá na zobrazovanie objektov geodatabázy. Pravidlá boli definované individuálne pre každý objekt na základe jedného alebo viacerých jeho atribútov. Ako príklad
uvádzame vytvorenie reprezentácie nad objektmi božie
muky/kríž (bodový objekt), cesta (líniový objekt), les (plošný objekt) a budova (bodový/plošný objekt).
Objekt božie muky/kríž – prvým krokom je konverzia
znakov na reprezentáciu pomocou nástroja Convert symbology to representation. Po vykonaní konverzie sa vytvoria dva nové atribúty RuleID a Override pre všetky prvky
triedy objektov. V atribúte RuleID je uložená celočíselná
hodnota, ktorá udáva, ktorým znakom má byť daný prvok
vizualizovaný. Atribút Override uchováva všetky výnimky
pri zmene geometrie, prípadne tvaru kartografickej reprezentácie vzhľadom na jeho reálnu polohu. Hodnota tohto
atribútu je implicitne nastavená ako „blob“ (škvrna). Ďalšou zmenou je, že v možnostiach zobrazenia objektu pomocou znakov pribudla nová možnosť, a to reprezentácie.
V nej môžeme na základe atribútového výberu zvoliť viac
typov reprezentácie. V prípade objektu božie muky/kríž je
iba jeden spoločný typ reprezentácie. Následne nastavujeme, ktorým mapovým znakom sa daná reprezentácia
bude zobrazovať (atribút RuleID). V tomto prípade bol zvolený autorom článku vytvorený mapový znak pre tento
objekt. Ďalším krokom je nastavenie veľkosti znaku, jeho
pootočenie a pod. Na obr. 1 možno vidieť proces selekcie
znaku na reprezentáciu objektu božie muky/kríž v prostredí programu ArcGIS.
x
m2
x
Nasleduje definovanie pravidla reprezentácie, ktoré vykonávame pomocou atribútovej tabuľky, kde atribút RuleID
naplníme celočíselnou hodnotou zodpovedajúcou znaku,
ktorým sa má prvok zobraziť. V tomto prípade sa všetky
objekty božie muky/kríž nachádzajúce sa v geodatabáze
majú zobraziť v kartografickom modeli reprezentáciou 1,
teda atribútu RuleID priradíme hromadne hodnotu 1 pre
každý prvok. Výsledné použitie kartografickej reprezentácie pre objekt božie muky/kríž je zreteľné z obr. 2.
Objekt cesta – postup reprezentácie tohto objektu je
analogický s postupom popísaným pre objekt božie muky/
kríž, ale s tým rozdielom, že pri objekte cesta chceme, aby
sa rozdielne typy ciest zobrazovali rozdielnymi mapovými
znakmi. Splnenie tejto podmienky bolo docielené tak, že
pre každý typ cesty boli vopred vytvorené mapové znaky
(obr. 3) a následne definované pravidlá reprezentácie na
základe atribútu RDT (typ cesty) v kombinácii s atribútom
RST (typ povrchu cesty). Program ArcGIS ponúka možnosť
selekcie objektov na základe atribútu (Select by atributes).
Vyselektované boli napríklad všetky cesty typu „cesta II.
triedy“ (RDT = 303). Vyselektovaným cestám bola následne
priradená do atribútu RuleID hodnota 2, ktorá zodpovedá
mapovému znaku pre kartografickú reprezentáciu ciest II.
triedy. Takto boli definované pravidlá pre všetky typy ciest,
ktoré sa následne korektne zobrazili podľa vopred navrhnutých mapových znakov. Na obr. 4 je znázornený postup
zobrazenia ciest v kartografickom modeli pomocou kartografickej reprezentácie [5].
Objekt les – rovnako ako pri ostatných objektoch najprv
vykonáme konverziu znakov na reprezentácie a následne
môžeme jednotlivým typom lesa priradiť mapový znak,
ktorým majú byť interpretované. Obdobne ako pri objekte
cesta je potrebné, aby sa rôzne typy lesov zobrazili rozdiel-
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 015
Straka, J.: Vizualizácia objektov v mapách...
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
Obr. 1 Selekcia znaku na reprezentáciu objektu božie muky/kríž
Obr. 2 Nastavenie pravidla reprezentácie pre prvok božie muky/kríž
323
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 016
Straka, J.: Vizualizácia objektov v mapách...
Geodetický a kartografický obzor
324 ročník 59/101, 2013, číslo 12
Obr. 3 Reprezentácie pre rôzne typy ciest
Obr. 4 Využitie kartografickej reprezentácie na zobrazenie objektu cesta
nymi mapovými znakmi, kvôli odlíšeniu. Táto podmienka
bola docielená na základe definovania podmienok zobrazenia (atribút RuleID) podľa atribútu TRE (typ lesného porastu). Výsledkom je plocha lesa, ktorá je zobrazená polygónom po obvode s farebnou výplňou. Vo vnútri polygónu sú rozmiestnené mapové znaky s pravidelným rozostupom a ich typ závisí od typu lesa, ktorý interpretujú [5].
Objekt budova – špecifikom pri kartografickej reprezentácii tohto objektu je, že budovy, ktorých rozmer je
menší ako je minimálny rozmer na zobrazenie v ZM 25,
ale ich zobrazenie v kartografickom modeli ZM 25 je potrebné, sa zobrazia mapovým znakom stanovených rozmerov. V tomto prípade ide o reprezentáciu pomocou bo-
dového znaku. Budovy, ktorých rozmer je väčší, sa zobrazia v mierke mapy svojim pôdorysom, t. j. ide o zobrazenie pomocou plošného znaku, lepšie povedané, takéto
budovy sa zobrazia polygónom po obvode s farebnou
výplňou [5].
4.1.2 Vplyv kartografickej reprezentácie na proces
kartografickej generalizácie
Kartografická generalizácia je najčastejšie používaný termín na popísanie generalizácie priestorových údajov na
vytvorenie kartografickej vizualizácie. Základné metódy
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 017
Straka, J.: Vizualizácia objektov v mapách...
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
325
generalizácie sú: metóda zovšeobecnenia (zjednodušenia)
tvaru, metóda harmonizácie a metóda výberu. V ďalšom
texte sa budeme venovať prvým dvom metódam.
Pri zovšeobecnení tvaru docielime zjednodušenie zložitého tvaru krivky, vrstevnice alebo obrysu plošného
prvku, ale aj zmenu tvaru vidieckeho či mestského sídla
[6, s.166-168]. Výhodou kartografickej reprezentácie pri
tomto type generalizácie je, že tvar reprezentácie prvku
môžeme pohodlne meniť bez toho, aby pôvodná geometria reprezentovaného znaku bola zmenená. To znamená,
že v prípade potreby je možné vždy skutočnú geometriu
prvku obnoviť. Skutočná geometria je v podstate stále uložená pod reprezentáciou. Obr. 5a zobrazuje reprezentáciu
objektu pred zjednodušením, obr. 5b po zjednodušení, pričom môžeme vidieť, že skutočná geometria je zachovaná.
Cieľom použitia metódy harmonizácie je, aby sme pri
čítaní mapy získali dojem vzájomného zosúladenia prvkov mapy tak, aby sa dali rozoznať okrem vzájomnej polohy aj ich vzájomné väzby (kvalitatívne a kvantitatívne
charakteristiky). Harmonizácia sa realizuje najmä ako vzájomné zosúladenie priebehu líniových znakov, napr. vrstevníc medzi sebou alebo vodného toku a cesty. Jedným zo
základných kritérií generalizácie je, že musí byť dodržaná
minimálna vzdialenosť medzi znakmi v mape, a to 0,2 mm.
V prípade použitia kartografickej reprezentácie ako spôsobu vizualizácie geoobjektov to znamená, že tieto reprezentácie môžeme od seba odsúvať o stanovenú vzdialenosť bez toho, aby sa skutočná priestorová poloha objektu
zmenila. Znamená to aj, že výsledná mapa bude zosúladená a čitateľná, pričom skutočná geometria a poloha
zobrazených objektov ostane nezmenená. Obr. 6 ukazuje
využitie kartografických reprezentácií pri generalizácii metódou harmonizácie – na obr. 6a je reprezentácia cesty
pred odsunutím od vodného toku, na obr. 6b je tá istá
cesta po odsunutí od vodného toku. Skutočná poloha vektora cesty ostáva nezmenená aj po odsunutí.
Obr. 5a Reprezentácia pred zjednodušením
Obr. 5b Reprezentácia po zjednodušení
Obr. 6a Reprezentácia cesty pred odsunutím
Obr. 6b Reprezentácia cesty po odsunutí
4.2 Kartografický model ZM 25
Ide o zobrazenie reality, ktoré zobrazuje iba vybrané objekty alebo skupiny objektov reálneho sveta takým spôsobom, aby model budúcemu používateľovi poskytol také
množstvo informácií o realite, ktoré je primerané zvolenej
mierke mapy a zobraziteľné v tejto mierke zvoleným znakovým kľúčom. Kartografický model dostaneme po vykonaní kartografickej generalizácie. Vo všeobecnosti môžeme
povedať, že generalizácia zjednodušuje geometrickú polohu prvkov a ich tvar a zohľadňuje a rieši konflikty medzi
jednotlivými prvkami tak, aby bolo možné vykonať tlač
kartografického diela v danej mierke alebo umožniť prehľadnosť a čitateľnosť vizualizovaných vektorových objektov vo webových službách.
Na zostrojenie kartografického modelu je potrebné vytvoriť reprezentácie pre každý objekt geodatabázy, ktorý
má byť vo výslednej mape zobrazený. Taktiež je nevyhnutné definovať pravidlá reprezentácie tak, aby sa jednotlivé prvky vo výslednom modeli zobrazili korektne. Po
vizualizácii objektov sa vykonáva kartografická generalizácia podľa vopred stanovených pravidiel. Problematika
generalizácie a definícia jej pravidiel pre ZM 25 sú podrobne popísané v [5]. Každý generalizačný proces je kombináciou viacerých základných operácií, postup spravidla
nie je jednotný a výsledok je určitým kompromisom.
Ako príklad je na obr. 7 uvedený výrez z kartografického
modelu ZM 25, ktorý bol vytvorený na podklade vektorových údajov ZB GIS (obr. 8). Tento model vznikol použitím
nástroja kartografická reprezentácia.
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 018
Geodetický a kartografický obzor
326 ročník 59/101, 2013, číslo 12
Straka, J.: Vizualizácia objektov v mapách...
Obr. 7 Zobrazenie objektov ZB GIS pomocou kartografických reprezentácií
Obr. 8 Základné zobrazenie objektov ZB GIS
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 019
Straka, J.: Vizualizácia objektov v mapách...
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
327
5. Záver
ZB GIS má veľké využitie pri tvorbe základných máp SR
novej generácie. Cieľom článku bolo opísať nástroj kartografická reprezentácia ako jeden zo spôsobov vizualizácie
geoobjektov ZB GIS. Tento nástroj má viacero výhod využiteľných v procese tvorby mapy. V článku boli popísané
nielen tieto výhody, ale aj postup, akým zo ZB GIS dostaneme kartografický model tvorený reprezentáciami vektorových údajov. Možnosti kartografickej reprezentácie boli
overené na modelovom území. Výsledkom je kartografický
model ZM 25 vytvorený pomocou reprezentácií objektov
ZB GIS.
LITERATÚRA:
Obr. 1 L. Vitushkin při prezentaci
[1] ÚGKK SR: Geodézia a kartografia – ZB GIS: Koncepcia tvorby, aktualizácie
a správy základnej bázy údajov geografického informačného systému na roky
2006-2010 [online]. [cit. 2013-03-18.] Dostupné z: http://www.skgeodesy.sk/
files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/zb-gis/ktaszbgis06-101.pdf.
[2] ÚGKK SR – koncepcie: Koncepcia rozvoja, aktualizácie a správy základnej bázy údajov pre geografický informačný systém na roky 2011-2015 [online].
[cit. 2013-03-18.] Dostupné z: http://www.skgeodesy.sk/files/content/ugkk/
koncepcie/koncepcia-rozvoja-aktualizacie-spravy-zakladnej-bazy-udajov-gis-roky-2011-2015.pdf.
[3] Katalóg tried objektov ZB GIS. (Pracovná verzia.) Bratislava, ÚGKK SR 2011.
81 s.
[4] MAREK, J.: Mapovanie – historický prehľad. Bratislava, Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov 2007, s. 166-167. ISBN 978-80-969692-1-0.
[5] STRAKA, J.: Model generalizácie obsahu Základnej mapy Slovenskej republiky 1 : 25 000. [Diplomová práca.] Bratislava 2012. 58 s. – Slovenská technická univerzita. Stavebná fakulta.
[6] PRAVDA, J.-KUSENDOVÁ, D.: Aplikovaná kartografia. Bratislava, Geo-grafika
2007. 224 s. ISBN 978-80-89317-00-4.
Do redakcie došlo: 17. 4. 2013
Lektorovala:
Ing. Katarína Moravčíková,
GKÚ Bratislava
Z MEZINÁRODNÍCH STYKŮ
Sympozium Pozemní gravimetrie:
statická a mobilní měření se konalo
v Petrohradu
Letošní sympozium Pozemní gravimetrie: statická a mobilní měření Mezinárodní geodetické asociace (International Association of Geodesy – IAG) konané
v Petrohradě ve dnech 17. až 20. 9. 2013 navázalo na konference pořádané
ruským vědeckým ústavem Elektropribor v letech 2007 a 2010. Takto vytvořená
tradice umožňuje pravidelné setkání odborníků pod záštitou subkomise 2a IAG
pro pozemní, lodní a leteckou gravimetrii. Program byl rozdělen do čtyř sekcí,
které na sebe chronologicky navazovaly:
• Sekce 1 Pozemní, lodní a letecká gravimetrie,
• Sekce 2 Absolutní gravimetrie,
• Sekce 3 Relativní gravimetrie, gravimetrické sítě a aplikace gravimetrie,
• Sekce 4 Atomové gravimetry a gravitační experimenty.
V následujících odstavcích je popsán program jednotlivých sekcí spolu
s komentářem k některým zajímavým přednáškám.
Program prvního dne sympozia začal slavnostním zahájením, po němž
James E. Faller (USA) přednesl vyžádanou přednášku na téma historie měření
hodnot tíhového zrychlení g a gravitační konstanty G. Za 400 let historie měření tíhového zrychlení g se přesnost jeho určení zlepšila o osm řádů. Zajímavě
byla popsána historie vývoje balistických absolutních gravimetrů. Současná pozornost J. E. Fallera je zaměřena na pokusy o zpřesnění gravitační konstanty G, kde
se od dob H. Cavendishe nedosáhlo výrazného zpřesnění. Přesnost konstanty
G = 6,67384 . 10-11 m3 . kg-1 . s-2 dosahuje nyní 1,2 . 10-4.
Poté následoval program Sekce 1 Pozemní, lodní a letecká gravimetrie.
Zajímavý příspěvek přednesl R. Forsberg z Dánska, který dlouhodobě provádí
gravimetrické mapovaní metodou letecké gravimetrie v těžko přístupných
oblastech naši Země. Dosahovaná přesnost se pohybuje v intervalu 2 − 3 mGal 1)
v 5 km rozlišení. Projekty jsou částečně financovány americkou vládou a data
jsou zároveň uvolněna pro potřebu realizace světového modelu tíhového pole.
A. A. Krasnov z Ruska představil novou verzi ruského relativního gravimetru
Chekan 2M-Shelf, určeného pro leteckou a lodní gravimetrii. Gravimetr by měl
mít oproti předchozí verzi především menší chod, lepší termostat a měl by
dosáhnout dvojnásobného navýšení přesnosti. Většina dalších příspěvků se
týkala zpracování dat letecké, případně lodní gravimetrie, vyhodnocení přesnosti a využití výsledků, a to především pro účely zpřesnění modelovaní tíhového pole Země.
Sekce 2 Absolutní gravimetrie byla druhý den uvedena příspěvkem J. Šimka
(Česká republika − ČR; Výzkumný ústav geodetický, topografický a kartografický), ve kterém byl podrobně rozebrán soubor systematických chyb absolutního gravimetru FG5. Následovalo několik příspěvků popisujících vlastní originální konstrukci balistického gravimetru − A. Araya z Japonska představil kompaktní absolutní gravimetr TAG-1 a L. Vitushkin z Ruska (obr. 1) balistický
gravimetr ABG-VNIIM-1. Tento kompaktní přístroj má odhadovanou nejistotu
2 . 10 -8 ms -2 a měl by být po dalších vylepšeních využitelný pro polní měření.
Čínský národní metrologický institut vyvinul balistický gravimetr NIM-3 vlastní
konstrukce (přednáška S. Wu). V souvislosti s uvedenou problematikou bylo
prezentováno několik přednášek řešících digitální vyhodnocení interferenčních proužků − výstup z interferometru absolutního gravimetru, a tím navýšení přesnosti oproti klasickému analogovému přístupu.
Sekce 3 Relativní gravimetrie, gravimetrické sítě a aplikace gravimetrie začala
ještě druhý den sympozia, a to odpoledne. Zde přednesl příspěvek M. Lederer
(ČR, Zeměměřický úřad) s názvem „The New Czech Gravity System S-Gr10“.
Dále bylo předneseno několik dalších přednášek popisujících stav tíhových systémů v některých zemích − Rusku, Turecku a Finsku. H. Wilmes z Německa
připomenul důležitost mezinárodní databáze tíhových dat, vedené současně
v Bundesamt für Kartographie und Geodäsie a zároveň Bureu Gravimetrique
International, která by kromě jiného měla též přispět k nové realizaci mezinárodního tíhového systému. Ten by měl nahradit již značně zastaralý a stále
1) 1 mGal = 10-5 ms-2.
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 020
Geodetický a kartografický obzor
328 ročník 59/101, 2013, číslo 12
Z MEZINÁRODNÍCH STYKŮ
Na závěr předseda druhé komise IAG Gravitační pole, Urs Marti, anoncoval
konferenci International Gravity Field Service, která se bude konat na přelomu června a července 2014 v Šanghaji (Čína).
Ing. Martin Lederer, Ph.D.,
Zeměměřický úřad, Praha
Plenární zasedání Stálého výboru
pro katastr v Evropské unii se konalo
v Litevské republice
Obr. 2 Absolutní atomový gravimetr firmy μQuans,
náhled a měřické schéma
platný IGSN 71. A. V. Kopayev z Ruska se věnoval problematice měření vertikálních
gradientů relativním gravimetrem Scintrex Autograv CG-5. Pro měření používají
velice kompaktní stativ hliníkové konstrukce. Jednotlivé části stativu do sebe
zapadají jako stavebnice, kombinací jednotlivých dílů lze dosáhnout různých
výšek nad bodem, a tak lze měřit případnou nelinearitu vertikálního gradientu
tíhového pole Země.
Závěrečná Sekce 4 Atomové gravimetry a gravitační experimenty byla zahájena třetí den sympozia. M. Mojzeš (Slovenská republika, STU Bratislava)
ukázal aplikaci globálních hydrologických modelů pro odstranění zbytkových
chyb záznamu supravodivého gravimetru, Y. Aoyama z Japonska prezentoval
výsledky z polární stanice Syowa, která je vybavena supravodivým gravimetrem
kontinuálně již od roku 1993. Následovalo několik přednášek věnujících se problematice atomových gravimetrů. Z-K. Hu (Čína) představil výsledky čínských
atomových gravimetrů HUST AG-1 a HUST AG-2. První experimenty ukazují na
vnitřní přesnost 2,2 μGal za 1 000 s, respektive 0,5 μGal za 1 000 s. Výsledky
vypadají velice slibně, problémem zůstává jejich obtížná ověřitelnost. Jedna
z nejzajímavějších přednášek se týkala nového komerčního produktu, atomového kvantového gravimetru francouzské firmy μQuans. B. Desruelle (Francie)
velice pěkně popsal projekt, na kterém se podílí též SYRTE (Sytemes de Reference Temps Espace) a LP2N (Laboratoire Photonique, Numerique et Nanosciences) a jehož cílem je vytvoření přenosného/kompaktního kvantového
atomového gravimetru pro komerční účely.
Měření tíhového zrychlení atomovým gravimetrem má tři fáze:
1. zachycení a ochlazení atomů laserem na teplotu několika kelvinů,
2. volný pád atomů,
3. atomová interferometrie.
Výhodou je absence pohybujících se mechanických částí, typických pro klasické
balistické absolutní gravimetry, což umožňuje navýšit téměř neomezeně počet
pádů. Jednoduché schéma přístroje je na obr. 2. Finální produkt by se měl skládat ze dvou částí (25 kg + 35 kg), první přístroj byl již objednán a měl by být
předán zákazníkovi v polovině roku 2014. Příspěvek S. Merleta ze SYRTE ukázal
výsledky prvního funkčního prototypu atomového gravimetru LNE-SYRTE
(zúčastnil se již mezinárodního srovnávacího měření) a nastínil další směr vývoje,
který spočívá především v miniaturizaci jednotlivých částí přístroje. J. Lautier,
opět ze SYRTE, nastínil hlavní náplň projektu MiniAtom, který má vést k miniaturizaci přístroje, aby byl využitelný pro leteckou, případně lodní gravimetrii.
Ve dnech 22. a 23. 10. 2013 proběhlo v litevském hlavním městě Vilniusu další
Plenární zasedání Stálého výboru pro katastr v Evropské unii (PCC), které
uzavřelo půlroční předsednictví Litevské republiky v Evropské unii (EU). Jednání se zúčastnilo více než 70 delegátů z většiny evropských zemí (obr. 1, 2).
Hostitelskou organizací byl litevský Úřad pro registraci nemovitostí (Registru
Centras – RC), jehož představitelé připravili náročný odborný program celkem
v 6 sekcích. Každá z nich byla zaměřena na jednu tématiku z oblastí spojených
úžeji či vzdáleněji jak s aktivitami týkajícími se přímo operací s nemovitostmi,
tak s aktivitami spojenými s využíváním údajů o nemovitostech pro další práci.
Závěr druhého dne byl už tradičně věnován organizačním záležitostem a předání úkolů a předsednictví PCC v EU Řecku.
Program prvního dne byl rozdělen na 4 sekce, z nichž první představila
Litevskou republiku z pohledu ekonomického, druhá se věnovala udržitelnosti
správy půdy v oblasti pobaltských a skandinávských zemí, třetí se zaměřila na
trendy v eSlužbách v Litvě a čtvrtá na současnou a budoucí roli zeměměřiče.
V první sekci představila Rüta Rodzko Litvu z pohledu makroekonomie
a Mindaugas Pakalnis z pohledu s ní souvisejících otázek rozvoje regionální
a městské výstavby. Výrazný růst litevské ekonomiky po roce 2009 je poháněn
především domácí spotřebou. Zahraniční investice od roku 2012 stoupají, ale
mnohem pomalejším tempem, než by bylo potřeba. I přes nízký počet sjednaných hypotečních úvěrů začal trh s nemovitostmi po roce 2010 opět růst.
Poptávka po nemovitostech vzrostla, ale ceny zůstaly relativně nízké a od roku
2011 se prakticky nezměnily. Co se týká demografie a počtu obyvatel, mají
v Litvě velké problémy s odchodem vysokoškoláků do zahraničí, což vedlo ke
snížení počtu obyvatel od roku 2001 z 3,6 milionu na 3 miliony v roce 2013
a tento trend stále pokračuje. Velké problémy mají zejména města Vilnius
a Kaunas. S tím souvisí i pokles objemu prostředků na další rozvoj měst a dopravní infrastrukturu, která je nezbytná k zajištění dopravy pracovních sil do
měst. Velké problémy způsobuje také rozmach výstavby rodinných domů na
zelené louce v oblastech bez vybudované infrastruktury. Řešením může být
rozvoj tzv. dvojměstí – dipolis, a to v první fázi Vilnius-Kaunas, dále podpora
rozvoje veřejné dopravy, investice do revitalizace zanedbaného centra Vilniusu
a bývalých sovětských ubytovacích zón, které by se mohly upravit na obytné
zóny pro mladé s veškerým potřebným zázemím.
Ve druhé sekci zazněla zajímavá prezentace Vaidase Pakalka – zástupce litevské Národní pozemkové služby (NLS), která byla založena v roce 2001 a která
spadá pod Ministerstvo zemědělství. NLS je zodpovědná za správu půdy, katastr nemovitostí, pozemkovou reformu, geodézii a kartografii a také za vedení
informačních systémů (IS) využívaných v sektoru zemědělství. V současné době
připravují reformu, která má za cíl obnovit práva k půdě, lesům a vodním dílům a zkvalitnit dohled státu nad pronájmem státní půdy. Od roku 2011 se
provádějí kontroly souladu evidovaných údajů o způsobu využití pozemků se
stavem v terénu. Při kontrolách bylo zjištěno cca 40 % chybných záznamů
v datech. Na práci se podílejí geometři, na jejichž kvalifikaci dohlíží NLS prostřednictvím vydávání certifikátů. Prostorová data jsou volně dostupná na národním geoportálu, který je ve správě NLS. Další tři prezentace mapovaly různé oblasti oboru v severských zemích, a to konkrétně v Lotyšsku, Estonsku,
Finsku a Švédsku. Signe Rudzite z Lotyšska představila činnost Státní pozemkové služby (SLS) spadající pod Ministerstvo spravedlnosti, jejímž hlavním úkolem je v současnosti zrychlení a zjednodušení výměny dat mezi registry. SLS poskytuje zdarma data 18 státním IS a 119 obcím. Se sedmi sub-
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 021
Z MEZINÁRODNÍCH STYKŮ
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
329
Obr. 1 Účastníci PCC
jekty probíhá vzájemná výměna dat elektronicky. Cílem je vytvoření elektronického toku dat od obcí do katastru a registru adres. Dalším úkolem je provedení integrace procesů mezi katastrem a pozemkovou knihou (pozemkovým
registrem), aby mohli klienti předkládat listiny k registraci pouze do SLS, odkud
by potřebná data putovala do pozemkového registru. Posledním úkolem je
vytvoření nového IS o zónách s různými omezeními práv (například s věcnými
břemeny) a jeho propojení s IS katastru, aby se urychlila a usnadnila práce při
urbanistickém plánování i individuální výstavbě. V jednom registru se tak budou
soustřeďovat data více institucí, což zjednoduší geodetům dohledávání potřebných informací. Estonský příspěvek přednesený Andressem Jussem se věnoval
oceňování nemovitostí v Estonsku a užití těchto dat. Poslední oceňování půdy
pro daňové účely zde proběhlo v roce 2001 a nové se nechystá kvůli příliš vysokým nákladům. Proto v současnosti používají státem autorizovaní soukromí
oceňovatelé pro tvorbu a aktualizaci cenových map informace z registru transakcí s nemovitostmi, který je součástí katastru. Z těchto cen vycházejí vyvolávací ceny při aukcích státní půdy. Zajímavým a velmi aktuálním příspěvkem
byla informace generálního ředitele finského úřadu NLS Arvo Kokkonena o volném poskytování topografických dat a problémech, kterým NLS čelí v souvislosti s tím, že finanční spoluúčast státu se postupně snižuje, ale data se musí
stále shromažďovat a aktualizovat. Potřeba bezplatného poskytování dat veřejnosti k širokému použití je v dnešní době nutností, takže NLS musí nalézt nový
model financování bez finanční podpory státu. Za první 3 měsíce bezplatného
poskytování dat vzrostl objem poskytnutých dat 50x oproti celému předchozímu roku a 10x stoupl počet subjektů, které data odebírají pravidelně. To si vyžádalo změny v organizaci poskytování dat a obnovu technické infrastruktury.
V poslední prezentaci představila Ewa Swensson projekt švédského Lantmäteriet týkající se propojení procesů a vazeb mezi katastrem a územním plánováním, který by měl zjednodušit administrativu v oblasti správy půdy. Cílem je
elektronická komunikace stavebních a katastrálních úřadů při výstavbě, zabránění duplikacím při sběru dat, sjednocení postupů jednotlivých obcí atd.
Třetí sekce se věnovala trendům v eSlužbách v Litvě. První příspěvek, který
přednesla Eglè Rimkienè, představil projekt regionálního geoinformačního systému (GIS) o životním prostředí REGIA, který byl vyvinut speciálně pro místní
samosprávu. Podkladem tohoto systému je litevská katastrální mapa a data ze tří
litevských státních registrů, a to registru adres, nemovitostí a právních subjektů.
REGIA je k dispozici i pro občany, komerční subjekty a vládu. Jednotliví uživatelé
si mohou nad platformou REGIA vytvářet vlastní vrstvy svých dat, která jsou
uložena v systému REGIA a jsou přístupná ostatním uživatelům. Další příspěvek
Arvydase Šèmyse se věnoval informačním technologiím v RC. A poslední prezentátor, Romualdas Kasperavičius, představil integraci registrů katastru a pozemkové knihy. Projekt eSlužby založený na one-stop-shop principu v sobě zahrnuje
elektronickou komunikaci státních institucí při poskytování souhrnných údajů katastru, pozemkové knihy (eRegister – informace o právních vztazích k nemovitostem), oceňování nemovitostí (eValuation) a o zónách s různými omezeními vlastnických práv. Jednou z úspěšných služeb je eConveyance systém (NETSVEP) sloužící k převodům nemovitostí, kdy účastník transakce s nemovitostí komunikuje
Obr. 2 Účastníci PCC – auditorium
pouze s notářem, který má přístup k datům všech státních registrů, na jejichž
základě připraví příslušné dokumenty a smlouvu o převodu. Dalším příkladem
je služba VAVEP, tedy virtuální adresa veřejné elektronické služby (obdoba datové schránky), jejíž pomocí zákazník (majitel nemovitosti) komunikuje s ostatními systémy a registry. A poslední prezentace, přednesená Arvydasem Bagdonavičiusem, byla zaměřena na hromadné oceňování nemovitostí pro vládu,
občany a komerční sféru. Tento systém je plně automatizovaný a jeho data jsou
průběžně aktualizována.
Zajímavá – z pohledu budoucnosti – byla poslední sekce prvního dne, která
se zaměřila na současné i budoucí postavení zeměměřiče. Zahájil ji předseda
CLGE Jean-Yves Pirlot, který nejprve představil tuto organizaci, jež se zasedání
PCC účastnila poprvé, s cílem připojit se ke společné vizi organizací PCC, EuroGeographics, EULIS a ELRA. Prezentoval nový projekt monitorující profesi zeměměřičů (Dynamic Professional Knowledge Base – DPKB), který shromažďuje
údaje o počtu zeměměřičů v Evropě, jejich vzdělání a typech certifikátů a podmínek pro jejich získání. Jeho cílem je propagace zeměměřické profese v evropských institucích a vybudování jednoho informačního zdroje pro potřeby zeměměřičů působících na evropském trhu. CLGE se dále věnuje prosazování regulace a harmonizace zeměměřické profese a postupnému sjednocování vzdělávacího systému zeměměřičů. Peter Creuzer – zástupce Státního úřadu pro geoinformace a rozvoj země z Dolního Saska – představil na německém příkladu
potřebu mezioborově vzdělaného zeměměřiče, který může plnit náročné úkoly při
tvorbě GIS. Jedním z projektů postupně implementovaných ve všech 16 spolkových zemích je informační systém 3 AAA, který zahrnuje databáze ALKIS (katastr), ATKIS (topografie) a AFIS (geodetické základy). Místopředseda litevského
sdružení zeměměřičů Rimantas Ramanauskas se věnoval současnosti i budoucnosti zeměměřičů v Litvě a jejich vzdělávacímu systému. V zemi působí asi 700
zeměměřických firem s cca 2 600 certifikovanými zeměměřiči. Asociace zeměměřičů v Litvě (LMA) má však pouze 200 členů, protože členství není povinné.
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 022
Geodetický a kartografický obzor
330 ročník 59/101, 2013, číslo 12
Obr. 3 Signatáři Společné vize – zleva Rik Wouters (EULIS),
Dave Lovell (EuroGeographics), Kestutis Sabaliauskas (PCC),
Jean-Yves Pirlot (CLGE) a Alasdair Lewis (ELRA)
Druhý den konference byly na programu pouze 2 sekce, zabývající se víceméně spoluprácí katastrálních, registračních a zeměměřických organizací na
evropské scéně. První z nich byla věnována spolupráci evropských institucí a byla
zahájena příspěvkem Johna Carpentera z britské Ordnance Survey o iniciativě
UN-GGIM (United Nations Initiative on Global Geospatial Information Management), jejímž cílem je zajistit snadno dostupné, spolehlivé a státem garantované geoprostorové informace k podpoře národního, regionálního i globálního
rozvoje. V každém regionu je důležité mít lokální komisi expertů. V Evropě až
dosud tato lokální odnož chyběla, a tak bylo navrženo její založení. Nová komise expertů, jejímž jedním členem je právě Ordnance Survey z Velké Británie,
pracuje na ustavení evropské větve UN-GGIM v roce 2014. Zatím proběhlo několik setkání, ze kterých vzešly tři pracovní skupiny vedené Francií, Švédskem
a Itálií. Jejich úkolem je rozpracovat tři témata, kterými jsou definice dat a přístupové podmínky, interoperabilita a datová infrastruktura pro geoprostorové
informace a institucionální uspořádání podporující cíle UN-GGIM. Dalšími prezentátory byli Dave Lovell z EuroGeographics, Alasdair Lewis, předseda asociace
ELRA a výkonný ředitel sdružení EULIS Rik Wouters, kteří shrnuli činnosti v uplynulém půlroce a pohovořili o společných plánech do budoucna. V závěru této sekce
byla podepsána společná, již existující vize o spolupráci PCC, EuroGeographics,
ELRA a EULIS s novým členem, kterým je CLGE (obr. 3).
Poslední sekce byla věnována organizačním záležitostem PCC, shrnutí litevského předsednictví a předání symbolické vlaječky zástupci Řecka, kterým byl
Dimitrios Kaloudiotis.
Plenární jednání PCC potvrdilo prohlubující se spolupráci mezi organizacemi
PCC, EuroGeographics, ELRA, EULIS a nově také CLGE, které ve Vilniusu podepsaly Společnou vizi o spolupráci katastru a pozemkových evidencí, čímž se
opět rozšířil počet organizací, které se budou společně snažit o úspěšnější prosazování katastrálních produktů a služeb při tvorbě a implementaci politiky EU.
Ing. Svatava Dokoupilová,
Český úřad zeměměřický a katastrální,
foto: RC
SPOLEČENSKO-ODBORNÁ ČINNOST
Ohlédnutí za 20. kartografickou
konferencí v Plzni
Jubilejní 20. ročník kartografické konference se uskutečnil ve dnech 5. a 6. 9.
2013 v prostorách hotelu GoldenFish v Plzni. Plzeň se tak mohla po 12 letech,
kdy se zde konal 14. ročník, opět těšit ze společného setkání a konferenčních jednání českých a slovenských kartografů. Letošní konference navíc představovala
pro mnohé kartografy volné pokračování 26. mezinárodní kartografické konference pořádané o týden dříve v Drážďanech.
Z MEZINÁRODNÍCH STYKŮ
Obr. 1 V. Čada zahajuje konferenci
Obr. 2 V. Voženílek a A. Vondráková při prezentaci
Na pořádání konference se podílela Západočeská univerzita v Plzni, oddělení
geomatiky, pod záštitou Kartografické společnosti České republiky (ČR) a Kartografické společnosti Slovenskej republiky. K organizaci významnou měrou dále
přispěli sponzoři konference. Kartografické konference se v letošním roce účastnilo 98 registrovaných návštěvníků, mezi nimiž byli kartografové z praxe
i akademické půdy.
Po krátkém zahájení konference doc. Ing. Václavem Čadou, CSc. (obr. 1), čekal účastníky pestrý dvoudenní program připravený programovým a organizačním výborem, dotýkající se současné kartografické tvorby, kartografických aspektů vizualizace geodat, moderních kartografických metod a aplikace
kartografie ve vědecko-výzkumných aktivitách. Prostor byl připraven i pro studentské příspěvky.
Program konference byl dále doplněn o pracovní seminář a workshop konaný
předchozí den (4. 9.) odpoledne. Zájemci se mohli účastnit semináře obsahujícího příspěvky GeoInfoStrategie v oblasti datových sad geodat a přednášky věnované autorskému právu, jeho chápání a ochraně. Na pracovní seminář navazoval workshop projektů NeoCartoLink a GeoInfoNET, kde předávali účastníci projektů své zkušenosti ze zahraničních stáží a konferencí.
Během dvou dnů konference návštěvníky čekal program z oblasti tematické
kartografie (zejména atlasová kartografie), dětské kartografie, participativního
mapování, kartografické generalizace, webové kartografie, 3D vizualizace, geografických informačních systémů, datových modelů, historické kartografie, leteckého laserového skenování a tvorby Zeměměřického úřadu (ZÚ). Účastníci
mohli vyslechnout 39 odborných referátů rozdělených do 6 bloků, které byly
paralelně přednášeny ve dvou sálech (obr. 2). Některé referáty se týkaly standardních kartografických témat, jiné překvapily svou filozofickou tématikou.
Příkladem byl referát J. D. Bláhy ukazující jak pohlíží na mapu, pro většinu
z nás méně známý, skotský kartograf J. S. Keates. Každý z posluchačů si pak mohl
zodpovědět sám pro sebe: „Rozumíme mapám?“ „Nevzdalujeme se klasickému
pojetí mapy?“ Bezesporu je důležité nezapomenout na klasická kartografická
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 023
SPOLEČENSKO-ODBORNÁ ČINNOST
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
*
331
OSOBNÍ ZPRÁVY
Sedmdesát let doc. Ing. Antonína
Zemana, DrSc.
Obr. 3 Z výstavy atlasů a publikací o kartografii
pravidla tvorby map, nelze se však bránit zrychlujícím se procesům rozvoje kartografie a jejím novým směrům, mezi které se řadí například webová kartografie, 3D vizualizace a jejich praktické využití pro uživatele. V poměrně velkém
množství byly zastoupeny referáty dotýkající se aktuálního tématu leteckého
laserového skenování, jeho současného využití pro tvorbu ZÚ i výzkumu potenciálu pro další využití v praxi.
První den konference byl doslova nabitý. Po skončení posledního referátu
proběhlo plenární zasedání Kartografické společnosti ČR, kde byli zvoleni tajnou volbou noví členové výboru. Přestože byl doc. Ing. Miroslav Mikšovský, CSc.,
opět zvolený do výboru, požádal ostatní členy, aby jej už nenavrhovali do
funkce předsedy, ve které byl od roku založení společnosti – 1993. Předsedou
Kartografické společnosti ČR byl tedy zvolen plk. doc. Ing. Václav Talhofer, CSc.,
z Univerzity obrany v Brně, místopředsedou pak prof. RNDr. Vít Voženílek, CSc.,
z Univerzity Palackého v Olomouci.
Po náročném dni plném dojmů a získávání informací se organizátoři postarali o zajištění společenského večeru v Konferenčním a společenském centru
Secese v Plzeňském Prazdroji. Zde byl vedle kvalitního občerstvení a školení od
pana sládka prostor pro pokračování diskuzí z jednotlivých přednášek.
Během konání konference si účastníci mohli prohlédnout výstavu zajímavých posterů a příspěvky umělecko-kartografické soutěže Dětská mapa světa,
tentokrát na téma „Moje místo v dnešním světě“. Všechny soutěžní práce byly
vystaveny na konferenci v Plzni a 6 vítězných příspěvků bylo prezentováno
a hodnoceno v rámci 26. mezinárodní kartografické konference v Drážďanech.
Velký zájem poutala také výstava atlasů a publikací o kartografii, do kterých
mohli účastníci nahlížet po celou dobu konference (obr. 3).
Jubilejní 20. kartografická konference byla z odborného i organizačního
hlediska vydařenou akcí. Jediným menším zklamáním bylo zjištění podrobného
programu jednotlivých příspěvků až na poslední chvíli. Nepochybně nebylo
možné očekávat stejně široké spektrum témat jako na Mezinárodní kartografické
konferenci v Drážďanech, přesto program konference byl pestrý a příspěvky zajímavé. Kladně lze hodnotit diskuze vyvolané po každé prezentaci a náměty z jednání, které jistě obohatí českou kartografii. Díky příjemné komorní atmosféře,
mnoha příspěvkům a příjemnému zázemí si účastníci odnesli domů vedle dobré
nálady mnoho nových postřehů, novinek z vývoje v oblasti kartografické vědy
a kartografických technologií, či zajímavých kontaktů.
Mgr. Iveta Skalická,
Zeměměřický úřad, Praha,
foto: Západočeská univerzita v Plzni
Doc. Ing. Antonín Zeman, DrSc., bývalý vedoucí katedry vyšší geodézie Fakulty stavební (FSv) ČVUT v Praze, významný odborník ve fyzikální geodézii a geodynamice, se narodil 22. 12. 1943 ve Slaném,
kde také v roce 1962 ukončil maturitou
studium střední všeobecně-vzdělávací
školy. V letech 1962-67 vystudoval specializaci geodetická astronomie na FSv
ČVUT. Po studiu nastoupil na umístěnku
na středisko geodézie, ale od návratu z vojenské prezenční služby od roku 1968 až
do roku 1975 pracoval v pražské pobočce
bývalého Kartgeofondu, v roce 1969 přejmenovaného na Geodetický ústav
v Praze (předchůdce Zeměměřického úřadu), v oddělení nivelace a gravimetrie. V roce 1976 nastoupil na základě konkurzu do Výzkumného ústavu geodetického, topografického a kartografického (VÚGTK) a od roku 1985 pracuje
na FSv ČVUT, nejdříve jako odborný asistent a od roku 1989 jako docent. Po
konkurzním řízení byl od roku 1990 až do roku 1999 vedoucím bývalé katedry
vyšší geodézie.
V roce 1977 obhájil doc. Zeman kandidátskou práci na téma „Vliv změn barometrického tlaku na výsledky nivelace“. Habilitační řízení doplnil v roce 1993
obhajobou disertační práce „Geodetické aspekty některých geodynamických
jevů“. Vědeckou hodnost doktora věd získal v roce 1999. Byl členem vědecké
rady VÚGTK, dlouhou dobu je předsedou komisí státních závěrečných zkoušek
na vysokých školách s geodetickým zaměřením v České republice (ČR) i ve
Slovenské republice. Opakovaně působil jako expert na Káhirské universitě
a Akademii věd v Egyptě. Velmi obsáhlá je jeho pedagogická i vědecká publikační činnost, mj. i v časopise GaKO, převážně z oblasti fyzikální geodézie,
teorie výšek a výškových systémů (přes 40 původních vědeckých a odborných
prací). Od roku 2000 je za ČVUT spoluřešitelem prestižního projektu „Experimentální výzkum dynamiky Země a jejího povrchu“ v rámci Výzkumného
centra dynamiky Země, zřízeného Ministerstvem školství, mládeže a tělovýchovy ČR.
Doc. Zeman se svého životního výročí dožívá v plné tělesné a duševní svěžesti. Redakce mu do další činnosti přeje mnoho zdraví, spokojenosti a osobní
pohody.
K pětapadesátinám
Ing. Karla Brázdila, CSc.
Ing. Karel Brázdil, CSc., se narodil 28. 12.
1958 v Kroměříži. Vysokoškolské vzdělání
v oboru geodézie a kartografie získal v roce
1985 na Vojenské akademii (VA) Antonína
Zápotockého v Brně. V rámci mezioborového studia získal současně i vysokoškolské
vzdělání v oboru vojenské počítače a automatizace. Vědeckou hodnost kandidáta
technických věd v oboru kartografie získal
dálkovým studiem na VA v Brně v roce 1994.
V roce 1999 absolvoval dlouhodobý kurz
dálkového průzkumu Země v Toulouse ve
Francii a v roce 2001 tříměsíční stáž zamě-
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. 024
OSOBNÍ ZPRÁVY
Geodetický a kartografický obzor
332 ročník 59/101, 2013, číslo 12
řenou na řízení geografického zabezpečení mírových operací aliance NATO ve
vojenské geografické službě Velké Británie.
V průběhu vojenské kariéry zastával Ing. Brázdil řadu funkcí v Topografické,
respektive Geografické službě Armády České republiky (AČR). V letech 1999
a 2000 byl náčelníkem oddělení rozvoje topografického zabezpečení a zástupcem náčelníka Topografické služby AČR. Od roku 2000 byl náčelníkem Vojenského topografického ústavu v Dobrušce a od roku 2003 do konce roku 2005
náčelníkem Vojenského geografického a hydrometeorologického úřadu Ministerstva obrany ČR. Jeho hlavním odborným zaměřením byla kartografie a geografické informační systémy určené pro obranu státu a krizové řízení. Významným způsobem přispěl k vytvoření vojenského geografického informačního
systému a k tvorbě nového státního mapového díla pro zabezpečení obrany
republiky. V tomto období působil v řadě mezinárodních komisí a v pracovních
skupinách organizovaných NATO.
Od 1. 1. 2006 pracuje Ing. Brázdil v Zeměměřickém úřadě (ZÚ). Nejprve
zastával funkci vedoucího odboru správy ZABAGED a od roku 2008 funkci vedoucího zeměměřického odboru Pardubice. Zasloužil se o transformaci leteckého měřického snímkování území ČR z analogového na digitální, o zvýšení rozlišovací úrovně leteckých měřických snímků (LMS) z 0,50 m na 0,20 m a o zkrácení periody snímkování a tvorby Ortofota ČR na dva roky. Byl iniciátorem a hlavním organizátorem nového výškopisného mapování ČR metodou leteckého
laserového skenování (2010-2013), z jehož dat vznikají digitální modely reliéfu,
digitální model povrchu a nový výškopis pro státní mapu 1 : 5 000.
Je navrhovatelem a vytrvalým propagátorem řady modernizačních projektů
v oblastech geoinformatiky a počítačové kartografie, o čemž svědčí i jeho příspěvky v Geodetickém a kartografickém obzoru. Např. v roce 2013 zpracoval
Projektový záměr modernizace Geoportálu ČÚZK a Informačního systému leteckého měřického snímkování a Ortofota ČR. Jeho součástí je i vytvoření národního digitálního archivu LMS a aplikací pro jejich prezentaci dálkovým přístupem cestou internetu. Dlouhodobě usiluje o rozvoj kolegiálních meziresortních odborných vztahů s cílem prosazovat postupnou integraci územně
orientovaných informačních systémů veřejné správy ČR.
Je proto přirozené, že na základě výběrového řízení byl předsedou ČÚZK od
1. 1. 2014 jmenován ředitelem ZÚ. K životnímu jubileu přejeme Ing. Karlu
Brázdilovi, CSc., dobré zdraví a osobní pohodu, k jeho nové funkci pak spoustu
nápadů a tvůrčích sil.
15
prosinec
Z GEODETICKÉHO
A KARTOGRAFICKÉHO KALENDÁŘE
(říjen, listopad, prosinec)
Výročí 55 let:
Ing. Karel Brázdil, CSc. (osobní zpráva v GaKO, 2013, č. 12, s. 331)
prof. Ing. Alojz Kopáčik, PhD. (osobná správa v GaKO, 2013, č. 11, s. 308)
Výročie 60 rokov:
Ing. Matej Klobušiak, PhD.
Ing. Petr Pospíšil
doc. Ing. Viliam Vatrt, DrSc.
Výročí 65 let:
Ing. Jaroslav Bortl
Ing. Peter Černý, PhD.
Václav Merhulík
Výročie 70 rokov:
Ing. Július Bartaloš, PhD.
Ing. Pavel Neuberg
Ing. Andrej Vojtičko, PhD.
doc. Ing. Antonín Zeman, DrSc. (osobní zpráva v GaKO, 2013, č. 12, s. 331)
prof. Ing. Štefan Žíhlavník, PhD.
Výročí 80 let:
Ing. Drahomíra Joštová
Ing. Martin Krnáč
prof. Ing. Ján Melicher, PhD.
Ing. František Smižanský
Výročie 85 rokov:
Ing. Tibor Bartovic
prof. Ing. Lubomír Lauermann, CSc.
Výročí 90 let:
Ing. Milan Dokoupil
plk. Ing. Vladimír Vahala, DrSc.
B l a h o p ře j e m e !
Z dalších výročí připomínáme:
Ing. František Čálek (100 let od narození)
Ing. Karel Čípa (85 let od narození)
prof. PhDr. Karel Čupr (130 let od narození)
Ing. František Hronek (100 let od narození)
RNDr. Jan Chvátal (100 let od narození)
Ing. Karel Jireček (100 let od narození)
Ing. Vladimír Kolář (85 let od narození)
Ing. Julius Mikula (115 let od narození)
prof. Ing. Ľudovít Minich (105 rokov od narodenia)
Ing. Bohuslav Nedvěd (105 let od narození)
doc. Ing. Otto Novák, CSc. (90 let od narození)
Ing. Antonín Pasler (100 let od narození)
Ing. Vladimír Pospíšil (85 let od narození)
prof. Ing. RNDr. Bohuslav Šimák (105 let od narození)
doc. Ing. Juraj Šolc, CSc. (85 rokov od narodenia)
Ing. František Šponer (100 let od narození)
Ing. Štefan Tóth (100 rokov od narodenia)
Ing. Miroslav Váňa (90 let od narození)
Ing. Miloslav Vitoul, CSc. (85 let od narození)
25. 12. 1758 – poprvé byla spatřena Halleyova kometa, jejíž návrat předpověděl o 53 let dříve Edmond Halley
1863 – Medzinárodné združenie pre meranie Zeme (150 rokov od založenia)
1873 – prvá presná nivelácia na území ČR a SR (140 rokov od začatia)
23. 10. 1948 – Vojenský zemepisný ústav (65. výročie zriadenia)
23. 12. 1953 – Ústřední správa geodesie a kartografie a Správa geodesie
a kartografie na Slovensku (60. výročí zřízení)
24. 10. 1978 – na oběžnou dráhu byla vynesena spolu s družicí Interkosmos
první československá družice, určená pro výzkum magnetosféry a ionosféry Magion
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. I
Geodetický a kartografický obzor: Obsah 2013
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
GEODETICKÝ
A KARTOGRAFICKÝ
OBZOR
ODBORNÝ A VĚDECKÝ ČASOPIS
ČESKÉHO ÚŘADU ZEMĚMĚŘICKÉHO A KATASTRÁLNÍHO
A
ÚRADU GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Redakce:
Ing. František Beneš, CSc. (vedoucí redaktor)
Ing. Jana Prandová (zástupkyně vedoucího redaktora)
Petr Mach (technický redaktor)
Redakční rada:
Ing. Jiří Černohorský (předseda), Ing. Katarína Leitmannová (místopředsedkyně), Ing. Svatava Dokoupilová,
doc. Ing. Pavel Hánek, CSc., prof. Ing. Ján Hefty, PhD., Ing. Štefan Lukáč
Praha 2013
Vychází dvanáctkrát ročně
Svazek 59 (101), rok 2013
ISSN 1805-7446
VYDÁVÁ
ČESKÝ ÚŘAD ZEMĚMĚŘICKÝ A KATASTRÁLNÍ
A
ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
SÁZÍ PETR MACH
I
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. II
II
Geodetický a kartografický obzor: Obsah 2013
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
OBSAH
HLAVNÍ ČLÁNKY
BĚLKA, L.–VOŽENÍLEK, V.: Obrazová a znaková složka
v konceptu ortofotomapy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 192
BEZDĚK, A.–ŠTĚPÁNEK, P.: Vliv oceánských slapů na
nízké oběžné dráhy družic Země . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89
BRYCHTOVÁ, A.–VOŽENÍLEK, V.–VONDRÁKOVÁ, A.:
Koncept formalizovaného způsobu zápisu vizualizace dat GIS při tvorbě mapy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182
CAJTHAML, J.: Tvorba souvislé mapy I. vojenského
mapování Habsburské monarchie – testovací oblast
Ústecký kraj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 212
CIBULKA, M.–MIKITA, T.–JANATA, P.: Hodnocení přesnosti digitálních modelů reliéfu ČR 4. a 5. generace
v lesních porostech . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76
ČADA, V.–ŠILHAVÝ, J.: Porovnání přesnosti produktu
ZABAGED® výškopis – vrstevnice 3D s daty leteckého laserového skenování celého území České
republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173
ČERNOHORSKÝ, J.: Dvacet let Zeměměřického úřadu . . . 137
DERMEKOVÁ, S.: Hodnotenie kritérií v realitnom inžinierstve s podporou GIS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 235
DROŠČÁK, B.–SMOLÍK, K.: Skúsenosti z analýzy inicializačných časov používateľov SKPOS aplikáciou
ASMARUP . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 277
DVOŘÁČEK, F.: Nepřímé určení indexu lomu vzduchu
pro výpočet fyzikální redukce elektronických dálkoměrů . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 253
FECISKANIN, R.–IRING, M.: Porovnanie zjednodušovania modelov georeliéfu vybranými algoritmami . . . 25
FRINDRICHOVÁ, M.: Úloh bolo a bude dosť (aj počas
globálnej hospodárskej krízy) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2
HÁBEL, B.: Návrh efektívneho algoritmu na interpoláciu kontinuálnych gravimetrických meraní . . . . . . 221
HÁNEK, P.–VOLKMANN, M.: Testování laserového
trackeru Leica Absolute Tracker AT-401 . . . . . . . . . 229
HORŇANSKÝ, I.: Spresnenie lokalizácie vodných tokov
Plazov a Dolná s využitím pôvodných katastrálnych
máp . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 266
HORŇANSKÝ, I.–ONDREJIČKA, E.: Potrebuje kataster
nehnuteľností premyslené koncepčné riešenia
a politickú stabilitu? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 309
HUDECOVÁ, Ľ.: Kvalita a obsah výsledkov katastrálneho mapovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100
CHUDÝ, R.–VALIŠ, J.: Problematika interoperability
a harmonizácie priestorových údajov v kontexte
smernice INSPIRE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
IRING, M.–FECISKANIN, R.: Porovnanie zjednodušovania modelov georeliéfu vybranými algoritmami . . . 25
JANATA, P.–MIKITA, T.–CIBULKA, M.: Hodnocení přesnosti digitálních modelů reliéfu ČR 4. a 5. generace
v lesních porostech . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76
KAČMAŘÍK, M.: Vliv přispění signálů GLONASS na stanovení hodnot celkového zpoždění signálu vlivem
troposféry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 109
KOCMANOVÁ, P.–ŽALUD, L.: Kalibrace dálkoměrné
kamery SwissRanger SR4000 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123
KOLÍSKO, P.: Význam fuzzy modelů v hodnocení obtížnosti cyklotras na území Jihomoravského kraje . . . . 287
KOMAČKA, J.–MACHOTKA, R.: Experimentálne stanovenie dynamických parametrov ľahkej mostnej konštrukcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54
KOSTELECKÝ, J.–VAĽKO, M.–PÁLINKÁŠ, V.: Korekce
absolutních tíhových měření z atmosférických
vlivů . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69
KOVAŘÍK, K.–URBAN, R.–ŠTRONER, M.: Srovnání měření
GNSS v síti referenčních stanic na území Prahy . . . . 45
MACHOTKA, R.–KOMAČKA, J.: Experimentálne stanovenie dynamických parametrov ľahkej mostnej konštrukcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54
MIKITA, T.–CIBULKA, M.–JANATA, P.: Hodnocení přesnosti digitálních modelů reliéfu ČR 4. a 5. generace
v lesních porostech . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76
ONDREJIČKA, E.–HORŇANSKÝ, I.: Potrebuje kataster
nehnuteľností premyslené koncepčné riešenia
a politickú stabilitu? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 309
PÁLINKÁŠ, V.–VAĽKO, M.–KOSTELECKÝ, J.: Korekce
absolutních tíhových měření z atmosférických
vlivů . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69
SKALICKÁ, I.: Nové zpracování výškopisu základních
map České republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 186
SMOLÍK, K.–DROŠČÁK, B.: Skúsenosti z analýzy inicializačných časov používateľov SKPOS aplikáciou
ASMARUP . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 277
STRAKA, J.: Vizualizácia objektov v mapách novej
generácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 320
ŠILHAVÝ, J.–ČADA, V.: Porovnání přesnosti produktu
ZABAGED® výškopis – vrstevnice 3D s daty leteckého laserového skenování celého území České
republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173
ŠÍMA, J.: Digitální letecké měřické snímkování – nový
impulz k rozvoji fotogrammetrie v České republice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
ŠTĚPÁNEK, P.–BEZDĚK, A.: Vliv oceánských slapů na
nízké oběžné dráhy družic Země . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89
ŠTRONER, M.–URBAN, R.–KOVAŘÍK, K.: Srovnání měření
GNSS v síti referenčních stanic na území Prahy . . . . 45
ŠVEC, Z.: Absolutní polohová přesnost Ortofota ČR
vyhotoveného z digitálních leteckých měřických
snímků . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
URBAN, R.–ŠTRONER, M.–KOVAŘÍK, K.: Srovnání měření
GNSS v síti referenčních stanic na území Prahy . . . . 45
VALIŠ, J.–CHUDÝ, R.: Problematika interoperability
a harmonizácie priestorových údajov v kontexte
smernice INSPIRE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
VAĽKO, M.–PÁLINKÁŠ, V.–KOSTELECKÝ, J.: Korekce
absolutních tíhových měření z atmosférických
vlivů . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69
VEČEŘE, K.: Elektronizace proniká do všech našich
aktivit . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1
VOLKMANN, M.–HÁNEK, P.: Testování laserového
trackeru Leica Absolute Tracker AT-401 . . . . . . . . . 229
VONDRÁKOVÁ, A.: Význam netechnologických aspektů
mapové tvorby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 204
VONDRÁKOVÁ, A.–VOŽENÍLEK, V.–BRYCHTOVÁ, A.:
Koncept formalizovaného způsobu zápisu vizualizace dat GIS při tvorbě mapy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182
VOŽENÍLEK, V.–BĚLKA, L.: Obrazová a znaková složka
v konceptu ortofotomapy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 192
VOŽENÍLEK, V.–VONDRÁKOVÁ, A.–BRYCHTOVÁ, A.:
Koncept formalizovaného způsobu zápisu vizualizace dat GIS při tvorbě mapy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182
ŽALUD, L.–KOCMANOVÁ, P.: Kalibrace dálkoměrné
kamery SwissRanger SR4000 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. III
Geodetický a kartografický obzor: Obsah 2013
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
RUBRIKY
DISKUZE, NÁZORY, STANOVISKA
ŠÍMA, J.: Geomatika nebo geoinformatika? . . . . . . . . . . . 249
LITERÁRNÍ RUBRIKA
URBAN, R.: UREN, J.–PRICE, B.: Surveying for Engineers
(Inženýrská geodézie) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65
URBAN, R.: McCORMAC, J.–SARASUA, W.–DAVIS, W.:
Surveying . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88
MAPY A ATLASY
GRIM, T.: České vydání Komenského mapy Moravy . . .
GRIM, T.: Faksimile rukopisné kopie Klaudyánovy
mapy Čech z roku 1518 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
MACH, P.: Veletrh Svět knihy 2013 v Praze . . . . . . . . . . .
MACH, P.: Mapa roku 2012 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
SKÁLA, P.: TOURMAP 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
171
274
133
133
134
NEKROLOGY
Za doc. Ing. Zdenkem Novákem, CSc. . . . . . . . . . . . . . . . . 276
OSOBNÍ ZPRÁVY
K životnímu jubileu Ing. Svatavy Dokoupilové . . . . . . . . 23
Životné jubileum Ing. Kataríny Leitmannovej . . . . . . . . 135
55 rokov dekana Stavebnej fakulty STU v Bratislave
prof. Ing. Alojza Kopáčika, PhD. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 308
Sedmdesát let doc. Ing. Antonína Zemana, DrSc. . . . . . 331
K pětapadesátinám Ing. Karla Brázdila, CSc. . . . . . . . . . 331
III
HÁNEK, P.: Geodézie a Důlní měřictví 2013 . . . . . . . . . . 307
HUDECOVÁ, Ľ.: Odborný seminár Perspektívy a smerovanie znaleckého odboru geodézia a kartografia . . . 85
KALVODA, P.–ŠVÁB, T.–KURUC, M.: Seminář Družicové metody v geodézii a katastru 2013 se konal
v Brně . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106
KURUC, M.–ŠVÁB, T.–KALVODA, P.: Seminář Družicové metody v geodézii a katastru 2013 se konal
v Brně . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106
NÁGL, J.: Krájení vánočky 2012 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63
PRESSOVÁ, J.: V Národním zemědělském muzeu
v Praze probíhá výstava „Turistické trasy třemi
stoletími“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 271
SKALICKÁ, I.: Ohlédnutí za 20. kartografickou
konferencí v Plzni . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 330
ŠVÁB, T.–KALVODA, P.–KURUC, M.: Seminář Družicové metody v geodézii a katastru 2013 se konal
v Brně . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106
ZIMOVÁ, R.: GeoInfoStrategie je v přípravě . . . . . . . . . . . 63
ZAJÍMAVOSTI
DANĚČEK, V.: Alpské hraniční znaky nad německým
Berchtesgadenem . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
KRAMÁŘ, J.–MACH, P.: Známka České pošty vyhrála
Grand Prix de l´exposition WIPA Vídeň 2012 . . . . . . . . 66
MACH, P.–KRAMÁŘ, J.: Známka České pošty vyhrála
Grand Prix de l´exposition WIPA Vídeň 2012 . . . . . . . . 66
ZPRÁVY ZE ŠKOL
ANDĚLOVÁ, P.: 15. ročník konference JUNIORSTAV 2013
se konal v Brně . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87
GÁLOVÁ, L.: Stála expozícia geodézie, kartografie
a fotogrametrie na SPŠSaG v Bratislave . . . . . . . . . . . . 107
MATĚJÍK, M.: Výuka geodézie v terénu na Stavební
fakultě Slovenské technické univerzity v Bratislavě . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 275
OZNÁMENÍ
Z ČINNOSTI ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ
MACH, P.: 15. odborná konference doktorského studia
JUNIORSTAV 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24
NEVOSÁD, Z.: Družicové metody v geodézii a katastru . . . 308
REDAKCE: Ukončení členství v redakční radě . . . . . . . . . 88
SPOLEČENSKO-ODBORNÁ ČINNOST
BENEŠ, F.: K 95. výročí založení Vojenské zeměpisné
služby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 273
ČIŽMÁR, J.: Výstava „Samuel Mikovíni – významný
slovenský inovátor“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 272
DVOŘÁČEK, P.: Seminář Naše data blíž k Vám – pro
uživatele dat a služeb Českého úřadu zeměměřického a katastrálního – se konal v Praze . . . . . . . . . . . . . 61
DVOŘÁČEK, P.: Konference Geoinformace ve veřejné
správě – GIVS 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 170
DVOŘÁČEK, P.: Konference Intergraph GeoForum CS
2013 se konala v Mikulově . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 305
GRIM, T.: XXXIII. sympozium z dějin geodézie a kartografie v Praze . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43
HÁNEK, P.: 19. konference Společnosti důlních měřičů
a geologů . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
FENCÍK, R.–FERANEC, J.: Aktivity v kartografii 2012 . . . 42
FERANEC, J.–FENCÍK, R.: Aktivity v kartografii 2012 . . . 42
KRÁLIK, M.: Letné športové hry 2013 rezortu ÚGKK SR . . . 171
KOPECKÁ, M.: Detská mapa sveta 2013 . . . . . . . . . . . . 86
MIKLUŠOVÁ, E.: ÚGKK SR vydal novú publikáciu z oblasti geografického názvoslovia . . . . . . . . . . . . . . . . . . 131
Z GEODETICKÉHO A KARTOGRAFICKÉHO KALENDÁRA
V č. 3 – str. 68, v č. 6 – str. 136, v č. 9 – str. 252,
v č. 12 – str. 332
Z MEZINÁRODNÍCH STYKŮ
CIBULKA, M.–MATĚJÍK, M.–VITÁSKOVÁ, J.: Ohlédnutí
za kongresem a výstavou INTERGEO 2012 v Německu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
CIBULKA, M.–MATĚJÍK, M.–VITÁSKOVÁ, J.: XIX. mezinárodní slovensko-polsko-české geodetické dny
v Trenčianských Teplicích . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, str. IV
IV
Geodetický a kartografický obzor: Obsah 2013
Geodetický a kartografický obzor
ročník 59/101, 2013, číslo 12
DOKOUPILOVÁ, S.: Plenární zasedání Stálého výboru
pro katastr v Evropské unii se konalo na Kypru . . . . . 41
DOKOUPILOVÁ, S.: Rušné zahraniční jaro v Českém
úřadu zeměměřickém a katastrálním . . . . . . . . . . . . . . 130
DOKOUPILOVÁ, S.: Jubilejní 30. setkání zástupců
zeměměřických a katastrálních správ zemí bývalé
rakousko-uherské monarchie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 246
DOKOUPILOVÁ, S.: Plenární zasedání Stálého výboru
pro katastr v Evropské unii se konalo v Litevské
republice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 328
DVOŘÁČEK, P.: Návštěva delegace z norského mapovacího úřadu Kartverket v Praze . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
GRIM, T.–KRONUS, M.: Výstava map ve Varšavě . . . . . . . 104
KRONUS, M.–GRIM, T.: Výstava map ve Varšavě . . . . . . . 104
LEDERER, M.: Sympozium Pozemní gravimetrie: statická a mobilní měření se konalo v Petrohradu . . . . 327
LEDERER, M.–NESVADBA, O.: Vědecké shromáždění
Mezinárodní geodetické asociace ke 150. výročí
jejího založení se konalo v Postupimi . . . . . . . . . . . . . 302
LEITMANNOVÁ, K.: Česko-slovenská konferencia Inspirujme se... efektivitou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60
MACH, P.: Fotbalisté Zeměměřického úřadu dobyli
Vídeň při 17. ročníku mezinárodního halového
fotbalového turnaje zeměměřických a katastrálních úřadů . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40
MATĚJÍK, M.–VITÁSKOVÁ, J.–CIBULKA, M.: Ohlédnutí
za kongresem a výstavou INTERGEO 2012 v Německu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
MATĚJÍK, M.–VITÁSKOVÁ, J.–CIBULKA, M.: XIX. mezinárodní slovensko-polsko-české geodetické dny
v Trenčianských Teplicích . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168
MIKŠOVSKÝ, M.: 26. mezinárodní kartografická konference ICA se konala v Drážďanech . . . . . . . . . . . . . . . 299
NÁGL, J.: Seminář Evropské příležitosti v oblasti GNSS
se konal v Praze . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 129
NÁGL, J.: Konference EGU 2013 ve Vídni . . . . . . . . . . . . . 168
NÁGL, J.: Zasedání subkomise pro referenční systémy
v Evropě (EUREF) v Budapešti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 248
NESVADBA, O.–LEDERER, M.: Vědecké shromáždění
Mezinárodní geodetické asociace ke 150. výročí
jejího založení se konalo v Postupimi . . . . . . . . . . . . . 302
PRESSOVÁ, J.: Pracovní setkání zástupců geografických databází ZABAGED® a ATKIS® proběhlo
v Českých Budějovicích . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 169
VITÁSKOVÁ, J.–MATĚJÍK, M.–CIBULKA, M.: Ohlédnutí
za kongresem a výstavou INTERGEO 2012 v Německu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
VITÁSKOVÁ, J.–MATĚJÍK, M.–CIBULKA, M.: XIX. mezinárodní slovensko-polsko-české geodetické dny
v Trenčianských Teplicích . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168
ŽUFANOVÁ, V.: FIG Working Week 2013 a XXXVI. valné
shromáždění FIG v Nigérii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 245
STRÁNKOVÁNÍ ČÍSEL
č. 1
č. 2
č. 3
č. 4
č. 5
č. 6
. . . . . . . . . . . . . . str. 1–24
. . . . . . . . . . . . str. 25–44
. . . . . . . . . . . . str. 45–68
. . . . . . . . . . . . str. 69–88
. . . . . . . . . . . str. 89–108
. . . . . . . . . . str. 109–136
č. 7 . . . . . . . . . .
č. 8 . . . . . . . . . .
č. 9 . . . . . . . . . .
č. 10 . . . . . . . . .
č. 11 . . . . . . . . .
č. 12 . . . . . . . . .
str. 137–172
str. 173–220
str. 221–252
str. 253–276
str. 277–308
str. 309–332
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, 3 str. obálky
GEODETICKÝ A KARTOGRAFICKÝ OBZOR
recenzovaný odborný a vědecký časopis
Českého úřadu zeměměřického a katastrálního
a Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
Redakce:
Ing. František Beneš, CSc. – vedoucí redaktor
Zeměměřický úřad, Pod sídlištěm 1800/9, 182 11 Praha 8
tel.: 00420 284 041 415
Ing. Jana Prandová – zástupkyně vedoucího redaktora
Výskumný ústav geodézie a kartografie, Chlumeckého 4, 826 62 Bratislava
tel.: 00421 220 816 186
Petr Mach – technický redaktor
Zeměměřický úřad, Pod sídlištěm 1800/9, 182 11 Praha 8
tel.: 00420 284 041 656
e-mail redakce: [email protected]
Redakční rada:
Ing. Jiří Černohorský (předseda)
Zeměměřický úřad
Ing. Katarína Leitmannová (místopředsedkyně)
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
Ing. Svatava Dokoupilová
Český úřad zeměměřický a katastrální
doc. Ing. Pavel Hánek, CSc.
Fakulta stavební Českého vysokého učení technického v Praze
prof. Ing. Ján Hefty, PhD.
Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Ing. Štefan Lukáč
Komora geodetov a kartografov Slovenskej republiky
Vydavatelé:
Český úřad zeměměřický a katastrální, Pod sídlištěm 1800/9, 182 11 Praha 8
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 212
Inzerce:
e-mail: [email protected], tel.: 00420 284 041 656 (P. Mach), 00421 220 816 186 (J. Prandová)
Sazba:
Petr Mach
Vychází dvanáctkrát ročně, zdarma.
Toto číslo vyšlo v prosinci 2013, do sazby v listopadu 2013.
Otisk povolen jen s udáním pramene a zachováním autorských práv.
ISSN 1805-7446
http://www.egako.eu
http://archivnimapy.cuzk.cz
http://www.geobibline.cz/cs
GaKO 59/101, 2013, číslo 12, 4. str. obálky
VŠE NEJLEPŠÍ V NOVÉM ROCE 2014 SVÝM ČTENÁŘŮM PŘEJE
GaKO
GEODETICKÝ a
KARTOGRAFICKÝ
OBZOR
SVOJIM ČITATEĽOM V NOVOM ROKU 2014 ŽELÁ VŠETKO NAJLEPŠIE
Český úřad zeměměřický a katastrální
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
Geodetický a kartografický obzor (GaKO)
12/2013

Podobné dokumenty

Sborník abstraktů a příspěvku z 20. kartografické konference

Sborník abstraktů a příspěvku z 20. kartografické konference české atlasové tvorby tvoří atlasy národní, přičemž na jejich vzniku se vždy podílí rozsáhlý tým odborníků. S ohledem na to, že historie atlasové tvorby v českých zemích se píše již více než 250 le...

Více

a KARTOGRAFICKÝ GEODETICKÝ

a KARTOGRAFICKÝ GEODETICKÝ PPÚ zabezpečovaná v súčinnosti s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je v súčasnosti úloha zo strany objednávateľa utlmená a rezort ÚGKK SR prichádza o veľmi potrebné a cenné získav...

Více

Podobnostní a shodnostní transformace

Podobnostní a shodnostní transformace GEODETICKÝ A KARTOGRAFICKÝ OBZOR odborný a vědecký časopis Českého úřadu zeměměřického a katastrálního a Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Redakce: Ing. Stanislav Olejník...

Více

Strana 148–296 - Slovácké muzeum

Strana 148–296 - Slovácké muzeum types (68). The total number of cooperatives was 1835. A promising beginning of amelioration works in the NSJ region was harshly interrupted by the economic crisis and later frozen because of sever...

Více

HE02_M01-Geofyzika a geodynamika

HE02_M01-Geofyzika a geodynamika volcano – štítový vulkán; Hot spot – horká centra; stratovolcano – stratovulkán; shelf – kontinentální svah, Mohorovi icova diskontinuita (MOHO), Conradova diskontinuita, pláš , litosféra, astenosf...

Více

1 První p°edná˛ka

1 První p°edná˛ka 9. Denice maximální ortonormální mnoºiny: S je maximální ortonormální mnoºina v H , pokud pro jakoukoli ortonormální mnoºinu S ′ ⊃ S platí, ºe S ′ = S . 10. P°ípravná v¥ta k v¥t¥ o Fourierov¥ rozv...

Více

Vojenský geografický obzor

Vojenský geografický obzor Military Geographic Review 2/2012

Více

Základní informace o močových kamenech v ledvině a močovodu

Základní informace o močových kamenech v ledvině a močovodu Pro stanovení přesné lokalizace kamene musí lékař získat snímky vnitřních orgánů. K tomu se používá ultrazvuk, který za pomoci zvukových vln o vysoké frekvenci vytváří obraz. Kromě ultrazvuku může ...

Více

Tvorba databáze tíhových bodů, gravimetrů a záznamů

Tvorba databáze tíhových bodů, gravimetrů a záznamů zápisnı́ků se skládá z hlavičky obsahujı́cı́ celkové údaje o dennı́m úseku měřenı́, ze záznamů kalibrace (podle typu zápisnı́ku) a záznamů měřenı́. Hlavička je pro všechny zápis...

Více