Spravodaj c 94 - szcpv

Spravodaj c 94
- Predná ka "Morava v dob kní ecí 906 - 1197 " v utorok 7. decembra 2010 o 13.30 h. v
Spolo enskej sále Ve vyslanectva R na Slovensku, Hviezdoslavovo nám. 8, Bratislava,
Návrh prihlasovacieho e-mailu Komu:
[email protected]
Text:
Vá ené eské centrum v Bratislave,
Prihlasujem sa na predná ku prof. PhDr. Martina WIHODU, Ph.D. o jeho najnov ej
publikácii Morava v dob kní ecí 906 1197
v Utorok 7. decembra 2010 o 13.30 h. v Spolo enskej sále Ve vyslanectva R na Slovensku,
Hviezdoslavovo nám. 8, Bratislava.
S pozdravom ......meno a adresa trval. bydliska
+++++++++++++++++++++++
- Asociácia organizácií spisovate ov Slovenska
Klub nezávislých spisovate ov
Katedra slovenskej literatúry Filozofickej fakulty UKF v Nitre
Vás pozývajú
na Vedecký seminár venovaný 150. výro iu narodenia Martina Kuku ína,
ktorý sa uskuto ní d a 7. decembra 2010
v Ú elovom zariadení Univerzity Kon tantína Filozofa na ul. Sv. Be adika v Nitre
Program:
OTVORENIE
9, 15
HLAVNÉ REFERÁTY
9, 30
11,45
1. PhDr. Vladimír Petrík, CSc.: Od dedinských poviedok k národným
kore om
2. Prof. PhDr. Franti ek Koli, CSc.: Medzi poriadkom a chaosom. Nieko ko poznámok
ku Kuku ínovmu obrazu sveta
3. PhDr. Du an Teplan, PhD.: Imaginatívne ostrovy a podobnos ako základný princíp
realizmu (Poznámky k románu M. Kuku ína Dom v stráni)
KOREFERÁTY A DISKUSIA 11,45
12,30
Koreferáty: Anton Balá , Viliam Jablonický, Igor Hochel
+++++++++++++++++++++++
- bluesovo-mikulá sky ve er - 6.12. o 19:00
Dura & Blues Club a Veteráni zo Salón Doré
Dura & Blues Club je jedným z projektov slovenského bluesmana Juraja
Dura Turteva. Blues Club je vo né spojenie hudobníkov, ktorí si popri svojich vlastných
projektoch nájdu as stretnú sa a zahra si spolu. Nejedná sa o programovo bluesový projekt,
ale skôr o pesni kárenie s prvkami folku, blues, etno-world, alikvótnych a hrde ných spevov
i slovenského folklóru, presiaknuté v adeprítomnou bluesovou náladou.
Hrajú: Juraj Turtev
spev, gitara; Milo
elez ák
gitara; Roman Krajc
basgitara.
Aj Veteráni zo Salón Doré je príle itostné zoskupenie sólistov a muzikantov z rôznych
skupín, ktorí si po vzore starých jug bandov z 30-tych rokov odsko ili spontánne
pomuzicírova na akustických nástrojoch, i skoro nástrojoch. Hrajú hlavne bluesové
tandardy z 30-tych rokov, výnimo ne aj vlastné veci v podobnom duchu.
Veteráni vystúpia v zlo ení: Ján Litecký- veda spev, gitara, kazoo, harmonika Juraj
Turtev mandolína, banjo, gitara, spev Roman Horváth harmoniky Ján Litecký- veda jr.
baskanister (wash tub), kazoo, jug; Oto Bere ný rump a.
+++++++++++++++++++++++
Ticho ponúka zachyti moment zrodu zvuku, tónu, slova...
Ticho a spolo níci
poézia, fakt, divadlo, blues, folk.
V Tichu na 10 x 10 aj s divákmi - na kolskej 14.
rezervácia lístkov: 02 / 524 96 822 resp. [email protected]
+++++++++++++++++++++++
+++++++++++++++++++++++
- 3. decembra 2010 o 16.00 v predajni kníh Panta Rhei Po tová, Vysoká ulica . 2, Bratislava,
Jan Uliciansky: Sedem rozprávkových hier
+++++++++++++++++++++++
- 29.11.2010 3.12.2010 V ramci programu VEDECKÉ POZNATKY V PRAXI
PROGRAM PREMIETANIE PRI PRÍLE ITOSTI POSTEROVEJ PREZENTÁCIE
03.12.2010 /piatok/
Diskusia o problematike transferu technológií s riadite om CVTI SR prof. RNDr. Jánom
Tur om, CSc.
v relácii TA3 Euro kolstvo a výskum /vysielané pred ka dým filmom/
A: 10:30 hod. - Poznatková ekonomika - budúcnos Slovenska (Ing. Vladimír Balá , DrSc.)
B: 11:30 hod. - Ke bunke chýba kyslík (doc. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc.)
C: 13:30 hod. Tajomstvo jadra (prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.)
D: 14:30 hod. - Slnko - na a najbli ia hviezda (RNDr. Vojtech Ru in, CSc.)
CVTISR Lama ská cesta 8/A BRATISLAVA
+++++++++++++++++++++++
- 6. dec. 2010, 17.30, Piestanske informacne centrum, Pribinova 2, Piestany,
Rozpravkova sedmicka.
+++++++++++++++++++++++
- 7. decembra 2010 utorok o 16:30 v predná kových priestoroch FILOZOFICKÉHO
ÚSTAVU SAV, Klemensova 19, 811 43 Bratislava v spolupráci s internetovým portálom
JeToTak.sk si Vás dovo uje pozva na SOCIÁLNE DISKUSNÉ FÓRUM
na tému PASTORA NÁ INNOS MEDZI RÓMAMI NA SLOVENSKU: SKÚSENOSTI,
VÝZVY A ICH RIE ENIA s Tatianou Podolinskou a Tomá om Hrusti om , Ústav etnológie
SAV a Alenou Krempaskou, udia proti rasizmu Moderuje: Michal Havran éfredaktor
portálu JeToTak.sk.
Na a verejná diskusia vychádza z poznatkov a uzáverov projektu SIRONA (Sociálna inklúzia
Rómov nábo enskou cestou), ktorý mapuje pastora nú innos medzi Rómami v horizonte
získaných skúseností cirkví, denominácií a nábo enských hnutí (registrovaných aj
neregistrovaných). Ako sa mení ivot Rómov po nábo enskej konverzii z h adiska seba
samých a iných? Má takáto konverzia (spojená s "pozitívnou" sociálnou zmenou) vplyv na
sociálnu inklúziu Rómov do majoritnej spolo nosti?
Veríme, e prijmete na e pozvanie a te íme sa na Va u ú as !
+++++++++++++++++++++++
- 8. 12. 2010 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici . 2 v Bratislave. Predná a bude Mgr. Ing.
tefan robár, CSc. o je zmyslom udského ivota
+++++++++++++++++++++++
- 8.12.2010 19.12.2010, 11.00-19.00 hod.Galeria slovenskej vytvarnej unie, Dostojevskeho
rad 2, Vystava a predaj umeleckych diel, clenov SVU. Viano ný ateliér sa bude kona aj tento
rok v priestoroch galérie Slovenskej výtvarnej únie na Dostojevského rade 2 v Bratislave. Ide
o komer no - výstavné podujatie, vystavené diela sú ur ené na priamy predaj v etkým
náv tevníkom, odbornej i irokej verejnosti, malým aj ve kým, de om i dospelým. Preto ak
h adáte nev edný a neopakovate ný dar ek pre svojich najbli ích, ur ite sa k nám prí te
pozrie ! Je to jedine ná mo nos zakúpi si originálne dielo za ateliérové ceny od umelcov
známych aj menej známych. Na erpajte in piráciu a prineste si domov kúsok umenia: na
viano nom ateliéri nájdete vystavené diela ako ma ba, plastika, grafika, fotografia, sklo,
keramika, textil, perk alebo dizajn. Slovenská výtvarná únia ako organizácia zastre ujúca
profesionálnych umelcov takto vychádza v ústrety svojim lenom, zárove oslovuje verejnos
a sprístup uje im touto neformálnou akciou sú asné výtvarné umenie. Viano ný ateliér bude
pre verejnos otvorený od 12:00 v stredu 8. decembra. Predajná výstava potrvá do 19.
decembra, otvorená bude denne v ase od 11:00 do 19:00, vstup je vo ný.
+++++++++++++++++++++++
- 13 dec. 2010 o 15.00 hod.,S3, Strojnicka fakulta STU, Nam. slobody 17, Zbieranie starych
minci, Wiliam Schmidt, nas krajan dlhodobo zijuci v Belgicku, bude rozpravat o svojom
zivote, mozno aj nieco zaspieva, natocil 3 CD cka.
+++++++++++++++++++++++
- 14 dec. 2010 o 11.00 v Jaslov. Bohuniciach, beseda s Wiliamom Schmidtom, nas krajan
dlhodobo zijuci v Belgicku.
+++++++++++++++++++++++
Fotovýstava Yuriho Dojca
Známy kanadský fotograf pôvodom zo Slovenska Yuri Dojc sa predstavuje v Bratislave
autorskou retrospektívou nazvanou Poku enie. Expozícia pozostáva zo siedmich -astí: Akty,
Velkomestské scenérie, Urbanizmus, Knihy, Rwanda, Americké sny a Surrealizmus. Yuri
Dojc odi iel do Kanady v roku 1968 a stal sa tu renomovaným autorom v Maka svojej
smelosti, reklamnej tvorbe, nezvy ajnej sérii Americké sny a najmä senzitívnym
iernobielym aktom. Jeho fotografie sú ozdobou zbierok súkromných zberate ov i
popredných svetových galérií. Nechýbajú ani v zbierke Canadian National Gallery a
Canadian Contemporary Museum of Photography v Ottawe. Na záver výstavy sa 31. januára
uskuto ní aukcia fotografií, vý#a ok ktorej bude venovaný obetiam povodní na východnom
Slovensku. (Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, 1.12. 2010-30.1. 2011, Ut - Ne
11:00-18:00)
www.yuridojc.com www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/juri-dojc
+++++++++++++++++++++++
Kto miluje svoju vieru a svoj národ, má odvahu bráni si svoje hodnoty, aj sa na
to nále ite organizova a nájs potrebné prostriedky. M.
+++++++++++++++++++++++
Anti Santa
Chceme, aby na im d tem nosil dárky Je í ek.
Stejn jako nám, kdy jsme byli malí...
tografie: Luká
Na ím cílem je odst hovat Santu Clause zpátky tam, kam pat í - do Spojených stát , Anglie a
dal ích stát s anglosaskou tradicí. Nenechali jsme si vnutit d du Mráze, tak pro by se te na nás
m l z ka dé druhé výlohy i z reklam v televizi klebit n jaký Santa? Máme vlastní, a krásné tradice.
Tahle stránka nemá jiný ú el, ne práv upozor ovat. Nejsme hnutí, ani registrovaný spolek,
nebudeme svolávat demonstrace. Jsme skupina lidí, kte í se shodli na tom, e u se s tím musí n co
ud lat. Pokud u máte Santy taky plné zuby, m ete tu vyjád it své názory v Diskuzi.
My pak as od asu budeme va e ohlasy rozesílat reklamním agenturám a firmám, v jejich reklam
se objeví Santa, ervená epice, sobi a podobný nevkus. Jen tak, aby vid li... a aby v d li!
V ichni jsme jejich zákazníci (p inejmen ím potenciální). Kdy nás bude hodn , uv domí si, e
p icházejí o zisky. A to je na e zbra !
Vyná ení Santa Clause z R
11.12. v Praze
Podpo te eské Vánoce
Podrobnosti v p í tích dnech...
Letos poprvé hnutí Anti-Santa oficiáln podpo ila první velká firma u nás: spole nost Aukro.cz. D kujeme a
doufáme, e dal í se brzy p ipojí.
Opä nie o, O BY SME SA MALI od na ich susedov, kde je menej kres anov, U I !
Je prípustné vra di , ke obe ami sú veriaci "nemeckého pápe a"? Je dovolené udí
utlá a , poni ova a týra v mene novej vojny civilizácií, o ni menej nechutnej ne tá
predchádzajúca? Veru nie. V dne ných asoch je na ou povinnos ou bráni kres anov
Priatelia, pre ítajte si prosím tento lánok, napo ítajte do desa a potom si skúste
zodpovedne odpoveda na túto moju otázku:
Naozaj si myslíte, e je správne ak vládnuce tzv. kres anské politické strany odmietajú
prija zmluvu o Výhrade svedomia?
(Dole sa Vám pokúsim aspo stru ne odpoveda na dve Va e najpravdepodobnej ie
odpovede).
Nech Vás Boh ehná a Duch Svätý naplní svojou múdros ou, aby ste odpovedali
správne. Lebo od tohto Vá ho rozhodnutia budú mo no u oskoro závisie nielen na e
ivoty a ivoty na ích detí, ale aj ivoty mnohých na ich veriacich bratov po celom svete.
ulen
+++++++++++++++++++++++
Totentanz, i Todtentanz, alebo Akademiker-Tänzchen
20. november 2010
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
Na internete som narazil na kópiu lánku z periodika Literárny (dvoj) tý denník z 11.2.2010:
Výzva jazykovedcom a prekladate om , od predsedu Slovenskej Lisztovej spolo nosti v
USA, pána Johna A. Vacvala.
Pokia mi je známe, tak problém okolo významu slova Totentanz sa opakuje u dlh iu dobu,
pri om adekvátna odpove kompetentných na stránkach periodík, i na internete sa akosi
neobjavuje.
Od pána prof. PhDr. Ladislava imona, Csc., k prekladu a významu pojmu Totentanz , bol
v spomenutom lánku z výzvy uverejnený citát: Ako dôkaz, e skladate Franz Liszt mal
údajne slovenské korene, slú il názov jeho skladby Totentanz (Tanec smrti), pri om sa
argumentuje ma arským pomenovaním Slovanov ( Tót ). Podobné plody málo vedeckej
fantastiky majú zvy ajne dlhý ivot najmä v niektorých skupinách obyvate stva .
Nu priznám sa dobrovo ne, i ja budem asi jeden z tých málo vedeckých fantastov, z
niektorej tej skupiny obyvate stva . Tak som sa zamyslel nad tou fundovanou my lienkou
vedca, nefantastu, pána akademika, o nám to tam tvrdí a pozrel si k tejto téme, o ponúka
internet.
Ako isto v etci viete, tak Slováci, po ma arsky Tóti , boli od nepamäti etnikum spevavé a
tancujúce. Neviem si dos dobre predstavi , e by si to iaden z nemecky hovoriacich a
pí ucich cestovate ov 18., 19. storo ia nebol býval v imol a nezaznamenal túto
charakteristickú vlastnos tót-skeho etnika primerane aj do nemeckého jazyka. Preto s
nemeckou precíznos ou vytvorený sa nejaký výraz pre tanec obyvate a Hongrie , tanec
Uhrov , tanec Esclavóncov , tanec Tótov , tanec Panóncov , i nakoniec aj tanec
Slovákov zákonite musel do nemeckého jazyka v nejakej forme dosta .
Pre tanec m tvych mala nem ina 19. storo ia zavedenú spisovnú formu: Todtentanz a nie
Totentanz , ako nesprávne informuje nielen pán akademik.
Napriek tomu v podobnom význame je mo né nájs aj iné, menej asté, ale u nespisovné
výrazy: Totentanz , Todentanz .
Ak by mal skladate Hongrois Franz Liszt v úmysle pomenova svoju skladbu vo význame
tanec m tvych , tak nevidím iadnu preká ku, pre o by nepou il k tomuto ú elu presné
nemecké spisovné slovo jeho doby: Todtentanz .
V ma arskej gramatike pre nemecky hovoriacich z roku 1856, je pri ozna ení obyvate a
Tót-orság
Sclavonie uvádzaný aj obyvate Tót = Slovak . Z poh adu historického
slovo Tót pomenovávalo isté obdobie výhradne obyvate a Slowenskej zem
Esclavónie , ako sa mô eme dozvedie v Orbis Pictus JA Komenského, Ma ara vo bou Wahlmagyar . Podobne iné ohrani ené obdobie pomenovávalo navy e e te aj obyvate a
Illírie i Dalmácie.
Ale pozor, do za iatku 19. storo ia sa nevz ahovalo na obyvate ov obývajúcich územie
dne ného Slovenska Uhorska
Ungernorságu , ani Panónie
Panonenorságu ! Vtedy
za alo fungova známe ma ariza né
Magyar vagyok . A a do nástupu ma ariza ného
tlaku slovo Tót nebol v eobecný výraz pre Slovanov , ako nás mylne informuje uvedený
citát.
Doborjan je malá dedinka v Tót-orságu . Tá sa stala d a 20.11.1811 rodiskom Franza Liszta.
Je asi ka dému zrejmé, e toto územie bolo obývané preva ne Tót -mi, presne tak, ako v
Ungarnorságu bývali Uhri, v Panonenorságu ili Pannónci a v trochu vzdialenej ej
minulosti v Sé eniho Hunnenorságu bývali Húni.
Neviem, pre o by umelec, spisovate , pedagóg, politik a skladate svetového formátu, Franz
Liszt, pri svojej skladbe Totentanz nemohol ma na mysli práve osud svojich rodákov
Tót -ov, ako aj ich vlastný etnický tanec: tanec Tóta , tanec Tótov ?! A to obzvlá v
nadväznosti na vá ne politické udalosti spojené s oficiálnym tartom ma arizácie a tu
predov etkým násilnej ma arizácie práve aj jeho rodákov, Tót-ov !
Ma arizácia Tótov , bola Ko útovou revolu nou dobou organizovane od tartovaná u
nielen v samotnej Sclavónii Tót-orságu , ale hlavne v Pannónii Panónen-orságu , ako aj
v Ungarn Ungern-orságu , o ako isto tu íte, bolo úradné dobové ozna enie územia
preva nej asti dne ného Slovenska!
K tomu netreba by ani ve ký fantasta a u vôbec netreba trpie na nejaké fikcie. Predsa
umelec, dáva svoje politické názory, predov etkým do pou itých výrazových prostriedkov,
nevynímajúc do toho aj dobre premyslený výber samotného pomenovania svojho diela.
Kto v tej dobe bol v ma ariza nom ohrození? Tóti!
Komu e te ostávala nádej neby poma ar ený? Tótom!
Ktorí Tóti bojovali proti ktorým Tótom ?
Skuto ný vedec predsa u pri samotnom názve diela umelca musí zva ova v etky mo né
alternatívy, okruh v etkých sociálnych, politických aspektov umelcovej doby a to nielen tie,
ktoré mu pripú a nastavený ma ariza ný filter!
Ako sa sami mô ete presved i , do nemeckého jazyka sa dostal z Hongrie aj výraz:
Magyaren-tanz , vo význame tanec Ma arov , o bolo odvodené od pomenovania osoby
Magyar . Nem ina 19. storo ia z oblasti tancov a príbuzných pojmov pozná rôzne
tan ekové výrazy: Magyarentanz , Polentanz , Böhmentanz , Totentanz , Todtentanz .
Preto by som sa teraz aj ja rád spýtal kompetentných: Vedeli by ste nám, laikom, uvies aspo
jeden zdroj, ktorý v nemeckom jazyku doby Liszta, má aspo rámcovo podobnú významovú
koreláciu pojmov, akú má prepojenie: Magyar
tanec Ma arov k nemeckému
Magyarentanz , aj pre na ich slovenských predkov: Tót tanec Tótov , Slovák tanec
Slovákov k niektorému primeranému nemeckému výrazu inému ako je Totentanz ?!
Mne samému sa na internete, v spojitosti s 19. storo ím, ako aj významovo príbuzným,
nepodarilo ni iné nájs ! (www.books.google.at) Bol tam ponúkaný výhradne Lisztov
Totentanz .
Vopred upozor ujem,
pojmy a 20.storo ia!
e
Slovakentanz, Schlowakentanz, Slowakentanz
sú nemecké
Preto isto logicky a formálne, slovné spojenie Totentanz patrí v nemeckom jazyku
významovo pre spisovné ozna enie: tanec Tótov , tanec Tóta a v prenesenom: tanec
Slovákov , tanec Slováka a to analogicky, ako je v nem ine chápané Magyar s Ungarn
a Magyarentanz .
Myslím si, e tomu bolo presne tak, ako to zaviedol Franz Liszt, cez názov svojej skladby.
Pokia by som sa mýlil a h adal v nesprávnych ad fondes , tak poprosím odborníkov, aby
ma poopravili.
Mal právo skladate Franz Liszt pomenova svoju skladbu ako tanec Tótov , nemeckým:
Totentanz , ke napríklad zistil, e ma arizácia zavádza do nemeckej slovnej zásoby výraz
Magyarentanz ?
Alebo mu toto právo e te i dnes niektoré ko útovské kruhy budú upiera ?
To, e sa tento pojem dlhodobo a cielene pokú ali a aj dnes stále pokú ajú, významovo
presmerova výhradne na tanec smrti , napriek tomu, e v tej dobe bolo pravopisne správne
jedine Todtentanz , je z môjho poh adu Slováka, klasická, prieh adná, ma ariza ná
prekladate sko - interpreta ná finta T , s ktorou má aj istá as slovenskej akademickej obce
evidentne dlhodobý problém. Zjavne im uniká samotná podstata ma arizácie.
Taktie je zvlá tne, pre o mala pomerne racionálna a logická nem ina dve pomenovania na
tanec smrti i tanec m tvych
Totentanz ako aj Todtentanz ?
Je zjavné, e tieto anomálie nemeckej iná v eobecne precíznej spisovnej nem iny sú
politického charakteru, tu z ma ariza ného pozadia.
Ve u len výrok Uhra Franza Liszta: "JE SUIS HONGROIS".... MAIS JE NE PARLE PAS
HONGROIS nemô e pod a formálnej logiky patri Ma arovi!
Preto si po zvá ení nájdených argumentov myslím a vyzývam Vás, vá ená dáma z
muzikológie, vá ení pán akademik z radov prekladate ov, ako i Vy zdanlivo slovenská , ako
aj ostatná ml iaca akademická obec.
Dos u bolo takýchto Akademiken-Tanz
tanca akademikov a to nielen okolo názvu
jednej skladby Hongroisa - Uhra, Vandala, Esclavónca, Tóta, Slováka Franza Liszta:
Totentanz . Dozrel as posla pánovi Johnovi A. Vacvalovi do USA primeranú kompetentnú
akademickú odpove , aj so slu ným ospravedlnením!
Vá ení, uvedomte si, e o rok, 20. novembra 2011 tomu bude 200 rokov, o sa narodil jeden z
géniov svetovej hudby a to z na ej, skuto nej nefal ovanej Tótenblut , slovenskej, po
tisícro ia s hudbou a tancom spätej krvi!
A v nemalej miere ostáva hlavne a práve na Vás, i tieto významné oslavy budú vrcholi v
Budape ti, Reidingu-Viedni, alebo práve v jeho písomne vlastnoru ne deklarovanej domovine,
v Bratislave!
Peter Hanic
+++++++++++++++++++++++
Vá ená pani PeaDr.Ingrid Puchalová,
vedúca katedry germanistiky Filozofickej fakulty Univerzity PJ afa íka v Ko iciach.
Vá mu kolegovi, pánovi prof. Ladislavovi imonovi Csc. bola prostredníctvom periodika
Literárny (dvoj) tý denník zo d a 11.2.2010 adresovaná výzva : "Výzva jazykovedcom a
prekladate om , obháji vyjadrenia oh adom prekladu významu názvu skladby Franza Liszta:
Totentanz .
Zastávam názor, e akademik by mal vedie obháji svoje verejne prednesené, i publikované
výroky a obzvlá vtedy, ak je takto verejne vyzvaný svoje výroky obháji , i doplni .
Neviem, i na túto verejnú výzvu vôbec reagoval, ale skôr si myslím, e ostala z jeho strany
nepov imnutá, nako ko sa táto téma významovo nezmenene opakovane objavuje v médiach.
Naposledy v Hudobnom ivote 09/2010: Jana Lengová, Fikcia: Franz Liszt ako Slovák? .
A ke e je táto výzva adresovaná v eobecnej ie do radov prekladate ov, jazykovedcov, tak
Vás, ako germanistku a nadriadenú spomenutého pána akademika chcem po iada vyjadri sa
k danej téme.
Vyjadri sa v zmysle kompetentného obhájenia i doplnenia jeho výroku oh adom
nemeckého slova Totentanz , ktorý Vá pán kolega nie celkom akademicky prezentoval
výhradne len vo význame tanec smrti .
Pre ozrejmenie pripájam v prílohe celý text z LT.
Mne laikovi sa podarilo zisti v oblasti tancovania nasledovné.
Nemecký jazyk 19.st. prevzal do svojej spisovnej zásoby z ma arského jazyka viaceré slová,
medzi nimi: Magyar, Magyarentanz .
Nemecký jazyk toho obdobia pozná e te aj al ie obdobné výrazy, ako napríklad:
Polentanz , Böhmentanz , Todtentanz .
Pozná taktie aj výraz Totentanz a Todtentanz , ktoré boli ozna ované ako nespisovné, ale
vyjadrujúce údajne to isté, ako spisovné Todtentanz .
Je istotne zvlá tne, e pod a mojich re er í nem ina 19.st. nepoznala iadne zo slóv:
Slowakentanz, Schlowakentanz, Slovakentanz .
Toto by logicky malo znamena , e tancoval : Ma ar, Poliak, ech,
m tvy .
Ale pre o Slovák netancoval je záhada, ktorá si priam iada vysvetlenie.
Preto by som Vás chcel po iada o odpove na otázku, ktorá Slovákom a Slovensku u
minimálne 200 rokov chýba:
Aké výrazy nemeckého jazyka 19.storo ia boli zavedené v praxi pre slovenské:
Tót, tanec Tóta, tanec Tótov , ako aj Slovák, tanec Slováka, tanec Slovákov ?
Za odpove vopred akujem, s úctou p.hanic
PS
Pri pokuse dopátra sa podstaty problému s Totentanz som dospel k poznatku, e
umenovedné dielo Franza Liszta: Les bohémiens et de leur musique en Hongrie.,
1859, 1881 je pod a v etkého jeho osobnou reakciou Hongroisa, Vandala, Uhra, Tóta,
Slováka, Esclavónca a to nielen na politické hranie sa s názvami jeho skladieb, ale
predov etkým na ma ariza né zámery fal ovania obrazu etnickej reality Rakúskej
monarchie: kto tancoval v Hongrie vlastné etnické tan eky a kto netancoval na
vlastnú muziku!
Je preto úplne pochopite né, e toto dielo je u viac ako 150 rokov istými politickými
kruhmi permanentne zametávané pod koberec ! o dnes bráni slovenským
prekladate om, literátom, umenovedcom, i muzikológom prelo i kvalifikovane a
hlavne nefal ovane toto pre Slovákov dôle ité a vzácne dielo a to nielen do sloven iny,
ale predov etkým do ma ar iny? Teda okrem vá neho politického problému s
odstavením permanentnej ma arizácie nielen juhu ná ho Slovenska?
Viete, e toto dielo sa vlastne ani nedá správne prelo i bez pou itia rozdielnych slov
Magyar a Hongrois ?
Teraz, s blí iacim sa 200-tým výro ím narodenie Franza Liszta, máme jedine nú, ba
priam výnimo nú príle itos , kone ne pomôc ma arskému národu a obohati jeho
pokrivkávajúci výrazový slovník, práve o to, o tie viac ako 200 rokov chýbajúce slová:
Uhor, Hongrois, Ungarn
o nie je Magyar ! tak, ako bolo slovo
Hongrois známe v asoch Franza Liszta. Samozrejme aj
s príslu nými
odvodeninami. A takto, k danému výro iu Hongroisa Franza Liszta, pripravi vhodný
dar ek nielen pre na ich po ma arsky hovoriacich spoluob anov.
+++++++++++++++++++++++
V prílohe zasielam
1/ informácia o priebehu Parlamentu európskych spisovate ov v Istanbule v d och 25.-27.
novembra 2010, na ktorom sa zú astnili aj slovenskí spisovatelia.
2/ Istanbulská deklarácia 2010
3/ Istanbul 2010 Declaration
Anton Hykisch
ú astník Parlamentu európskych spisovate ov
Bli ie informácie:
[email protected], [email protected]
0904 586 600
27. novembra 2010
My spisovatelia sme sa zú astnili na rokovaní Parlamentu európskych spisovate ov
v Istanbule, aby sme sa zamysleli nad literatúrou ako nástrojom roz írenia ná ho sveta. Sme
presved ení, e literatúra je priese níkom, kde sa stretávajú a rie ia rozdielne názory
najkon truktívnej ím spôsobom v napísaných textoch a v dialógu ich autorov. Vyslovujeme
útos , e ovzdu í narastajúcej vlny nezná anlivosti vo svete, v Európe a v Turecku sa ná ho
snemovania nemohol zú astni V.S. Naipaul.
ISTANBULSKÁ DEKLARÁCIA 2010
Sloboda v etkých druhov kultúrnych a literárnych aktivít je ivotne nevyhnutná.
Pova ujeme sa neprípustnú ka dú priamu i nepriamu preká ku, ktorá bráni slobode slova.
Proti násiliu a ohrozeniu slobody slova je nutné mobilizova významné verejné in titúcie
a ob ianske zdru enia.
Treba odstráni v etky praktiky, ktoré znemo ujú slobodnú vydavate skú innos . Je
nutné zabráni v etkým metódam útlaku spisovate ov, prekladate ov a vydavate ov, vrátane
uplatnenia trestných zákonníkov a zákonov, ktoré ohrozujú a zastra ujú spisovate ov, ako sa
to stalo v Turecku a inde vo svete.
Útlak v oblasti jazykových práv je neprijate ný. Ka dý má právo vyjadri sa v jazyku,
ktorý si zvolil. Musíme h ada spôsoby ako prekona napätie medzi centrom a perifériou.
Men inové jazyky a jazyky malých národov treba podporova a preklady z týchto jazykov
finan ne napomáha . Prekladate stvo je ve mi dôle ité pri vytváraní literárneho zemepisu
sveta. Preklady sú nevyhnutné na prekonanie hraníc medzi literatúrami. Musíme nájs nové
zdroje a bráni existujúce zdroje financovania prekladov.
Treba prija opatrenia, aby vznikala aj literatúra mimo hlavného prúdu a aby sa diela
nezávislej literatúry sprístupnili itate om. Mali by sme chráni literárne ánre, ktorým hrozí
zánik. Treba zamedzi tandardizáciu literárneho výrazu a napomáha kni nú diverzitu.
Digitálne médiá sú podstatné pre slobodu myslenia a slobodu slova. Digitálne médiá
predstavujú potenciálny priestor pre demokratizáciu. Sme proti tátnemu dozoru a cenzúrnym
zásahom, ktoré chcú obmedzi slobodný tok informácií a ideí. Treba h ada nové cesty ako
dosiahnu vysokú kvalitu informácií a zachova autorské práva.
Politické, etnické, nábo enské a národné h adiská nemô u spisovate a obmedzova .
Podporujeme kultúrnu diverzitu a výmenu hodnôt.
27 November 2010
We have all, as writers, come to the European Writers Parliament in Istanbul to focus on
literature as a means of broadening our world. We share the belief that literature is a place
where different viewpoints meet and clash in the most constructive way within written texts
and in dialogue between their authors. In the context of the rising tide of intolerance in the
world, in Europe and in Turkey, we regret that the participation of V.S. Naipaul was made
impossible.
ISTANBUL 2010 DECLARATION
The freedom of all types of cultural and literary acts is vital. Every direct or indirect barrier
preventing freedom of expression should be abolished. Powerful institutional and civil society
support should be mobilized to prevent violence and threats to freedom of expression.
All practices that hinder freedom of publishing should be eradicated; all methods of
oppression against writers, translators and publishers should be opposed including the use
of penal codes and laws to harass and intimidate writers, such as has happened in Turkey
and elsewhere in Europe.
Linguistic oppression is unacceptable. Everyone should be free to express themselves in the
language of their choice. Methods should be devised to transgress the hierarchy between
centre and periphery. Minority languages and minor languages must be supported and
translation into and out of these languages must be funded. The role of translation is of the
utmost importance in determining the literary landscape. Translation is essential for cross
border literacy. New sources of funding must be sought and existing ones protected.
Measures should be taken to produce and make accessible non-mainstream, independent
works of literature. Literary genres at the risk of extinction should be protected. Policies
should be generated to prevent the standardization of expression and promote bibliodiversity.
Digital media is essential for freedom of thought and expression. The digital media is a
potential sphere of democratization. We oppose government surveillance and censorship
strategies aimed at limiting the free flow of information and ideas. New ways should be found
to access high quality information and to preserve authors rights.
Political, ethnic, religious and national boundaries should not present an obstacle to the
writer. We support cultural diversity and exchange.
Parlament európskych spisovate ov v Istanbule
Turecký Istanbul ako kultúrne hlavné mesto Európy 2010 bol usporiadate om Parlamentu
európskych spisovate ov (European Writers´ Parliament, EWP) v d och 25.-27. novembra
2010. Organizátori pozvali vy e 100 spisovate ov z celej Európy. Zo Slovenska sa zú astnili
Anton Hykisch, Gustáv Murín a Ján Vilikovský. Spisovatelia rokovali v tyroch odborných
komisiách:
Komisia A: Industrializmus, masová kultúra a literatúra (literatúra ako tovar,
komercionalizácia, za Slovensko Ján Vilikovský)
Komisia B: Rekoceptualizácia hraníc európskej literatúry (vplyv globalizácie, h adanie
identity, za Slovensko Anton Hykisch)
Komisia C: Literatúra v digitálnom veku (vplyv nových médií, za Slovensko Gustáv Murín)
Komisia D: Literárne priestory (multikulturalita, multilingválne vplyvy, men inová
a exilová literatúra).
Slovenskí delegáti v odborných komisiách aktívne vystúpili a podali viaceré návrhy
( komercionalizácia, otázka prekladov z jazykov malých národov, význam digitálnych médií
at .).
Vzh adom na zna nú ú as spisovate ov hostite skej krajiny, snemovanie sa zaoberalo aj
aktuálnymi problémami slobody slova a zlo itými vz ahmi medzi sekularizmom a islamskou
religiozitou v dne nej Tureckej republike.
Výsledok diskusií dvojd ového snemovania je zhrnutý do závere ného dokumentu. D a 27.
novembra 2010 ú astníci plenárneho zasadnutia Parlamentu európskych spisovate ov po
diskusii a mnohých pozme ujúcich návrhoch prijali Istanbulskú deklaráciu 2010 o
problémoch sú asnej európskej literatúry. Mnohé zistenia sú podnetné aj pre nás.
3. decembra 2010
Anton Hykisch
[email protected]
(Anglické znenie deklarácie v prílohe. Slovenský preklad deklarácie A. Hykisch)
+++++++++++++++++++++++
http://korzar.sme.sk/c/5665914/polsky-richtar-odkryva-recept-preco-ich-tatryprosperuju.html
Po ský richtár odkrýva recept, pre o ich Tatry prosperujú
Tatranskí podnikatelia od Ke marku po trbské Pleso u dlho sledujú vývoj v po ských
Tatrách pozornej ie ako na newyorskej i bratislavskej burze. Tam pod a mnohých
na incov vládne skuto ný ekonomický boom, ktorý sa v tejto chvíli vraj nedá zastavi .
Vojt (richtár) 12-tisícovej prihrani nej Tatranskej Bukoviny Sylwester Pytel vysvet uje, i
rozmach, o ktorom slovenskí majitelia penziónov a hotelíkov iba snívajú, naozaj oni za ívajú
a o ho spôsobuje.
Ste vojt Tatranskej Bukoviny. V nej je v ak aj nieko ko oltýsov. o sú to za funkcie,
aký je v nich rozdiel?
- Vojt je nie o ako u vás primátor. Volia ho v etci udia celej gminy, je platený len pre túto
prácu. Napríklad na a gmina (obec - pozn. red.) sa skladá z ôsmich dediniek (wie - pozn.
red.) a ka dá má svojho oltýsa. Ten je nie o ako pomocník vojta. Hoci ob as dostane nejaké
diéty a náhrady, má svoje vlastné povolanie. O peniazoch rozhodova nemô e.
Máte výrazný rockový imid . Ako to udia vnímajú vzh adom na to, e ste primátor?
- Ke som kandidoval, vraveli: ostriha , nos rad ej sako. Povedal som, e nie. Nech ma
zvolia, aký naozaj som, s mojimi záujmami a zvykmi, nie akého by ma niekto chcel ma .
Nikto sa zatia na to nes a oval. Ke treba, viem si rýchlo da oblek a obliec sa pod a
príle itosti.
Mô e sa takýto rockový vzh ad obráti aj na výhodu?
- Myslím, e áno. K lokálnej politike mô e pritiahnu ve a mladých udí, ktorí by sa o vo by
mo no ani nezaujímali. Pôjdu voli toho, koho stretnú na koncerte, na horách a podobne.
Sú rozdielni "va i a na i" Tatranci?
- Po zru ení hraníc to ani nevidím. Najmä my gorali, napríklad ja mám ujkov, tetky v
Ke marku, Levo i. Chodíme na svadby, pohreby. Pod a m a sme taká jedna ve ká rodina.
Napriek tomu u nás mnohí vravia, e u vás udia vedia robi a rozhýba biznis. Najmä
teraz, u vás sa stavia a máte plné hotely. A Slováci, aj ke nie o postavia, majú prázdno.
Pre o?
- Na i gorali v dy ili v ove a a ích podmienkach. U vás boli pekné polia, dlhé leto, v etko
rástlo rýchlej ie a viac. Na slovenskej strane bolo jednoducho ah ie pre i . Preto na i gorali
museli ve a pracova a popri tom vymyslie , aby to, o robia, prinieslo o najvä í efekt. No
a v 21. storo í sa toto obrátilo. U nepo ítajú, i kúpi al iu kravu, nové polí ko, aby pre ili,
ale aký hotel vybudova , kde postavi vlek, o ponúknu turistom. Na na ej strane to teda
máme takto v ité. Za o najmen í náklad získa o najvä í zisk. Obná a to i riziko, projekty,
kde sa v etko vsadí na jednu kartu. Ale ak to vyjde, zisk a úspech je trojnásobný. U vás sa
mo no do toho rizika a tak nejde.
A ten úspech sa teraz u vás dostavil?
- Myslím, e áno. Ka dý hovorí o hospodárskej kríze. Ale v Bukovine tento rok v etko lo
hore. Stavby, investície. Nemám poruke presné ísla, ale napríklad vidno, ako si rodiny
kupujú nové autá. Niekedy, ak pä lenná rodina mala jedno, to bolo dos . Dnes má vo
vä ine najmenej dve.
Niektorí u nás hovoria, e za rozdielny vývoj a výsledky mô u aj ve kí investori ako
J&T v Tatrách alebo Jan Telensky v Poprade. U nás investujú najviac takí, u vás vraj
nie a darí sa lep ie. Je to tak?
- U nás sa do ve kých projektov spájame, popri tom má ka dý svoj biznis. Do projektu
napríklad na ly iarsky svah vstúpi aj 200 udí, ktorí na om vlastnia rôzny pozemok. Preto sa
musia dohodnú . Nieko ko desiatok dá dokopy peniaze. Tí al í poskytnú v okolí ubytovanie
a jedlo. Iní sa postarajú o propagáciu, parkovanie a podobne. Ka dý skrátka nie o urobí a
potom z toho svojho profituje. Ka dý s ka dým sa pozná a preto nehrozí, e by niekto nie o
robil zle. Lebo ka dý je zárove závislý na tom, ako dobre urobí svoj podiel práce. Ak nie o
urobí zle, v etci sa budú ma zle, ale aj naopak. Termálny park má napríklad a 400
spoluú astníkov, ale je len jeden éf, jedna firma, jeden riadite .
A nie je práve problém dohodnú sa na tom jednom riadite ovi?
- Nie, hlasuje sa, funguje to.
Teda lep ia cesta ako ve kí investori?
- To nehovorím, ale pri nich je tu v na om turizme riziko, e chcú najmä taký zisk, ktorý si
plánujú odnies k sebe domov. Tu v Bukovine v etko, o na nových ly iarskych svahoch a
termálnych parkoch zarobíme, ostáva u nás doma a alej sa investuje. Sú to minimálne zisky,
ktoré sa v ak alej pou ijú. Nechceme by ihne bohá mi, lebo vieme, e sa to nedá. Raz
áno, taký je plán, ale o 15, 20, 30 rokov a na e deti dostanú tie peniaze. Dovtedy treba
investova . al í vlek, bazén, tak, aby ponuka a prostredie bolo atraktívne. Napríklad pri
termálnom parku boli náklady enormné, u len geologický prieskum. Na zisky sa po ká preto
ve mi dlho. Len e v etci tí majitelia akcií parku majú zárove aj penzióniky, re taurácie a z
termálnej vody u profitujú ihne takto nepriamo cez iné biznisy.
Termálny park, to sú desiatky miliónov eur. Nebol problém získa takéto peniaze pre
majite ov penziónov a polí, hoci ich je aj 400?
- Nie, nepotrebovali sme ani iadne peniaze z fondov EÚ. Ak banka vidí dobrý projekt, sta í
jej to. Vtip je v tom, e aj banka funguje na rovnakom princípe drobných ú astníkov z celého
Po ska ako ná termálny park. Nejde o be nú komer nú i zahrani nú banku, ale skôr
bankové konzorcium drobných akcionárov takýchto bánk z celej krajiny. Teda majitelia
nesedia v Berlíne, Emirátoch, ale tu a tam v Po sku a aj preto sú prístupnej í na takýto
projekt, ktorý v ak musí ma kvalitný biznis plán.
Vy by ste tu ve kých vôbec pustili?
- Takto otázka presne nestojí. Jedna holandská spolo nos tu chcela postavi ve ký discobar.
My sme to zamietli, lebo by sa tu nehodil a naru il prostredie malých goralských kr mi iek.
Iný ve ký projekt z Emirátov by naru il architektúru. O to ide.
Ako vidíte potom budúcnos Tatier na ich a va ich?
- Myslím, e o nieko ko rokov to bude jeden celok. Nie sme konkurencia, ím pestrej ia
ponuka, tým lep ie pre ka dého. Príde taký as, e budeme promova jedny Tatry. Prí te do
Tatier. Nie do Zakopaného, nie do Popradu, Bukoviny. Navonok vo i Nemcom, Ma arom,
Angli anom budeme len jedny Tatry.
Je teda Bukovina príbeh úspechu?
- Niekedy ka dý poznal len Zakopané, dnes sme najvä ie ly iarske stredisko v Po sku. Tejto
my lienke sa predtým udia smiali. Paradoxom je, e ka dý, kto prichádza z Po ska do Tatier,
ide najskôr cez Bukovinu. Tá vyu ila túto svoju ancu. Bol to premyslený plán, nie náhoda.
Dôkazom je, e vskutku vôbec nemáme najlep ie kopce na ly ovanie. V mnohých susedných
obciach i na Slovensku majú ove a lep ie. My v ak máme na tých svojich vleky, oni nemajú.
V tom je rozdiel.
Nebojíte sa, e vám iní odkukajú va e nápady?
- In piráciou u sme a ako som povedal, konkurenciou kvôli pestrosti ponuky v Tatrách nie.
My sme sa sústredili na malé detailíky, vo né parkoviská, zábavu, no né osvetlenie. Ak sa
v etky dali dokopy, pomohlo to.
Majú va i udia záujem o Slovensko, napríklad o ná jazyk?
- Ale áno, ve mi. Ja sám sa hotujem kúpi si slovník. A rovnako ma neskuto ne pote í, ak
niekto od vás skú a hovori po sky.
Je pre vás sloven ina a ká?
- Nie, ve a slov z goral iny, najmä tej star ej, sa nachádza v sloven ine. Ak ideme na
Slovensko, hovoríme skôr po goralsky ako po sky. udia z Var avy nám vtedy takmer
nerozumejú, Slováci skôr.
Hovorí sa u vás goralsky be ne?
- Ka dý de , aj ke medzi mladými pomaly menej a menej. Aj tento ná jazyk sa mení a
modernizuje. Na radnici napríklad v etci hovoria goralsky. Spisovnou po tinou hovoríme len
vtedy, ak príde niekto, kto tak nehovorí.
Bude to tak aj o 30 rokov?
- Dúfam. Riziko je najmä u mladých. Niekedy sa die a nau ilo doma rozpráva goralsky a
spisovne po sky a v kole. Dnes sa u í oboje naraz, aby bolo na kolu lep ie pripravené. Ak
v ak na a "gwara" pre ila 400 rokov, dúfam, e vydr í alej. Robíme preto ve a vecí, sú a e,
rôzne u ebné projekty.
Nie o o gmine
Tatranská Bukovina
Gmina Tatranská Bukovina sa skladá z ôsmich dediniek Tatranská Bialka, Tatranská
Bukovina, Brzegi, Gro , Lesnica, Repiská, ierna Hora, Jurgov. Posledné tri boli po as
Uhorska a Slovenského tátu sú as ou Slovenska. Aj preto v nich majú urbáre a
roztrie tenej ie pozemky, ako v západných astiach gminy. Rovnako goralský dialekt najmä u
star ích a kroje sú takmer navlas podobné tým na slovenskej strane.
Za posledné roky za íva ekonomický rozvoj. Riadite Regionálnej rozvojovej agentúry Horný
Spi Vladimír Petra napríklad hovorí, e v Bukovine mo no sledova , ako sa rodí naozajstné
druhé vaj iarsko. "O pár rokov ho tu budeme v etci vidie , myslím ekonomicky ve mi
bohatý kraj a udí. Ve mi im to tu funguje."
toti
+++++++++++++++++++++++
V dne ných asoch je na ou povinnos ou bráni kres anov
V nedávnom rozhovore pre panielsku tla ovú agentúru Efe som pripomenul, e
kres ania sú dnes najsystematickej ie a najbrutálnej ie prenasledovaným
spolo enstvom na svete a e ich prenasledovatelia sa te ia totálnej beztrestnosti. Moje
slová sa stretli s prekvapením. Sem-tam dokonca vyvolali aj rozruch. Ale fakty hovoria
za seba.
V Pakistane odsúdili Asiu Bibi na smr obesením - na základe zákona proti
bohorúha stvu, ktorý sa nikto zvlá nesna í zru i - za to, e údajne urazila islam
a proroka Mohameda. Napriek tomu, e iránska vláda ujis uje posledných katolíkov
o opaku, katolíkom je prakticky znemo nené otvorene vyznáva svoje nábo enstvo.
Potom je tu, samozrejme, Gaza - ale, ia , aj Palestína Mahmuda Abbása, kde nedávno
uväznili mladého blogera, Waleeda al-Husseiniho, syna holi a z Qalqilye. Zlo in,
ktorého sa dopustil, spo íval v tom, e si trúfol kritizova islam.
alej je tu Sudán: dobre si pamätám, ako mi John Garang pä rokov pred smr ou v
D ube opisoval nekone nú vyhladzovaciu vojnu, ktorú islamskí radikáli v severnej asti
krajiny vedú proti kres anom (a iným nemoslimom) a na juhu krajiny a kde kardinál
Gabriel Yubeir Wako, chartúmsky arcibiskup, pred mesiacom po as om e pod
otvoreným nebom len tesne unikol pokusu o atentát.
Nesmieme zabudnú na veriacich v Eritrei, najchudobnej ích spomedzi
chudobných. Vojenská junta ich obvinila, e pripravujú prevrat a vzápätí s úbila, e do
Vianoc "o istí" krajinu od kres anov.
Ani na katolíckych k azov, zavra dených na prahu kostolov, ako napríklad 8.
novembra otca Christiana Bakuleneho, farára v Kanyabayonge v Kon skej
demokratickej republike - vra dia ich mu i v uniformách, pobláznení podobnými
kon pira nými teóriami.
Ani na protikres anskú fóbiu, ktorú v Dillí rozpútali hinduistickí fundamentalisti zo
sekty Vishwa Hindu Parishad; ani na pre ívajúce totalitné re imy na Kube, v Severnej
Kórei a v íne, kde veriacich prenasledujú, zatvárajú do väzení alebo koncentra ných
táborov. Ani na utrpenie kres anov v Al írsku, ani na utrpenie koptských kres anov
v Egypte, kde je islam na alej oficiálnym tátnym nábo enstvom, nech si hovorí kto
chce, o chce.
Nehovoriac u o útoku komanda al-Káidy na Dóm Najsvätej ej Panny Márie ustavi nej
pomoci v Bagdade, ke bola om a v plnom prúde a pri ktorom zahynulo pä desiatosem
veriacich - takmer v etko eny a deti.
Iste, vzh adom na mno stvo prejavov antisemitizmu musíme by aj na alej v strehu.
Antisemitizmus pre íva, prekvitá a veselo sa premie a na antisemitizmus, ktorý má
menej spolo ného so samotnými idmi ne s abstraktnou víziou Izraela ako stelesnenia
diabla.
A nepatrím ani k u om, o sa pokú ajú nájs po ah ujúce okolnosti na vysvetlenie
prudkého vzrastu rasistickej horú ky, ktorá sa v európskych demokraciách a dokonca
aj v Spojených tátoch zameriava proti arabským men inám, Turkom a, ako u ve a ráz
predtým, Rómom.
Chcem len poveda , e v niektorých astiach sveta antisemitizmus, chvalabohu, vyhlásili
za zlo in a ako taký ho trestajú. Chcem len poveda , e protiarabské i protirómske
predsudky dnes na astie bi agujú organizácie ako SOS Racisme - organizácie, o vznik
ktorých som sa pred tvr storo ím pri inil spolu so Simone Signoretovou a mnohými
al ími.
Na druhej strane vyhlasujem, e zo i-vo i masovému prenasledovaniu kres anov napríklad kandalóznej situácii v Al írsku, kde kabylské kres anky nútia do man elstva
alebo ich zatýkajú - zo i-vo i pomalému, ale istému ni eniu posledných zvy kov
kres anských kostolov, ktoré boli takým prínosom pre duchovné bohatstvo udstva,
zrazu nikde niet ani stopy po nikom, kto by sa postavil na ich obranu.
Máme teda na výber dve mo nosti. Bu budeme trva na nezmyselnej, zlo innej
doktríne konkurencie obetí - ka dá skupina má svojich m tvych, svoju kolektívnu
pamä , a preto nás trápia len na e vlastné straty. Alebo ju odmietneme akceptova .
Priznáme si, e v na ich srdciach je dos miesta pre rôzne druhy súcitu, pre mnohé iale,
pre rôzne a napriek tomu bratské solidárne cítenie a e s rovnakou energiou (skoro som
napísal s rovnakou vierou") odsúdime túto celosvetovú nenávis , túto obrovskú
vra ednú vlnu, ktorej obe ou sú kres ania.
Nesmieme dopusti , aby nám skuto nos , e sú príslu níkmi kedysi dominantného alebo prinajmen om najmocnej ieho - nábo enstva bránila vidie veci také, aké sú.
Je prípustné vra di , ke obe ami sú veriaci nemeckého pápe a"? Je dovolené udí
utlá a , poni ova a týra v mene novej vojny civilizácií, o ni menej nechutnej ne tá
predchádzajúca? Veru nie. V dne ných asoch je na ou povinnos ou bráni kres anov.
Bernard-Henri Lévy je francúzsky filozof. Je riadite om parí skeho vydavate stva Bernard
Grasset a éfredaktor Le Regle du Jeu.
Celý lánok nájdete TU: http://azn.nawebe.net/view.php?cisloclanku=2009060012
+++++++++++++++++++++++
-Ak ste odpovedali ANO ste zrejme hazardéri ako predseda SDKU pán M. Dzurinda
a predseda KDH pán J. Fige .
- Ak ste odpovedali NIE prepo lite prosím tento email na emailové adresy pod textom
z naliehavou výzvou na prijatie medzinárodnej zmluvy o Výhrade svedomia, ku ktorej prijatiu
sa SR v medzinárodnej zmluve s Vatikánom zaviazala.
Boh ehnaj Slovensko. A. ulen
[email protected]; [email protected]; [email protected]
+++++++++++++++++++++++
>>> Odporucam do pozornosti clanok "Sudcovia ziadajú od s tátu viac ako
>>> 60 miliónov eur" zo SME:
>>> http://www.sme.sk/c/5665408/sudcovia-ziadaju-od-statu-viac-ako-60-milionoveur.html
v staroveku boli otázky morálky v oblasti nábo enstva, právo bolo
> oby ajové-zalo ené na morálke. A Rimania "vyna li" písané právo,
> ktoré u nebolo len napísaným morálnym kódexom, ale ktoré u
> vytvorili "odborníci" (rozumej mocní tohoto sveta).A tak sa za ala
> cesta k dne nému úpadku práva - kým oby ajové právo bolo zalo ené na
> dodr iavaní v eobecne uznaných zvyklostiach, ktoré boli dané Bohom
> alebo bo stvami´a uplat ovalo sa v záujme spravodlivosti, rozvoj
> písaného-formalizovaného práva znamenal, e právo a spravodlivos sú
> úplne od seba nezávislé veci a asto sú v protiklade (vi napr.
> zamietanie oprávnených nárokov súdmi z dôvodu formálnych
> nedostatkov). V minulosti tie bol dodr iavaný zvyk, e právo
> vykonáva súdy mali v eobecne uznávané morálne autority, ktoré
> zaru ovali nestrannos a nezaujatos . Dnes sudcovia, napriek tomu,
> e sami majú po iada o vylú enie z konania, ak by mohli by
> pochybnosti o ich nestrannosti a nezaujatosti, rozhodujú sami o
> svojich nárokoch! A taký pán doc.JUDr. advokát poslanec NRSR za KDH
> (ale inak dôsledný ateista) Procházka povie, e treba zru i tajné
> vo by v personálnych otázkach - akoby som sa vrátil do ias
> socializmu, kedy si nikto ani nepomysle na to, e nejaké hlasovanie
> by mohlo by iné ako verejné! A veriaci právnici i neprávnici z KDH
> hovoria -cit."zákon nebol poru ený" ( arnogurský v prípade
> zastupovania obchodných záujmov mafiána Hrbá ika v r. 2005, resp.
> Fige pri "vysvet ovaní" prideleného obecného bytu za 56 tis. Sk
> vtedaj ím starostom Starého Mesta tie KDHákom p. urkovským v
> októbri 2010). Akoby zabudli, e Desatoro nikde nehovorí o tom, e
> "musíte dodr iava svetské zákony a inak si mô ete robi o chcete."
> Kres anský ivot nie je len dodr iavanie svetských, ko kokrát
> absurdných zákonov, ale najmä spravodlivos a morálka! Ja ako
> vy tudovaný právnik a dnes aj právom iviaci sa lovek som musel na
> staré kolená zisti , e dne né svetské právo je hnus, absurdnos a
> asto dobrý biznis, ale so spravodlivos ou a morálkou nemá absolútne
> ni spolo né. Rovnako mi stále nie je jasné, pre o máme ministerstvo
> spravodlivosti, ke ono so skuto nou spravodlivos ou nemá ni
> spolo né. Veru stále platí: Ak dom nestavia Pán, márne sa namáhajú
> tí, o ho stavajú - a to platí aj o práve -ak toto nemá základ v
> Bohu, je neú inné a znamená len al ie prehlbovanie nespravodlivosti.
> To ko môj príspevok k úvahe o práve a tých, ktorí ho vykonávajú.
> A.
+++++++++++++++++++++++
Divadelný ústav Bratislava a Vysoká kola múzických umení v Bratislave práve vydali knihu
o jednom z najvä ích slovenských hercov v dejinách slovenskej kultúry a o hereckom rode
Kronerovcov.
Kronerovský Elixír smiechu
Divadelný ústav Bratislava a Vysoká kola múzických umení v Bratislave práve vydali knihu
o jednom z najvä ích slovenských hercov v dejinách slovenskej kultúry a o hereckom rode
Kronerovcov.
ELIXÍR SMIECHU
JOZEF KRONER A KRONEROVCI je výnimo nou publikáciou
kolektívu slovenských divadelných aj filmových teoretikov pod editorským vedením známej
teatrologi ky profesorky Zuzany Bako ovej-Hlavenkovej. Priná a plastický a bohatý obraz
umeleckej tvorby Jozefa Kronera, významnej hereckej divadelnej a filmovej osobnosti.
Zárove upriamuje pozornos na herecké majstrovstvo jeho man elky Terézie HurbanovejKronerovej, dcéry Zuzany Kronerovej, jednej z najvýznamnej ích sú asných slovenských
here iek a al ej výraznej hereckej osobnosti, herca Jána Kronera. Kniha je obohatená aj o
názory Zuzany Kronerovej a Jána Kronera, tvorcov a spolupracovníkov, o ju robí prí a livou
a itate sky pútavou.
Jozef Kroner patrí k nezabudnute ným hercom pre generácie slovenských aj
eskoslovenských divákov u desiatky rokov. Jeho Tóno Brtko zo svetoznámeho, Oscarom
oven eného filmu Obchod na korze je jednou z tých postáv, ktoré sa zapísali do dejín svetovej
kinematografie. Rovnako ako al ie slávne postavy, ktorými sa tento výnimo ný
a charizmatický herec preslávil v divadle, filme i televízii, doma aj v zahrani í. Kubo,
Fidlikant na streche, Tisícro ná v ela, Sváko Ragan, Slovácko sa nesúdi...a mnohé al ie
klenoty slovenskej kultúry sa stali populárnymi aj v aka prítomnosti Jozefa Kronera, ktorý
svoje udsky hlboké pôsobivé postavy stvárnil nenapodobite ným spôsobom.
Dobra krajina prijima nove projekty, ktore maju zmenit tvar Slovenska
Nadácia Pontis prijíma do programu Dobrá krajina nové projekty, ktoré sa budú uchádza o
finan nú podporu od individuálnych darcov.
Mimovládne organizácie, mestské a obecné zastupite stvá, chránené dielne, domovy
sociálnych slu ieb, materské a rodinné centrá, centrá vo ného asu, neformálne zoskupenia a
ob ianske iniciatívy mô u predlo i svoje projekty na zaradenie do programu do 20.
decembra 2010 prostredníctvom www.Darca.sk . Projekty musia spada do jednej z piatich
kategórií meniacej tvár Slovenska na zelenú, solidárnu, kultúrnu, aktívnu a vzdelanú krajinu .
Viac informácií o tejto grantovej výzve nájdete v prilo enej tla ovej správe.
Vopred akujeme za uverejnenie informácie a radi odpovieme na dopl ujúce otázky.
S úctou
Vladimír Vladár
vladimir vladar
pr manazer
nadacia pontis
zelinarska 2, 821 08 bratislava
tel.: (421 2) 5710 8135
fax: (421 2) 5710 8125
e-mail : [email protected]
www.nadaciapontis.sk
Bratislava, 2. december 2010
Nadácia Pontis prijíma do programu Dobrá krajina nové projekty, ktoré sa budú
uchádza o finan nú podporu od individuálnych darcov. Mimovládne organizácie,
mestské a obecné zastupite stvá, chránené dielne, domovy sociálnych slu ieb, materské
a rodinné centrá, centrá vo ného asu, neformálne zoskupenia a ob ianske iniciatívy
mô u predlo i svoje projekty na zaradenie do programu do 20. decembra 2010
prostredníctvom www.Darca.sk. Projekty musia spada do jednej z piatich kategórií
meniacej tvár Slovenska na zelenú, solidárnu, kultúrnu, aktívnu a vzdelanú krajinu.
Dobrá krajina existuje u viac ako rok. Je to darcovská sociálna sie , v ktorej si udia
navzájom pomáhajú a podporujú prospe né my lienky. Za 12 mesiacov venovali
zaregistrovaní darcovia na dobro inné ú ely viac ako 75 000 , uviedla o programe Monika
Smolová, programová koordinátorka Nadácie Pontis.
Dobrú krajinu v druhom roku fungovania doplníme o zhruba polovicu nových projektov.
Viacerým prijímate om sa u toti podarilo od darcov získa po adovanú cie ovú sumu.
Niektoré projekty s minimálnym darcovským potenciálom zo systému vypadnú. V Dobrej
krajine zámerne pracujeme len s obmedzeným mno stvom prijímate ov - pribli ne 50
projektov. Darcom tým spreh ad ujeme výber a dávame im záruku, e tu nájdu naozaj len
dôveryhodné a najlep ie rie enia, dodala Monika Smolová.
V rámci novej výzvy majú oprávnení iadatelia mo nos navrhnú projekty, ktoré sa budú
uchádza o finan nú podporu individuálnych darcov v piatich kategóriách. V oblasti zelená
krajina mô e ís o projekty environmentálnej ochrany alebo skrá ovania prostredia. Oblas
solidárna krajina prijíma projekty orientované na rie enie sociálnych a zdravotných
problémov, na men iny, seniorov, znevýhodnené osoby i solidaritu vo i rozvojovému svetu.
Pre oblas kultúrna krajina je vhodné navrhnú projekty rozvíjajúce a chrániace kultúrne
dedi stvo, aktivity v oblasti umenia a rozvíjania umeleckých talentov. tvrtou oblas ou je
vzdelaná krajina, kde sa o podporu mô u uchádza projekty vzdelávania a výchovy,
modernizácie, vyu ívania nových technológií, IT projektov, rozvoja vedy. Piatou oblas ou je
aktívna krajina, do ktorej budú zaradené projekty zamerané na budovanie aktívnej
ob ianskej spolo nosti, miestnych iniciatív a zlep ení, nezávislých think-tankov, rozvoja
inovatívnych my lienok, ale aj podporu portu, klubov i zdravého ivotného týlu.
Minimálna vý ka po adovanej sumy nie je definovaná, maximálna vý ka by nemala
prekro i 10 000 eur. Z h adiska realizovate nosti i motivácie darcov odporú ame cie ovú
po adovanú sumu stanovi opatrne a zbyto ne ju neprehna . Jej neskor ie navý enie je mo né.
Pre ka dý projekt sa vy aduje spolufinancovanie vo vý ke min. 10 %.
iados o grant je mo né poda do 20. decembra 2010, len elektronicky na adrese
www.Darca.sk. Pri registrácii je potrebné zvoli Darca: Program Dobrá krajina a Program:
Dobrá krajina 2010.
O Dobrej krajine
Program Dobrá krajina s rovnomenným portálom spustila Nadácia Pontis 17. novembra 2009
pri príle itosti 20. výro ia Ne nej revolúcie. Ide o program individuálneho darcovstva, ktorý
zjednodu uje proces darovania a kde ka dý mô e podpori projekt, ktorý mu je najbli í.
Darca prostredníctvom svojho konta v Dobrej krajine presne vidí, ako je jeho pomoc vyu itá.
Vybranej organizácii mô e nie o odkáza alebo sa jej spýta na to, o ho zaujíma. Zárove
vidí, kto okrem neho projekty podporil a mô e projekt jednoduchým e-mailom odporu i
al ím priate om.
Darca mô e prispie mnohými formami cez on-line platby, jednorazovým alebo trvalým
prevodom z bankového ú tu, darcovskou SMS, platobnou kartou, prípadne v hotovosti. Zo
sumy, ktorou darca podporí vybraný projekt, mô e, ale nemusí darova 5 % aj na chod a
administráciu programu.
K 1. decembru 2010 sa na portáli Dobrá krajina zaregistrovalo 2 216 ob anov. Z toho 1 688
osôb darovalo finan né prostriedky minimálne na jeden z 54 projektov. Celkovo udia
prostredníctvom portálu Dobrá krajina darovali viac ako 75 000 . Aktuálny preh ad nájdete
na www.DobraKrajina.sk.
Partneri projektu
Hlavní finan ní partneri sú Západoslovenská energetika a Monogram Technologies. Finan ní
partneri sú Hewlett-Packard Slovakia a Slovenské elektrárne, len skupiny Enel. Program je
realizovaný v spolupráci s Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, Orange
Slovensko a skupinou Slovak Telekom. Program organizuje Nadácia Pontis.
KONIEC
Viac informácií poskytne Monika Smolová, programová koordinátorka Nadácie Pontis, email: [email protected], tel.: 02/5710 8124.
***************************************************************************
Nadácia Pontis
www.nadaciapontis.sk
Nadácia Pontis je jednou z najvä ích nadácií na Slovensku. Podporuje firemnú filantropiu,
presadzuje zodpovedné podnikanie a venuje sa rozvojovej pomoci. S firmami spolupracuje pri
realizácii ich filantropických aktivít a dobrovo níctva zamestnancov. Poskytuje poradenstvo
pri tvorbe filantropickej stratégie. Organizuje ocenenie za zodpovedné podnikanie a firemnú
filantropiu Via Bona Slovakia. Spravuje 10 nada ných fondov, prostredníctvom ktorých firmy
realizujú svoje darcovské aktivity. Nadácia Pontis je administrátorom zdru enia Business
Leaders Forum. Presadzuje diverzitu na pracoviskách, ochranu ivotného prostredia v
podnikaní, transparentnos a zavádzanie tandardov v reportovaní zodpovedného podnikania.
Projektmi v oblasti demokratizácie a rozvojovej pomoci podporuje ob iansku spolo nos v
Bielorusku a na Kube. Skúsenosti Slovenska nadobudnuté v procese transformácie
spolo nosti vyu íva na Balkáne. Presadzuje zahrani nú politiku Slovenska a Európskej únie,
zalo enú na hodnotách demokracie, re pektovaní udských práv a solidarite. Od novembra
2009 realizuje program individuálneho darcovstva www.DobraKrajina.sk. V marci 2010
oficiálne spustila on-line grantovanie prostredníctvom www.Darca.sk.
+++++++++++++++++++++++
www.artforum.sk 02.12.2010
Novinkový výber
Valí ek Karol, Plicka Karol, Kadle íková Iva:Prekrásny Janko. Rozprávky rumunských
Slovákov Prekrásny Janko. Rozprávky rumunských Slovákov
Autor : Valí ek Karol, Plicka Karol, Kadle íková Iva
Vydavate : Virvar
Cena: 19,25
Krásne a netradi ne "neslovenské" slovenské rozprávky. Ilustrované nádhernými ilustráciami
Albína Brunovského.
+++++++++++++++++++++++
V nadeji, ze sa volebne a snehove kalamity skoncili, pozrime sa teraz na niekolko
zaujimavych kulturnych programov v decembri.
V prvom rade si Vas dovolujem upozornit na mimoriadny koncert Velkeho zboru
donskych kozakov Vianocny spev pre zivot. Tak ako vlani, prvy koncert o 16.30 je uz
vypredany, pridali sme druhy, o 19.30 hodine s plnym programom. Vstupenky su v predaji,
do nedele vecera za vyhodnejsie ceny. Pribudli nam aj ucinkujuci, operne a dalsie
umele skladby bude sprevadzat miniorchester pod vedenim Petra Hochela. Informacie su
na www.juras.sk, pridte na navstevu.
Pozyvame Vas aj na nase tradicne podujatie Na svateho Mikulasa v nedelu 5. 12. od 15.
hodiny na Hlavnom namesti v Bratislave. Podrobny program je tiez na www.juras.sk aj
www.nvr.sk. Na vsetky dobre deti sa tesi naozajstny svaty Mikulas, anjeli a vsetci ucinkujuci.
Potesime aj malych pacientov na detskej onkologii, ak prispejeme do zbierky koralkov
a podobnych artefaktov. Ze s nimi vedia naozaj majstrovsky narabat nas presvedcia foliovi
anjelici a betlehemske hviezdy, ako odmena kazdemu darcovi. Najlepsi sortiment vraj maju
v predajniach Da Vinci pri knihkupectvach Panta Rhei (Polus, Aupar, Avion, Postova
ulica), ale aj v obycajnych hrackarstvach ich dostat. Do partie osobnosti, ktore povedia
nie santaklausovi pribudli popri Bozidare Turzonovovej a Janovi Filcovi aj manzelia
Vilma a Miroslav Ciparovci a Jarka Hargasova.
Spolok Martina Razusa ma za sebou bohaty rok, teraz sa sustreduje na finalizaciu prac na
pomniku Martina Razusa v Bratislave. Ako hodnotny vianocny darcek Vam ponuka Zbornik
z konferencie Slava slachetnym (Bjornson, Janoska, Seton-Watson) a nosne dielo Martina
Razusa Argumenty, rozhovory so synom i tebou. Viac na www.razus.sk.
Oslavit Advent zborovym spevom je vyborny napad!
Pozyvaju ucinkujuci aj organizatori:
Bratislava, Katedrala Sv. Martina, sobota, 4. decembra 2010 o 15.30
Brezno, rimsko-katolicky kostol, nede a 5. decembra 2010 o 14.30
Bratislava, Novy evanjelicky kostol, utorok, 14. decembra 2010 o 17.00
Viac na www.juras.sk
V sobotu 11. decembra 2010 o 19.00 bude v Slovenskom rozhlase zaujimavy koncert
dvoch dam: Talianky a Slovenky flautistky a gitaristky. Viac na www.juras.sk
V utorok 7. decembra 2010 o 19.00 sa zacne beneficna aukcia domova socialnych sluzieb
Lepsi svet. Sledujte: http://www.totojeaukcia.sk/
Podla zarucnych sprav bude STV vysielat v sobotu 18.12. vo vecernych hodinach zaznam
dnesneho beneficneho koncertu Svetlo do tmy s Lubicou Vargicovou, Sisou Sklovskou,
Martinom Babjakom, Karlom Gottom a dalsimi hostami nevidiaceho tenoristu Marian Banga
a jeho manzelky Alexandry. Odporucam!!!
Najma v obchodnych retazcoch, ale aj na pohladniciach a vo vykladoch obchodov sa uz
roztahuje importovany obezny Santaklaus, cervene brmbolcove capice sa aj na Slovensku
stavaju symbolom Vianoc! Dopustime to? Podla sprav, ktore prenikli cez WikiLeaks
Santaklaus na mitingu snehuliakov tvrdil, ze Mikulas je stary nevladny chlap, ktory trpi
zavratmi a nedokaze ani vyliezt ku kominu a preto dava darceky do okna. Nehovoriac o jeho
neschopnosti riadit sobi zaprah. Nelichotivo sa vyjadril aj o Jeziskovi, ktoreho nevidel, takze
nemoze existovat. Uz v roku 1952 tvrdil Antonin Zapotocky (pre mladsiu generaciu druhy
robotnicky prezident v CSR), ze Jezisko zostarol a stal sa z neho Dedo Mraz. A ten sa teraz,
zrejme, transformuje na Santaklausa. Odporucam stranku http://www.anti-santa.cz/
Vynimocne, v tomto vzacnom case, nebudem komentovat ulety nasich politikov, ktore su
niekedy, ako hovoria oficialne nasi lekari nezlucitelne so (slusnym) zivotom.
Podporujem snahy aktivistov uplatnit u nas rodovu rovnost. Preto je ziaduce hovorit a pisat:
zlo inci a zlocinky, neprisposobivi obcania a neprisposobive obcianky, darebaci a darebacky,
celebriti a celeb-ritky, atd.
+++++++++++++++++++++++
Slovak Online (Sloven ina On-line) ahko a rýchlo
SLOVAK ONLINE (SLOVEN INA ON-LINE)
AHKO A RÝCHLO
(Portál na výuku slovenského jazyka)
V d och 18. 20. 03. 2010 sa konalo u druhé pracovné stretnutie partnerských krajín
projektu Slovak Online vo Vilniuse (Litva). Prvý workshop sa konal v decembri 2009 v
Modre (Slovensko).
Ide o projekt podporený Európskou komisiou v rámci programu Grundtvig
celo ivotného vzdelávania.
program
Výu ba cudzích jazykov cez internet prostredníctvom e-learningu je v sú asnosti be ným a
astým spôsobom u enia sa. ia , neplatí to pre sloven inu ktorá stále nemá adekvátny
priestor na poli internetu a elektronickej výu by. Mnoho záujemcov o tento jazyk preto nemá
mo nos bli ie sa s ním oboznámi bu sú odkázaní na letné kurzy (pomerne drahé a
asovo i miestom obmedzené), alebo musia od svojho zámeru upusti .
Navy e, v sú asnej dobe vyu ívania a pokroku informa ných a komunika ných technológií je
vytvorenie jazykového kurzu omnoho jednoduch ie a ah ie zrealizovate né, a to po
technickej, ako aj obsahovej stránke. Vytvorenie internetového kurzu sloven iny pre
cudzincov je teda v sú asnej dobe nielen plne realizovate né, ale aj iadané.
Pre koho?
O slovenský jazyk sa v sú asnosti zaujímajú predov etkým:
cudzinci ijúci na území Slovenska
partneri v zmie aných man elstvách
obyvatelia v pohrani ných oblastiach
zahrani ní Slováci
slovakisti a slavisti
imigranti
tudenti
turisti
V etkým týmto skupinám záujemcov nový internetový portál poskytne mo nos oboznámi
sa so sloven inou u doma vo svojej krajine, prípadne sajeho základy mô u nau i e te pred
príchodom na Slovensko. Týmto spôsobom sa zvidite ní Slovensko a sloven ina v zahrani í
(kurz umo ní ve kému po tu udí bezplatne sa oboznámi s jazykom i kultúrou krajiny),
zárove internetový kurz umo ní u om nau i sa jazyk rýchlej ie, flexibilnej ie (vo svojom
vo nom ase), zábavnou formou (hry, testy, sú a e).
Pre o?
Projekt Slovak Online vznikol na základe medzinárodného projektu lernu! :
http://www.lernu.net internetového portálu na výu bu esperanta. Tento projekt funguje 6
rokov (od decembra 2002) a v sú asnosti je tento portál najvä ou stránkou na u enie sa
esperanta na svete. Je prelo ená do 33 jazykov a má vy e 150 dobrovo ných
spolupracovníkov (prekladate ov, u ite ov, korektorov at .).
tatistika náv tevnosti portálu (od 1. novembra 2010):
Celkový po et nav tívení: 82 037 942
celkový po et náv tevníkov: 4 535 126
Skúsenosti s tvorbou internetového kurzu pre esperanto (po technickej aj obsahovej stránke)
nás priviedli k my lienke roz íri tento projekt aj o národné jazyky. Radi by sme zvidite nili
najmä men ie jazyky Európy, ktoré zatia nemajú vytvorené mo nosti výu by cez internet. A
ke e sídlo E@I je práve na Slovensku, je sloven ina dobrým kandidátom.
Portál
Celá stránka bude zo za iatku v 5-ich jazykoch (EN, SK, DE, PL, LT) s otvorenou
mo nos ou pridávania al ích jazykov.
Realizátor: Edukácia@Internet
Slovensko
Partneri
Jazykovedný ústav udovíta túra Slovenskej akadémie vied Slovensko
túdio GAUS Nemecko
Univerzita vo Vilniuse Litva
Akadémia po íta ovej vedy, mana mentu a administratívy vo Var ave Po sko
Slovenské centrum v Londýne
Ve ká Británia
+++++++++++++++++++++++
"Mate problem s pocitacom? Microsoft k vám cez web po le opravára" zo SME:
http://pocitace.sme.sk/c/5660594/problem-s-pocitacom-microsoft-k-vam-cez-web-posleopravara.html
Problém s po íta om? Microsoft k vám cez web po le opravára
Nie osobne, ale cez internet. Sta í sa pos a ova na konkrétnu chybu a hne sa vám cez
digitálnu dia nicu internetu rúti virtuálny technik s rie ením.
Balí ek automatických opravárov Fix It je odteraz dostupný v sloven ine. Po vyh adaní
problému bez zásahu pou ívate a upraví nastavenia systému i softvérov tak, aby nehnevali.
Internetový opravár bol doposia dostupný iba v angli tine. Ide o sadu jednoú elových
nástrojov, ktoré rie ia naj astej ie chyby opera ných systémov Windows, prehliada a Internet
Explorer, i kancelárskeho balíka Microsoft Office.
tartovacou rampou je adresa http://support.microsoft.com/fixit/sk, od ktorej sa odvíjajú
ostatné aktivity. Zvolíte z ponuky problematický produkt, vyberiete si chybu ktorá vás trápi a
zvy ok zariadi Microsoft.
Po stiahnutí do po íta a spustíte pomocníka, ktorý prehliadne v etky nastavenia systému
ktoré majú súvis s problémom a upraví ich tak, aby bola chyba iba spomienkou. V repertoári
je takmer pä stoviek nástrojov nástrojov, ktoré u stihli v posledných dvoch rokoch preveri
pou ívatelia z anglicky hovoriacich krajín.
Cie om je u etri po íta ovým laikom as, aby nemuseli problémy svojho systému rie i v
servise, ktorý by natiahol prsty do ich pe a eniek. Slu ba Fix It je dostupná bezplatne.
Jak má stát p ijít k pen z m
Úryvek z konverzace mezi Mazarinem a Colbertem - ministrem financí za
Ludvíka XIV:
Colbert: Kdy se jedná o to, kde sehnat peníze, nastává moment, kdy pouhé
achrování u nesta í. Byl bych rád, kdyby mi pan kardinál vysv tlil, jak p ijít k
dal ím pen z m, kdy jsme u zadlu ení po krk.
Mazarin: Kdy je lov k oby ejný smrtelník, jde do v zení.
Ale se státem je to jiné!!!! Stát nem eme zav ít do v zení. Vr í dal í a dal í
dluhy. Tak to d lají v echny státy.
Colbert: Opravdu??? Myslíte??? Nicmén , pot ebujeme peníze!!!!
A jak je sehnat, kdy u máme v echny myslitelné dan ???
Mazarin: Tak vytvo íme dal í.
Colbert: Nem eme zatí it chudé více ne u jsou!!!
Mazarin: Ano, to je nemo né.
Colbert: Tak tedy bohaté?
Mazarin: Bohaté také ne. Ti u by nemohli víc utrácet. Jeden bohatý, který
utrácí, iví stovky chudých.
Colbert: Tak jak to ud láme?
Mazarin: Colberte, ty mudruje jak no ník pod zadkem nemocného.
Je obrovské mno ství lidí, kte í jsou n kde mezi tím, ani chudí, ani bohatí!!
Ti, kte í pracují, sní, e zbohatnou a necht jí být chudí. A ty musíme pumpnout.
ím víc jim sebere , tím víc pracují, aby si to vynahradili. Je to nevy erpatelná
studnice.
+++++++++++++++++++++++
Momentalne je na Slovensku podla ochranarov 800 medvedov, podla statnych institucii je ich
1200. Pre stredne velku krajinu, akou sme by bolo optimum 200 medvedov podla mienky
triezvych ochranarov. Mame najvacsi pocet medvedov na obyvatela. Francuzi maju celkovo
okolo 50 medvedov!
erstvé správy z Tatier. Medve na trbskom Plese
http://www.topky.sk/cl/10/819221/FOTO-Na-St--Plese-zautocil-medved-za-bieleho-dna----Medve v Tatranskej Lomnici
http://www.topky.sk/cl/10/821041/Pri-kontrole-zasnezovania-ho-v-Tatrach-napadol-medved----Vo Vysokých Tatrách si nevedia da rady s medve mi
http://www.plusky.sk/slovensko/vo-v-tatrach-si-nevedia-dat-rady-s-medvedmi/
----Medve v Su anoch a Martine
http://www.zoznam.sk/hladaj.fcgi?s=Medve%EF+v+Martine&co=svet&fsearch=&scope=all
&a=search&ref=svet
Ohlas násho krajana na problém s medvedmi v Tatrach
nuz na jednej strane mozeme byt hrdi, ze po Aljaske a Kamcatke máme tolko
medvedov. V oblasti Vysokych Tatier zije udajne asi 600-700 medvedov, z toho len asi 250
v Polsku, zbytok na Slovensku. Ale ked ti kurvi cigani preriedia lesy s cucoriedkami a inymi
bobulami, tak pride medved k pribytkom, to je jasné.
Podla ochranarov ich zije na Slovensku 800 kusov a podla oficialnych statnych statistik je to
1200. Optimum pre Slovensko malo byt okolo 200 kusov.
+++++++++++++++++++++++
Stanovisko
Panslovanskej únie
. 5/2010
z 1. decembra 2010,
k problémom eurozóny
E te pred nedávnom sa pravica a avica do ahovali, kto má vä iu zásluhu na vstupe
Slovenska do Európskej únie a na prijatí eura. Vývoj nám dnes v ak ukazuje odvrátená stranu
tejto mince, ktorá vôbec nie je ru ová.
Silné euro zakrývalo problémy vo fi kálnych základoch eurozóny. Stala sa z neho ve mi silná
a nadhodnotená mena s ve mi malými rizikovými prirá kami. Euro pôsobilo na nekritických
eurohujerov ako ekonomický opiát. Je síce pravda, e finan né trhy na hospodárske problémy
v eurozóne reagujú prehnane, av ak zárove trestajú nezodpovednú politiku. Zodpovední
politici, by si mali uvedomova aj tieto faktory.
Diskusie na tému rozpad eurozóny rozprúdila u situácia v Grécku. Pô i ka Írsku
a pravdepodobnos , e za Írskom bude nasledova Portugalsko a mo no, e aj panielsko, i
Taliansko, vyvolávajú oprávnený strach o jednotnú európsku menu. Premiérka Iveta Radi ová
prirovnala euroval k pyramídovej hre a minister financií Ivan Miklo hovoril o rozpade
eurozóny. Ako premiérka, tak aj minister financií sú teda o situácii ve mi dobre informovaní
a majú vo i Slovensku dvojnásobnú a osobitnú zodpovednos . U situácia v Grécku predsa
rozprúdila debaty o tom, e euroklub sa mô e zosypa ako dom ek z karát, o pripú ajú aj
viacerí analytici.
Pochybnosti pesimistov, ktorí od po iatku pova ovali euro za nevydarený experiment,
postavený na nereálnych základoch so zásadnými chybami, ktoré nemo no odstráni , sa mô u
ukáza ako reálne. Nechceme zvy ova nervozitu okolo eura a spôsobova paniku. Sme v ak
presved ení, e zodpovedná vláda musí ma pripravený aj plán, ako eli krízovým situáciám.
Je neprijate né pasívne aka na to, o prinesie vývoj. Panslovanská únia preto vyzýva
slovenskú vládu, aby pripravila krízový plán návratu Slovenska k vlastnej mene a pomenovala
prí iny vzniku krízy. Sú as ou nápravných opatrení musí by aj uplatnenie sankcií vo i
nezodpovedným politikom, bankárom, burzovým pekulantom a v etkým, ktorí sa na
vzniknutej situácii aktívne podie ali. Títo udia u nikdy, iadnym spôsobom, nesmú
ovplyv ova slovenskú ekonomiku.
U dávnej ie sa Slovensko nepohybuje v novom a úplne neznámom prostredí. Existuje dos
odborných názorov a analýz, pri om mnohé z nich nazna ujú, e vystúpenie Slovenska
z eurozóny by nám prinieslo aj viacero pozitív. V ase hospodárskej krízy euro Slovensku
skôr po kodilo, ako pomohlo. Po obnovení vlastnej meny by si Slovensko prostredníctvom
svojej národnej banky mohlo znova kontrolova svoju monetárnu politiku a ve mi presne by
sme vedeli, ako na tom na a ekonomika vlastne je. Zodpovedný hospodár má (najmä po as
úrodných rokov) myslie aj na roky neúrodné. Vláda zodpovedných odborníkov (za ktorú sa
sú asná vláda s ob ubou vydáva) by s tým nemala ma problémy.
Predsedníctvo Panslovanskej únie
+++++++++++++++++++++++
Stavba Európskej únie a eurozóny
1. december 2010
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
Pou il som slovo stavba, aby som itate ovi pripomenul akúko vek stavbu. Ka dý vie, e ak
sú zle postavené základy stavby, musíme o akáva , e nám za nú puka múry. Chcel by som
v krátkosti pripomenú základy EÚ a aj eurozóny. Na a koruna u fungovala 6 rokov, ke
sa euro za alo pou íva ako platidlo v bezhotovostnom styku (1999). Euro vlastne vzniklo v
roku 1950 (obrazne), ke francúzsky minister zahrani ných vecí R. Schuman predstavil plány
na hlb iu spoluprácu európskych krajín. O rok neskôr vzniklo Európske spolo enstvo uhlia a
ocele. Premenovalo sa na Európske hospodárske spolo enstvo. S rozvojom spolupráce sa
hlásila potreba vytvori zú tovaciu menu na vzájomný obchod spolo enstva. V roku 1977 sa
za ala pou íva európska menová jednotka (ECU). Jej hodnota sa vypo ítavala cez kô mien
tátov spolo enstva. Menová únia v ak vznikla a v roku 1992. Vtedy za ala plati
Maastrichtská zmluva, ktorá sformovala nielen EÚ, ale aj základy ekonomickej a menovej
únie. Krajiny, ktoré chceli prija euro, museli splni tzv. maastrichtské kritéria. Pomerne
nedokonalé. Nevieme mera infláciu, nepresne meriame výkonnos ekonomiky (HDP) a
skoro ka dá krajina si definuje dlh. Posledný de v roku 1998 sa trhový kurz ECU stanovil
ako nová hodnota pre euro. Ale ak by sme si pozreli mapu Európy, v eli o by nás prekvapilo.
Napríklad v iernej hore pou ívajú euro bez formálnej dohody. A o bolo kriku u nás.
Dokonca sme vy lenili loveka, ktorý bol zodpovedný za zavedenie eura. A pár bankárov si
vyslú ilo honor za euro. V januári 2002 za ali lenovia eurozóny pou íva novú menu ako
hotovostné platidlo. Ve ká zmena. Ale dos tejto histórie, to nechajme u ite om dejín
ekonomických teórií. U v európskom spolo enstve bola nevyrie ená táto otázka: ko ko moci
by sa malo odovzda vä ine? Áno, oni si vtedy neuvedomili dôle itý fakt: neuvedomili si
sled konjunktúry a úpadku. Ekonómovia hovorili iba o cyklickom vývoji. Mnou navrhnutý
pojem sa mi zdá lep í. Niekedy tomu hovorím aj hospodárska evekcia. Cykly sú toti ve mi
nepravidelné. Nielen to. Spome me si na zjednotenie Nemecka. Ekonómovia navrhovali
výmenný kurz 2 : 1, ale kancelár Kohl rozhodol, e to bude 1:1. Ozaj vedecky stanovený
kurz? o mohla robi nemecká Bundesbank? Dostala sa do problémov. Mala a kú úlohu
strá i hodnotu nemeckej marky a by záchranou európskeho monetárneho systému. Ale
pod a Maastrichtskej zmluvy mala úlohu Bundesbanky prevzia Európska centrálna banka, v
ktorej Bundesbanka mala iba 1 hlas z dvanástich hlasov. Nemohla vzniknú skrytá motivácia
Bundesbanky? Jej dve úlohy neboli v súlade. Nevznikali u tu základné chyby (chyby v
základoch)? Ak by sme si v imli jednotlivé ekonomiky Európy a aj sveta v tých rokoch, iste
by sme zistili ve ké pohyby kapitálu do krajín so slab ou menou ako sú Taliansko, panielsko
a Portugalsko. Pí e o tom aj G. Soros v knihe Soros o Sorosovi. Bolo to dobré pre tie krajiny,
alebo to bolo nie o pekulatívne.
Rád by som itate ovi pripomenul aj skúsenos Slovenska. Iste u zabudol, e v SME 24.5.
2008 bol ve ký nadpis: Londýn nakupuje koruny . A alej : pekulanti z londýnskych
bánk v era minuli na koruny vy e 200 miliónov eur . Asi sme zabudli, e v rôznych novinách
sa písalo o J T a ministrovi Po iatekovi ako sa mali stretnú kdesi na lodi. pekulatívni
investori vlastne stavili na silnej í kurz, ako bol vtedy na trhu. Kurz bol 32,5 Sk za euro.
Nakoniec sa rozhodlo, e to bude 30,1260. kto vie, o sa vlastne hovorilo v Európskej komisii,
ktorá nám mala dovoli výmenný kurz? Neboli aj to u zásadné chyby. Nemali sa podniknú
rázne kroky. Ve vedci ekonómovia u zaviedli pojem optimálna eurozóna. Sám som o tom
písal v roku 2006 v SME. Ale nielen optimálna eurozóna, ale aj optimálna ve kos EÚ
vzh adom na ekonomické faktory. Museli sme prija aj stopnutie výroby ocele. To sa potom
zmenilo. Hrozieb nestability bolo teda dos a e te som nespomenul vstup iných krajín do EÚ,
i do eurozóny. Iste boli rôzne ekonomické situácie v Slovinsku, panielsku, i Portugalsku.
EÚ sa nezaujímala o dobrú makroekonomickú databázu. Neviem, i predstavitelia EÚ vedeli
ukáza cestu, ktorá by viedla k spolo nej mene. Iste nevedeli aká je hrbo atá. To sa nevidelo!
Ve predov etkým, finan né trhy nemajú sklon k rovnováhe. Nikto si nev ímal blí iace sa
stra idlo finan ného rozvratu. Úplne sa zabudlo, e aj kreácia EÚ aj kreácia eurozóny sa
nevyhne tomu, e tam ide aj o vlastný prospech, ktorý mô e systém zni i . Boli dobré
základy?
Akoko vek urgentné budú na e problémy, pokia nepochopíme ich korene, na e úsilie
vyrie i ich, budú v nedoh adne. Ekonomické problémy musia rie i ekonómovia.
Prof. Jaroslav Husár
+++++++++++++++++++++++
Musím reagova na podivný lánok profesora Husára rozposlaný dnes Panslovanskou úniou
(ktorý prikladám, ke e túto reakciu zasielam aj úzkemu kruhu mojich známych):
Profesor Husár ve a hovoril, ale iaden tvrdenie nedokázal! Okrem toho navádza na úplne
mýlne vysvetlenia hospodárskych problémov, ktoré majú u nás triviálne prí iny, najmä:
1. Rozkrádanie ná ho hospodárstva rozli nými podnikate mi Eurozóny pomocou na ich
zradných politikov, ktorí za to samozrejme aj nie o zinkasujú.
2. Okrádanie samotnou EU, ktorá pre nás stanovila hor ie podmienky ne pre star ích
lenov:
a) najmä znevýhodnila na ich po nohospodárov zjavne za ú elom ich likvidácie,
b) prinútila nás likvidova atómovú elektráre Budmerice po jej drahej modernizácii (krátko
na to EU oficiálne povzbudila budovanie takých elektrární!),
c) aj profesor Husár upozornil de fakto na al í pokus EU hospodársky nás zni i : "Museli
sme prija aj stopnutie výroby ocele. To sa potom zmenilo."
Ten silný kurz koruny pri prechode na Euro sme predsa bez problémov pre ili!
S pozdravom
Miloslav Dubec
+++++++++++++++++++++++
http://www.aktuality.sk/clanok/177440/komentar-wikileaks-o-slovenskych-politikoch/
Komentár: WikiLeaks o slovenských politikoch
Únik diplomatických správ z amerických zastupite stiev cez WikiLeaks niektorí
ozna ujú ako 11. september svetovej diplomacie . Zverejnené informácie otriasli
politickými kruhmi po celej zemeguli. Najzaujímavej ou otázkou pre Slovensko je: o sa
v oných dokumentoch nachádza o na ich politikoch?
o si Ameri ania o nás skuto ne myslia
tvr milióna dokumentov z prostredia americkej diplomacie je priebe ne zverej ovaných
stránkou internetového Jáno íka , Juliana Assangea. Z toho vy e tisícka sa má týka
Slovenska. Mô u by tieto informácie pre slovenskú verejnos zaujímavé? Ide o dôvernú
kore pondenciu medzi americkým ministerstvom zahrani ia vo Washingtone
a ve vyslanectvami Spojených tátov po celom svete. Diplomati be ne domov zasielajú
hlásenia o vnútropolitickom, ekonomickom, i kultúrnom vývoji v krajinách, kde sú
umiestnení.
Ich hodnotiace správy sú kombináciou otvorených zdrojov a dôverných informácií, ktoré sa
povedia medzi tyrmi o ami na rôznych stretnutiach. Ktosi dokonca vylovil my lienku,
e diplomati si vymysleli recepcie a bankety, aby mali kde klebeti . Ka dopádne, tie hlásenia
musia by pokia mo no presné, aby sa na ich základe mohla domovská centrála
kvalifikovane rozhodova . V rámci komunikácie medzi ministerstvom zahrani ia
a ve vyslanectvami v ak diplomati rie ia aj bilaterálne veci, o ktorých verejnos vie len málo.
Nejde o pecialitu americkej superve moci. Podobné hodnotiace správy pí u domov aj
slovenskí diplomati na zastupite stvách po celom svete.
Informácie zo Slovenska, zverejnené cez WikiLeaks, mô u by pre nás zaujímavé, preto e
uká u, o si o nás Ameri ania skuto ne myslia. Jemný jazyk diplomacie a tvár, ktorú ukazuje
tát navonok, sú jedna vec. Druhá vec je, o si predstavitelia tohto tátu o nás hovoria sami
medzi sebou. Pova ujú nás americkí diplomati za neoholených, neotesaných
východoeurópskych barbarov? Poh dajú nami? Je ich postoj skôr blahosklonný, alebo
poru nícky? Alebo naopak, berú nás vá ne a na úvajú nám ako svojim partnerom?
Ten e kradol?!
Ve a udí príli Spojené táty nemusí, ale je fakt, e poh ad do amerického diplomatického
zrkadla nám mô e poveda ve a o nás samých. Zvlá tam, kde nám chýba dostato ný odstup,
i kritický nadh ad. Ak sa napríklad z utajovaných dokumentov dozvieme, e slovenský
politik XY je zlodej, mo no v etci len mávneme rukou, lebo sa to o om epkalo u dlh ie.
Ale pozor! Toto nie sú be né pivné re i. Bavíme sa o serióznej diplomatickej kore pondencii,
ktorú si niekto dal námahu utaji , kým vo akto druhý zase riskoval poru enie tohto zákazu.
Takáto informácia má potom úplne inú váhu.
Samozrejme, as slovenských voli ov by svojich politických idolov (lebo o ni iné ako
idolatriu v skuto nosti nejde) volilo, aj keby ste im v HD kvalite pustili video, v ktorom
na autách úmyselne zrá ajú na prechode mami ky s de mi a pripisujú si zato body. Slu nej iu
as slovenského voli stva mô u v ak hypotetické odhalenia na WikiLeaks privies
k zdravým pocitom hanby a následnej zmene volených zástupcov. Predsa len, Slovensko nie
je ostrovom samým pre seba. A tie na e kandály sú minimálne cez zastupite ské úrady
na o iach celého sveta.
Mo no je to mylné chápanie, ale ur ite mnohí diplomati najvyspelej ích tátov sveta majú
v hlavách hierarchické lenenie národov. Sú to akoby rôzne ligy od klubu krava ákov
so striebornými ly i kami, a po udo rútov z pralesa. A od toho potom volia aj spôsoby
komunikácie. Ke chcete trebárs obchodova s Nórmi, musíte by transparentný a istý, lebo
nemajú radi korupciu. Ke chcete obchodova niekde v rovníkovej Afrike viete, e inak ako
korupciou sa ani nemáte ancu presadi . Ka dý hrá v medzinárodnom systéme si sám,
na základe svojich vnútorných pomerov vyberá, i chce hra v prvej, druhej alebo v tretej lige.
Samozrejme, zlo enie líg nie je raz a naveky dané. Krajina sa mô e hýba hore i dole. Kde sa
v hierarchii tátov nachádza Slovensko? Z poh adu druhej ligy celkom vynikáme, no
z poh adu prvoligistov je to bieda. Skrátka, sme taký lep í priemer, ale pomaly na sebe
pracujeme. To je perspektíva znútra krajiny. Ke sa dostanú na rad dokumenty WikiLeaks
zo Slovenska, uvidíme, i sa tento poh ad potvrdí aj zvonku.
Luká Krivo ík
+++++++++++++++++++++++
http://www.sme.sk/c/5665408/sudcovia-ziadaju-od-statu-viac-ako-60-milionov-eur.html
Sudcovia iadajú od tátu viac ako 60 miliónov eur
Ministerstvo spravodlivosti zrátalo len aloby, ktoré smerujú proti nemu. Plati budeme
mo no e te viac.
BRATISLAVA. Vy e 61 miliónov eur, alebo viac ako 1,8 miliardy korún, iadajú sudcovia
ako od kodnenie za údajnú diskrimináciu. tát alujú, lebo dostávali men ie príplatky ako ich
kolegovia na peciálnom súde.
Suma nemusí by kone ná. Ministerstvo spravodlivosti toti zosumarizovalo len aloby, v
ktorých sudcovia iadajú od kodnenie od neho. Z 1400 aktívnych sudcov ministerstvo aluje
554. Ko ko je takých, ktorí za alovali parlament alebo svoje súdy, ministerstvo nevie.
V spisoch bol chaos
aloby
sudcovia ich podávajú od roku 2007,
alujú diskrimináciu, lebo nedostávali príplatok 4300 eur ako peciálni sudcovia,
priemerný plat sudcu je vy e 2000 eur; vlani i lo na platy asi 48,2 milióna eur,
ministerstvo aluje 554 sudcov, z nich 110 má rozhodova o alobách kolegov,
ministerstvo namieta ich zaujatos ,
vä inou boli sudcovia oslobodení od poplatku.
Ministerstvu trvalo dlho, kým ísla dalo dokopy, pre neporiadok v spisoch. Niektorým
chýbajú listiny, prípadne chýbajú celé.
Mô e sa sta , e u máme aj právoplatný rozsudok, ale my o om nevieme, pripustila tátna
tajomní ka Mária Kolíková. Isté je, e ministerstvo zatia nevyplatilo iadnemu sudcovi ani
euro. Za chaos je pod a Kolíkovej zodpovedné bývalé vedenie.
To sa vo i alobám dostato ne nebránilo. Dôkazom je vyjadrenie k alobe, v ktorom tátna
tajomní ka Anna Vitteková zo Smeru súhlasila, e do lo k diskriminácii sudcu.
Na posúdenie súdu nechala len to, do akej vý ky má by od kodnený. Nemyslí si, e tým
vlastne nedala súdu na výber, aby rozhodol inak ako v prospech sudcu.
Vyjadrenie k alobe síce podpísala Vitteková, ale agendu sudcov mal pod a nej na starosti
tátny tajomník Daniel Hudák, ktorého nominovalo SNS. Ten sa bráni, e sa alobami
nezaoberal. Nevedel sa ani vyjadri , pre o bol v spisoch zmätok.
aloby sa zhodujú
Pod a Kolíkovej sa rezort pod novým vedením za al vo i alobám aktívne bráni . i uspeje,
je otázne. Dohoda, i zmier so sudcami pripadajú do úvahy len ako posledná mo nos , ak by
vplyvy na rozpo et mali by men ie ako v prípade prehraných alôb, ke e ministerstvo
pova uje aloby za absurdné. Sudcom vraj ide iba o obohatenie. Kolíková hovorí aj o zneu ití
moci. Sudcov vyzvala, aby aloby stiahli.
Ministerstvo spochyb uje tvrdenie sudcov, e nerovnakým odme ovaním sa zní ila ich
dôstojnos . Práve naopak, verejnos sa vyjadruje kriticky k domáhaniu sa nárokov zo strany
sudcov.
Ministerstvo spravodlivosti priznalo, e vä ina alôb sa zhoduje. Denník SME v minulosti
napísal, e medzi sudcami koloval ich vzor.
Jeden posielal aj len Súdnej rady Juraj Sopoliga. al í bol ozna ený ako V eobecne
vecová. Daniela vecová je bývalou podpredsední kou Najvy ieho súdu a tie lenkou
Súdnej rady.
+++++++++++++++++++++++
Aktuálne haiki komentáre
November 2010
Poslali sliepku zahra sa na kohúta.
Smetisku sa to nepá ilo.
Vajcia u zná a nebude.
Predal rodinné striebro.
Zdra eli aj nerezové ly i ky.
uduje sa.
Dlho ma ovali erta na erveno.
Poslali ho z javiska do h adiska.
Mie ajú sa farby na nových sataná ov.
Panoptikum plné zlo incov a grázlov.
Komunita potrebovala o istu.
V tendri zví azil team miestneho blázinca.
Vy trngali sme si demokraciu.
Zmocnili sa jej politici.
Sme v o akávaní novej totality.
MNINA
(Mnou nikdy nespoznate ný autor)
+++++++++++++++++++++++
Vazeni v Unii slov. spisovatelov a umelcov, vazeny priatel, pan Dr. Rydlo,
S vdakou potvrdzujem prijem Vasej e-zasielky (po internete) ohladne vyzvy na
ustanovenie muzea zlocinov komunizmu na Slovensku.
Predovsetkym musim povedat, ze ani ja ani nikto z mojej rodiny sme neboli organizovani
alebo neorganizovani komunisti. Ja osobne, aj cela moja rodina, teda rodina mojich rodicov,
sme za komunizmu naozaj trpeli. Mozno viac ako mnohi, azda vacsina ludi na Slovensku. Len
telegraficky: Otec bol v roku 1949 zaisteny, vazneny v tabore
v Novakoch,
neskor bez sudneho rozsudku dany na dva roky do TNP (Tabor Nutenych Prac) Pribram,
Cesko, do uranovych bani. Ja som z politickych dovodov nebol prijaty na studium lekarstva.
V roku 1953 som bol zaradeny do pracovneho ( trestneho ) vojenskeho utvaru, PTP. V roku
1952 sme, sedemclenna rodina, boli vyhodeni, vystahovani z nasho rodinneho domu v
Topolcanoch do dvoch izieb na malu dedinu bez elektriny, vody v dome, komunikacie a ineho.
Prostredna sestra nesmela studovat ani na strednej skole, gymnaziu, a zacala pracovat este ani
nie patnastrocna.
Otec v TNP tazko natrvalo ochorel. Staci? Pisem to len preto, aby
ma niekto nemohol obvinit z toho, ze som komunista, byv. papalas , sympatizant
komunizmu alebo podobne.
Ale prave preto, ze som SLOBODNE MYSLIACI A HUMANISTICKY CITIACI
CLOVEK, PRIVRZENEC PRAVEJ DEMOKRACIE, ktora nikde na svete, zial, neexistuje,
DOSTOJNOSTI KAZDEHO CLOVEKA A JEHO PRIRODZENEHO PRAVA AJ NA
PRIMERANE A DOSTATOCNE HMOTNE BLAHO;
prave preto, ze sa mi z duse hnusi kazda loz, pokrytectvo, povysenectvo, cynizmus, krutost,
nespravodlivost, chamtivost a ostatne vraj prirodzene neresti tvora zvaneho homo sapiens,
teda cloveka, nepodpisujem a nepodporujem vyzvu na vznik uvedeneho muzea zlocinov
komunizmu na Slovensku, a to z jednoduchej priciny.
Ano, bol by som za to, podporil by som tu myslienku a podpisal vyzvu, keby na
Slovensku a na svete vladla pravda, spravodlivost, dobro, ludska spolupatricnost
a
spolupraca a nie to, co vidime okolo seba: TO NAJHORSIE, CO MOZE LUDSTVO ROBIT,
TO NAJODPORNEJSIE, CO LUDIA MOZU PODPOROVAT (aj ked len pasivne)
BEZPRAVIE, KRUTOST ZACHADZAJUCU DO SADIZMU, CHAMTIVOST
A HEDONIZMUS NAJVYSSIEHO STUPNA, KLAMANIE VZDY A VSADE, NAJMA
U POLITIKOV A V (hlavnych) OZNAMOVACICH PROSTRIEDKOCH, v kratkosti,
INTELEKTUALNY A MORALNY PAD LUDSTVA AZ NA SAME DNO, SPOSOBENY
A TAM UDRZOVANY VSEMOCNOU ZAKERNOU PROPAGANDOU, BRUTALNOU
PERMANETNOU VOJNOU (Bushova, americka doktrina) A PUSTOSENIM
KONANYM KAPITALISTAMI - IMPERIALISTAMI PO CELOM SVETE, konkretne aj
v Palestine, Libanone, byv. Juhoslavii, Iraku, Afganistane, Pakistane, pripravuje sa utok na
Iran; pred istym casom na Korei a v Indocine, najma Vietname, v Paname, Nikarague a v
ostatnej latinskej Amerike a inde; a v neposlednom rade BEZPRECEDENTNE
VYKORISTOVANIE A OKRADANIE LUDU VSETKYCH KRAJIN SVETA a na druhej
strane ZHRNANIE ZAVRATNYCH ZISKOV A HROMADENIE HRIESNEHO
BOHATSTVA NIEKOLKYMI TISICAMI VYVOLENYCH RODIN TEJTO PLANETY.
Mam vazne obavy, ba, vzhladom na sucasny politicky, ideologicky a moralny stav
spolocnosti na Slovensku som si skoro isty, ze navrhovane nove muzeum by nesluzilo svojmu
humanistickemu poslaniu, najma sireniu pravdy, dobra, ludskosti, a laskyplnej spolupraci ludi,
ale naopak, posilnovaniu a sireniu vsetkeho toho zla, lzi, krutosti, nenavisti, pomsty a
ostatnych neresti, uvedenych i neuvedenych vyssie. Som pevne presvedceny, ze v tomto, a v
takomto, muzeu, by sa neobjavili mnohe mena hlavnych zlocincov uvedeneho
komunistickeho obdobia a ich kolaborantov (!) spolupracovnikov a propagatorov vtedajsej
ideologie a rezimu. Kolko mien vyznamnych komunistickych politickych cinitelov, ideologov,
propagandistov a vykonavatelov najma aj z radov policie, STB a statnej spravy by tam
chybalo? Nie je ulohou tohoto spisu katalogizovat vsetky, ani len mnohe mena, iba ma
napadaju niektore: Veduci vysetrovatel STB v patdesiatych rokoch Oskar Weis-Valasek
( vysetrujuci , ci skor terorizujuci aj mojho otca) veduci ideolog marxizmu-leninizmu na UV
KSS, dnes do demokratickeho kabata prezleceny, Miroslav Kusy, clen UV KSS, neskorsi
prezident SR Rudolf Schuster, vyznamny pracovnik statnych financii, posobiaci aj v
ultraburzoaznom Londyne, neskorsi prezident SR Michal Kovac, vyznamny komunisticky
funkcionar
a marxisticky ideolog a ucitel prof. Juraj Stern, dalej Simecka, resp.
Simeckovci, kadrovnicka na UV KSS, uz neboha Libusa Durajova, vyznamni, komunistami
dekorovani a dobre plateni umelci Milan Knazko (ktory mal moznost studovat na Zapade)
Magda Vasaryova, Juraj Jakubisko a ini, i dnesny, prepitujem, demokrat , za komunizmu
mladik pisuci oslavne basne na Vitazny Februar a vzdavajuci hold komunizmu, po prevrate
predseda vlady SR (podporujuci protipravne bombardovanie suverenneho Srbska) sucasny
minister zahranicia Mikulas Dzurinda, komunisticki diplomati, neskorsi vraj demokraticki
ministri zahranicia Hamzik a Kukan a mnohi ini. Suhrnne, velka cast dnesnej vladnucej
garnitury. Pod vladnucej mam na mysli aj
v pozadi stojace vyznamne sede
eminencie . Bolo by zaujimave vediet ako sa v case komunizmu u nas chovala a co robila
dnesna pani veduca, Iveta Radicova.
Je zaujimave, ze v knihe Struktury moci na Slovensku 1948 -1989, vydanej v roku 2004, su
uvedeni len niektori z vyssie menovanych a viaceri spomedzi nich su predstavovani ako
antikomunisti, dissidenti . Taka je u nas, na Slovensku, pravda , objektivita ,
o
slusnosti nehovoriac, a takato by asi bola aj v novom antikomunistickom muzeu.
Na zaver len poznamka, ze to, co sa udialo a co je v sucasnosti u nas, na Slovensku,
nie je slovenska specialita. Staci sa pozriet do tvare dnesnej predsednicky vlady Nemecka
Frau Angely Merkelovej, pred nedavnom, za komunizmu, Genossin - sudruzky vo zvaze
nemeckej komunistickej mladeze NDR - FDJ (Freie Deutsche Jugend) a tajomnicky
Agitprop -u (Agitacia a propaganda) v Akademii vied NDR,
udajne laureatky (vitazky) celonemeckej sutaze mladeze v ovladani rustiny.
29. november 2010 JUDr. Jan Zvalo
+++++++++++++++++++++++
Vazeni prijemcovia, v prilohe najdete moj nazor
e-listu.
postoj k teme uvedenej v subjekte tohoto
Milý môj priate ,
v aka za tento e-list. Podobné argumenty a informácie o utrpení svojej rodiny si u pred
dlhým asom posielal, poslal som to aj do (vtedy e te vychádzajúcej) Zmeny, ktorá ich aj
publikovala. Málokto asi doká e tak súcíti s Tebou a Tvojou rodinou ako ja - podobne ako
obaja súcítime aj s tými, ktorí trpia vinou mnochých o sa dnes prezentujú ako ochrancovia
"demokracie" alebo to ani nepova ujú za potrebné predstiera (argumentujúc len "záujmom
svojej krajiny" i "národa") a takisto vinou tých, o nie sú schopní pochopi , kde je pravda (s
tým máme obaja svoje skúsenosti).
Plne súhlasím s Tvojimi argumentami a na iroko rozposielam tento Tvoj lánok v prílohe k
tomuto môjmu listu neuvedeným adresátom - aj v nádeji, e sa aspo mnohým z
nechápajúcich otvoria o i.
Srde ne a zdravím a elám e te dlhé roky dostato ného zdravia (plné zdravie my star í u
nemô eme o akáva )!
+++++++++++++++++++++++
Slovak Online (Sloven ina On-line)
ahko a rýchlo
SLOVAK ONLINE (SLOVEN INA ON-LINE)
AHKO A RÝCHLO
(Portál na výuku slovenského jazyka)
V d och 18. 20. 03. 2010 sa konalo u druhé pracovné stretnutie partnerských krajín
projektu Slovak Online vo Vilniuse (Litva). Prvý workshop sa konal v decembri 2009 v
Modre (Slovensko).
Ide o projekt podporený Európskou komisiou v rámci programu Grundtvig
celo ivotného vzdelávania.
program
Výu ba cudzích jazykov cez internet prostredníctvom e-learningu je v sú asnosti be ným a
astým spôsobom u enia sa. ia , neplatí to pre sloven inu ktorá stále nemá adekvátny
priestor na poli internetu a elektronickej výu by. Mnoho záujemcov o tento jazyk preto nemá
mo nos bli ie sa s ním oboznámi bu sú odkázaní na letné kurzy (pomerne drahé a
asovo i miestom obmedzené), alebo musia od svojho zámeru upusti .
Navy e, v sú asnej dobe vyu ívania a pokroku informa ných a komunika ných technológií je
vytvorenie jazykového kurzu omnoho jednoduch ie a ah ie zrealizovate né, a to po
technickej, ako aj obsahovej stránke. Vytvorenie internetového kurzu sloven iny pre
cudzincov je teda v sú asnej dobe nielen plne realizovate né, ale aj iadané.
Pre koho?
O slovenský jazyk sa v sú asnosti zaujímajú predov etkým:
cudzinci ijúci na území Slovenska
partneri v zmie aných man elstvách
obyvatelia v pohrani ných oblastiach
zahrani ní Slováci
slovakisti a slavisti
imigranti
tudenti
turisti
V etkým týmto skupinám záujemcov nový internetový portál poskytne mo nos oboznámi
sa so sloven inou u doma vo svojej krajine, prípadne sajeho základy mô u nau i e te pred
príchodom na Slovensko. Týmto spôsobom sa zvidite ní Slovensko a sloven ina v zahrani í
(kurz umo ní ve kému po tu udí bezplatne sa oboznámi s jazykom i kultúrou krajiny),
zárove internetový kurz umo ní u om nau i sa jazyk rýchlej ie, flexibilnej ie (vo svojom
vo nom ase), zábavnou formou (hry, testy, sú a e).
Pre o?
Projekt Slovak Online vznikol na základe medzinárodného projektu lernu! :
http://www.lernu.net internetového portálu na výu bu esperanta. Tento projekt funguje 6
rokov (od decembra 2002) a v sú asnosti je tento portál najvä ou stránkou na u enie sa
esperanta na svete. Je prelo ená do 33 jazykov a má vy e 150 dobrovo ných
spolupracovníkov (prekladate ov, u ite ov, korektorov at .).
tatistika náv tevnosti portálu (od 1. novembra 2010):
Celkový po et nav tívení: 82 037 942
celkový po et náv tevníkov: 4 535 126
Skúsenosti s tvorbou internetového kurzu pre esperanto (po technickej aj obsahovej stránke)
nás priviedli k my lienke roz íri tento projekt aj o národné jazyky. Radi by sme zvidite nili
najmä men ie jazyky Európy, ktoré zatia nemajú vytvorené mo nosti výu by cez internet. A
ke e sídlo E@I je práve na Slovensku, je sloven ina dobrým kandidátom.
Portál
Celá stránka bude zo za iatku v 5-ich jazykoch (EN, SK, DE, PL, LT) s otvorenou
mo nos ou pridávania al ích jazykov.
Realizátor: Edukácia@Internet
Slovensko
Partneri
Jazykovedný ústav udovíta túra Slovenskej akadémie vied Slovensko
túdio GAUS Nemecko
Univerzita vo Vilniuse Litva
Akadémia po íta ovej vedy, mana mentu a administratívy vo Var ave Po sko
Slovenské centrum v Londýne
Ve ká Británia
+++++++++++++++++++++++
Billa a Baumax chránia kres anský sviatok 8. decembra
Viede , 1.12.2010 (kath.net/ksoe) 014 036 Potravinový re azec Billa má u tri roky
svoje filiálky 8. decembra zatvorené. Billa tak robí vedomý krok na ochranu kres anského
sviatku. A tento rok sa aj koncern bauMax rozhodol svoje filiálky v tento de neotvori .
Sviatok Nepo kvrneného po atia Panny Márie 8. decembra je v Rakúsku uzákonený de
pracovného vo na. Ak v ak padne na pracovný de , smú ma obchody otvorené
a zamestnanci mô u predáva .
V roku 2007 sa Billa po prvý raz rozhodla neotvori svoje filiálky v tento de a da
zamestnancom vo no. Odvtedy má Billa 8. decembra zatvorené a dúfa, e spolo nosti tak
uká e význam a hodnotu vo ného asu stráveného spolo ne s rodinou a priate mi, hovorí
Volker Hornsteiner, hovorca predsedníctva Billy AG.
Celý lánok TU:
http://azn.nawebe.net/view.php?nazevclanku=aktualna-inspiracia-pre-slovensko-billa-abaumax-chrania-krestansky-sviatok-8-decembra-a-tak-budu-matzatvorene&cisloclanku=2010120001
+++++++++++++++++++++++
zaujmavosti zo sveta - praktické rady do ivota.
Geopatogénna zóna - Google search
http://www.zoznam.sk/hladaj.fcgi?s=geopatog%E9nna+z%F3na&co=svet&fsearch=&scope=
all&a=search
http://www.psychotronicaslovaca.sk/zborniky/Zbornik_2004.pdf
http://lesk.cas.sk/clanok/6123/dracie-zily-utecte-pred-nimi.html
http://lesk.cas.sk/clanok/92082/ako-sa-daju-zistit-geopatogenne-zony-okolo-nas.html
http://lesk.cas.sk/clanok/92126/aj-byvat-sa-da-zdravo-vieme-ako-na-to.html
http://lesk.cas.sk/clanok/92127/desatoro-pre-zdrave-byvanie-to-bude-pohoda.html
http://orgo-net.blogspot.com/2009/02/udelejte-si-orgonit.html
Z preh adu 50 najúspe nej ích vynálezov 2010 som vám vybral:
Martinov tryskový ruksak
http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2029497_2030622_2029786,00.
html
(história my lienky a vývoja tryskových ruksakov:
http://www.time.com/time/photogallery/0,29307,2030642_2209285,00.html )
erpadlá pre elektromobily (verejné miesta na dobitie zdroja proti platbe)
http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2029497_2030622_2029710,00.
html
zrakový zapisova
http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2029497_2030618_2029822,00.
html
podhladinové morské ( plachtiace ) arkany
http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2029497_2030623_2029802,00.
html
takmer suchá pra ka
http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2029497_2030623_2029701,00.
html
nastrekovaná tkanina
http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2029497_2030651_2029813,00.
html
tenký neprestrelný kevlar
http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2029497_2030613_2029821,00.
html
a v etky:
http://www.time.com/time/specials/packages/completelist/0,29569,2029497,00.html
Dobrý de !
Vá ený pán minister Krajcer - dobre robíte, verím, e je to je len za iatok. STV a SRo nie sú
slovenské, len ijú za slovenské peniaze (( a to sú koncesionárske peniaze tých estných, o
e te platia - ko kí neplatia a s tými nikto nevie pohnú !!!!)), pracujú proti v etkému o je
slovenské - Valentín áno - vznik II.SR nie!! Ó, ako sa boja Prahy a tá ich sloven ina napríklad, kto nau í portových redaktorov správne po slovensky - zdá sa, e na nich nikto v
tomto nemá - pri ich slovách "prvá lajna" zvuk vypíname o ich "te och" ani nehovorím, at .!
Rozhodne sú to organizácie nadrozmerné. O riadite ovi RTS nech rozhoduje tajným
hlasovaním slovenský parlament - to je reprezentant nás voli ov! Rozhodne ím skôr vymeni
teraj ie vedenie SRo aj STV, len kde vzia lep ích!! Dr ím Vám palce a vydr te, s
pozdravom .
+++++++++++++++++++++++
http://www.sme.sk/c/5669076/figel-zostane-predsedom-kdh-sabolovu-za-podpredsednickunezvolili.html
Slovensko má pod a katolíckeho k aza Antona Srholca potenciál na 40-percentnú
kres anskú demokraciu.
..............Nemô eme i zo zásluh, tvrdí Srholec
Kres anskodemokratické hnutie nesie pod a katolíckeho k aza Antona Srholca obrovský
poklad obetí, ktoré priniesli veriaci v zápase s komunizmom.
Zo zásluh sa v ak nedá i . Za dvadsa rokov sme dozreli a svet sa celý zmenil. Diskusia sa
preniesla z oblasti teologickej do politickej. Ak ste sa s niekým pohádali v poslednej dobe,
nebolo to pre nábo enstvo, ale pre politiku," povedal v príhovore k delegátom Srholec, ktorý
za svoj prejav zo al dlhý standing ovation.
"V budúcnosti nie je mo né, aby politiku robili katolícki nad enci, absolventi mini trantskej
akadémie i predl ená ruka hierarchie. Kres anská demokracia je viac. Ide o v eobecné
dobro. Oslobo te sa od svojich duchovných otcov. Ste múdrej í ako oni, dodal. .............
Kto to zase ide vytlá a kres anov z politického, kultúrneho a spolo enského ivota
a e te aj priamo na sneme KDH?
+++++++++++++++++++++++
http://azn.nawebe.net/view.php?nazevclanku=vsetko-naopak&cisloclanku=2010120003
Aby sme mali definova to, o Nemci nazývajú Zeitgeist duch asu uplynulého 20.
storo ia a a po na u sú asnos , asi najstru nej ie by sme to mohli vyjadri výrazom "v etko
naopak". Ide to od najvä ích a najvy ích charakteristík verejného i súkromného ivota a po
minimálne, naoko zanedbate né detaily banálnych materiálnych produktov. Po as takmer
dvoch tisícro í najvýraznej ie profily miest a dedín v naj ir om priestore západnej kultúry
tvorili ve e kostolov.
Dlhé storo ia na ele ve kých politických truktúr stáli pomazané osobnosti dynastií cisárov a
krá ov, ktorých vláda trvala po celé generácie toho istého rodu. Dnes vládnu prezidenti a
predsedovia vlád, alebo diktátori, ktorých moc vychádza z revolúcií alebo z parlamentov a
trvá kratu ké obdobie nieko kých rokov.
Aspo od za iatku druhého tisícro ia spolo ným symbolom viery bol krí , ktorý trónil nad
v etkými vysokými budovami a zdobil nielen ka dé bývanie, ale aj cintoríny a nespo etné
kaplnky aj pozd ciest, ktorými udia chodili. V nov ích storo iach krí ervenej farby sa stal
a bol v etkými tátmi západnej kultúry medzinárodným právom uznávaným symbolom
pomoci raneným a chorým, a ozna oval nemocnice a dopravné prostriedky sanitnej slu by.
Dnes ervený krí v mnohých tátoch u nahradili akýmsi pohanským Eskulapiom alebo e te
star ím moj i ovským hadom. A je priam neuverite né, e ak sa na o spýtam aj vysoko
vzdelaných kres anských zdravotníkov, nikto mi nevie poveda , kedy a kto na Slovensku
odstránil ervené krí e z nemocníc a ich dopravných prostriedkov. Jednoducho sa to stalo a
nielen nikto nemal odvahu bráni kres anskú tradíciu, ale sa na u úplne zabudlo. No milo ma
prekvapilo, e na dvoch i troch záchranných vrtu níkoch e te ob as vidie ten klasický
ervený krí .
+++++++++++++++++++++++
'Spisovatelka' Paroubková cht la Schwarzenbergovi ut ít bradu
2. prosince 2010 10:20, aktualizováno 11:03
PRAHA - Petra Paroubková se ve své knize navá í i do ministra zahrani í a p edsedy strany
TOP 09 Karla Schwarzenberga. Ten podle ní mluví "pon kud podivn ", a ke v emu má
drobky na motýlku.
Paroubková tak vzpomíná, jak se s ministrem zahrani í potkala p ed jednou politickou
debatou, kam doprovodila svého mu e i s dcerou Margaritou.
"Chvíli jsem nev d la, komu mám ut ít bradu prvnímu, zda malé, nebo jemu. Asi byl
mimo ádn mimo kondici," napsala Petra Paroubková do své knihy V boti kách od Diora,
která sice je t nevy la, úryvky u ale Paroubková poskytla deníku Aha!
'Mého mu e si vá í'
Paroubková v knize popisuje, jak ji i jejího man ela pozval Schwarzenberg k sob dom :
"Karel Schwarzenberg pozval Jirku, aby mu vysv tlil, e i p es rozdílný názor na radar a
Afghánistán si jej i jeho názor vá í." P edseda TOP 09 ov em nabídl Paroubkovi podle jeho
eny jednohubky, "které vypadaly, e u je n kdo p edtím m l".
Nejvíc se ale Paroubková v nuje tomu, jak Karel Schwarzenberg mluví. "Jeho verbální projev
je... abych to ekla kulantn ... pon kud podivný," pí e.
Nejd ív si man elka Ji ího Paroubka myslela, jak uvádí v knize, e se nesrozumiteln
Schwarzenberg vyjad uje jen v e tin . Pak ale zjistila, e má stejný problém jak v angli tin ,
tak v n m in . "Na i p átelé ve Vídni o tom vypráv jí rozmanité historky," dodává.
Ha ek, Tvrdík v ka er na provázku
Ve st edu otiskl deník Aha! tu ást knihy, kde se Paroubková obouvá do sociální demokracie,
konkrétn do éfa Asociace kraj Michala Ha ka. Ten je podle ní "ka erem na provázku"
Jaroslava Tvrdíka, bývalého éfa volební kampan SSD.
Oba se podle Petry Paroubkové dohodli, e se zbaví Ji ího Paroubka u v íjnu 2008 n kolik
minut poté, co na k tu jeho knihy zast elil Bohumír uri ko podnikatele Václava Ko ku
mlad ího.
K uri kovi se Paroubková vyjád ila prost ednictvím bulvárního deníku poprvé v úterý. V
knize o n m nap íklad pí e, e nikdy nebyl p ítelem jejího man ela. Vyznala se také, e na ni
p sobil jako alkoholik a mu , který asto st ídá eny.
Paroubková na tvala politi ky. 'Funkce nemáme díky posteli'
Doporu ujeme 23. ervence 2010 11:40, aktualizováno 13:03
PRAHA - Cesta politi ek stávající koalice na vysoké posty a do ú ad vedla podle Petry
Paroubkové p es "intimní styky". Politi ky takové obvin ní jednohlasn odmítají.
Na ení man elky exp edsedy SSD je sou ástí její reakce na soudní rozhodnutí, podle n ho
se nedo ká omluvy za lechtivou karikaturu v asopisu Reflex. V reakci na verdikt soudu
napsala Paroubková citovanou textovou zprávu zástupci éfredaktora magazínu Viliamu
Buchertovi.
Z textové zprávy Petry Paroubové:
"Te se m e pan Mare a dal í podobní du evní onanisté ukájet na politi kách
stávající koalice, které se na vysoké posty a do ú ad dostaly doslova a do písmene
intimním stykem."
Server Lidovky.cz oslovil n kolik politi ek V cí ve ejných, které se po volbách v politice
nov objevily a obsadily funkce t eba v Poslanecké sn movn . Na ení Paroubkové shodn
odmítají.
Paní Paroubková asi ví, o em mluví
"Na n které výroky se reagovat nedá, lov k se jim m e akorát zasmát. Paní
Paroubková m svým prohlá ením pobavila skoro stejn dob e, jako kdy o svém mu i ekla,
e má sexy mozek :)," napsala místop edsedkyn strany Kare ina Klasnová.
"Kdybych si myslela, e to jde tahkle jednodu e, tak se nebudu ty i roky sna it v
obecním zastupitelstvu," ekla s nadsázkou místop edsedkyn strany Karolína Peake.
Na jednu stranu lidsky chápe, e jednání Paroubkové je ovlivn né zklamáním z výsledku
soudu. "Nemyslím si v ak, e útok na ostatní enský je nejlep í zp sob, jak se tomu bránit,"
dodala Peake.
P edsedkyn poslaneckého klubu V ci ve ejné Kristýna Ko í se k výroku nechce
vyjad ovat. "Hlasy 11,7 procenta hlas voli z Moravskoslezského kraje hovo í samy
za sebe," uvedla Ko í.
"Výrok m okoval a velmi rozho il. U nás ve stran nejsou takovéto praktiky myslitelné,
jako je tomu z ejm ve stranách, které paní Paroubková zná. Já nevím jak to chodí jinde, ale u
nás se eny dostaly na své pozice prací," reagovala pro server Lidovky.cz
místop edsedkyn strany Lenka Andrýsová, jedni ka Olomoucké kandidátky.
trasburk mi dá za pravdu
Paroubková se rozhodnutí vrchního soudu v Praze nenechala odradit. Odvolat se chce k
Evropskému soudu pro lidská práva ve trasburku.
"Jedinou dal í cestou je pro m soud ve trasburku, od eských soud jsem nic ne ekala. Ve
trasburku preceden ní rozhodnutí jednozna n mluví v m j prosp ch. V ím, e eské soudy
si z toho pak vezmou p íklad," uvedla Paroubková.
árka Pálková
Paroubková: Kaplického blob bude. Kdy dáte hlas mému mu i
13. dubna 2010 16:25
PRAHA - Petra Paroubková umí klást podmínky jasn . Kaplického knihovna bude. Ve
volbách ale musejí vyhrát sociální demokraté, které vede její mu Ji í Paroubek. Alespo tak
se Paroubková vyjád ila ve svém posledním blogu. Pokud ale vyhraje pravice, ádná
knihovna nebude, "varuje" Petra Paroubková.
"Sociální demokraté a Ji ího Paroubek splnili slib a dali si projekt do volebního programu.
Jako jediní! Jediní se postavili modrým bubínk m (ODS pozn.red.), ostatn nejen v tom, a
za projektem stojí i dnes," rozepisuje se Petra Paroubková.
Zelená kapka a modré bubínky
Aby ale její p ísp v k nevypadal hned jako propaganda, za ne Petra Paroubková tím, jak moc
má ráda moderní architekturu, jak se jí zatajil dech, kdy Kaplického "zelená kapka"
jak sama blob pojmenovala vyhrála sout , jak byla smutná, kdy se proti ní za alo bojovat.
Na SSD do lo vcelku nevinn . Petra Paroubková p emý lí o tom, jak se ur ité
shody okolností postavily proti knihovn ; nap íklad Milan Kní ák, modré bubínky anebo
prezident Klaus. "Pan Kní ák se rozhodl projekt poh bít. Prost ednictvím pana prezidenta a
jemu v rného primátora Prahy zabubnoval na modré bubínky a vydal se do boje proti
Kaplickému," míní Paroubková.
To ale je t není náhodným shodám konec. "Shodou okolností je m j mu politikem," dodává
Paroubková. Oran oví podle ní bojem za knihovnu zárove podporují demokracii.
Bude. Prost bude.
"Pokud zvít zí ve volbách, knihovna bude. Prost bude. Nevím, zda na Letné, ale nová
národní knihovna bude. Je záslu né, e projekt má podporu um lc , intelektuál , ob an . Ale
jeho výstavba pot ebuje politickou podporu," uva uje Paroubková.
Jak si Petra Paroubková vzpomn la na knihovnu? Do kin má p ijít film Oko nad Prahou,
který je dílem Eli ky Kaplicky Fuchsové - man elky zesnulého architekta Jana Kaplického.
Na slavnostním uvedení filmu na Febiofestu Petra Paroubková spolu s ostatními n kolik
minut tleskala ve stoje.
Národní knihovna u s blobem nepo ítá
Kaplického blob u ale nebude patrn ani t eba. Národní knihovna (NK) toti u zahájila
rekonstrukcí barokního areálu v Klementinu a plánuje výstavbu depozitá v Hostiva i.
Rekonstrukce má stát 1,9 miliardy korun, depozitá e miliardu, oznámili v pond lí zástupci
NK a ministerstva kultury. NK tím má získat kapacity pro své fondy na dal ích 50 let.
Sou asná varianta e ení kapacity knihovny v ak podle jejího vedení není dra í, s
rekonstrukcí Klementina se po ítalo i v p ípad výstavby nové budovy. P ibude k n mu
p ístavek k hlavnímu vchodu budovy. Práce na Klementinu vyjdou podle HN na necelé dv
miliardy korun, tedy na tolik, kolik by bylo pot eba na Kaplického knihovnu.
Michaela Kabátová
TK
Související lánky
Paroubková s dcerou pózují na plakátech. Budou i na mítincích SSD
A dcera na eho p edního socialisty trpí, pí e Paroubková
Paroubková m e. Vy jd te jinam, ekla nemocnice rodící en
Film o Kaplického knihovn Oko nad Prahou m l slavnostní premiéru
Bursík se op el do Paroubka, e mu krade kampa s d tmi
Rodina a volební kampa ? Paroubek není typ otce do reklamy
ODS oto ila. S Eli kou Kaplický jedná o blobu na Letné
Chcete sofa jako Kaplický? Za milion vám ho vyrobí
'Spisovatelka' Paroubková cht la Schwarzenbergovi ut ít bradu
Diskuse
P. ZemanNe milá paní Paroubková11:4019.4.2010
m. chlápekpaní Paroubková,12:4216.4.2010
J. BellingRe: paní Paroubková,13:5916.4.2010
T. Ko íParoubková...10:2416.4.2010
J. MatlasBlob bude,20:4215.4.2010
J. BellingRe: Blob bude,14:0016.4.2010
M. Chmelí ekRe: Blob bude,19:4817.4.2010
V. Langvolit jejího mu e....?20:0015.4.2010
J. BellingRe: volit jejího mu e....?14:0116.4.2010
F. Dou ekMilá Paroubková, bude mít va e pískle co íst?15:1415.4.2010
M. erníkKOPKASENA 11 a její sympatizanti nazí....13:1215.4.2010
J. KejkrtRe: Kdo to vybral jako vít ze, muhehe?16:4415.4.2010
J. KejkrtZnámý p ední architekt erník se bojí napsat názor11:1015.4.2010
J. KejkrtVybraný názor p edního architekta:12:3015.4.2010
R. vehlaZnalec architektury a sionismu14:3415.4.2010
M. erníkRe: Znalec architektury a sionismu14:5315.4.2010
R. vehlaZnalec sionismu a architektury se zm nil ???15:2815.4.2010
J. KejkrtRe: Znalec sionismu a architektury se zm nil ???16:4915.4.2010
m. chlápekRe: Znalec architektury a sionismu13:4716.4.2010
M. erníkRe: Padám na ústa !!! Kejkrte , PRO JSTE ZDE?13:0215.4.2010
J. KejkrtRe: no vidíte, velký mu i!16:4115.4.2010
M. erníkRe: no vidíte, velký mu i! KEJKRTE18:4915.4.2010
J. KejkrtRe: Povídej, p ehán j, následníku Parlé v!10:4216.4.2010
J. KejkrtMILOVANÝ VELIKÁNE!16:5815.4.2010
M. erníkRe: MILOVANÝ VELIKÁNE!19:0815.4.2010
J. KejkrtRe: MILOVANÝ VELIKÁNE!10:4416.4.2010
J. BellingS Paroubkem do knihovny?11:0815.4.2010
P. BoublíkováRe: S Paroubkem do knihovny?11:2815.4.2010
J. BellingRe: S Paroubkem do knihovny?13:5516.4.2010
J. BellingDvojí benefit10:5715.4.2010
V. KoptaBlob3:0415.4.2010
K. Po ická e by si u Jyrka tolik nahrabal, e to m e zasponzorovat ze1:2915.4.2010
J. NovákJyrka Paroubek21:2014.4.2010
P. NeubauerCo ta Paroubkovic grupa je t ud lá pro vít zství ?20:1114.4.2010
M. Chmelí ekT ko by il s Paroubkem n kdo normální.18:0514.4.2010
I. Ko e níkkone n fajn my lenka14:4114.4.2010
J. KejkrtDivím se, divím, muhehe,12:0914.4.2010
J. And ldvouse ný titulek11:3314.4.2010
M. Komárekdovolím si sm le pochybovat11:5614.4.2010
A. Novákmohla by nám paní p edsedová10:5514.4.2010
F. Dou ekdocela nedávno Paroubek vyk ikoval na své8:3414.4.2010
J. BellingRe: docela nedávno Paroubek vyk ikoval na své11:0215.4.2010
. Matyá ováchrchel?8:2514.4.2010
J. MrázekJe TOHLE v bec mo ný ?Takhle se necháte urá et?7:3914.4.2010
J. VeselýHm7:0314.4.2010
L. PixaRe: Hm7:1814.4.2010
F. Dou ekRe: Hm8:2414.4.2010
L. PixaVíte, e je m úpln jedno, co nechce pan erník.9:4114.4.2010
M. Chmelí ekRe: Víte, e je m úpln jedno, co nechce pan erník.18:0814.4.2010
J. BellingRe: Víte, e je m úpln jedno, co nechce pan erník.11:1715.4.2010
R. HynekV echno bude6:3714.4.2010
L. PixaNazdar d do ......6:5314.4.2010
V. KlímaRe: Nazdar d do ......13:0614.4.2010
J. Ko átkováPaní Petra6:2714.4.2010
J. Ko átkováRe: Paní Petra6:3414.4.2010
J. SochorecNehorazne2:1214.4.2010
J. Ko átkováRe: Nehorazne6:3114.4.2010
J. SochorecRe: Nehorazne7:4814.4.2010
R. vehlaBude socialismus bez blobu !1:5714.4.2010
J. NovákKlasický p ípad parazitismu1:4914.4.2010
+++++++++++++++++++++++
Slovenka medzi najbohat ími enami vaj iarska.
Milí krajania,
vaj iarské noviny BLICK uverejnil v piatok 3. decembra 2010 lánok o najbohat ích enách
vo vaj iarsku.
Medzi nimi bola aj Alica Huxley, Slovenka, rodá ka z Bratislavy, ktorú ohodnoteli na 525
milionov vaj iarskych frankov.
Kto je Alice Huxley?
Narodila sa v Bratislave, kde aj vy tudovala na V biochémiu. V 1968 emigrovala do
vaj iarska, kde pracovala u firmy Ciba-Geigy vo výskume lieku na zní enie vysokého tlaku
krve. Po zlú ení Ciba-Geigy a Sandoz do obrovského koncernu Novartis, nemal Novartis
záujem pokra ova v tomto výskume. Alice Huxley navrhla, e ona bude pokra ova v tomto
výskume vo svojej firme. Nako ko bol tento liek ve mi s ubný, banky ochotne jej poskytli
kapital na zalo enie vlastnej firmy pod názvom Speedel.
Alice Huxley sa skuto ne podarilo vyvinú tento liek, ktorý potom výhodne predala Novartisu.
Vo výskume pokra ovala na lieku, ktorý mal pomôc diabetikom chráni adviny, ktoré pri
cukrovke sú zvá silne po kodzované, ktoré vedú k ich zlyhaniu a následne a k smrti. Tento
drahý liek, pod ozna eným SPP 301 a predstavoval obrovský trh na celom svete. Firma
Novartis opä odkúpila tento liek, za ktorý Alice Huxley udajne zaplatila 525 milionov
vaj iarských frankov.
Tento úspech na ej Slovenky je dôkazom toho, e Slováci doká u ve ké veci, za predpokladu,
e majú na to dobré podmienky. ia , vo svojej domovine ve a dobrých mozgov le í adom a
tým Slovensko stráca ve ké hodnoty, ktoré sú prepotrebne pre výstavbu na ej vlasti.
My krajani doma i vo svete, sme zaiste hrdí na úspech na ej krajanky a dúfajme, e sa podarí
al ím Slovákom dosiahnú svetové úspechy.
Blaho eláme pani Dr. Alice Huxley k jej úspechu a prajeme jej ve a al ích úspechov vo
výskume liekov, ktoré slú ia udstvu v záchrane zdravia.
spracoval Juraj
+++++++++++++++++++++++
POST.sk v spolupraci s dennikom SME a www.sme.sk Vam prinasa spravodajsky prehlad
podla Vasho vyberu.
Sobota, 04.12.2010
UPOZORNENIE
V pripade, ak ste uz dnes dostali newsletter - ospravedlnujeme sa za jeho duplicitne zaslanie - momentalne prebieha migracia e-mailovych schranok na novy system POST.sk a preto sa
duplicitne zasielanie informacneho spravodaja moze opakovat.
Vopred sa ospravedlnujeme a dakujeme za pochopenie.
+++++++++++++++++++++++
DOMACE SPRAVODAJSTVO
* Figel je isty, bitka je o podpredsedov
Predsedu KDH nevyradila ani kauza jeho bytu. Nova tvar spred roka Anton Marcincin sa
neudrzal a vo vedeni KDH konci. Chce sa vraj sustredit na ekonomiku.
* Vsetky trpaslicie strany volby nepreziju
Komunalne volby ukazali, ze male strany nedokazu prerazit.
* Koalicia zradcov skryva
Ani verejna volba generalneho prokuratora v koalicii nema istu podporu. Napatie medzi
vladnymi stranami bude v pondelok riesit koalicna rada.
* Odchod premierky by niekomu mozno vyhovoval
Lider Mosta-Hid BELA BUGAR hovori, ze jeho strana nema dovod nepodporit za
generalneho prokuratora Jozefa Centesa. Ak vyhra, jeho namestnikom sa zrejme stane
kandidat Mosta Jozef Szabo.
* Vychodnemu Slovensku hrozia povodne
Slovensky hydrometeorologicky ustav vydal dnes vecer najvyssi, treti stupen v ystrahy pre
region Dolneho Bodrogu.
* Podla Butoru nie su informacie z WikiLeaks prelomovou novinkou
Hoci stranka WikiLeaks zatial diplomaticke depese z bratislavskeho velvyslanectva
nezverejnila, na ruskych internetovych strankach sa uz prve z nich objavili.
* Ucitelia by mali mat aj nadalej narok na devattyzdnovu dovolenku
Ucitelia by mali mat aj nadalej narok na devattyzdnovu dovolenku pocas leta. Dohodli sa na
tom ucastnici rokovania o kolektivnych zmluvach pre verejnu a statnu spravu.
* Snezilo, Fico chcel domov
Zatial co na zapadnom Slovensku posledne dni snezilo, na Bodrogu rastie nebezpecenstvo
zaplav.
* Dzurinda ziada vysledky v pripade uneseneho Adama
Minister zahranicnych veci SR Mikulas Dzurinda pocas summitu OBSE loboval za
zintenzivnenie patrania po malom Adamovi Azabovi.
* Progresivni ucitelia dostali odmenu
Za efektivne vyuzivanie modernych technologii vo vyucovani ziskali najsikovnejsi ucitelia z
celeho Slovenska ocenenia.
* Policia vo vysetrovani Valkovej vrazdy pokrocila, tvrdi Spisiak
Policajny prezident Jaroslav Spisiak tvrdi, ze policia postupuje podla stanovenych planov.
* Tim OECD odchadza, zavery budu zname v marci
Tim OECD, ktory cely tyzden hodno til slovensku rozvojovu pomoc, dnes odchadza, zavery
ich monitoringu sa Slovensko dozvie najneskor v marci.
* Hrusovsky Ficovej ziadosti nevyhovel
Podpredseda Narodnej rady SR Robert Fico dnes ziadal o prerusenie rokovania deviatej
schodze s tym, ze poslanci by sa opat zisli az v utorok (7.12.) rano.
* Fico: Trvam na tom, ze Gruzinsko provokovalo
Predseda Smeru Robert Fico reagoval na zverejnenie depesi z americkeho velvyslanectva v
SR tykajucich sa postojov predstavitelov byvalej slovenskej vlady ohladne ruskogruzinskemu konfliktu.
* Policia obvinila 11 osob pre drogovu trestnu cinnost
Hodnota zaisteneho pervitinu by sa na trhu s omamnymi latkami dala vycis lit na 700.000 eur.
* Z vrazdy podnikatela Misenku obvinili dalsie styri osoby
Policia obvinila v pripade vrazdy topolcianskeho podnikatela Jozefa Misenku dalsie styri
osoby. Dve mali financovat pripravu a realizaciu samotnej vrazdy a dve mali pripravit
motorove vozidlo.
* Policajni viceprezidenti su podozrivi z plagiatorstva
Policajny zbor vedu ludia, ktori v minulosti podla vsetkeho vedome porusili zakon.
* Funkcne obdobie predsedu KDH ma snem predlzit z 2 na 4 roky
Na sneme strany 4. decembra sa budu menit stanovy a predseda i podpredsedovia sa budu
volit na stvorrocne obdobie.
* Slovenski studenti prvykrat zasadaju v Europskom parlamente mladych
Po prvy raz sa aj mladi Slovaci zapajaju do projektu Europsky parlament pre mladych (EYP),
ktory dnes v Bratislave zacal svoje trojdnove posobenie.
* Bohate krajiny zanedbavaju chudobne deti, Slovensko je na chvoste
Najvacsie rozdiely v materialnom blahobyte spomedzi krajin OECD su na Slovensku.
* Napriek snehu sa z Bratislavy lieta, i ked s meskanim
Situacia na bratislavskom letisku je v suvislosti s aktualnym pocasim stabilizovana.
* Poslanci dnes pojdu striktne podla zakona, rokovat budu az do 16. hodiny
Doteraz to vacsinou vyzeralo tak, ze diskusia pokracovala bez obednajsej prestavky do 13.
alebo maximalne 14. hodiny. Dnes si vyhradili na obed 60 minut.
* Hrusovsky: Stupen dovery v koalicii je na bode mrazu
Neuspesna volba generalneho prokuratora otriasla celou koaliciou. Politici sa zhoduju, ze
spolupraca musi fungovat na ovela vacsej dovere.
* Udajneho mafianskeho bossa Mella Poliaci zatial nevydali na Slovensko
Udajneho mafianskeho bossa Karola Mella obzalovaneho z dvojnasobnej vrazdy zatial na
Slovensko nevydaju. Rozhodol o tom dnes Krakovsky krajsky sud.
* Sl ovensko musi zaplatit stazovatelom vyse 20 400 eur
Europsky sud pre ludske prava vyhlasil rozsudky v pripadoch Gal, Hajduova, Kascak a
Vrabec proti Slovenskej republike.
* Proces v kauze Drukos odrocili
Proces s obzalovanym Frantiskom Mojzisom v kauze nebankovky Drukos, ktory mal
pokracovat dnes pred Specializovanym trestnym sudom v Pezinku, odrocili na 20. decembra.
* Smer napadol volbu generalneho prokuratora na Ustavnom sude
Tajne volby generalneho prokuratora dnes staznostou na Ustavnom sude napadla skupina
poslancov za stranu Smer.
* Jurzyca dohodol lacnejsi Infovek 2. O desat milionov
Slovak Telekom a rezort skolstva nasli kompromis v projekte Infovek 2.
* Biela vrana dostala styri pracovne ponuky
Odvazna referentka z Univerzity, ktora skoncila ako obsluha v McDonald s, nasla zastancov.
* Bolestne za Devinsku: tristo eur
Pribuznym obeti strelby vyplatili cast odskodneho, zvysok prispelo mesto na pohreb.
* Poslanci zradili Radicovu
Cast koalicnych poslancov hlasovala za Trnku napriek premierkinej hrozbe demisiou.
Dobroslav Trnka ziskal v tajnej volbe generalneho prokuratora viac hlasov ako koalicny
kandidat Jozef Centes.
* V koalicii je spor, ci volit verejne
Ak parlament na tejto schodzi nezmeni rokovaci poriadok, hrozi, ze prokuratura bude docasne
bez sefa.
+++++++++++++++++++++++
Lé ebná metoda t kých a nevvylé itelných nemocí.
Tuto lé ebnou metodu jsem se nau il asi p ed 25 léty. V té dob nebyl internet a takové
informace se získávaly z p eklad . Dostal jsem od známého, který p ekládal z angliny list
papíru na n m byla detailn popsána tato metoda i cesta jak p i la do civilizace, proto e toto
tajemství bylo skryto v hluboko v ruské tajze. Nevzpomínám si u na jméno toho léka e, ale
údajn to byl primá onkologického institutu v Kyjev . Tento lov k, se svým týmem
provád l onkologický výzkum v tajze. Popisoval velké problémy ne se místní obyvatelé
nechali vy et it. il tam 3 roky. asem se v ak dozv d l tuto lé ebnou metodu, která se
vyzna uje tím, e je ist p írodní -bez vedlej ích ú ink , je dostupná pro ka dého-finan n
nenáro ná, p sobí velice rychle a ú inn . Já osobn v té dob jsem by mladý a zdravý a ani
jsem tomu nev il. Zcela ur it bych na v e zapomn l, kdyby se mi nep ihodilo toto:
vzpomínám si, e byl pátek ve er a za al jsem cítit divnou bolest na tvá i. Jdu k zrcadlu vidím
na obli eji v ed, v sobotu jsme m li vstupenky na ples. Vzpomn l jsem si na tuto metodu
poprvé jsem to vyzkou el, a kdy jsem se ráno vzbudil moje tvá byla istá. Od té doby se
lé ím pouze touto metodou a bylo se mnou p ed devíti lety opravdu zle. M l jsem na edlý
kostrbatý nádor, který rostl, byl asi 7cm velký a je pry .
Tato lé ebná metoda lé í:
Nemoci krve
Mozkové kmeny
Nemoci srdce
Rakovinu
Lupenku
Cukrovku
Zán ty i kostnice
Lé í v e najednou zdá se to neuv itelné, ale je to tak. ím více nemocí lov k má, tím
intenzivn j í by m la lé ba být.
Návod: Lé ba spo ívá v p evalování nejlépe slune nicového nebo ara ídového panenského
nebo 100% oleje v ústech.
Polévkovou l íci naplníme olejem nemusí být plná - podle velikosti lov ka a za neme olej v
zav ené puse p evalovat tak, aby se p evaloval po celé ústní dutin . P evalujeme zvolna. Po
chvíli olej z ídne a máte pocit jako byste m li v puse vodu.
Je to bez chuti a bez zápachu, dá se to vydr et. N kdy se stane, e Vám olej v ústech naroste a
nem ete p evalovat, potom trochu vyplivn te do záchodu. Za ádnou cenu olej nepolkn te!!!
Je tam spoustu kodlivých v cí z va eho t la.
Olej musíte p evalovat asi 15-20 minut. Je závislost intenzity p evalování na ase. Po tomto
ase olej vyplivn te do záchodu a ústa vypláchn te teplou vodou. Po vyplivnutí musí být olej
p em n n v bílou emulzí podobnou mléku, pokud je emulze na loutlá znamená to, e jste
p evalovali malou intenzitou nebo krat í as . Za átky nebudou pro mnohé z vás jednoduché,
ale nevzdávejte se po 15 p evalování u budete mist i. P evalování provád jte nejmén 3 krát
denn . Po první t i dny m e, ale také nemusí nastat bolest hlavy, je to reakce na rychlé
vy i t ní cévek v mozku pokud se objeví b hem jednoho dne zmizí.
Zázra né kyselé zelí
Oblíbené kysané zelí ú inn chrání p ed vznikem rakoviny jater, plic, tlustého st eva a
prsu. V d li jste to? Látky zabra ující nádorovému bujení v ak neobsahuje zelí jako takové,
ozdravné ú inky mu dodává a proces kysání. B hem n j toti v zelí vznikají takzvané
izotiokyanáty látky, které mají siln protirakovinné ú inky.Uchování celých zelných hlávek
nasolením u znali sta í ímané. Dne ní zp sob výroby kysaného zelí údajn p evzali ve
st edov ku Slované od Tatar . P i objevných cestách po sv tových mo ích se dávní
mo eplavci chránili po íváním kysaného zelí p ed obávanými kurd jemi, nemocí vznikající z
nedostatku vitamin .
Obsah vitaminu C je v kysaném zelí dokonce vy í ne v erstvém, co je d sledek innosti
bakterií mlé ného kva ení. Ji 200 g kysaného zelí pokryje denní pot ebu vitaminu C. Zelí
p sobí také proti depresím a obsah vitamínu B12 je dobrý pro nervovou soustavu. Vysoké
mno ství vitamínu C zvy uje imunitu a je velice pot ebný ke tvorb hormon . V kysaném zelí
najdeme také draslík, elezo, vápník, zinek, ho ík, fluor a enzymy. Kysané zelí rovn
podporuje tvorbu krve a hormon . Aktivuje imunitní systém v boji proti vir m a bakteriím,
posiluje organismus proti infekcím. Sni uje také vysoké hodnoty krevního tlaku a zárove
aktivuje funkci st ev a vylu ování toxických látek. Podporuje i látkovou vým nu a má
odvod ující ú inek, a proto umo uje rychlé odstra ování odpadních látek z t la .
CITRUS na vy i t ní st ev
Na ideální vy ist ní st ev je jednoduchý p írodní produkt citrusový plod. Ka dý ve er cca
dv hodiny po posledním jídle zkonzumujeme jeden celý citrusový plod, nejlépe grep, ale
nej ast ji se u ívá pomeran , (i citrón) v e bez k ry. Ne jen ávu ! Pak u nic nejíme !!!
Du ina citrusových plod neprovádí detoxikaci, ale istí ve keré toxické nálepy, usazeniny i
parazity a p sobí ve st evech jako t tka na vymývání sklenic. Ideáln istí klky ve st evech a
na rozdíl od lék , se pak nemusíme v t le dopl ovat vzácné bakterie, které jsou sou ástí
imunitního systému. Lidé u ívající pravideln denn potvrdili, e v minulosti trp li zácpou,
syndromem drá divého tra níku, t kou plynatostí a nadmutím, obezitou, chronickou
vy erpaností, bolestmi aludku. Odstranili i problémy s k í a vlasy, jako i dal ími astými
nemocemi. Chci jen podotknout, e b hem n kolika m síc do lo k jejich váhovému úbytku
a o 6 kg , ale pozor, ne na objemu v pase, ale na váze! Prost zbavili se odpad - fekálií,
zahnívajících ve st evech a zp sobujících tak vý e uvedené problémy, z nich nejvá n j í je
rakovina kone níku. Je to dlouhodobá do ivotní k ra, ale jeden citrus denn není skoro
ádná finan ní investice. Bez dal í zm ny stravovacích návyk . Zva te sami, co je lep í.
PS. e to funguje poznáte po n kolika dnech, kdy budete z WC utíkat p ed vlastním zápachem.
Játra
Ka dé ro ní období p íslu í n kterému z na ich t lesných orgán . P íslu ná doba je dobou
nejvy í zranitelnosti daného orgánu a zárove nejvhodn j í dobou pro jeho detoxikaci a
lé bu.V této dob se zárove nejsnáze projevuje dysfunkce v dané oblasti.
Jaro jako ro ní období pat í játr m a jejich párovému orgánu lu níku.
Játra jsou p edev ím orgánem detoxikace ale samoz ejm i trávení. Zpracovávají tuky,
sacharidy, aminokiseliny, redukují hormony, ukládají vitamíny, odstra ují toxiny a t ké
kovy.
Kvalita innosti a vitality jater má vliv na zdraví a kvalitu zraku, mno ství a kvalitu krve, na
stav nerv , sval , lach, ky elních kloub , ramen, íje a krku, výkonnost a vitalitu (proto jarní
únava). Jejich dysfunkce se projevuje sklony k alergiím, exém m, bolestem hlavy, sní enou
imunitou. Nej ast ji se problém jater a lu níku a jejich pod ízených t lesných partií
projevuje v ase 23 a 03 h.
V rovin emocí a povahy se dysfunkce jater projevuje nezvládnutelným hn vem,
p edpojatostí, árlivostí, p ecitliv lostí na hluk. Zdravá játra dávají schopnost flexibility,
zdravého sebeprosazení a schopnosti plánovat.
V období jara se tradi n provád li r zné o istné k ry, rovn tradice období jara a velikonoc
m li sv j smysl.
Pro na i civilizovanou dobu je na míst p edev ím osobní zájem ka dého jednotlivce o pé i o
kvalitu svého potenciálního zdraví.
Základní bylinky pro jaro jsou: pampeli ka, epík, smil, jable ník, rozmarýna, také
ostropest ec, ho ec.
Z potravin jsou dobré dr be í maso, p enice, p eni né klí ky, brusinky, mandarinky, ananas,
kyselé zelí, zelené jarní výhonky, tvaroh, kyselé mléko, ípkový aj. Pozor na alkohol, tu né
maso, smetanu, vejce, okoládu, kávu,chemické látky v potravinách. ID
8 fígl , jak p e ít zimu bez nemocí .
1. Pomocník z domácnosti: Olivový olej
Jak pomáhá: Zvlá uje popraskané ruce a rty. P ed tím, ne vyjdete do zimy, pot ete
si ruce a rty olivovým olejem. Funguje také oby ejné máslo i margarín, ale na rozdíl
od olivového oleje se tak dob e nevsáknou.
2. Pomocník z domácnosti: Vále ek
Jak pomáhá: Zah eje nohy. Jeden z nejjednodu ích zp sob , jak se zbavit studených
nohou je masá vále kem. Jezd te jím po chodidlech po dobu 3 minut. Vále ek má
je t jeden blahodárný vliv. Pom e vám natáhnout lachy, tak e se vám bude snáze
chodit po váno ních nákupech.
3. Pomocník z domácnosti: Ku ecí polévka
Jak pomáhá: Zmír uje p íznaky nachlazení P i nachlazení pijte nejen dostatek tekutin,
ale dop ejte si i dva talí e ku ecí polévky denn . V t inu infekcí dýchacího ústrojí
4.
5.
6.
7.
zp sobuje produkce bílých krvinek, kterým se íká neurophily, ty zvy ují produkci
hlenu. Ku ecí polévka zabra uje tvorb neurophil .
Pomocník z domácnosti: Láhev horké vody
Jak pomáhá: Posiluje imunitu Kdykoliv cítíte, e na vás »n co leze«, p ilo te láhev s
horkou vodou k va emu hrudníku. P esn pod hrudní kostí se nachází brzlík, který
vytvá í T-lymfocyty, bu ky, je jsou základem obranných funkcí organismu. Teplem
jejich
innost posílíte. 5. Pomocník z domácnosti: Láhev whisky
Jak pomáhá: Likviduje bolest v krku N kte í odborníci doporu ují kloktat whisky s
vodou. To by bylo ale zbyte né plýtvání. Úpln nejlep í je whisky vypít. P ipravte si
ozdravný nápoj. Vyma kejte p lku citronu, p idejte trochu horké vody, l íci whisky a
l i ku medu. Pokud nepijete alkohol, kloktejte slanou vodu.
Pomocník z domácnosti: výka ka bez cukru
Jak pomáhá: Udr uje v kondici u i. Zán t u í pat í k nep íjemným bolestem. Bohu el
pat í k astým nemocem zimního období. P i ch ipce se smrkáním dostává hlen i do
u ní trubice. Podle v dc se ale riziko, e onemocníte zán tem ucha sni uje o
polovinu, výkáte-li p tkrát denn . Akt výkání toti posouvá hlen z ucha. Sladidlo
xylitol, které se dává do výka ek bez cukru navíc napadá bakterie, které problém
zp sobují.
Pomocník z domácnosti: Pol tá navíc
Jak pomáhá: Ni í ka el. Pokud trpíte ka lem, ur it vám neuniklo, e vá stav se v
noci zhor uje. Je to proto, e se asinky, kterým se íká cilia a které se vyskytují kolem
plic a pr du ek, narovnají a nemohou posouvat vrstvu hlenu. Hlen se pak hromadí,
co zp sobuje ka el. Kdy si hlavu podep ete pol tá em navíc, chloupky z stanou v
p vodním stavu. Pokud netrpíte hlenovým ka lem, ale spí e suchým a imravým
ka lem, zkuste si dát prst do ucha a lehce jím zat ást.
Pomocník z domácnosti: árovka
Jak pomáhá: Zlep uje náladu. V zim se ast ji cítíme pod psa. Nedostatek sluní ka
sni uje hladinu hormonu t stí serotoninu. Minutové cvi ení s árovkou vám jej
pom e doplnit. Sedn te si do místnosti, ve které m ete zhasnout. Vezm te
posuvnou lampu s 60 wattovou árovkou. Posa te se metr od lampy, ujist te se, e ji
m ete zhasnout z místa, na n m sedíte. Rozsvi te lampu a dívejte se do ní jednu
minutu. Pak ji zhasn te, zav ete o i a soust e te se na záblesk sv tla, které máte p ed
sebou, dokud nezmizí.
V elí lékárna
Jednou z mnoha mo ností p írodní medicíny jsou v elí produkty.Velmi známé a celkem
b né je pou ívání v elího medu, dále je mo né pou ití v elího pylu, mate í ka i ky, v elího
jedu a propolisu.
Med je krom své dobré chuti významným zdrojem pot ebných ivin. Jeho p sobení na
zdravotní stav je velmi rozsáhlé, uplat uje se p i onemocn ní dýchacích cest, nachlazení,
chudokrevnosti, ledvinových potí ích, nemocech srdce, nemocech aludku. Výhodn j í je
domácí med, nákup v obchodech obná í riziko koup medu syntetického i málo kvalitního.
V elí pyl Kv tový pyl sbírají v ely a ukládají je do bun k v plástvích kde jej dál upravují za
pomoci medu do snadno stravitelné podoby. Pyl obsahuje velké mno ství biologicky
ú inných látek, zejména bílkoviny, minerály, enzymy, kyseliny, vitamíny. Svojí podstatou je
zásadn hodnotn j í a pro t lo daleko p ijateln í ne v sou asnosti moderní syntetické
multivitamíny.
Mate í ka i ka je produktem hltanových láz v el, které ji pou ívají k vý iv v elí matky.
Je to surovina dlouhodob známá a pou ívaná jako p irozený zdroj stimula ních látek se
irokým spektrem ú ink hlavn v oblasti jater, srdce, nervové soustavy, stimulace
krvetvorby, podpo e imunitního systému metabolismu bílkovin, tuk , cukr , k podpo e
psychické rovnováhy, fyzické kondice, schopnosti rozmno ování.
V elí jed vyu ití v elího jedu je známé formou v elího bodnutí do posti eného místa nebo
jsou na trhu masti s obsahem v elího jedu. Terapie je ú inná ke zmírn ní bolestí p i artróze,
zán tech kloub , bolestech páte e, namo ených sval , úst elech, zm k ení poopera ních jizev,
má silné protizán tlivé ú inky.
Propolis je velmi vzácná p írodní látka, kterou vylu ují pupeny rostlin a strom k ochran
p ed plísn mi, viry a bakteriemi. V ely tuto látku sbírají tmelí jí mezery v úle, ale hlavn ji
pou ívají jako jedinou mo nou desinfekci na plástvích a v úle. Výrobky vyrobené z propolisu
vykazují velmi rozsáhlé a dnes klinicky ov ené biologické ú inky na ivý organismus. Mají
výborný desinfek ní ú inek na adu bakteriálních, virových a plís ových proces . Rovn
vykazuje analgetické ú inky, uplat uje se p i regeneraci po kozené k e.
Lupenka (psoriáza)
Psoriáza p edstavuje nadm rnou produkci ur itých ko ních bun k, která zp sobuje skvrny
st íb itých upinek obvykle se vyskytujících na kolenou, loktech a k i temene hlavy. Na
západ je toto onemocn ní dosti b né, v n kterých p ípadech m e p ejít do vá n j í a velmi
nep íjemné formy, kdy postihuje velké ásti t la a m e být ve spojitosti s chronickými
revmatickými poruchami. Lupenka je, jak se zdá, onemocn ní, které prochází stálými
zm nami a asto p i n m pomáhá slune ní zá ení a koupání v mo i. Pomoci mohou i byliny s
istícími a protizán tlivými ú inky, jako je krti ník uzlovitý a jetel lu ní.
aj z krti níku
10 g erstvého ko ene lopuchu v t ího5 g erstvého ko ene ovíku
kade avého15 g erstvého krti níku uzlovitého10 g erstvých kv t jetele lu ního750ml vody.
P íprava:
1. Lopuch a ovík smíchejte v rendlíku a p ilijte vodu. P ive te k varu a 15 minut pova te,
abyste p ipravili odvar.
2. Do ajové konvice nebo d bánu dejte krti ník spolu s jetelem. Tyto byliny p elijte odvarem
z lopuchu a ovíku a nechte 10 minut vyluhovat. Sce te. Uchovávejte v zakrytém d bánu.
Dávkování:U ívejte 3krát denn dávku ze skleny na víno. Podle pot eby ochu te medem nebo
citrónovou ávou.
Dopl ková lé ba: K lé b malých flí k nebo v raných stadiích lupenky m e prosp t krém
ze svízele p ítuly. Aplikujte malé mno ství na posti ená místa 2krát nebo 2krát denn . Pokud
je zasa ena k e na temeni hlavy, vyrobte p ípravek na oplachování vlas pou itím 10 ml
tinktury z rozmarýny léka ské a 10 kapek smolného oleje na 500 ml teplé vody. Aplikujte po
umytí amponem p i posledním spláchnutí vlas .Zdá se, e lupenka napadá pí e lidi nervózní
a nesná enlivé. N kdy mohou pomoci Bachovy p ípravky z kv t , jako je plané jablko, epík
léka ský i vrba bílá.Vyhn te se alkoholu a bylinám, jako je eb í ek obecný, sko icové
v tvi ky a lipové kv ty, proto e ty podporují periferní krevní ob h a tím stimulují
k i.U ívejte denn 1 g vitamínu C a 1-2 g ch
Lé ivé bylinky
ZELENÝ AJ Zelený aj obsahuje látky, které ú inn brání tvorb zubního kazu, je ú inný
p i onemocn ní dásní, zpomaluje r st bakterií typu streptococcus mutans. Prokazateln
sni uje hladinu cholesterolu v krvi a p ispívá k ochran organismu p ed zhoubnými nádory.
P ispívá i ke sní ení t lesné váhy, posiluje krevní st ny a sni uje cukr v krvi.
CITRÓNOVÁ TRÁVA Podporuje koncentraci a my lení. Ú inek této byliny je velmi
osv ující. Dokonce sni uje hladinu cholesterolu v krvi. Citrónová tráva má výrazné
citrónové aroma. Neobsahuje kofein.
MÁTA PEPRNÁ Mátu p stovali ji sta í Egyp ané. Hlavní ú inek této rostliny se projevuje
na trávicím traktu, proto e máta p sobí na uvoln ní k e í hladkého svalstva trávicí trubice
(spasmolytikum) a desinfikuje (zbavuje choroboplodných zárodk ). Máta je vhodný
prost edek p i rozmanitých projevech problematického trávení. Uleví p i nadýmání, p i
nedostate ném vylu ování lu i (jako pomocný prost edek se podává p i lu ových
kamíncích), p i k e ích v trávicí trubici, p i nechutenství. Známý je ú inek mentholu na
povzbuzení centrální nervové soustavy. Ti í bolest p i menstruaci. Odstra uje bolesti hlavy a
zvon ní v u ích. Vyu ívá se také hojn v aromaterapii. SKO ICE Sko ice se pou ívá u více
ne 4000 let. Podporuje chu k jídlu, sni uje krevní tlak a zlep uje trávení. Za ívací trakt
zah ívá a stimuluje, uklid uje koliky, pr jmy, nevolnosti a nadýmání. Díky dezinfek ním a
antibiotickým ú ink m ji lze pou ít i jako prost edek proti nachlazení, ka li a ch ipce.
P ízniv ovliv uje metabolismus tuk a cukr , co je výhodné u pacient s cukrovkou.
Moderní farmakologické výzkumy po ínaje polovinou dvacátého století prokázaly
antibakteriální, protizán tlivé a antioxida ní ú inky sko ice, a v nedávné dob byl prokázán i
výrazný ú inek antidiabetický.
HE MÁNEK P íznivé ú inky he mánku pravého jsou známy ji od starov ku. Ve
Skandinávii byl he mánek pova ován dokonce za posvátnou rostlinu a uctíván jako symbol
slunce. Preventivn lze he mánek pou ívat p i potí ích s trávením a stolicí (zácpy, pr jmy).
He mánek p ízniv p sobí p i lé b zán t trávícího ústrojí, uvol uje k e e, p sobí
protizán tliv , dezinfek n a potopudn . Pomáhá p i nadýmání, ni í jedovaté produkty
látkové vým ny mikroorganism jako jsou streptokoky nebo stafylokoky. Bylinka je vhodná
p i angín i zán tech v dutin ústní nebo hrtanu (jako kloktadlo). V Matthioliho herbá i je
he mánek popisován jako lék proti zimnicím, nemocem jater, mo opudný prost edek a
prost edek proti bolestem hlavy.
BEDRNÍK ANÝZ Anýz má za sebou velmi dlouho historii jako lé ivá rostlina. Pou íval se
také v ín a Indii. Význam m l p i dehydrataci, p i astmatu a nejr zn j ích onemocn ních
dýchacích cest, p i v ech otravách, p i nejr zn j ích obtí ích souvisejících s trávením, p i
bolestech, jako projímadlo a v ad dal ích indikací. Zevn se pou íval nálev, k omývání p i
onemocn ních o í. Dnes plody anýzu pou íváme vnit n i zevn . Anýz povzbuzuje innost
v ech láz, ú inek protik e ový je siln j í ne u kmínu a fenyklu. Podporuje správnou innost
st ev, tlumí bolestivé k e e st ev a p sobí proti nadýmání. Plod anýzu je známý pomocný
prost edek p i onemocn ních dýchacích cest. Silice se áste n vylu ují plícemi (desinfikuje a
podporuje produkci hlenu), anetol povzbuzuje innost asinkového epitelu dýchacích cest
(podporuje pohyb hlenu sm rem ven), tento dvojí mechanismus velmi p ízniv podporuje
vylu ování hlenu a tím istí dýchací cesty. Podporuje vylu ování mate ského mléka.
MATE ÍDOU KA Mate ídou ka se velmi asto pou ívá do ajových sm sí proti nachlazení.
Skv le p sobí p i suchém ka li. Velice vhodná je p i potí ích s trávením spojených s
plynatostí a kolikami. Pom e i p i k e ích hladkého svalstva. Je doporu ována také p i
ch ipce, kterou provází ka el. V poslední dob se za ala pou ívat i v aromaterapii.
MEDU KA Medu ka pomáhá odstranit pocity strachu a mírné úzkosti, dob e p sobí p i
stavech nervové vy erpanosti, nespavosti a lehkých depresivních náladách. Zmír uje také
alude ní a st evní neurózy, má protik e ové ú inky a p edchází nadýmání. Medu ka p ízniv
p sobí p i bu ení srdce a srde ní arytmii.
Zdravé srdce.
Srde n cévní onemocn ní jsou celosv tov nej ast j í p í inou úmrtí obyvatel planety.
Srde n cévní choroby stále spojujeme s vy ím v kem. To je ale omyl. Na problémy se
srdcem m eme zad lat svým d tem ji p ed narozením.
V sou asné dob se podstatn sni uje stá í nemocných srde n cévního systému, a pacienti
st edního a mlad ího v ku nejsou výjimkou. Dokonce jsou p ípady, kdy i nenarozené
miminko má ji v prenatálním v ku aterosklerotické pláty v cévách.
Hlavní p í inou je jednostranná a málo kvalitní vý iva populace, hlavní potravou
náctiletých je asto bageta a cola z automatu. Svoji roli hraje také psychický stres a d di né
p edpoklady. Léka i doporu ují za adit do jídelní ku více syrové zeleniny a ovoce, ryb,
p írodních a p írodn upravených potravin, a aktivního odpo inku. Omezit produkty rychlého
ob erstvení jako bagety, hamburgery apod.
Tak e za své zdraví je vícemén zodpov dný ka dý sám.
T ezalka te kovaná
Je roz í ená v Evrop , Asii a v severní Africe. U nás rose na slunných stráních, na mezích,
pastvinách a hou tinách. Sbírá se v ervenci nebo v srpnu. U ívá se celá na nebo jen kv t ve
form aj , nálev ,tinktur, tablet, oleje nebo také homeopatik.
Je to bylina mající protizán tlivé a protiekzematické ú inky. Její hlavní místo je p i
nervových problémech, psychickém nap tí a depresích. Je vhodná na rehabilitaci po
mozkových mrtvicích, p i sklerózách multiplex a p i v ech formách zán t a nervových
poruch.
Obsahuje neoby ejn ú inné látky pro lidský organismus - hormony, enzymy, stopové prvky.
Zvy uje obranyschopnost organismu, zlep uje innost centrální nervové soustavy a posiluje
organismus. P edpokládá se, e v budoucnu bude lé it dosud nelé itelné choroby. Omlazuje
organismus. Zárove p itom istí t lo.
Tato bylina a její produkty mohou mít fotosenzibilní ú inky ID
Fakta o medu a sko ici.
Je zji t no, e sm s medu a sko ice lé í v t inu nemocí. Med se vyrábí ve v t in zemí sv ta.
Dne ní v dci jej doporu ují jako velmi ú inný lék na v echny druhy nemocí. Med m e být
u íván bez jakýchkoliv vedlej ích ú ink na v echny druhy nemocí. V dci zjistili, e a koliv
je med sladký, jestli e se bere ve správných dávkách jako lék, nem e ublí it ani diabetickým
pacient m. Týdeník World News, vycházející v Kanad , ve svém vydání datovaném 17 ledna
uve ejnil následující seznam nemocí, které mohou být lé eny medem a sko icí jako výsledek
studií západních v dc .
Nemoci srdce: Smíchejte med a mletou sko ici a ma te na chléb místo d emu nebo
marmelády a jezte pravideln k snídani. Sni uje to hladinu cholesterolu v krvi a cévách a
chrání pacienty p ed infarktem. Ti, kte í u infarkt prod lali a budou jíst toto denn , budou se
dr et míle daleko od dal ího infarktu. Pravidelné snídan tohoto druhu ulevují p i
zadýchávání a posilují srde ní tep. V Americe a Kanad , r zné domy s o et ovatelskou pé í
lé í takto své pacienty, kte í jsou ve v ku, kdy cévy a íly ztrácejí svou pru nost a mohou se
ucpávat. Med a sko ice vracejí cévám a ilám jejich pru nost.
Artritida: Artriti tí pacienti mohou denn , ráno a ve er, jeden álek horké vody s 2 l i kami
medu a 1malou l i kou sko ice. Berou li to pravideln m e se vylé it dokonce i chronická
artritida. Dle výsledk pr zkumu d laného na universit v Copenhavenu bylo zji t no, e z
200 pacient lé ených 1 l ící medu a l i kou sko ice p ed snídaní, 73 nemocných bylo úpln
zbaveno bolesti a do m síce nemocní, kte í se nemohli pohybovat, za ali chodit bez bolestí.
Infekce mo ového m chý e:
Rozpustit 2 l íce medu a 1 l i ku sko ice ve sklenici vla né vody a vypít. Tím se odstraní
infekce m chý e a mo ových cest.
Bolesti zub : Smíchejte 1 l íci sko ice a 5 l ic medu. Aplikujte 3x na bolavý zub a bolest
p estane.
Chloresterol: 2 l íce medu a 3 ajové l i ky sko ice smíchané s 2 dl horké vody, které
podávali pacient m s vysokou hladinou cholesterolu dokázaly sní it hladinu cholesterolu o
10% do 2 hodin. Podává li se 3x denn je vylé en i pacient s chronicky vysokou hladinou
cholesterolu. Dle informací zmín ného asopisu i samotný pravý med, je li u íván denn ,
zabra uje zvy ování cholesterolu.
Nachlazení: Ti, kdo trpí na asté nachlazení, by m li u ívat 3x denn 1 l íci vla ného medu s
1 l i ky sko ice po dobu 3 dn . Tím se vylé í nachlazení, chronický ka el a pro istí pr du ky.
Potí e se aludkem: Med se sko icí úsp n lé í bolesti aludku a chrání aludek od vzniku
alude ních v ed .
Plynatost: Dle studií provád ných v Indii a Japonsku med a sko ice zabra ují tvo ení
nadbyte ných plyn p i trávení.
Posílení imunitního systému: Ka dodenní u ívání medu a sko ice posiluje imunitní systém a
chrání t lo p ed viry a bakteriemi a brání útok m virových infekcí.V dci zjistili, e med
obsahuje obrovské mno ství eleza a vitamin . Pravidelné u ívání medu posiluje bílé krvinky
v jejich boji s viry a bakteriemi.
T ký aludek: 1 l i ka sko ice a 2 l íce medu p ed jídlem zabra uje zvý ení kyselosti
aludku i u nejt ích jídel.
Ch ipka: V dci ve pan lsku zjistili, e med obsahuje p írodní látky, které zabíjejí kmeny
ch ipky a chrání p ed ní pacienty.
Dlouhov kost: aj vyrobený z medu a sko ice, je li brán pravidelné, zabra uje potí ím
dlouhého v ku.Vezm te 4 l íce medu,1 l íci sko ice a uva te jako aj spolu se 3 álky vody a
uva te jako aj. Pijte 1 álku 3x denn . To udr uje k i erstvou a hebkou a do vysokého
v ku. Délka ivota stále vzr stá a i 100 letí lidé mohou být sv í, jako ve 20 letech.
Pupínky: 3 l íce medu a 1 l i ka sko ice se smíchá v pastu. Ta se aplikuje na pupínky p ed
spaním a ráno se smyje teplou vodou. Kdy to d láte denn pupínky do týdne zmizí i s ko eny.
Ko ní infekce: Aplikace medu a sko ice na posti ená místa lé í ekzemy i pásový opar a
v echny typy ko ních infekcí.
Hubnutí: Ka dý den ráno, 1/2 hodiny p ed snídaní na la ný aludek a ve er p ed spaním
vypijte álek medu se sko icí. Pravidelné u ívaní sní í váhu i u mimo ádn obézních osob.
Pravidelné u ívaní zabra uje usazování tuku i p i po ívání mimo ádn tu ných jídel.
Rakovina: Nedávné výzkumy provád né v Japonsku a Austrálii prokázali, e i pokro ilá
rakovina kostí, aludku a st ev m e být s úsp chem lé ena. Pacienti trpící t mito druhy
rakoviny by m li u ívat l íci medu a l íci sko ice m síc 3x denn .
Chronická únava: Nedávné studie ukazují, e cukr obsa ený v medu nejvíce pomáhá p i
regeneraci t lesných sil. Pacienti-senio i u ívající med a sko ici v pom ru 1 ku 1 jsou ilej í a
ohebn j í. Dr Milton, který tyto výzkumy provád l íká, e 1 l íce medu a malá l i ka sko ice
smíchané s vodou a brané n kolikrát denn a hlavn kolem 3 hodiny odpoledne, kdy za íná
klesat t lesná vitalita obnoví do týdne vitalitu t la.
Zápach z úst: Lidé v Ji ní Africe u odedávna první co ráno ud lají je to, e kloktají 1 l íci
medu a l íci sko ice smíchané s horkou vodou. Jejich dech tak z stává erstvý po celý den.
Záv rem: Co íci záv rem? Myslím, e vám to ur it neublí í a e je nejlep í to yzkou et. Co
myslíte? Vzpomínáte, kdy jsme byli d ti? Krajíc chleba pomazaný erstvým máslem a
posypaný sko icí pat il mezi oblíbené pochoutky. Asi na tom n co je!
Lé ba rakoviny javorovým sirupem a za ívací sodou
Lze rakovinu vylé it prá kem do pe iva a javorovým sirupem? O ividn ano. Tato informace
probleskla novinovými titulky, ale stejn tak rychle byla potla ena. Lé ba popularizovaná
Jimem Kelmunem, d chodcem ijícím v Asheville v Severní Karolín , znamená skute ný
pr lom. íká: Podal jsem tu sm s více ne 200 pacient m, u nich diagnostikovali rakovinou
v kone ném stádiu. Z toho 185 lidí pak kupodivu ilo je t 15 a více let a tém polovina se
rakoviny úpln zbavila.
Vypadá to jednoduché a k plá i, ale tato prostá lé ba za ívací sodou a javorovým sirupem je
nesmírn ú inná p írodní chemoterapie, která velmi efektivn hubí rakovinné bu ky. P itom
zcela postrádá brutální vedlej í ú inky provázející v t inu nesrovnateln mén efektivních
standardních chemoterapeutických metod. Za tepla vytvo ená sm s chemicky isté jedlé
sody (hydrogenuhli itan sodný; NaHCO3) a javorového sirupu je velmi efektivní prost edek
proti v em druh m rakoviny. Oh átím se na sebe pevn navá ou molekuly sody a javorového
sirupu, a takto vybavená glukóza m e zamí it k rakovinovým bu kám. Rakovinové bu ky
prost milují cukr, který p ímo nez ízen hltají. V tomto p ípad je ale na molekuly cukru
navázaná siln zásaditá sodíková slou enina! Kyselé rakovinové bu ky absorbují s cukrem i
sodu, a to je jejich zkáza...
Recept: Javorový sirup a jedlá soda
3 díly javorového sirupu a jeden díl jedlé sody ( soda bicarbona ) smísit ( nap . 15 l i ek
sirupu a p t l i ek sody ) a promíchat, dát poté v kastr lku na sporák, zah ívat 5 minut
nep íli siln aby teplota sirupu nep esáhla 40°C, dokud sm s pon kud nezahoustne. Na
po átku m e být u íváno ast ji, nap .3x denn jedna ajová l i ka. Jinak sta í brát 1
ajovou l i ku 1x denn , dlouhodob . M e být rozpu t na ve vod nebo t eba namazána na
chléb. Javorový sirup m e být p ípadn do asn nahrazen medem. Obecn platí: nejíst jinak
ádný cukr v nápojích ani v pokrmech, s výjimkou tro ky ovoce.
Tato lé ba je zalo ena na tom, e rakovinové bu ky milují cukr, který do sebe vtahují.
Javorový sirup obsahuje istou glukózu, tak e tuhle podmínku dokonale spl uje. Tak se látka
dostane p esn do centra nádoru. Jedlá soda pak doká e díky obrovskému obsahu kyslíku
rakovinový nádor doslova rozbít zevnit . A to u b hem prvních t í dn . Dochází tak k
naprosté likvidaci nádoru v jakémkoli stádiu, tedy i v kone né fázi rakoviny.
Rakovina není nemoc, ale p írodou ízené prodlou ení ivota.
Rakovina není nic víc ne poslední projev extrémního p ekyselení organismu a toxicity
t lesných tekutin a tkání. Za t chto podmínek a p i dysfunkci imunitního systému by t lo
p ed asn zem elo. Proto na svou ochranu moud e za ne shroma ovat vnit ní toxiny,
obalovat je oslabenou super-kyselou tkání a zapouzd í je pod nepropustnou ochrannou
vrstvou, aby zabránilo jejich dal ímu í ení. S tímto d vtipným e ením obdr í majitel
smlouvu na del í ivot. My ov em tomuto procesu íkáme choroba. T lo vytvo í tumor proto,
aby potla ilo a uklidilo jedy, které nem e jinak vylou it a prodlou ilo si ivot na tak dlouho,
jak jen je mo né, poskytujíc svému majiteli dostatek asu na k eliminaci interní toxicity.
Metastázy jsou poslední pokus t la ke své záchran . Jestli e je tato interní toxicita úsp n
potla ena, t lo postupn bezpe n odstraní v echny nádory a navrátí se mu zdraví. Pokud
tento proces není úsp ný, osud majitele t la je definitivn ur en a umírá- ne na rakovinu, ale
na extrémn jedovaté lé ebné postupy, intenzivní emo ní zhroucení, zoufalství a stres. Zkuste
své t lo z celého srdce co nejvíce milovat a co nejd íve za n te s detoxikací.
+++++++++++++++++++++++
"Klop - klop."
"Kto je to?"
"Tvoja smr ."
"Cho do riti!"
"Dobre
poznamenávam si ... rakovina kone níka...."
+++++++++++++++++++++++
Hovorí anglický chirurg:
- Doviezli mi chlapíka s odtrhnutou rukou, ja som ju pri il a on teraz hrá hus ové
koncerty ako ni .
Na to hovorí francúzsky chirurg:
- Ja som pri il odtrhnutú nohu chlapíkovi, ktorý teraz preteká v printe s najlep ími
ernochmi.
Slovák na to:
- Doviezli mi cigána, bicykel a fúzy a ja som poskladal ministra zahrani ných vecí!
+++++++++++++++++++++++
+++++++++++++++++++++++
1) Military Continues Crackdown in Indonesian Papua
2) CathBlog - West Papuan blood on our hands
------------------------------------------------------------------------------------------------
http://www.thejakartaglobe.com/home/military-continues-crackdown-in-indonesianpapua/409789
1) Military Continues Crackdown in Indonesian Papua
Nivell Rayda & Banjir Ambarita | December 02, 2010
Jakarta. At least one person has been reportedly killed in raids in Papua as the military steps
up its search for members of the separatist Free Papua Movement (OPM), which marked its
45th anniversary on Wednesday.
Markus Haluk, a member of the Papuan Customary Council (DAP), the largest
nongovernmental organization in Papua and West Papua, told the Jakarta Globe on Thursday
that Wendiman Wenda, a 55-year-old farmer, was killed outside his house.
He said that Wendiman was shot while working in his garden in Yambi village, Puncak Jaya
district, on Sunday, shortly after returning from church.
The military was patrolling the area and assumed he was an OPM member,
Wendiman was not a separatist. He was just a farmer.
he said.
A neighbor, Piron Moribnak, said the soldiers had shot Wendiman from a distance.
They called out to him, but he was hard of hearing and they were a ways off, so of course he
didn t hear them and he didn t respond, he said. That s when they opened fire.
Neither the Puncak Jaya Police nor military officials in Papua could be reached for comment.
In Wamena district, the West Papua Media Alerts Web site reported that two people had been
killed in a similar raid there on Thursday. However, Markus said the two had survived but
were in critical condition.
We re still trying to gather more information on the two incidents because both areas are
so remote, he said.
The two men reportedly shot in Wamena have been identified as Asili Wenda and Elius
Tabuni.
Lemok Mabel, chairman of the DAP s Baliem Valley chapter in Wamena, said neither man
was an OPM member or sympathizer.
Adj. Sr. Comr. I Gede Sumek Jaya, chief of the Jayawijaya subprecinct police in Wamena,
denied there had been a shooting in the area on Thursday.
Puncak Jaya and Wamena districts, believed to be hotbeds of support for OPM leader Goliat
Tabuni, have seen intensified military operations in recent years, resulting in numerous
reports of alleged human rights abuses against civilians.
Military operations in Papua have come under close international scrutiny this year after a
video showing soldiers torturing two civilians in Puncak Jaya was posted on the Internet.
The video was recorded on the cellphone of one of the soldiers and was taken on May 30.
Indria Fernida, deputy chairwoman of the Commission for Missing Persons and Victims of
Violence (Kontras), said the abuses would only stop once the government repealed its ban on
the Morning Star and Benang Raja flags, used by separatist groups in Papua and Maluku,
respectively.
The ban has been abused by the military to justify the killing and torture of civilians,
told the Globe.
she
It also inhibits freedom of expression because both flags have significant cultural meaning
for the locals. The government must address the core problem and seek political means to
resolve the turmoil, and not see everything as a security issue and stigmatize Papuans as
separatists.
Poengky Indarti, executive director of the human rights group Imparsial, said the military had
shown no indication that it would abide by the UN Convention Against Torture, which
Indonesia has ratified.
The only way for human rights violation to stop is for the government to enact an
amendment to the military tribunal law, she told the Globe.
The proposed amendment stipulates that all soldiers involved in criminal acts would be tried
in civilian courts, while military tribunals would be reserved for acts of insubordination or
administrative violations.
---------------------------------------------http://www.cathnews.com/article.aspx?aeid=24379
2) CathBlog - West Papuan blood on our hands
Published: December 02, 2010
BY SUSAN CONNELLY
Some weeks ago there were reports in the media concerning the torture of West Papuans.
Graphic images were displayed and cries of suffering could be heard.
There was widespread condemnation and seemingly, swift action by the Indonesian
authorities who admitted that their military were responsible for these atrocities.
The Indonesian President said that justice would be speedily done and these assurances were
accepted by the Australian Prime Minister.
It is feared, however, that there will be no serious investigation at all, and that instead, another
whitewash will be the outcome. There was a trial of sorts in West Papua, but amazingly, it
concerned other unreported torture episodes caught on video.
One can only wonder what response would have been made had we seen the photograph of a
naked, tortured, white Australian, American or British person on the front page of our
newspapers, but one does not have to wonder for very long.
Worthy victims have their names read out on their anniversaries as the bells toll;
unworthy victims receive transitory head shakes and tut-tuts as they are sacrificed on the
altar of the political and economic relationship with big neighbours.
The parallels between the treatment of the West Papuan people and that given to the East
Timorese are compelling. How can these things continue on our doorstep?
One of the reasons is the impunity that Indonesia enjoys, shown in the complete lack of
responsibility taken for what happened in Timor-Leste between 1974 and 1999.
That 24 year period saw the violent deaths of 183,000 Timorese men, women and children
which occurred as a result of the brutal Indonesian occupation. The CAVR
Report commissioned by the East Timorese Government and presented to the United Nations
in 2005 clearly shows the extent of Indonesian guilt.
There were some attempts to evade international scrutiny in the establishment of an ad hoc
Human Rights Court and a Truth and Friendship Commission, neither of which brought
anyone to justice. So no one has been held accountable for the crimes against humanity
committed in East Timor, a situation which has resulted in a further vacuum of human
responsibility in West Papua.
It was the visual evidence of full scale massacre in the cemetery in Santa Cruz, Dili, which
finally woke the world to the suffering in East Timor. With the veil of secrecy drawn aside by
that event, other massacres came to light, displaying the endemic violence that inhabited East
Timor all those years.
It is criminal that similar treatment is being suffered by West Papuans; criminal on the part of
Indonesia whose military machine still considers itself above human decency, and criminal on
the part of Indonesia s neighbours, including Australia.
But what about forgiveness?
some will say.
The delicate balance between justice and reconciliation has to be achieved however long it
takes, but both elements are necessary in the evolution of a truly human response to suffering
on such a scale. The Timorese people have already offered the hand of friendship to past
oppressors, but the admission of guilt has to be part of the process at some stage, otherwise
suffering is belittled and others are endangered, as is the case at present.
One major difference between the Timor/Papua situations is this: Australia might claim some
small refuge in ignorance regarding Timor, but as we now know what Indonesia did there and
how responsibility has been successfully evaded, we cannot claim any wide-eyed innocence
regarding West Papua.
Forwarding on the below from Victor.
=============================
For Media Release
Jayapura, December 3, 2010
I inform you directly from Jayapura West Papua that the people of West Papua is now on
emergency under Indonesia military forces. Until this night TNI (the national army of
Indonesia) and Police are still blockading every places in Abepura. I got accurate information
from my people near Tanah Hitam that Indonesian military shot dead a farmer at Abe Gunung
when this man was in garden. One man namely Miron Wetipo shot on 6.18 PM this afternoon
and his body was in Bhayangkara Hospital.
Last night on 03.00 AM Indonesia military forces destroyed all of the West Papua people's
houses near Abe gunung and arrested 2 man. One of them was a shepherd. From the morning
till this night police and TNI arrested people without any reasons. According to the witness,
they are looking for Dany Kogoya. He is an activist and also advocate for the OPM and TPN.
The photo above is the church building that was destroying by TNI and Police (Brimob).
According to Danny's neighborhood, TNI and Police intentionally put the gun and bullet near
the Danny's house to publish out that it was Danny's gun and bullet so that they could carry
out everything they want.
Here is the name that were arrested:
1. Ev. Yesmin Yikwa
2. Yupiter Tabuni
3. Tenius Yikwa
4. Manu Kogoya
5. Lambert Siep
6. Nalius Karoba
7. Yumbuk Yikwa
8. Yotan Kogoya
According to the chef of Police in Jayapura, the reason was to arrest the perpetrators of the
shooting that happening some days ago. But I inform you that the Indonesian army and the
police are carrying out shooting and arresting without any interrogation against them. They
have intimidated, terror and tortured the civil of West Papua brutality. In fact, they are not the
perpetrators. Police and TNI also were blockaded near the barracks of Uncen (Cenderawasih
University).
Tonight, many shooting sounds are still continue. We will inform you later with
Victor F. Yeimo
The international Spokesperson for KNPB
=============
Victor F. Yeimo, West Papua National Committee (KNPB)
www.komunitas-papua.net, +6281384553160
"Tidak ada kemenangan revolusioner tanpa teori revolusioner"
__._,_.___
Reply to sender | Reply to group | Reply via web post | Start a New Topic
Messages in this topic (1)
Recent Activity:
Visit Your Group
-Opinions expressed on the list are those of
the sender, not those of the the moderators!
-To read or search through the archives
of this group, go to:
http://groups.yahoo.com/group/AWPA-Australia/
To subscribe to this group (in case you
got this forwarded), send an email to:
[email protected]
MARKETPLACE
Australia West Papua Association (Sydney)
PO Box 28, Spit Junction, NSW 2088
AWPA update. November 2010
AWPA (Sydney) would like to thank Leichhardt and Marrickville Councils for
showing solidarity with the West Papuan people and allowing the West Papuan Flag to fly on
their Town halls on the 1st December. We would also like to thank Mayor Jamie Parker of
Leichhardt who personally helped raise the West Papuan Flag on Leichhardt s Town Hall.
It is now forty nine years since the West Papuan flag was first flown officially on the 1st of
December in 1961. The Dutch were finally about to give the West Papuan people their
freedom. However it is one of the great tragedies that at their moment of freedom it was
cruelly crushed and West Papua was basically handed over to Indonesia in 1963. However,
on the 1st December the banned West Papuan national flag flew freely around the world
including in Auckland and Wellington, New Zealand, Oxford in the UK and in Melbourne,
Newcastle and Sydney in Australia. A simple action that could be undertaken by individuals
for next year s 1st December is to lobby their local council to fly the West Papuan flag on
their town halls. This would help raise awareness in their local communities about West
papua particularly if the event was covered by the local paper.
Leaked Kopassus report
Investigative journalist Alan Nairn released a secret report by a Kopassus task force
which shows a list of West Papuans engaged in human rights work are a target of the
Indonesian Special Force Group, Kopassus. The report can be found on his blog
at http://www.allannairn.com/2010/11/breaking-news-secret-files-show.html
AWPA called On Julia Gillard to raise concerns about the death threats to human
rights defenders in West Papua with the Indonesian
President http://www.scoop.co.nz/stories/WO1011/S00142/awpa-calls-on-pm-to-raisedeath-threat-concerns.htm
Also in the last few days a number of incidents/shootings have occured in West Papua and
information can be found in press releases/urgent actions below. It appears Prime Minister
Julia Gillard has raised concerns about the trial or misleading trial concerning the torture
video. A spokesperson for Ms Gillard was reported to say that Australia still expects to see a
full investigation and that it must be transparent and that Australia will continue to make its
expectations clear. One media reported sais Australia s Ambassador Greg Moriarty to
Indonesia was ordered to raise concerns directly with President Yudhoyono about
Indonesia s stalled investigation into the alleged torture of two Papuans by the military. This
is encouraging but until the government halts all aid and training to those units involved in
human rights abuses, the Indonesian military will continue to act with impunity in West
Papua.
Although we have posted the below before it is a reminder what individuals can do to help
raise awareness about West Papua.
Simple actions
What can I do to help West Papua? is a regular question asked . The other being, does writing
a letter really help? One letter will not make a difference, but if enough people write, our
government will at least realise that more people are becoming aware of the situation in West
Papua. By writing letters to our government, to the letters editor of newspapers and calling
talkback radio (one way of reaching a large audience). The more people that write to the
media, the more likely they will run or publish future articles on West Papua.
Much of the electronic media have options for comment at the end of articles and this is also a
way of raising awareness or giving another opinion on articles related to West
Papua/Indonesia. Also if you have a blog, post/forward on urgent actions/news updates/press
release that are relevant to West Papua. Writing articles/opinion pieces for your church/trade
union newsletter, or become a speaker on behalf of West Papua, raising the issue with
community groups. All these simple actions will help raise the issue of West Papuan in the
minds of the Australian public. It is important to make sure West Papua remains an issue not
only in the media but also remains on the agenda of other NGO s such as church
organisations, trade unions environmental groups etc. Although many might not have an
opinion on the issue of self-determination for West Papua, they would be concerned about the
human rights situation, environmental groups would be concerned about the effects of
mining,/ deforestation and health groups would be concerned about the HIV/AIDS
situation. There are West Papua support groups in all states with supporters contributing their
time freely and would welcome any support or resources that could be donated to support
their activities. There are many issues of concern in West Papua including human rights,
mining deforestation, health, HIV/AIDs, refugees and self determination. International
organisations can support local NGOs in West Papua working on these issues with capacity
building and by inviting or funding West Papuans to attend international conferences where
their voices can be heard. West Papuans feel they are being ignored by the international
community and encourage fact finding missions to West Papua to invistagate the human
rights situation in the territory.
TNI Commander Agrees Leaks of Secret Documents Not Impossible
Sunday, 14 November, 2010
TEMPO Interactive, Jakarta: The Indonesian Military (TNI) chief commander, Agus
Suhartono, said that leaking a secret document is very likely, given today s current
technological advances. Leaked documents can be obtained from anywhere, said
Commander Agus at the TNI headquarters in Cilangkap, after sending off the Garuda
Contingent to Lebanon, on Thursday. Agus was asked about news leakage on the 2007 secret
military operation document in Papua, which he neither denied nor confirmed. I do not have
the information yet, said Agus. Agus only explained that the TNI always tries to keep its
operations secret. At this moment, the TNI is increasing its internal security to prevent further
leakages. We must keep on upgrading our information system security, said Agus. The
leaked document allegedly from the Army Special Forces (Kopassus) was divulged by
American researcher, Allan Nairn. He wrote on his blog in November 9, at the same time
President Barack Obama arrived in Indonesia. Allan s work is titled Secret Files Show
Kopassus, Indonesia's Special Forces, Targetting Papuan Churches, Civilians. Documents
Leaked from Notorious US-Backed Unit as Obama Lands in Indonesia. According to Allan,
the document records military operation, spy activities and reports of Kopassus field operation
in Papua. The operation target is Papuan civilians, consisting of religious leaders, activists,
students and intellectuals who are critical of the Indonesian government. Agus did not
specifically deny Allan s accusation. He only explained that there are two kinds of military
operations in Papua. The first one is the military operation to protect border areas. The second
one is domestic operation to support the police. In this kind of operation, said Agus, TNI does
not operate alone. MAHARDIKA SATRIA HADI
Weak command structure in Papua leaves Kopassus to its own agenda ...
RNZI 12 November, 2010
A US-based Papuan journalist and academic, Octo Mote, says the Indonesian Army s Special
Forces unit, Kopassus, operates only under its own agenda in Papua. His comment comes as
reports of leaked Kopassus documents reveal that the group targets churches in Papua and
defines civilian dissidents as the enemy. The documents regard as enemies people such as
church leaders, activists, traditional leaders, legislators, students and intellectuals. They also
describe a covert network of surveillance, infiltration and disruption of Papuan institutions.
Octo Mote says even a military commander in Papua cannot control Kopassus. Because they
have a straight line to Jakarta and he [a military commander] doesn t have a highest link
except through the command line which is weak in Indonesia because in the military in
Indonesia, it s more based on personal and gang relations rather than structure.
Octo Mote
Nine Arrested for Raising Separatist Flag Ahead of SBY s Visit to Papua
Banjir Ambarita & Nivell Rayda | November 21, 2010
Jakarta. Authorities in Papua arrested nine people for raising a separatist flag just hours before
President Susilo Bambang Yudhoyono was due to arrive in the province on Sunday. Eight
men and a woman believed to be linked to the separatist Free Papua Organization (OPM),
hoisted the banned Morning Star flag on Saturday in Yalengga Bolakme, near Wamena in
the central mountainous range of Papua, local police chief I Gede Sumerta Jaya said. We are
intensively questioning nine people over the raising of the separatist flag in Bolakame, but we
do not yet know what their motive is, Sumerta said, adding that all nine were being
detained. He said that a routine police patrol found the flag flying at around 11 a.m. on
Saturday and immediately hoisted it down. They flew the flag, we believe, because there
was an OPM activist who died recently, Sumerta said. The public display of separatist
symbols can be prosecuted under charges of subversion and plotting against the state, which
can carry long jail sentences. Yudhoyono, accompanied by first lady Ani Yudhoyono, arrived
in the Papuan capital of Jayapura on Sunday afternoon. The official schedule said the
president was to meet with Papua Governor Barnabas Suebu and several other regional
officials on Sunday evening. Yudhoyono was also scheduled to witness the signing of an
integrity pact by provincial, district and municipal officials and legislators. Today,
Yudhoyono is scheduled to open a national meeting of the Student Executive Boards from
across the country at Cendrawasih University and will fly back to Jakarta later in the
day. Septer Manufandu, executive secretary of the Cooperation Forum of Papuan NGOs, said
that Yudhoyono must focus on why Papuans are calling for independence and address the
underlying issues. Jakarta s approach is always security, cracking down on peaceful rallies
and suspecting them of treason. What the Papuans want is social and economic justice, to be
respected as fellow Indonesians, he said. Septer said Jakarta claims Papua was getting the
lion s share of fund allotments for the region in past years, but the money had mostly been
used to pay for facilities and the operation of government and security forces there, leaving
little money to improve the welfare of the people. What the Papuans want is not more
money from the central government, Septer said. What we want is for Jakarta to stage an
internationally sponsored dialog with the Papuan people to resolve issues of poverty, lack of
education, environmental destruction and human rights violations, he said.
Editorial: Travesty of justice in Papua
The Jakarta Post | Mon, 11/15/2010 Editorial
The seven-month imprisonment given to a junior Army officer in Papua, who was shown on
YouTube leading the torture of Papuan civilians, defies the sense of justice of any decent and
sane person. It s a case of the punishment not fitting the crime. But did the Military Court in
Jayapura ever consider the torture, in plain view of all who have seen the video, a criminal
act? Second Lt. Cosmos was found guilty of defying a superior order when he allowed his
men to torture civilians suspected of supporting the Papuan separatist movement. His three
men each received five month terms for breaching the military code of conduct. The court
also found Cosmos guilty of tarnishing the reputation of the Indonesian Military (TNI).
Where is the crime in all of this here? Apparently nowhere.
We learned that the evidence presented in court was not the same video that shocked the
world, but instead a different video was shown where the torture was reportedly milder. One
might have been tempted to congratulate the court for handing down heavier punishments
than those demanded by the prosecutors. But five to seven months imprisonment is a joke,
except that it is not funny. This charade in the military court gives us a sense of déja vu. This
was how the military dealt with cases of abuse and human rights violations during the
Soeharto years. Back then, a case went to a military court and the verdict was either breach of
conduct or a violation of procedure. Earlier plans to bring cases like this to a civilian court on
criminal charges never materialized
because the issue remains in a deadlock within the
House of Representatives. But the TNI is wrong if it thinks it can get away with this just as it
did during the Soeharto years. Times have changed and the military should follow suit,
whether in Jakarta, Java, or in Papua. The military court is correct in suggesting cases like this
tarnish the TNI s image. What it failed to see is that it also tarnishes the reputations of the
government, of President Susilo Bambang Yudhoyono, and of the entire nation.
Indonesia cannot claim to be a democracy if military impunity remains the order of the day,
especially for clear cut cases of torture. Indonesia should go back to the drawing board on
political and military reforms.
From Tapol
Road to Hell in Mulia
Tempo Magazine No. 11/XI November 10-16, 2010 National
Road to Hell in Mulia
THE road is left bare with no asphalt coating, just layers of sand and gravel. Gaping canyon
lies to the left, while on the right side there is the dense jungle of the Kuniba-Kikire mountain
range. The road itself is less than 2 meters wide, so cars from opposite directions will have to
take turns passing each other. In spite of its poor condition, this road remains the one and only
land route that connects Wamena capital of Jayawijaya regency with Mulia, capital of
Puncak Jaya regency. Since early this year, this vital, 280-kilometer-long road has
been turned into a hellish route. Nobody dares to drive it alone, said Agus Fakaubun, a
government employee who Tempo met in Mulia, two weeks ago. Vehicles carrying fuels,
foods, and other staple goods would have to wait, sometimes up to seven days, until there is
an assembly of 20-30 cars, before they can finally move together to Wamena, a nine-hour trip
from Mulia. Danger from both ends of the road would welcome anyone who daringly
attempts to pass the road alone. Everybody knows that the Free Papua Organization (OPM) is
actively conducting guerilla raids along the route. Dozens of shooting incidents have already
taken place since early 2010. The shots were usually fired from between the thick vegetation
on the right
side of the road.
Last April, a group of armed men ambushed a convoy of two trucks, one bulldozer, and one
car belonging to PT Modern. The contractors convoy was en route to Mewoluk district to
open a new route there. Armed with guns, machetes, and bows and arrows, the attackers
ordered everyone to get out of the vehicles. Then, after the victims were rounded up, they
opened fire without warning. Three employees were killed, while others ran for their lives. All
vehicles were torched. Not only civilians, but soldiers and police officers have also been
targeted. Last March, a month before the PT Modern incident, a car carrying Indonesian
Military (TNI) soldiers from
the 753/Arga Vira Tama Infantry Battalion came under fire near the Puncak Senyum
checkpoint, Tingginambut district. The shooting was followed by an assault launched against
a military post at Gurage vilage, also in Tingginambut. One soldier, Master
Private Saiful Yusuf, was killed. The wave of attacks culminated last June, when a Mobile
Brigade patrol was engaged at close range. A police officer, First Assistant Brigadier Agus
Suhandar, died in the incident. Since then, the police and army have been receiving massive
reinforcements. National Police Headquarters sent a company of Mobile Brigade from Kelapa
Dua, Depok, to pursue the
perpetrators. Aside from chasing the guerillas, the police officers and army soldiers have also
established a series of checkpoints along the Mulia-Wamena route. They began searching
houses as well, going in and out of villages. People then started complaining about the rather
exaggerated attitude of police officers and soldiers. The soldiers place their suspicion on
practically everyone. They think that any Papua citizen could double as an OPM member,
said Reverend Misi Telenggen from the Injil Indonesia Church in Puncak Jaya. That is why
they keep oppressing us.
A number of residents met by Tempo admitted that they have experienced police and army
brutality first-hand. Those who are caught carrying mirrors, rucksacks, cameras, and
cellphones would usually receive harsh treatment. They suspect that the
mirrors are used to signal OPM troops up in the mountains, said a resident. Language
limitation only worsens the situation. People are often detained and tortured for not being able
to respond properly to the questions asked by the authorities. Buti Kogoya, 30, a resident of
Gurage village, shares a similar story. One day, last June, after the Mobile Brigade shooting
incident, he was about to pass the road to Mulia when the soldiers at one checkpoint stopped
him. They asked Buti to show his ID card, but he did not have one. Then suddenly they hit
me in my face with a rifle butt, he said in Lani language. Five soldiers quickly surrounded
him, raining down punches and kicks on his body. Buti spent a whole day detained at the
checkpoint, without any food, water, or medical assistance. Every time I was about to pass
out, they poured water on my head, he said. Only after making sure that Buti was not a
member of the OPM did the soldiers let him go. Spokesperson of the Cenderawasih Regional
Military Command Lieutenant-Colonel Susilo said that he has not received any
report on that particular incident. If there is any evidence that points to that event, feel free to
deliver it to us for further investigation, he said. He assured that the Cenderawasih Military
Region Commander did not order the soldiers to harm the people. Tempo, who attempted to
drive the Wamena-Mulia route across Tingginambut, witnessed the tight security in the area
directly. At the first checkpoint, 30 minutes from Mulia city, the road was already blocked by
two soldiers who asked for ID cards. The checkpoint consists of three wooden structures, built
upon a clearing of some 30 square meters. Sandbags and barbed wire are lined up around the
structures, which themselves are painted black with green patterns unique to the army. A Red
and White flag is hoisted nearby. Right next to it is some writing painted in large, red letters.
It reads The Unitary State of the Republic of Indonesia, Bottom Line. After searching all
luggage, a soldier asked about Tempo s purpose in going to Tingginambut, around 70
kilometers from the checkpoint. It is dangerous now, you better return, he said, telling us to
go away.
Jerry Omona (Puncak Jaya)
Leaked file shows civilians targeted in Papua
The Jakarta Post 11/11/2010
JAKARTA: US freelance journalist Allan Nairn claimed he got hold of a leaked document
containing an intelligence report on the Indonesian Army s Special Forces (Kopassus) that
showed a targeted list of civilians in Papua allegedly involved in a separatist group. The 2007
document was published on Tuesday by Nairn in his blog, allannairn.com. Allan says in his
blog the document revealed that Kopassus engaged in murder [and] abduction and showed
that the red-beret force targeted churches in Papua. The front page of the document indicated
this information came from a three-monthly report of a small Kopassus taskforce in Kotaraja,
an area in Jayapura, the capital city of the Papua province. The document, written in
Indonesian, shows a list of 19 unarmed civilians who were allegedly involved in the separatist
movement. The list included Christian priests, NGO activists, members of Papua People
Assembly (MRP), and students. According to the document, these people are allegedly
obsessed with Papua Freedom, influencing people to promote the separation of Papua from
Indonesia. The target of the operation is mentioned in the concluding part of the document,
saying that the taskforce would weaken the influence and power of these people and carry
out divisive actions against these groups.
Indonesian Military (TNI) spokesman Maj. Gen. Aslizar Tanjung refused to comment on the
document. I m in China. I have no idea [about the document], he told The Jakarta Post on
Wednesday.
JP
Low rank officers get 5 months in jail in 'red herring torture trial'
The Jakarta Post, Jakarta 11/11/2010
Three low rank officers from Pam Rahwan Yonif 753/Arga Vira Tama squad, based in Nabire,
Papua, were handed five-month imprisonment sentence on Thursday by the military court
III/19, Cenderawasih military command in Jayapura, Thursday, as they were proven guilty in
the torture on several locals in the Puncak Jaya in March. Those officers are Chief Pvt
Sahminan Husain Lubis, Second Pvt Joko Sulistiono and Second Pvt Dwi Purwanto. The
sentence is heavier than the sentence demand of three months filed by the military
prosecutor. In the verdict, read by chief judge Lt. Col. Adil Karokaro and quoted by
tempointeraktif.com, the panel of judges said that the defendants had breached the Indonesian
military's code of conduct by torturing the residents. The trial, trumpeted by Indonesia's
President Susilo Bambang Yudhoyono as evidence of the country's commitment to human
rights ahead of Julia Gillard's visit last week, has widely criticized among human rights
activists as a deception scenario. The trial of four soldiers began amid assurances that those
appearing were involved in the torture of two Papuan men depicted in a graphic video, which
includes the genital burning torture, presumably dated in May, 30. However, as the trial
started, it became apparent that the four defendants had nothing to do with the incident
depicted in the video. Instead, they were four soldiers involved in another incident, in March,
which was also captured on video, but are milder act and less disturbing that the graphic
torture video. Earlier on Thursday, the officer s superior, Second Lt. Cosmos, was sentenced
to seven months in prison by the same court in relation to the same case.
Protesters arrested after Obama-related demo
The Jakarta Post 11/09/2010
JAYAPURA: Three activists were arrested for staging a demonstration demanding to meet
visiting US President Barrack Obama to convey their aspirations. Protester Usman Yogbi said
they had sought to report human rights violations, environmental damage and protest the
presence of Freeport, which they said had not benefitted the local people. That should be
Obama s responsibility. That s the message we want to convey, he said. They had planned to
hold a Papuan solidarity for Obama demonstration at the Papuan legislature but instead now
face detention on the grounds that they did not have the mandatory permit. We sent a letter
of request for the permit to the police office last Thursday, but there was no reply, Usman
said. The three activists arrested were Selpius Bobi, Frans Kabak and Matias Waur. Yuberius
Selegoni said the arrest was a form of violence against democracy. Why were people
wanting to express their aspirations arrested? The state guarantees people s aspirations, he
said.
JP
Press releases/reports/opinion pieces etc.
Farewell Comrade Max Watts (1928-2010)
Saturday, November 27, 2010 By Peter Boyle, Sydney
Max Watts. Photo: Vivienne Porzolt
Max Watts, a well-known personality on the left in Australia, particularly in Sydney, died on
November 23.
Max was a left-wing freelance journalist, an occasional contributor to Green Left Weekly and
its discussion e-list, and a solidarity activist with many national liberation struggles, including
in Palestine, Kanaky, West Papua and Bougainville ..
http://www.greenleft.org.au/node/46235
West Papuan National Flag Day 1st December
Press Release December 1, 2010 Scoop Coverage of West Papua1st December 2010. In a
show of solidarity with the West Papuan people both Marrickville and Leichhardt councils
will raise the West Papuan flag on their Town Halls today, the 1st December , West Papuan
National Flag day. It is now f orty nine years since West Papuan National Flag Day The
Australia West Papua Association (Sydney)
http://pacific.scoop.co.nz/2010/12/west-papuan-national-flag-day-1st-december/
Emergency Info from West Papua
December 4, 2010 For Media Release
Jayapura, December 3, 2010 I inform you directly from Jayapura West Papua that the people
of West Papua is now on emergency under Indonesia military forces. Until this night TNI (the
national army of Indonesia) and Police are still blockading every places in Abepura. I got
accurate information from my people near Tanah Hitam that Indonesian military shot dead a
farmer at Abe Gunung when this man was in garden. One man namely Miron Wetipo shot on
6.18 PM this afternoon and his body was in Bhayangkara Hospital
http://pacific.scoop.co.nz/2010/12/emergency-info-from-west-papua/
AWPA Calls On PM To Raise Concerns About Death Threat To Human Rights
Defenders With Indonesian President
Friday, 12 November 2010
Press Release: Australia West Papua Association
AWPA is calling on Julia Gillard to raise the threat to human rights defenders in West Papua
with President Yudhoyono. Joe Collins of AWPA said both Julia Gillard and President
Obama had just been in Jakarta and neither raised concerns about the human rights situation
in West Papua with the Indonesian President although they knew about the video footage of
the torture of Papuans which caused outrage around the world.
http://www.scoop.co.nz/stories/WO1011/S00142/awpa-calls-on-pm-to-raise-death-threatconcerns.htm
Papua - the province of logical choice
Greg Poulgrain, Brisbane | Fri, 11/26/2010 9:16 AM | Opinion
The Indonesian province to be the test-case for Norway s 1 billion dollar environmental deal
will be announced during the 16th UN Climate Change Conference starting on Nov. 29 at
Cancun, Mexico........................
http://www.thejakartapost.com/news/2010/11/26/papua-province-logical-choice.html
West Papua: Uncovering the hidden conflict
Sunday, November 28, 2010 By Ash Pemberton
Maire Leadbeater is a spokesperson for the Indonesia Human Rights Committee (Auckland).
She recently returned from West Papua, a nation that has faced repression since its occupation
by Indonesia in 1963. She spoke to Green Left Weekly's Ash Pemberton
http://www.greenleft.org.au/node/46269
West Papua Flash Floods Information bulletin n° 3
Source: International Federation of Red Cross And Red Crescent Societies (IFRC)
Date: 19 Nov 2010
This bulletin is being issued for information only and reflects the current situation and details
available at this time. The International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies
(IFRC) is not seeking funding or other assistance from donors for this operation. Palang
Merah Indonesia, (in English Indonesian Red Cross), will, however, accept direct assistance
to provide support to the affected population
..
http://www.reliefweb.int/rw/rwb.nsf/db900SID/ASAZ-8BCDL6?OpenDocument
Visiting West Papuan Urges NZ Government To Take A Stand Against Indonesian
Abuses November 25, 2010
Brother Budi Hernawan (left) is an Indonesian Franciscan Friar based in West Papua. Brother
Budi (pictured in Auckland with Sony Ambudi) is urging New Zealand to speak out against
Indonesian torture in West Papua. (Photo by Del Abcede.)
Pacific Scoop: Report By Courtney Wilson
http://pacific.scoop.co.nz/2010/11/visiting-west-papuan-urges-nz-government-to-take-astand-against-indonesian-abuses/
West Papua human rights defender arrested by police
December 5, 2010
West Papua human rights activist Sebby Sambom has been arrested by police at Sentani
Airport in Jayapura yesterday morning. He was on his way to a meeting
http://westpapuamedia.info/2010/12/05/west-papua-human-rights-defender-arrested-bypolice/
British Lord Mayor backs West Papua s freedom bid
December 4, 2010 tags: benny wenda, david cameron, Downing Street, Oxford Town Hall by
westpapuamedia
Oxford Town Hall in the UK has been flying the West Papua flag from its roof for the past 3
days in a show of support for West Papua s independence struggle. The gesture came about
after a meeting between exiled tribal leader Benny Wenda and the Lord Mayor of Oxford four
years ago. Since then, Oxford Town Hall has flown the flag every year on West Papua s
independence day ..
http://westpapuamedia.info/2010/12/04/british-lord-mayor-backs-west-papuas-freedom-bid/
Photos of flag raising in Wellington , NZ
http://www.converge.org.nz/pma/wp1210ph.htm
CathBlog - West Papuan blood on our hands
Published: December 02, 2010 BY SUSAN CONNELLY
http://www.cathnews.com/article.aspx?aeid=24379
Podcast in Tok Pisin (Pidgin) re 1st December in Sydney
http://mpegmedia.abc.net.au/ra/podcast/tokpisin/program/kare_20101201.mp3
Filep Samuel Karma
Mr. Filep Samuel Karma, 51, is a prominent Papuan political activist and former Indonesian
civil servant who is serving a fifteen-year prison sentence for raising a banned flag at a 2004
political rally. He is married and has two daughters
..
http://www.freedom-now.org/campaign/filep-samuel-karma/
FILEP KARMA AND BUCHTAR TABUNI DID NOT INCITE ANYONE
On 3 December at 22.30 Filep Karma and Buchtar Tabuni were transferred to the prison of
the Papua chief of police. According to the district police chief of Jayapura, Imam Setiawan,
as reported in a daily newspaper in Jayapura, they are both alleged to have been the ones who
incited events that resulted in rioting in Abepura Prison.
In actual fact, Filep Karma was only the mediator between the prison director and his fellow
prisoners who were infuriated by the shooting of Miron Wetipon. who had escaped from the
Abepura Prison at 12.30. Filep said: 'This is a move to discredit me and Buchtar and for us to
be handed over to the police, and I think it is very likely that we will be charged under the
criminal code and dealt with as criminals and we will be moved away because the prison
director and prison officers can then start using violence and beatings. They are afraid to do
this while the two of us are there because they know that we would report the matter to our
network and to international NGOs,' he said.
It was at 17.10 that Filep was woken up by Buchtar Tabuni and asked to be a mediator. Filep
did not know that the inmates had been waiting for news since that afternoon to meet the
prison director because there had been a shooting incident and someone had died. Filep then
got into contact with the chief of security and the assistant of the prison director at their office
and he said that his fellow prisoners wanted to have dialogue with the prison director and the
chief of police about the shooting incident.
The prisoners said that they would not return to their cells and be locked back in until they
had met the prison director and the police chief. after magrib (evening prayers). Then a prison
officer announced over a microphone that 'all prisoners must return to their cells because the
cells were about to be locked.' The prisoners were very angry and started to protest. Filep
Karma and Buchtar Tabuni tried to calm them down and to prevent them from throwing
things like bricks and breaking glass. There was no dialogue between the prison director and
the prisoners.
After the cells had been locked, the district head and the prison director came to Filep
Karma's cell at 20.00. 'I tried to prevent my fellow prisoners from throwing things about but
they were very angry because the prison director had failed to come and meet them,' Filep
told the district head.
The SKPHP (Solidaritas Korban Pelanggaran HAM Papua - Solidarity for Papuan Victims of
Human Rights Violations) got in touch by cell-phone with the district chief of the Department
of Law and Human Rights at 18.20 on 4 December who confirmed that Filep Karma and
Buchtar Tabuni were alleged to have been the ones who incited the prisoners at the Abepura
Prison and to have started a riot and would face legal proceedings in court because they were
currently in the custody of the police.
Filep made inquiries about the situation of two prisoners, Feri Yoku and Hans Yewi and said
they should be released from Abepura Prison by the TNI (Indonesian Army). Filep thought
that they were both being held by the police but after checking, he discovered that they were
not there. At the time, the prisoners who were together with Filep Karma were Buchtar
Tabuni, Dominggus Pulalo, Alex Elopere and Lopes Kerubaba.
Filep also said that if the district chief and the local police chief were saying that 'Filep and
Buchtar Tabuni were the ones who had incited the prisoners, did they themselves see us
throwing glass around? These are just assumptions and should not be used as proof that he
was the link. This is slanderous.'
Filep Karma is now on hunger strike as an act of protest because he does not believe that he
is guilty of anything. He will be meeting members of his family, friends and journalists on 4
December. The SKPHP will try to meet him on 6 December.
+++++++++++++++++++++++
- Jednoho dne se stalo, e k holi i p i el zahradník, aby se dal ost íhat.
Kdy byl hotov, ptal se, kolik dlu í... Holi odpov d l: "Tento týden
slou ím spoluob an m, tudí nemohu brát ádné peníze."
Zahradník tedy pod koval a opustil holi ství. Kdy holi p í tí ráno
otevíral sv j krámek, na el tam 12 r í s pod kováním.
- Druhy den p i el peka , aby se dal také ost íhat. Po st íhání se opakovalo
to samé*. "Slou ím tento týden spoluob an m, nemohu tedy p ipustit, abych
dostal zaplaceno,"* vysv tlil holi . Peka byl rád a ode el.P í tí ráno,kdy
holi otevírá sv j krámek, vidí sá ek se 12 koblí ky, upe enými do zlatova a
s d kovnou kartou...
- Ten samý den se p i el nechat ost íhat poslanec parlamentu. Kdy cht l
platit,sly í toté : *"Slou ím tento týden spoluob an m, a proto nemohu va e
peníze p ijmout,"* zn lo holi ov vysv tlení. Poslanec byl mile p ekvapen.
Pod koval a odcházel v povznesené nálad . P í tí ráno, kdy cht l holi
otev ít krám, stálo tam 12 poslanc , a v ichni se cht li necha zdarma
ost íhat.
- Milí p átelé, toto je pouhá ilustrace základního rozdílu mezi
oby ejnými ob any a zástupci státní správy, odtr enými od reality v edního
ivota, tedy t mi,kte í mají vést na i zemi !
+++++++++++++++++++++++
Rozprávka o niekom , kto nevedel , kto je .
A ty si kto ? zvedavo sa opýtal zaja ik , posadiac sa na zadné labky a pohýbal tri razy
no tekom hore dolu .
No ja som predsa Dedo Mráz
Ty si Dedo Mráz? Ty si skuto ný Dedo Mráz ? Ale skuto nulinký ?
- No skuto nulinký A o tu robí v lese ? V na om lese ?
- Ja som v ka dom lese ,ale len v zime . To viem , e si v lese ,ke si tu v lese ,ale o tu robí ?
- Ani sám neviem ,zrazu som tu -
A o má na chrbte ?
- Batoh A o má v batohu ?
- No predsa dar eky Dar eky ? Pre koho ?
- No predsa pre deti . Ale ve v lese nie sú iadne deti . o by tu aj robili , ke je v ade plno snehu . Pomedzi
stromy sa zle ly uje . Tak o by tu deti robili ?
- Ve ja idem odtia to k de om a nesiem im dar eky . Dar eky pre deti ? Z lesa ? Od koho ?
-Ako to mám vedie od koho .Ja nesiem len dar eky .
Ty si akýsi udný .Zrazu si v lese ,vraví , e si len v zime tu v lese ,na hlave má ervenú
iapo ku s brmbolcom ,akú nosia angli ania ve er , ke idu do postele spa ,má batoh
s hra kami ,nevie od koho a rozdáva ich de om . Odkia si pri iel ?
- Ako to mám vedie .Vie ka dý odkia pri iel ? To neviem ,ale myslím si , e skoro ka dý .
- Tak ja som to skoro . A o sa ma to ko vypytuje .Ja sa a na ni nepýtam .Bu dobrý a dám
ti dar ek . A o robí dobrý zajac ?
- No dobrý zajac ten poslúcha ,netára sa po cudzích poliach a záhradách ,nepapá susedovie
kapustu , ani mrkvi ku ,
2
Tak pod a teba mám zdochnú od hladu , potom budem dobrý ?
- To nie ,ale nepatrí sa kradnú .
A ty má odkia to ko dar ekov ,nepokradol si ich niekde náhodou ?
- o a to napadá ? Ja Dedo Mráz ? Dedo Mráz predsa nikdy nekradne . Tak odkia má potom dat eky ?
- To neviem ,jednoducho ich mám a basta . o sa ma to ko vypytuje ? Lebo chcem v etko vedie . My zajace musíme by zvedavé ,ke deti zvedavé nie sú .
- Ako to , e deti nie sú zvedavé ? Tie sú práve najzvedavej ie . Tak mi potom povedz , i sa
a niektoré opýtalo odkia prichádza a odkia má to ko dar ekov ?
- No deti sa ma dosia nepýtali , ale sa ma mô u . A o im potom povie ?
- o im poviem ? Len pravdu . e neviem . To mi je pravda ! Nie si ty nejaký omyl ?
- o , ja a omyl ? Ve som pravý . V etko mám pravé . ervený plá , ervenú iapku
s bielym brnbolcom ,bielu bradu i ve ký batoh na chrbte . i nevidí ? Ale vidím , len nechápem ,pre o má v etko pravé , si tu a nevie odkia si pri iel . Dokonca
ani nevie odkia má dar eky . A odkia vie , e ich má zanies de om ? A práve teraz
v zime na Vianoce ?
- To neviem .V dy som to tak robil a nikto sa ma na to nepýtal .Nikto mi nedával také hlúpe
otázky , ako ty . Prepá ,nechcel som a urazi .My zajace to nemáme vo zvyku , niekoho len tak pre ni
urá a .
- Po úvaj zajac ,nemá tabak ? o , ty faj í ? Vie , aké je to nezdravé ? My zajace nefaj íme . Ani medvede u nás nefaj ia
a mohli by . K fajke sa cez horára ahko dostanú a nefaj ia . To len udia .
No ve udia . Od nich som sa to nau il .
3
Od detí ? To ti neverím !
Nie od detí Ve si hovoril , e chodí len k de om .
Od dospelých .
Od dospelých sa dnes nemô e ni dobrého nau i . Pre o sa neu í od detí ?
A o sa mám od nich nau i ?
Neklama !
o neklama ? Ve ja neklamem . Tak povedz , kto si ?
U som ti povedal Dedo Mráz . Dedo Mráz , Dedo Mráz . o je to Dedo Mráz ? Kto je to Dedo Mráz ? Pre o nie Dedo ad ,
alebo Dedo Cencú ? Komu si ukradol meno ?
o ma stále obvi uje , e kradnem .Ja som
nikomu ni neukradol .Mo no udia , ale ja nie ! Som taký , aký som .Vyzerám , ako niekto .
Po kaj zajac ,koho ti pripomínam ?
Nikoho !
Ako to , e nikoho .Ja sám sebe niekoho pripomínam .
Sebe mo no ,ale mne nie . Vyzerá , ako a o . Ako chutný gu atu ký a o . Aj iapku
má , ako a o .
- Ale deti ma majú radi . Radi ,radi . Pre o by aj nie ,ke im raz nade uje cukríky ,druhý raz hra ky , po ktorých
tú ia . Ale skús im donies penát , alebo kapustu , i a budú aka ?
- Si odporný , zajac ! Takto sa so mnou e te nikto nerozprával ! Samozrejme , e nie , ke sa
vie pretvarova .
- Ja e sa pretvarujem ? Ty si celý pretvorený . A poviem ti otvorene hambil by som sa takto deti klama , Dedo
ad !
- Dedo Mráz ! U som ti povedal , e som Dedo Mráz ! My zajace nepotrebujeme iadneho Deda Mráza . Deti mo no , dospelí ur ite , ale my
zajace nie ! My zajace vieme , e v zime chodí k nám Mikulá . Svätý Mikulá . Po ul si Dedo
ad ? !
- Dedo Mráz . Po ul . Tak o tu chce ? Pre o nechodí spolu so Svätým Mikulá om ? Mo no by si sa od neho
nie o nau il .
- o napríklad ? Ako sa neklame !
- A o , ja klamem ? Tak pre o nechodí spolu s Mikulá om ? Pre o chodí tajne bez neho ? A poviem ti e te
vo a o a dobre si to zapí ! Deti nepotrebujú len tvoje hra ky a cukríky ! Potrebujú lásku !
A to ,hodne lásky ! Lásku ku v etkému . Potrebujú sa láske u i . Denne sa u i .Vie to ?
Rozmý al si o tom ?
- Nerozmý al . Tak o tom pouva uj ! Má lep í rozum , ako my zajace . A vedz , e rozmý a musí
srdcom , nielen rozumom . A to v etko u í Svätý Mikulá , ktorého si kdesi odstr il , zabudol ,
stratil .
- Som smutný . o mám teraz robi ? Ve ja som zbyto ný . Neu ito ný . Náhrada . Taká
hlúpa , trápna náhrada ! -
Nebu smutný , ty môj chudá ik .Po medzi nás zajace aj tak nemáme nikoho , kto by nám
poriadne rozumel a chránil nás pred zlými u mi .
- A zajace ma príjmu ? o by a neprijali
- A o poviem de om ? Pravdu ! Ty si vravel , e má rád pravdu ! Povedz im , e si sa vopchal do úlohy Svätého
Mikulá a a e dar eky nie sú v etko . e si dokonca chcel vytla i z pamäti i narodenie
malého Je i ka , aby ti odpustili . A povedz im , e to nebol tvoj nápad , ale nápad
dospelých ,ktorí postupne odvrhujú v etko , o napomína ich svedomie , aby nakoniec zni ili
aj lásku .Vymý ajú si hlúpe a primitívne náhrady .Ale to sa im nepodarí ,lebo Boh je láska.
Vianoce nie sú len sviatky pokoja a mieru meranými mierou udskou ,ale mierou
Bo ou ,ktorá je úplne iná . Vianoce sú najvä ím sviatkom udstva . Sú d om , kedy Boh
zostúpil medzi udí .Mo no ,keby bol zostúpil medzi nás zajace , vá ili by sme si to viac , ako
udia .Ale vidí ,v etko sa dá napravi . Márnotratný syn tie v sebapýche odi iel od svojho
otca a vrátil sa .A Boh nekonal pod a spravodlivosti loveka , ale pod a lásky Bo ej a so
slzami ho privinul na svoje srdce .
+++++++++++++++++++++++