Andrea Poloková: Vzťahová výchova (Attachment Parenting)

Andrea Poloková: Vzťahová výchova (Attachment Parenting)

Vzťahová výchova (Attachment Parenting)
Andrea Poloková
Existuje niečo, čo je pre mnohých rodičov ďaleko vyčerpávajúcejšie ako nočné
vstávanie a každodenná náročná starostlivosť o bábätko, ktoré sa im práve narodilo.
Ide o neustály boj s rozporuplnými informáciami a radami, ktoré dostávajú, a k tomu sa
pridáva neistota: Čo ak dieťaťu nevybudujeme „dobré spánkové návyky“? Čo ak nebude
vedieť zaspávať samo? Čo keď si zvykne zaspávať len na prsníku? Čo treba robiť, aby
spalo celú noc bez prebudenia? Ako ho utíšiť, keď plače, ale pritom nerozmaznať? Čo
keď si zvykne byť na rukách? Zoznam otázok, ktoré rodičov vyčerpávajú po psychickej
stránke, je takmer nekonečný. Po fyzickej stránke je totiž istotne ťažké vstávať každú
noc 12-krát, ale ešte vyčerpávajúcejšie je vstávať s pocitom, že treba vymyslieť niečo,
aby sa dieťa už nebudilo (pretože iné deti sa už tiež nebudia a rodičia sa predsa majú
právo vyspať). Myšlienka, že jedine neprerušovaný spánok je kvalitný spánok, únavu
z noci strávenej prevažne dojčením ešte zvyšuje.
Vyznať sa v spleti rodičovských dilem pomáha intuícia, ktorá plesá, keď má rodič
možnosť čítať knihy od amerického pediatra Williama Searsa (napr. The Baby Book,
Attachment Parenting a mnohé iné), ktorý hovorí, že je správne, keď rodičia napĺňajú
potreby svojich detí a vytvárajú si s nimi vzťah plný vzájomnej naviazanosti. Na to môžu
využívať nástroje, ktoré takýto vzťah prirodzeným spôsobom pomáhajú budovať – ide
o nástroje vzťahovej výchovy. Ak budete tieto nástroje používať, uvedomíte si, že práve
vy ste tým najväčším odborníkom na svoje dieťa a jeho správanie.
Vzťahová výchova taký prístup k deťom, ktorý predpokladá plné využitie rodičovskej
intuície a hlbokého poznania príčin správania dieťaťa. Vďaka súboru nástrojov, ktoré
vzťahová výchova popisuje, sa rodič naučí spoznať svoje dieťa, rozlíšiť jeho potreby
a nemusí používať rozličné „stratégie“ alebo „zaručené rady“, aby vyriešil nejaký
problém. Jednotlivé nástroje sú navzájom prepojené a všetky spolu umožňujú rodičom,
aby aj po narodení bábätka žili aktívny život, ktorého je dieťa prirodzenou súčasťou.
Samozrejme, že život po narodení bábätka je odlišný a pre rodičov je asi najťažšie prijať
to, že to, čo bábätko najviac potrebuje sú práve oni sami. Nepotrebuje drahé veci,
potrebuje čas (všetok) a pozornosť (tiež maximálnu). Čím skôr rodič prijme to, že deti
sa v noci budia, že drvivú väčšinu z nich treba uspať (inak večer dlho plačú a „bolí ich
bruško“), že sa treba naučiť poznávať ich cykly spánku a bdenia, že ich treba dojčiť
nielen preto, že môžu byť hladné, ale aj preto, že ich tak je možné uspať, upokojiť,
znížiť teplotu, ohriať, pritúliť, potešiť, dodať novú energiu a že ich treba nosiť, lebo sa
vtedy cítia v bezpečí a v teple – čím skôr toto rodič prijme, tým skôr si bude môcť
bábätko užívať. Keď s rodičmi bábätko spí v posteli a keď matka prestane počítať, či sa
za noc zobudilo 6-krát alebo 20-krát, umožní im to, aby sa na neprerušovaný spánok
nedívali ako na nevyhnutnosť, ktorá im je upieraná. Budú skrátka spokojne spať inak –
spolu s bábätkom, ktoré sa „obsluhuje v nočnom bare“. Podobne, keď budú bábätko
nosiť v nosiči, nebude z rodičov takmer invalid, ktorý potrebuje bezbariérový prístup
a pomoc ostatných, ale človek, ktorý bez problémov „vhopne“ na autobus či nakukne do
obchodu. V babyvakoch sa dá tiež krásne nepozorovane dojčiť úplne všade, čo
umožňuje skvelú flexibilitu pri akýchkoľvek výletoch, návštevách, jedení v reštaurácii či
nákupoch trvajúcich hoci aj veľmi dlho.
Ako teda William Sears popisuje nástroje vzťahovej výchovy vo svojej knihe Attachment
Parenting?
„Vzťahová výchova začína v ranom detstve, keď deti potrebujú rodičov a starostlivo
vybraných opatrovateľov na to, aby prežili a prospievali. Nástroje vytvárania vzťahovej
väzby, ktoré používate pri novorodencovi, sú založené na biologickej väzbe medzi
matkou a dieťaťom, ako aj na správaní, ktoré pomáha dieťaťu prospievať a umožňuje
rodičom, aby boli za svoju snahu odmenení. Ak využívate tieto nástroje v čase, keď je
vaše dieťa bábätkom, budete mať náskok vtedy, aj keď bude v predškolskom veku, keď
bude mať 10 rokov a aj keď bude v puberte
Šesť nástrojov vzťahovej výchovy:
1. Vytvorenie počiatočnej väzby po pôrode
2. Dojčenie
3. Nosenie dieťaťa
4. Spanie v blízkosti dieťaťa
5. Dieťa má na plač dôvod
6. Rovnováha
Vytvorenie počiatočnej väzby po pôrode
Spôsob, akým bábätko a rodičia nadviažu vzťah, pomáha rozvinúť ranú vzťahovú
väzbu. Hodiny a dni po pôrode sú citlivým obdobím, počas ktorého sú matky jedinečne
nastavené starať sa o novorodencov, a novorodenci majú nad starostlivými
opatrovateľmi takmer magickú moc. Tým, že matka a dieťa trávia po pôrode ako aj v
neskoršom období veľa času spoločne, sa umožňuje spolupôsobenie prirodzeného
správania dieťaťa, ktoré podporuje vytvorenie vzájomnej väzby, a inštinktívnych
biologických opatrovateľských schopností matky. Dieťa má potreby a matka je
pripravená ich uspokojovať. Obom z tejto biologickej dvojice sa umožní úspešný
začiatok len vtedy, ak sú spolu bez prerušenia počas prvých šiestich týždňov. Otcovia
sa tiež môžu tešiť z tejto popôrodnej väzby. Hoci oni nemajú fyzickú skúsenosť pôrodu
a dojčenia, v prvých dňoch a týždňoch po pôrode sa môžu emocionálne naladiť na
svoje úžasné novorodeniatko.
Dojčenie
Dojčenie je vynikajúcim cvičením na spoznávanie dieťaťa – aby ste mu dokázali „presne
rozumieť“. Úspešné dojčenie si vyžaduje, aby matka reagovala na signály svojho
dieťaťa, čo je prvým krokom v poznávaní dieťaťa a budovaní dôveryplného vzťahu.
Matkine hormóny spojené s laktáciou - prolaktín a oxytocín - posilnia intuitívne
materstvo, pretože pomáhajú ženám cítiť sa uvoľnenejšie a pokojnejšie, keď sú so
svojimi deťmi.
Nosenie dieťaťa
Nosené deti sú menej nervózne a trávia viacej času v stave pokojnej bdelosti, čo je
správanie, v ktorom sa deti najviac učia o svojom prostredí, a keď sú najmilšie.
Zároveň, keď nosíte svoje dieťa, ako rodič sa stávate vnímavejším. Keďže vám je vaše
dieťaťa tak blízko, poznávate ho lepšie. Dieťa sa učí byť spokojné a učí sa dôverovať
svojmu opatrovateľovi. Tiež sa v náručí svojho činorodého opatrovateľa veľa učí o
okolitom prostredí.
Spanie v blízkosti bábätka
Pre deti všeobecne neexistuje jediné správne miesto na spanie. Najlepšie usporiadanie
na spanie pre vašu konkrétnu rodinu je to, pri ktorom sa všetci členovia rodiny najlepšie
vyspia. Väčšina, ale nie všetky deti, spí najlepšie v blízkosti rodičov. Spanie v blízkosti
dieťaťa môže niektorým zaneprázdneným rodičom pomôcť naviazať vzájomnú väzbu so
svojim dieťaťom a uspokojovať ich potreby v noci, rovnako ako cez deň a večer. Toto
obzvlášť platí v prípade matiek, ktoré sa musia vrátiť po materskej dovolenke do práce.
Keďže noc malým človiečikom naháňa strach, spať tak, aby boli na blízku dotyky ako aj
možnosť dojčenia, minimalizuje nočný strach z odlúčenia a pomáha bábätku učiť sa, že
spánok je príjemný stav, nie niečo, čoho sa treba báť. Pre matky je s dieťaťom v ich
blízkosti aj jednoduchšie v noci dojčiť. Možno vám to funguje v niektoré noci, a v iné nie.
Zvažujte starostlivo svoje potreby.
Dieťa má na plač dôvod
Plač je rečou dieťaťa. Plakanie je cenným signálom, ktorý sa vyvinul, aby dieťa prežilo a
aby sa mohli rozvíjať opatrovateľské schopnosti. Deti teda plačú preto, aby
komunikovali, nie manipulovali. Čím rýchlejšie reagujete, tým menšiu úzkosť bude dieťa
zažívať. Veľmi sa snažte, aby vaša nadmerná únava nezatienila vašu schopnosť
pochopiť, prečo dieťa plače.
Rovnováha
V horlivej snahe dať svojmu dieťaťu čo najviac je ľahké zanedbať vaše potreby a
potreby vášho manželstva. Naučte sa, že kľúčom k rovnováhe vašej výchovy je
reagovať na vaše dieťa primerane – vedieť, kedy povedať “áno” a kedy “nie”, a byť
natoľko múdrym, aby ste vedeli povedať “áno” aj sebe, keď potrebujete pomoc.
Aký vplyv majú tieto nástroje na vašu výchovu
Nástroje VV hovoria o tom, čo ako rodič robíte, avšak majú vplyv aj to, akým rodičom
budete. Dojčenie, vytvorenie väzby po pôrode, nosenie dieťaťa a ďalšie nástroje VV vás
urobia vnímavejšími na signály dieťaťa. Keď sú jeho potreby naplnené rýchlo a jeho reči
sa načúva, dieťa začne dôverovať v svoju schopnosť dávať signály. Dieťa vysiela stále
jasnejšie signály, rodič sa stáva ešte vnímavejším, a celá komunikácia rodič-dieťa
funguje lepšie. Vzťahová výchova je spôsob starostlivosti o dieťa, ktorý rozvíja to
najlepšie v dieťati a v rodičoch.
„Tento výchovný štýl“ je pre rodičov náročný v prvých troch až šiestich mesiacoch.
Dávate dieťaťu zo seba veľa – váš čas, vašu energiu, vaše odhodlanie. Ale dostávate
naspäť oveľa viacej. Výchova je ako investícia v banke. Čím viac vkladáte do vášho
dieťaťa v prvých rokoch, tým viac sa vám vráti neskôr. Na začiatku tvrdo pracujete, ale
neskôr sa môžete viac uvoľniť a tešiť sa z plodov svojej námahy.
Ako vyzerá vzťahová výchova
Vzťahová väzba je mimoriadne puto medzi rodičom a dieťaťom, pocit, ktorý vás tiahne k
vášmu dieťaťu ako magnet. Pre matku to začína vedomím, že dieťa je jej súčasťou,
pocitom, ktorý začína v tehotenstve. Keď sa vzťahová väzba po pôrode rozvíja, matka
sa aj naďalej cíti úplná, len keď je so svojím dieťaťom. Keď je od neho oddelená, cíti,
akoby jej chýbala časť z nej. Úroveň vzťahovej väzby sa nezvýši za jednu noc, ani sa
nevytvorí za hodinu po pôrode. Je to ako plátno utkané časom z mnohých kontaktov
matky a dieťaťa.
Vzťahová väzba otca
V prvých mesiacoch je vo väčšine rodín zjavnejšia a intenzívnejšia vzťahová väzba
medzi matkou a dieťaťom ako medzi otcom a dieťaťom. To neznamená, že otcovia so
svojimi deťmi nie sú silne naviazaní, ale zdá sa, že je to často iný typ vzťahovej väzby.
Nie je ani horšej kvality než matkina väzba, a nie je ani lepší. Je skrátka odlišný.
Otcovia môžu použiť nástroje VV na budovanie ich vzťahovej väzby so svojím
dieťaťom. Tým, že budú reagovať na reč ich dieťaťa a tíšiť detský plač, môžu si
vybudovať svoju vlastnú silnú vzťahovú väzbu.
Vzťahová väzba znamená zvyknúť si na seba
Rodičia a deti v prvých mesiacoch života jeden na druhého zvykajú. Zvyknutie si
prináša do vzťahu úplnosť, správnosť, ktorá rozvíja to najlepšie v rodičoch i v bábätku.
Zdá sa, že niektoré deti a rodičia si na seba zvyknú ľahko a dobre sa k sebe navzájom
hodia. Ľahko prispôsobivé dieťa sa dobre prispôsobí aj matke, ktorá je ustráchaná a
úzkostlivá. Šťastná povaha dieťaťa dáva takejto matke veľa pozitívnych stimulov a ona
sa učí byť spokojná a radovať sa zo svojho dieťaťa. Dieťa s náročnejšou povahou sa
možno dobre prispôsobí matke, ktorá sa intenzívne stará o jeho potreby. Matka reaguje
na množstvo požiadaviek dieťaťa pozitívne a dieťa napokon zjemní svoje požiadavky.
Privyknutie si na seba je oveľa problémovejšie, keď je dieťa nepokojné a matka si buď
nie je sebou istá alebo má rigidné predstavy o tom, čo deti potrebujú. Matka bude
musieť niečo zmeniť, aby sa dobre prispôsobila svojmu dieťaťu, alebo si bude
potrebovať častejšie od dieťaťa oddýchnuť, ale keď zmení svoj prístup k dieťaťu, zistí,
že dieťa reaguje a je jednoduchšie s ním žiť.
Výhody vzťahovej výchovy
Vzťahová výchova prináša najväčšie výhody, ak sa využívajú všetky nástroje vzťahovej
výchovy spolu – princíp nazývaný synergia. Nosenie dieťaťa napríklad uľahčuje
dojčenie, pretože blízkosť podporuje časté kŕmenie, spanie v blízkosti dieťaťa tiež
uľahčuje dojčenie a sprostredkúva počiatočnú väzbu a vnímavosť na signály dieťaťa.
Vďaka účinku laktačných hormónov na správanie sú dojčiace matky často citlivejšie na
plač detí. A čím viac uplatňujete prvých 5 nástrojov vzťahovej výchovy, tým viac si dáte
pozor na „zaručené rady“ o výchovu dieťaťa. Ak sa cítite trocha neisto čo sa týka prvého
nástroja – pociťovania počiatočnej väzby s dieťaťom – zintenzívnite používanie
ostatných nástrojov. Všetky vám pomôžu prehĺbiť vzťah s dieťaťom a vyvolajú pocity,
ktoré spôsobujú, že materstvo poskytuje dostatok uspokojenia. Keďže životné okolnosti
môžu ovplyvniť, nakoľko budete môcť využívať nástroje vzťahovej výchovy, využívajte z
nich tie, ktoré môžete vtedy, keď sa to dá. Keď sa raz presvedčíte o krátkodobých a
dlhodobých výhodách vzťahovej výchovy, nájdete spôsob ako ju používať. Keď sa
naučíte viac o vzťahovej výchove a budete ju používať, budete žasnúť nad tým, čo
všetko prináša dieťaťu, rodičom a rodine.
Rodičia ako prví učitelia dieťaťa
Nemusíte byť bohatí alebo šikovní, aby ste dieťaťu poskytli obohacujúce prostredie.
Musíte iba byť s ním a starať sa oň. Intelektuálny vývin dieťaťa nezávisí od prednášok o
superdeťoch, od vzdelávajúcich hračiek alebo od počúvania Mozarta. Viac ako
čokoľvek iné potrebujú deti okolo seba milujúce, reagujúce ľudské bytosti, aby čo
najviac rozvinuli svoj potenciál. Ako reakciu na prehnané propagovanie fenoménu
superdieťaťa, v ktorom sa zdôrazňuje používanie programov a pomôcok viac než
rodičia, ktorí sa s deťmi hrajú a vnímavo sa o nich starajú, predniesol v roku 1986 na
výročnom stretnutí Americkej akadémie pediatrov dr. Michael Lewis, detský vývinový
špecialista, v programovom vyhlásení prehľad faktorov, ktoré ovplyvňujú vývin dieťaťa a
svoju prezentáciu zhrnul v tomto vyhlásení:
Rozhodne najdôležitejším faktorom vplývajúcim na intelektuálny vývin dieťaťa je
vnímavosť matky na signály dieťaťa.
Od chvíle, keď oznámite, že ste tehotná, budete bombardovaná radami, čo všetko
potrebujete pre výchovu šťastného a veľmi šikovného dieťaťa. Knihy, prednášky a
vzdelávacie hračky, to všetko sľubuje zlepšiť šance, že o 19 rokov neskôr vaše dieťa
bude úspešné na prijímačkách na vysokú školu. Športové kočiare, detské sedačky,
hracie skrinky, kolotoče nad postieľku a elektronické hojdačky sľubujú obšťastniť dieťa,
kým rodičia pokračujú vo svojom náročnom životnom štýle. Obchod s detskými vecami
je obrovský a rodičia, ktorí chcú to najlepšie pre ich novorodené dieťa, sú pripravení
otvoriť platiť alebo podať kreditnú kartu.
Tu je naša rada na detskú výbavičku, materiály stimulujúce dieťa a všetky ostatné
vynálezy, ktoré lemujú uličky obchodov: uprednostnite „super vzťah“ pred „super
technikou“. Absolútne najlepšou vecou na hranie pre dieťa je ďalší ľudský tvor.
Investujte do nosiča, alebo aj dvoch (jeden pre matku, druhý pre otca alebo jeden na
doma a druhý do auta) a dovoľte, aby obohacujúcim prostredím bol pre dieťa pohľad
z vášho náručia, ktorý sa neustále mení. Vzťahy, nie veci, robia deti bystrejšími.
Naviazané deti sa lepšie správajú
Je ťažké byť dieťaťom. Prechod z tichej, pokojnej atmosféry maternice do
presvetleného, rušného, intenzívne vzrušujúceho sveta vonku je nesmierne náročné,
zvlášť keď váš mozog ešte nemá spojenia, aby chápal koncepty ako čas alebo
„čoskoro“ alebo čo znamená byť samostatnou bytosťou. V prvých týždňoch deti minú
veľa energie na vysporiadanie sa so základnými problémami, ktoré prináša prechod z
maternice do vonkajšieho prostredia. Počas tohto obdobia im matky a otcovia musia
pomáhať usmerňovať ich správanie. Keď dieťa signalizuje hlad, matka zasiahne a
povie: „Nakŕmime sa.“ Bruško dieťaťa sa naplní a dieťa si pomyslí: „Aha, ten desivý
pocit je preč. A nakŕmenie ho zahnalo.“ Dieťa sa zobudí samo v postieľke a ako si
naťahuje ruky a nohy do priestoru, pociťuje strach. Otecko príde a zdvihne ho, tíšiac
maličké telo bábätka vo svojich silných rukách. Dieťa si myslí: „Áno, ocko sa o mňa
postará. Som v bezpečí.“
Keď rodičia doma dieťa nosia alebo mu hladkajú chrbát, aby ho utíšili, keď je
nepokojné, môže sa cítiť pokojné a nemusí míňať energiu na znepokojovanie sa. Zostať
„vo forme“ je to, čo myslíme, keď hovoríme, že dieťa sa lepšie koordinuje. Čím viac
času dieťa strávi v tejto forme, tým lepšie sa učí vytvoriť si tento stav samo. Dokáže
zostať „v dobrej pohode“ dlhšie, a potom, keď je hladné, sa oveľa ľahšie presunie do
stavu „teraz sa kŕmim“. Ak matka spí vedľa neho, dokáže dieťa väčšinu noci zostať v
stave „zdravého spánku“ a rýchlo znova zaspať po tom, čo sa zobudí na kŕmenie.
Vďaka všetkým týmto rýchlym reakciám matky a otca koordinujú naviazané deti svoju
činnosť skôr, efektívnejšie a účelnejšie. Toto z nich robí deti, ktoré sa správajú lepšie,
deti, s ktorými je príjemné byť.
Z lepšie sa správajúcich bábätiek vyrastú lepšie sa správajúce deti. Pravdepodobne ste
nikdy neuvažovali o nástrojoch vzťahovej výchovy ako o nástrojoch poslušnosti, ale oni
nimi v skutočnosti sú. Nosenie dieťaťa, dojčenie na požiadanie, spanie s dieťaťom a
vnímanie plaču ako dorozumievacieho jazyka sú silnými pomôckami ako formovať
správanie dieťaťa teraz i v budúcnosti.“
Abstrakt: Vzťahová výchova, ktorú vo svojich knihách popisuje súčasný americký
pediater William Sears, vysvetľuje rodičom, že sa pri spoznávaní svojho dieťaťa majú
spoliehať na intuíciu, majú napĺňať jeho potreby byť dojčené, byť nosené a byť
v blízkosti rodiča cez deň, ale aj v noci. Napĺňanie týchto potrieb dieťaťa je prirodzené
a sú to potreby, ktoré odznejú s tým, ako dieťa samo neustále smeruje k väčšej
nezávislosti od rodičov.
Kľúčové slová: William Sears, attachment parenting, dojčenie, nosenie detí, spoločné
spanie, uspávanie, výchova, citové puto, primárna väzba, naviazanosť rodičov a detí,
vzťahová väzba