Noviny a časopisy HSšS vychádzajúce na východnom Slovensku v

Komentáře

Transkript

Noviny a časopisy HSšS vychádzajúce na východnom Slovensku v
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
NOVINY A ČASOPISY HSĽS VYCHÁDZAJÚCE
NA VÝCHODNOM SLOVENSKU
V ROKOCH 1918 – 1938
Ján DŽUJKO
Jedným z charakteristických znakov politického systému medzivojnového Československa
bol vysoký počet politických strán. Len niekoľko z nich však bolo schopných uchádzať sa
o moc. Sedem českých a slovenských celorepublikových strán sa zúčastnilo všetkých volieb
do parlamentu, štyri nemecké a jedna maďarská strana sa zúčastnili troch parlamentných
volieb a získali v nich mandáty (Broklová, 1992, s. 77). Táto stabilita v rozvrstvenie
obyvateľstva medzi politické strany bola jedným z faktorov, ktorý prispel k zachovaniu
demokratického charakteru republiky (tamže, s. 77). Politické strany však ovplyvňovali aj
každodenný život občanov. Budovali rozličné záujmové, odborové a hospodárske organizácie
ponúkajúce rôzne výhody a priťahovali tak k sebe určitú časť obyvateľstva. Aj to prispelo
k vysokému stupňu politizácie verejného života, čo umocňoval i spomínaný vysoký počet
politických strán zápasiacich medzi sebou o potenciálnych členov a stúpencov.
Klasickým
nástrojom
pomocou,
ktorého
šírili
strany
svoje
idey
i
program
a prostredníctvom, ktorého pôsobili na verejnosť boli a v medzivojnovom období napriek
začiatku vysielania rozhlasu zostali noviny a časopisy. Každá zo strán sa tak snažila vydávať
rozličné periodiká. Ich úlohou bolo ovplyvňovať čitateľov a získavať ich pre svoje politické
ciele. Navyše špecifickým znakom slovenskej žurnalistiky bolo to, že vydavateľmi
periodickej tlače neboli súkromno-podnikateľské kruhy, ale práve politické strany, rôzne
organizácie a spolky (Darmo, 1966, s. 11). Okrem periodík otvorene sa hlásajúcich
225
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
k niektorej z politických strán, môžeme do tohto okruhu tlače zaradiť aj formálne tzv.
nezávislé, nestranné, nepolitické periodiká reálne existujúce len vďaka podpore niektorej zo
strán. V skutočnosti tak takáto tlač pred čitateľmi zakrývala svoje pravé tendencie, ciele
i program.1
Aj keď ústredné tlačové orgány jednotlivých strán nevychádzali práve na východnom
Slovensku, vychádzalo tu niekoľko politických titulov novín a časopisov tvoriacich jednu
z najpočetnejších skupín periodík vydávaných v tomto regióne. Každá z politických strán si
totiž uvedomovala, aký význam má nielen ústredná tlač, ale i regionálne periodiká
umožňujúce jej udržiavať stály kontakt strany so svojimi členmi i stúpencami. A hoci úroveň
regionálnych novín a časopisov nebola obzvlášť vysoká predsa len spĺňala úlohu
organizačného a propagandistického nástroja jednotlivých politických strán snažiacich sa po
roku 1918 vydávať aspoň jeden regionálny časopis alebo noviny. Treba však poznamenať,
že orientácia i úroveň regionálnej tlače závisela vždy aj od sily i organizačnej vyspelosti
strany v danej oblasti a samozrejme tiež na osobnostiach ovplyvňujúcich a formujúcich dané
periodikum. Jej úlohou tak bolo reflektovať špecifické záujmy regiónov a uvádzať ich do
súladu s ústrednou politikou strany. Regionálne noviny a časopisy však prirodzene
podporovali aj regionalizmus a hájili tiež tie záujmy, ktoré boli pre región určujúce.
Najsilnejšou a najmasovejšou politickou stranou na Slovensku bola Hlinkova slovenská
ľudová strana (HSĽS).2 Napriek tomu bola v medzivojnovom období až na krátke dvojročné
pôsobenie vo vláde, opozičnou stranou. Organizátormi politického života ľudovej strany,
funkcionármi, poslancami, či senátormi boli najmä katolícki kňazi. Zastávala záujmy
katolíckeho kléru, časti inteligencie a nižšieho úradníctva. Jej masovú základňu však tvorilo
obyvateľstvo vidieka, najmä chudobní roľníci, ale i neškolení robotníci, železničiari,
obchodníci a remeselníci. Práve na dedine mohla strana uplatniť svoj klerikálny charakter
a vplývať na nábožensky založené roľnícke obyvateľstvo. Pod vplyvom strany boli aj rôzne
organizácie, spolky a kresťanské združenia. Programovo strana bojovala najmä proti
1
Václav Cháb vo svojej knihe Jak se dělají noviny (1932) píše takmer o nemožnosti vydávať v tom čase
nestranný časopis. Ak však niektoré periodikum tvrdí, že ním je, hrá so svojimi čitateľmi nepoctivú hru,
pretože zakrýva svoj pravý zorný uhol pod ktorým pozoruje svet. (Pozri viac s. 20 – 21)
2
Od parlamentných volieb v roku 1925 si Slovenská ľudová strana zmenila názov na HSĽS, kvôli ľahšej
orientácii voličov, ktorí mohli vo voľbách na Slovensku odovzdať svoj hlas aj Československej strane
ľudovej.
226
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
čechoslovakizmu a centralizmu. Do centra svojho záujmu postavila slovenskú otázku blízku
všetkým vrstvám spoločnosti. Politická autonómia sa stala základom všetkých programov
HSĽS. V medzivojnovom období predložila strana v rokoch 1922,1930 a 1938 tri oficiálne
návrhy autonómie. Popri štátoprávnych požiadavkách významné miesto mala v programe aj
otázka postavenia katolíckej cirkvi v celospoločenskom živote ČSR. Tu možno zaradiť jej
snahy o upevnenie postavenia katolíckeho školstva, zápas o udržanie pôvodného vlastníctva
v rukách cirkvi, menovanie nových biskupov, stanovenie hraníc diecéz a pod. Súčasťou
programu boli i ďalšie ekonomické, sociálne a administratívne body ako zlepšenie dopravy,
či budovanie útulkov a sirotincov.
Medzi významnejšie ústredné tlačové orgány strany patrili denníky Slovák (1919 – 1945)3,
Slovenská pravda (1936 – 1945) a týždenníky Slovák – týždenník (1919 – 1945)4, Slovenské
ľudové noviny (1910 – 1930) vychádzajúce v Bratislave. Okrem hlavných titulov novín
a časopisov sa HSĽS snažila podľa vzoru Republikánskej strany zemedelského
a maloroľníckeho ľudu vybudovať si aj sieť regionálnej tlače. V porovnaní s ňou skončilo
toto jej úsilie s podstatne menším úspechom. Oproti 30 republikánskym regionálnym
týždenníkom stálo len 10 titulov HSĽS, ktoré vznikli prevažne až v tridsiatych rokoch.
Na východnom Slovensku mali ľudáci len 3 periodiká. Počtom tu tak nemohli zápasiť
s agrárnou tlačou zastúpenou 11 titulmi novín a časopisov. Čiastočne to bolo spôsobené aj
tým, že východ Slovenska bol prevažne roľnícky a súčasne konfesionálne najviac
heterogénny. Najdlhšie vychádzajúcim časopisom HSĽS na východnom Slovensku bol
týždenník Slovenská pravda.
3
Slovák začal vychádzať najprv ako týždenník, neskôr vychádzal trikrát týždenne. V roku 1920 vychádzal už
ako denník a v roku 1922 sa redakcia presťahovala z Ružomberka do Bratislavy.
4
Slovák – týždenník vychádzal v rokoch 1919 – 1922 v Ružomberku. V Bratislave začal vychádzať v januári
1923. Bol zostavený z článkov denníka Slovák. Nemal ani osobitnú redakciu a zostavovali ho redaktori
Slováka.
227
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
SLOVENSKÁ PRAVDA (1920 – 1936)
Začala vychádzať vždy v piatok, istý čas v nedeľu na 2 až 12 stranách v Prešove
s podtitulom Politický, spoločenský a hospodársky týždenník pre východné Slovensko.
Jej prvým zodpovedným redaktorom sa stal Alexej Duchoň.5 Z ďalších redaktorov bol
najznámejší Karol Murgaš.6 Noviny ohlásili svoj program v piatich bodoch, ktoré
sformulovali v duchu politiky strany. Už prvý oznamoval, že cieľom je: „Hájenie národných
a rečových práv našich.“ Chceme to, aby ľud slovenský ako taký, to jest ako rovnocenný,
štátotvorý národ bol považovaný od všetkých vedúcich kruhov politických.“7 V druhom bode
píšu: „Programom našim ďalej je vybudovanie samosprávy (autonomie) na podklade
československej republiky.“8 V piatom bode žiadajú: „aby republika bola v pravom slova
smysle republikou kresťanskou...“.9 Noviny definovali aj svojich nepriateľov, ktorých
rozdelili do „štyroch frontov“. Prvý tvorili „Judáši“, zradcovia HSĽS. Potom to boli
„vonkajší nepriatelia“: Československá strana ľudová, Krajinská kresťansko socialistická
strana a nakoniec Agrárna strana, Československá sociálno demokratická strana
a Komunistická strana.10 S takto vyhraneným programom a nepriateľom bojovali noviny
i samotná strana takmer proti celému politickému spektru a niektorým menšinám v štáte.
Zo začiatku počet odberateľov Slovenskej pravdy pomáhali zvyšovať aj katolícky kňazi, ktorí
vo väčšom počte odoberali noviny a ďalej ich rozširovali medzi svojich veriacich.11
Týždenník sa orientoval prevažne na východoslovenských roľníkov, propagoval Slovenské
kresťanské sdruženie a usiloval sa ich tak vymaniť spod vplyvu Agrárnej strany. Kriticky
5
Alexej Duchoň (23. 2. 1884 – 25. 2. 1964), astronóm, redaktor, právnik, regionálny politik. V rokoch 1920 –
1921 zodpovedný redaktor Slovenskej pravdy. Od roku 1923 hlavný reaktor Východného Slováka a od roku
1924 jeho vydavateľ a majiteľ.
6
Karol Murgaš (12. 9. 1899 – 27. 7. 1972), politik, publicista, novinár. Bol redaktorom týždenníka Slovenská
pravda a denníka Slovák. Na krátky čas sa stal aj šéfom tlače HSĽS. Autor mnohých článkov v novinách
a časopisoch propagujúcich ľudácku ideológiu a politiku. V emigrácii 1971 – 1972 vydával a redigoval
mesačník Slovák a svet – The Slovak and World.
7
Duchoň, Alex: Drahý ľudu Východoslovenský! Slovenská pravda. 26. 11. 1920, I, č. 1, s. 1 – 2.
8
Tamže, s. 1 – 2.
9
Tamže, s. 1 – 2.
10
R.: Naše fronty. Slovenská pravda. 17. 2. 1928, IX, č. 7, s. 1.
11
K čítaniu a odoberaniu Slovenskej pravdy vyzývali aj košickí biskupi: Augustín Fischer Colbrie a neskôr
i Jozef Čársky.
228
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
oslovoval aj inteligenciu, najmä učiteľov, študentov, ale i remeselníkov a robotníkov.
V novinách prevažovalo predovšetkým domáce spravodajstvo so zameraním na politické
dianie v regióne i v republike a samozrejme informácie zo života strany a činnosti jej
politikov. Zahraničné správy tvorili okrajovú časť novín. Postupne sa v Slovenskej pravde
sformovali tieto rubriky: Politické zprávy, Zahraničné zprávy, Hospodárstvo, Chýrnik,
Besednica, Čo nového vo svete?, Z katolíckeho sveta, Školstvo, Dopisy, To i to a dve
humornejšie písané rubriky Žart a pravda a Dereš, v ktorých sa redakcia s obľubou
vysmievala z iných politikov a politických strán.
Na svojich stránkach reagovala Slovenská pravda aj na mnohé články v agrárnych
Gazdovských novinách a viedla s nimi ostré polemiky.12 Okrem nich kriticky pristupovala aj
k Slovenskému východu, Košickým novinám a tiež Východnému Slováku. Citlivá bola na
takmer všetky významnejšie noviny vychádzajúce v celom Československu. Svojským
spôsobom upozorňovala aj na vznik a zánik nových periodík na východnom Slovensku.
Tie, ktoré mali iný program, či iné ideály ako HSĽS označovala za „muchotrávky“ alebo
za „parazitov a nepriateľov národa.“13
Noviny však neriešili len takéto spory. Viac priestoru venovali politike HSĽS.
Uverejňovali množstvo príspevkov, v rámci ktorých hlásali jej idey a hájili postoje strany.
Ani v jednom novoročnom čísle si nezabudli pripomenúť význam autonómie pre slovenský
národ, potrebu katolíckej cirkvi v živote človeka a v každom ročníku si tiež oživili výročie
Martinskej deklarácie a Pittsburskej dohody. Svoju pozornosť venovali najmä kritike vlády
ako takej a podrobne tiež monitorovali život Čechov, Maďarov a Židov na Slovensku. Tí sa
v príspevkoch novín často stávali hlavnou príčinou chudoby, nezamestnanosti, biedy
a nepriateľmi kresťanstva na Slovensku. Upozorňovali aj na problém alkoholizmu,
vysťahovalectvo a zlé sociálne postavenie obyvateľov východného Slovenska. Prirodzene
aktivitu zvyšovali predovšetkým v čase volieb, kedy sa snažili získať čitateľov na svoju
stranu. Vtedy sa vo väčšej miere stávali obhajcami slovenského národa, zástancami hmotných
12
Množstvo uverejnených príspevkov na adresu Gazdovských novín a najmä reakcie na ich články,
či vzájomné žaloby redaktorov nasvedčujú vzájomnú nevraživosť týchto novín reprezentujúcich dve
politické strany stojace oproti sebe.
13
Pozri napr.: R.: „Naša Magura“. Slovenská pravda. 7. 1. 1923, IV, č. 2, s. 1 – 2.; Sopko, A.: „Slovenský
žiak“. Slovenská pravda. 23. 9. 1923, IV, č. 39, s. 2.; R.: Slovensko sa očistí. Slovenská pravda. 11. 1. 1929,
X, č. 2, s. 3.
229
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
a duševných záujmov ľudu, hlavným bojovníkom proti chudobe a súčasne lepšou zárukou
budúcnosti.
Svoje „rúcho“ si v čase vychádzania na východnom Slovensku noviny zmenili trikrát. Prvý
raz to bolo v marci 1924. Začali vychádzať v Košiciach a ich majiteľom i vydavateľom sa stal
župný sekretariát Slovenskej ľudovej strany v Košiciach. Hoci správa čitateľom hovorí o tom,
že ostávajú v „starom rúchu“, ich úroveň sa mierne zvýšila a pribudli i nové rubriky ako
napr.: Vnútorne záležitosti mesta Košíc, Slovenská ľudová strana, Našim gazdom.14 K druhej
reforme došlo v januári 1927. Noviny už vyšli v novom formáte a zmeny nastali aj v redakcii.
Chceli sa viac venovať mládeži, prinášať „životopisy o národných patriarchov, mučeníkov
a vyznávačov“, poskytovať rady pre domácnosť, hospodárstvo a uverejňovať zákony i nové
správy z domova a zo zahraničia.15 K tejto premene došlo možno aj v súvislosti
s nespokojnosťou niektorých príslušníkov HSĽS v Košiciach na zhromaždení strany v marci
1926. Časť členov kritizovala redakciu novín a ich slabú úroveň. František Kocún (ml.)
prehlásil, že Slovenská Pravda: „je tak bídně redigována že inteligentní člověk nemůže jí vzíti
ani do ruky a přirozeně, že si jí nepředplatí.“16 Jeho návrh na vymenovanie nového redaktora
Petra Prídavka bol však väčšinou hlasov zamietnutý. Posledná reforma týždenníka nastala
v desiatom ročníku jeho vychádzania v apríli1929. Zmenil sa podtitul novín Časopis slov. ľud
strany Hlinkovej na východnom Slovensku, no program zostával naďalej rovnaký. Noviny
chceli rozsievať: „vieru vo víťazstve zdeptaných práv Cirkvi, nádeje vzkriesenia slovenských
národných síl a lásku k všetkému čo je – slovenské.“17 Zmenil sa aj ich vzhľad a pribudli
nové rubriky ako napr.: Z literárneho sveta a Literatúra, ktoré obohatili noviny o dovtedy
chýbajúci širší kultúrny rozmer. Krátko po tomto formálnom a grafickom zlepšení Slovenská
pravda o sebe vyhlásila, že je: „jedným z najlepších týždenníkov slovenských.“18Skutočnou
pravdou však zostáva, že úroveň niektorých článkov i spôsob písania sa nelíšil od ostatných
14
R.: Prešli sme do Košíc. Slovenská pravda. 2. 3. 1924, V, č. 10, s. 1.
15
No.: Prívet spolupracovníka Slov. Prav. 27. 1. 1927, IX, č. 4, s. 1.
16
SNA Bratislava, fond Minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska 1918 – 1927, krabica 201, spis
3002/26 adm. rev., Prezídiu ministerstva vnútra v Prahe, Hlinková slovenská ľudová strana – činnosť,
573/201 – 583/201.
17
R.: V novom rúchu ... Slovenská pravda. 19. 4. 1929, X, č.19, s. 1.
18
Administrácia: Našim čitateľom predplatiteľom do láskavej do pozornosti. Slovenská pravda. 5. 7. 1929,
X, č. 27, s. 3.
230
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
ľudáckych periodík a noviny sa tak nevymykali z agresívneho, vulgárneho a demagogického
štýlu tlače HSĽS.
Už od začiatku existencie novín sa na ich stránkach nachádzali aj prázdne biele miesta
s nápisom „Cenzura nepovolila“ a oznamy o skonfiškovaní čísla novín, ktoré sa v Slovenskej
pravde udomácnili, čo malo za následok, že patrila medzi najviac cenzurované po slovensky
písané periodiká vychádzajúce na východnom Slovensku. Dôvod k častej cenzúre však dávali
noviny samé. Jednak už spomenutým spôsobom písania, ale tiež ostrými názormi na
čechoslovakizmus, centralizmus, štátoprávne postavenie Slovákov v republike, postavenie
Maďarov, Židov a Čechov na Slovensku nazývajúcich „kolonizátormi Slovenska“ či
„socialistickými husitmi.“19
Okrem cenzúry noviny zápasili aj s finančnými problémami o čom svedčia neustále výzvy
redakcie na zaplatenie predplatného, ale i cesta samotného Andreja Hlinku vo februári 1926
do Košíc. Uskutočnila sa na podnet Vojtecha Tuku informujúceho Hlinku o tom,
že Slovenská pravda sa nachádza pred finančným úpadkom. Hlinka spolu s kontrolórom
Ľudovej banky v Ružomberku Ľudovítom Labajom vykonal kontrolu pokladničných kníh pri
ktorej zistil, že noviny síce vykazujú stratu 15 000 Kč, ale paradoxne ide o čiastku, ktorú
požičali strane a tá im ich doposiaľ nevrátila.20 Redaktor Slováka Jan Straka vo februári 1926
navštívil tiež Košice a potvrdil, že Slovenská pravda je na tom dokonca lepšie ako Slovák
majúci dlh 160 000 Kč práve vďaka vysokoškolákom združeným okolo Tuku nechávajúcim
si za svoju prácu veľa zaplatiť.21 Finančné problémy Slovenskej pravdy sa tak zrejme týkali
len chýbajúcich peňazí zo strany jej čitateľov neuhrádzajúcich predplatné.
V marci 1931 sa Slovenská pravda presťahovala do Bratislavy.22 Tu ju redigovali a tlačili
centrálne s ostatnou ľudáckou tlačou. Jej zodpovedným redaktorom sa stal Karol Sidor.23 Ako
19
Zo 14 zachovaných správ o konfiškácii Slovenskej pravdy v rokoch 1923 – 1927 hlavnou príčinou boli
predovšetkým články obsahujúce narážky voči Čechom žijúcim na Slovensku a voči českému národu vôbec.
V menšej miere to boli príspevky, ktorých časť ostro kritizovala činnosť vlády, četníctva, súdov a úradov.
20
SNA Bratislava, fond Minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska 1918 – 1927, krabica 201, spis
1859/26 adm. rev., Presidiu ministerstva vnitra v Praze, Hlinková slovenská ľudová strana – činnosť,
556/201 – 558/201.
21
Tamže.
22
R.: „Slovenská Pravda“ v Bratislave. 8. 3. 1931, XII, č. 8, s. 1.
23
Karol Sidor (16. 7. 1901 – 20. 10. 1953), politik, diplomat, spisovateľ, redaktor. Redakčnej práci sa venoval
od roku 1919. V tom istom roku založil časopis Vatra a stal sa jeho redaktorom. V roku 1922 bol členom
231
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
regionálny týždenník zanikla vo februári 1936 a opäť vyšla v marci toho istého roku
v Bratislave, ale už ako denník.
Druhým ľudáckym týždenníkom šíriacim program a idey strany na východnom Slovensku
bol Východný Slovák.
VÝCHODNÝ SLOVÁK (1922 – 1935)
Začal vychádzať každú sobotu, neskôr v piatok na 2 až 8 stranách v Prešove s podtitulom
Orgán kresťansko-sociálneho krýdla slov. ľudovej strany. Jeho hlavným redaktorom sa stal
Jozef Vrabec.24 Svojich čitateľov vyzýval k podpore tlače brániacej národné a kresťanské
záujmy. V tomto duchu sa niesol aj program týždenníka:
„chceme našu samosprávu, autonomiu postupne vybudovanú, chceme hájiť slobodu úplnú každého
vierovyznania, ale v prvom rade našej viery kresťansko-katolíckej, chceme a budeme chrániť
hospodársko- sociálné záujmy všetkých vrstiev nášho ubiedeného národa.“25
V článku Čo sme a začo bojujeme? predstavil časopis politické ciele kresťanskosociálneho krídla slovenskej ľudovej strany:
„My chceme politiku vážnu a nie politiku hesiel, stranictva a osobnikárstva. Chceme politiku
pevného smeru a nie politiku lavírovania, nechceme byť ráz československá ľudová strana ráz
maďarské-nemecké“ Waffenbrúderstvo“, nechceme skákať z jednej krajnosti do druhej...“26
Tento program i samotná osoba hlavného redaktora Jozefa Vrabca naznačuje,
že Východný Slovák sa stal hlásateľom opozičného prúdu v ľudovej strane, ktorý nesúhlasil
s jej spoluprácou s maďarskými kresťanskými socialistami. Sám Vrabec bol donútený
odstúpiť z funkcie, bol vylúčený zo Slovenskej ľudovej strany a neskôr v roku 1923 založil
redakčnej rady literárneho týždenníka Slovenský svet a v roku 1928 členom redakčného kruhu časopisu
Budúcnosť. Od roku 1929 bol hlavným redaktorom denníka Slovák a jeho prílohy Ohlas. Bol tiež hlavným
redaktorom týždenníka Slovák a od roku 1932 aj Slovenskej Pravdy. V rokoch 1938 – 1939 sa stal vedúcim
tlačových zariadení HSĽS. Prispieval najmä do ním redigovaných novín a časopisov, neskôr v emigrácii
skoro do všetkých slovenských periodík.
24
Jozef Vrabec (1887 – ?), politik, odborársky funkcionár, redaktor, publicista. V roku 1921 – 1922
zodpovedný redaktor Slovenského kresťanského socialistu a od roku 1922 jeho vydavateľ. V rokoch 1922 –
1923 bol hlavný redaktorom Východného Slováka a v rokoch 1922 – 1926 Slovenskej otčiny.
25
R.: K novému roku 1923. Východný Slovák. 30. 12. 1922, I, č. 1, s. 1.
26
Salamon, František: Čo sme a za čo bojujeme? Východný Slovák. 30. 12. 1922, I, č. 1, s. 4.
232
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
Slovenskú kresťansko-sociálnu stranu. V čase jeho redigovania týždenník priniesol sériu
príspevkov namierených proti politike strany i voči jej hlavným predstaviteľom.27 Žiadal
zmenu politiky a očistu Slovenskej ľudovej strany. V roku 1923 tak Východný Slovák
vystupoval na východnom Slovensku ako opozičný týždenník voči Slovenskej pravde. O tom
svedčia aj odsudzujúce články uverejnené v Slovenskej pravde útočiace proti týždenníku
i osobe Jozefa Vrabca.28
Východný Slovák mal zo začiatku tieto rubriky: Politický prehľad, Zvesti zo zahraničia,
Hospodársky obzor, To i to, Besednica, Žarty, Dopisy. Prostredníctvom nich sa snažil
prinášať aktuálne informácie, presadzovať kresťanské hodnoty, vyzývať k vlastenectvu
a láske k národu. Všímal si hospodársku politiku štátu a poukazoval na chudobu obyvateľov
východného Slovenska. Podľa predstáv redakcie uverejnených v jednom z prvých čísel
v súvislosti s ponukou inzerovať v novinách mal vychádzať v náklade 8 000 – 10 000
výtlačkov a stať sa najrozšírenejším týždenníkom na východnom Slovensku.29
V marci 1923 sa stal hlavným redaktorom Východného Slováka Alexej Duchoň
a týždenník začal od mája toho istého roku vychádzať ako Orgán slovenskej kresťanskosociálnej strany. Jeho majiteľom i vydavateľom sa stal sekretariát tejto strany v Prešove.
V čase svojej existencie sa stal aj tlačovým orgánom iných politických strán.30
Vznik ďalších ľudáckych regionálnych periodík súvisel so zvratom politických pomerov
v roku 1938.V tomto období vznikajú noviny a časopisy hlásajúce sa otvorene
k autonomizmu. Na východnom Slovensku tak začal v Prešove vychádzať nový denník HSĽS
Slovenská Sloboda.
27
Pozri články.: RÓ.: Kto zradil autonomiu? Východný Slovák. 13. 1. 1923, II, č. 2, s. 2.; Ró.: Protištátna
politika Tukáňovcov. Východný Slovák. 27. 1. 1923, II, č. 4, s. 1.; R: Posledná zbraň Tukáňovcov je terror.
Východný Slovák. 17. 3. 1923, II, č. 11, s. 1.
28
R.: Trojica. Vrabec – Duchoň – Salamon. Slovenská pravda. 1. 1. 1923, IV, č. 1, s. 2 – 3.; R.: Odkaz pánom
od“ Východného Slováka.“ Slovenská pravda. 11. 2. 1923, IV, č. 11, s. 3.; R.: Úbohý Vrabec. Slovenská
pravda. 22. 4. 1923, IV, č. 17, s. 3.
29
Administrácia: Východný Slovák. Východný Slovák. 6. 1. 1923, II, č. 1.
30
Stal sa orgánom Československej národnodemokratickej strany, ale dostal sa aj pod vplyv ďalších menších
politických strán, akou bola napr. Národná kresťansko-sedliacka strana.
233
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
SLOVENSKÁ SLOBODA (1938 – 1944)
Začala vychádzať v Prešove denne vždy ráno okrem pondelka na štyroch stranách bez
podtitulu. Jej zodpovedným redaktorom bol Jozef Gajdoš Breza. Noviny vo svojom prvom
čísle hlásali, že budú: „podľa programu, zásad a intencií slovenskej vlády podporovať
a propagovať svojskú, národnú politiku, ktorá iste bude smerovať proti židovskému
vykorisťovaniu nášho ľudu a bude sa usilovať čo najviac povzniesť blahobyt tohto ľudu.“31
Nechceli byť“ liberálni, ústupčiví, slabí, voči židom, marxistom a bolševíkom.“32 Predsavzali
si tiež, že budú:“ vyvádzať dôsledky z hriechov centralistického režimu.“33
Denník tak od začiatku viedol značnú kampaň proti Židom. Mal výrazne antisemitské
tendencie a doslova monitoroval Židov najmä na východnom Slovensku. Informácie o riešení
židovskej otázky prinášal dokonca aj zo zahraničia najmä však z Nemecka. Ohlasoval skoré
vyúčtovanie sa Slovákov so Židmi. Prinášal štatistiky nielen o ich počte, ale aj o ich
majetku.34 Ostro vystupoval i proti Maďarom a Čechom žijúcim na Slovensku. Informoval
o odchode Čechov zo Slovenska a o oslobodení sa spod jarma čechoslovakizmu
a centralizmu. Keďže takéto príspevky tvorili väčšiu prevahu tohto štvorstranového denníka
nezostávalo mu už veľa priestoru na aktuálne správy z domova i zo zahraničia. Zvyšok
dopĺňali články, v ktorých hlásal lepšiu budúcnosť slovenského národa a Slovákom, zlepšenie
životnej úrovne a pod. V posledných číslach prvého ročníka v ňom boli uverejnené príspevky
v duchu myšlienky, Slovensko Slovákom. Na pravidelné rubriky tak v denníku nezostával
priestor. Zo začiatku sa objavovali len: Drobné zvesti, Radio Prešov vysiela, Vinco Bandur
píše..., Čo nového v zahraničí. Po dvoch týždňoch svojej existencie v decembri 1938 mal
náklad 6 000 – 10 000 výtlačkov.35 Slovenská sloboda vychádzala aj po roku 1938. A hoci
tento nový denník HSĽS začal vychádzať ešte v novembri 1938 spadá už prevažne do
ďalšieho obdobia dejín slovenského novinárstva. Vyšiel už totižto v čase, kedy štruktúra
starej tlače pomaly zanikala a rodila sa sieť nových periodík.
31
R.: Cesta „Slovenskej slobody“. Slovenská sloboda. 15. 11. 1938, I, č. 1, s. 3.
32
Tamže, s. 1.
33
Tamže, s. 1.
34
Pozri články: R.: Židovskú otázku budeme riešiť nekompromisne. Slovenská sloboda. 15. 11. 1938, I, č. 1,
s. 3.; R.: Sobrance – židovský raj. Slovenská sloboda. 28. 12. 1938, I, č. 36, s. 3.
35
SNA Bratislava, fond Policajné riaditeľstvo v Bratislave 1920 – 1945, krabica 366, časopis Slovenská
sloboda. MAT 163/3.
234
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
Popri týchto periodikách rady ľudáckej tlače rozširovali aj rôzne náboženské a odborné
noviny a časopisy podporujúce HSĽS. Na východnom Slovensku to bol napr. odborný
spolkový časopis Sborník spolku profesorov Slovákov (1922 – 1944) vychádzajúci v rokoch
1922 – 1928 v Košiciach.
Na záver môžeme skonštatovať, že tlač HSĽS netvorila na východnom Slovensku práve
najpočetnejšou skupinou periodík v porovnaní s tlačovými orgánmi iných politických strán.
Diferencovala sa však od nich určitými odlišnosťami. Jednak svojim radikálnym spôsobom
písania a nastoľovania problémov i návrhov predstavujúcich ich riešenia, ale určite aj dávkou
agresie, s ktorou pristupovala voči svojim politickým súperom a ich tlačovým hovorcom.
Nepochybne zaujímavým by bolo podrobnejšie skúmať niektoré nosné problémy týchto
periodík, ktoré sa takmer denne zrkadlili na ich stránkach a akými boli napr.: formovanie
národného povedomia Slovákov, politický program strany, ale tiež aj antisemitizmus, vzťah
k Maďarom, Čechom a Židom žijúcim na Slovensku.
ZDROJE
– Beránková, Milena – Křivánková, Alena – Ruttkay, Fraňo: Dějiny československé
žurnalistiky. III, díl. Praha 1988.
– Broklová, Eva: Československá demokracie. Praha 1992.
– Darmo, Jozef: Slovenská žurnalistika 2. Martin 1966.
– Dejiny Slovenska V. Bratislava 1985.
– Fedor, Michal: Bibliografia periodík na Slovensku v rokoch 1939 – 1944. Martin 1969.
– Cháb, Václav: Jak se dělají noviny. Praha 1932.
– Kipsová, Mária a kol.: Bibliografia Slovenských a inorečových novín a časopisov z rokov
1919 – 1838. Martin 1968.
– Lipták, Ľubomír: Politické strany na Slovensku 1860 – 1989. Bratislava 1992.
– Malíř, Jiří – Marek, Pavel a kol.: Politické strany. Vývoj politických stran a hnutí
v českých zemích a Československu 1861 – 2004. I. Díl: Období 1861 – 1938. Brno 2005.
– Ruttkay, Fraňo: Slovenský život a žurnalistika. Martin 1987.
– Slovensko 4, Kultúra – 2. časť. Bratislava 1980.
– Slovenský biografický slovník, I. – VI. zväzok. Martin 1986 – 1994.
235
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006
DOBOVÉ NOVINY A ČASOPISY
– Slovenská sloboda (1938)
– Slovenská pravda (1920 – 1931)
– Východný Slovák (1922 – 1923)
ARCHÍVY
– Slovenský národný archív Bratislava
– fond Minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska 1918 – 1927
– fond Policajné riaditeľstvo v Bratislave 1920 – 1945
– Štátny archív v Košiciach
– fond Košická župa 1923 – 1928
KONTAKT
[email protected]
O AUTOROVI
Ján Džujko je študentom 2. ročníka dennej formy doktorandského štúdia v odbore
slovenské dejiny.
236

Podobné dokumenty