docNoviny a časopisy HSšS vychádzajúce na východnom Slovensku v
download 
Stížnost Transkript
Noviny a časopisy HSšS vychádzajúce na východnom Slovensku v
2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 NOVINY A ČASOPISY HSĽS VYCHÁDZAJÚCE NA VÝCHODNOM SLOVENSKU V ROKOCH 1918 – 1938 Ján DŽUJKO Jedným z charakteristických znakov politického systému medzivojnového Československa bol vysoký počet politických strán. Len niekoľko z nich však bolo schopných uchádzať sa o moc. Sedem českých a slovenských celorepublikových strán sa zúčastnilo všetkých volieb do parlamentu, štyri nemecké a jedna maďarská strana sa zúčastnili troch parlamentných volieb a získali v nich mandáty (Broklová, 1992, s. 77). Táto stabilita v rozvrstvenie obyvateľstva medzi politické strany bola jedným z faktorov, ktorý prispel k zachovaniu demokratického charakteru republiky (tamže, s. 77). Politické strany však ovplyvňovali aj každodenný život občanov. Budovali rozličné záujmové, odborové a hospodárske organizácie ponúkajúce rôzne výhody a priťahovali tak k sebe určitú časť obyvateľstva. Aj to prispelo k vysokému stupňu politizácie verejného života, čo umocňoval i spomínaný vysoký počet politických strán zápasiacich medzi sebou o potenciálnych členov a stúpencov. Klasickým nástrojom pomocou, ktorého šírili strany svoje idey i program a prostredníctvom, ktorého pôsobili na verejnosť boli a v medzivojnovom období napriek začiatku vysielania rozhlasu zostali noviny a časopisy. Každá zo strán sa tak snažila vydávať rozličné periodiká. Ich úlohou bolo ovplyvňovať čitateľov a získavať ich pre svoje politické ciele. Navyše špecifickým znakom slovenskej žurnalistiky bolo to, že vydavateľmi periodickej tlače neboli súkromno-podnikateľské kruhy, ale práve politické strany, rôzne organizácie a spolky (Darmo, 1966, s. 11). Okrem periodík otvorene sa hlásajúcich 225 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 k niektorej z politických strán, môžeme do tohto okruhu tlače zaradiť aj formálne tzv. nezávislé, nestranné, nepolitické periodiká reálne existujúce len vďaka podpore niektorej zo strán. V skutočnosti tak takáto tlač pred čitateľmi zakrývala svoje pravé tendencie, ciele i program.1 Aj keď ústredné tlačové orgány jednotlivých strán nevychádzali práve na východnom Slovensku, vychádzalo tu niekoľko politických titulov novín a časopisov tvoriacich jednu z najpočetnejších skupín periodík vydávaných v tomto regióne. Každá z politických strán si totiž uvedomovala, aký význam má nielen ústredná tlač, ale i regionálne periodiká umožňujúce jej udržiavať stály kontakt strany so svojimi členmi i stúpencami. A hoci úroveň regionálnych novín a časopisov nebola obzvlášť vysoká predsa len spĺňala úlohu organizačného a propagandistického nástroja jednotlivých politických strán snažiacich sa po roku 1918 vydávať aspoň jeden regionálny časopis alebo noviny. Treba však poznamenať, že orientácia i úroveň regionálnej tlače závisela vždy aj od sily i organizačnej vyspelosti strany v danej oblasti a samozrejme tiež na osobnostiach ovplyvňujúcich a formujúcich dané periodikum. Jej úlohou tak bolo reflektovať špecifické záujmy regiónov a uvádzať ich do súladu s ústrednou politikou strany. Regionálne noviny a časopisy však prirodzene podporovali aj regionalizmus a hájili tiež tie záujmy, ktoré boli pre región určujúce. Najsilnejšou a najmasovejšou politickou stranou na Slovensku bola Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS).2 Napriek tomu bola v medzivojnovom období až na krátke dvojročné pôsobenie vo vláde, opozičnou stranou. Organizátormi politického života ľudovej strany, funkcionármi, poslancami, či senátormi boli najmä katolícki kňazi. Zastávala záujmy katolíckeho kléru, časti inteligencie a nižšieho úradníctva. Jej masovú základňu však tvorilo obyvateľstvo vidieka, najmä chudobní roľníci, ale i neškolení robotníci, železničiari, obchodníci a remeselníci. Práve na dedine mohla strana uplatniť svoj klerikálny charakter a vplývať na nábožensky založené roľnícke obyvateľstvo. Pod vplyvom strany boli aj rôzne organizácie, spolky a kresťanské združenia. Programovo strana bojovala najmä proti 1 Václav Cháb vo svojej knihe Jak se dělají noviny (1932) píše takmer o nemožnosti vydávať v tom čase nestranný časopis. Ak však niektoré periodikum tvrdí, že ním je, hrá so svojimi čitateľmi nepoctivú hru, pretože zakrýva svoj pravý zorný uhol pod ktorým pozoruje svet. (Pozri viac s. 20 – 21) 2 Od parlamentných volieb v roku 1925 si Slovenská ľudová strana zmenila názov na HSĽS, kvôli ľahšej orientácii voličov, ktorí mohli vo voľbách na Slovensku odovzdať svoj hlas aj Československej strane ľudovej. 226 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 čechoslovakizmu a centralizmu. Do centra svojho záujmu postavila slovenskú otázku blízku všetkým vrstvám spoločnosti. Politická autonómia sa stala základom všetkých programov HSĽS. V medzivojnovom období predložila strana v rokoch 1922,1930 a 1938 tri oficiálne návrhy autonómie. Popri štátoprávnych požiadavkách významné miesto mala v programe aj otázka postavenia katolíckej cirkvi v celospoločenskom živote ČSR. Tu možno zaradiť jej snahy o upevnenie postavenia katolíckeho školstva, zápas o udržanie pôvodného vlastníctva v rukách cirkvi, menovanie nových biskupov, stanovenie hraníc diecéz a pod. Súčasťou programu boli i ďalšie ekonomické, sociálne a administratívne body ako zlepšenie dopravy, či budovanie útulkov a sirotincov. Medzi významnejšie ústredné tlačové orgány strany patrili denníky Slovák (1919 – 1945)3, Slovenská pravda (1936 – 1945) a týždenníky Slovák – týždenník (1919 – 1945)4, Slovenské ľudové noviny (1910 – 1930) vychádzajúce v Bratislave. Okrem hlavných titulov novín a časopisov sa HSĽS snažila podľa vzoru Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu vybudovať si aj sieť regionálnej tlače. V porovnaní s ňou skončilo toto jej úsilie s podstatne menším úspechom. Oproti 30 republikánskym regionálnym týždenníkom stálo len 10 titulov HSĽS, ktoré vznikli prevažne až v tridsiatych rokoch. Na východnom Slovensku mali ľudáci len 3 periodiká. Počtom tu tak nemohli zápasiť s agrárnou tlačou zastúpenou 11 titulmi novín a časopisov. Čiastočne to bolo spôsobené aj tým, že východ Slovenska bol prevažne roľnícky a súčasne konfesionálne najviac heterogénny. Najdlhšie vychádzajúcim časopisom HSĽS na východnom Slovensku bol týždenník Slovenská pravda. 3 Slovák začal vychádzať najprv ako týždenník, neskôr vychádzal trikrát týždenne. V roku 1920 vychádzal už ako denník a v roku 1922 sa redakcia presťahovala z Ružomberka do Bratislavy. 4 Slovák – týždenník vychádzal v rokoch 1919 – 1922 v Ružomberku. V Bratislave začal vychádzať v januári 1923. Bol zostavený z článkov denníka Slovák. Nemal ani osobitnú redakciu a zostavovali ho redaktori Slováka. 227 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 SLOVENSKÁ PRAVDA (1920 – 1936) Začala vychádzať vždy v piatok, istý čas v nedeľu na 2 až 12 stranách v Prešove s podtitulom Politický, spoločenský a hospodársky týždenník pre východné Slovensko. Jej prvým zodpovedným redaktorom sa stal Alexej Duchoň.5 Z ďalších redaktorov bol najznámejší Karol Murgaš.6 Noviny ohlásili svoj program v piatich bodoch, ktoré sformulovali v duchu politiky strany. Už prvý oznamoval, že cieľom je: „Hájenie národných a rečových práv našich.“ Chceme to, aby ľud slovenský ako taký, to jest ako rovnocenný, štátotvorý národ bol považovaný od všetkých vedúcich kruhov politických.“7 V druhom bode píšu: „Programom našim ďalej je vybudovanie samosprávy (autonomie) na podklade československej republiky.“8 V piatom bode žiadajú: „aby republika bola v pravom slova smysle republikou kresťanskou...“.9 Noviny definovali aj svojich nepriateľov, ktorých rozdelili do „štyroch frontov“. Prvý tvorili „Judáši“, zradcovia HSĽS. Potom to boli „vonkajší nepriatelia“: Československá strana ľudová, Krajinská kresťansko socialistická strana a nakoniec Agrárna strana, Československá sociálno demokratická strana a Komunistická strana.10 S takto vyhraneným programom a nepriateľom bojovali noviny i samotná strana takmer proti celému politickému spektru a niektorým menšinám v štáte. Zo začiatku počet odberateľov Slovenskej pravdy pomáhali zvyšovať aj katolícky kňazi, ktorí vo väčšom počte odoberali noviny a ďalej ich rozširovali medzi svojich veriacich.11 Týždenník sa orientoval prevažne na východoslovenských roľníkov, propagoval Slovenské kresťanské sdruženie a usiloval sa ich tak vymaniť spod vplyvu Agrárnej strany. Kriticky 5 Alexej Duchoň (23. 2. 1884 – 25. 2. 1964), astronóm, redaktor, právnik, regionálny politik. V rokoch 1920 – 1921 zodpovedný redaktor Slovenskej pravdy. Od roku 1923 hlavný reaktor Východného Slováka a od roku 1924 jeho vydavateľ a majiteľ. 6 Karol Murgaš (12. 9. 1899 – 27. 7. 1972), politik, publicista, novinár. Bol redaktorom týždenníka Slovenská pravda a denníka Slovák. Na krátky čas sa stal aj šéfom tlače HSĽS. Autor mnohých článkov v novinách a časopisoch propagujúcich ľudácku ideológiu a politiku. V emigrácii 1971 – 1972 vydával a redigoval mesačník Slovák a svet – The Slovak and World. 7 Duchoň, Alex: Drahý ľudu Východoslovenský! Slovenská pravda. 26. 11. 1920, I, č. 1, s. 1 – 2. 8 Tamže, s. 1 – 2. 9 Tamže, s. 1 – 2. 10 R.: Naše fronty. Slovenská pravda. 17. 2. 1928, IX, č. 7, s. 1. 11 K čítaniu a odoberaniu Slovenskej pravdy vyzývali aj košickí biskupi: Augustín Fischer Colbrie a neskôr i Jozef Čársky. 228 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 oslovoval aj inteligenciu, najmä učiteľov, študentov, ale i remeselníkov a robotníkov. V novinách prevažovalo predovšetkým domáce spravodajstvo so zameraním na politické dianie v regióne i v republike a samozrejme informácie zo života strany a činnosti jej politikov. Zahraničné správy tvorili okrajovú časť novín. Postupne sa v Slovenskej pravde sformovali tieto rubriky: Politické zprávy, Zahraničné zprávy, Hospodárstvo, Chýrnik, Besednica, Čo nového vo svete?, Z katolíckeho sveta, Školstvo, Dopisy, To i to a dve humornejšie písané rubriky Žart a pravda a Dereš, v ktorých sa redakcia s obľubou vysmievala z iných politikov a politických strán. Na svojich stránkach reagovala Slovenská pravda aj na mnohé články v agrárnych Gazdovských novinách a viedla s nimi ostré polemiky.12 Okrem nich kriticky pristupovala aj k Slovenskému východu, Košickým novinám a tiež Východnému Slováku. Citlivá bola na takmer všetky významnejšie noviny vychádzajúce v celom Československu. Svojským spôsobom upozorňovala aj na vznik a zánik nových periodík na východnom Slovensku. Tie, ktoré mali iný program, či iné ideály ako HSĽS označovala za „muchotrávky“ alebo za „parazitov a nepriateľov národa.“13 Noviny však neriešili len takéto spory. Viac priestoru venovali politike HSĽS. Uverejňovali množstvo príspevkov, v rámci ktorých hlásali jej idey a hájili postoje strany. Ani v jednom novoročnom čísle si nezabudli pripomenúť význam autonómie pre slovenský národ, potrebu katolíckej cirkvi v živote človeka a v každom ročníku si tiež oživili výročie Martinskej deklarácie a Pittsburskej dohody. Svoju pozornosť venovali najmä kritike vlády ako takej a podrobne tiež monitorovali život Čechov, Maďarov a Židov na Slovensku. Tí sa v príspevkoch novín často stávali hlavnou príčinou chudoby, nezamestnanosti, biedy a nepriateľmi kresťanstva na Slovensku. Upozorňovali aj na problém alkoholizmu, vysťahovalectvo a zlé sociálne postavenie obyvateľov východného Slovenska. Prirodzene aktivitu zvyšovali predovšetkým v čase volieb, kedy sa snažili získať čitateľov na svoju stranu. Vtedy sa vo väčšej miere stávali obhajcami slovenského národa, zástancami hmotných 12 Množstvo uverejnených príspevkov na adresu Gazdovských novín a najmä reakcie na ich články, či vzájomné žaloby redaktorov nasvedčujú vzájomnú nevraživosť týchto novín reprezentujúcich dve politické strany stojace oproti sebe. 13 Pozri napr.: R.: „Naša Magura“. Slovenská pravda. 7. 1. 1923, IV, č. 2, s. 1 – 2.; Sopko, A.: „Slovenský žiak“. Slovenská pravda. 23. 9. 1923, IV, č. 39, s. 2.; R.: Slovensko sa očistí. Slovenská pravda. 11. 1. 1929, X, č. 2, s. 3. 229 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 a duševných záujmov ľudu, hlavným bojovníkom proti chudobe a súčasne lepšou zárukou budúcnosti. Svoje „rúcho“ si v čase vychádzania na východnom Slovensku noviny zmenili trikrát. Prvý raz to bolo v marci 1924. Začali vychádzať v Košiciach a ich majiteľom i vydavateľom sa stal župný sekretariát Slovenskej ľudovej strany v Košiciach. Hoci správa čitateľom hovorí o tom, že ostávajú v „starom rúchu“, ich úroveň sa mierne zvýšila a pribudli i nové rubriky ako napr.: Vnútorne záležitosti mesta Košíc, Slovenská ľudová strana, Našim gazdom.14 K druhej reforme došlo v januári 1927. Noviny už vyšli v novom formáte a zmeny nastali aj v redakcii. Chceli sa viac venovať mládeži, prinášať „životopisy o národných patriarchov, mučeníkov a vyznávačov“, poskytovať rady pre domácnosť, hospodárstvo a uverejňovať zákony i nové správy z domova a zo zahraničia.15 K tejto premene došlo možno aj v súvislosti s nespokojnosťou niektorých príslušníkov HSĽS v Košiciach na zhromaždení strany v marci 1926. Časť členov kritizovala redakciu novín a ich slabú úroveň. František Kocún (ml.) prehlásil, že Slovenská Pravda: „je tak bídně redigována že inteligentní člověk nemůže jí vzíti ani do ruky a přirozeně, že si jí nepředplatí.“16 Jeho návrh na vymenovanie nového redaktora Petra Prídavka bol však väčšinou hlasov zamietnutý. Posledná reforma týždenníka nastala v desiatom ročníku jeho vychádzania v apríli1929. Zmenil sa podtitul novín Časopis slov. ľud strany Hlinkovej na východnom Slovensku, no program zostával naďalej rovnaký. Noviny chceli rozsievať: „vieru vo víťazstve zdeptaných práv Cirkvi, nádeje vzkriesenia slovenských národných síl a lásku k všetkému čo je – slovenské.“17 Zmenil sa aj ich vzhľad a pribudli nové rubriky ako napr.: Z literárneho sveta a Literatúra, ktoré obohatili noviny o dovtedy chýbajúci širší kultúrny rozmer. Krátko po tomto formálnom a grafickom zlepšení Slovenská pravda o sebe vyhlásila, že je: „jedným z najlepších týždenníkov slovenských.“18Skutočnou pravdou však zostáva, že úroveň niektorých článkov i spôsob písania sa nelíšil od ostatných 14 R.: Prešli sme do Košíc. Slovenská pravda. 2. 3. 1924, V, č. 10, s. 1. 15 No.: Prívet spolupracovníka Slov. Prav. 27. 1. 1927, IX, č. 4, s. 1. 16 SNA Bratislava, fond Minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska 1918 – 1927, krabica 201, spis 3002/26 adm. rev., Prezídiu ministerstva vnútra v Prahe, Hlinková slovenská ľudová strana – činnosť, 573/201 – 583/201. 17 R.: V novom rúchu ... Slovenská pravda. 19. 4. 1929, X, č.19, s. 1. 18 Administrácia: Našim čitateľom predplatiteľom do láskavej do pozornosti. Slovenská pravda. 5. 7. 1929, X, č. 27, s. 3. 230 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 ľudáckych periodík a noviny sa tak nevymykali z agresívneho, vulgárneho a demagogického štýlu tlače HSĽS. Už od začiatku existencie novín sa na ich stránkach nachádzali aj prázdne biele miesta s nápisom „Cenzura nepovolila“ a oznamy o skonfiškovaní čísla novín, ktoré sa v Slovenskej pravde udomácnili, čo malo za následok, že patrila medzi najviac cenzurované po slovensky písané periodiká vychádzajúce na východnom Slovensku. Dôvod k častej cenzúre však dávali noviny samé. Jednak už spomenutým spôsobom písania, ale tiež ostrými názormi na čechoslovakizmus, centralizmus, štátoprávne postavenie Slovákov v republike, postavenie Maďarov, Židov a Čechov na Slovensku nazývajúcich „kolonizátormi Slovenska“ či „socialistickými husitmi.“19 Okrem cenzúry noviny zápasili aj s finančnými problémami o čom svedčia neustále výzvy redakcie na zaplatenie predplatného, ale i cesta samotného Andreja Hlinku vo februári 1926 do Košíc. Uskutočnila sa na podnet Vojtecha Tuku informujúceho Hlinku o tom, že Slovenská pravda sa nachádza pred finančným úpadkom. Hlinka spolu s kontrolórom Ľudovej banky v Ružomberku Ľudovítom Labajom vykonal kontrolu pokladničných kníh pri ktorej zistil, že noviny síce vykazujú stratu 15 000 Kč, ale paradoxne ide o čiastku, ktorú požičali strane a tá im ich doposiaľ nevrátila.20 Redaktor Slováka Jan Straka vo februári 1926 navštívil tiež Košice a potvrdil, že Slovenská pravda je na tom dokonca lepšie ako Slovák majúci dlh 160 000 Kč práve vďaka vysokoškolákom združeným okolo Tuku nechávajúcim si za svoju prácu veľa zaplatiť.21 Finančné problémy Slovenskej pravdy sa tak zrejme týkali len chýbajúcich peňazí zo strany jej čitateľov neuhrádzajúcich predplatné. V marci 1931 sa Slovenská pravda presťahovala do Bratislavy.22 Tu ju redigovali a tlačili centrálne s ostatnou ľudáckou tlačou. Jej zodpovedným redaktorom sa stal Karol Sidor.23 Ako 19 Zo 14 zachovaných správ o konfiškácii Slovenskej pravdy v rokoch 1923 – 1927 hlavnou príčinou boli predovšetkým články obsahujúce narážky voči Čechom žijúcim na Slovensku a voči českému národu vôbec. V menšej miere to boli príspevky, ktorých časť ostro kritizovala činnosť vlády, četníctva, súdov a úradov. 20 SNA Bratislava, fond Minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska 1918 – 1927, krabica 201, spis 1859/26 adm. rev., Presidiu ministerstva vnitra v Praze, Hlinková slovenská ľudová strana – činnosť, 556/201 – 558/201. 21 Tamže. 22 R.: „Slovenská Pravda“ v Bratislave. 8. 3. 1931, XII, č. 8, s. 1. 23 Karol Sidor (16. 7. 1901 – 20. 10. 1953), politik, diplomat, spisovateľ, redaktor. Redakčnej práci sa venoval od roku 1919. V tom istom roku založil časopis Vatra a stal sa jeho redaktorom. V roku 1922 bol členom 231 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 regionálny týždenník zanikla vo februári 1936 a opäť vyšla v marci toho istého roku v Bratislave, ale už ako denník. Druhým ľudáckym týždenníkom šíriacim program a idey strany na východnom Slovensku bol Východný Slovák. VÝCHODNÝ SLOVÁK (1922 – 1935) Začal vychádzať každú sobotu, neskôr v piatok na 2 až 8 stranách v Prešove s podtitulom Orgán kresťansko-sociálneho krýdla slov. ľudovej strany. Jeho hlavným redaktorom sa stal Jozef Vrabec.24 Svojich čitateľov vyzýval k podpore tlače brániacej národné a kresťanské záujmy. V tomto duchu sa niesol aj program týždenníka: „chceme našu samosprávu, autonomiu postupne vybudovanú, chceme hájiť slobodu úplnú každého vierovyznania, ale v prvom rade našej viery kresťansko-katolíckej, chceme a budeme chrániť hospodársko- sociálné záujmy všetkých vrstiev nášho ubiedeného národa.“25 V článku Čo sme a začo bojujeme? predstavil časopis politické ciele kresťanskosociálneho krídla slovenskej ľudovej strany: „My chceme politiku vážnu a nie politiku hesiel, stranictva a osobnikárstva. Chceme politiku pevného smeru a nie politiku lavírovania, nechceme byť ráz československá ľudová strana ráz maďarské-nemecké“ Waffenbrúderstvo“, nechceme skákať z jednej krajnosti do druhej...“26 Tento program i samotná osoba hlavného redaktora Jozefa Vrabca naznačuje, že Východný Slovák sa stal hlásateľom opozičného prúdu v ľudovej strane, ktorý nesúhlasil s jej spoluprácou s maďarskými kresťanskými socialistami. Sám Vrabec bol donútený odstúpiť z funkcie, bol vylúčený zo Slovenskej ľudovej strany a neskôr v roku 1923 založil redakčnej rady literárneho týždenníka Slovenský svet a v roku 1928 členom redakčného kruhu časopisu Budúcnosť. Od roku 1929 bol hlavným redaktorom denníka Slovák a jeho prílohy Ohlas. Bol tiež hlavným redaktorom týždenníka Slovák a od roku 1932 aj Slovenskej Pravdy. V rokoch 1938 – 1939 sa stal vedúcim tlačových zariadení HSĽS. Prispieval najmä do ním redigovaných novín a časopisov, neskôr v emigrácii skoro do všetkých slovenských periodík. 24 Jozef Vrabec (1887 – ?), politik, odborársky funkcionár, redaktor, publicista. V roku 1921 – 1922 zodpovedný redaktor Slovenského kresťanského socialistu a od roku 1922 jeho vydavateľ. V rokoch 1922 – 1923 bol hlavný redaktorom Východného Slováka a v rokoch 1922 – 1926 Slovenskej otčiny. 25 R.: K novému roku 1923. Východný Slovák. 30. 12. 1922, I, č. 1, s. 1. 26 Salamon, František: Čo sme a za čo bojujeme? Východný Slovák. 30. 12. 1922, I, č. 1, s. 4. 232 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 Slovenskú kresťansko-sociálnu stranu. V čase jeho redigovania týždenník priniesol sériu príspevkov namierených proti politike strany i voči jej hlavným predstaviteľom.27 Žiadal zmenu politiky a očistu Slovenskej ľudovej strany. V roku 1923 tak Východný Slovák vystupoval na východnom Slovensku ako opozičný týždenník voči Slovenskej pravde. O tom svedčia aj odsudzujúce články uverejnené v Slovenskej pravde útočiace proti týždenníku i osobe Jozefa Vrabca.28 Východný Slovák mal zo začiatku tieto rubriky: Politický prehľad, Zvesti zo zahraničia, Hospodársky obzor, To i to, Besednica, Žarty, Dopisy. Prostredníctvom nich sa snažil prinášať aktuálne informácie, presadzovať kresťanské hodnoty, vyzývať k vlastenectvu a láske k národu. Všímal si hospodársku politiku štátu a poukazoval na chudobu obyvateľov východného Slovenska. Podľa predstáv redakcie uverejnených v jednom z prvých čísel v súvislosti s ponukou inzerovať v novinách mal vychádzať v náklade 8 000 – 10 000 výtlačkov a stať sa najrozšírenejším týždenníkom na východnom Slovensku.29 V marci 1923 sa stal hlavným redaktorom Východného Slováka Alexej Duchoň a týždenník začal od mája toho istého roku vychádzať ako Orgán slovenskej kresťanskosociálnej strany. Jeho majiteľom i vydavateľom sa stal sekretariát tejto strany v Prešove. V čase svojej existencie sa stal aj tlačovým orgánom iných politických strán.30 Vznik ďalších ľudáckych regionálnych periodík súvisel so zvratom politických pomerov v roku 1938.V tomto období vznikajú noviny a časopisy hlásajúce sa otvorene k autonomizmu. Na východnom Slovensku tak začal v Prešove vychádzať nový denník HSĽS Slovenská Sloboda. 27 Pozri články.: RÓ.: Kto zradil autonomiu? Východný Slovák. 13. 1. 1923, II, č. 2, s. 2.; Ró.: Protištátna politika Tukáňovcov. Východný Slovák. 27. 1. 1923, II, č. 4, s. 1.; R: Posledná zbraň Tukáňovcov je terror. Východný Slovák. 17. 3. 1923, II, č. 11, s. 1. 28 R.: Trojica. Vrabec – Duchoň – Salamon. Slovenská pravda. 1. 1. 1923, IV, č. 1, s. 2 – 3.; R.: Odkaz pánom od“ Východného Slováka.“ Slovenská pravda. 11. 2. 1923, IV, č. 11, s. 3.; R.: Úbohý Vrabec. Slovenská pravda. 22. 4. 1923, IV, č. 17, s. 3. 29 Administrácia: Východný Slovák. Východný Slovák. 6. 1. 1923, II, č. 1. 30 Stal sa orgánom Československej národnodemokratickej strany, ale dostal sa aj pod vplyv ďalších menších politických strán, akou bola napr. Národná kresťansko-sedliacka strana. 233 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 SLOVENSKÁ SLOBODA (1938 – 1944) Začala vychádzať v Prešove denne vždy ráno okrem pondelka na štyroch stranách bez podtitulu. Jej zodpovedným redaktorom bol Jozef Gajdoš Breza. Noviny vo svojom prvom čísle hlásali, že budú: „podľa programu, zásad a intencií slovenskej vlády podporovať a propagovať svojskú, národnú politiku, ktorá iste bude smerovať proti židovskému vykorisťovaniu nášho ľudu a bude sa usilovať čo najviac povzniesť blahobyt tohto ľudu.“31 Nechceli byť“ liberálni, ústupčiví, slabí, voči židom, marxistom a bolševíkom.“32 Predsavzali si tiež, že budú:“ vyvádzať dôsledky z hriechov centralistického režimu.“33 Denník tak od začiatku viedol značnú kampaň proti Židom. Mal výrazne antisemitské tendencie a doslova monitoroval Židov najmä na východnom Slovensku. Informácie o riešení židovskej otázky prinášal dokonca aj zo zahraničia najmä však z Nemecka. Ohlasoval skoré vyúčtovanie sa Slovákov so Židmi. Prinášal štatistiky nielen o ich počte, ale aj o ich majetku.34 Ostro vystupoval i proti Maďarom a Čechom žijúcim na Slovensku. Informoval o odchode Čechov zo Slovenska a o oslobodení sa spod jarma čechoslovakizmu a centralizmu. Keďže takéto príspevky tvorili väčšiu prevahu tohto štvorstranového denníka nezostávalo mu už veľa priestoru na aktuálne správy z domova i zo zahraničia. Zvyšok dopĺňali články, v ktorých hlásal lepšiu budúcnosť slovenského národa a Slovákom, zlepšenie životnej úrovne a pod. V posledných číslach prvého ročníka v ňom boli uverejnené príspevky v duchu myšlienky, Slovensko Slovákom. Na pravidelné rubriky tak v denníku nezostával priestor. Zo začiatku sa objavovali len: Drobné zvesti, Radio Prešov vysiela, Vinco Bandur píše..., Čo nového v zahraničí. Po dvoch týždňoch svojej existencie v decembri 1938 mal náklad 6 000 – 10 000 výtlačkov.35 Slovenská sloboda vychádzala aj po roku 1938. A hoci tento nový denník HSĽS začal vychádzať ešte v novembri 1938 spadá už prevažne do ďalšieho obdobia dejín slovenského novinárstva. Vyšiel už totižto v čase, kedy štruktúra starej tlače pomaly zanikala a rodila sa sieť nových periodík. 31 R.: Cesta „Slovenskej slobody“. Slovenská sloboda. 15. 11. 1938, I, č. 1, s. 3. 32 Tamže, s. 1. 33 Tamže, s. 1. 34 Pozri články: R.: Židovskú otázku budeme riešiť nekompromisne. Slovenská sloboda. 15. 11. 1938, I, č. 1, s. 3.; R.: Sobrance – židovský raj. Slovenská sloboda. 28. 12. 1938, I, č. 36, s. 3. 35 SNA Bratislava, fond Policajné riaditeľstvo v Bratislave 1920 – 1945, krabica 366, časopis Slovenská sloboda. MAT 163/3. 234 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 Popri týchto periodikách rady ľudáckej tlače rozširovali aj rôzne náboženské a odborné noviny a časopisy podporujúce HSĽS. Na východnom Slovensku to bol napr. odborný spolkový časopis Sborník spolku profesorov Slovákov (1922 – 1944) vychádzajúci v rokoch 1922 – 1928 v Košiciach. Na záver môžeme skonštatovať, že tlač HSĽS netvorila na východnom Slovensku práve najpočetnejšou skupinou periodík v porovnaní s tlačovými orgánmi iných politických strán. Diferencovala sa však od nich určitými odlišnosťami. Jednak svojim radikálnym spôsobom písania a nastoľovania problémov i návrhov predstavujúcich ich riešenia, ale určite aj dávkou agresie, s ktorou pristupovala voči svojim politickým súperom a ich tlačovým hovorcom. Nepochybne zaujímavým by bolo podrobnejšie skúmať niektoré nosné problémy týchto periodík, ktoré sa takmer denne zrkadlili na ich stránkach a akými boli napr.: formovanie národného povedomia Slovákov, politický program strany, ale tiež aj antisemitizmus, vzťah k Maďarom, Čechom a Židom žijúcim na Slovensku. ZDROJE – Beránková, Milena – Křivánková, Alena – Ruttkay, Fraňo: Dějiny československé žurnalistiky. III, díl. Praha 1988. – Broklová, Eva: Československá demokracie. Praha 1992. – Darmo, Jozef: Slovenská žurnalistika 2. Martin 1966. – Dejiny Slovenska V. Bratislava 1985. – Fedor, Michal: Bibliografia periodík na Slovensku v rokoch 1939 – 1944. Martin 1969. – Cháb, Václav: Jak se dělají noviny. Praha 1932. – Kipsová, Mária a kol.: Bibliografia Slovenských a inorečových novín a časopisov z rokov 1919 – 1838. Martin 1968. – Lipták, Ľubomír: Politické strany na Slovensku 1860 – 1989. Bratislava 1992. – Malíř, Jiří – Marek, Pavel a kol.: Politické strany. Vývoj politických stran a hnutí v českých zemích a Československu 1861 – 2004. I. Díl: Období 1861 – 1938. Brno 2005. – Ruttkay, Fraňo: Slovenský život a žurnalistika. Martin 1987. – Slovensko 4, Kultúra – 2. časť. Bratislava 1980. – Slovenský biografický slovník, I. – VI. zväzok. Martin 1986 – 1994. 235 2. študentská vedecká konferencia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 4. 5. 2006 DOBOVÉ NOVINY A ČASOPISY – Slovenská sloboda (1938) – Slovenská pravda (1920 – 1931) – Východný Slovák (1922 – 1923) ARCHÍVY – Slovenský národný archív Bratislava – fond Minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska 1918 – 1927 – fond Policajné riaditeľstvo v Bratislave 1920 – 1945 – Štátny archív v Košiciach – fond Košická župa 1923 – 1928 KONTAKT [email protected] O AUTOROVI Ján Džujko je študentom 2. ročníka dennej formy doktorandského štúdia v odbore slovenské dejiny. 236
