Mestskf dasto Bratislav a
Transkript
Mestskf dasto Bratislav a
Mestskf dasto Bratislav a - Lamad Materidl na rokovanie Miestneho zastupitef stva m. d" Bratislava - Lamad dha29.05.2014 8) Problematika odstrfnenia MTS Orange z bytov6ho domu Heyrovsk6ho d. 8 a systdmov6 zlyhanie ochrany loudsk6ho tela a zvierat pred Ziarenfm z MTS Predklad6: Materidl obsahuie: MVDr" Pavol Cech poslanec MZ 1. n6vrh na uznesenie Zodpovednf: MVDr. Pavol dech poslanec MZ Spracoval: MVDI. Pavol iech MZ poslanec Bratislava, m6j 2014 Nfvrh 1' na uznesenie miestneho zastupitel'stva i.,,,.12014NI mestskej iasti Bratislava - Lamai zo dila 29.05.2014 k problematike odstrdnenia MTS Orange zbytovfiho domu Heyrovsk6ho i. 8 a syst6mov6ho zlyhania ochrany I'udsk6ho tela a ztierat pred Ziarenim z MTS Miestne zastupitefstvo mestskej dasti Bratislava -Lamad A Ziada okamLite odstrdnenie mobilnej telef6nnej stanice z bytov6ho domu Heyrovskdho d. - s pripomienkami - bez pripomienok 8 f,73 6.0 - EH EtitnE EIf,eu V$unj u f,ase 5.0 4.0 = 3.0 tr{ t/t {E 2.0 1.0 0.s *"r,# ://r,ruur.suod.ca http : //www. m ilanhein.czlodkazy. php Dale jsou kuse vYtrzkY z clanku Je zajimav6,2e 10 V/m je odolnost elektronickfch piis.troj0, kter6 nesmi b1i.t v pr0myslovfth poonicich, aby nedo5lo k^ru5.eni, poruch6m nebo.,k ;;"kr;";" pro'Oomicno=iipliti pro piistroie hodnota 3 V/m, ale dlov6k (podle ["uJriir. aZ maximSlnd Jnes ptatneho vl6dniho nafizeni d.4S0/2OOO Sb') musi vydrZet odolnost osob eili MHz. OOO 61 V/m. To ptati v kmitodtov6m p6smu 2 000-tb aL asi zaiizenim) . na EMP je iopioti ele'ktronickim (ZdraTotni limit je kmito6tov6 z6vislf deseftniisobnd. p9ql9 ^hygienik0 V/m.) od 28-6'l eR V n6sledujici tabulce je porovn6ni hygienickfch limitir pro obyvatelstvo (RE)' s timity ve statectr, kterb nepiistoupily na doporudeni Rady Evropy tr/441, t) Kmitodet IMHz] 900 il 800 RE2)+dR3) Intenzita Pole E [V/m] s) It5lie 6) I p6lsko dR o) $v'icarsko 4l 4,3 5B 4'3 4 6 6 6 z) 6 i- io stanice Porovnilni ndkterych hygienickych timitt pro obyvatetstvo (pro zdkladnov$ siti) mobilnich Legenda k tabulce: 1) pro dobu expozice vdtll ne2 0,1 h (nenl'ti uvedeno jinak) 4 adiirueJri" naai Eiroiv e. lsss/|1s/Ec (viz oJ L 1ee,.30' iervenec leee) od. 1' tedna 2001 , ""iiii"i'r utiiv i. 4s0/2000 sb. - ptatnost (platnost do 31' prosince , ,Vnil,SXZ tWZ tn-|. qOAnSgo Sb. - pro dobu expozice 24 h . 2^000) ') (d.oryut..ltrist9) No.814.710, 1.1.2000 - pro obtasti sdlouhodobou expozici tidd ziji nebo v nichi v budovach, 1gs8 - pro expozici ordinance ,6;;;;;;;-;. iat, to seitembre dete piiuiii 7 nei 4 h dennd November 2003, otainost od roku 2003; informace pievzata z C}ST 281 Newstetter, kipitola Short notes from COST 281 member countries piiklady vipoctu EMP z6kladnov6 stanice GsM a mobilniho telefonu r GSM ve Ghceme vypoditat intenzitu etektrick6ho pole E z6kladnov6 stanice vzd6lenosti r od ant6ny pro hodnoty P, G podle vzorce: :0,0 6tr.s g 5r.s {s,|} I t3 I ! .:0.0 -- lnrenrluslllffi ... ;sut:$i{snxa$o9ts*i}h :6ul&r$i lxgtrli lro ta00 iff{I t$"s $ti&6d {toffll; I de tolu lts8 0,s i5 l* :ir 3t 'l'a 5S {i-i it l'l $* l0{ li l?t ll0 l,{0 ls I Y:tl$tenaxlml obr. 3 Vlpodet EMP z6kladnov6 stanice GSM v z6vislosti na vzdelenosti od ant6ny g-- 1,J6-ffi" p", :VVkon P [W] iZisk ant6ny G ivzd6lenost / [m] [dBi] ilntenzita E [V/m] piiklad vf po6tu pro vzdelenost od 2,5 m do 100 m a jeho zobrazeni je v tabulce 1 a v grafu na obr. 3. Poznamen6vitm, 2e vypoditan6 a zm6ien6 hodnoty E nemuseji vZdy souhlasit' verifikaci visledk0 musime zn6t, zda se nach6zime v hlavnf m sm6ru Pro zAieni(vyzaiovan6ho|aloku),pievfSeniantenykezkouman6mumistu' polarizaci, odrazy, hustotu z6stavby... Tabulka I Vzd6lenost r [m] 10 2,5 Intenzita E IV/ml I5 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 4,8 41 3,6 3,2 2,9 2,6 2,4 2,2 2,0 1q 28,6 'la ? 95 t00 r,7 rro I,J 14, BO B5 1,8 90 Soudasnd norma pro 900 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 +5 AA 43 43 43 43 43 4J 43 43 43 5B 5B 5B 5B 5B 5B qR 5B 5B 5B 5B 58 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B 58 A? 4? 4,3 MHz Soutasnd norma pro 1800 MHz Pflvodni norma do roku 2000 4,3 4,3 4? 4,3 4,3 4,3 4,3 A? 4,5 4,3 4,3 4,3 A? 4,3 4,3 4,3 4,3 Podle z6kona o telekomunikacich nesmi doch6zet k ruSeni rozhlasov6ho a televizniho piijmu a norma CSru eru 55020 stanovi meze odolnosti na 109 dBpV/m' coZ je 0,3 V/m. Moje poznamka: T*to hodnota presahuje tabulku pro jako priklad uvedeneho uyillac*, ta konci hodnotau '1,4 na'100 metrech. Je jen otazkou, jaky vysilac bucle pouzrt u va$, vysrlac podle priklaelu by me I byt tak 2$0ril *cl*byvatelbytu s ohlee*err na z&niszeni ruseni pcdl* eakcna. Je uplne jed*o, ** p*v*lujo ltygiena!!!! RovndZ doporuduji se sezndrmit s visledky jedn6ni wHo z kv6tna 2011 .( nenasel j*bm , zatim ) Alarmujlci jsou v1i-sledky o etektrohyperseniitivit6 'z ktere dokazuji karcinogenni 06inky dlouhodob6 roku, lofrsk6ho vfzku mu ixpozice nizk6 intenzity mikrovlnn6ho zAfeni u lidi a zvilat Zijicich pobliZ z6kladnovlich stanic GSM. pokud nejste (dastnikem stavebniho iizeni a nach6zlte se v mistech siln6ho ru5eni, doporuduji vyuZit z|kon o telekomunikacich d. 151 12000 $ 9 pism y, poOt"'t tuieho m6 dtU uOetit tomuto provozovateli, prirvnick6 nebo iVtlt? osob6, pokutu aZ do v!5e 5 milionfr korun. To se ale nestane, proto2e CTU v6m na'vaSi stiZnost sOeti,2e umist6ni ant6ny je provizorni a va5e stiZnost je v iizenf. Vy ale muslte trvat na pln6ni telekomunikadniho zlkona a po iad6k jedn6ni, kie16 v na5em piipad6 trvalo asi 5 mdsicfi, do3lo skutednd 0plnost je5t6 ilrestenovani vysitade na iine, vhodn6jSi misto u .ql'lg ^ ProSb., tfkajici se uv6dim,2e v rezerv6 mate ieSte naiizeni vl6dy c. 16911997 nesmi kte16 ru5eni, poZadavkfr na maxim6lni Uiovei elektromagnetick6ho vlastni Z piistrojir v dom6cnosti. pou2lv6ni elektronickfch znemoZtiovat zkuSenosti mohu iici,2e pokud chcete v jedn6ni s riiady usp6t, vyZaduje to znalost nejen uvedenyich z5kon0, ale iodborn6 znalosti z VF elektrotechniky. Legislativa - -Naiizeni vl6dy 6. 480/2000 Sb,, o ochran6 zdravi pied neionizujicf m zAienim. - Vyht65ka MZCR ze dne 3, iijna 1990 o ochran6 zdravi pied nepiiznivlmi rldinXy elektromagnetickeho z|feni (dnes ji2 neplatn6 vyhl65ka' pou2it6 poule studie)' srovndvaci pro z6rkon0 - Ztrkon 6. 51 /2000 Sb., o telekomunikacich a o zmdn6 dalSlch vysi16ni' - Z6kon 6.231t2001 Sb., o provozov6ni rozhlasov6ho a televizniho zn6nf - z(tkon t,. 2211997 Sb., o technick!ch pozadavcich na vf robky, ve EMC). ztrklad (Legislativni Sb. 71:2OOO d. z6kona - Naiizeni vl6dy d. 16911997 Sb., kterlim se stanovl technicke poZadavky na vVrobkvzhIediskajejicheIektromagnetickekompatibility. -'t,torml iSru eru 55020 Elektromagnetick6 odolnost rozhlasovfch a televiznlch zaiizeni. piidruzenfch piiiimacfi a i Vyhlaska MZOR 6. 89/2001 Sb., kterou se stanovi podminky pro zaiazeni kategorif' do praii ' 1 - Stavebni z1kon d. 50/'1976 Sb. KaZdi si asi poloZi ot6zku, prod technick6 normy jsou mnohem piisn6jSi neZ norry zdravotni. Domniv6m'se, ze limity jsou odvozeny od potieb mobilni komunikace. Konkr6tn6, pokud telefonujeme s mobilnim telefonem, ktenf m6me piiloZen k hlav6, je n65 mozek ozaiov6n intenzitou elektromagnetick6ho pole 55-68 V/m, coz oopoviba vfkonu piibtiZn6 1 W (viz tab, 2). Uvedenf vfkon potiebuje mobilni telefon k tomu, aby se zajistilo bezpedn6 spojeni se z6kladnovou stanici GSM. A tyto hodnoty odpovidaji hygienickfm norm6m, protoZe jinak by museli hygienici pouZiv6ni mobilnich telefonrj zak6zat. Tato intenzita je v6ak vyzaiov6na pouze po dobu, kdy z mobilniho telefonu vol6me, coZ neni 24 hodin denn6. Podle m6ho n1zoru je v5ak v hygienick6 norm6 tato hodnota chybn6 povolena obecnd (tedy ne pouze pro mobilni telefony), takZe ji lze zneuZit i pro zaiizeni, kter5 to pro svou funkci nepotiebujl a na rozdi! od mobilnich stanic jsou v povozu 24hodin denne. Nejvice v6m mfrZe pomoci stavebni z1kon. Jako ridastnik stavebniho iizeni m5te pr5vo uplatnit sv6 piipominky ke stavbd stoZ6rfi, ant6n atd. Dob16 je take v6det, 2e vyzkumne 0stavy, nemocnice nebo pracoviSt6, kte16 ke sve pr5ci potiebuji, aby jejich vyisledky mdieni nebyly ovlivnovSny EMP, by m6ly preventivnd 26dat o tzv. ochrann6 p6smo pied elektromagneticklim polem u pilslu5neho stavebniho 0iadu. Zde je moje otazka mozn€ nulnosti pouziti kardiostimulatoru uzivatele m bytu nebo prijde navsteva ( tohle zatim nikdo nezkusil ) Teprve ned6vno bylo zveiejn6no, Ze Vatik5nsk! rozhlas musel v roce '198'l krStkodob6 pieru5it vysil5ni, proto2e jeho vysilade ru5ily ultrazvukovf skener, na kterli byl pr6v6 napojen papeZ Jan Pavel ll. Zmiriuje se o tom kniha Lasciatemiandare (Nechte m6 jit), kterou vydalo v ltdlii katolicke nakladatelstvi San Paolo Editori. Zdravotni problemy obyvatel se prok{zaly a2 v dubnu 2001 u obyvatel bydlicich v okoli vatikdnsklich vysiladir (mezi m6sty Cesano a Santa Maria di Galeria), kde byly piekrodeny zdravotni limity EMP, a to podle italskfch norem 6V/m. U n6s by se tlmto piekrodenlm hlavnl hygienik nezablval, protoZe v CR platl zdravotnf limity podle vl5dnlho naiizeni C. 112008 Sb.(58 V/m ) KARD IOSTIMULATOR Udava se, ze mobil nema prijit blize nez 20cm ke kardiostimulatoru r Chceme vypoditat intenzitu elektrick6ho pole E' mobilniho telefonu ve vzd6lenosti r od hlavy pro hodnoty P, G (jedn6 se o v5esm6rovou ant6nu, proto za zisk dosadime 1) l:0.0 i,:i, l0!.it ?E 88.0 >i U ry g8$ ;: Elot ,.; )n fr 0,s *, +*1j".t, uG t i5 rB llr i5 lJ-.5 }] lil sr.*l ?1.5 ?5 ?i5 !,1 *.. ei+ :e5 35 3?.5 -' "....**;.. ', .lB VNl6lenosticml Obr. 4 Vfpodet EMP mobilu v z6vislosti na vzd6lenosti od ant6ny fi= ".rTa-F'fii r, V'ikon P [W] Zisk ant6ny Vzddlenost 1 G [dBi] r fcm] 1 10 q,4 -77 Intenzita E lV/ml 2 5,0 10 t2,5 15,0 109,5 73,0 54,8 43,8 36,5 JI,J 'n 20,0 22,5 25,0 27,5 30,0 32,5 2tr n 40,o 42,5 45,O 47,5 50,0 27,4 24,3 2I,9 'to o 18,3 16,9 15,6 14,6 1'1. -7 12,9 12,2 1 1,5 1 1,0 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 5B 58 58 5B 58 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B 5B I z Zgrafu na obr. 4 a z tabulky 2 si mfrZeme odedist hodnoty elektrick6ho pole E, jakf m je ozaiov6n mozek pii vyzaiovan6m vykonu mobilniho telefonu 1 W ve vzdalenostech od 5 cm do 50 cm. lntenzita z pole mobilu vzdaleneho 20cm je 27,4Vlm, to vzdalenosti nro kardiostimulator uvadenv vvrobci mobllu. je limit bezpecne Otazkou je, jake kardiostimulatory se pouzivaji a budou pouzivat,( vyrobci, vyvoj , citlivost v budoucnu na ruseni atd atd, )Je treba pocitat s tim, zs tato hodnota musl byt bezpecna i v budoucnu pro vsechny typy a vyrobce kardiostimulatoru. vez: intenzite 27.4Vlm z mobilu 20cm vzdaleneho,odpovida vzdalenost zhruba 5m od jednoho z&rice na vezi. Budou tam tri zarice, v budoucnu jako.na jinych strechach les. Zalezi jeste na konfiguraci s vovovodnim radem, konstrukci jinych domu atd, atd, kde bude pole silneisi nebo slabsi. Dale tam budou pcle jiste Pri WiFi' vezi, spotrebice v dome, radiove a televizni vysilani a zcela je je malo) hodne ( a topozadavku minimalne desetlnasobku bezpecnosti je veze!!! od 52m cca Ta 2,74V|m. intenzita pozadovana maximalni Skromna poznamka, ted se sam divim, jak me to vyslo' Dalsi pokus je s vodou. Zduvodneny a pcdle legislativy schvaleny aiest na vzdalenost zarice od radu YflZeni spoluobdania Heyrovskdho 8, Bratislava - Lamad. Dovol'te n6m okolitym obyvatel'om v Lamadi aby sme V6s dda 10.10.2013 o 16,30 pozvali do kina Lamad, kde V6m a ostatnym obyvateliom bude premietnuty zaqimavy dokument o Skodlivosti Liarenia MTS (mobilnfch telef6nnych stanic), ktor6 sri umiestnen6 aj na streche V65ho domu. Zabrdime prosim d'al5iemu oZarovaniu z antdnneho systdmu zo strechy na Heyrovskdho 8, ktory niis svojfm Ziarenimohrozuje o 1000 x Skodlivym Liarcnimanegativne vplfva na n65 zdravotny stav. Protestujeme v zfnjme ochrany zdravra na5ich obyvateliov ( pius obyvatel'ov na Heyrovskdho 10, ktori uZ zomreli na rakovinu), deti av$etkych lludi do okruhu 500 metrov Heyrovskdho 8. Je znirme avedecky potvrden6, Ze neionizujfce Ziarenie, ktord je vysielan6 z MTS mOZe Stiepit' DNA v mozgu avfuLne po5kodzuje bunky do sa sp6ja ztakymi chorobami ako je rakovina, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, lek6ri hovoria o Skodliqfch ridinkoch: nespavost', nervozita, po5kodenie plodu, Sed;i odnf zitkal, zmeny v ch6mii krvi a hlavne po5koden;f imunitny syst6m. Mobiln6 r.ysielade sir preto dok6zatel'ne 5kodliv6, oper6tori majri ale opadny ntzor za vidinou obrovskych ziskov ale ak sa dri dohromady Skodlivd pdsobenie tychto vysieladov, zo Skodlivost'ou miesta, kde sa tieto vysielade nach6dzajt,je to obrovsky probldm avtomto probldme sa nachtidza cetd Fieyrovskdho ulicri. Je vystavan-i na barin6ch kde sa nachttdzajit patogdrure z6ny.Yoda vystaven6 EM poliam bunednej rirovni. PretoZe je silne poSkodenii a v l'udskom organizme aZna je v n6s aL 75oh vody, dokilZeme si predstavit' trito Skodlivost' na dloveka. Kniha, Zdzraind voda od Masaru Emota, Sokujricim sp6sobom otvira pohl'ad na doposial' t'rcznttme ridinky elektrickych poli na n6s. Dovofte n6m prosim ukondit' na5e dlhorodnd risilie aby bol n65 Lamad ako napr. Svajdiarsko, kde nemdZu byt umiestnend ant6ny na obynych domoch. V SR kaldy treti dlovek ochorie na rakovinu, predo to m6me byt'pr6ve my. S tictou MVDr. Pavol CECH Ing. IJubomir OHERA /Mr'/ ('-""'"' n-:l> ,/4) '/r','' Chronolsgicky postup risilia obyvatel'ov - Lamada a hlavne obyvatefov na Heyrovskdho ulici koli odstr6neniu : rnobilnej telefonnej stanice urniestnene.j na streche : Heyrovskdho I , Bratislava * Larnad " i, V r. 1995 si obyvatelia Heyrovskdho I nechali na strechu nainStalovaf MTS / mobilnir telefdxnu stanicu I bez vedomia a sfhlasu okolitfch domov na Heyrovskdho ulici/, Yietky ostatnd domy na Heyrovsk6ho ul. s poiiadavkou na umiestnenie stanice - nesrihlasili s oddvodnenim, Ze si nedajri po5kodzovaf zdravie za finan$nri rihradu od spol. Orange . Inai * povedand - obyvatelia z Heyrovskdho 8.8 zadah" podnikat' ,,* v fia3om vzdu5nom priestore ,my sme oiarovanf aotizato dost6vajrl e5te financie, Nejde, ale vdbec o financie aie o negativny dopad na na$e zdravie v okolitfch domoch.Na z6klade negatfvnych zdravo@ch dopadoch , ktord prikladdm ako sridast tejto sprfvy bol v obytnom dcme Heyrovskdhrt 10 * zvolenf petidnf vybor - za okamiitd odstrrinenie MTS zo skechy F{eltovsk6ho 6 .Opakovane sme prizfvali vedfioeho domovej samospr6vy na na5e schOdze, ale nezridastdovaii sa ich . Pisomnti spr6vu o petfcii za odstrdnenie MTS somposielal v r. 1997 E spol. Orange , ale dodnes somnedostal pisomnri odpoved' ,Zdravotnd probidmy v na5om dome sa zhor5ovali - traja fudia , ktory maii srdcov€ implantdty . / strojdeky I na hornychposchodiach dokonca zomreli a ostatnym sa stupdujri zdravotn| probldmy-preto sme sa snaZili vyttLivaf osvetu azh[rtanimzahranidnej literatury sme boli sklamani nevdl'ou rie5if tento zilainfr a zhubny fenomdn . V roku 2006 soln sa stal poslancom a zadal som tento probldm rieiit' prostrednictvom MU * Lamad a poslancov Me * I-amad . Nespominam si napripad, ked'boli v5etcitrinasti poslanci - za- tedav5etcipodporovali snahu o odsfninenie MTS zo strechy domu. Pani starostka Mgx. Ol'ga Kelto5ov6 bolateda zaviazant, aby napliaia volu poslancov a po dlhjchjednaniach sa n6mpodarilo umiestnit' vysielade dal$ieh dvoch mobilnfch operitorov z intravildnu Larnada. Spol .02 * bolaprizvananaMZ - abol im vysvetlenf postup, Ze boloprijatdlizv - Lamali o zdkaze umiestiovanie MTS na strechy obytnych domov. Spolodnost' 0 2 - respekfovala toto uanesenie a postavili si v Lamadi stoZiar mimo obytnfch sidiel . Tak isto aj spol. TMobile majir stoiiar s vykryvadom mimo dosahu obytnfch sidiel a sir preto pri obchodnom retazci- Lidl .V5etci poslanci Md- Lamad - za rldasti pani starostky vyvolali jednanie so v5etklimi tromi zmienenymi operritormi - za ridelom dohody o umiestiovani MTS v intravil*re obce. Poprosili sme zdstupcov spol. Orange aby svoje zariadenie odiritalovali zo strechy na Heyrovskdho 8 a pouXli jeden z dvoch stoiiarov v Lamadi . Obidve konkurendnd spol. /T-mobile aj0 2 slirnto tech. rielenfm sirhlasili. Jedinf kto s tym nesfhlasil bola spol . Orange . Toto je kratka gendza rielenia probldmu za 10 rokov do sa venujem problematike neionizujticeho iiarenia s dopadom na fudskri DNA Strukturu a nfuast onkologickfch ochorenf v spojitosti s dastfm pouiivanim mobilnfch telefdnov . VFetci poslanci Me * Lamad srl za odstriinenie MTS zo strechy na Fleyrovskdho I *preto by sme bolo radi keby sa podarilo tento vysielad * premiestnit' po rokoch risilia o pr{r metrov d'alej . Verirn , ie kreativita - ophota pom6haf svojim zr{kaznikom napom6ie spol. Orange,abyvy5lavristrety obyvatelbmlamadavboji zazacbovanie ichdobrdho zdravia. Poslanci MZ - Me Bratislava Lamad sir a budri rdpomocnf pri rie5en{ tohoto dlhoroEndho probldmu. S Bozdravom MVDr. Pavol eech . OSUD - Stat zcela vydixhsvd obdany napospas ridinkrim eieltromagnetichlch 2a,.. Strfnka E.3 z6 ' lcu€ten 20S8: byly publikov6ny vfsledky rozsilhld americko-d6nsk6 studie univeait v Aarhusu a v Los Angeles. Ve studii byly vyhodnoceny zdravotni 0daje vice neZ tiindcti tisic d6nslrfch ddti z doby jejich prenatiilniho t{voje a vfvoje v prvnich sedmi letech po narozeni. Studie ukdzala, 2e gavd6podobnost r{slrytu poruch chovdni, napiiklad hyperaKivity, se zvy$uje o vice ne2 pades6t procent u ddti, jejichZ matky v tdhotensVi pravidelnd pou2ivaly mohilni telefon, a to rimdrnr6 s intenltou pouZivdni mobilu. ' duben 2008: odbornici z Ruskti ndrodni komise pro ochranu pied neionizujicfm zdienim vydali rezoluci DEti a mobilnf telefony: zdrav{ budoucfch generaci je ohroieno; vysvEduji v ni, pro6 jsou d6ti vzhledem ke sv6 ffziologii a anatomii ohroieny pFi pouZiv6ni mohilnfho telefonu vice neZ dosp6li. Ddti pouZfvajlci mobiljsou podle autor0 rezoluce ve zyf5en6 mfie vystaveny poruchdm pam6ti, poruch6m pozornosti, sniZenl mentrilniho a kognitivniho yfkonu, poruch6m spinku a epilepsii. Ve v6ku dvacet pdt ai tficet lze u nich predpokl6dat vfslqyt nddort mozku a sluchov6ho nervu, ve v6ku po padesdtce pak Alzheimerovu nemocr deprese a dal6i degenerativni poruchy CNS. ' duben 2008: videiisk6 l6kaiskd komora op6tovn6 varovala pied expozici VF EMP a vydala plakdt (urienf pro l€kaisk6 ordinace) e 10 ldkaiskfmi z6sadami bezpe6n6ho pouZivdnl mobilri. D6ti do 16 let by podle videhslcfch l6kaIfi m6ly mobil pouZivat jen v krajnim piipad6. . bfezen 2@8: koleKiv v€dc0 z univezity v Tel Avivu, vedenf epridemioloZkou dr. Siegal Sadetzkou, zveiejnil studii, Kerd prokdzala souvislost mezi dlouhodobfm a intenzivnlm pouiiv6nlm mobilntho telefonu a vfslqytem rakoviny piiu$nic. . biezen 2008: ndmeck6 odborn6 sdruZeni Kompetenzinitiative se jm6nem profesor0 K. Hechta a K. Richtera obr6tilo na n6meckou kancldiku otevienfm dopisem, v n6mZ ji upozorfiuje, 2e stdvajicl limity neberou v fuahu rizika expozice VF EMP. TaKo by se dalo velmi dlouho pokraEovat. Co se ttide odbornfch studii, orokdzalo netermichl (dinek VF EMP na Zivou tk6fi. resp. po5kozeni zdravi . iiasteno +h+#t o ffi i ho z fran couzskrSho Nd rodniho dstavu pro apli kovani vfzkum QAA2\, sludie dr. Huttera z L6kaisk6 univerzity ve Vidni (2002), studie ffi. F' -._ prof. Hardela ze Sv6dska eAA2)., studie prof. Kwee z d6nsk6 univezity v Aarhusu Q0A4, studie dr. Burche z univezity v Coloradu, USA (2002), studie prof. Navarra z univezity.ve Valencii (2003), dalSi studie prof. Hardella (2003), studie dr. Kramarenka z Ustiedni nemocnice v Charkov6, Ukrajina (2003), studie doc. L6nna ze 5v6dsk6ho tistavu Karolinska (2004), studie v6dcti z univeaity v Tel Avivu, lzrael (2004), studie dr. Egera z N6mecka, Ev. piipad Naila (2004), dalSi studie prof. Hardella (2006) atd. Co se |f6e star5ich studii, provedl v roce 1999 jejich anallzu prof. Neil Cherry z Nov6ho Zflandu a konstatuje ji2 teh@ existenci vice neZ 50 studii prokazujicich SkodlivS biologick6 ridinlE z6ieni mobilnlch telefon0 a vysilad0 k jejich obsluze. V oHasti empirichfch pozorovdni stoji za n6me6ti l6kaii oorisuii oozorovand oorut mohiln hiomadn6 dopravy apod. Vfzvu podepoalo Glef6n6l/eE6iach. ST-o]eEifr. -' PevnE vdifm, 2e ani Vim, v62end pani ministrynd, nebude tato situace lhostejne a Zesezasadite ojeji n6pravu. Za prvni krokbych pfitom povaZoval informadnf kampafi, v niZ by ministerstvo zatalo obdany uvddomovat o zdravotnich rizicich spojenfch s pouZlvdnim mobilnich telefonfi a piibuznfch technologii, a piestalo je uvdddt v omyl tvzenim ,2e zde iddn6 rizika nejsou. S pozdravem lng. RadomilHradil Souviseiici 6l6nky: http ://www. osud. czlc#clanek.php?id:867I 11.3.2009 OSUD - Stat zcela vyd6va sv€ obdany napospas udinkfim elektromagnetrclcj'ch . 0#" 2a... Strinka (t.2 z 6 Zatimco v N+Smecku a Nizozeml tak jen asi 10 % domiicnosti nemi pevnou linku a pouZiv6 jen mobilni telefony a ve Sv6dsku jsou to pouhd 3 %, je takovfch dom6cnosti u n6s 64 %. Jsme zemi, kde se mobilni telefony pouZivaji nejvice (na jednoho obyvatele zde piipad6 1,3 mobilu) a nejneopatrndji, a budeme bohuZelzemi, Kerd bude kumulativnimi 06inky tohoto zaienl na lidskf organismus, zelm6na na centrdlni nervovou soustavu, nejvice postiZena. A to proto, 2e zde pod tlakem prtmyslovfch lobby selhdvd ochrana veiejndho zdravi,ji2 W VaFe ministerstuo mdlo garantovat. Proto Vds, pani ministrynd,26dfim o ndpravu t6to neblah6 situace. R6d Vdm tak6 poslqgtnu dal5i informace, budeteJi mlt z6jem. Abych doloZil sv6 slova, wridfm nynistrudnf piehled n6lder'.ich alarmujicich zprfv z posledni doby. . 0nor 2009: profesor Jurij Grigorjev, vedouci vddeckf pracovnik rusk6ho St6tniho l6kaisk6ho bioffzikdlniho centra, vystoupfl na tiskov6 konferenci a vyjadiilznepokojenl nad osudem budouci generace v sowislosti s poikozovdnlm mozku VF EMP. Nasled(y se podle ndj plnd projevi b,6hem 5 aZ 10 let. Q* . leden 2009: ieditel Finskdho 0iadu pro radiaci a jadernou bezpednost Sisko Salomaa vyzval finskou veiejnost, @ Htrffitr#ancouzslcf ministr Zivotniho prostredi Jean-Luis Borloo piedstavil n6vrh z6kona zakazujiciho reklamu na mobilni telefony obracejici se na d6ti do 12let a piedpold6dajiciho zpiisndni hygienich.ich limitfi. (3\ v *, k \-/ .* o+ r'V-t, \1' t ' leden 2009: molekulSrni bioloZka z Centra pro u.izkum rakoviny ve francouzsk6m Lyonu dr. Sandrine Wttmanovri uvedla, Ze v poslednich letech . .zAfi 2008: v Berlln6 se konala konference EleKrosmog 2008;ieji 06astnici, mj. prof. F. Adlkofer a prof. M. Kundi, vyzvali kl6kazu telefon& d€tmi a ml6de2i do 18 let, ke zpiisn6ni nost a vyslovili se 'zdtti 2008: profesor onkologie Lenart Hardell z univezitnf klini(y ve Sv6dsk6m Ze podle vfsledkri vlzkumu jeho tfmu jsou lid6 poulivajici do svfch 20 let pravideln6 mobilnitelefon vystaveni 5x vy56imu riziku WsMu mozkovYch nddor&, a varoval pfed epidemickVm WsMem t6chto n6dorfi. GEidWed, .ziffi2AA8: prof. AshokAgarwall z americk6ho Centra reproduk6niho l6kafstvi zveiejnil vfsledky sv6ho nov6ho vfzkumu prokazujiciho vfznamn6 sniZeni podtu spermii u muZ& po expozici VF EMP. Tato studie potvrdila autorovu studii z r. 2006 a studii madarslcfch v6dc& z univezity v Szegedu z r.2004. -zitti2008:. Evropskf parlament na sv6m plendrnim zased6ni 4, 9. se velkou vdEinou unesl na tom, 2e limitni hodnoty pro expozici obyvatelstva EMP ji2 nejsou aktudlni a nepe$uji dostate0nou ochranu skupindm obyvatelstva vyZadujicim zvld5tni ochranu. ' z$l2AA8:. od 1. 9. zatal v Lichten5tejnsku platit nou! zdkon na ochranu Zivotniho prostfedi, Kerf naiizuje sniZit provozovateltlm zdkladnovfch stanic do konce roku 2012 vfkon na 0rovefi, Kerd piedstavuje stondsobnE niZ5l hodnotu, neZ je dnes povolena u n6s (ze seudasn6 deetindsobn6 niZsi hodnoty datici v UchtenStejnsku). . dervenec2008: vedouci Ustavu pro qizkum rakoviny pii pittsbutske univezit6 (USA) Ronald B. Herberman vyzval svfch 3000 spolupracovnik&, aby pokud moZno omezili pouZiv6ni mobrilnich telefon0 a nal6havd se vyslovil pr o z6kaz pouZivdni mohil & ddtmi a pro z6kaz tel efonovdn I mobilnimi telefony na vefejnfch mlstech a v hromadnfch dopravnlch prostiedcich. ' Cerven 2008: dvacet v€dcri, pievri2n6 onkolog0, z Francie, USA, lt6lie a Nizozemi zveiejnilo vfevu, v niZ varuji pied moZnfmi dopady pouZivdni mobilnich telefon& na tidsk6 zdravia podle signatdirl tdto vfzvy by ddtem do 12 let nem6lo biit povoleno mobily vfibec pouZfvat. http //www. osud. cz./cslcianek. php ?id:867 : I I 1. 3. 2009