Slovákov a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť

Slovákov a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť
Košičan z Bazileja Ján Chovanec
Ročník 13 / Cena 38 Kč
Smutný figliar z Dunajskej ulice Ján Štrasser
Elena Kittnarová – splnený sen Mirjana Šišoláková
Z tretej knihy o cintoríne Samko Tále
2 0 0 6
7–8
listy
Rada Evropy Dana Beková
Život s áriami v srdci Jozef Gáfrik
Česi a Slováci na Zakarpatskej Ukrajine v minulosti a dnes Helena Nosková
Dominik Tatarka patrí aj Prahe Jozef Beňovský
(Na)Zdravie Peter Mayer
Modrá stránka Program KSK
Študentské listy / príloha časopisu Listy
Tradičná plavba po Vltave
Na sklonku augusta, v utorok 29. 8. 2006 sa na lodi EURÓPÉ uskutočnila
slávnostná pripomienka pri príležitosti 62. výročia Slovenského národného povstania – TRADIČNÁ PLAVBA PO VLTAVE, ktorú zorganizoval Klub
slovenskej kultúry v spolupráci s niektorými ďalšími spolkami a s kultúrnymi
inštitúciami v ČR, za účasti významných hostí. Slávnostné stretnutie svojou
prítomnosťou poctili okrem iných podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič,
náčelník generálneho štábu AČR generál Pavel Štefka a veľvyslanec SR v ČR
J. E. Ladislav Ballek. S príhovormi vystúpili podpredseda vlády SR D. Čaplovič, slovenský veľvyslanec L. Ballek, predsedníčka Českého zväzu bojovníkov
za slobodu Anděla Dvořáková a v neposlednom rade predsedníčka Klubu slovenskej kultúry Helena Nosková. Vo svojich prejavoch vyzdvihli prínos SNP
v boji proti fašizmu, ako aj pre upevnenie česko-slovenskej vzájomnosti.
D. Čaplovič zdôraznil, že sa jedná o jednu z najvýznamnejších udalostí
v moderných slovenských dejinách. Počas celej plavby loďou po Vltave svojim vystúpením chvíle spríjemňovali skupina FUNNY FELLOWS, folklórny
súbor Limbora a ľudová hudba zo Žiaru nad Hronom. Veríme, že aj na budúci
rok, Slovákom a Čechom podarí sa opäť stretnúť na tejto slávnostnej akcii.
rč
Foto Jiří Růžička
Príjemná atmosféra, ...v podaní Limbory a ľudovej muziky
Podpredseda vlády SR D. Čaplovič v rozhovore
s A. Dvořákovou. V pozadí veľvyslanec SR v ČR L. Ballek
Z vystúpenia FUNNY FELLOWS
Gen. P. Štefka v družnom rozhovore s predsedom Čs. obce
legionárskej gen. A. Špačkom a s jeho manželkou
Vicepremiér D. Čaplovič v kruhu priamych účastníkov SNP
listy 7–8
Obsah
Úvodník 3
Ján Chovanec
Pozor, opakovaná lož sa stáva pravdou 7
Martin Guzi
3
Naše iné svety
(Made in Šariš)
Wollemia nobilis 14
Samuel Šikeť
Letní výlety paní Thálie 16
Ursula Milly
S rozhlasom nikto nie je sám 20
Mirjana Šišoláková
Nie všetko sa vydarí 26
Ján Chovanec
Český lid versus Gita Lauchsmannová 27
Olga Vlčková
Temná silueta, věčný jas 30
Mária Uhrinová
BHS po 42. krát 32
Mirjana Šišoláková
Na domácom fronte 33
Peter Čech
Jonáš Záborský 34
Peter Šoltés
Násilí kolem nás, aneb o čem se nemluví 36
Helena Nosková
Rozhodca 38
Peter Mayer
Leto plné kultúrnych programov... 39
Radovan Čaplovič
V kráľovstve mnohorakých chutí 40
Jozef Gáfrik
Letom-svetom za jedlami zo zeleniny 42
Helena Nosková
Malé zamyslenie sa... 44
Ján Kianička
Program Slovenského inštitútu v Prahe
Modrá stránka Program KSK
Študentské listy / príloha časopisu Listy
Listy Slovákov a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť. Vydáva Klub
slovenskej kultúry, Lipanská 4, 130 00 Praha 3. Na tejto adrese je aj
sídlo redakcie.
Šéfredaktor: PhDr. Radovan Čaplovič, tel. 724 025 170,
Redakcia: Ján Chovanec, tel.: 776 138 859,
e-mail: [email protected], e-mail: [email protected]
Rozširuje Klub slovenskej kultúry a Česká pošta, s. p.
Listy vychádzajú vďaka podpore MK ČR. Jazyková úprava: Mgr. Eva
Wankeová. Grafická úprava: AdAm studio, Holečkova 31, 150 00
Praha 5, tlač: Tercie.
Registrácia vydavateľa Listov – Klubu slovenskej kultúry: MK ČR
6584. ISSN 1213 – 0249. Cena za jeden výtlačok je 20 Kč. Cena dvojčísla je 38 Kč. Ročné predplatné 240 Kč prijíma KSK na adrese redakcie. Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú. Akékoľvek rozširovanie celku aj
častí textov v elektronickej alebo v papierovej verzii podlieha schváleniu vedenia KSK.
Foto na obálke: Násilí mezi námi, autor: Iko Keson.
Divácka cena denníka Právo 2006 a Zvláštne uznanie poroty – to sú ocenenia,
ktoré získal slovensko-český celovečerný dokumentárny film režiséra Marka
Škopa, na 41. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. A nie sú
to jediné oficiálne uznania tohto dokumentu.
Šesť rôznych ľudí v tomto prípade znamená i šesť rôznych kultúr z regiónu Šariša, z ktorých každá sa snaží spôsobom sebe vlastným vyrovnávať s globalizáciou, nech už je u neho vítaná viac, alebo menej. Šarišan, Rusín, Róm či Žid
reprezentujú svoj pôvod, životný štýl, náboženstvo, prostredníctvom ktorých sa
film snaží divákovi odkrývať pôvab originality, autenticity jedinca a jeho vedomý alebo podvedomý boj za zachovanie zvykov, ktoré pretrvávajú od nepamäti.
Prirodzená sila tradície, ktorú sa podarilo preniesť na plátno, je okúzľujúco
veľká, hlboko zakorenená a film na diváka pôsobí niekedy úsmevne, inokedy
veľmi dojímavo. Takéto boli reakcie publika na slávnostnej premiére 5. septembra v pražskom kine Světozor, ktoré po ukončení premietania tohto takmer poldruhahodinového dokumentu nešetrilo potleskom na adresu autorov.
Posúvanie hraníc územných celkov rôznymi smermi, dobrovoľné či násilné sťahovanie dedín, väčších oblastí alebo etnických skupín a vytváranie nových štátov je v histórii prirodzeným a častým úkazom. Pomyselným Babylonom môže byť
tak dobre New York alebo Tokio. Nie je sa preto čomu diviť ani v multikultúrnom
regióne Šariša, ktorý na Slovensku nie je jediným, kde sa stretávajú rôzne etniká, či národnosti, a nemalo by to byť preto zvláštne napríklad ani pre rôzne skupiny obyvateľov južných častí Slovenskej republiky, ktoré v týchto oblastiach žijú
vedľa seba už naozaj dlhé roky. Situácia sa prekvapivo (?) vyostrila po nedávnych
parlamentných voľbách na Slovensku. Útoky a provokácie v akejkoľvek forme sú
odsúdeniahodné a rozhodne nenapomáhajú ničomu z toho, čo by mohlo viesť
k vzájomnému porozumeniu a ceste pokojného spolunažívania.
Práve v tomto novom dokumente Marka Škopa je krásne vyobrazená jedinečnosť, ktorá je nielen bez problémov uznávaná, akceptovaná, ale dokonca môže
viesť k obohateniu ostatných - či už jednotlivcov, alebo, ako je to v prípade
filmu, i početných skupín. Práve z toho, že nie sme všetci rovnakí, sa dá čerpať
a ďalej tvoriť, alebo nadväzovať na už započaté. Vzhľadom na množstvo rôznych
kultúr by sa dalo povedať, že zdroje sú v tomto prípade nevyčerpateľné, čoho
dôkaz bol predložený už veľakrát.
Zostáva iba dúfať, že človek mierumilovný, držiaci v ruke pero, kameru, varešku, hudobný nástroj alebo kormidlo lode je už na dohľad a čoskoro otvorí svetu
ďalšie obzory, možnosti, ktoré nás posunú zasa o krok ďalej.
■
Ján Chovanec
Autor je publicista
Ospravedlnenie
Ospravedlňujeme sa našim čitateľom za niekedy oneskorené
doručenie časopisu Listy Slovákov a Čechov, ktoré bolo a je
spôsobené distribúciou časopisu. Tento problém konkrétne
riešime s našou distribučnou spoločnosťou Česká pošta s. p.
Budeme sa snažiť v spolupráci s Českou poštou s. p. o čo najskoršiu nápravu.
Ospravedlňujeme sa aj v mene distribučnej spoločnosti Česká
pošta s. p.
Ďakujeme za pochopenie.
pozn.red
listy 7–8
Ján Chovanec
4
Dušan Šimko –
Košičan z Bazileja
Svoje vedecké články publikoval v USA, Japonsku, Švajčiarsku, Nemecku i vo Francúzsku. Má za sebou
dlhodobé výskumné pobyty v Hongkongu, v Japonsku a momentálne sa ako geograf zaoberá Balkánom,
z prostredia ktorého bude i jeho pripravovaný román.
u‰ana ·imka sme mali moÏnosÈ vidieÈ
naÏivo naposledy v Modrej sále Slovenského in‰titútu v Prahe, kde prezentoval svoju
literárnu tvorbu, no vyjadroval sa samozrejme i k in˘m témam zaujímajúcich sa prítomn˘ch divákov. Iste nepadli v‰etky otázky
a odpovede, preto by sme tohto veºmi aktívneho ãloveka radi priblíÏili na‰im ãitateºom
i z ìal‰ích uhlov pohºadov.
D
Publicista, vedec, prozaik, pí‰ete fejtóny,
ste autorom scenára k dokumentárnemu
filmu „6. prápor“, ktorého ste i producentom,
a v neposlednom rade docent na katedre
sociálnej geografie univerzity v Bazileji... âím
sa cíti byÈ Du‰an ·imko najviac?
Som Ko‰iãan. Takáto identifikácia je dostatoãne reálna, aby pokryla v‰etku ãinnosÈ, ktorej
sa venujem. Poãnúc mojou existenciou slovenského spisovateºa v exile a konãiac prácou
na univerzite. Koniec koncov dnes má väã‰ina
ºudí v modernom svete viacero povolaní a to
z rôznych, nielen sociálnych dôvodov. Na Slovensku ãi v âeskej republike sa uÏ definitívne minuli ãasy
exkluzívnej a istej spisovateºskej existencie. Benn, Döblin
a âechov boli lekári, Kafka pracoval ako úradník v poisÈovni
a Malraux fungoval ako minister kultúry a informácií. UÏ
samotná existencia literárneho písania vo dvoch jazykoch: slovenãine a nemãine – k ãomu sa pridruÏuje angliãtina odborn˘ch publikácií – potvrdzuje tézu dvojdomosti môjho pôsobenia. A treba si priznaÈ, Ïe táto situácia je svojím spôsobom
vzru‰ujúca a in‰pirujúca. Homo ludus je jednoducho v nás.
Emigrovali ste v roku 1968 ako dvadsaÈtriroãn˘, teda veºmi
mlad˘. Pamätáte sa e‰te, ão ste v tej pohnutej dobe pociÈovali? Aké boli va‰e prvé autorské kroky v exile? A ako toto
rozhodnutie vnímate s odstupom rokov?
Príchod okupaãn˘ch vojsk do
Ko‰íc som zaÏil ako veºk˘ ‰ok.
PraÏská jar v nás vysoko‰kolákoch
vyvolala nádej v radikálnu spoloãenskú zmenu. V prv˘ch predpoludÀaj‰ích hodinách okupácie
sme stáli pred novostavbou hotela Slovan na Námestí osloboditeºov v Ko‰iciach a so zlosÈou
a zhrození sme sledovali desiatky
zaprá‰en˘ch tankov. Boli chvíle,
keì stál na kriÏovatke osamoten˘
sovietsky „regulov‰ãik“ a oproti
nemu stovky rozhorãen˘ch ºudí.
Tváre rusk˘ch vojakov boli skôr
preºaknuté, kaÏdopádne nepôsobili ako víÈazi. Napriek tomu som
si vtedy prv˘ raz uvedomil na‰u
bezmocnosÈ ako trpkú realitu
v rámci totalitárneho rie‰enia politickej situácie, keì bol ohrozen˘
monopol komunistickej strany.
Plaãúci Dubãek mi pripadal ako
nekoneãne bezradn˘, bezmocn˘, a to i napriek prirodzen˘m
sympatiám, aké mal vtedy u ºudí v celej republike. Mnoh˘m
z nás bolo v priebehu prv˘ch t˘ÏdÀov jasné, Ïe „reformné krídlo KSâ“ s jej konceptom tzv. „socializmu s ºudskou tvárou“
zlyhalo.
Odchod do exilu sa mi zdal byÈ jedin˘m rie‰ením a dodnes
som presvedãen˘, Ïe to bolo správne rozhodnutie. V zahraniãí som zaãal publikovaÈ v exilovej tlaãi, prispieval som do
Radia Slobodná Európa a Deutschlandfunku. Paralelne som
ale písal do rubrík fejtónov do ‰vajãiarskych a nemeck˘ch
novín.
Môj prv˘ ãlánok vôbec (v nemãine), ktor˘ vy‰iel v známom
‰vajãiarskom t˘Ïdenníku Weltwoche v Zürichu, bol pre mÀa
skutoãne veºkou vecou. Podobne som pociÈoval radosÈ, keì
Vysoké Tatry v tomto roku odmenili horolezcov z KSK
Aj v tomto roku, ako ostatne každý rok sa uskutočnilo letné „horolezenie“ vo Vysokých Tatrách. Náš malý klubový horolezecký tým
sa ho po minulom roku a predminuloročných skúsenostiach s nevyspytateľným počasím snáď ani nechcel zúčastniť. Veď v roku 2004,
keď mali naplánovaný horolezecký výstup na Kriváň s umiestnením loga KSK pri príležitosti 60. SNP výročia na jeho štíte, museli
pre veľmi nepriaznivé počasie dokonca Tatry predčasne opustiť bez pokusu o výstup. Silné lejaky s prudkým vetrom, búrkami, hmlami zmobilizovali Horskú službu, ktorá výstupy zakázala, pretože úrazovosť návštevníkov Tatier, nielen horolezcov, prudko stúpala. Podobná nepriazeň počasia stíhala
našich horolezcov vo Vysokých Tatrách aj pri zimnom lezení. Práve skupiny z Česka mali na svojom konte pády končiace sa smrťou. Ako keby sa tatranské štíty bránili
„nájazdom z Čiech“. A tak sa naša malá skupinka vybrala liezť koncom augusta miesto do Tatier na ostrov Hvar. Počasie síce bolo krásne, ale Tatry tam neboli. Po ťažko
nadobudnutom poznaní, že doma je len doma a Tatry sú len jedny, sa milí horolezci zbalili a vyrazili do Prahy. Tam si kúpili lístky na vlak do Štrby a 8. septembra ich
vítali štíty Vysokých Tatier zahalené tentoraz do slnečných lúčov. Nad nimi sa klenula modrá obloha, taká, aká vie byť len v Tatrách. Trinásť horolezcov vystúpilo na
listy 7–8
5
som drÏal ãerstv˘ v˘tlaãok mojej prvej slovenskej kniÏky s titulom Maratón Juana Zabalu. Vy‰la v Lond˘ne v renomovan˘ch
Rozmluvách Alexandra Tomského, kde publikovali autori ako
·imeãka, Kovtun, Kalista, Havel, Wernisch a iní. Mal som
moÏnosÈ spoznaÈ veºmi veºa zaujímav˘ch osobností, najmä
spisovateºov a publicistov, no hlavne rozhodol som sa, Ïe
prózu budem písaÈ po slovensky, ão zaiste nebolo vyslovene
racionálne rozhodnutie. Skôr sa to t˘kalo môjho zásadného
pocitu vlastnej identity.
Novembrové udalosti v roku 1989 mali okrem iného za
následok otvorenie hraníc. Iste ste ich sledovali i vy. ªudia
mohli opäÈ nadviazaÈ súkromné i profesionálne kontakty. Do
akej miery sa to podarilo vám?
Udalosti z konca roku 1989 som vnímal veºmi pozorne, no
napodiv bez veºk˘ch emócií. Tie som síce oãakával, ale dostavili sa aÏ pri prvom návrate do Ko‰íc vo februári 1990. DvadsaÈjeden rokov sa mi scvrklo na okamih. Naraz som sa ocitol
v rodnom meste v celej jeho vtedaj‰ej ‰edi a zanedbanosti.
Koneãne som stretol svojich rodiãov, to bolo pre mÀa t˘m najkraj‰ím dôsledkom rozpadu „reálneho socializmu“.
V roku 1991 som bol ‰vajãiarskou kultúrnou nadáciou Pro Helvetia vyslan˘ do Prahy a do Bratislavy, aby som tam z ich
poverenia zaloÏil príslu‰né poboãky. Necel˘ rok som viedol
bratislavskú anténu Pro Helvetie. Po mne nasledovali ìal‰í
skvelí ºudia, aÏ k˘m Pro Helvetia Ïiaºbohu minul˘ rok v âeskej
a Slovenskej republike neukonãila svoju ãinnosÈ. SpolupracovaÈ som zaãal taktieÏ s t˘Ïdenníkom Kultúrny Ïivot, ãasopismi
Fragment a Profil. Po ãase Ïiaº skoro v‰etky tieto médiá zanikli. Spolupráca so Slovensk˘m rozhlasom ‰túdio Ko‰ice trvá
dodnes, ão ma obzvlá‰È te‰í, pretoÏe rozhlas povaÏujem za
skvelé médium.
âo si myslíte o prelome rokov 1992 a 1993, keì vznikli dve
samostatné republiky – âeská a Slovenská?
Rozdelenie âeskoslovenska som svojho ãasu nepovaÏoval za
ideálny krok, ale logika politického v˘voja po novembri 1989
diktovala novú realitu „národného ‰tátu“. Som skôr prívrÏencom federatívne usporiadan˘ch ‰tátov ako ·vajãiarsko, Kanada ãi ‰tátnych celkov, ak˘m je napríklad Belgicko. PovaÏujem
ich za zaujímavej‰ie. Pri vzniku Slovenskej republiky mi ch˘balo celo‰tátne obãianske referendum. To sa nikdy nekonalo
a málokomu to vadilo. NuÏ dnes máme Slovenskú republiku.
Dostavili sa prvé ekonomické úspechy, ão je veºmi pote‰iteºné,
ale máme politické a ekonomické elity, aké mohli vzniknúÈ len
po rozpade „reálneho socializmu“, priãom perzistencia osôb
a elít je známy sociologicky fakt. Nie je ãomu sa ãudovaÈ. Politické triedy v SR, âR, Maìarsku a Poºsku majú v‰eobecne zlú
povesÈ. Klasické politické prúdy západu – konzervatívny, sociálno-demokratick˘ a liberálny – vystupujú v degenerovanej
forme a nehrajú v podstate Ïiadnu úlohu. Môj názor je, Ïe
mentálna zmena v hlavách politick˘ch elít sa konala len formálne a navonok. Voºby uÏ viackrát ukázali, Ïe populizmus je
hlavnou zbraÀou tzv. pravice ako aj tzv. ºavice. Jeho základom
je manipulácia s pojmami. V‰ak uÏ v roku 1946 varoval maìarsk˘ filozof István Bibó pred deformáciou politickej kultúry
v strednej a v˘chodnej Európe.
Sledujete ãeskú a slovenskú kultúrnu scénu? Je to pre vás
stále jeden alebo dva samostatné subjekty?
V mojom vnímaní na‰ich dvoch kultúr sa toho veºa nezmenilo. Poãas môjho pôsobenia v Prahe na Karlovej univerzite
a taktieÏ v Bratislave som získal urãit˘ hlb‰í prehºad o kultúrnej scéne. Sledujem dianie v Prahe a Bratislave naìalej. Je to
prirodzene jednoduch‰ie ako v minulosti. Dianie doma sledujem takreãeno denne a mám dojem, Ïe som dobre informovan˘ aj vìaka intenzívnym osobn˘m kontaktom.
Mrzut˘ je veºk˘ úpadok filmovej tvorby na Slovensku ako aj
radikálne zmeny na kniÏnom trhu a pretrvávajúci nezáujem
ãitateºskej verejnosti o diela slovensk˘ch autorov. V âR sú na‰i
slovenskí autori takmer nejestvujúci. Slovenská divadelná
scéna je vnímaná ako veºmi kvalitná, no mám dojem, Ïe i tak
preÏívajú obe (slovenská i ãeská) dlhodobú krízu. Moderná
konzumná spoloãnosÈ poskytuje na jednej strane veºk˘ v˘ber
a na strane druhej spôsobuje znaãnú nivelizáciu. Sloboda
v˘beru je dakedy tvrd˘ chlebík. Do Prahy odi‰lo veºa nadan˘ch a známych umelcov zo Slovenska kvôli lep‰ím príleÏitostiam – to je moÏno tieÏ urãit˘ katalyzátor.
Na jednej strane hovoríte o pretrvávajúcom ãitateºskom
nezáujme na Slovensku, no va‰e knihy sú vypredané...
S t˘m ãitateºsk˘m záujmom to nebude aÏ také ruÏové. Existuje malá, ale kvalitná komunita ãitateliek a ãitateºov, ktorí o mne
vedia a tí si moju knihu aj v budúcnosti kúpia. MoÏno ich zaujal môj spôsob myslenia a maniera písania. Napriek tomu, Ïe
som prirodzene nemohol maÈ stálu prezenciu v médiách ako
prispievateº, moje tituly, ako vravíte, sú vypredané. UÏ po
desaÈroãia tvoria Ïeny hlavné ãitateºské publikum v âechách
i na Slovensku. Pokiaº dne‰n˘ slovensk˘ autor pí‰e román
alebo inú prózu, obracia sa väã‰inovo na Ïeny. Tie sú moÏno
vnímavej‰ie a citlivej‰ie. âiÏe, ak ironizujeme – pí‰em pre
Ïeny.
KaÏdopádne domáce ãitateºské publikum je veºmi dôleÏité
a autor, ktor˘ chce byÈ publikovan˘ a predávan˘, by sa mal
o svojich ãitateºov zaujímaÈ. Napríklad na budúci rok plánujem
spolu s mojím vydavateºom Danielom Rybom rozsiahlej‰ie
stretnutia po celom Slovensku – na ão sa uÏ dnes veºmi te‰ím.
■
chatu pod Rysmi. Odtiaľ vyrážali po dvojiciach i skupinkách na horolezecké výstupy – na Gánok, Vysokú, Voliu vežu, Žabí kôň,
Český štít atď. • Krásne počasie plné slnka neskorého leta skutočne vydržalo až do nedele 17. septembra. Vtedy sa nebo zatiahlo a prišla fronta s dažďom z Poľska. Posledná dvojica našich horolezcov opustila chatu pod Rysmi a vydala sa do Štrby, aby
tam nastúpila na rýchlik do Prahy. Spokojná, lebo Tatry sa k nej tentokrát zachovali ako k navrátenému stratenému synovi. •
Odhliadnuc od dobrodružstiev našich horolezcov, Tatry zohrali významnú úlohu v živote dávnych galských Keltov, germánskych
Kvádov i Slovanov. Bolo to dávno, v 4. – 6.storočí. • V 13. storočí sa cez Vysoké Tatry prehnali Tatári a vyplienili tam usadené
obyvateľstvo. Zapálili hlboké tatranské lesy, ktoré horeli po celý rok (1241 – 1242). Za Žigmunda Luxemburského a Mateja Korvína sa v Tatrách „dobývalo“ zlato (Podbanské, Zlatinská veža), meď (Svišťovky, Meďodoly atď.) Bane však boli nevýnosné, a tak
sa v nasledujúcich storočiach stali Tatry domovom kamzíkov, svišťov a poľovníkov. • Miestni podtatranskí vzdelanci začali pod-
Autor je publicista
Foto archív
listy 7–8
6
Peter Mayer
Zdravie
(Na)
V poslednom roku svojej existencie Dzurindova vláda pripravila pre občanov Slovenska nemilé prekvapenie. V rámci tzv. Zajacovej reformy zdravotníctva zmenila systém odvodov zdravotného poistenia, ktorý
platil dlhé roky.
Percentuálne odvody sa zmenili na zálohové platby, a tak za
rok 2005 musel kaÏd˘ obãan pripraviÈ roãné zúãtovanie poistného na zdravotné poistenie. Za zamestnancov to urobil ich
zamestnávateº, ostatní obãania tak museli urobiÈ sami. Termín
zúãtovania bol stanoven˘ na koniec júna tohoto roku a ìal‰ie
tri mesiace boli na úhradu prípadného rozdielu. A potom
nasledovali len sankcie a sankcie.
Zúãtovanie sa u mnoh˘ch obãanov stalo noãnou morou. Bolo
priam nemoÏné porozumieÈ zloÏit˘m predpisom a samotn˘
formulár zúãtovania sa v novom systéme vyskytoval vo viac
ako 15 variantoch, podºa typu zamestnania alebo podnikania.
Viacerí obãania to zvládli len s pomocou zdravotn˘ch poisÈovní, ale ani tie nemali o celej problematike celkom jasno.
A tak od tohoto roku sa kaÏd˘ slovensk˘ obãan popri daniach
bude musieÈ kaÏdoroãne zaoberaÈ aj zdravotn˘m poistením,
ktorého sledovanie a kontrola uplatÀovania moÏno bude stáÈ
viac ako dodatoãn˘ odvod. Je ÈaÏké odhadnúÈ ak˘ prínos pre
zdravotníctvo zákonodarca opatrením presne sledoval, porazen˘m v‰ak ako obvykle, zostal obãan.
Preto slovenská verejnosÈ s napätím oãakávala, ako sa k tejto
novinke postaví nová vláda Róberta Fica. Ale ani tá ich nepote‰ila. Nádeje boli zbytoãné, veì ktorá vláda by dobrovoºne
zru‰ila v˘ber dodatoãn˘ch odvodov od obãanov? Minister
zdravotníctva síce prisºúbil isté zmeny, ale skôr v smere zjednodu‰enia systému, neÏ v odstránení zbytoãnej administratívy
a zaÈaÏovania obãanov.
A tak pote‰ilo hádam len zru‰enie 20-korunového poplatku pri
náv‰teve lekára a 50-korunového poplatku za deÀ pobytu
v nemocnici. Poplatok za predloÏen˘ recept klesol na 5 korún.
Úbytok v príjmoch poskytovateºov zdravotnej starostlivosti
z titulu zru‰enia t˘chto poplatkov by mali nahradiÈ zdravotné
poisÈovne.
Zásadn˘m spôsobom nová vláda zasiahla do reformy zdravotníctva pozastavením transformácie ‰tátnych zdravotníckych zariadení na ‰tátne akciové spoloãnosti. Zdôvodnila to
obavami z moÏného prechodu zdravotníckych zariadení do rúk
súkromn˘ch majiteºov. Vo v‰eobecnosti vraj nie je proti prenikaniu súkromného kapitálu do sektoru, ale tento nesmie byÈ
v zdravotníctve dominantn˘. âi tento spôsob ozdraví financovanie v zdravotníctve je nanajv˘‰ otázne.
Skutoãn˘m tohtoroãn˘m hitom v zdravotníctve sa stali prestupy poistencov medzi jednotliv˘mi zdravotn˘mi poisÈovÀami. Aj keì ne‰lo o ponúkanie astronomick˘ch prestupov˘ch
súm á la zámorská NHL, 500-korunové poukáÏky na nákup liekov, tisíckorunov˘ balíãek doplnkov v˘Ïivy a vitamínov, ako
i masívna televízna a bilboardová kampaÀ urobili svoje.
V tomto roku ohlásilo prestup medzi poisÈovÀami viac ako
238 tisíc poistencov, ão je viac ako ‰tvornásobok vlaÀaj‰ích
prestupov. Rozsah vloÏen˘ch prostriedkov do transferovej
reklamy je o to zaráÏajúcej‰í, Ïe za rok 2005 so ziskom skonãila len jedna zdravotná poisÈovÀa a ostatné boli v strate. MoÏno
práve to bol impulz pre nábor poistencov opreteky. Svoju
úlohu zohrala aj lákavá perspektíva, keì v roku 2007 vláda
zv˘‰i platby za ‰tátnych poistencov zo 4 % na 5 % priemernej
mzdy a nav˘‰i celkovú sumu peÀazí v systéme o viac ako 6 miliárd korún.
A tak ãoraz viac platí, Ïe aj keì v zdravotníctve v prvom rade
ide o zdravie, peniaze sú vÏdy tie najdôleÏitej‰ie.
Autor je ekonóm a publicista
Kresba Jan Tomaschoff
nikať výpravy za krásami Tatier. Najobľúbenejšie boli mierne výstupy k Zelenému plesu. Tatranská borovica – limba dala obživu spišským
olejkárom. Z vysokohorskej kosodreviny a limby sa začala vyrábať liečivá masť balzamum hugaricum, známa na kráľovských dvoroch
a vyhľadávaná panovníkmi. • Mladí vzdelaní horolezci v 17. – 18. storočí Tatry odborne popísali a šírili o nich informácie po svete. V 18.
storočí sa hlboké tatranské lesy stali útočiskom zbojníkov, vrátane samotného Jánošíka a jeho družiny. V tej dobe Tatry prebádal aj
známy švédsky botanik G. Wahlenberg, po ktorom nesú meno prekrásne Wahlenbergove plesá (Veľké a Malé) vo Furkotskej doline. Od
roku 1912 sa Tatry stali takpovediac domovom najlepších českých a slovenských horolezcov.
• red.
Foto archív redakcie
listy 7–8
Martin Guzi
7
Slovensko a Maďarsko:
Pozor, opakovaná
lož
sa stáva pravdou
Ak by si niekto počas prázdnin prelistoval maďarské denníky či sa započúval do vyjadrení maďarských
politikov, maďarského premiéra alebo predstaviteľov SMK, myslel by si, že kosovský konflikt v plnej miere
prepukol aj na území Slovenska. Konštatovaniam o rozmáhajúcej sa nenávisti voči občanom maďarskej
národnosti v SR nebolo konca-kraja.
etailne a veºmi zo‰iroka sa rozoberali nielen v maìarsk˘ch
médiách, ale aj na vládnej úrovni také „podstatné“ kauzy,
ako napríklad 86-sekundov˘ videoklip zverejnen˘ na málo známom americkom serveri, v ktorom sa pálila maìarská vlajka
a zneli protimaìarské heslá. Video, ak˘ch po celom svete blúdi
neúrekom a na webe vydrÏalo iba t˘ÏdeÀ, pohodlne vystaãilo
na prvú veºkú diplomatickú roztrÏku MR a SR.
Dôvodov, preão maìarská men‰ina a Slovensko zrazu vyvolali tak˘ pohyb u na‰ich juÏn˘ch susedov, je, samozrejme, viac.
V prvom rade, absolútne nespochybniteºnom, ide o úãasÈ SNS
v novom slovenskom kabinete. Hoci kontroverzn˘ líder národniarov Ján Slota ãlenom vlády nie je, jeho minulosÈ - predov‰etk˘m známe vyjadrenia o slovensk˘ch tankoch v Budape‰ti,
Rómoch, ale aj mnohé ìal‰ie - jednoducho vtláãajú peãaÈ aj
strane, ktorú vedie. A vôbec nezáleÏí na tom, ãi svoje v˘roky
myslel váÏne alebo ironicky, ãi ich povedal triezvy alebo nie.
Práve vzhºadom na viaceré Slotove bonmoty je ÈaÏké vnímaÈ
SNS ako plnohodnotnú ‰tandardnú stranu.
Na druhej strane, ak na Slovensku, ale aj v Európe, sa SNS
povaÏuje za skôr extrémistick˘ subjekt, v Maìarsku je nacionalizmus ‰tátnou doktrínou, nad ktorou sa nikto nepozastavuje. KaÏdá politická strana v Maìarsku presadzuje národn˘
princíp minimálne v rovnakej miere, ako SNS na Slovensku.
Ale k˘m v SR je SNS jedinou tzv. národnou stranou, v Maìarsku sa politické subjekty lí‰ia t˘m, ãi okrem národného ponúkajú vo svojom programe aj nieão iné. Napríklad ako maìarsk˘ premiér Ferenc Gyurcsány, predseda Maìarskej socialistickej strany, ktor˘ na rozdiel od FIDESZ-u ukázal zmysel pre
realitu a odváÏil sa prísÈ s balíãkom re‰trikãn˘ch opatrení.
Silu a synergick˘ efekt nabrala protislovenská nálada práve
povolebn˘m v˘vojom v oboch krajinách. NeúãasÈ SMK a naopak úãasÈ SNS v kabinete vyuÏili tak predstavitelia SMK, ako aj
maìarskí politici. Gyurcsány pred komunálnymi voºbami
obºúbenou a lacno nákazlivou národnostnou témou prekr˘val
ÈaÏké vnútropolitické ohlasy svojich reformn˘ch balíãkov. E‰te
v polovici júna pritom na rokovaní tripartity zamestnávateºom
a odborárom odkazoval, Ïe ak sa im nepáãia jeho re‰trikãné
D
opatrenia, môÏu ísÈ za lep‰ím podnikateºsk˘m prostredím na
Slovensko. A navy‰e, Maìarsko jednoducho zacítilo ‰ancu, Ïe
dobre naãasovan˘m ‰tartom protislovenskej kampane moÏno
raz presvedãia Európu...
SMK zasa potrebovalo rozchodiÈ volebn˘ neúspech a po
ôsmich rokoch aj ústup z nadobudnut˘ch kor˘tok napríklad
v ‰tátnej správe. A ten Ïiadna ãlenská základÀa nenesie ºahko.
K tomu sa pridáva silné vnútrostranícke napätie medzi rôznymi skupinami, ktoré v SMK bolo po cel˘ ãas prítomné. A tak
ústup z pozícií ‰ikovne maskovalo národnostnou kartou t˘m,
Ïe pre‰lo do preventívneho útoku. Vláda a ani SNS síce celé
leto neohlásili ani jeden-jedin˘ zámer, ktor˘ by mohol okresaÈ
práva maìarskej men‰iny na Slovensku, ale predstavitelia
SMK urobili v‰etko pre to, aby pozícia maìarskej men‰iny na
Slovensku vyzerala ako veºmi ohrozená jednoducho pre istotu. SMK si asi bolo príli‰ isté svojou privilegovanosÈou, Ïe
Ïiadny normálny kabinet by to nechcel riskovaÈ bez nich, a tak
predviedli, ãoho sú schopní, ak ich vynechajú z hry.
A navy‰e, povedzme si pravdu, ak má nejaká men‰ina na Slovensku váÏny problém, sú to Rómovia, ktor˘ch sociálne
postavenie a akceptácia v spoloãnosti sú naozajstn˘m problémom na dlhé desaÈroãia. Etnicky orientovaná SMK po vstupe
SR do EÚ, vytvorení maìarskej univerzity a ìal‰ích mechanizmov zaãala strácaÈ ideovú náplÀ a jej doteraj‰í politick˘ program by potreboval obmenu.
BohuÏiaº, v politickej rovine cel˘ proces viedol k zhor‰eniu
vzÈahov oboch krajín. Prepojenie veºkej politiky s kaÏdodenn˘m Ïivotom sa v‰ak aj v tomto prípade ukázalo ako minimálne, beÏní Slováci a Maìari spolunaÏívajú bez váÏnej‰ích problémov. Politici by v‰ak nemali zabúdaÈ, Ïe stokrát opakovaná
loÏ sa stáva pravdou. Ak neopodstatnen˘ pohon maìarskej
diplomacie voãi Slovensku bude v nezmiernenom tempe
pokraãovaÈ, po ãase sa môÏu protimaìarské nálady na Slovensku staÈ realitou. Kvetnaté frázy v‰ak potom uÏ len tak
ºahko masu umelo vyvolanej nenávisti nezastavia.
■
Autor je novinár
Den republiky v Obecním domě
28. října 2006
DEN OTEVŘENÝCH DVEŘÍ OD 13.00 DO 17.00
Smetanova síň od 20.00
SLAVNOSTNÍ KONCERT
Pocta Františku Škroupovi
Symfonický orchestr hl. m. Prahy FOK, Dirigent: Petr Altrichter,
Sólista: Dalibor Jenis – baryton
František Škroup: Dráteník, (předehra); František Škroup: Fidlovačka, (píseň
Mareše); Bedřich Smetana: Hulán, (české tance – instrumentace O. Zich);
Bedřich Smetana: Libuše, (arie Přemysla „Ó vy lípy“); Antonín Dvořák: Čert
a Káča, (předehra ke 3. dějství); Antonín Dvořák: Stará matka, (Cikánské melodie
– instr. J. Teml); Antonín Dvořák: Biblické písně – Slyš’ó Bože(3), Zpívejte hospodinu (10); Antonín Dvořák: Symfonie č.7 d moll, op. 70
Stalo se již tradicí, že slavností koncert k výroční vzniku samostatného československého státu je věnován některé z významných osobností českého hudebního světa.
Po pěvkyních Emě Destinnové, Jarmile Novotné či dirigentu Václavu Talichovi je
letošní koncert zasvěcen hudebnímu skladateli Františku Škroupovi, který proslul
zejména jako autor české národní hymny. Osobnosti a dílu tohoto obrozence je
věnován i umělecký dokument režiséra Petra Ruttnera z produkce Obecního domu.
listy 7–8
Ján Štrasser
8
Smutný figliar
z Dunajskej ulice
Na písacom stole mi leží okrúhly kovový odznak. Je na ňom profil postavy, ktorú si nemožno pomýliť s nijakou inou. Pod postavou je nápis: Na našej ulici je sloboda. A ten odznak mi na sako pripla milá dievčina
v nedeľu 24. septembra popoludní v Bratislave na Dunajskej ulici. V tom čase a na tom mieste sme my, dojatí i usmievajúci sa Bratislavčania, odhaľovali sochu svojmu slávnemu spoluobčanovi i priateľovi – hercovi,
komikovi, humoristovi, spisovateľovi, jedným slovom komediantovi Julkovi Satinskému. 20. augusta by bol
oslávil šesťdesiate piate narodeniny.
Ï dlho pred ‰tvrtou popoludní sa na miesto
ãinu schádzali ºudia. Nahrnulo sa ich tam niekoºko stoviek, moÏno tisícka. Tradicionály i staré
slovenské piesne im vyhrával Roman Feder so
svojou kapelou Funny Fellows. Nad davom sa
prechádzali klauni na chodúºoch. Nalieval sa burãiak, podával gulá‰, pre deti cukrová vata. Policajti museli zastaviÈ ulicu pre verejnú dopravu, ale
mal som pocit, Ïe to urobili radi. Boli tam stovky
neznámych ºudí, Julovi verní diváci a ãitatelia. Boli
tam Julovi priatelia a kolegovia – hereãky a herci
Kamila Magálová, Zuzana Kocúriková, Stano Danãiak,
Stano ·tepka, reÏisér Peter Mikulík, spisovatelia Tomá‰
Janovic a Du‰an Du‰ek... A samozrejme – Satinského dlhoroãn˘ a vlastne jedin˘ spoluautor a spoluherec Milan Lasica...
On to bol, ktor˘ po príhovoroch
autora sochy Svetozára Ilavského, primátora Bratislavy
Andreja ëurkovského, Satinského manÏelky Viery i ãeského herca Václava Postráneckého napokon Julovu sochu slávnostne odhalil. Slová, ktoré pri
tom povedal, boli typické preÀho i pre Jula – vtipné a nepatetické: „Nikdy by mi nenapadlo,
Ïe niekedy budem odhaºovaÈ
nejakú sochu, tak ako by Julovi
urãite nenapadlo, Ïe raz nejakú
bude maÈ. Chvalabohu, Ïe je
z antikoru, je to záruka, Ïe
pamiatka na Jula nezhrdzavie.“
S veºk˘m Ïiaºom v du‰i sme sa
U
s ním pred necel˘mi ‰tyrmi rokmi lúãili navÏdy –
mal e‰te len ‰esÈdesiatjeden rokov. Na smútoãnom zhromaÏdení zneli slová, stovky slov, tisícky slov. Îe naÀho nikdy nezabudneme, Ïe bude
naveky ÏiÈ v na‰ich srdciach a spomienkach.
Tak sa to hovorí. Realita je potom spravidla iná
– Ïivot plynie veºmi r˘chlo a ºudia majú svoje
starostí... Na Jula Satinského sa v‰ak naozaj
nezabudlo. Ani sa to nedá. âlovek, ktor˘ vo
svojom Ïivote písaním a hraním rozdal ºuìom
toºko radosti, ju vÏdy bude dostávaÈ späÈ v ich
spomienkach.
RozloÏil som si na stole Julove knihy – hry a humoristické texty, ktoré napísal s Lasicom, niekoºko kníh fejtónov,
spomienkové knihy Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoroãie
s Bratislavou, pôvabná
kniha pre deti Rozprávky uja
Klobásu... Vo v‰etk˘ch svojich textoch znie, vonia
a chutí Julo Satinsk˘ ako
beÈár, bujdo‰, ãíslo, figliar,
fi‰kus, furták, huncút, koÈuha, kujon, lapaj, lapikurkár,
lí‰ka, migºanc, numero, potmehúd, potvora, prefíkanec,
pre‰ibanec, recesista, stonoha, ‰elma, ‰ibeniãník, ‰inter,
vtipkár, vybíjanec, v˘myselník, zbojník, ÏiváÀ – ako vidíte, slovenãina má dostatok
slov na charakterizovanie
ãloveka/spisovateºa, ak˘m
bol Július Satinsk˘.
Štátne vyznamenanie SR pre Boženu Fukovú
Prezident SR Ivan Gašparovič udeľoval 31. augusta v Bratislave štátne vyznamenania. Jedna z vyznamenaných osobností
bola aj Božena Fuková, ktorá obdržala Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadny spôsob zásluh o demokraciu
a ľudské práva. • Ing. Božena Fuková (1935) vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Ako 29-ročná bola
zvolená za poslankyňu do Národného zhromaždenia. Od januára 1967 začala pracovať v Prahe v Inštitúte riadenia na
realizácii ekonomických reforiem O. Šika. Bola jednou z protagonistiek Pražskej jari. V októbri 1968 hlasovala spoločne
s Františkom Kriegelom, Františkom Vodsloňom a Gertrudou Sekaninovou-Čakrtovou proti Dohode o podmienkach
dočasného pobytu sovietskych vojsk v Československu. 10 poslancov sa hlasovania zdržalo Kým jej traja kolegovia boli
listy 7–8
9
A taká – figliarska – je aj jeho socha, ktorú mu na Dunajskej
ulici vytvoril akademick˘ sochár Svetozár Ilavsk˘ a sponzorovali ju bratislavskí podnikatelia manÏelia ·tefan a Katarína
Czuczovci. Stojí na Dunajskej ulici ãíslo 15 pred modernou
budovou, z ktorej uÏ vy‰e roka ãnie veºké antikorové ucho.
Socha má aj svoj názov: „Július Satinsk˘ naãúva zvukom
Dunajskej ulice“. „Busta Jula Satinského osadená na kráãajúcom stole
bude cez ucho na budove naãúvaÈ,
ãi je na Dunajskej ulici v‰etko
v poriadku,“ povedal majster Ilavsk˘. Stôl, na ktorom sedí Satinského busta, má riadidlá, aby vedel,
kam má ísÈ. SúãasÈou je aj svetlomet, ktor˘ bude mieriÈ na pamätnú
tabuºu s uÏ spomenut˘m Satinského v˘rokom: „Na na‰ej ulici je sloboda.“ A keìÏe Julo Satinsk˘ bol
typick˘ Pre‰purák, v˘rok je napísan˘ v troch jazykoch: po slovensky,
po maìarsky a po nemecky. Socha
je vyrobená z nehrdzavejúcej ocele
a vysoká je skoro 3,5 metra. „Chcel
som, aby vyzerala moderne a zároveÀ z nej bolo cítiÈ starú históriu
mesta. Myslím, Ïe Dunajská ulica
k Julovi neodmysliteºne patrí,“
dodal Ilavsk˘.
Îe ãi! Na Dunajskej ulici Julo Satinsk˘ b˘val nepretrÏite od ‰tyroch
rokov svojho Ïivota. SÈahoval sa
päÈkrát, ale vÏdy len na tejto ulici.
Naposledy b˘val asi sto metrov od
miesta, kde teraz stojí jeho socha. A odpoãíva len kúsok od
svojho posledného bydliska, na Ondrejskom cintoríne, kde sa
uÏ niekoºko desaÈroãí nepochováva, no v prípade Júliusa
Satinského bratislavskí radní páni urobili – a správne! –
v˘nimku.
Mám pred sebou aj iné knihy – tie, ktoré vy‰li po Julovej smrti.
Na obálke jednej z nich Julo Satinsk˘ odkazuje: „Momentálne
som m⁄tvy, zavolajte neskôr.“ Nejedna citlivá du‰a by sa
pohor‰ila nad toºk˘m cynizmom, ale pravda je, Ïe tento odkaz
mal Satinsk˘ nahran˘ na záznamníku svojho mobilného telefónu. Bolo to v duchu (i v tele) jeho humoru, inak povedané,
v jeho postoji k Ïivotu – nebraÈ ho (Ïivot i seba) priváÏne, no
na druhej strane sa mu oddaÈ, vychutnaÈ si ho a dopriaÈ mu,
aby si aj on, Ïivot, vychutnal jeho, Satinského.
Mám pred sebou nádhernú knihu Bledomodr˘ svet Júliusa
Satinského, kde takmer ‰tyridsaÈ umelcov – spisovateºov,
novinárov, hercov vzdáva Julovi ãesÈ a úctu, spomína na to,
ak˘ bol a ão s ním zaÏili. Takmer polovica príspevkov v Bledomodrom svete je z pera ãesk˘ch priateºov. Filmov˘ historik
Pavel Taussig dokonca nadpísal svoj text titulkom âesk˘ herec
Július Satinsk˘. âudovaÈ sa môÏe len ãlovek, ktor˘ nie je
v obraze – Július Satinsk˘ bol ten posledn˘ Slovák na svete,
ktor˘ by sa uzatváral do hraníc medzi Záhorím a Zemplínom.
A napriek tomu – ãi skôr práve
preto – málokto prehmatal Slovensko lep‰ie ako on.
„Gróf odchází, smeknûte,“ pí‰e
Bronislav Poloczek. „Satinsk˘
vyuÏívá k charakteristice sv˘ch
rolí pouze sílu své osobnosti a je
to zatracenû silná osobnost,
protoÏe nikdy, ale opravdu nikdy
nenudí. (...) Na Satinského se
prostû chodí v dychtivém oãekávání, protoÏe kdyÏ vidíte Satinského, máte chuÈ na ‰Èavnatou
kotletu, soudek tokajského a jiskrnou konverzaci.“
V knihe Bledomodr˘ svet Júliusa Satinského je aj veºk˘ rozhovor, ktor˘ so Satinsk˘m pre Slovenské pohºady (mal som ãesÈ
byÈ v tom ãase ich ‰éfredaktorom) urobili Eugen Gindl a Peter
Zajac. Bol to skvel˘ rozhovor,
hlbok˘ a múdry – O detstve
v Bratislave päÈdesiatych rokov,
o Slovensku, o na‰ej národnej
povahe, o veselosti a smútku,
ktoré majú k sebe tak stra‰ne blízko... A v tomto rozhovore
Július Satinsk˘, vysvetºujúc rozdiel medzi sebou a jeho autorsk˘m a hereck˘m dvojãaÈom Milanom Lasicom, povedal aj
toto: „Rozdiel medzi Lasicom a mnou spoãíva .. ãudujte sa,
kamaráti! – v tom, Ïe on verí v pokrok a cel˘ Ïivot sa so mnou
optimisticky háda, Ïe pokrok má v Ïivote ãloveka miesto... a ja
si naopak myslím, Ïe by sme mali byÈ Prírode vìaãní, Ïe nás
registruje a ráta s nami. Som za osvieten˘ ·tát, tak ako ho opísal Platón. Za vládu aristokracie ducha. Za tichú harmóniu...
nijaké revoluãné skoky. Darmo sa rovnôstkári snaÏia: liberté,
egalité, fraternité! „Potykajme si v‰etci! Ja som Jano, ty si
JoÏo, ão sme si, to sme si...“ (...) Ja nehovorím: „âlovek, to
znie hrdo!“ alebo „Sme korunou tvorstva!“ Ja som z tej mrazivej noci. Smutn˘ figliar. Viem, Ïe preÏiÈ sa dá len tvorbou
kvalitn˘ch fígºov. Fígºov v tom najlep‰om zmysle slova.“
■
Autor je básnik, prekladateº a publicista
Foto Martin Guzi
politické osobnosti, Božena Fuková bola málo známa tridsaťtriročná ekonómka zo stredného Slovenska. O rok nato 16. októbra 1969 bola zbavená mandátu a prepustená z Inštitútu riadenia. Ďalšie roky pôsobila postupne, najprv ako účtovníčka, neskôr ako referentka. Za celé obdobie normalizácie svoj postoj neodvolala napriek vyvíjaným tlakom. V januári 1990 bola kooptovaná do federálneho parlamentu a v marci 1990 sa stala členkou komisie, ktorá dozerala na odchod sovietskych vojsk z Československa. Až do odchodu na dôchodok pracovala dlhoročná členka Klubu slovenskej kultúry Božena Fuková na Ministerstve zahraničných vecí ČR. Žije naďalej v Prahe.
• Pani Božene Fukovej srdečne blahoželáme k vyznamenaniu a zároveň jej želáme veľa zdravia, úspechov, pokoja a spokojnosti do jej ďalšieho života.
• rč
Foto archív
listy 7–8
10
Mirjana Šišoláková
Elena Kittnarová –
splnený sen
44 rokov stála na popredných domácich aj zahraničných operných scénach. Toto impozantné číslo je naplnené rovnako impozantným obsahom – desiatkami najznámejších postáv v desiatkach svetoznámych, ale aj
slovenských a českých opier, operiet a muzikálov. Nedávne životné jubileum bolo príležitosťou na milé stretnutie a príjemný rozhovor.
lena Kittnarová, rodená Kurbelová,
pochádza z Trnavy a toto mesto jej,
ako sama hovorí, veºmi prirástlo k srdcu
a stále sa doÀ rada vracia. Má veºmi
pekné spomienky na detstvo, rodiãov
a súrodencov. V‰etci vedeli krásne spievaÈ, mama bola síce veºká trémistka
a spievala iba v kruhu rodiny a priateºov,
ale otec a brat boli ãlenmi známeho
trnavského spevokolu Bradlan a sestra,
neskôr sólistka Opery SND v Bratislave
Marta Maierová, zaãínala uÏ ako dievãa
v speváckom zbore Mikulá‰a Schneidera-Trnavského.
E. Kittnarová: My obidve sme odchovankyne Schneidra-Trnavského. Volali sme
ho Mikló‰ báãi a bol to ohromn˘, zlat˘
ãlovek. Uãil na Obchodnej akadémii a ja
som tam chodila do ºudovej ‰koly. Raz
som ho zastavila na chodbe: „Dobr˘
deÀ, pán profesor, ja som tá a tá, Martina sestra a chcela by som u vás spievaÈ v zbore.“ A on hovorí: „A vie‰ ãítaÈ noty?“, „Áno, to viem, aj na klavíri viem hraÈ,“
„Tak príì vo ‰tvrtok na skú‰ku, preskú‰ame, uvidíme.“ Tak
som od 14-tich rokov zaãala chodiÈ do chrámového zboru
a tam som sa veºa nauãila, spievaÈ om‰e a nádherné veci, ão
on komponoval. Veºmi ºutujem, Ïe som si nenechala listy, ão
mi písal a posielal po svojom sluhovi Jankovi, napríklad:
„Drahá Elenka, dnes o piatej príì ku mne, preskú‰ame si, ão
budeme spievaÈ vo ‰tvrtok.“ Spievala som totiÏ sólové veci.
Vìaka nemu som sa odhodlala ísÈ aj na konzervatórium, lebo
ma v tom veºmi podporoval. Rodiãia ma nechceli pustiÈ, lebo
sestra uÏ ‰tudovala spev a vtedy sa to bralo tak, Ïe je to cigánsky Ïivot, Ïe to nie je Ïiadne zamestnanie a dve speváãky
v rodine je priveºa...Ale sestra ma potajomky zobrala na pohovory, prijali ma a aj rodiãia sa s t˘m zmierili.
E
·tátne konzervatórium v Bratislave,
zaloÏené v r. 1919 vychovalo okrem
in˘ch profesií aj desiatky vynikajúcich
spevákov. ·tudovala tu prvá generácia
slovensk˘ch opern˘ch spevákov – Mária
Ki‰onová-Hubová, Margita âesányiová,
Oºga Hanáková, Bohu‰ Hanák. Za ich
úspechom stála profesorka Anna Korínska, povestná svojou prísnosÈou, ale aj
vynikajúcimi pedagogick˘mi schopnosÈami. Aj pani Kittnarová ‰tudovala u nej.
E. Kittnarová: Pani profesorka Korínska
mala maìarskú a rakúsku ‰kolu a v˘bornú techniku, takÏe z toho ãerpala. Ona
sama mala nádhern˘, zvoniv˘ hlas,
ibaÏe bola veºká trémistka a nemohla
vystupovaÈ na javisku. Ale má krásne
nahrávky, a keì nám predvádzala a spievala, my sme jej hovorievali: „Mama“,
tak sme ju volali, „nejdete to za nás
odspievaÈ? „·tudovala som u nej 6
rokov a vìaãím jej za to, Ïe som mala takú techniku a vedela
som si pomôcÈ v t˘ch najÈaωích miestach. Vìaka jej za to!
E. Kittnarová vystúpila na scéne Opery SND v Bratislave po
prv˘ raz e‰te ako poslucháãka Konzervatória v hlavnej postave Dvofiákovej opery Rusalka v r. 1952. V sezóne 1952 – 1953
bola elévkou Opery SND. Po roku ju z re‰trikãn˘ch dôvodov
prepustili. Prijali ju v‰ak do Spevohry Novej scény ako zboristku s povinnosÈou mal˘ch úloh a od r. 1955 do r. 1966 pôsobila v tomto divadle ako sólistka.
E. Kittnarová: Boli to nádherné ãasy v tej operete, bola to jedna
veºká rodina, hoci sme mávali ÈaÏké predstavenia. Vystupovali
sme kaÏd˘ veãer, 17, niekedy aj 22 predstavení do mesiaca.
Predt˘m b˘vali brigády na ‰kolách, tam sme i‰li spievaÈ, ráno
skú‰ka, veãer predstavenie, k tomu zájazdy, ale bola to dobrá
‰kola. Mala som vynikajúcich kolegov, najviac postáv som
Elena Kittnarová
Elena Kittnarová (1931, Trnava) – operná a operetná speváčka (soprán).
Po absolvovaní štátneho konzervatória v Bratislave v roku 1953 bola jednu sezónu elévkou v Slovenskom národnom divadle (SND).
Na trinásť sezón sa stala členkou – sólistkou Spevohry Novej scény, kde sa postupne prepracovala k hlavným postavám tam uvádzaných operiet a muzikálov. Od sezóny 1966 – 1967 bola riadnou členkou Opery Slovenského národného divadla (SND). Hneď počas
prvej sezóny v SND vytvorila s veľkým úspechom postavu Abigail vo Verdiho Nabuccovi. 30. septembra 1993 odišla z SND do dôchodku. I potom účinkovala v legendárnej inscenácii Verdiho opery Nabucco, ktorá mala v Bratislave viac ako 450 repríz.
Jedným z vrcholov jej vokálneho i hereckého umenia sa stala Emília Marty v Janáčkovej opere Vec Makropulos, ako aj titulné postavy v operách Richarda Straussa Salome a Elektra. Stvárnila hlavné postavy v operetách Netopier, Veselá vdova, Modrá ruža,
listy 7–8
11
stvárnila s Karolom Vlachom, potom tam bol Ernest Kostelník,
Gizela Veclová, Oºga Galová, Franti‰ek Hudek, Macháãek...
Rada spomínam aj na Franti‰ka Kri‰tofa Veselého, reÏíroval
napríklad Hrnãiarsky bál od Gejzu Dusíka a ja som bola prvointerpretkou piesne Najkraj‰í kút. Keì uÏ som odrobila v‰etky
na‰e operety, od Dusíka, od Milana Nováka a veºmi sme sa
z toho te‰ili, lebo boli veºmi pekné, dostala som veºkú partiu –
Rosalindu v Netopierovi Johanna Straussa.“
Od Straussovho Netopiera, premiéra bola v r. 1955, sa kariéra
Eleny Kittnarovej odvíjala veºmi r˘chlo. Popri slovensk˘ch
a najznámej‰ích klasick˘ch operetách sa v ‰esÈdesiatych
rokoch zaãali na Novej scéne hrávaÈ aj svetoznáme muzikály:
Pobozkaj ma, Katarína, Hello, Dolly, My Fair Lady, Don Quijote, Fidlikant na streche, West Side Story, Zorba...To bola pre
v‰etk˘ch nová skúsenosÈ. Aj pre pani Elenu Kittnarovú. Potom
ale nastal zásadn˘ obrat v jej umeleckej
kariére. Po niekoºk˘ch hosÈovaniach
v Opere SND sa od 1. októbra 1966 stala
jej sólistkou. A pri‰li tie najkraj‰ie, ale aj
najÈaωie úlohy, spomeÀme aspoÀ
základné tituly: Verdiho Aida, Nabucco,
Macbeth, Pucciniho Tosca, Straussova
Elektra a Salome, âajkovského Eugen
Onegin, slovenské a ãeské opery. Len
postavu Abigail z Nabucca spievala asi
220 krát. Aké je to, keì je nejaká postava e‰te neospievaná a keì je ospievaná
uÏ veºmi?
E. Kittnarová: ËaÏko sa mi to porovnáva,
ale keì sa tak zamyslím, ten prv˘krát
má ãlovek trému, aby to dobre dopadlo
a postupne pri t˘ch predstaveniach ju
odbúrava. A keì uÏ som stála za t˘mi
kulisami, hovorím si, jáj, zase Abigail,
ale patrila medzi moje najobºúbenej‰ie
roly, a ten dvest˘ krát sa pripravujete ako na premiéru, lebo
cítite zodpovednosÈ za kaÏdé predstavenie. A keì to predstavenie má ohlas, veì bolo stále vypredané, keì vidíte to obecenstvo, ako drukuje, to ãloveka drÏí, veì spievame pre nich.
KaÏdá operná hrdinka je svojím spôsobom neopakovateºná
a jedineãná, príÈaÏlivá pre priaznivcov opery. NemôÏeme na
tomto mieste rozoberaÈ v‰etky, ktoré stvárnila pani Kittnarová
(podrobne sa im venuje hudobná teoretiãka a kritiãka Terézia
Ursínyová v knihe o Elene Kittnarovej Îivot na dvoch scénach), ale pri jednej sa predsa len pristavíme. Emilia Marthy
z Janáãkovej opery Vec Makropulos priniesla svojej predstaviteºke veºk˘ úspech a uznanie doma aj v zahraniãí.
E. Kittnarová: Moja Emilia Marthy, to bolo zaujímavé. Vtedy
pri‰iel do Bratislavy Zdenûk Ko‰ler, obsadil ma do tejto postavy a zároveÀ Tibor Fre‰o do Toscy. To bolo veºmi nároãné
obdobie. Vtedy mi mnohí hovorili – veì si zlomí‰ na tom krk!
Ale vìaka na‰ej pani profesorke som mala takú techniku, Ïe
som to zvládla. No a s Janáãkom som potom hosÈovala
v Brne, v Buenos Aires, v Lipsku. To bola nádherná inscenácia. Oni ma úplne prestrojili na starú, ‰edivé vlasy, krásne
biele ‰aty, ako na smrÈ. Cel˘ záver som leÏala na zemi, len
svieãka horela. Aj kritiky mám z toho v˘borné.
Okrem mojich vlastn˘ch nezabudnuteºn˘ch záÏitkov z operetn˘ch aj opern˘ch predstavení, v ktor˘ch som videla a poãula
pani Elenu Kittnarovú, mám e‰te nieão osobné. Vy‰e dvadsaÈ
rokov sme b˘vali v tom istom bratislavskom ãinÏiaku. Ale
moÏno iba dva-tri krát som poãula jej hlas cez otvorené okno.
TakÏe doma asi veºmi necviãila.
E. Kittnarová: Ja som vôbec, ão tu b˘vame od 54. roku, doma
neskú‰ala spievaÈ naplno. Ja si myslím, Ïe to niekto nemá rád,
alebo ho to ru‰í. A keì som sa uãila, tak pri klavíri, so stiahnut˘m pedálom. Ale keì uÏ som spievala,
keì som sa uãila texty, keì som skú‰ala tie ÈaÏké, o‰emetné pasáÏe, tak pri
varení. Varila som, zastala som a zrazu
som vedela, ako to mám spraviÈ.
A potom, my sme mali psa, s t˘m som
chodila ráno okolo jazera, okolo Kuchajdy, tam nikto nebol, tam som sa rozospievala. Alebo, rad‰ej som za‰la do
divadla uÏ o deviatej, alebo veãer som
i‰la uÏ o pol piatej z domu, o piatej som
bola v divadle, tam nikoho nebolo, len
technika stavala. I‰la som sa rozospievaÈ a potom som sa zaãala líãiÈ. O pol
siedmej som bola prichystaná o siedmej vy‰tartovaÈ na tie na‰e zlaté dosky.
Od posledného predstavenia pani Kittnarovej ubehlo síce uÏ pár rôãkov, ale
ona aj ìalej chodí za svojimi kolegami,
na generálky, alebo len tak si podebatovaÈ. A sleduje aj teraj‰iu spevácku garnitúru.
E. Kittnarová: Máme naozaj ‰ikovn˘ch a nadan˘ch, úspe‰n˘ch
mlad˘ch ºudí, novú generáciu. Bola éra slávnych, pani âesányiová, Ki‰onová, potom druhá garda, to sme boli my a teraz
je tretia. VÏdy sa talenty nájdu, lebo my, Slováci, máme v˘bornú technickú ‰kolu a niekedy sú také neporovnateºné hlasy,
napr. ªuba Vargicová, koloratúrka, tá chodí po svete. Tri deti
porodila, tá to len tak pinká, tú koloratúru zo seba, neuveriteºné, taká tenuãká Ïena. Potom Kohoutková, v˘borná, ªuba
Rybárska, tá nastúpila po mne, robí dramatické postavy, teraz
robila Turandot, veºmi krásne. No a z chlapcov tieÏ, máme tam
veºa nov˘ch ºudí, ão uÏ ani ja niekedy nepoznám. TakÏe tie
‰piãky v kaÏdej generácii vÏdy po sebe nieão zanechajú... Autorka je novinárka
Foto archív Eleny Kittnarovej
Hrnčiarsky bál a v ďalších V 60. rokoch minulého storočia, ktoré sa nazývali „zlatým vekom muzikálu“, E. Kittnarová spievala dvojrolu Kataríny a Lily Vanesiovej v muzikále Pobozkaj ma Katarína a Lízu v My Fair Lady. Účinkovala i vo viacerých operách, napr. Piková
dáma, Mackbeth, Trubadúr, Tosca, Krútňava a v ďalších. Hosťovala na viacerých zahraničných operných scénach, účinkovala v nahrávkach pre rozhlas, televíziu, gramofónové platne i ako koncertná speváčka.
• Spracoval rč
Foto archív Eleny Kittnarovej
listy 7–8
12
Dana Beková
Rada
Evropy
Ve čtvrtém čísle časopisu Listy nás Jozef Gáfrik seznámil s Evropským parlamentem, který má své hlavní sídlo ve Štrasburku. Do Štrasburku se podíváme ještě jednou. Město je sídlem několika významných
evropských institucí a bylo by škoda omezit svůj pohled jen na jednu z nich. Svou dnešní návštěvu Štrasburku věnujeme Radě Evropy – nejstarší fungující panevropské organizaci.
ada Evropy je ménû známou star‰í sestrou Evropské unie
a ãasto jsou navzájem zamûÀovány nebo je na nû pohlíÏeno jako na rÛzné orgány jedné instituce. Nebude jistû od vûci
upfiesnit si, jak tomu je ve skuteãnosti.
Rada Evropy byla zaloÏena jiÏ v roce 1949 deseti západoevropsk˘mi státy. Byly to Belgie, Dánsko, Francie, Irsko, Itálie,
Lucembursko, Nizozemsko, Norsko, ·védsko a Velká Británie.
Od té doby aÏ do souãasnosti se poãet jejích ãlenÛ nûkolikanásobnû zvût‰il a dnes ãítá jiÏ 46 ãlensk˘ch zemí vãetnû âeské
republiky a Slovenska.
S ohledem na datum ustavení
organizace je patrné, Ïe vznikla
v reakci na události druhé svûtové
války. JiÏ v dobû svého vzniku si
za svÛj cíl kladla ochranu lidsk˘ch
práv, rozvoj demokracie a dohled
na principy právního státu v ãlensk˘ch zemích. Jak je‰tû uvidíme,
tyto hodnoty se od roku 1949 nijak
v˘raznû nezmûnily a organizace
na ochranu lidsk˘ch práv tak exisZe zasedání Rady Evropy
tuje ve stejné podobû jiÏ 57 let.
Pokud dnes mluvíme o Radû Evropy, musíme si uvûdomit, Ïe
ji tvofií nûkolik orgánÛ, které spolu navzájem spolupracují
a z nichÏ ten nejznámûj‰í – Evropsk˘ soud – je institucí vskutku celoevropskou, neboÈ umoÏÀuje v‰em obyvatelÛm Evropy
bez rozdílu státní pfiíslu‰nosti, národnosti, vyznání, pohlaví,
pÛvodu, atd. obrátit se k nûmu se svou stíÏností.
Z institucí Rady Evropy si nejprve pfiedstavíme Parlamentní
shromáÏdûní a naváÏeme tak na informace, které ãtenáfi získal
jiÏ z minulého ãlánku o Evropském parlamentu. Jen málo se
ví, Ïe v evropsk˘ch institucích máme jako obãané ãlensk˘ch
státÛ Evropské unie a Rady Evropy hned dvojí zastoupení.
O zastoupení v Evropském parlamentu uÏ byla minule zmínka.
Dal‰í zástupci ãesk˘ch a slovensk˘ch voliãÛ jsou na‰i poslanci
v Parlamentním shromáÏdûní Rady Evropy. Parlamentní shromáÏdûní Rady Evropy (PACE) je nejstar‰ím evropsk˘m shromáÏdûním v historii kontinentu. Setkávají se v nûm zástupci 46
národních parlamentÛ. Poslanci jsou do PACE nominováni
R
podle stranického klíãe, tzn., Ïe kaÏdá strana, která se dostane
ve volbách do národního parlamentu, je zastoupena sv˘mi
poslanci na jednání PACE. Národní parlamenty volí nebo jmenují ze sv˘ch fiad 315 ãlenÛ a stejn˘ poãet náhradníkÛ. Podle
poãtu obyvatel je tak kaÏdá ãlenská zemû zastoupena 2 aÏ 18
zástupci. Poslanci v PACE mohou pracovat v rÛzn˘ch politick˘ch skupinách nebo jako nezávislí.
Vefiejná zasedání Parlamentního shromáÏdûní se konají ãtyfiikrát do roka a na programu je vÏdy rozprava o aktuální mezinárodní situaci v Evropû. âasto se
podobn˘ch jednání úãastní osobnosti evropské politiky, za b˘valou
âeskou a Slovenskou Federativní
Republiku to byl napfiíklad tehdej‰í prezident Václav Havel.
V˘sledky rozprav PACE jsou dÛleÏité pro dal‰í orgán Rady Evropy
a tím je V˘bor ministrÛ.
V˘bor ministrÛ je rozhodovacím
orgánem Rady Evropy a tvofií jej
46 ministrÛ zahraniãních vûcí
ãlensk˘ch státÛ nebo jejich
zástupci (velvyslanci) ve ·trasburku. V˘bor ministrÛ sleduje
ãinnost ãlensk˘ch státÛ a dohlíÏí na dodrÏování základních
hodnot organizace. Na sv˘ch jednáních pfiijímá doporuãení
a rezoluce k v˘znamn˘m mezinárodním, ale i národním událostem, dohlíÏí na pfiípadné poru‰ování závazkÛ ze strany ãlensk˘ch zemí. V˘bor ministrÛ také zaji‰Èuje, aby ãlenské státy
naplÀovaly úmluvy Rady Evropy, kter˘ch v souãasnosti existuje na 200.
Odpovûdnost V˘boru ministrÛ je patrná také z jeho práva
dohledu na v˘kony rozsudkÛ Evropského soudu pro lidská
práva.
Tím se dostáváme ke tfietímu v˘znamnému orgánu Rady Evropy – k Evropskému soudu pro lidská práva se sídlem ve ·trasburku. Pozor – nespleÈte si tuto instituci s Evropsk˘m soudním
dvorem v Lucemburku! Ten je orgánem Evropsk˘ch spoleãenství a jeho jurisdikce se vztahuje pouze na 25 ãlensk˘ch státÛ
EU. ·trasbursk˘ soud pro lidská práva má pod svou jurisdikcí
Životné krédo speváčky Eleny Kittnarovej
Keď som začala študovať druhého Straussa, Elektru, po Salome som síce povedala, už nikdy viac Straussa, no prišlo to, bez alternácie, bol to ťažký chlebíček, bolo to
strašne náročné. A pri tom som si tak povedala, čo chceš, Kittnarka, to si v živote nečakala, keď si bola v operete, že raz toto všetko zúročíš v opere, všetky tie krásne
postavy, po ktorých som aj niektorých túžila, už ako študentka, ako Aida, Tosca. A v tej Elektre sa spievalo – ja som spievala – nežiadaj viac, keď šťastie dosiahneš –
a ja som to šťastie dosiahla v tej opere, takže vďaka, vďaka, vďaka...
• mš
Foto archív Eleny Kittnarovej
listy 7–8
13
Budova Rady Evropy
na 800 milionÛ EvropanÛ – obyvatel v‰ech 46 ãlensk˘ch státÛ
Rady Evropy!
Evropsk˘ soud pro lidská práva zaji‰Èuje pfiím˘ pfiístup jednotlivcÛ k prosazování jejich lidsk˘ch práv v souladu s Evropskou
úmluvou o ochranû základních lidsk˘ch práv a svobod. Soud
má 46 soudcÛ, pfiesnû podle poãtu ãlensk˘ch státÛ Rady Evropy. Soudci jsou ve v˘konu sv˘ch povinností nezávislí. K Evropskému soudu se mÛÏe odvolat jak jednotlivec (individuální
podání), tak i stát. Mezistátních podání je v‰ak velmi málo
a naprostou vût‰inu stíÏností tvofií individuální podání. Od
poãátku 80. let minulého století neustále rostl poãet stíÏností
podávan˘ch k Soudu, proto bylo koncem 90. let pfiistoupeno
k revizi stávajícího postupu a byl ustaven jednostupÀov˘ jednotn˘ evropsk˘ soud, kter˘ nahradil dfiívûj‰í tûÏkopádn˘ dvoustupÀov˘ systém. K Soudu se po vyãerpání v‰ech dostupn˘ch
opravn˘ch prostfiedkÛ národní legislativy mÛÏe odvolat kter˘koli obãan ãlenského státu, pokud je pfiesvûdãen o poru‰ení
nûkterého ze základních práv garantovan˘ch Evropskou úmluvou o ochranû lidsk˘ch práv a svobod a doÏadovat se posouzení svého pfiípadu, eventuálnû také spravedlivého zadostiuãinûní, které ãasto mívá podobu finanãního od‰kodnûní stûÏovatele.
Evropská úmluva o lidsk˘ch právech, kterou jsme nûkolikrát
zmínili, je jedním z hlavních mezinárodních dokumentÛ
k ochranû lidsk˘ch práv a svobod. Vznikla v roce 1950 a za 56
let své existence se roz‰ifiovala formou protokolÛ a precizovala formou rozsudkÛ Soudu do takové ‰ífie, Ïe dnes mÛÏeme
hovofiit o evropském systému ochrany lidsk˘ch práv.
âeská a Slovenská republika jsou, pokud jde o mnoÏství stíÏností k Evropskému soudu, na pfiedních místem v pomûru
k poãtu obyvatel. Toto vysoké ãíslo svûdãí o tom, Ïe obãané
obou státÛ mají vysoké právní vûdomí a cit pro poru‰ení
nûkterého ze základních lidsk˘ch práv. Poãet stíÏností podávan˘ch k Soudu na celoevropské úrovni kaÏdoroãnû roste a je
tfieba fiíci, Ïe se na soudní rozhodnutí ãeká mnohdy i déle neÏ
rok. V souãasnosti je pfied Soudem kolem 75 000 podan˘ch
stíÏností, které dosud nebyly fie‰eny. Z tak ohromného ãísla je
zfiejmé, Ïe se obãané Evropy neváhají obrátit na ‰trasbursk˘
soud, jsou-li pfiesvûdãeni, Ïe dochází k poru‰ování jejich lidsk˘ch práv.
Nejen Soudem se v‰ak prezentuje Rada Evropy, byÈ je to její
nejviditelnûj‰í orgán. Rada se vûnuje mnoha dal‰ím otázkách
ochrany lidsk˘ch práv, aÈ je to dohled nad dodrÏováním nûkter˘ch dokumentÛ napfi. Evropské úmluvy proti muãení, Evropské sociální charty nebo Rámcové úmluvy na ochranu národnostních men‰in.
Zaãali jsme odli‰ením Evropské unie a Rady Evropy a skonãíme tím, co mají obû spoleãného. Jsou to dva nepfiehlédnutelné symboly, které se pfii vyslovení jména nûkteré z obou organizací vybaví snad kaÏdému: vlajka, tvofiená dvanácti zlat˘mi
hvûzdami v kruhu na modrém poli a evropská hymna.
Vlajka symbolizuje jednotu evropsk˘ch národÛ a poãet hvûzd
na ní je nemûnn˘, dvanáctka je znakem dokonalosti. Rada
Evropy ji za svou pfiijala uÏ v roce 1955, od roku 1986 je také
vlajkou Evropské unie.
Evropská hymna se hraje pfii v˘znamn˘ch evropsk˘ch slavnostních pfiíleÏitostech od roku 1972 a je jí Óda na radost
z 9. symfonie Ludvika van Beethovena.
Autorka je vedoucí Informaãní kanceláfie Rady Evropy v âR
Foto Council of Europe
Ľudovít Štúr a Slovenská jar
Klub slovenskej kultúry si vás dovoľuje srdečne pozvať na slávnostné otvorenie výstavy JAR SLOVENSKÉHO NÁRODA, ktorá sa
uskutoční v utorok 14. 11. o 17.00 v priestoroch klubu na Lipanskej 4, Praha 3. Výstavný projekt je pri príležitosti Roku Ľudovíta
Štúra. • Vernisáž bude spojená s videoprojekciou, s prednáškou a besedou. Autori výstavy: Mgr. Jozef Beňovský, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice (SNLM SNK) v Martine a PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc., námestník generálneho riaditeľa (Slovenskej národnej knižnice) SNK a riaditeľ Národného biografického ústavu SNK). Otvorenia výstavy sa
osobne zúčastnia jej autori, ako aj ďalší predstaviteľia SNK – Mgr. Peter Cabadaj (SNK, Martin) a Mgr. Eva Kalnická (SNLM SNK,
Martin). Besedu moderuje Helena Nosková. Program pripravil KSK v spolupráci s SNK v rámci Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej
vzájomnosti. Výstava potrvá do 20. 12. 2006. • Vstup voľný.
• rč
Foto archív
listy 7–8
14
Samuel Šikeť
Noblesnosť stará 200 miliónov
rokov má meno Wollemia nobilis
Genius loci
„Svetlo prichádza z východu“, platilo a platí (i bez politických konotácií) o prvých kultúrnych civilizáciách v histórii. Kolískou života bola východná pologuľa a tento priestor, hlavne od rovníka na juh, nás
neustále niečím prekvapuje. Túto skutočnosť som si opäť uvedomil už dávnejšie v pražskom Národnom
múzeu. Bola tu verejne predstavená obrazová encyklopédia Rastliny, zobrazujúca bohatstvo, ktorým nás
obdarúva naša spoločná matka Zem. Každodenne sa však svojou nezodpovednosťou oň pripravujeme
a hlúpo zabúdame, že Modrú planétu – náš jediný domov – je potrebné chrániť.
Duch Aboridžincov na Václaváku
Poviete si: klasická tlaãovka o novej knihe spojená s krstom. Niã
nového! Nie je to tak. V sále „národn˘ch nobilít“ stál strom
zasaden˘ v hranatom ãrepníku, ãosi na spôsob predimenzovaného bonsaja, pripomínajúci ihliãnáã. Ale pozor! Po jeho stranách stáli dvaja bodygardi a prizerajúcich nepustili bliωie neÏ
na meter. UÏ ale ticho, zaãína program! Bradat˘ mladík zaãal
„rozd˘chávaÈ“ kus dutého dreva (akási fujara bez dierok)
a mnohí iste tu‰íte, Ïe ide o prastar˘ austrálsky hudobn˘ nástroj
didjeridoo. Hudobník Ondfiej Smejkal, ktor˘ patrí k najlep‰ím
hráãom v âesku, preniesol poslucháãov do austrálskeho bu‰a:
Rytmiku doplnili drievka a africk˘ bubienok. Pomalé tempo sa
postupne zvy‰ovalo. Vyludzoval pocity slneãného jasu i temnoty hustolesa, z ktorého nás vyviedol na hoºu, aby nám doprial
trojminútov˘ lejak zo zvukov bubna a drievok. Po malej pauze
nás harmónia triády nechala e‰te uzrieÈ slnko nad zenitom...,
preÏiÈ noc plnú nástrah aÏ k opätovnému v˘chodu slnka. (Pri
poãúvaní hudby ãasto zatváram oãi, aby som ju i videl). Tento
raz som videl a poãul dvanásÈ neopakovateºn˘ch minút.
Po skvelom navodení adekvátnej atmosféry sa slova ujal riaditeº Euromedia group A. Kaulfuss a uvítal nenápadného ‰tyridsiatnika, Austrálãana Davida Noblea, kmotru knihy, Miss âR
Katefiinu Stoãesovú, riaditeºa Botanickej záhrady v Tróji Oldfiicha Vacka a ìal‰ích hostí. Pripravená projekcia bola spustená
a nikto z prítomn˘ch sa nepozastavil nad slovensk˘m dabingom. AÏ keì projekcia skonãila, ospravedlnil sa konferencier
za mal˘ renonc: pri zadaní voºby v menu omylom zvolili slovenãinu. Reakcia v sále bola v‰ak veºmi priaznivá a prítomní
kvitovali, Ïe porozumeli úplne v‰etk˘m informáciám. „Vlastne
sme si pripomenuli televízne pondelky a slovenské správy…“,
nostalgia sa vzná‰ala medzi novinármi. Vyvstala tieÏ ìal‰ia
súvislosÈ: o dva dni neskor‰ie na Slovensku vydávalo knihu
vydavateºstvo Ikar. Okrem obligátnych obchodno-marketingov˘ch informácií bolo v‰ak naãase oznámiÈ dlho oãakávanú
správu o prevratnom objave v botanike a jeho prepojení
s na‰imi republikami.
Noblesa prichádzajúca z pradávna
Stromãek, ktor˘ teraz „trónil“ v posvätn˘ch miestnostiach
ãeského národa, je t˘m senzaãn˘m a unikátnym objavom.
Jeho identifikácia v roku 1998 je prirovnávaná k objavu Latimérie podivnej, ktorá bola v roku 1938 vylovená z Indického
oceána. Tak ako bolo neuveriteºné, Ïe sa objaví unikátna ryba
nesúca znaky dávno vyhynutej skupiny, bol i objav rastliny
ãeºade araucariaceae, ktorej „starobylosÈ“ sa odhaduje na 200
miliónov rokov, senzáciou. Bola objavená v lokalite vzdialenej
asi hodinu letu vrtuºníkom od Sydney. A práve teraz sa ujal
slova nenápadn˘ Australãan, ktor˘ zatiaº naãúval jedn˘m
uchom dianiu v sále, druh˘m prekladateºke.
V r˘chlosti som si do poznámok zapísal: David Noble, stráÏca
národného parku v Novom JuÏnom Walese, objaviteº Wollemie nobilis. Hovoril kºudne, zrozumiteºnou angliãtinou o tom,
ako sa raz pri beÏnej, rutinnej v˘skumnej obchôdzke národného parku dostal do takmer neznámeho kaÀonu. V ten deÀ
veºmi pr‰alo a on sa potreboval niekde schovaÈ Dostal sa pod
vysoké... veºmi vysoké stromy, ktoré mu pripomínali „Pine“
(beÏne prekladáme borovica, anglofónni lingvisti obecnej‰ie
ihliãnáã). „Vezmem niekoºko svieÏich vetviãiek spadnut˘ch na
zem a vravím si, tento strom nepoznám! Musím sa pokúsiÈ zistiÈ, ão je to zaã.“ Preãkal pod korunou neznámeho stromu dáÏì
a vonkoncom netu‰il, ão bude nasledovaÈ. Îe rastlina, ktorej
koruna bola skoro kompaktná, je taká v˘nimoãná, to netu‰il.
Československá společnost
Dne 27. 3. 1946 zahájila svoji činnost Československá společnost. Sídlila v Praze a v mnoha dalších českých a moravských městech
měla své pobočky. Svá setkání pořádala na paměť Československé jednoty v Luhačovicích. Společnost měla své předsednictvo pozůstávající z významných osobností slovenského a českého politického, vědeckého a kulturního života. Členy čestného a výkonného
předsednictva byli Edvard Beneš, Jozef Lettrich, Msgr. Jan Šrámek, Petr Zenkl, Ján Ursíny, Andrej Cvinček, Milada Horáková, Ladislav Novomeský, Ján Lichner, Robert Kalivoda, Dušan Jurkovič, Ivan Dérer, Vavro Šrobár, Josef B. Čapek, Milan Ivanka aj.. V různých
oborech pracovaly další významné osobnosti. Hlavním cílem Československé společnosti bylo obnovení česko-slovenské vzájemnosti po 2. světové válce, přenos slovenské kultury a poznatků vědy do českého prostředí a také všestranná pomoc Slovákům, kteří přicházeli do Čech a na Moravu ať už sezónně za prací anebo k trvalému usídlení. • Odbory organizující činnost společnosti byly tyto:
listy 7–8
15
To sa stalo v roku 1994. Po návrate do „civilizácie“ zaãal kolobeh s overovaním pôvodu, zistilo sa, Ïe ide o rastlinu patriacu
medzi fosílie. Vedci ju museli „oÏiviÈ“, a hoci meno dostala
podºa národného parku, pre Linného kvalifikáciu sa muselo
existujúcej rastline dodaÈ adjektívum. PretoÏe dospel˘ strom
pôsobí svojou vzne‰enosÈou a objaviteºovo priezvisko je
Noble (v slovenãine i v ãe‰tine znamená noblesn˘), bola voºba
jasná. Do roku 1998 prebehlo niekoºko v˘skumov, porovnáva-
venovalo po povodni botanickej záhrade v Tróji, pribudne
v súvislosti s krstom encyklopédie Rostliny (na Slovensku Rastlina) ìal‰í obnos na ochranu prírody. Je ním dvadsaÈkorunov˘
„tantiém“ z kaÏdého predaného v˘tlaãku encyklopédie na
zakúpenie sadenice Wollemie vzne‰enej pre praÏskú „Hortus
Botanicus“ ako dar deÈom a ìal‰ím generáciám (strom sa doÏíva okolo 1 000 rokov). Neskr˘val radosÈ a hrdosÈ nad jedineãnosÈou udalosti a povedal, Ïe kniha o rastlinách vedie nielen
pozorného ãitateºa k ekologickému prístupu k prírode, ale jej predaj umoÏní ,
Ïe sa unikátna rastlina ocitne na správnom mieste a prinesie radosÈ mnoh˘m
generáciám. Na otázky typu :“Oãakávate lavínov˘ efekt v ‰írení Wollemie?“
riaditeº O. Vacek objasnil, Ïe práve
v tom je postoj austrálskej vlády úplné
nóvum, lebo miesto „obu‰kovej metódy“ zvolila metódu aukcií. V prospech
ochrany a ‰írenia tejto rastliny na ostatné svetadiely, majú prípadní zberatelia
moÏnosÈ zakúpiÈ kultivary na verejn˘ch
draÏbách.
Slovenské prvenstvo
ní a in˘ch akcií podºa tradiãného kli‰é vo svete vedy. Pán
Noble preÏil úÏas nad svojim epochálnym objavom, dostalo sa
mu uznania v komunite botanikov i niekoºko spoloãensk˘ch
ocenení, ale naìalej zostal stráÏcom Národného parku Wolleman, skromn˘m a priateºsk˘m ãlovekom.
Kniha do knižnice, strom do botanickej záhrady
Andreas Kaulfuss v úvode vyzdvihol predo‰lé encyklopédie:
Zvífie, âlovûk a âesko pochválil tím prekladateºov a odborníkov
z botanickej záhrady, ktorí na vydaní knihy pracovali. Oznámil
tieÏ, Ïe k ãiastke 1 000 000 Kã, ktorú jeho nakladateºstvo
„Najmlad‰ia“ skamenená podoba fosílie Wollemia nobilis je stará 91 miliónov rokov a má zhodné znaky ako
u objavenej dreviny v Austrálii. Znamená to, Ïe máme Wollemiu nielen otlaãenú v kameni, ale pribliÏne 40 kusov
dospel˘ch jedincov schopn˘ch reprodukcie (pomocou ‰i‰iek). 27. apríla
2006 sa konala v priestoroch INCHEBA
EXPO Bratislava v rámci Medzinárodnej v˘stavy FLORA Bratislava prvá
verejná draÏba rastlín Wollemia nobilis
v Európe.
·tyri zo ‰iestich draÏen˘ch sadeníc
z nultej generácie mnoÏenia boli vydraÏené v priemernej nominálnej hodnote
3 200 EUR za kus. Vìaka sponzorovi môÏu „borovicu“ obdivovaÈ i náv‰tevníci Lesníckeho, drevárskeho a poºovníckeho
múzea v Antole pri Banskej ·tiavnici.
Existuje i ìal‰ia moÏnosÈ nadviazaÈ kontakt s rastlinou, ktorá si
„pamätá dinosaurov“, preÏila rôzne zmeny klímy a nástrahy
prírodn˘ch Ïivlov. MôÏete sa staÈ ãlenom „Klubu priateºov
Wollemi Pine“(sídli v SR, kontakt: www.wollemipine.sk, alebo
[email protected]).
■
• Odbor studijní, kulturní, národohospodářský, právní publikační, národopisný, společenský atd.. Činnost Československé společnosti byla velmi rozmanitá a vysoce odborná. Společnost připravovala výstavy slovenských knih spojené s besedami o slovenské literatuře, pořádala výstavy slovenských výtvarníků, lidových umělců po českých zemích. Podílela se na vydávání slovenských knih, propagaci slovenské vědy, literatury a umění. Organizovala výměnné zájezdy českých a slovenských dětí mezi českými a slovenskými
městy. Pořádala různé národopisné akce v různých městech – např. slovenský „fašiang“ v Ostravě, výstavy lidového umění v českých
městech, vystoupení folklórních souborů apod.. Organizovala divadelní představení slovenských herců všude v Čechách a na Moravě, iniciovala slovenské vysílání také po celých Čechách a na Moravě. Spolupracovala s mnoha institucemi – Českou akademií věd,
Uměleckou besedou, do které se po poúnorovém tlaku na zánik společnosti hodlala také včlenit atd… • Kromě již výše uvedených
Autor je publicista
Foto archív
listy 7–8
16
Ursula Milly
Letní výlety paní
Thálie
Tvrzení, že letní měsíce jsou v kultuře okurkovou sezonou, už dávno neplatí. Produkční společnosti
i samotní divadelníci se předhánějí v tom, co v čase léta návštěvníkům nabídnou. Kromě již standardních
míst, obohacených letním výletem paní Thálie, jako je Pražský hrad, se letos v létě rozeznívaly jevištní
řečí i Nový svět a starobylý Vyšehrad.
Hvězdami Cyrana jsou herci z COMPANY
a tvárná Zuzana Onufráková. Hereãka slovenského pÛvodu se
narodila v roce 1981 v Pre‰ovû, po studiu na bratislavském
Oblíbená a stále nav‰tûvovaná praÏská scéna Divadlo v Celetgymnáziu nastoupila na praÏskou DAMU, kde byl jejím profené se také pfiidala a to tzv. Letním speciálem spolku Ka‰par.
sorem Boris Rösner. Vefiejnost ji zná z televizního seriálu
Letním titulem byl Cyrano Edmonda Rostanda s Martinem
Redakce. Na podzim se stûhuje do Ústí nad Labem, kde pfiijaHofmanem v hlavní roli. Po desetiletí se osvûdãen˘ titul na
la angaÏmá v âinoherním studiu.
prkna Ka‰parÛ opût vrátil: v devadesát˘ch letech zde hrál
Cyrana principál Jakub ·palek. KaÏdá inscenace této hry, uÏ
od ãasÛ jejího vzniku, stojí a padá s titulním hrdinou. Toto léto
Komedie s tancem na Novém světě
jsme se na jevi‰ti v Celetné setkali s Hofmanov˘m Cyranem
Divadlo Ungelt jiÏ druhou sezonu nabízí sv˘m pfiíznivcÛm
coby mlad˘m, melancholick˘m, nevyzrál˘m, neujasnûn˘m
prázdninov˘ repertoár na své Letní scénû, která stojí na praÏa nehrdinsk˘m muÏem, kter˘ „ale má
ském Novém svûtû. Nová inscenab˘t“ siln˘m protipólem mladému
ce, pfiipravená pro toto jevi‰tû, byla
a nevyzrálému Kristiánovi (Jan Janzde uvádûna pod názvem ·est
kovsk˘) i zralému a hrdinskému De
taneãních hodin v ‰esti t˘dnech.
Guichemu (Filip BlaÏek). JenomÏe jeho
Lehká komedie Richarda Alfieriho
Cyrano zÛstává pouze melancholicvychází z reálné inspirace: „Byl jsem
k˘m a neujasnûn˘m kumpánem mezi
s matkou v tanãírnû. A pohled na ty
drsn˘mi a bujar˘mi vojáky. Síla ·palpeãlivû upravené star‰í dámy, co se
kovy letní inscenace je v nûkolika málo
ze v‰ech sil snaÏily vzdorovat neúmetaforách, napfi. kdyÏ Cyrano coby
prosné síle stáfií a najít v tanci svou
kritik sleduje slavného komika Montfb˘valou krásu a ladnost, mû opravleuryho (v˘teãná Zuzana Onufráková),
du hluboce zasáhl. A my‰lenky se
nebo nûkolik sekund v kavárenské
mi samy od sebe rozbûhly...“ Vedle
scénû, kdy Cyrano má schÛzku s Roxajedné takto elegantní dámy (Chantal
nou (Jitka âvanãarová). BohuÏel na
Poullain), Ïijící jako slu‰ná spofiádaplochu dvou hodin je to pfiíli‰ málo. M.
ná vdova ve slu‰né ãtvrti, se jednoHofman zÛstal postavû Cyrana mnoho
ho dne objeví chlápek (Oldfiich KaidluÏen: jak po stránce intelektuální, tak
ser), kter˘ sv˘m zjevem, chováním
v schopnosti odstupu a sebeironie.
i man˘ry je v‰ím jin˘m, jen ne adeSám o tom fiekl: „Cyrano... V‰echno,
kvátním a pfiijateln˘m protûj‰kem.
co bych teì napsal, mi pfiijde nûjak
Homosexuální uãitel tance a konzermálo... – jako kdyÏ do ringu boxera
vativní vdova po baptistickém
„pozve“ Muhammad Ali... Asi tak.“
duchovním se spolu uãí tangu,
BohuÏel, hozená rukavice zÛstala skusalse, walsu... zajímavé téma, fieklo
Šest tanečních hodin v šesti týdnech
teãnû leÏet uprostfied ringu. Více
by se. Svou ãeskou premiéru mûla
romantické poetiky, ‰ermífiského dryáãnictví i rytífiskosti neÏ
komedie letos 19. kvûtna v Divadle Ungelt v reÏii ZdeÀka
v samotném Cyranovi je v herecké Company (Franti‰ek KreuDu‰ka. Spojení na‰ich dvou pfiedních hercÛ v takto jasnû a jedzmann, Filip Rajmont, aj.), kde hraje i jediná Ïena, v˘teãná
nodu‰e nastaveném schématu mÛÏe pfiinést jedinû a pouze
cílů, tj. obnovení harmonického soužití Čechů a Slováků ve společném státě, překlenutí dosavadní neznalosti o slovenské kultuře,
vědě atd. v českém prostředí, Československá společnost spolupracovala s místními odbory Matice slovenské. MOMS vznikaly na
území Čech a Moravy v letech 1947–1948. Odbory Matice slovenské založili v Čechách delegáti Matice slovenské z Martina, pracovníci z Povereníctva informácií a osvety na své cestě za Slováky v Čechách a na Moravě v únoru 1947. Další odbory MS vznikly po
vzoru již založených. Jak vyplývá z ukázek, členství v MOMS mělo přinášet také výhody a to nejen kulturní. Na tyto výhody a organizování spolkové činnosti seshora citlivě reagovali zejména reemigranti z Rumunska, Maďarska, Francie i další, které návrat do Československa zklamal. Většina MOMS v Čechách zanikla po únoru 1948, když byly začleněny do osvětových rad pod dohled KSČ.
Výjimkou se stala Praha, kde vznikl odbor Matice slovenské v roce 1951 – již se zřejmým, z institucí podléhajících monopolu moci
listy 7–8
17
„pohodovou“ podívanou, coÏ se také stalo. Jednotlivé
lekce jsou rytmizovány zvonkem u dvefií a zvonkem
telefonu, kdy znudûná, nesnesitelná a Ïárlivá sousedka
z dolního bytu volá a otravuje. ·est t˘dnÛ, kdy se hlavní aktéfii setkávají, je naplÀováno nejenom pravdou
o tragické minulosti obou, ale i pfiiznáním nové reality
o Lillyinû nemoci a nebo sblíÏením Michaela se synem
zemfielé sousedky z dolního bytu. Dosti schematick˘
pfiíbûh je zajímav˘ taneãními ãísly, která oba herci zvládají s pfiirozeností a milou non‰alancí. O mnoho dramatiãtûj‰í záÏitek neÏ samotné pfiedstavení v‰ak nabídl
odcházejícím divákÛ pak pohled na osvûtlené Hradãany
a mosty nad Vltavou.
Studio DVA letos opět uvedlo slovenské
hosty
V praÏském ·vandovû divadle na Smíchovû se uÏ po nûkolik let
uskuteãÀuje divadelní pfiehlídka Léto hereck˘ch osobností,
organizované Studiem DVA. Letos ji uvedla ãeská premiéra
nazvaná Klára a Bára a dal‰ím pfiitaÏliv˘m diváck˘m momentem byl rovnûÏ novû pokfitûn˘ jevi‰tní prostor na praÏském
Vy‰ehradû. Na zdej‰í letní scénû byla uvedena ãeská premiéra
tragikomedie Petera Quiltera Na konci duhy. V hlavní roli slavné hollywoodské hereãky a zpûvaãky Judy Garland se pfiedstavila Hana Maciuchová. Stejnû jako v minul˘ch letech i letos
vystoupili na Smíchovû sloven‰tí divadelní umûlci z bratislavsk˘ch souborÛ
ASTORKA Korzo _90 a ·túdio L+S.
V ãervenci, srpnu i záfií se pfiedstavili se
sv˘m hereck˘m koncertem v âechách
stále víc populární Anna ·i‰ková a její
kolega Ady Hajdu. Hru s názvem
Odjezdy vlakÛ napsal a v Bratislavû
sám reÏíroval ãesk˘ scenárista a reÏisér Petr Zelenka. Pfiíbûh dvou hercÛ,
ktefií jsou unavení, zmatení a jejich
budoucnost je nejistá. Hlásí odjezdy
vlakÛ, odlety letadel, dabují cizí filmy
a otevírají benzínové pumpy. Kromû
toho se obãas setkají v jedné podivné
divadelní hfie s názvem „âíÀani“.
Hereãka, její b˘val˘ manÏel a její souãasn˘ pfiítel Boris, kter˘ nepfii‰el.
Drama napsané pro sedm lidí hrají dva
a tento pokus konãí jak rozpadem
pfiedstavení tak i v‰ech beztak dost
vratk˘ch vztahÛ. Pfiedstavení je skvûlou hereckou pfiíleÏitostí pro dva
v˘borné slovenské komiky, ktefií s bravurou zvládají vtipné situace, neãekaKontrabas
ná pfiekvapení a mnoÏství pfievlekÛ.
Frankie a Johnny
Jejich v˘kony byly odmûnûny boufiliv˘mi ovacemi. Dal‰ím titulem v podání slovensk˘ch divadelníkÛ byla v srpnu známá
McNallyho hra Frankie a Johnny (Marián Gei‰berg a Kamila
Magálová). Komorní tragikomedie o vzájemném hledání dvou
zranûn˘ch a hlubok˘ch lidsk˘ch bytostí byla díky hercÛm siln˘m divadelním záÏitkem. V záfií se jiÏ po druhé v leto‰ním roce
pfiedstavily Priateºky, divadelní hra souãasného slovenského
autora Pavla Weisse. Pfiíbûh, kter˘ v anotaci fiíká, Ïe pfiiná‰í neotfiel˘ pohled na pfiátelství a partnerství, jak je vnímají dne‰ní lidé
z tzv. „vy‰‰ích“ vrstev, je ve skuteãnosti sledem dialogÛ jako vystfiiÏen˘ch
z prÛmûrné telenovely. Schematické
charaktery, které se s ve‰kerou snahou
a mistrovstvím pokou‰ely oÏivit Marta
Sládeãková a Anna ·i‰ková, nemûly
sílu odbourat tematické kli‰é. Tragikomické trio – jiÏ zmínûné dámy a Vlado
âern˘ – pfiiná‰í na jevi‰tû mnoho situací, které jsou nám v‰em moc známé,
ale pokus o moderní psychologickou
hru zÛstal bohuÏel tentokrát pouze
u televizních BakaláfiÛ. To slavné
monodrama Kontrabas Patricka Süskinda nabídlo pohled na lidskou psychiku, klenoucí se od agresivního
vychloubaãství pfies sebezáchovn˘
optimizmus aÏ k hluboké existencionální skepsi. V podání Martina Huby
bylo pomyslnou skvûlou, voÀavou
a barevnou tfie‰niãkou na dortu leto‰ního Léta hereck˘ch osobností nejen
na Smíchovû, ale i v celé Praze.
■
KSČ, plánovaným zánikem Československé společnosti. • Československá společnost každoročně pořádala sjezdy v Luhačovicích, kde hodnotila svoji činnost. Přes svoji intenzivní působnost a politické ústupky (např. okamžité zřízení akčního výboru KSČ, který vedl L. Novomeský) Československá společnost
zanikla pod tlakem poúnorových politických poměrů v roce 1953. Část jejích organizátorů a členů byla
vězněna, popravena, obviněna z úkladu proti republice, z tzv.slovenského buržoazního nacionalismu,
otevřeně a skrytě perzekvovaná, část emigrovala do zahraničí (Milada Horáková, Vladimír Clementis,
Ladislav Novomeský, Petr Zenkl, Ján Ursíny aj.).
• hn
Foto Helena Nosková
Autorka je nezávislá publicistka
Foto archiv
listy 7–8
18
Samko Tále
Z Tretej knihy
o cintoríne
(2. časť)
Mňa sa stále pýtajú, že čo si myslím, že ako je na Slovensku. To vôbec nie je iba tak, že ako je na Slovensku,
lebo na to treba mať veľmi inteligenciu, že ako je na Slovensku, ale ja viem, že ako je. Na Slovensku je teplo.
Tak veľmi teplo, že každý hovorí, že aké je teplo a že voľakedy také teplo nebolo. Lebo voľakedy boli ľudia chudobní a nemali bohaté veci ako autá a továrne, čo robia výfuky, ktoré potom smrdia a kazia povetrie, ohľadom
ktorého je teplo. Voľakedy boli ľudia dobrí, lebo boli chudobní. Teraz sú ľudia zlí, lebo už nie sú chudobní.
A robia teplo.
ajviac kazia teraz povetrie Ameriãania, lebo oni sú bohatí, ão nikto nemá rád a potom aj robia v‰elijaké filmy, ão
idú stále v televízoroch a potom v‰etci hovoria, Ïe Ameriãania
sa v‰ade pchajú, lebo keby sa Ameriãania v‰ade nepchali, tak
by neboli stále v televízoroch.
No nie? No áno!
Oni tak pokazili Ïivotné povetrie v Amerike a aj na svete, Ïe aj
na Slovensku je v lete teplo, ão kaÏd˘ nenávidí, lebo sa potí,
ohºadom ãoho nadáva.
A iné.
Ale teraz uÏ bude na Slovensku veºmi dobre, lebo
my máme teraz zase jednu
novú vládu, ktorá je veºmi
dobrá a povedala, Ïe my
nechceme byÈ takí bohatí
ako v Amerike, ohºadom
ãoho sa v‰etci te‰ili, Ïe uÏ
nik nebude bohat˘, lebo to
je veºmi nezdravé ohºadom Ïivotného povetria
a uÏ nikdy nebude v lete
teplo a e‰te aj bude v‰etko
zadarmo.
Aj ja som sa veºmi te‰il.
Najviac som sa te‰il, Ïe
chudobní, ktorí sú dobrí,
budú maÈ v‰etko zadarmo a bohatí, ktorí sú zlí, niã nebudú
maÈ zadarmo. Lebo vykorisÈujú. Tak im treba, vykorisÈovateºom! Len v tom je najváÏnej‰í problém, Ïe ja niekedy neviem,
Ïe ãi niekto nepovie, Ïe aj ja som bohat˘, lebo ja som veºmi
‰porovliv˘ a skromn˘ a preto som aj bohat˘ ohºadom peÀazí.
Ale ja som bohat˘ ohºadom nosenia kartónov do Zberne a nie
ohºadom vykorisÈovania, tak ak niekto povie, Ïe ja niã nebu-
N
dem maÈ zadarmo, tak sa veºmi ro‰ãúlim. Ale nová vláda také
iste nepovie, lebo ona vie, Ïe ja som dobr˘ a odkladám peniaze Sk do banky a nemíÀam ich na autá a továrne, ohºadom
ãoho nerobím zlé Ïivotné povetrie ohºadom v˘fukov.
Niekedy si myslím, Ïe keì budú maÈ chudobní v‰etko zadarmo
a nik nebude bohat˘, Ïe to bude veºmi pekné, lebo to bude
zase ako keì e‰te bola Komunistická strana na ãele. Len
potom neviem, ãi nebude vadiÈ, Ïe ja mám peniaze Sk uloÏené v banke, aby potom
nepovedali, Ïe ja som bohat˘. Lebo potom budem aj ja
zl˘ ako Ameriãania a nik si
ma nebude váÏiÈ, lebo som
bohat˘. To by ale bola hotová katastrófa a keì na to
myslím, aj sa niekedy
musím ro‰ãúliÈ, lebo potom
neviem, ão a ako a ão a ja
sa nesmiem ro‰ãuºovaÈ,
lebo mne to veºmi ‰kodí na
orgány, najviac keì je teplo.
Vtedy aj niekedy nerád
pí‰em, Ïe ako je na Slovensku, ale ja som uÏ spisovateº a vtedy je povinné si
myslieÈ, aj keì to ‰kodí na
orgány a je teplo.
Je to veºmi zloÏité a ja nenávidím, keì je nieão zloÏité, lebo sa
ro䋜lim.
A iné.
Autor je spisovateº, Komárno
Kresba Fero Jablonovsk˘, kresliteº Modra
Jazz v Bratislave (odporúčame ušiam vašim)
Tak, ako je už príjemnou tradíciou, ozve sa i tento rok na jeseň v Bratislavskom PKO jazzová hudba z rôznych kútov sveta. Od 20. do
22. októbra sa tu totiž uskutoční ďalší ročník Bratislavských jazzových dní, ktorých korene siahajú až do roku 1975. Práve vtedy sa podarilo skupine nadšencov pod vedením Petra Lipu a Jána Kaspera zorganizovať po prvý raz v Centrálnom vysokoškolskom klube
(V – klube) niečo, z čoho sa za dobu svojej existencie postupne vyvíjalo a nakoniec i vyvinulo jedno z najprestížnejších slovenských kultúrnych podujatí.
I keď tento druh hudby na prvé počutie neosloví každého, ide o naozaj veľmi kvalitnú záležitosť. Ak sa teda vôbec dá hovoriť o jednom
druhu hudby, ktorý toto krátke slovko jazz zastrešuje. Súbeh rytmov, tónov, harmónií i rozmanitosť aranžmánov a vplyvov z rôznych kútov
sveta zrejme nemá inde obdobu. Je to pomyselná zmes chutí, vôní a farieb. Univerzálnosť hudby ako dorozumievacieho prostriedku tu
dosahuje vrchol svojej formy. Dokáže vyniknúť v hmle cigaretového dymu, dopĺňaný jemným cinkaním kociek ľadu na dno pohára i zaliaty potom z divokého tanca. Duša človeka je komplikovaná a práve jazz môže byť otvoreným oknom či bránou k nej bez akýchkoľvek
póz alebo iných filtrov, skresľujúcich tento pohľad. I napriek tomu, že to nemusí byť hneď zrejmé, jazzom sa zaoberajú z prevažnej časti
listy 7–8
19
Samko Tále
Z Tretej knihy
o cintoríne
(3. časť)
Ja som teraz zase veľmi slávny, ale nie ohľadom toho, že som spisovateľ, ale ohľadom toho, že som bol
preskúmaný. To znamená, že ja som povedal, že čo a ako a čo. Otázku ohľadom preskúmania mi dával
jeden v telefóne, čo povedal, že bude dávať otázky ohľadom preskúmania, ale neukázal mi žiadnu legitimáciu, čo sa ale rozumie samé so sebou, lebo v telefóne mi ju nemôže ukázať, lebo telefón je neviditeľný,
no nie?
No áno!
Lebo mÀa sa uÏ raz jeden tak˘ p˘tal, ale ten mal legitimáciu
v púzdre, Ïe ãi obºubujem v˘robky Hamé, pretoÏe môÏem
vyhraÈ zájazd pre dve osoby, ale ja nie som Ïiadny debil, naão
by mi bol zájazd pre dve osoby, keì ja som len jedna osoba?
No nie?
No áno.
Tak som niã nepovedal, lebo
ja mám veºmi inteligenciu.
A iné.
A potom mi povedal ten
dotyãn˘ v telefóne, Ïe ãi obºubujem nového slovenského
prémiéra, tak som sa uºahãil,
Ïe sa nep˘ta na v˘robky
Hamé, tak som povedal, Ïe
poviem. Lebo ja nového slovenského prémiéra veºmi
obºubujem, lebo on je najlep‰í na svete a aj na Slovensku,
lebo cez voºby dával kaÏdému
uterák zadarmo a potom
povedal, Ïe za lekára sa uÏ nebude platiÈ 20,-Sk a nakoniec
povedal, Ïe v‰etci dôchodcovia dostanú za odmenu 2000 Sk
na Vianoce. Potom v‰etci hovorili, Ïe koneãne si niekto v‰íma
aj nás, chudobn˘ch.
Aj ja som hovoril, Ïe koneãne si niekto v‰íma aj nás, chudobn˘ch.
Tak som povedal, Ïe ho veºmi obºubujem, lebo si niekto koneãne v‰íma aj nás, chudobn˘ch.
Potom sa ma op˘tal, Ïe ão si myslím, kto to zaplatí.
Ja som sa veºmi zºakol, lebo ja neviem, kto zaplatí uteráky
a iné, odkiaº to mám vedieÈ, mne nikto niã nepovedal, tak odkiaº to mám vedieÈ, keì mne nikto niã nepovedal, Ïe kto zaplatí?
Tak som rad‰ej poloÏil telefón, lebo som bol veºmi zºaknut˘
a i‰iel som za RSDr. Gunárom Karolom, ktor˘ bol voºakedy
Komunistická strana a teraz je iba dôchodca, Ïe kto to zaplatí, lebo ja som sa bál, aby som to nemusel platiÈ ja, lebo ãlovek nikdy nevie, ale RSDr. Gunár Karol povedal, Ïe to zaplatia banky, tak uÏ som nebol vôbec zºaknut˘, lebo keì to zaplatia banky, tak to predsa nezaplatím ja a ani nik in˘ na svete,
no nie?
No áno!
A potom bolo také, Ïe hovorili
v Správach, Ïe robili v˘skum,
Ïe ako ºudia veºmi obºubujú
nového prémiéra a Ïe 42percent povedali, Ïe veºmi obºubujú a ja som sa te‰il, Ïe uÏ
som slávny aj ohºadom
preskúmania, lebo ja som bol
42percent, lebo keby som tam
nebol, tak by to bolo len 41percent, to sa rozumie samé so
sebou! Len som bol tro‰ku
neistotn˘, Ïe preão sa nep˘tali
viac ºudí, Ïe ãi majú radi prémiéra, lebo keby sa napríklad
op˘tali 100 ºudí, mohlo by ho obºubovaÈ 100percent. Ale ja
som radostn˘ aj tak, uÏ máme prémiéra, ktor˘ si v‰íma aj nás,
chudobn˘ch a zaplatia to banky a nie my a e‰te som radostn˘, Ïe 42percent je na Slovensku tak˘ch ako ja a keì budú
v‰etci na Slovensku ako ja, potom budú v‰etci radostní
a v‰etci budú bohatí a banky to za nás budú platiÈ a potom uÏ
vÏdy bude nov˘ slovensk˘ prémiér 100percent, lebo on je
dobr˘ a v‰íma si koneãne aj nás, chudobn˘ch.
Autor je spisovateº, Komárno
Kresba Fero Jablonovsk˘, kresliteº Modra
hudobné telesá alebo jednotliví muzikanti z najkvalitnejších hudobných „vrstiev“, nestrácajúc pritom vášeň. Veľakrát sú
to „hudobné mozgy“ prednášajúce na prestížnych univerzitách po celom svete, vysoko cenení odborníci, najímaní často
ako štúdioví hráči, dopomáhajúci svojím umom k vyššej kvalite hudby u hviezd, kde by sme to vôbec nečakali. Mená ako
Laco Déczi, Courtney Pine, Jiří Stivín, Gregory Burk, Jozef „Dodo“ Šošoka, Michel Petrucciani, či Andrej Šeban hovoria
za všetko. A to je iba zlomok z pomyselných hudobných klenotov, ktoré sa v priebehu histórie Bratislavských jazzových dní
objavili na scéne. V tohtoročných lúčoch pódiových reflektorov sa budú vyhrievať protagonisti z Poľska, Maďarska, USA,
Slovenska, Kuby, Česka, Francúzska i z Anglicka. Objavujú sa tu mladé, nádejné hviezdičky, ale i osvedčené mená, zaručujúce neklesajúci vysoký štandard.
Nezostáva nič iné, iba Bratislavské jazzové dni vrelo odporúčať a tešiť sa na tri dni preplnené skvelými hudobnými výkonmi pozvaných hostí.
• jch
Foto archív
listy 7–8
Mirjana Šišoláková
20
S rozhlasom nikto
nie je sám…
…povedala mi kedysi v sedemdesiatych rokoch minulého storočia jedna staršia pani poslucháčka, s ktorou som nahrávala rozhovor počas festivalu pôvodnej českej rozhlasovej hry Prix Bohemia v Plzni. Odvtedy sa v oblasti rozhlasového vysielania naozaj všeličo zmenilo, ale pre ľudí, ktorí chcú a vedia počúvať, ostáva rozhlas nenahraditeľným spoločníkom. Nič na tom nemení ani fakt, že sú tu nové elektronické
médiá a že rozhlas na Slovensku oslavuje práve tento mesiac osemdesiatku.
3. október 1926 – začiatok vysielania z Bratislavy
Prví rozhlasáci
Vlastne to nie je úplne presné. Zatiaº ão dátum prvého oficiálneho vysielania na území âeskoslovenska zo stanice v Kbeloch pri Prahe je známy – 18. máj 1923,/iba rok po vzniku prvej
európskej vysielacej spoloãnosti British Broadcasting Corporation – BBC vznikla spoloãnosÈ Rádiojournál, ktorá mala vo
vtedaj‰ej âSR monopolné právo na v˘robu rozhlasov˘ch relácií/, s vysielaním z Bratislavy je to trochu zamotanej‰ie. Vopred
ohlásen˘ program sa zaãal pokusne vysielaÈ 3.
augusta 1926, dvakrát do t˘ÏdÀa. Pravidelné
kaÏdodenné vysielanie sa malo úradne zaãaÈ
15. septembra, ale z rôznych dôvodov sa presúvalo aÏ do 3. októbra, kedy sa uskutoãnil priamy prenos opery Traviata z vtedaj‰ieho
Mestského divadla. Ale prvé rozhlasové pokusy na Slovensku sa robili uÏ koncom roku 1925
v Haniske pri Ko‰iciach.
TakÏe vedenie Rádiojournálu otvorilo na Veºkú
noc 1927 poboãku aj v Ko‰iciach.
Prv˘ riaditeº, lep‰ie povedané správca bratislavskej odboãky
RádioÏurnálu bol Ïupan Ladislav Moy‰. Prv˘m hlásateºom dr.
Július Rand˘sek. Techniku mal na starosti Karel Koníãek. Ako
umeleck˘ vedúci a vedúci hudobnej ãasti vysielania pôsobil vtedaj‰í riaditeº SND Oskar Nedbal. Vo funkcii dirigenta rozhlasového orchestra sa uplatnil profesor bratislavského Konzervatória Milo‰ Ruppeldt, ktor˘ sa neskôr stal aj riaditeºom rozhlasu.
Prečo sa rozhlas volá rozhlas
Nov˘ vynález zo zaãiatku 20. storoãia – bezdrôtová telefónia, alebo tieÏ rádiotelefónia, ãi
rádio, nemalo v ãase svojho vzniku v âeskoslovensku domáce pomenovanie. V archívnych materiáloch sa zachovalo, Ïe Rádiojournál vypísal poslucháãsku súÈaÏ na ãesk˘ názov.
Ani jeden z návrhov, ktoré pri‰li, sa v‰ak nepozdával. Slovo „rozhlas“ priniesol redaktor
J.D.Richard, vlastn˘m menom Durdil. Vytvoril
ho podºa anglického broadcasting – rozhadzovanie, rozsievanie zvuku do diaºky a ‰írky –
rozhlasovanie. A zariadenie, ktoré rozhlasuje,
sa môÏe volaÈ – rozhlas. Durdilov nápad sa ujal
nielen v âechách, ale aj na Slovensku.
Budova rozhlasu na Zochovej ulici
Právna poradňa
JEDNOSTRANNÉ ZVYŠOVÁNÍ NÁJEMNÉHO Z BYTU
Zákon číslo 107 z roku 2006 nabyl účinnosti 31. března 2006 a ve své první části upravuje možnost jednostranného zvyšování nájemného z bytu, které je možné uplatnit během čtyrletého období od 1. ledna 2007 do 31. prosince 2010.
Zvyšování jednostranného nájmu nelze uplatnit u všech bytů. Nevztahuje se například na „klasické stavební bytové družstva“, které byly zřízené po roce 1958, bytové družstva označované podle dřívějších předpisů jako lidová bytová družstva, které jsou v nájmu jejich členů. Jednostranné zvýšení nájemného upravuje § 3 výše citovaného zákona. Toto lze uplatnit v období, které začíná dnem nabytí účinnosti zákona a končí dnem 31. prosince 2010. Pronajímatel je oprávněn jednostranně zvýšit nájemné jedenkrát
ročně počínaje 1. lednem 2007 a následně vždy k 1. lednu, popřípadě později, avšak nikoliv zpětně za období, které uplynulo od 1. ledna daného roku, pokud se s nájemcem
na změně nájemného nedohodne jinak. Oznámení pronajímatele o jednostranném zvýšení nájemného musí mít písemnou formu a musí obsahovat zdůvodnění, že byla
řádně stanovena výše nájemného na základě maximálního přírůstku měsíčního nájemního tj. že navýšení bylo provedeno v souladu se zákonem a se Sdělením Ministerstva
pro místní rozvoj. Sdělení Ministerstva pro místní rozvoj bylo publikováno ve Sbírce zákonů č. 333 z roku 2006. V případě společného nájmu bytu manželi se doporučuje doručovat oznámení o jednostranném zvýšení nájemného všem nájemcům, tedy i oběma manželům. V případě, že jednomu z nájemců (manželů) bylo doručeno oznámení později, počíná lhůta tří kalendářních měsíců běžet až od doby toho pozdějšího doručení. Způsob a formu doručování zákon neupravuje. Lze však doporučit prostřednictvím poš-
listy 7–8
21
Prvou hlásateºkou, uÏ od leta 1926, bola vtedy
25-roãná Mária Holéczyová. Ako si e‰te aj po
rokoch spomínala, zúãastnila sa konkurzu,
hoci o tom ani nevedela. Do banky, v ktorej
pracovala, jej niekto zatelefonoval, a keì si uÏ
myslela, Ïe si z nej robia vtipy, dozvedela sa,
Ïe práve obstála v talentov˘ch skú‰kach na
hlásateºku. Vysielalo sa iba tri-‰tyri hodiny
denne, od piatej popoludní, takÏe ani nemusela daÈ v banke v˘poveì. Okrem hlásenia
mala na starosti administratívu, kore‰pondenciu aj úãtovníctvo. Bola nielen prvou slovenskou hlásateºkou, ale aj jednou z prv˘ch
v Európe vôbec. V rozhlase pôsobila do konca
roku 1927.
Neskôr prichádzajú do rozhlasu pracovaÈ
známi slovenskí spisovatelia, napr. ªudo Zúbek
ãi Dobroslav Chrobák. Z osobností, ktoré
budovali rozhlasové vysielanie v Ko‰iciach, ale
ovplyvnili jeho tvár a kvalitu v celej republike,
vynikol Emil Rusko, pôvodn˘m povolaním uãiteº, ale uÏ od r. 1928 intern˘ zamestnanec rozhlasu. Patrí mu viacero prvenstiev: zaviedol
vysielanie pre ‰koly a pravidelnú hru pre mláIstý čas bol rozhlas aj na dnešnom Jakubovom námestí
deÏ v sobotu popoludní, ktorá sa vysiela
dodnes, zaloÏil rozhlasovú dramatickú druÏinu a uviedol prvú
pyramída na M˘tnej ulici, sídlil rozhlas v obidvoch objektoch.
pôvodnú slovenskú rozhlasovú hru Sukniãkár od Jozefa Jo‰Len Jakubovo námestie sa aÏ do r. 1990 volalo Leninovo.
tiaka, mimochodom vedúceho slovesného vysielania v ko‰ickom ‰túdiu.
Obrátená pyramída
Obdivovaná aj kritizovaná. Táto unikátna stavba je uÏ 21 rokov
domovom aj symbolom Slovenského rozhlasu. Projekt trojice
Od „dvoch levov“ do obrátenej pyramídy
architektov ·tefan Svetko, ·tefan ëurkoviã a Stanislav Tala‰
Keì zaãiatkom mája 1926 priviezli z Prahy do Bratislavy prv˘
(neskôr ho nahradil BarnabበKissling) sa v r. 1963 umiestnil
vysielaã, nain‰talovali ho na strechu policajného riaditeºstva
v súÈaÏi na nové sídlo Slovenského rozhlasu na druhom miesna ·pitálskej ulici, známeho dodnes pod názvom „U dvoch
te (víÈazom sa stal návrh arch. Milo‰a Chorváta). Ing.arch.
levov“. Tam na chodbe bolo aj prvé improvizované ‰túdio. No
Svetko: „Táto budova nemala vyzeraÈ ako hocijaká iná in‰titúãoskoro sa rozhlas presÈahoval na nábreÏie Dunaja, do tzv.
cia,“ je to „symetrická kompozícia oceºového ko‰a, schopná
„vládnej budovy“, vtedaj‰ieho Ministerstva s plnou mocou
udrÏaÈ samu seba“. V ãase, keì sa v‰etko stavalo z panelov, to
pre správu Slovenska.
bola prakticky prvá oceºová budova na Slovensku. V unikátV januári 1930 rozhlas presídlil znovu. Tentoraz do vlastnej
nom tvare sa skr˘vajú aj unikátne technické rie‰enia. Okrem
budovy na Jakubovom námestí. Priamo pre potreby rozhlasu
kancelárskych priestorov aj na tú dobu ‰piãkovo vybavené
ju projektovali v ateliéri architektov Balána a Grossmana. Od
‰túdiá a vysielacie pracoviská. Je tu veºké koncertné ‰túdio
toho istého roku dodnes slúÏi svojmu úãelu aj rozhlas na Moys jedineãn˘m organom a dve men‰ie ‰túdiá, urãené aj na
zesovej ulici v Ko‰iciach.
verejné podujatia. Pôvodne mala byÈ pyramída dominantou
ëal‰ou známou rozhlasovou adresou bola Zochova ul. ã. 3.
Bratislavy v okolí M˘tnej ulice, ale dnes ju uÏ zatienila vy‰e
A pritom sa tam rozhlasoví pracovníci ocitli z donútenia. Sídlo
30- poschodová Národná banka Slovenska.
na Jakubovom námestí bolo totiÏ v blízkosti rafinérie Apolka,
ktorú spojenci v r. 1944 zbombardovali.
Zasiahli pri tom aj rozhlas. Z obavy pred ìal‰ím bombardovaSúãasnosÈ a budúcnosÈ – nabudúce.
■
ním blízkych strategick˘ch objektov – mosta a prístavu, sa, ako
verili – doãasne, presÈahovali do ‰koly na Zochovej ãíslo 3. Ale
Autorka je novinárka
od t˘ch ãias, aÏ do roku 1985, kedy sa dostavala obrátená
Foto archív
JUDr. Marta Očovská
tovního doručovatele, nebo osobním doručením proti podpisu. Povinnost platit zvýšené nájemné vzniká dnem, který je uveden v oznámení o zvýšení nájemného, nejdříve však
prvním dnem kalendářního měsíce následujícího po uplynutí 3 kalendářních měsíců od jeho doručení nájemci. V této lhůtě je nájemce oprávněn podat žalobu k soudu o určení neplatnosti zvýšení nájemného. Znamená to, že pokud by pronajímatel chtěl jednostranně zvýšit nájemné k 1. lednu 2007, tak tuto skutečnost musel písemně oznámit
(doručit) nájemci 30. září 2006. • Poznámka: Podlahová plocha bytu. Tento pojem je definován odlišně, než tomu bylo ve zrušené vyhlášce Ministerstva financí č. 176/1993
Sb. Výše uvedený zákon vychází z podlahové plochy celého bytu, čímž se přiblížil obvyklé úpravě v evropských zemí. • Podlahovou plochou bytu je součet podlahových
ploch všech místností a jeho příslušenství, a to i mimo byt, pokud jsou užívány výhradně nájemcem bytu, podlahová plocha sklepů, které nejsou místnostmi (sklepní kóje)
a podlahová ploch balkonů, lodžií a teras se započítává pouze jednou polovinou. • V této souvislosti je nutno připomenout, že nový zákon z předchozí právní úpravy nepřebral členění bytů do čtyř kategorií. Zákon používá nový pojem a to „byt se sníženou kvalitou“. Z definici tohoto bytu fakticky vyplývá, že se jedná o byty, které jsme znali dříve
jako byty III. a IV. kategorie a kam se zařadí i byt s částečným základním příslušenstvím, pokud nemá ústřední topení. • Základní příslušenstvím je koupelna nebo koupelnový, popřípadě sprchový kout a splachovací záchod. Základní příslušenství se považuje za součást bytu, i když je v domě mimo byt a užívá ho výhradně nájemce bytu.
Podrobnější výklad k jednostrannému nájmu včetně kalkulačky jak vypočítat jednostranné zvýšení nájmu je na webových stránkách Ministerstva pro místní rozvoj –
www.mmr.cz.
listy 7–8
22
Jozef Gáfrik
Život s
áriami v srdci
Sólista Peter Poldauf nám krášli život spevom a verí, že umenie ľudí zjemňuje
Potomok kremnických hľadačov zlata operným spevákom! Aj týmito slovami by sa s troškou zveličenia dal
nadpísať portrét operného speváka Petra Poldaufa. Tak aspoň sám vysvetľuje pôvod svojho írečitého
nemeckého mena, ku ktorému prišiel vďaka dávnym predkom zo stredoslovenských banských miest. Inak
je však rodeným Bratislavčanom a už roky má domicil v Českej republike.
reto sa dá povedaÈ, Ïe i on je jedn˘m zo Ïiv˘ch ohniviek
spájajúcich ãeskú a slovenskú kultúru. A aj keì opätovné
tvrdenie o mimoriadnej kvalite bratislavskej opernej ‰koly
bude uÏ moÏno pripomínaÈ prísloveãné nosenie dreva do lesa,
predsa len sa mu nevyhneme ani v tomto prípade: P. Poldauf
dokazuje, Ïe ‰kolské lavice na V·MU nedral nadarmo a Ïe
absolventi s touto visaãkou kvality sa vo svete nestratia.
Operu a operetu zdanlivo odli‰uje len rozdiel dvoch písmeniek, umelci v‰ak dobre vedia, Ïe kaÏd˘ z t˘chto Ïánrov si z hºadiska interpretov vyÏaduje iné danosti. SpojiÈ ich, to je maj-
P
strovstvo. âeskobudûjovické divadlo si pochopiteºne nemôÏe
dovoliÈ nejakú prísnu ‰pecializáciu, a preto od spevákov vyÏaduje oboje. âardá‰ovú princeznú uÏ v repertoári má, Cigánskeho baróna chystá – perly svetovej operety... P. Poldauf sa
netají t˘m, Ïe sú mu vhod skúsenosti, ktoré získal kedysi e‰te
na bratislavskej Novej scéne. Tá sa operete venovala pravidelne a na vysokej úrovni. Spevácke ostrohy si tam získaval po
boku tak˘ch majstrov ako sú Jozef Kuchár, Jaroslav Rozsíval,
Jozef Benedik ãi Ivo Heller. „Opereta je síce Ïáner, ktor˘ sºubuje ºah‰iu zábavu a je aj medzi ºuìmi obºúben˘, keìÏe nosné
Peter Poldauf
Peter Poldauf sa narodil roku 1960 v Bratislave. Tam aj v roku 1984 ukončil štúdium na Vysokej škole múzických umení, odbor operný spev. Jeho bas čoskoro upútal pozornosť odbornej verejnosti i obecenstva. Venoval sa pritom nielen opere, ale aj operete, muzikálu i populárnej piesni – na festivale Bratislavská lýra sa svojho času umiestnil na 2. mieste a získal i Cenu diváka. Postupom
času však v ňom zvíťazila láska ku krásnym a časom overeným áriám. V rokoch 1988 – 1990 bol členom operného pražského Národného divadla a aj keď sa potom ešte na krátky čas vrátil na Slovensko, lákalo ho české umelecké prostredie. Od roku 1997 je sólistom Juhočeského divadla v Českých Budějoviciach, ale ako hosť často vystupuje i na ďalších scénach v ČR – v Prahe, Brne, Plzni,
listy 7–8
23
príbehy sú z reálneho Ïivota, ale nie je
ºahké v nej hraÈ,“ tak znie jeho názor na
uvedenú tému. Treba bezchybne skæbiÈ
spev, pohyb i hereckú zloÏku.
MoÏno i preto osobne uprednostÀuje
veºké scény, ktoré úãinkujúcim ponúkajú
dostatok priestoru na pohyb. Hneì má
poruke aj konkrétny príklad – ch˘rnu otáãavú scénu v âeskom Krumlove, kam je
z âesk˘ch Budûjovíc ão by kameÀom
dohodil. Súbor z krajského mesta tu vystupuje rok ão rok celé leto a krásu hudobného umenia rozdáva predov‰etk˘m turistom. Îe by sa toãÀa mala zbúraÈ, tak, ako
to údajne poÏaduje UNESCO, aby boli splnené prísne pravidlá pamiatkovej starostlivosti? „Nezmysel,“ reaguje P. Poldauf,
„ide o svetov˘ unikát, a ten pamiatku e‰te
obohacuje, nie Ïe by ju znehodnocoval.“
Do istej miery fenoménom nov˘ch ãias
v hudobnej kultúre sú u nás muzikály.
V posledn˘ch rokoch ich bolo inscenovan˘ch naozaj hojne a P. Poldauf aj v tomto
ohºade preukazuje svoju v‰estrannosÈ.
Kto z priaznivcov peknej hudby by e‰te
nemal v pamäti obrovsk˘ úspech rockovej opery A. L. Webbera Jesus Christ
Superstar, ktorej ãeská premiéra zaznela
pred dvanástimi rokmi! P.Poldauf v nej
spieval rolu Kajafá‰a a obecenstvu sa
predstavil neuveriteºn˘ch ‰esÈstokrát.
Záznam z predstavenia vy‰iel potom aj
na CD, takÏe pre toho, kto chce, je doklad
o vysokej úrovni vtedaj‰ej inscenácie
priam hmatateºn˘.
Á propos, platne. Keì sme sa s opern˘m
majstrom stretli, mal v rukách ta‰ku plnú
klasick˘ch gramofónov˘ch platní s opern˘mi nahrávkami. „Mal som pred
schôdzkou chvíºu ãasu a natrafil som na obchod s hudobninami...“, vysvetºoval svoju záºubu. Skladby najrôznej‰ieho druhu
totiÏ nielenÏe rád spieva, ale náruÏivo ich aj poãúva. A „cudzie“ mu nie sú ani ºudové melódie bez rozdielu pôvodu. Slovenské, ãeské, moravské, ruské. A aj na spievanie t˘ch posledn˘ch má dostatok príleÏitostí, keìÏe jeho manÏelka Natália je
ruskej národnosti. „Pochádzam z mesta Murom, odkiaº bol aj
rusk˘ ºudov˘ hrdina Iºja Muromec,“ hovorí sama s úsmevom
o rodnom meste, leÏiacom asi 450 kilometrov severov˘chodne od Moskvy. Oboch spája nielen cit a manÏelsk˘ sºub, ale aj
láska k ruskej opere. „Borodin, Glinka, âajkovskij, ruská
romantická opera je krásna a nesmrteºná,“ znie jeho vyznanie
veºkej slovanskej hudobnej kultúre. Na‰Èastie pre seba, nemusí ju obdivovaÈ len platonicky, pretoÏe umelecké povinnosti
mu kedy-tedy doprajú aj úãinkovanie v rusk˘ch operách, trebárs v Borisovi Godunovovi M. P .Musorgského ãi v Prokofjevovom diele Vojna a mier.
V zásade v‰ak má P. Poldauf rád v‰etky skvosty svetovej
opery: „Na‰e umenie je uÏ dávno medzinárodné v pravom
slova zmysle. Myslím si, Ïe ono ºudí ‰ºachtí. Kto naÀ chodí, je
iste dobr˘ ãlovek.“
Ostrave, Ústí nad Labem – i v zahraničí, najmä v Nemecku a Švajčiarsku. V priebehu rokov naštudoval celý rad náročných úloh. Obecenstvu sa predstavil trebárs ako Sarastro v Čarovnej flaute, ako Kecal v Predanej neveste, ako gróf de Grieux v opere Manon, Don Basilio v Barbierovi zo Sevilly, atď. Celkove má na svojom konte vyše osemdesiat rolí. Býva v Zbraslavi, je ženatý a má trinásťročnú dcéru
Xéniu.
• jg
Foto archív umelca
Autor je novinár
Foto archív umelca
listy 7–8
24
Jozef Beňovský
Dominik Tatarka
patrí aj Prahe
Slovenské národné literárne múzeum SNK v Martine predstavilo koncom uplynulého roka aj pražskej
verejnosti v priestoroch Slovenského inštitútu v Prahe pozoruhodnú výstavu o živote a diele jedného z najvýznamnejších tvorcov nezávislej slovenskej literárnej kultúry 20. storočia Dominika Tatarku. Podujatie
sa uskutočnilo v rámci dní Dominika Tatarku, na ich programe sa podieľal aj Klub slovenskej kultúry. So
študentmi stredných škôl sme pripravili pôvodné literárne pásmo s ukážkami z tvorby Dominika Tatarku
v českom i slovenskom jazyku a o význame Tatarku v kontexte dejín stredoeurópskej literatúry prehovoril znalec a prekladateľ Tatarkovej tvorby do češtiny PhDr. Zdeněk Eis.
v˘vin mali mimoriadne siln˘
tvorenie v˘stavy poctil svojou
vplyv viaceré pôsobiská. K najnáv‰tevou aj b˘val˘ prezident
dominantnej‰ím vplyvom patriâR Václav Havel a veºvyslanec SR
lo rodisko, neskôr praÏské vysov âR Ladislav Ballek. Obaja si
ko‰kolské prostredie, Francúzzaspomínali na osobné stretnutia
sko, najmä ParíÏ, kde v ‰túdiách
s D. Tatarkom. Táto v˘stava po
pokraãoval, ale na jeho tvorivosÈ
prv˘krát múzejno-expoziãnou forvpl˘vali aj ìal‰ie krajiny, ktoré
mou priblíÏila kontúry biografie
poãas svojho Ïivota nav‰tívil.
a vzácnu literárnu tvorbu jednej
V jednom zo svojich rozhovorov
z najv˘znamnej‰ích osobností sloz roku l967 sa Tatarka o svojej
venskej kultúry druhej polovice
literárnej tvorbe vyjadril nasle20. storoãia a zároveÀ najdomidovne: „Skúste moje kniÏky
nantnej‰ieho predstaviteºa slovenpochopiÈ tak, Ïe sú to slovenské
ského disentu – Dominika Tatarku.
D. Tatarka v poslednom roku života v bratislavskom byte
cesty k slobode“. Toto vyjadrePriblíÏme si niekoºko viet z autornie sa stalo mottom v˘stavnej prezentácie, aj kºúãom, ktor˘m
skej sebaidentifikácie Tatarku: „Inak som z naprostej kultúrnej
sa v˘stavnou formou otváral rozhovor s autorom. V˘stava
periférie, dedinsk˘ chlapec, otec padol vo vojne, keì som mal
mala svoju premiéru v ParíÏi, jej prvé slovenské uvedenie
dva roky. Ako dieÈa som vlastne nepri‰iel do styku s knihou,
zhliadlo mesto Martin, kde Tatarka urãit˘ ãas pôsobil, tretia
skôr na mÀa pôsobil folklór, ºudová tvorivosÈ. Druh˘m veºk˘m
zastávka bola v Prahe. Tatarkov Ïivot a literárna tvorba stáli
nárazom bolo praÏské divadlo... Potom je tu mnoÏstvo motívÏdy v znamení vzdoru proti neprávosti, nepravdivosti a násivov... Hoci drotári z môjho kraja okolo PovaÏskej Bystrice,
liu. Jeho náhºad na svet urãili najmä dve kºúãové udalosti jeho
Bytãe. Veãní pútnici. Pásaval so mnou kozy star˘ drotár sváko
Ïivota: odpor voãi fa‰izmu a neskôr uvedomenie si zotroãujúRezák. Rozprával mi o svete a tieÏ rozprávky. Fantázia a skucej povahy socialistického kolektivizmu. Proti fa‰istickej de‰toãnosÈ sa mi zázraãne mie‰ali v hlave. Tak sa rodili túÏby, ktoré
trukcii ºudsk˘ch hodnôt a násiliu sa vzoprel spontánne v mlama uÏ nikdy neopustili. Pre mÀa moja maÈ, môj otec, môj dedo
dom veku. Veì fa‰izmus ako praktizovaná ideológia vedome
– to je identita. Identita jednej roºníckej rodiny. Na to musíme
zrádzal a popieral elementárny, základn˘ ºudsk˘ prejav – lásku
v nejakom zmysle nadväzovaÈ. Kultúru nemoÏno zaloÏiÈ od
ãloveka k ãloveku ako veãne sa obnovujúci Ïivotodarn˘ princíp.
roku jeden, ãi od revolúcie tej a tej. V kultúre moÏno so v‰etkou
Svoju úzkosÈ v tejto dobe vyjadril v ran˘ch novelách nazvan˘ch
úctou iba pokraãovaÈ. Kultúra má schopnosÈ asociovaÈ, zdruÏoV úzkosti hºadania (1942), Panna zázraãnica (1944), v románoch
vaÈ, z náhodn˘ch indivíduí alebo jednotlivcov vytváraÈ sympaFarská republika (1948) a Prv˘ a druh˘ úder (1950). Odpoveìou
tizujúce spoloãenstvo“. Na Tatarkov osobn˘ i literárno-tvoriv˘
O
Dominik Tatarka
Portrét D. Tatarku od Evy Urbanovej
Rukopis D. Tatarku O kultúre
listy 7–8
25
na vojnové barbarstvo sa mala staÈ nová socialistická druÏnosÈ,
kolektívnosÈ. Vízie sociálne spravodlivého sveta druÏnosti sa
pokú‰al vyjadriÈ v prózach Radostník /1954/ a DruÏné letá
(1954), ktoré poznaãilo schematické videnie tejto problematiky.
Knihu ªudia a skutky (1950) nastupujúca totalitná moc neprijala a nechala zo‰rotovaÈ pre Tatarkove slobodomyseºné náhºady
a podrobila ju tvrdej kritike. V 50-tych rokoch minulého storoãia ho spoloãne s Alexandrom Matu‰kom, Vladimírom Mináãom, Ladislavom Novomesk˘m a ìal‰ími obvinili „z burÏoázneho nacionalizmu“. V roku 1956 v protistalinskom pamflete
Démon súhlasu si spisovateº definoval to, ão sa stalo Ïivotn˘m
princípom jeho cesty: „Básnik vekov, ani básnik ná‰ho veku
nemôÏe ináã, musí brániÈ obãanov proti zneuÏívaniu moci.
Proti boÏstvu moci musí stavaÈ neodÀateºné práva slobody ºudskej osobnosti...“ Bola to aj podºa slov Tatarku, prvá politická
satira na ºudí, ktorí sa zriekajú myslenia vlastn˘m mozgom,
pokú‰ajúcich sa myslieÈ vymyslen˘m mozgom kolektívnym.
Od tohto ãasu aÏ do konca Ïivota rozvíjal Tatarka svoje presvedãenie, Ïe len slobodní jednotlivci môÏu vytvoriÈ slobodnú
pospolitosÈ, slobodnú societu, obec. Potvrdzujú to jeho novely
Rozhovory bez konca (1959), kniha lásky s paríÏskymi súradnicami Prútené kreslá (1963), jeho cestopisy a publicistika na
tému Obec boÏia – obec ãloveãia, ale aj poãetné úvahy o kultúre a duchovnom rozmere ãloveka. „Mojou túÏbou je, aby to, ão
som napísal, bolo rozhovorom s ãitateºom, s ãlovekom, ktor˘
so mnou sympatizuje, rozm˘‰ºa, te‰í sa, rozpriada rozhovor,
namieta v mene ná‰ho spoloãného presvedãenia alebo mlãí so
mnou v porozumení, Ïe my dvaja ocitli sme sa chtiac i nevedomky v takom a takom poloÏení, za ktoré sme zodpovední
v dobrom i zlom.“ V‰etky jeho práce, dodnes e‰te nedocenené,
majú v slovenskej duchovnej kultúre kºúãovú pozíciu a môÏu sa
staÈ in‰piratívnymi aj pri kultúrnych smerovaniach európskej
spoloãnosti v súãasnosti. Veì ºudská kultúra predstavuje podºa
Tatarku „základné a sväté právo a potrebu ãloveka voºne sa
spolãovaÈ, uctievaÈ ºudské vedomie a svedomie – ako základn˘
kultúrno-tvoriv˘ prejav.“ Dotvrdzujú to aj jeho nekompromisné
postoje k okupácii âeskoslovenska roku 1968 a následné
mocenské vyhnanie Tatarku do postavenia persóny non grata.
Dotvrdzuje to jeho nedobrovoºná izolácia a násilné vyobcovanie zo spoloãnosti, ãi na jej okraj a následné vylúãenie jeho
diela a mena z kniÏníc a uãebníc, z dejín slovenskej literatúry.
V ãase normalizácie, keì celé Slovensko slúÏilo ako vzor skonsolidovanej ãasti ‰tátu, Tatarka, reprezentatívna osobnosÈ Slovenska, sa programovo odmietol zúãastÀovaÈ na riadenom
národnom pohybe. Federalizáciu, o ktorú v tom ãase i‰lo,
„darovanú z rúk okupanta“ odmietol akceptovaÈ. Toto jeho
obãianske stanovisko sa chápalo ako vzbura, v˘zva. Moc reagovala na jeho sebavyjadrenie priam zbesilo. Obkolesila ho
politickou políciou, ktorá stráÏila nielen jeho dom, ale kaÏd˘
jeho pohyb, evidovala v‰etky jeho osobné písomné i telefonické kontakty. Odobrala mu cestovn˘ pas, a tak mu odÈala styk
Obálka knihy D. Tatarku Sám proti noci
s Európu a s vonkaj‰ím svetom vôbec. Náhradnú, ãi záchrannú
obec ºudskú ãi azda „boÏiu“ na‰iel Tatarka v 70-tych rokoch
20. storoãia medzi slovensk˘mi a ãesk˘mi priateºmi – disidentmi. SpomeÀme aspoÀ niektor˘ch z nich: Miroslav Kus˘, Milan
·imeãka, Július Strinka, Jozef Jablonick˘, Juraj ·pitzer, Albert
Marenãin, kompánkovci a ìal‰í. Z ãesk˘ch najrad‰ej spomínal
Tatarka na spoloãnosÈ priateºov, ku ktorej patrili: Lenka Procházková, Eda Kriseová, Eva KantÛrková, Ludvík Vaculík, Václav
Havel, Petr Kabe‰, Karel Pecka, Jan Skácel a ìal‰í. Ich povzbudzovaním vznikala Tatarkova nová literárna samizdatová tvorba,
ktorú postupne vydávali exilové vydavateºstvá v Mníchove,
Toronte, Prahe. Uvádzame aspoÀ názvy t˘chto umeleck˘ch textov: Písaãky, Navrávaãky, Z neãasu, Sám proti noci, Emanuelle
a moÏno i ìal‰ie, ktoré dodnes nepoznáme. Základ tejto tvorby
tvoril kontakt ãloveka so surovou aÏ cynickou dobou, existencionálne vzÈahy muÏa a Ïeny, ãloveka a sveta vonkaj‰ieho a vnútorného. Aj v t˘chto literárnych prácach, mnohokrát neautorizovan˘ch, i‰lo o nikdy nekonãiaci rozhovor o hlbinn˘ch pravdách
a slobodách autentického Ïivota ãloveka v neslobodnom ãase.
V‰etky samizdatové texty Tatarku sú umelecky mimoriadne siln˘m postmodern˘m stvárnením toho, ão v období svojej izolácie ako ãlovek – umelec preÏíval. Autor zahºaden˘ do veãnosti
s fascinujúcim jazykom zostupoval do hlbín telesna i duchovna
a reãou ako skalpelom prenikal do prastar˘ch vrstiev kultúry ãloveãenstva. V˘stava Slovenské cesty k slobode D. Tatarku konkrétne v Prahe sprístupnila koláÏ vy‰e tristo rôznych archívnych i múzejn˘ch dokladov, historick˘ch fotografií, rukopisov,
kore‰pondencie, ilustrácií, ãlánkov a kniÏn˘ch vydaní spojen˘ch autorsk˘mi alebo literárnovedn˘mi v˘poveìami znalcov
jeho diela. DopæÀali ju originálne v˘tvarné diela Tatarkovho
priateºa, v˘tvarníka Milana Mravca, ktor˘ zaÏíval podobne ÈaÏk˘
osud ako Tatarka, ale aj v˘tvarné klenoty skupiny okolo
V. Kompánka, v totalitnom ãase umlãiavanej. Osobitnú pozornosÈ venovala dokumentom, vzÈahujúcim sa k paríÏskym pobytom Tatarku v ãase ‰túdií na Sorbone a jeho formovaniu sa
t˘mto kultúrnym prostredím. Z praÏsk˘ch súvislostí predstavila v‰etk˘ch priateºov Tatarku aj s emotívnymi snímkami.
V. Stoilova, priblíÏila i kore‰pondenciu a vznik Tatarkov˘ch
Navrávaãiek, ako sa o nich dozvedáme z kore‰pondencie
s E. ·tolbovou. „Tatarka svojím dielom, ale nie menej aj svojím
obãianskym postojom“, poÏiãiavame si slová jeho editora
J. Mlynárika, „vytvoril hlboko pravdiv˘ slovensk˘ etick˘ typ,
predstavujúci autenticitu u‰ºachtil˘ch stránok svojho národa.
Ak bude ktosi hºadaÈ Slováka, zv˘razÀujúceho húÏevnatosÈ
a nepoddajnosÈ a nepokorenosÈ, ale i mäkkosÈ svojho národa,
nech sa pozrie na Tatarkovu osobnosÈ, kultivovanú slovenskou
tradíciou, ale aj stredoeurópskou ãi románskou kultúrou. Je to
osobnosÈ vlastenca, ale aj rozhºadeného Európana.“
Autor je riaditeº SNLM SNK v Martine
Foto SNLM SNK Martin
D. Tatarka počas oddychu
v roku 1979
listy 7–8
26
Ján Chovanec
Nie
všetko sa vydarí
Autor Peter Juščák nie je na slovenskom knižnom trhu žiadnym nováčikom. Má za sebou už niekoľko kníh
a na pultoch kníhkupectiev momentálnu novinku s názvom Návod na použitie zvyšnej časti života.
Veľmi pekný grafický návrh obálky od Tibora Hrapka sľubuje rovnako pútavé čítanie, no bohužiaľ nie je
tomu tak.
lavná my‰lienka celej knihy je relatívne zaujímavá – kritika, alebo reakcia na okolitú, ºahko ovplyvniteºnú konzumnú spoloãnosÈ bez potreby vytvoriÈ si vlastn˘ názor. Takto
aspoÀ na mÀa pôsobia autorove náznaky – postrehy v texte,
no ten je plytk˘ a pre ãitateºa, ktorému táto kniha nie je jeho
prvou v Ïivote, sa obávam, Ïe aÏ nudn˘. Vzbudzuje dojem dielka neprepracovaného, ba priam napísaného nar˘chlo, ako
keby na vydanie knihy niekto veºmi naliehal.
Prvá ãasÈ s názvom Epi‰toly je súborom ponauãení s kvázi biblick˘m nádychom. Oslovenia „veru, veru, hovorím vám“, ãi
„bratia a sestry“ v‰ak veºmi r˘chlo skæznu do fádnosti. K tomu,
aby sa ãitateº nechal strhnúÈ, nepomáha ani rozbor slov ãasti
slovenskej hymny ãi úseku Nového zákona, alebo tendencia
zbagatelizovaÈ pôvod tajn˘ch sluÏieb na folklórnu úroveÀ.
A takto to pokraãuje cez v‰etky ostatné ãasti útlej knihy (Sprievodcovia, Príbehy, Návody na preÏitie) aÏ do konca. Dlho trvajúcu skepsu nie je schopná odstrániÈ uÏ ani úprimná snaha
o pobavenie ãitateºa v niekoºk˘ch posledn˘ch poviedkach. Tie
dva-tri pokusy autora o skomplikovanie plochej, aÏ príli‰ priamoãiarej línie, o kombináciu, ãi hru so slovami sa nevydarili
a zostávajú zapadnuté v prázdnote ostatného, uÏ spomínaného textu.
Ak bolo náhodou zámerom pána Ju‰ãáka prostredníctvom
tejto knihy vyslobodiÈ z jarma reklám, supermarketov a diskotékov˘ch barov práve túto „infikovanú“ skupinu obyvateºstva,
tak sa obávam, Ïe sa to nepodarí. Text sám osebe povahou, ãi
prvkami pripomína bulvár niωej úrovne, ão by mohlo zlákaÈ
k preãítaniu, pretoÏe práve bulvár je jedn˘m z pilierov konzumnej spoloãnosti, no pre obrátenie na „pravú vieru“ nemá
prostriedky ani argumenty.
Autor tejto recenzie by sa nerád o knihe ìalej rozpisoval, lebo
sa domnieva, Ïe v‰etko zásadné uÏ bolo zaznamenané. Petrovi
Ju‰ãákovi iste hodno pripísaÈ oveºa väã‰ie autorské zásluhy,
napríklad v eseji „Michal Kováã a jeho bremeno“ i v dokumente o neblah˘ch osudoch obyvateºov odvleãen˘ch do pracovn˘ch táborov v Sovietskom zväze, s názvom „Odvleãení“, ãi
v in˘ch jeho publikáciách, no obávam sa Ïe „Návod na pouÏitie zvy‰nej ãasti Ïivota“ je ãi uÏ pre neho, alebo pre inak veºmi
kvalitné vydavateºstvo Kalligram myln˘m krokom.
H
Autor je publicista
Martin Benka (odporúčame očiam vašim)
Dvadsiateho prvého septembra uplynulo 118 rokov od narodenia Martina Benku. Významnú časť svojho tvorivého
života prežil tento zásadný slovenský maliar, grafik a ilustrátor v Prahe, no potulky po Slovensku mu rozhodne neboli cudzie. Jeho dielo je tematicky z prevažnej časti zamerané práve na Slovensko, jeho krajinu a slovenský ľud. Široké prírodné scenérie dokázal originálne skombinovať do zvláštnej súhry s človekom. Samozrejme jeho umelecký
vývoj prešiel rôznymi etapami, než sa dopracoval k takzvanému maximu slovenskosti v národnom estetickom zmysle. • Už v čase, keď študoval na súkromnej škole Aloisa Kalvodu v Prahe, ťahalo ho to k prírode. Nakoniec sa dostáva k zachyteniu horských krajín, slovenského folklóru a pracujúcich postáv pôsobiacich na pozorovateľa až heroickým dojmom. I on sám bol pozorovateľ. A čo videl, vyobrazil citlivosťou jemu vlastnou. • Siedmeho septembra bola
v Mirbachovom paláci v Bratislave otvorená výstava tvorby Martina Benku, jedného zo zakladateľov slovenskej
listy 7–8
27
Olga Vlčková
Český lid versus
Gita Lauchsmannová
Na začátku devadesátých let minulého století volal tehdejší československý prezident Václav Havel po
kritické reflexi a následné omluvě za poválečné odsunutí Němců z Československa, čím vyvolal na politické scéně skandál, přestože si v té době dovolil jen pootevřít skříň s příznačným kostlivcem.
o dvaceti letech Havlova ojedinûlého postoje je diskuze na
toto sporné téma v plném proudu. Loni se jím nechaly
inspirovat i odbornou vefiejností oceÀované divadelní projekty mladého nezávislého dramatika a reÏiséra Miroslava Bambu‰ka. Jeho dokumentární hra Porta apostolorum se zab˘vá
pováleãn˘m masakrem nûmecké rodiny v severoãeském mûsteãku Postoloprty a inscenace Útûcha polní cesty pfiipomíná
tzv. pochod smrti z Brna odsunut˘ch NûmcÛ, mezi nimiÏ pfievaÏovaly nevinné dûti, Ïeny a stafií lidé. âeská spoleãnost uÏ si
i v souãasnosti klade otázku o formû omluvy tûm nespravedlivû vyhnan˘m. ·v˘carsk˘ historik Adrian von Arburg na tuto
nelehkou otázku v rozhovoru pro
Hospodáfiské noviny odpovídá:
„Podle mû není tfieba sahat
k hmotnému od‰kodnûní. ·edesát let po skonãení války je mnohem úãinnûj‰í moc symbolÛ.
Tahle moc je, myslím, ãeskou vládou dlouhodobû velmi podceÀována. Lidé… pfiitom touÏí hlavnû
po jednom: aby uÏ neplatili za
zloãince a aby se jim dostalo
jistého uznání za proÏitá léta spoleãenské diskriminace.
Právû v tom vidím nejvût‰í chybu
ãesk˘ch politikÛ za posledních
patnáct let. Îe z panické hrÛzy
pfied otevíráním Pandofiiny skfiíÀky nedokázali udûlat jasné gesto,
po hmotné stránce neohroÏující
zájmy ãesk˘ch obãanÛ, které by
ostatnû ani nemuselo znamenat
zru‰ení Bene‰ov˘ch dekretÛ. Staãilo by pár jasn˘ch slov...“
Stejn˘ poÏadavek má i hrdinka
druhého románu spisovatelky
a divadelní dramaturgynû Radky
Denemarkové vydaného loni pod
P
provokativní názvem Peníze od Hitlera nakladatelstvím Host.
Gita Lauchsmannová se narodila ve vesniãce Puklice u Jihlavy, ale jako dítû byla pro svÛj Ïidovsk˘ pÛvod odvleãena do
koncentraãního tábora a po válce vyhnána z domova podruhé,
tentokrát jako nepohodlná Nûmka. Proto v 90. letech po
âe‰ích poÏaduje rehabilitaci vlastní rodiny a má jedin˘ skuteãn˘ hmotn˘ poÏadavek: chce nechat postavit svému nacisty
zavraÏdûnému otci památník v jeho rodné vesnici. Pukliãtí
se ale obávají, Ïe bude chtít zpátky i jimi v 45. roce zkonfiskovan˘ majetek, kter˘ si konkrétní ãlenové komise, jeÏ rozhodovala o Gitinû vyhnání, posléze neprávem pfiivlastnili. Práce
Denemarkové není samozfiejmû
jen dokumentárním pfiíspûvkem
k nepohodlnému tématu, ale i svérázn˘m literárním dílkem. Autorka
totiÏ román rozdûlila na dvû ãásti,
na dva svébytné nesmifiitelné
svûty, na svût mal˘ch ãesk˘ch vesniãanÛ nemajících nic jiného na
starost neÏ vlastní materiální prospûch, k ãemuÏ se ale ne‰títí pouÏít ty nejniωí prostfiedky (kostlivec
Gitina bratra je i v souãasnosti
zakopán na zahradû ukradeného
domu) a svûta nadpozemské muãednice Gity, která se promûnila
v jakousi bohyni nicoty (Gita pracuje na patologii, protoÏe jako
lékafika odmítá ty ubohé lidi léãit).
Pfiesto pfies velkou dávku grotesknosti a teatrálnosti je na osudech
Gity Lauschmannové svérázn˘m
zpÛsobem demonstrována problematika multikulturní spoleãnosti
v âeskoslovensku.
■
moderny, a potrvá do dvanásteho novembra. Na výstave sa podieľali Galéria mesta Bratislavy v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Martine. Kurátorkou tejto výstavy je Anna Oláhová. • Nájdete tu kolekciu, odzrkadľujúcu prierez jeho tvorbou od roku 1915 až po rok 1960. Okrem oleja na plátne sa
objavujú i rôzne štúdie. Výstavnú premiéru tu majú niektoré diela až z úplných počiatkov jeho tvorby. •
Béžové, žlté a hnedé odtiene, pre Benku také typické, prevládajú samozrejme i tu. Jeho tvorba je verejnosti všeobecne známa, no v Mirbachovom paláci je zhromaždený reprezentatívny výber obsahujúci viac
ako stodesať exemplárov, čo iste stojí za povšimnutie a navštívenie tejto výstavy.
• jch
Foto archív
Autorka je novinárka
listy 7–8
Helena Nosková
28
Česi a Slováci
na Zakarpatskej Ukrajine
v minulosti a dnes
(1. časť)
Ukrajina bola a je mnohonárodnostným štátom, do ktorého vkladala bývalá ZSSR veľké nádeje, a preto si
ju pevne pripútaval silnou rusifikáciou i silným tlakom sovietizačnej politiky, ktorá viedla až ku genocíde
obyvateľstva v celých regiónoch.
krajina bola pre úrodnú pôdu a vhodné klimatické podmienky naz˘vaná obilnicou Európy; preto bolo v 30. rokoch minulého storoãia iróniou, Ïe práve tam vypukol jeden
z najstra‰nej‰ích hladomorov. Milióny roºníkov, ktor˘m podºa
politick˘ch direktív Najvy‰‰ieho sovietu odobrali úrodu, zomieralo hladom vedºa s˘pok pln˘ch obilia a experti zo západn˘ch
veºmocí, ako aj európski intelektuáli, ktorí sa v tom ãase zdrÏiavali v ZSSR i na Ukrajine, niã nespozorovali. Písali pochvalné ãlánky o rozkvete krajiny, kde zajtra znamenalo vãera. Sila
vtedaj‰ej a dlhotrvajúcej sovietskej propagandy i jej dôsledky
nás môÏu aj dnes cez tieto spomienky varovaÈ a pripomínaÈ
nám, Ïe mediálne hlásaná pravda nemusí byÈ a spravidla ani
neb˘va pravdou skutoãnou. Doteraz o tomto hladomore niektorí historici mlãia a nedoãítame sa o Àom ani v najnov‰ích
dejinách Ukrajiny. Hladomor nepostihol oblasti, v ktor˘ch Ïili
âesi a Slováci, lebo v tom ãase nepatrili k Ukrajine, ale k âeskoslovensku (Podkarpatská Rus) a Poºsku (Rovenská oblasÈ so
západnou VolyÀou, kde Ïili volynskí âesi a Haliã).
Ukrajina je bohatá aj na nerastné suroviny. Známa je jej Donbaská panva i náleziská mangánu. Je to obrovská krajina a jej
regióny sú rôzne. Turisti najviac poznajú ãiernomorské pobreÏie s rekreaãn˘mi strediskami, etnicky pestré prístavné mesto
Odesu, majestátnu kolísku ukrajinskej a slovanskej histórie
Kyjev... Na Ukrajine Ïije vy‰e 35 miliónov Ukrajincov, 9 miliónov Rusov, 777 tisíc Îidov, 386 tisíc Bielorusov, 265 tisíc Moldavcov, 233 tisíc Bulharov, 295 tisíc Poliakov, 157 tisíc Maìarov, 112 tisíc Rumunov, 106 tisíc Grékov, 76 tisíc krymsk˘ch
Tatárov a 304 tisíc obyvateºov in˘ch národností, kde sú zahrnutí aj âesi a Slováci.
âesi a Slováci v súãasnosti znovu objavujú Zakarpatsko alebo
Podkarpatskú Rus so starobyl˘m hlavn˘m mestom UÏhorodom. A vynárajú sa otázky o vzÈahu tejto krajiny k b˘valému
âeskoslovensku, prípadne k jeho nástupníckym ‰tátom – âR
a SR. Otázky, ktoré u nás uÏ dávno upadli do zabudnutia. Preto
b˘vame prekvapení, keì na uliciach UÏhorodu, Chustu, Muka-
U
Užhorodské bábkové divadlo
Pravoslávny chrám v Užhorode
ãeva poãujeme slovenãinu a keì sa stretneme s ºuìmi star‰ej
generácie, ktorí hovoria po ãesky a majú aj ãesk˘ch predkov.
Inklinujú stále k b˘valému âeskoslovensku, ktorého boli
v medzivojnovom období autonómnou súãasÈou, a k EÚ.
Zakarpatsko v súčasnosti
Zakarpatsko patrí k etnicky najviac pestr˘m regiónom Ukrajiny. Îije tu okolo 980 tisíc Ukrajincov a Rusínov (ukrajinské ‰tatistiky rusínsku národnosÈ neuznávajú), 155 tisíc Maìarov,
49 tisíc Rusov, 29 tisíc Rumunov, 12 Rómov, 7 tisíc Slovákov,
asi 3 500 Nemcov, 2 400 Îidov. âechov súãasné ‰tatistiky neuvádzajú, podobne ako Arménov a mnohé ìal‰ie málo poãetné
národnosti. V Zakarpatsku Ïije asi 70 národností. V októbri
1999 bolo v UÏhorode otvorené Centrum kultúr národnostn˘ch men‰ín. Má svoju Koordinaãnú radu, pozostávajúcu zo
‰tatutárnych zástupcov národnostno-kultúrnych spolkov,
predstaviteºov z radov miestnych intelektuálov a inteligencie
a niektor˘ch pracovníkov v˘konn˘ch orgánov ‰tátnej moci.
Obytné domy v Rovne z pred 2. sv. vojny
Cintorín v Rovne
listy 7–8
29
Spolupracujú na udrÏaní i obnovení duchovného potenciálu
národnostn˘ch a kultúrnych men‰ín, podporujú a aj vyvíjajú
ãinnosÈ v národnostno-kultúrnych spolkoch. Pomoc ale nie je
dostaãujúca, keìÏe Ukrajina nemá dostatok financií na potrebnú podporu.
V oblasti pôsobí asi 43 kultúrnych spolkov jednotliv˘ch národností (obãianskych zdruÏení): 11 rómskych, 10 maìarsk˘ch,
4 slovenské, 4 ruské, 4 rusínske, 2 rumunské, 2 nemecké,
2 ãeské, 2 Ïidovské. Po jednom zdruÏení majú Poliaci, Arméni,
Bielorusi a AzerbajdÏanci. Spolky sú ãinné kultúrne, spoloãensky, v oblasti vzdelávania sa v materinskej reãi. Na podporu
tejto ãinnosti vydávajú publikácie a ãasopisy.
Na 128 v‰eobecnovzdelávacích ‰kolách v Zakarpatsku sa vyuãuje jazyk národnostn˘ch men‰ín: maìarsk˘ na 68 ‰kolách,
rumunsk˘ na 11 ‰kolách, rusk˘ na 3 ‰kolách, men‰inové jazyky sa vyuãujú na niektor˘ch ‰kolách v kombináciách: 29 ‰kôl je
ukrajinsko-maìarsk˘ch, 13 rusko-ukrajinsk˘ch a po jednej
‰kole rusko-maìarsko-ukrajinskej, rumunsko-rusko-ukrajinskej, rusko-rumunskej, a ukrajinsko-slovenskej. Na Ïiadnej
‰kole sa nevyuãuje rusínsky jazyk, ktor˘ bol v‰eobecne uznávan˘m materinsk˘m jazykom rusínskeho národa v rokoch
1. âSR v autonómnej Podkarpatskej Rusi. O Rusínoch ako
o národe a národnosti, o rusínskom jazyku sa nezmieÀujú ani
ukrajinské ‰tatistiky, ani ukrajinská odborná literatúra. Rusínsky jazyk sa vyuãuje v SR v Pre‰ove, kde pracuje aj katedra
rusínskeho jazyka, literatúry a reálií.
V siedmich nedeºn˘ch ‰kolách sa vyuãuje poº‰tina, arménãina,
hebrejãina a rómãina. Niektoré jazyky sa vyuãujú na ìal‰ích
‰kolách aj nepovinne, napr. ru‰tina, maìarãina, nemãina, slovenãina, rumunãina.
V oblasti sú aj materské ‰koly s jazykom národnostn˘ch men‰ín. V 64 matersk˘ch ‰kolách je v˘chovn˘m jazykom maìarãina, v jednej ru‰tina a 11 matersk˘ch ‰kôl je zmie‰an˘ch
(9 ukrajinsko-maìarsk˘ch, jedna rusko-maìarská a jedna
ukrajinsko-nemecká) Nevyskytujú sa pred‰kolské zariadenia,
v ktor˘ch by bola v˘chovn˘m jazykom slovenãina, rómãina,
ãe‰tina. Postavenie slovenského jazyka na b˘valej Podkarpatskej Rusi slabne a nie je oÀ záujem, tento jazyk sa aj beÏne
hovorovo pouÏíva nie vo svojej spisovnej podobe, ale v rôznych variantoch v˘chodoslovensk˘ch náreãí. âesk˘ sa jazyk sa
nevyuãuje a nemá ani svoje oddelenie na UÏhorodskej národnej univerzite. Tam pracuje oddelenie maìarské, rumunské,
slovenské a nemecké.
Česi a Slováci na Pokarpatskej Rusi do vzniku
Československa
âesi a ãesk˘ jazyk mali na Podkarpatskej Rusi v minulosti osobité postavenie. âesi poznávali Podkarpatskú Rus intenzívne
od poãiatku 19. storoãia. V˘raznej‰ie styky v‰ak pretrvávali
medzi âechmi a haliãsk˘mi Rusínmi, pretoÏe oba národy Ïili
v Rakúsku. Karpatskí Rusíni zasa Ïili spoloãne so Slovákmi
Z mestečka Rovno
v Uhorsku, preto sa aj naz˘vali uhorsk˘mi Rusínmi. V rámci
Rakúska-Uhorsko v‰ak poznávanie histórie a kultúry uhorsk˘ch Rusínov z ãeskej strany r˘chle postupovalo práve pri
uvedomovaní si rozdielov historického a kultúrneho v˘voja.
O Rusínoch písal Franti‰ek Palack˘, P. J. ·afárik, P. J. Koubek,
K. V. Zap, K. Havlíãek.
V roku 1853 sa v mukaãevskej pevnosti ocitli mladí ãeskí politickí väzni, väã‰inou ‰tudenti – Vilém Friã, Karel Preis, Vincent
Vávra, Franti‰ek Kouteck˘ a ìal‰í. S krajinou a jej obyvateºmi
sa v‰ak vlastne nestretli.
Od polovice 19. storoãia pôsobilo v UÏhorode, Mukaãeve,
Chuste, niekoºko ãesk˘ch uãiteºov, ktorí pôsobili aj na l˘ceu
v Levoãi a v Banskej Bystrici a tieÏ niekoºko úradníkov. Ich
mená nájdeme v pomaìarãenej podobe v Oblastnom archíve
v UÏhorode. Z ãesk˘ch mien a priezvísk sa zachoval napr.
Josef Vaníãek, dopisovateº „Slovensk˘ch novín“, Vojtûch Pondûlíãek, známy ako „pansláv“, ìalej Nejedl˘, Vojáãek, Dvofiák.
K známym ãesk˘m osobnostiam, ktoré udrÏiavali styky s uhorsk˘mi Rusínmi v UÏhorode a Pre‰ove patril Peter Kellner-Hostinsk˘, J. Sedláãek, Bohdan Nosek, Václav Snûtina a ìal‰í.
Kontakty medzi uhorsk˘mi Slovákmi a uhorsk˘mi Rusínmi
v 19. storoãí (ale aj v 18. storoãí) boli podstatne silnej‰ie a frekventovanej‰ie. Na Podkarpatskej Rusi boli silné slovenské
jazykové ostrovy a na v˘chodnom Slovensku zasa Ïili enklávy
Rusínov. Nositeºmi slovensko-rusínskej vzájomnosti bol
J. Francisci, V. Paulíny-Tóth, JonበZáborsk˘ a A. Radlinsk˘.
V 90. rokoch 19.storoãia sa styky akoby preru‰ili. Keì sa
nemaìarské národnosti dohodli v roku 1895 na spoloãnom
postupe proti maìarizácii, Rusíni svojich delegátov nevyslali
a uzatvorili sa do seba.
Pokraãovanie a dokonãenie v budúcom ãísle.
Bratislava, mesto na Dunaji
Klub slovenskej kultúry pripravuje ešte na konci tohto roku, resp. na začiatok budúceho roku slávnostný
krst svojej dvojjazyčnej publikácie, leporela pre deti Bratislava, mesto na Dunaji – Bratislava, město
na Dunaji. • Krst spojený s kultúrnym programom by sa mal uskutočniť v priestoroch Klubu slovenskej
kultúry na Lipanskej 4, Praha 3 a pevne veríme, že aj v priestoroch Modrej sály Slovenského inštitútu na
Jilskej 16, Praha 1. • Samozrejme Klub slovenskej kultúry počíta aj s krstom leporela a s prezentáciou
ďalšej činnosti Klubu slovenskej kultúry v Bratislave. Priestory, ako aj bližší dátum však v tejto chvíli ešte
nie sú známe. • Leporelo vydal Klub slovenskej kultúry. Publikácia bola financovaná Ministerstvom kultúry SR a Generálnym sekretariátom pre zahraničných Slovákov.
Podrobnejšie informácie vám prinesieme v ďalších číslach časopisu Listy.
• rč
Foto z leporela
■
Foto Helena Nosková
listy 7–8
Mária Uhrinová
Temná silueta,
30
věčný jas
Genius loci
Toto posvátné místo všech Čechů, sídlo českých králů a prostor posledního spočinutí mnoha osobností
českého národa patří k nejnavštěvovanějším lokalitám Prahy. Od studií miluji jeho parky, památníky
i nostalgický hřbitov, kde odpočívají ti, co byli a navždy zůstanou solí této země. Jsem moc šťastná, že tato
láska přešla i na mé dvě dcery. O svátcích a výročích chodí se mnou na hřbitov za panem Čapkem, Trnkou
a několika dalšími „svými“ lidmi a zapálí svíčku. Rády, často, s láskou…
Věčná skála nad řekou
KaÏd˘, kdo jenom jednou pfii‰el do Prahy, si jí musí
v‰imnout. Pokud ne, prÛvodci nikdy neopomenou
pfiipomenout nejstar‰í místo osídlení hlavního
mûsta – vy‰ehradskou skálu. Tajemné místo nad
proudem Vltavy spojené s nejstar‰ími dûjinami,
nebo lépe s povûstmi o nejstar‰ích dûjinách ãeské
zemû. Nejenom o Horymírovi a o bájném koni ·emíkovi a jeho skoku z vy‰ehradské skály psal Alois
Jirásek ve sv˘ch „Star˘ch povûstech ãesk˘ch“.
Vy‰ehradské povûsti vysvûtlující a oslavující vznik
a poãátky pfiemyslovského státu pov˘‰ily toto území
na jedno z nejpamátnûj‰ích míst ãeského národa.
„V dobách zahalen˘ch ‰erem dávné minulosti (kde
snad jiÏ Samo bydlil v 7. století – pfiesto, Ïe povûst
jmenuje tu prvního kníÏete Kroka). KdyÏ moudrá
dcera Krokova Libu‰e byla lidem zvolena za knûÏnu,
kázala kolem „Vy‰‰ího hradu“ udûlati vysokou dfievûnou ohradu. Vy‰ehrad od poãátku zaujímal celé
místo nynûj‰í, jsa ze v‰ech stran chránûn pfiirozenou
polohou, jenom jihov˘chodnû, kde ostroh souvisel s vysoãinou pankráckou, byla jediná brána u pfiíkopu s mostem. V místech nynûj‰í tzv. zbrojnice b˘val starodávn˘ palác kníÏecí. Ve
stfiedu bylo místo zasvûcené bohosluÏbû pohanské, kde
pozdûji byly vyzdviÏeny kfiesÈanské svatynû. Tam také pr˘ stával stolec, na nûjÏ sazena byla zvolená kníÏata, aã volení tûchto dálo se pr˘ u Jezerky. Tam, v posvátném háji, zvolena byla
nejspanilej‰í a nejmoudfiej‰í dcera Krokova Libu‰e za knûÏnu.“
Historick˘ v˘zkum v‰ak fiíká, Ïe Vy‰ehrad vznikl jako opevnûné hradi‰tû aÏ nûkdy v 10.století, coÏ dokládají pfiemyslovské
denáry Boleslava II., raÏené ve zdej‰í mincovnû v polovinû
10. století. V˘znam tohoto sídla a jeho prestiÏ stoupá s vládou
Vratislava II. (1061 – 1092). KníÏe si za svou rezidenci zvolil
právû Vy‰ehrad, zesílil jeho opevnûní a vybudoval zdûn˘
palác odpovídající aspiracím ãesk˘ch panovníkÛ. ZaloÏil nov˘
chrám, baziliku sv. Vavfiince, snad nejstar‰í praÏskou románskou rotundu sv. Martina a vy‰ehradskou kapitulu. Tato byla
vyÀata z pravomoci praÏského biskupa a podfiízena pfiímo
papeÏi a sehrála v dûjinách Vy‰ehradu dÛleÏitou roli. Tû‰ila se
velké pozornosti mnoha ãesk˘ch panovníkÛ a získala fiadu
politick˘ch i hospodáfisk˘ch v˘sad. AÏ korunovací Vladislava
za krále r. 1140 skonãila nadfiazenost tohoto sídla a vládcové
se usídlili na PraÏském hradû. Opûtovnou slávu a v˘znam
Vy‰ehradu pfiiznal aÏ Karel IV. Podle korunovaãního fiádu se
zde zaãínal prÛvod nového panovníka jako projev úcty k pfiemyslovské dynastii, z níÏ po matce pocházel. Panovník pfiestavûl Vy‰ehrad v kamennou pevnost, pfiipojil jej hradbami
k Novému Mûstu praÏskému, vystavûl gotick˘ královsk˘
palác, kapitulní chrám, mohutnou bránu zvanou ·piãka. Za
husitsk˘ch válek byl v‰ak cel˘ královsk˘ okrsek zniãen. Od
poloviny 17. století se Vy‰ehrad promûÀoval v barokní pevnost s vojenskou posádkou. Od roku 1911, kdy byl pfiedán
mûstu, se prakticky v nezmûnûné podobû zachoval do dne‰ních dnÛ.
Divadelní hrátky na Vyšehradě potřetí
Ke koloritu Vyšehradu patří i kulturní akce. Vedle výstav a divadelních představení, konaných v kasematech
pod opevněním nebo v prostorách Starého proboštství, je to i festival VyšeHrátky, který si získává zájemce i renomé. Probíhá po celém Vyšehradě, v podzemí i pod širým nebem. Zaměřuje se na špičkové projekty české nezávislé loutkové scény. Odpolední program je vždy především pro děti a jejich rodiče. Večery
patří fajnšmekrům, kteří ocení pořádnou dávku loutkového punku. • Pro třetí ročník je nachystaných několik významných specialit. Soubor Buchty a loutky oslaví na VyšeHrátkách své patnácté narozeniny. Legendární soubor proslul svými postmoderně humoristicky parafrázujícími inscenacemi, v nichž zpracovává velká
témata lidstva. • Pro velký úspěch se opakovala divadelní bojovka a to 1. září pro prvňáky a jiné školáky.
listy 7–8
31
letí: kostel sv. Petra a Pavla byl pfiestavûn
v novogotickém slohu podle návrhu J.
Mockera a F. Mik‰e a respektoval dispozice gotické stavby Karla IV. Tato katedrála
byla ve své dobû pfiestavûna z pÛvodního
kostelíku za peníze, které církev obdrÏela
za prodej a pronájem pozemkÛ na hroby
v dobû, kdy se z malého hfibitova stával
„Národní hfibitov na Vy‰ehradû“.
„Ač zemřeli, stále mluví“
Ve stínu chrámů
Vy‰ehradskou kapitulu zaloÏil kolem roku 1070 ãesk˘ kníÏe Vratislav II. jako urãitou protiváhu proti svému bratru a praÏskému
biskupu Jaromírovi, s kter˘m vedl neustálé spory. Kapitula
byla po církevní linii podfiízena pfiímo ¤ímu, v jejím ãele stál
probo‰t a s ním ji tvofiilo je‰tû 12 kanovníkÛ. Byla od poãátkÛ
vybavena velk˘m majetkem (66 vesnic) a velkorys˘mi donacemi. Kromû jin˘ch se v majetku vy‰ehradské kapituly uvádí
území na obchodní cestû z Prachatic do Pasova a taky právo
vybírat na této cestû, pozdûji známé jako Zlatá stezka, celní
poplatky. V polovinû 12. století, po odchodu panovníkÛ z Vy‰ehradu, se tento stal doménou vy‰ehradské kapituly. Probo‰tská
hodnost byla spojena s vysok˘mi prebendami a vy‰ehrad‰tí
probo‰ti byli souãasnû zemsk˘mi kancléfii a ãasto spoluvytváfieli osudy âeského království. Mezi probo‰ty nalezneme napfi.
Pfiemyslovce Jindfiicha Bfietislava, pozdûj‰ího ãeského kníÏete
(1193-1197), pozdûj‰ího mohuãského arcibiskupa Siegfrieda
z Eppensteinu (1194), pozdûj‰ího salcburského arcibiskupa Filipa (1240), syna královny Kunhuty a Závi‰e z Falken‰tejna Jana,
nelegitimního syna krále Pfiemysla Otakara II. Jana II. nebo
slavného fií‰ského diplomata Petra z Aspeltu (zemfiel 1320).
U nemanÏelského syna krále Václava II., probo‰ta Jana III.
Volka, Ïila na Vy‰ehradû matka Karla IV. Eli‰ka Pfiemyslovna
(zemfiela 1330). Centrem a symbolem panství vy‰ehradské
kapituly byl Vy‰ehrad s kapitulní rezidencí, s domy kanovníkÛ
a knûÏí a s kapitulním kostelem sv. Petra a Pavla. O souãasnou
tváfi Vy‰ehradu se v˘raznû zaslouÏili národnû orientovaní probo‰ti Václav ·tulc a MikulበKarlach ve druhé polovinû 19. sto-
Poslední tfietina 19. století je v ãeské spoleãnosti pevnû spjata z fenoménem RukopisÛ. Nález Rukopisu královédvorského
a zelenohorského nastartoval oslavu uvûdomûní ãeské národa a umûlci tvofií pod
vlivem objevu ãesk˘ch bájn˘ch hrdinÛ.
Mánesovy kresby na jejich námûty inspirovaly celou generaci Národního divadla
a Rukopisy zasahovaly do sféry politickospoleãenské. Byla vypsána soutûÏ na
sochafiskou v˘zdobu mostu mezi Nov˘m
Mûstem praÏsk˘m a Smíchovem (most
Palackého) a zvítûzila díla J. V. Myslbeka, kter˘ ovlivnûn idealizovanou bájnou historií vytváfií souso‰í „Lumír a PíseÀ“, „Libu‰e a Pfiemysl“, „Záboj a Slavoj“ a „Ctirad a ·árka“. Dnes tyto
sochy stojí v parku na Vy‰ehradû. My‰lenka vytvofiit národní
hfibitov vznikla ve spolku Svatobor, jejÏ zaloÏil historik Franti‰ek
Palack˘ roku 1862. Zpoãátku zde byly zfiizovány jen jednotlivé
pomníky; první byl postaven nad hrobem spisovatele, knihovníka a archiváfie Vácslava Hanky, objevitele RukopisÛ. Tehdy
také vznikla my‰lenka zfiídit na Vy‰ehradû národní pohfiebi‰tû
v místû farního hfibitova. V˘stavba Pantheonu trvala mnoho
let. Vznikl osobit˘ v˘tvarn˘ celek, zapadající do lokality, kter˘ je
souãasnû jedineãnou galerií hfibitovní plastiky a projevem
umûleckého v˘voje ãeské kultury od poloviny 19. století do
dne‰ních dnÛ. Místo posledního odpoãinku zde nalezlo témûfi
600 osobností kultury a vzdûlanosti. Hrobka nejslavnûj‰ích
postav tehdej‰í doby nazvaná Slavín je opravdov˘m monumentem vy‰ehradského hfibitova. Jen nûkolik jmen zde
pohfiben˘ch osobností: malífi Alfons Mucha, architekt Josef
Goãár, dramatik Jaroslav Gilbert, ãeln˘ pfiedstavitel generace
Národního divadla malífi Vojtûch Hynais, houslov˘ virtuos Jan
Kubelík, operní pûvkynû Ema Destinová, básník Jaroslav Vrchlick˘, sochafi Josef Václav Myslbek a mnozí jiní umûlci a vûdci,
ktefií v dal‰ích desetiletích byli ukládáni do míst spoãinutí nejposvátnûj‰ích. Slavín zdobí socha Génia, socha Vlasti truchlící
a Vlasti jásající, neb „Aã zemfieli, stále mluví“…
■
Zároveň čekají na děti (a jejich rodiče) divadelní dílny a posléze dětský průvod po Vyšehradě. • Režisér (a jeden
z organizátorů VyšeHrátek) Jiří Adámek uvede v parku na hradebním bastionu novou venkovní inscenaci Cesta
do Compostely: o zvláštních dobrodružstvích, která se mohou přihodit jen na cestě do nejslavnějšího poutního
místa na světě. • Vedle tradičních hostů festivalu (Buchty a loutky, Líšeň, DNO) se objeví i řada nových tváří.
Vystoupí Víťa Marčík, svérázný sólista, který kombinuje hru s loutkami, živý dialog s dětskými diváky a gejzír historek o moravské babičce. Vedle řady vpravdě originálních adaptací klasických pohádek vytváří i představení pro
celorodinné a dospělé publikum. Divadlo nabité energií, laskavým humorem a silnou atmosférou.
• uma
Foto Radovan Čaplovič
Autorka je publicistka
Foto Radovan âaploviã
listy 7–8
32
Mirjana Šišoláková
Bratislavské hudobné
slávnosti po 42. krát
„Bratislavské hudobné slávnosti sú veľké okno, ktorým sa Slovensko pozerá do sveta“, povedal vo svojom príhovore na tlačovej konferencii k novému ročníku BHS predseda festivalového výboru prof. Miloš
Jurkovič, a vysvetlil, že sila tohto podujatia európskeho formátu je v jeho tradícii, vysokej kultúrnej a spoločenskej úrovni a medzinárodnom uznaní.
Tri významné akcenty
Usporiadatelia vyzdvihli tri prvky, na ktoré pamätali pri zostavovaní programu 42. roãníka BHS (22. 9. – 6. 10. 2006).
1. Rok 2006 – Rok slovenskej hudby
Znamenalo to viac slovenskej hudby ako po iné roky. Z 15-tich
slovensk˘ch skladateºov, ktor˘ch skladby boli v programe
BHS, mali dvaja mimoriadne postavenie – Alexander Moyzes
a ªudovít Rajter. V tomto roku ich totiÏ spája v˘znamné jubileum –100. v˘roãie narodenia. Îivotu a tvorbe t˘chto osobností
bola venovaná aj tradiãná Muzikologická konferencia. K tradícii BHS patrí aj premiéra diela slovenského skladateºa, objednaná festivalov˘m v˘borom. Tentoraz sa tejto cti dostalo príslu‰níkovi mlad‰ej generácie, Mirkovi Krajãimu a jeho skladbe
Krása veãnosti pre soprán, mie‰an˘ zbor a orchester.
2. Rok 2006 – Mozartov rok
KaÏdé v˘znamné tohtoroãné hudobné podujatie si v‰íma toto
v˘roãie – 250 rokov od narodenia rakúskeho hudobného
génia. Na BHS zaznela Mozartova hudba viackrát v rôzne koncipovan˘ch koncertoch, napríklad: Veãer s Mozartom, v podaní Wiener Kammerphilharmonie s dirigentom Claudiom
Traunfellnerom, Mozartove klávesy, na ktorom odzneli jeho
koncerty pre jeden, dva a tri klavíry, a naozaj netradiãn˘ jazzov˘ veãer in‰pirovan˘ Mozartom.
3. Rok 2006 – orchestrálny festival
Na 42.roãník BHS pozvali organizátori 10 zahraniãn˘ch a 5 slovensk˘ch orchestrov, ‰piãkov˘ch hudobn˘ch telies napríklad
z Nemecka, Rakúska, Veºkej Británie, Maìarska, âeska,
Arménska. Z domácich telies úãinkovali Slovenská filharmónia, Symfonick˘ orchester Slovenského rozhlasu, Slovensk˘
komorn˘ orchester Bohdana Warchala, ·tátny komorn˘
orchester Îilina, Cappella Istropolitana. Z 26-tich koncertov
bolo 16 orchestrálnych.
Hviezdy a hviezdičky
Niektoré hviezdy prichádzajú do Bratislavy opakovane, napríklad dirigent Kent Nagano, (Bayerisches Staatsorchester), Jifií
Bûlohlávek (PraÏská komorná filharmónia) niektoré pri‰li po
prv˘ raz – anglick˘ vokálny súbor s talianskym menom
I Fagiolini, ãerstv˘ nositeº ceny Kráºovskej filharmonickej spoloãnosti v Lond˘ne v kategórii live nahrávka koncertu. Vynikajúce bolo aj zastúpenie sólistov, ãi uÏ in‰trumentálnych,
alebo vokálnych, zahraniãn˘ch, ale aj domácich. Riaditeº Slovenskej filharmónie Marián Lap‰ansk˘ upozorÀoval na vynikajúce mladé huslistky Janine Jansen, Alyssu Park a Catherine Manoukian, ktor˘m odborníci predpovedajú veºkú budúcnosÈ. Napokon z nich pri‰li iba dve. Arménka C. Manoukian,
ktorá mala vystúpiÈ s Arménskou filharmóniou, Ïiaº do Bratislavy nepri‰la, pretoÏe si zlomila prst.
NEW TALENT – Cena Nadácie SPP
alebo tieÏ Medzinárodná tribúna mlad˘ch interpretov je tradiãnou príleÏitosÈou pre mlad˘ch umelcov predstaviÈ sa pred
odbornou porotou aj obecenstvom. Vlani zaÏiaril nበhuslista
Dalibor Karvay, v tomto roku slovensk˘ interpret medzi
ôsmich semifinalistov nepostúpil. VíÈaz slovinsk˘ violonãelista
Luka ·uliã obdrÏal krásnu sklenenú plastiku z dielne akademického sochára Drahomíra Prihela.
Ešte na skok do opery
Z budovy Slovenskej filharmónie, kde je srdce BHS, je do historickej budovy Slovenského národného divadla, kde sídli opern˘
a baletn˘ súbor, naozaj iba na skok, hoci pôvodne organizátori
rátali s t˘m, Ïe na operu a balet bude v tomto roãníku o poriadny kus ìalej. VzdialenosÈ medzi SF a novou budovou SND totiÏ
neprebehnete iba tak, naºahko. Ale novostavbu SND otvoria aÏ
v apríli 2007 (dúfajme) a tak sa na túto eventualitu pripravíme
v nasledujúcom roãníku BHS. Tentoraz e‰te hlasy zahraniãn˘ch,
ale aj na‰ich uÏ svetoznámych interpretov, napr. ªubice Vargicovej, Miroslava Dvorského, manÏelov Jenisovcov, Petra Mikulá‰a a ìal‰ích zazneli v dôverne známych priestoroch na Hviezdoslavovom námestí v osvedãen˘ch opern˘ch tituloch, ako
Turandot, Figarova svadba, Don Carlos, Eugen Onegin a i.
V rámci BHS sú vÏdy na programe aj baletné predstavenia. Tentoraz vystúpil napr. veºk˘ klasick˘ balet Korzár alebo predstavenie Baletománia, zloÏené z najkraj‰ích v˘stupov z rôznych svetoznámych baletov v podaní Baletu Národného divadla Praha.
BHS
Sprievodné podujatia
Okrem uÏ spomínanej muzikologickej konferencie a medzinárodnej tvorivej dielne pod názvom
Akadémia komornej hudby pripravili organizátori v priestoroch budovy Slovenskej filharmónie aj
v˘stavu 100 maºovan˘ch huslí. Ide o jedineãnú zbierku huslí, pomaºovan˘ch stovkou popredn˘ch
slovensk˘ch v˘tvarníkov.
■
• Autorka je novinárka
Foto archív
listy 7–8
Peter Čech
Na
33
domácom fronte
I napriek tomu, že sa na začiatku tohto roka Slovenská armáda plne profesionalizovala, záujem o publikácie dokumentujúce rôzne úseky histórie tohto dôležitého článku každej modernej spoločnosti nepoklesol. Vojenská história, ktorá svojím zvláštnym vnútorným svetom logicky dopĺňa celý dejinný komplex
štátu, národa, či regiónu vďaka historikom nezostáva nepovšimnutá, ale naopak je kúsok po kúsku sprístupňovaná širokej verejnosti zaujímajúcej sa o svoju minulosť.
ruhá svetová vojna – najhor‰ia vojna nielen dvadsiateho storoãia, ale histórie ºudstva vôbec, v˘znamne poznamenala i územie
b˘valého âeskoslovenska. Práve dôleÏit˘m
armádnym postavám tohto obdobia sa venuje
publikácia Vojenské osobnosti ãeskoslovenského odboje 1939 – 1945, ktorá vznikla na základe
spolupráce Vojenského historického ústavu
v Prahe a Vojenského historického ústavu
v Bratislave. Pod taktovkou Miloslava âaploviãa (vedúceho slovenskej ãasti) a Jifiího Rajlicha
(vedúceho ãeskej ãasti) sa podarilo za pomerne
krátky ãas jeden a pol roka zozbieraÈ takmer
‰esÈsto mien a k nim náleÏiacich biografií, zoraden˘ch abecedne v tomto slovníku. Pred
rokom 1989 sa na veºa z t˘chto osobností vedome zabúdalo, a tak, ako pí‰u v úvode samotní
autori tejto veºkoformátovej knihy, máme i my
morálny dlh oprá‰iÈ tieto mená a nezabudnúÈ
ani po ‰esÈdesiatich rokoch na to, kto nasadil
Ïivot za oslobodenie vlasti. Knihu svojimi
samostatn˘mi úvodn˘mi predslovmi opatrili
vtedaj‰í ministri obrany âeskej republiky i Slovenskej republiky, Karel Kühnl a Juraj Li‰ka.
Veºmi pekná a prehºadná grafická úprava takisto napomáha a láka listovaÈ v tejto zásadnej
knihe k dejinám ãesko-slovenského odboja.
D
Ako voºné pokraãovanie v˘nimoãného, no zároveÀ nedokonãeného ‰esÈzväzkového diela Vojenské dejiny Slovenska je oznaãovaná publikácia Ozbrojené sily Slovenskej republiky – história
a súãasnosÈ 1918 – 2005. Pod vedením Jozefa Bystrického, riaditeºa Vojenského historického ústavu v Bratislave, vy‰la v spolupráci s ìal‰ími tromi ãlenmi tímu (Miloslav âaploviã, Imrich
Purdek, Jan ·taigl) a vydavateºstvom Magnet press veºmi
pekná a v˘pravná kniha, ktorá zaujme uÏ pri zbeÏnom prelistovaní najmä svojou fotografickou ãasÈou, v ktorej je veºa fotografií zverejnen˘ch po prv˘ raz. Autori rozdelili publikáciu na
‰esÈ kapitol pod názvami: 1. V spoloãnom ‰táte
(1918 – 1939), 2. V boji proti fa‰izmu (1939 –
1945), 3. V prv˘ch povojnov˘ch rokoch (1945 –
1948), 4. Za Ïeleznou oponou (1948 – 1989),
5. Pod zástavou demokracie (1989 – 1992)
a 6. Do euroatlantick˘ch ‰truktúr (1993 – 2005).
FragmentárnosÈ textu je prehºadná a jednotlivé
kapitoly na seba logicky nadväzujú. Textu by
bolo moÏné vytknúÈ trochu nedôslednú jazykovú
korektúru, ale najmä e‰te jednu vec. V bezpochyby veºmi hodnotnom diele absolútne ch˘ba
ãasÈ, ktorá by prezentovala armádu prvej Slovenskej republiky spadajúcu do druhej kapitoly,
teda do kapitoly o druhej svetovej vojne. Jozef
Bystrick˘ v rozhovore pre armádny magazín
„Plná poºná“, vysielan˘ na Rádiu Slovensko
uviedol, Ïe text publikácie sa t˘ka predov‰etk˘m
základn˘ch historick˘ch udalostí. Bezpochyby
k nim ale patrí i skutoãnosÈ, Ïe armáda prvej Slovenskej republiky sa zúãastnila bojov spoloãne
s nemeckou armádou najskôr proti Poºsku
a následne proti Sovietskemu zväzu.
Jednoznaãne pozitívnym prvkom knihy je dvojjazyãnosÈ publikovan˘ch textov (slovensko-anglicky), ão knihe v prípade záujmu otvára
brány i za domáce územie.
Vy‰‰ie spomenuté knihy sú v kaÏdom prípade obrovsk˘m prínosom k jednoduch‰iemu a prehºadnej‰iemu sprístupneniu
informácií o dan˘ch témach, hºadaniu prameÀov, ãi zdrojov
k ìal‰iemu spracovaniu a bádaniu na komplikovan˘ch a nie
vÏdy dobre osvetlen˘ch cestiãkách po na‰ej histórii. Snaha
oboch tímov autorov je naozaj veºká a úctyhodná. Iste sú
predznamenaním ìal‰ích, e‰te kvalitnej‰ích diel, ktoré po nich
prídu.
■
PEČKŮV PALÁC – Pamätník protifašistického odboja
Klub slovenskej kultúry si vás dovoľuje srdečne pozvať na exkurziu časti Pečkůvho paláca,
kde bývala mučiareň gestapa a kde je dnes zriadený pamätník protifašistického odboja.
Návšteva priestorov (Pečkův palác – památník protifašistického odboje) je spojená
s odborným výkladom Věry Kellnerovej z Českého svazu bojovníků za svobodu.
Exkurzia sa uskutoční v stredu 8. 11. od 14.00 v budove Ministerstva průmyslu a obchodu ČR,
Politických vězňů 20, Praha 1.
Vstup voľný. Tešíme sa na vás!
Autor je publicista
listy 7–8
Peter Šoltés
34
Jonáš Záborský
* 1812 Záborie 1876 Župčany
Po niekoľkých hodinách bezvýsledného uvažovania nad tým, aký nadpis dám textu o živote a diele Jonáša Záborského, rozhodol som sa pre tú najjednoduchšiu možnosť – žiaden. Články a štúdie, ktoré vyšli pri
jeho predchádzajúcich výročiach, sa v názve pokúsili pár slovami vyjadriť rozporuplnosť tejto osobnosti
slovenskej kultúry: Hriešnik Jonáš, Národný hriešnik, Župčiansky samotár, Za svojho života nedocenený,
Osobnosť paradoxov, Sám proti všetkým, Rozorvaný duch či Pohonič so štipľavým bičom. Ani jeden sa mi
nezdal dostatočne výstižný, a preto som sa tomuto riziku radšej vyhol.
Ï zo základn˘ch údajov Záborského Ïivotopisu je cítiÈ
nekonformnosÈ, odhodlanosÈ postaviÈ sa proti prúdu,
narú‰aÈ zabehnuté predstavy, ale rovnako hrdosÈ, ctiÏiadostivosÈ a sebavedomie. Narodil sa v Záborí neìaleko Martina, no
väã‰iu ãasÈ Ïivota pôsobil v Îupãanoch, ìaleko od centra slovenského národného hnutia, na vzdialenom (vtedy e‰te
omnoho viac neÏ dnes) a národne „neprebudenom“ v˘chodnom Slovensku. Pochádzal z evanjelickej a. v. rodiny, v Kristov˘ch rokoch v‰ak prestúpil do katolíckej cirkvi. V ãase, keì ‰túrovci s veºk˘mi oãakávania obracali svoj zrak k ºudu a videli
v Àom budúcnosÈ národa, on ostal hrd˘ na svoj zemiansky
pôvod, dosiahnuté vzdelanie a príslu‰nosÈ k spoloãenskej
elite. Dlho odmietal prijaÈ (ako ju on naz˘val) „hattalãinu“ a aj
napriek zosmie‰Àovaniu, tvrdej kritike a problémom s vydávaním svojich diel písal upravenou ãe‰tinou, tzv. staroslovenãinou. Neãudo, Ïe jeho mnohostranná literárne tvorivá osobnosÈ je dodnes predmetom kontroverzn˘ch diskusií.
Zemiansky pôvod dával Joná‰ovi dobré predpoklady pre
kariéru stoliãného úradníka. Okrem vzdelania k nej potreboval
osvojiÈ si v‰etky ‰tyri krajinské jazyky. Popri slovenãine a latinãine, v tej dobe e‰te stále úradného jazyka v Uhorsku, sa nauãil na gymnáziu v Gemeri po maìarsky. Kvôli nemãine potom
pokraãoval na KeÏmarskom l˘ceu, kde jeho ìal‰ie Ïivotné
smerovanie, podobne ako predt˘m u ·afárika, nabralo in˘
smer. Pod vplyvom slovensky orientovan˘ch uãiteºov, najmä
Jána Benediktyho, skrsla „iskra, ktorá zapálila hlavu mi
i srdce.“ Tri roky pred smrÈou o tom napísal: „Od tej chvíle
zmocnila sa ma aÏ prepiata, tre‰tená národnia horlivosÈ.
O niãom inom som nemyslel, ako ãím bych najviac osoÏil Slovákom a ktorak a kde najviac získal proselytov. Hej, kebych
vtedy bol videl to, ão teraz vidím! Kebych bol vedel, Ïe práve
tí Slováci, za ktor˘ch bych bol hrdlo dal, budú mojimi najvät‰ími vrahmi. Národnia moja prebudenosÈ stala sa osudnou
pre cel˘ môj Ïivot, bo ona urãovala potom v‰etky moje ìal‰ie
U
kroky“. Kvôli tejto horlivosti sa rozhodol nepokraãovaÈ ìalej
v ‰túdiu práv, ale ako sám pí‰e „prilnul som ku bohoslovcom,
ktorí jediní so slovenskou literatúrou sa zapodievali“. Ako
kaplán pôsobil spoãiatku v najv˘chodnej‰ej evanjelickej farnosti, v Pozdi‰ovciach, leÏiacich blízko Michaloviec. Zo zemplínskej dediny odi‰iel na rok ‰tudovaÈ do Halle, na jednu
z najlep‰ích univerzít vtedaj‰ej Európy. Tu sa spoznal zo ·túrom. Spoloãn˘ záujem o veci národné ich najskôr zblíÏil, no
ako vo svojom Ïivotopise Záborsk˘ spomína, „láska medzi
nami pre rôznosÈ myslenia r˘chlo ochladla. ·túr mal uÏ vtedy
tie isté zásady, ktoré potom roz‰iroval na Slovensku. Bol
demagóg, s najhlb‰ou nenávisÈou voãi zemianstvu“ ... tvrdil,
Ïe nutno pôsobiÈ na massy, a skrze ºud zachvátiÈ odrodilé
duchovenstvo, nenapraviteºné zemianstvo. Zeman Záborsk˘
bol opaãného názoru. Tvrdil, Ïe je nevyhnutné „po málu získaÈ
duchovenstvo i zemanstvo skrze literatúru, a tak potom o‰lechtiÈ surovú masu, ktorá vÏdy len za vy‰‰ími stavmi pôjde“.
Okrem sporu „ºud verzus ‰ºachta a inteligencia“ sa ich názory
lí‰ili i v otázke literárneho jazyka a nezhodovali sa ani v otázke
politickej orientácie. ·túrov austroslavizmus a neskôr orientácia na Rusko naráÏal na Záborského uhorsk˘ patriotizmus.
Spor so ·túrom, neskôr i Hurbanom a väã‰inou ‰túrovskej
generácie sa e‰te prehæbil poãas revoluãn˘ch rokov 1848-9,
kedy sa voãi ozbrojenému protimaìarskému vystúpeniu dobrovoºníkov postavil rezervovane. Bol to v‰ak len jeden z dôvodov, preão uÏ za svojho Ïivota dostal nálepku „národn˘ hrie‰nik“. V roku 1842, ako 30-roãn˘ prestúpil na katolícku vieru, ão
mu medzi evanjelikmi narobilo veºa nepriateºov. V katolíckej
cirkvi ako konvertita a „panslávistick˘ farár“ sa so stupÀovaním maìarizácie stretával s ãoraz väã‰ou podozrievavosÈou,
nepochopením a príkoriami. Sºubované miesto profesora
v katolíckom kÀazskom seminári nedostal a namiesto toho ho
spravili nemeck˘m kaplánom v Ko‰iciach. Po trojroãnom pôsobení (1850 – 1853) vo Viedni ako redaktor vládnych Sloven-
LIMBORA jubiluje...
Slovenské folklórne združenie, teda od tohto roku Slovenské združenie Limbora oslavuje! A má na to patričný dôvod. V tomto roku
si totiž pripomína 20. výročie od vzniku folklórneho súboru Limbora a 55. výročia slovenského folklóru v súčasnej
Českej republike. • Slávnostný program pri tejto príležitosti sa bude konať v piatok 17. 11. o 19.00 v Divadle na Vinohradech, Nám. Míru 7, Praha 2. Program pripravili SZ Limbora v spolupráci s Klubom slovenskej kultúry a s niektorými ďalšími spolkami v ČR. Účinkujú: Limbora, Limborka, Malá Limborka a hostia. Prekvapenia sa neprezrádzajú... Limbore blahoželáme!
• Vstupenky si môžete zakúpiť, buď priamo v Divadle na Vinohradech, Nám. Míru 7, Praha 2, alebo rezervovať na telefónnych číslach 224 257 601 a 224 253 870 (tiež fax). Pokladňa je otvorená: pondelok až piatok od 11.00 do 19.00. V sobotu od 13.00 do
19.00. (ak nie je uvedené inak). Podrobnejšie informácie: www.dnv-praha.cz; E-mail: [email protected]
Zároveň oznamujeme, že to nie je všetko čo si Limbora ešte v tomto roku pripravila. Jednak sú to tradičné programy: Folklór
bez hraníc, v poradí XIV. ročník festivalu prezentujúceho a dokumentujúceho slovenskú a českú vzájomnosť (14. 10.) a vianočný
listy 7–8
35
sk˘ch novín sprevádzan˘ch sizyfovsk˘mi bojmi s bachovskou
cenzúrou, vyãerpávan˘ i spormi so stúpencami ‰túrovskej slovenãiny, vrátil sa späÈ na v˘chod. Na Ïupãianskej fare, sedem
kilometrov od pomaìarãeného Pre‰ova, no ìaleko od centier
slovenského národného a kultúrneho Ïivota, vytvoril Záborsk˘
neuveriteºne rozsiahle a rovnako in‰piratívne a znepokojujúce
literárne a historické dielo. V Îupãanoch napísal 13 samostatn˘ch prozaick˘ch prác, 35 divadeln˘ch hier a okrem poãetn˘ch
historick˘ch ‰túdií a ãlánkov i ‰tvorzväzkové Dejiny uhorského
kráºovstva od poãiatku do ãias Îigmundov˘ch, ktoré, podobne
ako veºká ãasÈ jeho diela, ostali za jeho
Ïivota v rukopise.
Jeho prvá zbierka Îehry, ktorú vydal
e‰te ako novinár vo Viedni, sa stala
predmetom zdrvujúcej kritiky ‰túrovsk˘ch romantikov (Kalinãiak, Dohnány).
Nazvali ju „archaická zmie‰anina bez
ladu a skladu“. Najväã‰ie v˘hrady mali
k jazyku, tzv. staroslovenãine (ão bola
mierne slovakizovaná ãe‰tina) a antick˘m formám jeho poézie. Na pa‰kál si
zobrali i autora, ktorého nazvali „chab˘m zbabelcom, ktor˘ v ãase národn˘ch bojov ãu‰al“. Hrd˘ zeman zo
Záboria bol kritikou veºmi dotknut˘.
„Zabili ma pred obecenstvom, ktoré
i tak nikdy mi náchylné nebolo, mravne. Uãinili ma na vÏdy predmetom
ú‰kºäb a opovrÏenia. Zniãili moje diela
pred ich vznikom. Niã som viac nemohol vydaÈ, len na vlastnú ‰kodu.“ Rozhodol sa vzdaÈ sa literárnej tvorby
a svoj sºub dodrÏal ‰esÈ rokov. K návratu ho priviedla „dlhá chvíºa“, ale i povaha, ktorú okrem ctiÏiadostivosti najviac
charakterizovala srditosÈ a vzdorovitosÈ: „Aã som nemal ani najmen‰ieho
v˘hºadu na uverejnenie mojich trudovín, predca som písal namáhave divadelné hry, povesti, hrdinské básne, históriu, aÏ z toho povstala hromada.“
Nikto z jeho predchodcov a súãasníkov sa neodváÏil vniesÈ do
umelecky skomponovaného literárneho diela toºko Ïivotnej
empírie a odpozorovan˘ch skutoãností, ako to najmä vo svojich prozaick˘ch útvaroch robil Záborsk˘. Oskár âepan
v doslove k Faustiáde napísal: „Dielo tohto zamerania a tohto
typu nemá v slovenskej literatúre obdobu a je ojedinelé aj
v kontexte in˘ch literatúr.“ Sám Záborsk˘ akoby tu‰il, Ïe doba,
kedy sa jeho dielo doãká uznania, príde aÏ po jeho smrti.
V Predmluve Faustiády („ktorú nikto ãítaÈ nebude“), ktorá má
podtitul Fantastická hrdinská báseÀ, vydanie tretie, lenÏe prvé
a druhé e‰te nevy‰lo sãasti ironicky, sãasti prorocky pí‰e:
„Diela moje budú veãnou chlúbou a veãnou potupou pre Slovákov. Chlúbou, Ïe takého v˘teãného mali spisovateºa: potupou, Ïe ho nevedeli oceniÈ.“ Predhovor uzavrel s typicky
Záborskou iróniou a sarkazmom: „Toºko na‰ej predmluvy.
Kladieme ju preto napredku, aby na konci mali miesto pomluvy. Prosíme ale pánov recenzentov, nech ráãia nakuknúÈ i do
diela, keì uÏ recenzie budú maÈ hotové; leda Ïeby teraz uznali za dobré uverejniÈ ich pred dielom sam˘m, ako sa stalo pri
Múdrosti Ïivota.“
Záborsk˘ si svoj odli‰n˘ názor na to,
akou cestou je moÏné pozdvihnúÈ kultúrnu úroveÀ národa, zachoval po cel˘
Ïivot. Pár rokov pred smrÈou vyz˘val
Maticu slovenskú, aby pozornosÈ
a podporu najskôr sústreìovala „na
zdarilú spisbu vy‰‰iu a pospolitá rozkvitne v jej tieni sama od seba“. Kritiku
úzkoprsého ºudov˘chovného zamerania Matice spôsobom sebe vlastn˘m
vyjadril v liste F. Palackému: „Je to
divná spoleãnost ta na‰e Matica. Od
jedenáctych let je‰tû Ïádného vûdeckého díla nevydala a teì se právû vrhla
na vydávaní jak˘chsi pospolit˘ch
spisÛ, kde nás tu‰ím pfied oÏralstv˘m
pálenãen˘m vystfiíhati budú...“ Jeho
rukopisné dielo Dejiny kráºovstva
uhorského od poãiatku do ãasov Îigmundov˘ch Matica vydaÈ odmietla,
a tak jednotlivé ãasti beletristicky spracoval aspoÀ vo svojich dramatick˘ch
dielach. Po vládnych represáliách voãi
slovensk˘m in‰titúciám, ako i z obavy
o ich osud na Slovensku poslal svoje
rukopisy do depozitu Matice ãeskej
v Prahe a dodnes sú uloÏené v archíve
Národného múzea v Prahe. AÏ po
Záborského smrti, keì sa Slováci
postupne nauãili ãítaÈ a kupovaÈ nielen
kalendáre, modlitebné kniÏky a noviny ale i „ozajstnú“ literatúru, zaãali postupne vychádzaÈ diela „Ïupãianskeho samotára“. Dnes by si mohol vychutnávaÈ víÈazstvo nad svojimi oponentmi a neprajníkmi i uznanie, po ktorom bezv˘sledne túÏil.
Knihy t˘ch, ktorí ho obviÀovali z nemodernosti a archaizmu,
leÏia zaprá‰ené v zadn˘ch regáloch kniÏníc, k˘m on ostáva aj
dnes in‰piratívny a ãítan˘ a neìaleko od jeho Îupãian, v Pre‰ove, stojí divadlo, ktoré nesie jeho meno.
■
Autor je historik a publicista
Foto Radovan âaploviã
program Vianoce s Limborou – v tomto roku sa uskutoční už po 17-krát!!! – v sobotu 9. 12. o 18.00 v Divadle U Hasičů, Římská
2135/45, Praha 2. • Vstupenky si môžete zakúpiť, buď priamo v Divadle U Hasičů, Římská 2135/45, Praha 2, alebo rezervovať na telefónnych číslach 222 518 716 a 222 516 910 (tiež fax). Pokladňa je otvorená: pondelok až piatok od 10.00 do 18.00. V sobotu od 10.00
do 13.00. Podrobnejšie informácie: www.cbox.cz/divadlouhasicu; E-mail: [email protected]. • A navyše Limbora pripravuje pred
Vianocami ešte jeden galaprogram. Uskutoční sa v sobotu 16. 12. pod názvom Tanec životom. Tento večer je venovaný pamiatke pred
vyše rokom zosnulého popredného slovenského tanečného choreografa, režiséra umeleckých programov a profesionálneho tanečníka
Jaroslava Ševčíka. • Podrobnejšie informácie o aktivitách Limbory sa tiež dozviete na www.limbora.cz
• rč
Foto Radovan Čaplovič
listy 7–8
36
Helena Nosková
Násilí kolem nás,
aneb o čem se nemluví
Spoločnosť T.A.C.T s.r.o v tomto roku iniciovala a vytvára osobitý projekt, ktorého cieľom je odhaliť zamlčiavané podoby násilia a predstaviť ich verejnosti prostredníctvom výtvarných prác študentov niekoľkých
poľských, slovenských a českých škôl. Autorka projektu Ivana Wojtylová poskytla priestor tínejdžerom,
aby sami zobrazili tie formy násilia, ktoré sa ich dotýkajú, aby sa zamysleli nad jeho podstatou a poskytli
svoj pohľad verejnosti. V anotácii píše:
Hlavním cílem projektu je postihnutí násilí jako všudypřítomného jevu v lidské společnosti se zaměřením
na konkrétní podmínky v městské aglomeraci. Prostřednictvím vyhraněného pohledu mladých lidí chceme přimět návštěvníky výstavy k zamyšlení se o úloze násilí v jejich životech.
rojekt bude realizovan˘ formou v˘stavy, ktorá bude otvorená v priestoroch Staromestskej radnice v Prahe 1 od
9. 10. do 12. 11.2006. V˘stava vzniká z vybran˘ch v˘tvarn˘ch
prác ‰tudentov niekoºk˘ch stredn˘ch, v˘tvarne zameran˘ch
‰kôl v âR, SR a Poºsku. Autorka akcentovala mestské prostredie, kde je násilie viditeºné najmarkantnej‰ie, hoci samozrejme
existuje aj na vidieku a proste v‰ade tam, kde Ïijú ºudia. Jednoducho preto, Ïe násilie akosi vyviera z biologickej podstaty
ãloveka a len v˘chovou a etikou je moÏné udrÏaÈ ho v prijateºn˘ch medziach. âo sú to prijateºné hranice násilia ako aj jeho
prejavy vníma v podstate kaÏd˘ jedinec individuálne. Preto
autorka projektu oslovuje v˘tvarn˘ch umelcov a ponúka im
pre násilie ako tému ão naj‰ir‰í priestor:
P
Cílem projektu je ukázat násilí, které existuje kolem nás v co
nej‰ir‰ím zábûru. Téma „násilí“ zde není vnímáno prvoplánovû, naopak zajímají nás jeho rÛznorodé podoby. Chceme se
zamûfiit na nûkolik základních rovin, ve kter˘ch se násilí projevuje: fyzické a psychické násilí páchané na dospûl˘ch lidech
i dûtech, násilí spojené s xenofobií, rasismem, násilné zmûny
v Ïivotním prostfiedí, násilné zásahy do architektury, násilí
v reklamû a sdûlovacích prostfiedcích, apod.
Čo je to násilie?
V rôznych historick˘ch obdobiach násilie menilo a mení
svoju tvár. K˘m v starovekej Sparte sa novonarodené dievãatká beÏne odnímali matkám a hádzali zo skaly ako nieão
neÏiadúce, v starovekom Ríme gladiátorov Ïrali levy za
nad‰eného jasotu publika, v stredoveku cirkev a veriaci ºud
na vatrách upaºovali kacírov, bosorky i vedcov. Pred popra-
vou ºudí muãili opäÈ s nad‰en˘m súhlasom verejnosti , ão
ostatne pokraãovalo aj v novoveku. V dvadsiatom storoãí
ºudstvo pokraãovalo v ìal‰ích, rafinovanej‰ích formách skrytého násilia, aby ich ako ist˘ odkaz zanechalo 21. storoãiu.
Násilie v mene ideológií, niãenie Ïivotného prostredia, experimentovanie s chemick˘mi látkami, anonymitu násilia
sprostredkovaného atì.
Áno, násilie nemoÏno vnímaÈ len ako údery, tlaky, boj, ãi konfrontáciu. âasto k nám prichádza nielen nepoznané, ale dôvtipne maskované pod zásterkou dobra i pokroku, ba dokonca
lásky k blíÏnemu, ºudstvu apod. Zlo na kaÏd˘ deÀ b˘va
spravidla prezentované v t˘ch naju‰ºachtilej‰ích podobách
a jeho strojcami alebo nástrojom sme boli vedome ãi nevedome asi kaÏd˘ z nás. A v‰etci sme ho zaÏili na vlastnej koÏi, hoci
sme si ho najprv neuvedomovali. Nevnímali sme ho ani ako
násilie a nebezpeãenstvo. AÏ keì si nás opantalo, pocítili sme
spoãiatku nepohodlie, skôr psychické ako fyzické, ktoré sa
postupne menilo na odpor.
Prvé psychické násilie mnohí zaÏili v detstve alebo na prahu
dospelosti vo vlastnej, nezriedka autoritatívnej, rodine. V projekte Násilí kolem nás, aneb o ãem se nemluví, v‰ak spodobenie práve tohto problému nenájdete, hoci vo svete je jeho
ãasto veºmi skryt˘m formám venovaná ãoraz väã‰ia pozornosÈ. Nie náhodne, pretoÏe práve násilie v rodine sa stáva
ak˘msi základn˘m kameÀom a odrazov˘m mostíkom ìal‰ích
foriem násilného chovania v ‰kole, v detskej skupine atì. I tak
sa ale projekt sústredil na prejavy násilia v ‰irokom spektre
oblastí, ãasu a priestoru:
listy 7–8
37
Problematika násilí je bude reflektována, v nûkolika základních rovinách:
• násilí na ulicích
• násilí (‰ikana) ve ‰kole
• násilí (‰ikan) v partû
• fyzické a psychické násilí páchané na dospûl˘ch
• fyzické a psychické násilí páchané na dûtech
• násilí spojené s xenofobií a rasismem
• násilné zmûny na Ïivotním prostfiedí
• násilné zásahy do architektury
• násilí v reklamû
• násilí ve sdûlovacích prostfiedcích
Skryté násilie zaÏívame na kaÏdom kroku a bránime sa mu
úmerne svojej vlastnej tolerancii, veku, skúsenostiam, vzdelaniu a etike. Tam, kde sa osobnosÈ jedinca dostatoãne nerozvinula, nastáva únik do milosrdnej‰ieho sveta snov privoden˘ch
omamn˘mi látkami. Na túto oblasÈ sa ‰tudenti ãesk˘ch v˘tvarn˘ch ‰kôl zamerali najviac, hoci v podstate uÏívanie drog môÏe
byÈ i reakciou na nepohodln˘ svet pln˘ násilia. Je hºadaním
aspoÀ doãasného úniku. Tak to vníma aj autorka projektu:
ZároveÀ s tûmito základními rovinami lze hovofiit, v dne‰ní
dobû velmi aktuálnû, o vlivu pÛsobení návykov˘ch látek, drog,
alkoholu na vznik násilí, ‰ikany apod.
Velmi zajímavé je i poznání vlivu prostfiedí, ve kterém studenti tráví vût‰inu svého volného ãasu. U studentÛ Stfiední odborné ‰koly s.r.o. máme na mysli zpÛsob a kvalitu Ïivota mlad˘ch
lidí v aglomeraci.
V˘stava je súãasne aj sociálno-psychologick˘m v˘skumom
stavu ãasti mladej generácie v âR, Poºsku a SR. Generácie,
ktorá nemá priame skúsenosti s totalitn˘mi reÏimami, vojnami a ìal‰ími masov˘mi podobami násilia. Vníma ich v‰ak
sprostredkovane, o ãom svedãia i vystavované práce.
Zámûrem není vytvofiení pouhé dokumentace v˘‰e uveden˘ch úkazÛ a ani postihnout nûjak˘ „objektivní stav spoleãnosti“ ãi jevÛ v ní probíhajících, ale autentick˘ (byÈ i kontroverzní) pohled mlad˘ch lidí na násilí kolem nás a v nás. Preferovány budou práce s ostr˘m, vyhranûn˘m, autentick˘m
názorem, pfied opisností, líbivostí a umûleckou vypoãítavostí.
Základním cílem projektu je podpofiit a inspirovat mladé lidi studenty vybran˘ch stfiedních ‰kol v âeské, Polské a Slovenské republice k vyjádfiení svého vlastního názoru na dané
téma, kter˘ odpovídá jejich úrovni poznání a Ïivotní zku‰enosti. ZároveÀ jim tímto nabídnout moÏnost prezentovat své
názory prostfiednictvím v˘tvarn˘ch prací.
Klub slovenskej kultúry sa podieºa na vypracovaní katalógu
k v˘stave, ktorá okrem Prahy bude vystavovaná aj v mestách
zúãastnen˘ch ‰tátov – v SR a v Poºsku.
Prezentovány jsou práce v následujících kategoriích:
fotografie
rÛzné fotografické techniky
video
video art, video klipy, …
animace
klasická a digitální
malífiství a grafika
klasické v˘tvarné techniky
koláÏ a asambláÏ
samostatné techniky a jejich kombinace
Pfii v˘bûru kategorií byla vzata v úvahu zejména „rozli‰nost“
zamûfiení v˘uky jednotliv˘ch ‰kol. Nabídka kategorií dává
moÏnost prezentovat svá díla co nejvût‰ímu poãtu zájemcÛ
z fiad studentÛ.
V˘stava vytvofiená z prací ãesk˘ch, polsk˘ch a slovensk˘ch
stfiedo‰kolsk˘ch studentÛ nám dá moÏnost srovnání jejich
pohledu na toto téma. Vycházíme z pfiedpokladu, Ïe toto téma
je stejnû tak aktuální u nás jako v okolních zemích stfiedoevropského regionu.
Pfiedpokládáme zájem médií a samotná v˘stava bude zpfiístupnûna pro studenty ostatních ‰kol v Praze a ‰irokou vefiejnost. Dal‰ím cílem celého projektu je navázání dlouhodobé
mezinárodní spolupráce mezi ‰kolami, vzájemné poznávání
jednotliv˘ch kultur, a to nejenom v oblasti v˘tvarné, ale i napfi.
hudební a dramatické.
Projekt je prv˘m nadviazaním kontaktov medzi uveden˘mi
‰kolami, ktor˘ v budúcnosti bude pokraãovaÈ. Problematika
násilia okolo nás narastá, o jej mnoh˘ch podobách sa nielenÏe nehovorí, ale sú tabu vo v‰etk˘ch troch národn˘ch spoloãenstvách – skryté násilie v rodine, násilie páchané v uωích
spoloãenstvách ºudí, násilie berúce na seba podobu manipulácie, nátlaku apod. KeìÏe narastá a získava mnohé podoby,
treba o Àom hovoriÈ, písaÈ, vytváraÈ v˘tvarné diela, odhaºovaÈ
jeho mnohé tváre. PretoÏe mnohí z nás akoby nevnímali jeho
rôzne podoby a mnohorakosÈ, ktorá je skutoãn˘m draãím
semenom priná‰ajúcim stále novú „úrodu“.
Ak by sme mali hodnotiÈ, najvy‰‰ie ocenenia by získali ‰tudenti poºsk˘ch stredn˘ch ‰kôl za vynikajúce, originálne v˘tvarne spracované v˘povede o formách násilia. Druhé miesto
patrí v˘tvarn˘m prácam zo SR a na treÈom mieste sa umiestnili v˘tvarné práce ‰tudentov ‰kôl z âR. Ak v˘tvarné diela
vypovedajú o stave spoloãnosti, vypovedajú aj o historick˘ch
koreÀoch niektor˘ch javov. V prípade v‰adeprítomného násilia totality to boli práve Poliaci, ktorí dokázali dôrazne vzdorovaÈ totalitarizmu, k˘m slovenská spoloãnosÈ volila striedavo
cestu podliehania a cestu potláãaného vzdoru. âesi volili ‰pecifickú cestu skôr praktického pohºadu bez v˘raznej‰ích apelov. Hoci náhodné vzorky nemôÏu hovoriÈ za celú spoloãnosÈ,
sú zaujímavé, nepostrádajú naliehavosÈ a varujú pred vyklíãením „draãích semien“ v nás.
■
Výstava v priestoroch pražskej Staroměstskej radnice
potrvá do 12. 11. 2006.
listy 7–8
38
Peter Mayer
Rozhodca
Ťažko by som našiel v mojom okolí človeka, na ktorého by aspoň minimálne nemal vplyv pred niekoľkými
mesiacmi futbalový ošiaľ v Nemecku. Už vôbec by som nenašiel nikoho, kto by túto svetovú udalosť ani
nezaregistroval. Futbal sa na nás valil z televíznych obrazoviek, vykukoval z každej druhej reklamy, usmieval sa zo stránok denníkov, týždenníkov, mesačníkov a doslova nás pohlcoval aj z rozhlasového éteru.
tom, Ïe dnes vládne virtuálny svet, nás presvedãili prognózy dávno pred prv˘m v˘kopom ‰ampionátu. Chrlili
ãísla, koºko ºudí vo svete bude pozeraÈ futbalové prenosy,
koºko zarobia televízie na celom svete na reklamách futbalového zamerania, na koºko si príde FIFA a nemeckí organizátori, ako vzrastie nemecké hospodárstvo a aké odmeny ãakajú
na najlep‰ie muÏstvá. Prosto, vysnen˘ virtuálny svet, v ktorom
má ãlovek pocit, Ïe ani nie je rozhodujúce, ãi sa daná udalosÈ
vôbec uskutoãní. Zdá sa, Ïe sa predpoklady naplnili. Fanú‰ikovia zo v‰etk˘ch zúãastnen˘ch krajín sa nevedeli odtrhnúÈ od
obrazoviek, desiatky tisíc ich vycestovalo za svojimi idolmi
priamo do dejiska zápasov. Vlastne futbaloví fanú‰ikovia na
celom svete bez rozdielu národného ãi klubového vyznania
vyz˘vali futbalové boÏstvá, a to aj niekoºkokrát denne.
Samozrejme, Ïe nie v‰etko sa splnilo, tak ako to futbalov˘ svet
oãakával. V kaÏdom zápase vyhráva len jeden. Pre porazen˘ch
síce zostáva ãesÈ, ale tá je ponorená alebo do sæz, alebo do zatratenia, nadávok ãi nezdrav˘ch v˘buchov vá‰ní. âasto tí, ktorí
dlhé ‰tyri roky fascinovali svojou hrou, sa museli skloniÈ a so
smútkom ‰ampionát predãasne opustiÈ. Na druhej strane sa
radovali zase tí, ktor˘m nikto nedával ‰ance na dobr˘ v˘sledok.
Futbal opäÈ, ako uÏ stokrát predt˘m potvrdil, Ïe nemá logiku.
Nemeck˘ ‰ampionát riadne poprehadzoval rebríãky úspe‰nosti a v mnoh˘ch prípadoch sklamal tipujúcich na celom svete.
Tohtoroãné majstrovstvá sveta boli ìal‰ím dokladom, Ïe futbalu sa plne chopil mamon peÀazí. Popri v‰etk˘ch reãiach o ‰portovaní ãi zábave miliónov ºudí, prvé a rozhodujúce sú predov‰etk˘m peniaze. Peniaze, ktoré sa sypali zo vstupného
z rekordn˘ch náv‰tev na ‰tadiónoch, z predaja nie veºmi lacn˘ch televíznych práv, z predaja marketingov˘ch práv, z predaja upomienkov˘ch predmetov a suvenírov. Peniaze, ktoré futbaluchtiví, vyhladnutí a predov‰etk˘m vysmädnutí fanú‰ikovia
nasypali do obãerstvenia a do v‰etk˘ch servisn˘ch sluÏieb.
Kvôli peniazom sa okolo futbalu toãia v˘znamné finanãné skupiny, profesionálne tímy, bohatí investori, svetové reklamné
agentúry, stávkové kancelárie a cel˘ ten profesionálny manaÏment potrebn˘ch a menej potrebn˘ch funkcionárov, bez ktor˘ch by futbal nebol tak˘m zlat˘m teºaÈom. Samozrejme, Ïe
v strede tohto diania sa t˘ãia rozprávkovo platení profesionálni
O
hráãi, hviezdy svetového kalibru, ch˘reãní tréneri a v‰etkého
schopní manaÏéri. Zdalo by sa, Ïe tento mechanizmus pracuje
na plné obrátky a v naprostom poriadku. Chyba!
Futbalov˘ svet má aj svoj slab˘ ãlánok – futbalov˘ch rozhodcov.
Je to priamo neuveriteºné, Ïe tak profesionálne organizovan˘
futbalov˘ systém dlhé roky zná‰a neprofesionálny rozhodcovsk˘ stav. Hádam neexistuje na svete odvetvie, kde v okamihu
sekundy jedno dobré alebo zlé rozhodnutie môÏe zvrátiÈ celkov˘ v˘voj, niekoºkoroãné úsilie cel˘ch kolektívov. Ak rozhodcovsk˘ zbor na futbalov˘ch majstrovstvách sveta zahrÀoval
najlep‰ích rozhodcov z celého sveta, o to je situácia v rozhodcovskom hnutí katastrofálnej‰ia. O nízkej úrovni futbalov˘ch
rozhodcov sme sa mohli niekoºkokrát presvedãiÈ. Nie je predsa
moÏné stratiÈ postup do ìal‰ích bojov vymyslenou jedenástkou
v 92. minúte. Aj nበslovensk˘ rozhodca prispel svojou tro‰kou
do mlyna, keì za údajne simulovan˘ pád ukázal hráãovi Ïltú
kartu. KeìÏe bola uÏ druhá, hráã nielen oslabil svoje muÏstvo
v danom zápase, ale taktieÏ ch˘bal v nasledujúcom. Pri opakovaní celej situácie na televíznej obrazovke sa ukázalo, Ïe to aÏ
tak simulovan˘ faul nebol. Je priam nepochopiteºné, Ïe rozhodcovia v tak ostro sledovanom ‰porte, kde zväã‰a rozhoduje len jeden gól, pri posudzovaní sporn˘ch situácií nepouÏívajú video, ako sa to deje napríklad v hokeji. Futbal v tomto
silne pokrivkáva. Napokon rozhodcovia boli a sú hlavn˘mi
aktérmi v ‰kandálnych aférach, dodnes vy‰etrovan˘ch napríklad v âeskej republike i v Taliansku A to rozhodnutie rozhodcu na futbalovom ihrisku je koneãné, definitívne a nie je proti
nemu Ïiadne odvolanie! A tak osud celého zápasu, ìal‰ieho
v˘voja, niekoºkoroãného úsilia zostáva v rukách okamÏitého,
subjektívneho a bohuÏiaº ãasto nesprávneho rozhodnutia.
Majstrovstvá sveta sa pred ãasom skonãili. Futbal v‰ak bude
ìalej ÏiÈ a uÏ aj Ïije v Lige majstrov, pohárov˘ch súÈaÏiach, v CorgoÀlige ãi Gambrinus lige. Je len otázne, dokedy bude fanú‰ikov, ale aj sponzorov baviÈ a vzru‰ovaÈ, keì o v˘sledku skoro
kaÏdého zápasu budú maÈ pádne pochybnosti. MoÏno nás svetov˘ futbal prekvapí a o ‰tyri roky, keì sa opäÈ stretneme, ukáÏe
celú svoju krásu, ale uÏ v skutoãne profesionálnom drese.
■
Autor je publicista
Na Slovensku žádnou bohemistiku nemáme
Se zahájení IX. sjezdu českých historiků, mluví J. Pánek
Ve dnech 6. – 8. září 2006 se v prostorách pardubické univerzity konal IX. Sjezd českých
historiků – nejvyšší plenární zasedání všech příslušníků české historické obce. Čeští historici mají již tradičně silnou základnu, a také proto byly k jeho konání vybrány reprezentativní prostory univerzitní auly, zvláštní uvítací večer se konal na pardubickém zámku. Organizátoři ze Sdružení historiků České republiky, Filozofické fakulty Univerzity Pardubice
a Historického ústavu Akademie věd České republiky připravili k jeho věcné náplni tři diskusní okruhy, které měly odrážet nejpalčivější problémy. Samotné zahájení za přítomnosti
starosty a senátora Skříteckého s tóny státní hymny mohlo vzbudit zdání pohody. Nicméně
následné referáty a diskuse poukázaly na fakta, která již konečně začínají docházet i historikům, a to že jejich obor v posledních letech prochází závažnou krizí. • Sešlost se totiž
listy 7–8
39
Radovan Čaplovič
Leto plné
kultúrnych programov...
Retrospektíva
Leto zvykne byť obdobím, kedy sa viac-menej nezvykne nič diať, akousi „uhorkovou sezónou“. Klub slovenskej kultúry však v letných mesiacoch nelenil a pripravil niekoľko väčších kultúrnych akcií.
krem najväã‰ej z nich Tradiãnej
plavby po Vltave – Parník 2006
(o ktorej sa zmieÀujeme na inom
mieste v Listoch), spomeÀme v krátkosti aspoÀ dve z nich:
O
tak ako vydaná kniha, tak aj tento
program bol prínosom pre ‰tudentov
– mládeÏ, ktorá túto totalitnú dobu
pozná na‰Èastie uÏ iba z uãebníc.
Verme, Ïe prínos akcie spoãíva pre
nich aj vo varovaní, konkrétne pred
totalitn˘m komunistick˘m reÏimom.
V prvom rade pripravil Klub slovenskej kultúry a Informaãní kanceláfi
Na dôvaÏok spomeÀme, Ïe v priesRady Evropy v Praze v spolupráci so
toroch Modrej sály Slovenského
Slovensk˘m in‰titútom v Prahe na
Z prednášky S. Michálka pre študentov
in‰titútu sa 15. novembra bude pre28. júna program pre ‰tudentov praÏpražských gymnázií
zentovaÈ aj samotn˘ Historick˘
sk˘ch gymnázií predná‰ku spojenú
ústav SAV v Bratislave za osobnej
s besedou s historikom PhDr. Slavoúãasti historikov – súãasného riadimírom Michálkom, CSc., v súãasnosteºa S. Michálka, predchádzajúceho
ti riaditeº Historického ústavu SAV
riaditeºa V. Bystrického a J. Leikerta.
v Bratislave. Akcia, ktorá sa konala
v priestoroch Modrej sály SlovenskéDruhou v˘znamnou kultúrnou aktiviho in‰titútu pod názvom Prípad Oatis
tou Klubu slovenskej kultúry v spolu– âeskoslovensk˘ komunistick˘ repráci so Slovensk˘m in‰titútom
Ïim versus ºudské práva mal za cieº
v Prahe bol Veãer s reÏisérom Jánom
predstaviÈ a bliωie priblíÏiÈ osobnosÈ
Večer J. Sebechlebského. Zľava H. Nosková,
Sebechlebsk˘m, ktor˘ sa uskutoãnil
Wiliama Nathana Oatise, ako aj dodrJ. Sebechlebský, Ivana Jirešová a L. Potměšil
o deÀ neskôr v stredu 29. júna, takÏiavanie ºudsk˘ch práv v komunistictieÏ v priestoroch Modrej sály Slovenského in‰titútu. Stretnutia
kom âeskoslovensku. Pokiaº sa jedná konkrétne o osobnosÈ
so slovensk˘m reÏisérom J. Sebechlebsk˘m Ïijúcim v Prahe,
W. N. Oatisa... Ide o málo známu postavu, ako ãeskej aj sloautorom mnoh˘ch v˘znamn˘ch dokumentárnych filmov a nievenskej verejnosti, amerického novinára, v rokoch 1950 – 1951
koºk˘ch televíznych programov, v súãasnosti reÏisérom televíz‰éfa kancelárie Associated Press v Prahe, v âeskoslovensku,
neho seriálu Ordinácie v rúÏovej záhrade, sa osobne zúãastniktor˘ bol ·tB prenasledovan˘ a neskôr zatknut˘ a odsúden˘ na
lo aj niekoºko popredn˘ch hereck˘ch osobnosti. SpomeÀme
niekoºko rokov väzenia. Znamenalo to ìal‰ie ochladnutie ãesaspoÀ Jana Skopeãka a Ladislava Potmû‰ila. Veãer, ktor˘ prekoslovensko-americk˘ch vzÈahov. Slovensk˘ historik S. Micházentoval tvorbu reÏiséra J. Sebechlebského, ãi uÏ besedou
lek vydal práve na túto tému minul˘ rok monografiu Prípad
s ním, alebo video ukáÏkami z jeho televíznej a filmovej tvorby,
Oatis s podtitulom âeskoslovensk˘ komunistick˘ reÏim versus
vzbudil u prítomnej verejnosti nesmierny ohlas.
dopisovateº Associated Press, v ktorej sa vrátil k jednej zo
smutn˘ch kapitol na‰ich dejín, k politick˘m procesom z 50. roProfil reÏiséra Jána Sebechlebského, ako aj rozhovor s ním,
kov minulého storoãia. Publikácia vy‰la v Ústave pamäti nárovám prinesieme v niektorom z ìal‰ích vydaní Listov.
■
da v Bratislave, ako vôbec jeho prvá vydaná odborno-popularizaãná monografia (o publikácii sme priniesli uÏ anotáciu
Foto autor
v minuloroãn˘ch Listoch, ãísle 4 / 2005). Sme presvedãení, Ïe
konala v čase, kdy se mluví a dokonce i konkrétně provádí slučování výuky dějepisu s dalšími obory většinou v předmět společenských věd – k výuce na základních a středních školách s tím tak padá i teoretická nutnost vysokoškolského diplomu ze studia historie – faktu,
z nějž vyplývá ohrožení základny učitelů – dějepisářů, kteří doposud dávají existenční smysl
mnoha badatelským pracovištím. Navíc se procentuelně snižuje počet zájemců o klasické
studium historie na vysokých školách (především na úkor zájmu o alternativní humanitní
obory) a s tím následně i kvalita přijímaných. Ve výzkumu se doposud nedostává grantových prostředků standardní západoevropské úrovně, ve srovnání s vědami exaktními ovšem
ani úrovně české. O tristní situaci mladých badatelů, kteří nemají legislativně jasně daný
svůj doktorandský statut, nemluvě. • Diskusní sekce tak zápolily jak s novým směřováním
Čeští a slovenští odborníci na dějepisnou didaktiku –
Z. Beneš a V. Kratochvíl
listy 7–8
Jozef Gáfrik
40
Slovenské gastronomické
v ČR
objavy
V kráľovstve mnohorakých chutí
V pražskej reštaurácii Paulíny dostanete sýtu porciu jedla i dobrej atmosféry.
racovaÈ v oblasti pohostinsk˘ch sluÏieb znamená klientovi doslova slúÏiÈ – a hoteliérovou
satisfakciou je úsmev hosÈa. Tak
znie podnikateºská filozofia Viliama Paulínyho (roã. 1948), rodáka
z Liptovského Mikulá‰a, ktor˘ sa
zaãiatkom 90. rokov minulého storoãia rozhodol pre zmenu profesionálnej dráhy. K˘m predt˘m sa
venoval hlavne filmu a kultúre,
v nov˘ch ekonomick˘ch podmienkach po novembri 1989 si vybral
podnikanie v cestovnom ruchu.
Najskôr zaloÏil cestovnú kanceláriu „AG Privat“, neskôr (v r. 1992)
si prenajal objekt b˘val˘ch detsk˘ch jaslí, ktoré vlastn˘m nákladom zrekon‰truoval na hotel.
V jeho re‰taurácii s typickou slovenskou gastronómiou sa nejeden
Hoteliér Viliam Paulíny, rodák z Liptovského Mikuláša, inak však už desaťročia Pražan
raz spievali aj ‰tátne hymny (sloa v rámci Febiofestu ponúka bufetov˘m spôsobom stravovavenská i ãeská), ãím chceli náv‰tevníci vyjadriÈ svoj vzÈah
nie pre festivalov˘ch divákov. Stovky podan˘ch porcií haluk obom krajinám. A aj keì si v rozhovore s priateºmi neraz
‰iek vtedy nie sú v˘nimkou. I takto sa získavajú hostia, ktorí
poÈaÏká na tvrdé podmienky panujúce v cestovnom ruchu,
potom prichádzajú ochutnaÈ podtatranské dobroty do re‰taufaktom je, Ïe jeho hotel a re‰taurácia sú najdlh‰ie fungujúcim
rácie osobne.
pohostinsk˘m zariadením slovenského charakteru v Prahe.
Víta ich nielen päÈapolmetrová dubová postava Jura Jáno‰íka,
Neskôr vznikli i ìal‰ie, ale trh bol nemilosrdn˘, viaceré z nich
ktor˘ symbolicky na svojom chrbte nesie KriváÀ s v˘javmi
prepadli sitom ãasu a uÏ patria minulosti.
práce ºudí, ktorí pod ním Ïijú. Autor tohto impozantného diela
Ak jeho Slovenská re‰taurácia Ïije a d˘cha, vìaãí za to trom
Jaroslav Buncko, rodák z Liptovského Hrádku, tak spolu s majiokolnostiam: nefal‰ovanej kuchyni s dobre zostavenou ponuteºom hotela poz˘vajú hostí na rodn˘ Liptov a na náv‰tevu Slokou jedál, kvalitnému personálu a ‰ikovnosti samotného majivenska. Impozantnú sochu neodhalil svojho ãasu nikto in˘ ako
teºa, ktor˘ má zázraãn˘ dar nadväzovania priateºsk˘ch kontakslovensk˘ prezident Ivan Ga‰paroviã, keì bol v Prahe na svojej
tov. Jeho pohostinské zariadenie ponúka zároveÀ cateringové
prvej náv‰teve na poste hlavy ‰tátu. Aj on chválil ch˘rne paulísluÏby – teda dodávku jedál aj mimo hotela – a skvele reprenyovské nátierky, ktoré náv‰tevníka lákajú na stole hneì po prízentuje slovenskú gastronómiu na najrôznej‰ích akciách po
chode. Pochopiteºne, ich konzumácia nie je povinná, ale kto by
celej metropole âiech. V posledn˘ch rokoch nadviazal V. Pauodolal? ·kvarková ãi bryndzová nátierka na krajci dobrého
líny napríklad i spoluprácu s praÏsk˘m organizátorom filmochleba chutia lep‰ie ako najrafinovanej‰ie predjedlo niekde
vého diania Ferom Feniãom – rodákom z NiÏnej ·ebastovej –
P
S příspěvkem o slovenské bohemistice vystoupil
slovenský historik D. Kováč
a náplní výuky, která by vrátila dějepisu v posledních letech ztracený prostor ve školství
(sekce výuka dějepisu v současném školském systému), tak se zaobíraly vztahem k ostatním oborům, kterak by se náplně jejich činnosti daly lépe využít především v rámci dnes
tolik prosazovaného interdisciplinárního výzkumu (sekce historie v kontextu ostatních vědních disciplín). Hovořilo se také o prezentaci české historiografie v zahraničí – její samotné formy, která se musí změnit v plnohodnotnou součást historie světové. V neposlední
řadě byl diskutován příspěvek doktorandů. • Vcelku tak budoucnost musí přinést mnoho
možná ne zrovna příjemných změn. Jak bylo ovšem konstatováno, koncepce výuky v měnících se podmínkách přináší problémy a změny celosvětové. Prvním nutným krokem je tak
především proměna kvality samotné vzájemné komunikace. V českém prostředí je
listy 7–8
41
inde, najmä v spojitosti s vychladen˘m aperitívom, ak˘m
môÏe byÈ povedzme exotická
pálenka z mirabeliek (0,4 cl za
50 Kã), ak len nerátame „obvyklú“ slivovicu, boroviãku (aj
zlatú) ãi demänovku. Vzápätí
moÏno vyberaÈ z celej ‰kály
v˘born˘ch slovensk˘ch jedál
uÏ podºa gusta kaÏdého jednotlivca – od pohronskej kapustnice a spi‰skej fazuºovej polievky
aÏ po osem (!) druhov halu‰iek
– s bryndzou, ‰penátom, kapustou, hubami, atì. V nemãine existuje príslovie, ktoré sa
dá voºne preloÏiÈ ako „utrpenie
z voºby“. Tu tento pocit isto
zaÏijete.
Z mäsit˘ch jedál nech˘ba niã,
ão patrí do slovenskej kuchyne
minimálne názvom – dolniacka
klobása, terchovsk˘ biftek, tatransk˘ prírodn˘ rezeÀ, pstruh
na slanine. KeìÏe je tu jeseÀ,
Takto krásne vyzerajú a aj skvele chutia „paulínyovské“ medailóniky z králičieho chrbta
vhodn˘ bude moÏno tip na
v omáčke z lesných plodov
„husacie menu“, ktoré v re‰taurácii Paulíny pripravujú na Ïelanie pre 4-6 osôb. ·esÈchodová
hostina bez nápojov stojí dohromady 1500 Kã. Riaditeº prevádzky Ing. Karel Mach pri na‰ej náv‰teve práve pripravoval nov˘
jedálny lístok, z ktorého ãasÈ vyberáme pre názornosÈ (text
v rámãeku). K husacím hodom poznamenal len toºko, Ïe prílohou sú nefal‰ované lok‰e, priãom „sladkou korunou“ posedenia
je „ga‰tanová bomba so ‰ºahaãkou“ ako dezert. Re‰taurácia
Paulíny i v tomto ohºade nadväzuje na osvedãené tradície.
O nápojoch sa dnes vyjadrujeme len veºmi struãne. Nie v‰ak
preto, Ïe by nebolo o ãom písaÈ, ale preto, Ïe ponuka je
mimoriadne bohatá a prekraãuje moÏnosti krátkeho hodnotenia. Re‰taurácia Paulíny má v chladiacich regáloch hlavne
víno z Nitry, Dolian, Pezinka a Tokaja v cene od 170 do 590 korún za fºa‰u. Pre osobitnú príleÏitosÈ sa potom hodí sekt Pálffy
(fºa‰a za 375 Kã), o ktorom moÏno povedaÈ len to, Ïe ide
o jeden z najlep‰ích v˘dobytkov slovenského vinárstva
Horáãkova 19096/3
v poslednom desaÈroãí. Slovensk˘ch pivovarníkov reprezenwww.hotelpauliny.cz
tuje zase Topvar.
tel. 00420 261 225 256
Aj keì moÏno „objavovanie“ Slovenskej re‰taurácie Paulíny
e-mail: [email protected]
nebude pre mnoh˘ch ãitateºov slovenského ãasopisu Listy
Re‰taurácia otvorená denne od 11.30 do 22.00 hod.
niãím nov˘m – keìÏe uÏ toto zariadenie niekedy v minulosti
nav‰tívili – z hºadiska ãesk˘ch náv‰tevníkov treba vyzdvihnúÈ
Autor je novinár
veºk˘ kus práce, ktor˘ toto zariadenie vykonalo pre propagáFoto archív Hotel Paulíny
ciu Slovenska. I láska ku konkrétnej krajine ide cez Ïalúdok.
Tomáš Kavka
nedostatečná již zevnitř – mnohdy lépe fungují vztahy konkrétních pracovišť s cizinou než-li vzájemné tuzemské. S ohledem na zastoupení zahraničních účastníků se
nejlépe komunikuje s Německem a Slovenskem. Zatímco jde v případě Němců, resp. Rakušanů, o spolupráci v rámci univerzit, tak si Češi se Slováky navzájem respektují pole svých národních dějin. Místopředseda Slovenské akademie věd, historik Dušan Kováč, na sjezdu sdělil, že se necítí být bohemistou, přímo uvedl, že na Slovensku žádná bohemistika vlastně ani neexistuje, Slováci model českých dějin přebírají od Čechů. Podobně pak k problému přistupují i Češi, když za příklad poslouží
prestižní Dějiny Slovenska z nakladatelství Lidových novin právě od výše zmíněného slovenského historika. Tedy institucionálně jsou české dějiny lépe reprezentovány
třeba ve Velké Británii nebo Francii než-li na slovenských univerzitních pracovištích. • Otázkou ovšem zůstává, mají-li vzájemné katedry vůbec smysl, vzájemná komunikace je totiž už jenom kvůli jazykové blízkosti mnohem lepší. Ovšem ono zaujetí postoje je do budoucna k oborům historické bohemistiky, resp. slovakistiky, žádoucí.
Vedle vědeckého je i většina ostatních problémů podobných. Právě o tom hovořil v podobě školské reformy v didaktické sekci Viliam Kratochvíl z Komenského univerzity v Bratislavě. O problémech smyslu Ústavu dějin národa pak panují diskuse také v obou zemích. Těžkou situaci mladých badatelů na Slovensku nikdo ani zmiňovat
nemusel – nicméně mají jasno, na rozdíl od českých kolegů, co vlastně studují (nejméně v rovině legislativní).
• Foto autor
listy 7–8
Helena Nosková
42
Letom-svetom
za jedlami zo zeleniny
Indiáni, Dáni, Francúzi, Nemci, Ukrajinci, Rusíni, Rusi, Bielorusi, Česi, Slováci, Bulhari, Maďari a mnohí
ďalší jedia s chuťou paradajky, papriky, cibuľu, fazuľové struky a prikusujú k tomu rôzne druhy chleba
podľa svojej národnej tradície. V chlebe je rozdiel, v jedlách zo zeleniny takmer nie. Chlieb pochádza väčšinou z domácej úrody obilia, a tak v ňom, pravda ak máme dosť trpezlivosti, môžeme hľadať nielen vrstvenie dávnych tradícií, ale aj súčasnú dušu národa. Ak mu pravda ešte nejaká zostala. Paradajky a paprika sa dovážajú aj pestujú doma – záleží na pôde a jej možnostiach. Ďalšie uvedené druhy zeleniny sa
pestujú taktiež temer vo všetkých krajinách v niektorých sú považované za národné jedlo i symbol zeme.
paradajkach sa hovorí, Ïe sú najobºúbenej‰ou zeleninou
vo svete. Najviac paradajok sa dopestuje v USA, potom
v minulosti údajne nasledovali b˘valé ‰táty ZSSR, ktoré v‰ak
po rozpade uÏ nemôÏu zaujaÈ b˘valé ãestné druhé miesto,
a tak ich predbehlo Taliansko, âína a Turecko. Do âiech dováÏajú paradajky z Bulharska, Maìarska. Albánska, Talianska,
Poºska a Slovenska. Slovensko je v letn˘ch mesiacoch a na
jeseÀ v paradajkach i paprike sebestaãné a v konzumácii mnohokrát prev˘‰i ãeské krajiny. V âechách sa je oboje, ale s istou
opatrnosÈou, najmä u star‰ích generácií. Niektorí âesi dodnes
dávajú prednosÈ paradajkovému pretlaku a keãupu pred ãerstvou surovou zeleninou.
O
Objavenie „rajských jabĺk“
Paradajky pochádzajú z juÏnej Ameriky, z územia dne‰ného
Peru a Ekvádoru. Tam ich ako lianovitú rastlinu s drobn˘mi
plodmi spoznali Indiáni, jedli ich a postupne ich roz‰írili aj na
ìal‰ie územia juÏnej Ameriky.
Na zaãiatku 16. storoãia paradajky pricestovali do Európy, kde
ich pokladali za jedovatú rastlinu aj s lákav˘mi ãerven˘mi plodmi. Nezrelé paradajky sú skutoãne mierne jedovaté. Hovorí sa
ale, Ïe dospel˘ ãlovek by musel zjesÈ niekoºko kilogramov zelen˘ch paradajok, aby sa otrávil. Jedom je solanin a tomatin
obsiahnut˘ v paradajkach. Keì paradajka dozrie, jed v nej zanikne. S t˘mto predpokladom si paradajky v Európe r˘chlo privlastnili dva odváÏne a dynamické národy – Taliani a Francúzi.
Neãudo, na pestovanie paradajok mali optimálne podmienky.
Odtiaº ich potom do USA priviezli v 19. storoãí európski prisÈahovalci ako objav zo starého kontinentu. Postupne sa pestovanie paradajok roz‰írilo do Grécka, Macedónska, Albánska, Bulharska, Maìarska, na Ukrajinu, na Slovensko, do Moldavska,
Bieloruska, Ruska, Holandska, Nemecka, Poºska, âiech atì.
Severské národy si paradajky ihneì obºúbili, dováÏali ich.
a jedli bez strachu z otravy. Dnes ich predov‰etk˘m dováÏajú,
hoci ich dokáÏu dopestovaÈ v skleníkoch. Dovezené, na slnku
dozreté paradajky sú ale chutnej‰ie a majú viacej vitamínov.
Cena paradajok je v krajinách EÚ pomerne vyrovnaná –
v sezóne sa v‰ade pohybuje okolo 40 – 50 Kã (v prepoãte na
1 kg). V âechách a na Slovensku sú vlastne paradajky najlacnej‰ie – niekedy klesnú na 15 – 20 Kã / kg.
Severské národy jedia paradajky hlavne surové ako zdroj
mnoh˘ch vitamínov a stopov˘ch prvkov. Veì paradajky obsahujú predov‰etk˘m kyselinu askorbovú (vitamín C), beta-karotén, vitamín B, fosfor, Ïelezo a vápnik. Tepelnou úpravou sa
v‰ak vitamíny minimalizujú, a preto je rozumné jesÈ ich surové. V tejto konzumácii vynikajú Dáni, Nemci, ·védi, samozrejme Taliani, Francúzi, Gréci, Bulhari, Ukrajinci, Slováci. Do
surov˘ch zeleninov˘ch letn˘ch ‰alátov sa pridáva zelená uhorka, paprika, zelen˘ hlávkov˘ ‰alát, ãínska kapusta, kapusta,
Recepty
Paradajková polievka
V hrnci zapeníme na masle nadrobno pokrájanú cibuľku, na ňu nakladieme omyté pokrájané paradajky, pridáme lyžičku cukru, čierne korenie, soľ a vínny list. Dusíme niekoľko minút pod pokrievkou, potom zasypeme lyžicou hrubej múky, podusíme, podlejme šálkou vody a odstavíme. • Zmes rozmixujeme. Pripravíme si
závarku do polievky – rezance alebo maslové halušky z múky, masla, vajíčka, soli a teplej vody. Vymiešame hladké cesto, ktoré zavaríme do slanej vody. Po uvarení scedíme slanú vodu do polievky, pridáme
uvarené maslové halušky, podľa chuti polievku dochutíme soľou i cukrom. Krátko povaríme a za stáleho
miešania môžeme pridať 1 – 2 dl sladkej smotany, alebo mlieka pre zjemnenie chuti. Do hotovej horúcej
polievky pridáme nadrobno posekanú petržlenovú vňať alebo pažítku.
listy 7–8
43
olivy, syr, tofu atì. ·aláty sa zdobia postrúhan˘m feta syrom,
nedrobno nasekanou bazalkou, paÏítkou, kôprom atì. JuÏnej‰ie poloÏené národy paradajky tepelne upravujú a pripravujú
z nich mnoho nápadit˘ch chutn˘ch, zdrav˘ch a diétnych jedál.
Pridávajú v‰ak aj tepelne upravené ìal‰ie druhy zeleniny –
papriky, zelené fazuºové struky, fazuºu, cibuºu, kapustu, kel.
Paradajky – jedlo ľudí s vysokým pracovným
nasadením
Konzumáciu surovej zeleninu ovplyvÀuje spôsob Ïivota a pracovné nasadenie. O Dánoch je známe, Ïe obed s varen˘m jedlom sa u nich, takisto ako u Angliãanov, posúva vlastne na
veãer. Varí sa teplé jedlo, ale bez polievky, ktorú Dáni vlastne
po cel˘ rok nejedia. Jej formou sú hojné zeleninové ‰aláty
z ãerstvej zeleniny, kde základom sú paradajky, kapusta. ObedÀaj‰ím jedlom Dánov je chutn˘ dánsky tmav˘ chlieb alebo
peãivo s nieãím. T˘m nieãím b˘vajú najãastej‰ie práve zeleninové ‰aláty zo surovej zeleniny so zálievkou z upraveného
jogurtu, smotany, oleja, octu, (citróna) a korenia, alebo posypané postrúhan˘m syrom. Paradajky, uhorka, zelen˘ ‰alát,
kapusta, cibuºa tvoria základnú ‰alátovú zmes v mnoh˘ch
variáciách. Paradajky sú v Dánsku pomerne drahé, a tak sa
nekupujú na kilogramy, ale na kusy, ako ostatne v‰etko. Dáni
ich ãasto jedia k chlebu roztierateºn˘m mäkk˘m dánskym
syrom alebo tvarohovou nátierkou samotné, nakrájané na
mesiaãiky a zºahka posolené.
V Dánsku si zeleniny a ovocia veºmi váÏia a predajne sú aj
pastvou pre oãi. Zelenina nikdy nie je zvädnutá, je vÏdy
v˘stavne naukladaná, ‰peciálne orosená, aby si udrÏala vlhkosÈ a svieÏosÈ. Tak tomu je aj v ìal‰ích krajinách, ba i v dne‰nom Rusku, na Ukrajine, v Loty‰sku i Estónsku, kde je zelenina veºmi drahá. Oproti tomu niektoré na‰e pulty stále pripomínajú ãerstv˘ základ na kompost. A vôÀa tieÏ neb˘va pravidlom. Vzorom pre menované v˘chodné ‰táty ale môÏu byÈ na‰e
predajne mäsa, kde dosahujeme úrovne uveden˘ch baltsk˘ch
‰tátov a takmer i Dánska. Îe by na‰a du‰a sídlila v bravãovom
alebo hovädzom stehne, ovarovom kolene, alebo bravãovej
hlave?
Vznik Československa a jeho vplyv na konzumáciu paradajok a papriky
V âechách sa paradajky v minulosti najãastej‰ie jedli v paradajkovej omáãke. Paradajky neboli beÏnou zeleninou. âastej‰ie sa zaãali jesÈ a upravovaÈ aÏ po vzniku spoloãného ‰tátu,
tieÏ vìaka migrácii âechov na Slovensko a Podkarpatskú Rus
i migrácii Slovákov a Rusínov do âiech. Aj âesi na Slovensku
a Podkarpatskej Rusi postupne prechádzali na zeleninové
jedlá a zaãali jesÈ ãerstvé paradajky a papriku. Zelenina bola
dostupná i cenovo. Mäso bolo najmä v letn˘ch mesiacoch
veºkou zriedkavosÈou, a to aj v mestsk˘ch rodinách. Ak aj bolo,
jedlo sa len vo veºmi malom mnoÏstve, varené, s omáãkou
alebo prívarkom. Obºúbenou letnou omáãkou bola paradajková omáãka, ktorá má pôvod v Ïidovskej kuchyni, odkiaº prenikla do ìal‰ích národn˘ch kuch˘À – rumunskej, moldavskej,
ukrajinskej, maìarskej, slovenskej i ãeskej. Predpis z ãeskej
kuchárky z roku 1907 je jednoduch˘ a jedin˘ spôsob úpravy
paradajok v tejto kuchyni pred vznikom spoloãného ‰tátu.
Papriky sú druhou obºúbenou zeleninou ako v lete, tak aj
poãas skorej jesene. Pochádzajú zo strednej Ameriky. Do
strednej Európy sa dostali v 16. storoãí z Balkánu, kde sa zaãali pouÏívaÈ nielen ako korenie, ale aj ako chutná a zdravá zelenina. Pre Maìarov sa v 18. storoãí stali papriky národnou zeleninou a symbolom podobne ako agát ich národn˘m stromom.
Kvalita papriky sa v súãasnosti posudzuje podºa s˘tosti
a obsahu kapsacinu. Kapsacin je lieãiv˘ prvok, niãí baktérie
v ºudskom organizme a posilÀuje ho proti rakovine. Paprika
obsahuje najviac vitamínu C – dokonca viac ako citróny.
Obsahuje vitamín E, vitamíny druhu B a 15 % rastlinného tuku.
Na Slovensku, v Maìarsku, Bulharsku, Rumunsku, Grécku tak
ako aj v seversk˘ch krajinách boli a sú papriky obºúben˘m jedlom. Jedia sa surové, k chlebu i v zeleninov˘ch ‰alátoch.
Okrem plnenej papriky b˘va na Slovensku ãast˘m jedlom leão
z paprík podusen˘ch na oleji (alebo údenej slaninke) zapenenej cibuli, do ktor˘ch sa pridajú na mesiaãiky nakrájané paradajky. Zmes sa posype soºou, ãiernym korením, zaleje sa 2 – 3
cel˘mi surov˘mi vajíãkami, premie‰a sa do zrazenia vajíãok
a podáva sa s chlebom i zemiakmi. Do leãa sa pridáva aj
údená klobása.
Do âiech sa konzumácia surovej papriky roz‰írila taktieÏ
v rokoch spoloãného ‰tátu, predov‰etk˘m v‰ak po II. svetovej
vojne. V star‰ích ãesk˘ch kuchárkach nenájdeme recepty na
prípravu papriky. Prvé recepty sa objavujú aÏ od polovice 50.
rokov minulého storoãia, tieÏ pod vplyvom receptov na jedlá
z b˘val˘ch republík ZSSR.
■
Recepty
Paradajková omáčka
Paradajky sa umyjú, očistia a rozrežú na kusy, dajú sa do panvice a trochu sa udusia, potom sa precedia cez sitko. Následne
sa upraží trochu múky v masle a upraví sa omáčka s precedenými paradajkami. • Obdobným spôsobom sa varila paradajková polievka, ktorá k nám prenikla z Talianska. Do Čiech sa rozšírila v medzivojnovom období a v lete mohla byť aj hlavným jedlom. • Obľúbeným teplým jedlom v lete a na začiatku jesene na Slovensku, v Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku sú plnené papriky s paradajkovou omáčkou.
Paprikový šalát
Očistené papriky nakrájajte na tenké pásiky, primiešajte nadrobno pokrájanú cibuľu, pokvapkajte olejom a citrónom; dajte do
chladničky na hodinu odležať. 1 malý uvarený karfiol rozoberte na ružičky a vmiešajte do paprík. V šálke vody s octom a horčicou rozhabarkujte 1 lyžicu oleja so soľou a lyžičkou cukru. Šalát polejte touto marinádou a premiešajte.
Foto Iko Keson a autorka
listy 7–8
Ján Kianička
44
zamyslenie
Malé
sa nad životom v tomto meste
V tomto krátkom texte som obsiahol pár myšlienok a pocitov, aj životnej skúsenosti, ktorej sa mi dostalo
po pár rokoch života v jednom z najkrajších miest Európy, v Prahe.
Ï od chlapãensk˘ch rokov som o Prahe sníval
ako o meste dobrodruÏstva, star˘ch neprebádan˘ch uliãiek, podzemn˘ch priestorov a záhad
e‰te od stredoveku. Foglarove romány som proste
Ïral a predstavoval som si ten super Ïivot pln˘
kamarátstiev, nepriateºstiev, kde neexistujú veci
ako nuda alebo osamelosÈ. Kde sú chlapãenské partie, ão vyráÏajú na noãné podujatia... Aj potom,
kaÏd˘, kto sa tam vybral, ospevoval ãeské hospÛdky s lacn˘m a chutn˘m pivom, a krásne miesta,
hlavne v starom meste. Doslova zasºúbená zem,
zasºúbené mesto, kde stojí za to ÏiÈ. Takto vznikol
nápad ísÈ sa e‰te poflákaÈ a poznaÈ svet a ísÈ do
na‰ej jedinej metropoly pokraãovaÈ v ‰túdiách.
A naozaj, Praha je krásna a ºudia na pohovoroch
boli naozaj milí, otvorenej‰í a príjemnej‰í ako „prostovekí“ Slováci. Samozrejme, aj nበpostoj, Ïe ão
je v âechách je urãite lep‰ie a kvalitnej‰ie ako u nás,
Adršpachské skaly zo Starostu, jedinej veľkej veže, ktorú sme tu zdolali
prispel k tomuto obrazu. Ja som sa v tom ãase
ca slzy na krajíãku. Hneì som ju zaãal ute‰ovaÈ ... „Neboj, v‰ethodne zaujímal o literatúru, ãítanie rôznych románov, hlavne,
ko bude v pohode a fajn.“ V‰ak mladí Slováci doslova okupujú
nazvime to „poloutópia“ typu Karel âapek, sa mi veºmi páãila.
Prahu, ani neviem, koºko tisíc ich tam je, tak to bude fajn, urãiProste veci hraniãiace so skutoãnosÈou, spojené s reálnymi,
te. Veì hneì od zaãiatku som tam poznal aspoÀ desaÈ ºudí.
e‰te trochu záhadn˘mi miestami. Hneì prv˘ deÀ som sa preAle ako dni beÏali, a pribliÏne po troch aÏ ‰tyroch mesiacoch
‰iel po antikvariátoch starého mesta a s nad‰ením som vdysom objavil, Ïe naozaj, nieão tu celkom nehrá. Ako keby nieão
choval vôÀu star˘ch kníh, pln˘ch odpovedí na moje otázky,
veºmi dôleÏité ch˘balo, ako kyslík vo vzduchu. VÏdy ma pote‰iudalostí a skúseností zo star˘ch ãias. Hneì som si vybral star˘
lo a prekvapilo ako sa kolegovia pozdravili: „Dobrej den!“,
historick˘ román za päÈ korún a zaãítal som sa tak, Ïe posled„Dûkuji!“, „Prosím, mÛÏete to udûlat takhle...“. Autobusy MHD
nú stránku som obracal za v˘chodu slnka.
vÏdy pri‰li naãas, Ïiadna tlaãenica a lístky také lacné oproti BraTak, a v tomto meste zaãnem nov˘ Ïivot, pln˘ slobody a nezátislave! Ale predsa, koneãná dvestopäÈky, uÏ ‰tyri mesiace
vislosti. Stretnem partiu pieskarov, natrénujem sa ... ,budem
vídam t˘ch ist˘ch ºudí, urãite sa skoro v‰etci poznajú aspoÀ
sa flákaÈ s gitarou a s ãesk˘mi holkami po horách. Veì v tomto
z videnia. Chodia do mesta kaÏd˘ deÀ pribliÏne v rovnakom
meste skoro v‰etci lezú, chodia na hory, poãúvajú country
ãase ako ja. Ale v‰etci smutne, unavene stoja, Ïiadne rozhovoa majú radi prírodu. MôÏe byÈ vôbec lep‰ie miesto na svete?
ry, v‰etci sú uÏ unavení zo stretnutí a zo Ïivota. Takmer kaÏd˘
Ale, chyba lávky ... „nieão sa stalo?“
deÀ chodím na pivo, veì som predsa v Prahe! Mobil mám uÏ
„Neviem, nieão nie je OK.“
skoro pln˘ rôznych telefónnych ãísel a pomaly ale, isto zisÈuPrvé, ão ma zarazilo, je uÏ teraz hodne dávno. Takmer v‰etci
jem, Ïe tie stretnutia pri pive a ÏiÏkovské akcie do rána prestáznámi Slováci, ão pri‰li pred dvomi-tromi rokmi, keì sme sa
vajú niekam viesÈ. Toºko smutn˘ch a unaven˘ch a osamel˘ch
stretli, boli vÏdy smutní, a jedna dobrá kamarátka mala dokon-
U
Mezinárodní výstava a festival politického umění „CZECH POINT“
Výstava CZECH POINT je průřezem českého a slovenského, ale i mezinárodního mladého umění zabývajícího se politickými tématy. Název Czech Point vychází z anglického pojmu check point – kontrolní stanoviště – který se v českém povědomí spojuje především s politicky ožehavými hraničními přechody, ať už jde o bývalé rozdělení východního a Západního Berlína nebo současné hranice mezi územím Izraele a Západním břehem. CZECH POINT má po dobu svého konání aktivizovat potenciál českých i zahraničních umělců, jejichž práce se dotýká politických témat. Praha se tak stane v přeneseném slova smyslu místem akcentované politické angažovanosti a „kontrolním stanovištěm“ nabízejícím setkání různorodých politických názorů a komentářů. • Oslovení účastníci projektu budou na výstavě prezentovat své nově
vzniklé práce reagující na aktuální problémy (nejen české) společnosti. • Cílem výstavy je představit nastupující generaci umělců v konfrontaci s již zavedenými uměleckými osobnostmi (Michael Bielický, Kryštof Kintera, Jiří Černický, Boris Ondreička, Roman Ondák) a zmapovat výběr politických témat, která jsou pro ně důležitá.
Výběr umělců a jejich přístup ke zpracování politické tématiky je záměrně různorodý, stejně jako zastoupená média sahající od malby, fotografie a objektu, k videu, animaci a konceptu. • Projekt navazuje na výstavu POLITIK-UM / New Engagement pořádanou centrem pro současné umění Praha ve spolupráci s Goethe Institutem
Praha, která proběhla v roce 2002 v prostorách Tereziánského křídla Pražského hradu. Kontroverze provázející zahájení výstavy poukázaly na problematický vztah, který
má značná část české veřejnosti k temným stránkám vlastní národní historie i současnosti, a oživily debatu o takových citlivých tématech, jakým je odsun sudetských
Němců, problém uprchlíků, nesnášenlivost k menšinám či úplatnost veřejných činitelů. • Výstava CZECH POINT se po čtyřech letech vrací k problému angažované-
listy 7–8
45
Labské údolí, proste nádherná krajina, kde sa naozaj oplatí ísť
ºudí v t˘ch hospodách, metre
a na uliciach. KaÏd˘ sa ponáhºa stihnúÈ vybaviÈ tisícu záleÏitosÈ a zariadiÈ víkendov˘
v˘let, preã z tohto mesta.
Akoby Ïivot stál za to len na
horách, na chate, alebo niekde mimo hraníc mesta.
„Nie, to ja mám urãite zl˘
postoj, nemôÏem niekoho
súdiÈ za takúto vec. ªudia
proste majú inú náturu. Sú
tro‰ku opatrnej‰í vo vzÈahoch, sporovlivej‰í a správajú sa trochu pragmatickejLezenie s kamarátmi
‰ie a hlavne rozumnej‰ie.“
z Hosohopa
na Prachovských skalách
„Ale, nie, nieão nie je OK,
urãite, ... uÏ na to prichádzam, uÏ to viem!“
„PraÏáci, majte sa viacej radi, a majte radi svoje mesto!“
… „No to je ale odpoveì, nemôÏem predsa chcieÈ zmeniÈ nieão
také veºké a neznáme. Je to ako chcieÈ zachrániÈ svet, ktor˘ ani
nepoznám. Je to ako nastolenie demokracie v Iraku. Treba
zmeniÈ uhol pohºadu a braÈ koneãne svet a Ïivot ako ide.“
… „ …nie, máme tu predsa
objektívne ãísla, veì som uÏ pre‰iel kus sveta: v Bukure‰ti,
v sobotu poobede v parku
Harastrau je asi 100 mlad˘ch
párov, a super nálada. V rovnak˘
deÀ sa v parku na Petfiíne prechádza asi 50 hluãn˘ch turistov,
spí tam asi 20 bezdomovcov, je
tam asi 25 párikov a asi 30 – 40
osamel˘ch Ïien so psami.
V priebehu jednej cesty metrom
v Bukure‰ti sa na mÀa usmiali
dve aÏ tri dievãatá. V priebehu
jednej cesty metrom v Prahe sa
neusmial nikto. ... Hmm, súdiÈ
by sa chcelo!!???“
„Nie ... je to skôr také „podpichnutie“, ... a snáì trochu v˘zva,
a trochu aj varovanie, neviem
presne, pred ãím, a ako to bolo
kedysi, a ako to e‰te bude.“
Snáì len, Ïe keì si priemern˘
PraÏan povie: „No, mám tri dni
voºna, tak ich strávim s kamarátmi a rodinkou v parku pred
barákom a v nedeºu pôjdem
nav‰tíviÈ svojich známych o dve ulice ìalej, a bude to proste
super víkend…“, bude maÈ aj pivo a v‰etky tie bufity, nakladané hermelíny a ìal‰ie stredoãeské dobroty lep‰iu chuÈ. Alebo
sa m˘lim úplne vo v‰etkom?
P.S.: Prosím, nehnevajte sa, necíÈte sa dotknutí. Je to plne subjektívny názor citovo labilného ãloveka, s miernym sklonom
k nacionalizmu. Ale mám veºa ºudí v âechách a v Prahe veºmi
rád a sú to super ºudia. A tieÏ niektoré miesta sú proste
nádherné...
■
Autor je „ãerstv˘“ absolvent âVUT
Foto autor
Errata
Ospravedlňujeme sa čitateľom za chybné uvedenie
v článku Heleny Noskovej Jedlá zo Zakarpatskej Ukrajiny, Haliča a Volyne na strane 24 v predchádzajúcom
čísle Listov 6/2006.
Správne má byť: „Zakarpatská Ukrajina (Podkarpatská
Rus) patrila po roku 1918 k Československej republike...“ Nie „...do roku 1918...“. Jedná sa o preklep.
Ďakujeme za pochopenie.
pozn. red.
ho umění s vědomím, že nelze dvakrát vstoupit do jedné řeky. Světová politická scéna se od roku 2002 v mnohém změnila a tato zkušenost se intenzivně odráží i v dílech
mladých českých a slovenských umělců. Přes tento trend, odrážející napojení místního uměleckého provozu na globální politickou problematiku, je umění často vnímáno laickou i uměleckou veřejností jako nadčasové a proto důsledně apolitické. Výstava CZECH POINT se pokouší tento pohled na věc přehodnotit. • Doprovodný
program rozšiřuje záběr výstavy o dokumentární filmy přibližující divákům výbušnou situaci na Blízkém východě z pohledu propalestinsky orientovaných izraelských tvůrců. Nebudou chybět ani přednáškové bloky a hudební a divadelní vystoupení. • V rámci festivalu proběhne v Experimentálním prostoru NoD 29. 11. 2006 konference
na téma Politické umění v kontextu za účasti českých i zahraničních teoretiků, kurátorů a umělců, kteří přiblíží laické i odborné veřejnosti rozmanité podoby angažovaného umění v odlišných politických a geografických podmínkách, stejně jako konkrétní problémy umělecké tvorby v souvislosti s obecnými otázkami cenzury, politického aktivismu a mimouměleckého dopadu uměleckých projektů na fungování komunity. • Výběr prací některých účastníků projektu si můžete prohlédnout na webových
stránkách: www.nogallery.info ve složce Galerie: Politics / Activism
Výstavu pořádají: Galerie NoD-Roxy, Dlouhá 33, 110 00 Praha 1, http://www.roxy.cz/nod/index.html; Galerie C2C, Za Strahovem 19, 169 00 Praha 6, http://www.c2c.cz
Výstava proběhne 1. 11. – 30. 11. 2006 v Galerii NoD-Roxy a 15. 11. – 2.12. 2006 v Galerii C2C. Bližší informace se dozvíte na http://www.roxy.cz/nod/index.html
listy 7–8
46
Program Slovenského in‰titútu v Prahe
október 2006
1. 10. od 15.00
Kostol sv. Michala
v Jircháfiích 14/152, Praha 1
JA V SRDCI SVETLO MÁM
Komorn˘ spevácky zbor pri Evanjelickom
a.v. cirkevnom zbore v Senici.Vystúpenie
popredného slovenského zborového telesa.
1. 10. – 7. 10.
Mûstské divadlo
Palackého 263, Mladá Boleslav
TO NAJLEP·IE Z HUMORU NA
SLOVENSKEJ SCÉNE
6. roãník divadelného festivalu. Populárna
divadelná prehliadka za úãasti Rado‰inského naivného divadla, Divadla Astorka, ·túdia
L&S, SKD Martin, SND Bratislava a Piki
Divadla Pezinok. Bliωie informácie na
www.zuzaart.cz
3. 10. od 10.00
ROZPRÁVAJME SI ROZPRÁVKU
Cyklick˘ v˘chovno-dramatick˘ program pre
najmen‰ích Ïiakov praÏsk˘ch ‰kôl o slovenãine a jednej rozprávkovej krajine.
4. 10. od 20.00
Lucerna Music Bar,
Vodiãkova 36, Praha 1
PETER LIPA – LIPA SPIEVA LASICU
Îivá koncertná prezentácia mimoriadne
úspe‰ného CD.Vstupenky v pokladni
Lucerny.
5. 10. od 17.00
Galéria SI
Jilská 16, Praha 1
LENA LE·KOVÁ-BUBÁNOVÁ:
SYNERGICK¯ PROCES
VernisáÏ v˘stavy originálnej procesuálnej
maºby pre‰ovskej v˘tvarníãky.
5. 10. od 20.00
Divadlo NoD./Roxy
Dlouhá 33, Praha 1
PROJEKT: NEVINNÍ
Medzinárodn˘ projekt absolventov âBF
V·MU v Bratislave A. Salmely a M. Godoviãa.
7. 10. od 18.00
Národní dÛm na Vinohradech
nám. Míru 9, Praha 2
8. 10. od 19.30
Palác Îofín
Slovansk˘ ostrov 226, Praha 1
ZPùVÁâEK/SPEVÁâIK
Galakoncerty najlep‰ích mlad˘ch interpretov ãeskej a slovenskej ºudovej piesne zo
súÈaÏí Zpûváãek/Speváãík a Zpíváme pro
radost. Zvlá‰tny hosÈ: Peter Dvorsk˘. Bliωie
informácie na www.fos.cz
Iné svety – reÏ. Marko ·kop a celoveãern˘ hran˘ film Ticho – reÏ. Zuzana Liová.
Bliωie informácie na www.sfu.sk – Servis
pre médiá – Tlaãové správy 2006 a na
www.magyarintezet.hu/praha
9. 10. od 17.00
Galéria na Staromestskej radnici
Staromûstské nám. 1, Praha 1
NÁSILIE OKOLO NÁS
alebo O ãom sa nehovorí
V˘stavn˘ projekt ‰tudentov vybran˘ch
stredn˘ch umeleck˘ch ‰kôl z âeska, Poºska
a Slovenska o ich pohºade na násilie okolo
nás.V˘stava potrvá do 12. 11. 2006.
16. 10. od 17.00
J. ANOUILH: SCENÁR
Televízna adaptácia divadelnej hry francúzskeho dramatika, odohrávajúca sa v predveãer 2. svetovej vojny. Premietanie slovenskej inscenácie v rámci cyklu Televízne
pondelky z Bratislavy.V hlavnej úlohe:
Du‰an Jamrich. RéÏia: Igor Kováã. Projekcia
pri príleÏitosti 60. v˘roãia narodenia Du‰ana Jamricha.
10. 10. od 10.00
SLOVENSKÁ POÉZIA A PRÓZA
Od ºudovej slovesnosti po súãasnú
modernu
Cyklick˘ komponovan˘ literárny program
pre ‰tudentov praÏsk˘ch ‰kôl spojen˘
s predná‰kou, prednesom ukáÏok z diel
a besedou.
10. 10. – 14. 10.
Literární kavárna Kratochvíle, Universitní
konvikt,
Hospoda U Musea neboli „Ponorka“
Olomouc
SLOVA BEZ HRANÍC
Medzinárodn˘ básnick˘ festival s úãasÈou
slovensk˘ch básnikov M. Habaja, M. Ferenãuhovej, J. Pácalovej a M. Hatalu. Bliωie
informácie na www.artlanguage.org
a www.slovabezhranic.net
12. 10. od 17.00
TALENTY 2006
V˘stava textilnej tvorby mlad˘ch slovensk˘ch umelcov ª. Kurhajcovej, M. Holubca,
S. Mrázikovej, M. Bednárovej, J. Straku a
A. Horváthovej spojená s módnou prehliadkou. HosÈ: Lucie ·vitorková. Kurátorky:
A. Pekárová a S. Fedorová.
12. 10. – 15. 10.
Maìarské kulturní stfiedisko v Praze
Rytífiská 25 – 27, Praha 1
SÚâASNÁ FILMOVÁ TVORBA KRAJÍN
VI·EGRÁDSKEJ ·TVORKY
Prehliadka najnov‰ej hranej a dokumentárnej tvorby Slovenska, Maìarska, Poºska
a âeska. SR zastupuje dokumentárny film
17. 10. od 21.00
Lucerna Music Bar,
Vodiãkova 36, Praha 1
V¯PRAVA/VOYAGE
Krst nového CD slovenskej eastbeatovej
formácie Longital.Vstupenky v pokladnici
Lucerny.
19. 10. od 10.00
ªUDOVÍT ·TÚR âESKO-SLOVENSK¯
Literárnovedn˘ seminár venovan˘ 150.
v˘roãiu úmrtia najv˘znamnej‰ieho slovenského národného dejateºa a prezentácia
nov˘ch publikácií k tejto téme. Predná‰atelia: R. Chmel, S. Ondrejoviã, L. âúzy, M. HarpaÀ, P. Îigo, J. Dolník, I. Pospí‰il, Z. Sojková.
23. 10. od 18.00
MILO URBAN: ÎIV¯ BIâ
V poradí 8. projekcia cyklu Slovenská literárna klasika na filmovom plátne.
Hrajú:V. Strnisková, E.Vá‰aryová, ·. Kvietik,
M. Huba a i. RéÏia: Martin Ëapák. Projekcia
pri príleÏitosti 80. narodenín reÏiséra Martina Ëapáka.
24. 10. od 17.00
ECCE HOMO
Krst druhej ãasti dvojkompozície fotografického kniÏného projektu otca a syna
Karola a Matú‰a Benick˘ch. Uvádza:
Jan VodÀansk˘.
Programy sa uskutoãnia v Modrej sále Slovenského in‰titútu (Jilská 16, Praha 1),
pokiaº nie je uvedené inak.
Upozornenie: Zmena programu, termínov a ãasov vyhradená!
Modrá stránka
program Klubu slovenskej kultúry na október 2006
SPRÁVY A OZNAMY
Členský príspevok na rok 2006 sa na Valnom zhromaždení KSK zvýšil,
a to:
100 Kč pre študentov a dôchodcov
200 Kč pre ostatných členov.
Zaplatiť môžete zloženkou (nájdete ju v čísle 6 / 2005 časopisu LISTY),
variabilným symbolom je číslo členského preukazu alebo vaše meno
a priezvisko. Príspevok môžete uhradiť aj v hotovosti v KSK (Lipanská
4, Praha 3), najlepšie v pondelok a v stredu od 10.00 do 17.00 alebo po
telefonickej dohode. Platiť môžete tiež prevodom na náš účet
v Komerčnej banke, Spálená 51, Praha 1, č. účtu: 34834-011/0100.
Ďakujeme všetkým, ktorí už zaplatili a osobitné poďakovanie patrí
Vám, ktorí ste uhradili vyššiu čiastku, ako je stanovený členský príspevok.
Tešíme sa na stretnutia s vami na klubových programoch.
Rada Klubu slovenskej kultúry
Úradné hodiny KSK pre členov KSK a širšiu verejnosť: pondelok
a streda, v čase 10.00 – 18.00. Obedňajšia prestávka je od 12.00 do
13.00. V inom termíne po telefonickom dohovore.
Rada KSK si dovoľuje požiadať členov KSK, ktorí majú záujem byť
nápomocný Klubu slovenskej kultúry v odborných záležitostiach,
nech nám dajú vedieť telefonicky na telefónne čísla Klubu slovenskej kultúry, resp. osobne v úradných hodinách.
Vopred ďakujeme.
Pre záujemcom o slovenskú a českú tlač i literatúru je klubová čitáreň otvorená vždy v pondelok a stredu od 14.00 do 17.00. K dispozícii sú denníky SME, Národná obroda, Lidové noviny, Hospodářské
noviny, týždenníky Život, Literárny týždenník, Domino fórum a ďalšie
noviny a časopisy.
NAŠA PROGRAMOVÁ PONUKA
Pondelok 2. 10. o 10.00
Regionálna knižnica Liberec
S BÁSNIČKAMI A PESNIČKAMI DO ROZPRÁVKY POĎTE S NAMI
Bábkové predstavenie pre najmenšie deti, ktoré pripravil KSK
v spolupráci s BONA FIDE. Jedná sa o krátke poučné rozprávkové príbehy, ktoré sú spojené v jeden rozprávkový dej hraný dvomi
živými hercami Vierou Kučerovou a Martinom Matejkom. Scenár
Viera Kučerová, výtvarná spolupráca Zuzana Štancelová, hudba
Josef Kačírek, réžia Ján Sebechlebský.
Vstup voľný.
Utorok 3. 10. o 10.00
Modrá sála Slovenského inštitútu
Jilská 16, Praha 1
ROZPRÁVAJME SI ROZPRÁVKU
Cyklický výchovno-dramatický program pre najmenších žiakov
pražských škôl o slovenčine a jednej rozprávkovej krajine. Program pripravil Slovenský inštitút v Prahe v spolupráci s KSK.
Vstup voľný.
Utorok 3. 10. – Streda 4. 10.
Jablonné v Orlických horách
SLOVÁCI V ORLICKÝCH HORÁCH V MINULOSTI A DNES
STOROČIE SLOVÁKOV V ČESKÝCH KRAJINÁCH
Prednáška Heleny Noskovej o Slovákoch v Orlických horách
v minulosti a dnes, spojená s výstavou Století Slováků v českých
zemích.
Vstup voľný.
Pondelok 9. 10. v čase 13.00 – 15.00
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 4, Praha 3
SLOVENSKÉ NÁRODNOSTNÉ MENŠINY V EURÓPE
Výberová prednáška Ing. Věry Kroupovej pre študentov FHS UK,
PETF UK, HTF UK o slovenských národnostných menšinách
v Európe. Program pripravil KSK v spolupráci s UK Praha.
Vstup voľný.
Pondelok 9. 10. o 17.00
Staromestská radnica (Galéria)
Staroměstské nám. 1, Praha 1
NÁSILIE OKOLO NÁS
alebo O čom sa nehovorí
Vernisáž výstavy. Výstavný projekt študentov vybraných stredných umeleckých škôl z Česka, Poľska a Slovenska o ich pohľade
na násilie okolo nás. Záštitu nad Výstava potrvá do 12. 11. 2006.
Pondelok 9. 10. o 18.00
Křížová chodba, Karolinum
Ovocný trh 3, Praha 1
CARPE DIEM – UŽÍVEJ DNE
Vernisáž jubilejnej autorskej výstavy Miroslava a Olgy Hudečkovcov konanej pod záštitou Magistrátu hl. m. Prahy. Výstava potrvá
do 7. 11. 2006.
Utorok 10. 10. o 10.00
Modrá sála Slovenského inštitútu
Jilská 16, Praha 1
SLOVENSKÁ POÉZIA A PRÓZA
Od ľudovej slovesnosti po súčasnú modernu
Cyklický komponovaný literárny program pre študentov pražských
škôl spojený s prednáškou, prednesom ukážok z diel a besedou.
Program pripravil Slovenský inštitút v Prahe v spolupráci s KSK.
Vstup voľný.
Utorok 10. 10. o 17.00
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 4, Praha 3
LOTYŠSKO, ZEM NEZNÁMA. NÁRODNOSTNÉ MENŠINY
V LOTYŠSKU VČERA A DNES
Prednáška Prof. PhDr. Ilgy Apine, DrSc. a Dr. Vallije Rone z Lotyšskej akadémie vied o národnostných menšinách v Lotyšsku
v 20. storočí a v súčasnosti spojená s besedou. Moderuje Helena
Nosková. Pripravil KSK a Informační kancelář Rady Evropy v ČR.
Vstup voľný.
Štvrtok 12. 11. v čase 8.30 – 17.00
Piatok 13. 11. v čase 8.30 – 15. 00
Jednací sál Zastupitelstva hl. m. Prahy
Mariánské náměstí 2, Praha 1
6. SETKÁNÍ NÁRODNOSTNÍCH MENŠIN
Rubikova kostka – MULTIKULTURALITA
V rámci 6. stretnutia národnostných menšín sa bude konať medzinárodná konferencia Rubikova kostka – Multikulturalita, na ktorej
vystúpi s príspevkom i predsedníčka KSK Helena Nosková. Usporadúva hl. m. Praha v spolupráci s národnostnými menšinami pod
záštitou Mgr. Hany Hálovej.
Štvrtok 12. 10. od 17.00
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 4, Praha 3
SLOVÁCI A NÁRODNOSTNÉ MENŠINY NA PODKARPATSKEJ
RUSI
Prednáška politológa a novinára PhDr. Ivana Ustiča, CSc. z Ústavu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Ukrajinskej
národnej akadémie vied (NANU) spojená s besedou. Moderuje
Helena Nosková.
Vstup voľný.
Sobota 14. 10. o 18.00
Divadlo U Hasičů, Římská 2135/45, Praha 2
FOLKLÓR BEZ HRANÍC
V poradí XIV. ročník festivalu Folklór bez hraníc prezentujúceho
a dokumentujúceho slovenskú a českú vzájomnosť. Program pripravili SZ Limbora, KSK, Etnica a ďalší. Účinkujú: Limbora, Limborka, Malá Limborka a hostia.
Pondelok 16. 10. o 18.00
Regionální knihovna, Teplice
SLOVENSKÁ JAR
Slávnostný program k výročiu Ľudovíta Štúra spojený s výstavou
a prednáškou. Účinkujú: Mgr. Jozef Beňovský, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea SNK v Martine, Mgr. Eva Kalnická (SNLM SNK, Martin) a súčasný slovenský básnik Juraj Kalnický. Hudobná produkcia: poslucháči konzervatória v Tepliciach.
Besedu moderuje Helena Nosková. Program pripravil KSK v spolupráci so SMLM SNK v Martine a s ROS v Tepliciach v rámci
Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti.
Štvrtok 19. 10. o 17.00
Regionálna knižnica Liberec
JESEŇ V POVINNOSTIACH A V PRÁCACH DETÍ V MINULOSTI
A DNES
Prednáška Heleny Noskovej, spojená s dramatizovaným čítaním.
Ukážky číta Viera Kučerová.
Vstup voľný.
Streda 25. 10. o 17.00
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 4, Praha 3
VOĽBY V ČESKU, NA SLOVENSKU A V MAĎARSKU
Prednáška Ing. Karola Ujházyho spojená s besedou v rámci programov seniorskej sekcie KSK. Moderuje JUDr. Milan Budovič.
Vstup voľný. Tešíme sa na vašu účasť.
Štvrtok 26. 10. v čase 16.00 – 18.00
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 4, Praha 3
BEZPLATNÁ PRÁVNA PORADŇA v otázkach bytovej problematiky
a privatizácie bytového fondu (v oblasti prevodov bytov do vlastníctva).
Raz do mesiaca ju poskytuje členka KaRK KSK – JUDr. Marta
Očovská pre členov KSK. Prineste si so sebou doklady týkajúce
sa vašej problematiky.
Pre veľký záujem vás prosíme, aby ste sa objednávali dopredu na
telefónne čísla KSK, t.j. 224 215 085 alebo 724 025 170.
Piatok 27. 10. – Nedeľa 29. 10.
Bratislava
DNI SLOVÁKOV Z ČR V BRATISLAVE
Dni Slovákov z ČR v Bratislave v rámci Dní Slovákov v zahraničí
v Slovenskej republike. Pripravil ÚSŽZ, Bratislava v spolupráci so
slovenskými spolkami v ČR a s kultúrnymi inštitúciami v SR.
V rámci tohto podujatia sa uskutoční konferencia spojená s besedou o činnosti slovenských spolkov v ČR, výstava: Vydavateľská
a spolková činnosť Slovákov v Českej republike, ako aj samotná
prezentácia jednotlivých slovenských spolkov v ČR prostredníctvom kultúrnych programov pre slovenskú verejnosť v Bratislave.
Sobota 28. 10. o 14.30
Bratislavské bábkové divadlo
Dunajská 36, Bratislava
S BÁSNIČKAMI A PESNIČKAMI Z ROZPRÁVKY DO POHÁDKY
POĎTE S NAMI
Dvojjazyčné bábkové predstavenie pre najmenšie deti. Dvaja živý
herci zavedú deti do rozprávkovej krajiny, kde sa stretnú s princeznou, kráľom, zvieratkami aj lúpežníkmi a pritom sa naučia aj
niektoré cudzie slová.... Účinkujú: V. Kučerová a M. Matejka. Scenár V. Kučerová, výprava Z. Štancelová, hudba J. Kačírek, réžia J.
Sebechlebský. Súčasťou predstavenia je malá súťaž s odmenou.
Pripravil KSK.
PREDBEŽNÁ PONUKA NA NOVEMBER 2006
Pondelok 6. 11. o 13.00 – 17.00
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 4, Praha 3
VÝTVARNE PRACOVAŤ S DEŤMI
Tentoraz na tému „Portrét“ sa deti pod vedením výtvarníčky Zuzany Štancelovej, členky KSK budú maľovať navzájom... Vstup voľný.
Streda 8. 11. o 14.00
Pečkův palác – památník protifašistického odboje
budova Ministerstva průmyslu a obchodu ČR
Politických vězňů 20, Praha 1
PEČKŮV PALÁC – PAMÄTNÍK PROTIFAŠISTICKÉHO ODBOJA
Exkurzia časti paláca, kde bývala mučiareň gestapa a kde je dnes
zriadený pamätník protifašistického odboja. Návšteva týchto priestorov je spojená s odborným výkladom Věry Kellnerovej z Českého svazu bojovníků za svobodu.
Vstup voľný.
Utorok 14. 11. o 17.00
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 4, Praha 3
JAR SLOVENSKÉHO NÁRODA
Slávnostné otvorenie výstavy Jar slovenského národa. Výstavný
projekt k roku Ľudovíta Štúra spojený s videoprojekciou, s prednáškou a besedou. Autori výstavy: Mgr. Jozef Beňovský (riaditeľ
SNLM SNK v Martine) a PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc. (námestník generálneho riaditeľa SNK a riaditeľ Národného biografického
ústavu SNK). Za osobnej účasti autorov, ako aj ďalších predstaviteľov SNK – Mgr. Peter Cabadaj (SNK, Martin) a Mgr. Eva Kalnická (SNLM SNK, Martin). Besedu moderuje Helena Nosková. Program pripravil KSK v spolupráci s SNK v rámci Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Výstava potrvá do 20. 12. 2006.
Vstup voľný.
Piatok 17. 11. o 19.00
Divadlo na Vinohradech
Nám. Míru 7, Praha 2
20. VÝROČIE LIMBORY A 55. VÝROČIE SLOVENSKÉHO FOLKLÓRU
V ČR
Slávnostný program pri príležitosti 20. výročia folklórneho súboru
Limbora a 55. výročia slovenského folklóru v ČR. Program pripravili SZ Limbora v spolupráci s niektorými ďalšími spolkami v ČR.
Účinkujú: Limbora, Limborka, Malá Limborka a hostia.
Štvrtok 23. 11. v čase 16.00 – 18.00
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 4, Praha 3
BEZPLATNÁ PRÁVNA PORADŇA v otázkach bytovej problematiky a privatizácie bytového fondu (v oblasti prevodov bytov do
vlastníctva).
Raz do mesiaca ju poskytuje členka KaRK KSK – JUDr. Marta
Očovská pre členov KSK. Prineste si so sebou doklady týkajúce
sa vašej problematiky.
Pre veľký záujem vás prosíme, aby ste sa objednávali dopredu na
telefónne čísla KSK, t.j. 224 215 085 alebo 724 025 170.
S BÁSNIČKAMI A PESNIČKAMI DO ROZPRÁVKY POĎTE S NAMI
Bábkové predstavenie pre najmenšie deti, ktoré pripravil KSK
v spolupráci s BONAFIDE. Jedná sa o krátke poučné rozprávkové
príbehy, ktoré sú spojené v jeden rozprávkový dej hraný dvomi
živými hercami Vierou Kučerovou a Martinom Matejkom. Scenár
Viera Kučerová, výtvarná spolupráca Zuzana Štancelová, hudba
Josef Kačírek, réžia Ján Sebechlebský.
Termín upresníme v budúcej Modrej stránke – programe KSK.
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 4, Praha 3
STRETNUTIE SO ZÁUJEMCAMI TRADIČNÉHO ZÁJAZDU NA
SLOVENSKO
Informačná schôdzka so záujemcami budúcoročného štvordňového zájazdu na Slovensko. Na stretnutí si budeme vyberať miesto nášho pobytu a približný termín.
Vstup voľný. Tešíme sa na vašu účasť.
Termín upresníme v budúcej Modrej stránke – programe KSK.
Väčšina programov je financovaná MK ČR v rámci dotácií pridelených na rok 2006. Niektoré z programov sú pripravené s finančným prispením MŠMT ČR a PosAm Praha s.r.o.
Adresa:
Klub slovenskej kultúry, Lipanská 873/4, 130 00 Praha 3
Tel./Fax: 224 215 085; Mobil: 724 025 170
e-mail: [email protected]
systémové integrace • dodavatel informaãních technologií • systémy pro správu dokumentÛ • systémy pro pfiedtiskovou pfiípravu
PosAm Praha spol. s r.o., Holeãkova 103/31, 150 00, Praha 5, tel 257 312 091, fax 257 314 096
PosAm Brno, ·tefánikova 61, 612 00, Brno, tel 541 211 413, fax 541 213 247
PosAm Ostrava s.r.o., Janáãkova 3, 702 00, Ostrava, tel 595 136 501-3, fax 595 136 500